Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/44/2024 1322205167 26. 03. 2026 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2026:1322205167.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, zast. JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: P. K. U., B.. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 18.426,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb/162/2022-318 zo dňa 11. októbra 2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb/162/2022-318 zo dňa 11. októbra 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.426,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.11.2022 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na §§ 274, 275, 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 1 ods. 1, 2, 261 ods. 1, 269 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), §§ 788 ods. 1, 2, 3, 4, §§ 790 písm. a), 797 ods. 1, 2, 3, 799 ods. 1, 2, 3, §§ 806, 809, 813, 420 ods. 1, 3, 420a ods. 1, 442 ods. 1, 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 13 ods. 9 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 07.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.426,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.11.2022 až do zaplatenia z titulu neuhradenia náhrady škody. Súd v bode 2. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalovanému uznesením, doručenom žalovanému dňa 03.06.2023 do e-schránky v zmysle ust. § 105, § 106 a § 111 CSP uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril k žalobe. Zároveň súd poukázal na § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd
o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Poukázal aj na ust. § 275 CSP odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktoré obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol podľa ust. § 274 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal v plnej výške žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote proti všetkým výrokom odvolanie žalovaný, s dôrazom na skutočnosť, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (ust. § 356 CSP). Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B3-23Cb/162/2022-318 bol vydaný v rozpore s náležitosťami nutnými k vydaniu takéhoto rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd uviedol v bode č. 2. v odôvodnení svojho rozhodnutia tú skutočnosť, že dôvodom pre vydanie takéhoto rozhodnutia malo byť nevyjadrenie sa na výzvu súdu, ktorý mal túto uskutočniť v zmysle jeho uznesenia. Toto uznesenie malo byť doručené podľa textácie v odôvodnení, dňa 03.06.2023, a teda žalovaný podľa úvahy súdu nereagoval, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a nepripojil žiadne listiny dokazujúce nedôvodnosť žaloby. Následne v odôvodnení bodu č. 3 rozsudku prvostupňový súd vysvetľuje naplnenie § 273 CSP, cit.: „Žalovaný sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril k žalobe.“ Vykonanou lustráciou spisu bolo jednoznačne preukázané, že: Žalovaný sa preukázateľne bez akýchkoľvek pochybností k žalobe vyjadril, o čom svedčí obsah súdneho spisu, kde bez akýchkoľvek pochybností možno dohľadať podanie žalovaného (elektronicky) zo dňa 28.03.2023 prijatého do e-schránky súdu dňa 27.03.2023. Z opatrnosti však bolo uskutočnené aj ďalšie elektronické podanie, nakoľko prvé podanie sa javilo ako nepodpísané zaručeným podpisom. Obe tieto elektronické podania (vyjadrenie sa k žalobe žalovaným) sú obsahom súdneho spisu. Dôkazom toho, že takéto vyjadrenie k žalobe žalovaný podal je aj tá skutočnosť, že dňa 28.63.2023 bolo autorom H. R. (zodpovedná za správnosť evidencie) zaevidované podanie „vyjadrenie k žalobe“, pričom obsahom podania žalovaného boli aj nasledovné prílohy: zrušenie zájazdov 2021, poistná udalosť CK TDF 2021 Union-sken 20230327(2), vyjadrenie k žalobe. Je nespochybniteľné, že žalovaný sa aktívne bránil a pristupoval ku konaniu zodpovedne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že sa vyjadroval z opatrnosti dokonca v dvoch podaniach. Uvedené skutočnosti nad všetky pochybnosti potvrdzuje aj listinný dôkaz produkovaný prvostupňovým súdom, a teda zaslanie vyjadrenia k žalobe právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 14.04.2023 evidovaný v súdnom spise na č.l. 309, v ktorom, cit.: „V sporovej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb/162/2022 proti žalovanému: P. U. o zaplatenie 1.8426,50 eur s príslušenstvom Vám v prílohe zasielame vyjadrenie žalovaného z č. I. 291 s tým, že máte možnosť sa k vyjadreniu vyjadriť v lehote 10 dní odo dňa doručenia vyjadrenia...“ Na uvedenom zaslaní vyjadrenia je označená T.. H. R. ako vyšší súdny úradník a za správnosť vyhotovenia X.. I.. X.. V súdnom spise absentuje (neexistuje) uznesenie, o ktoré sa súd opiera v bode 2. odôvodnenia rozsudku. Mal za to, že súd nesprávne pomenoval predmetný dokument, nakoľko z textácie skôr vyplýva, že sa malo jednať o dokument, v ktorom sa mal vyjadriť k vyjadreniu žalobcu (duplika/replika). V takomto prípade by však už absencia vyjadrenia k vyjadreniu (duplika/replika) nemala mať za následok vydanie kontumačného rozhodnutia podľa § 273 CSP, nakoľko žalovaný sa k samotnej žalobe jasne a v dostatočnej miere vyjadril svojím prvým úkonom (vyjadrenie k žalobe zaevidované 28.03.2023), a prípadné jeho rozhodnutie sa ďalej nevyjadrovať (nevyužiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) by prinajhoršom mohlo spôsobiť oslabenie jeho pozície, ale nemôže mať za následok vydanie kontumačného rozsudku podľa § 273 CSP. Dôkladnou lustráciou súdneho spisu zistil, že sa tu nachádzajú listiny, ktoré evidentne nesúvisia s týmto konaním, a preto mal za to, že sa prvostupňový súd mohol aj nevedomky dopustiť omylu pri zakladaní listinných dôkazov a predmetných vyjadrení procesných strán sporu. Toto pochybenie sa dá logicky vysvetliť iba možným zamenením podkladov z iných súdnych konaní a obsahu týchto súdnych spisov.
Nezrovnalosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu mohli zohrať (pravdepodobne zohrali) dôležitú úlohu aj pri vydaní kontumačného rozsudku, čo jednoznačne potvrdzuje aj odôvodnenie rozhodnutia súdu v bode č. 2. tohto rozsudku, na ktorý plynule nadväzuje výklad v bode č. 3. V nadväznosti na hore uvedené skutočnosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.10.2023, v ktorej je okrem iného v úvode konštatované: „...Po vyvolaní veci súd zisťuje, že sa dostavila PZ žalobcu, doručenie predvolania má vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný, doručovanie predvolania má vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil. Nedostavil sa žalobca na dnešné pojednávanie volaný nebol...“ Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd postupoval pri rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 274 CSP, ale rozsudok odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 273 CSP, a teda uviedol nesprávny právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie, čo je jedna z podstatných náležitostí odôvodnenia kontumačného rozsudku v zmysle § 275 CSP. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2021, č.k. III. ÚS 121/2021. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2022, sp. zn. 20bdo/54/2022. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby postupoval v zmysle § 389 CSP, a následne vydal rozhodnutie: Súd ruší rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 11.10.2023, vedeného pod sp. zn. B3-23Cb/162/2022-318 a vec vracia na ďalšie pokračovanie v konaní a nové rozhodnutie. 4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Odvolanie žalovaného proti rozsudku považoval za nedôvodné, dôvody podaného odvolania nemajú oporu v platnej právnej úprave. Podľa ustanovenia § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Poukázal na ust. §§ 274 CSP, 275 CSP. Žalovaný, podľa žalobcu nesprávne vykladá odôvodnenie rozsudku, a to z dôvodu, že žalovaný poukazuje na to, že dôvodom na vydanie rozsudku má byť skutočnosť, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Z odseku 4. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd postupoval podľa ustanovenia § 274 CSP a podľa tohto ustanovenia rozsudok vo veci samej vydal. Žalobca má preto za to, že súd vydanie rozsudku odôvodnil právnym dôvodom vymedzeným § 274 CSP. Za hypotetické a irelevantné považuje žalobca úvahy žalovaného, ktoré uvádza na strane 5 odvolania, kde žalovaný poukazuje na prítomnosť iných (s vecou nesúvisiacich) podaní v súdnom spise, pričom na základe uvedeného v teoretickej rovine vyslovuje ničím nepodložené úvahy a závery o tom, že tieto údajné nezrovnalosti v spise mohli mať za následok vydanie kontumačného rozsudku. S týmito tvrdeniami žalobca nesúhlasí, nestotožňuje sa s nimi a dodáva, že ich nie je možné považovať za odvolací dôvod v kontexte znenia ustanovenia § 356 CSP. Pokiaľ ide o obsah ustanovení odsekov 5. - 33. odôvodnenia rozsudku, žalobca má na rozdiel od žalovaného za to, že tieto s prejednávanou vecou súvisia a vymenovanie dotknutých zákonných ustanovení v žiadnom prípade nepredstavuje vadu rozsudku. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd postupoval pri rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 274 CSP, ale rozsudok odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 273 CSP, a teda uviedol nesprávny právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie, čo je jedna z podstatných náležitostí odôvodnenia kontumačného rozsudku v zmysle § 275 CSP. Aj v samotnej zápisnici z pojednávania zo dňa 11.10.2023 je konštatované, že sa na pojednávanie nedostavil žalovaný, doručenie predvolania má vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť neospravedlnil. Následne v odseku 4. odôvodnenia rozsudku súd ako právny dôvod vydania rozsudku uvádza znenie § 274 CSP. Žalobca pripúšťa, že jediný nepresný údaj v odôvodnení rozsudku je uvedený v odseku 3. odôvodnenia rozsudku, čo však žalobca označuje za chybu v písaní. Nie je možné uvedené zamieňať s vymedzením právneho dôvodu vydania kontumačného rozsudku, ktorý konajúci súd exaktne pomenúva v odseku 4. odôvodnenia rozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že odvolanie žalovaného predstavuje len akúsi snahu o získanie času z dôvodu, aby žalovaný oddialil splnenie povinnosti v zmysle rozsudku. Žalobca poukázal aj na uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/162/2022 zo dňa 6.11.2023, ktorým súd nezrušil rozsudok z dôvodov, ktoré uvádza žalovaný a teda, že by k zmeškaniu účasti na pojednávaní malo dôjsť
z ospravedlniteľného dôvodu. V kontexte uvedeného mal žalobca za to, že nepresnosť, resp. chybu v písaní uvedenú v odseku 3. odôvodnenia rozsudku je možné odstrániť opravou chyby v písaní v odôvodnení rozsudku, a preto navrhol, aby súd uvedené odstránil vykonaním opravy chyby v písaní. Žalobca má za to, že nie sú dané dôvody na zmenu ani zrušenie rozsudku, a preto navrhol, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že súd vydal rozhodnutie v zmysle § 274 CSP predčasne, pričom neboli splnené podmienky na vydanie takúto rozhodnutia s poukazom na nasledovné: CSP upravuje rozsudok pre zmeškanie (nazývaný aj kontumačný rozsudok) ako osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom pasivity procesných strán (t. j. žalobcu alebo žalovaného) v sporovom konaní. Pod pasivitou je potrebné chápať neplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená nepodanie vyjadrenia k žalobe, či tak v prípade žalobcu ako aj žalovaného, nedostavenie sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej neúčasti vážnymi okolnosťami. Svoju neúčasť na pojednávaní sa snažil pravdivo ospravedlniť v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd ho však zamietol. Pre efektivitu konania sa voči jeho rozhodnutiu neodvolal. Faktom však ostáva, že sa o termíne pojednávania nedozvedel, nakoľko zo závažných zdravotných dôvodov nepostrehol v el. schránke notifikáciu o doručení predvolania, a to ostalo nedoručené. Opakované predvolanie mu žiaľ zaslané nebolo. Jeho neúčasť na pojednávaní preto nebola úmyselná. Ako žalovaný sa však už dňa 13.3.2023 na výzvu súdu (oznámenie žaloby) vyjadril k žalobe, pričom pripojil aj listinné dôkazy (v rozsahu, aký mu zdravotný stav dovoľoval - viď návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie). Vyjadrenie obsahuje zamietnutie žaloby žalovaným v plnom rozsahu s odôvodnením, že žalobca nepodložil svoj nárok na „náhradu škody-regres“, ktorú mal údajne spôsobiť tým, že vyplatil poistné plnenie klientom CK TOUR de FUN v zmysle poistnej zmluvy. Úpadok cestovnej kancelárie nastal vis major (pandémia, zákaz cestovať, opatrenia Covid) ako aj z dôvodu nepredĺženia poistnej zmluvy poisťovateľom a znemožnenia tak ďalšieho podnikania v tejto živnosti (viac bolo uvedené vo vyjadrení). Z jeho strany neboli porušené žiadne podmienky poistnej zmluvy, úpadok nebol spôsobený úmyselne ani z nedbanlivosti a pod., poistenie bolo dohodnuté bez spoluúčasti, pričom VPP poistnej zmluvy striktne uvádzajú v čl. 10 ods. 3. písm. f), že poistník má povinnosť nahradiť poisťovateľovi vyplatené poistné plnenie, ak poisťovateľ vyplatí poistné plnenie v dôsledku úpadku, ktorý poistený sám úmyselne vyvolal. Poistná zmluva bola dojednaná bez spoluúčasti, poistná suma nebola ani zďaleka prekročená. Ako živnostník riadne vo veci aktívne konal, poistné podmienky neporušil, poisťovni doložil všetky podklady, účtovníctvo za tri roky späť, zoznam poškodených klientov a pod. Viac relevantných dôkazov vie doložiť v prípade zrušenia rozsudku a nariadenia riadneho pojednávania. Vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 13.3.2023 dokazuje, že bol v procese aktívny so snahou obhájiť sa a využiť tak právo na spravodlivý proces. Vyjadrenie bolo doručené žalobcovi, ktorý naopak, nevyužil svoje právo sa k nemu vyjadriť a žalobu doplniť. Žaloba tak obsahuje len zoznam odškodnených klientov, poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky. Rozpory neboli odstránené. Rozsudok súdu pre zmeškanie zo dňa 11.10.2023 nijako nezohľadňuje skutočnosť, že ako sa k veci vyjadril 13.3.2023, naopak, nesprávne v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie v bode 2. a 3. uvádza, že mu ako žalovanej strane bolo dňa 3.6.2023 doručené uznesenie s výzvou a poučením na vyjadrenie, pričom svoje právo nemal využiť (pasivita). Takéto uznesenie nikdy nebolo vydané a neexistuje, teda sa k veci nemohol ďalej vyjadriť, a teda ani nebol riadne poučený o dôsledkoch, a to hlavne o možnosti vydania kontumačného rozhodnutia. Odôvodnenie vydania rozsudku v bode 2. a 3. preto nepovažoval len za chybu v písaní. Ak by súd prihliadol na jeho vyjadrenie k žalobe a dostupné listinné dôkazy, nemohol použiť ustanovenie § 137 písm. a) CSP, ale žaloba by musela doložiť oprávnenosť svojho nároku na splnenie povinností, ktoré však z obsahu žaloby jednoznačne nevyplývajú a sú podstatnou časťou sporu. Taktiež mohol vytýčiť ďalší termín pojednávania s ohľadom na skutkový stav veci a jeho predošlú aktívnu účasť. Ďalej poukázal na poistné podmienky a ust. §§ 788 ods. 3, 4, 420 ods. 3 OZ, ako aj na § 1 ods. 2 OBZ. Kontumačný rozsudok je pre neho nespravodlivý a likvidačný ako ekonomicky, tak aj existenčne. Odvolanie v zmysle § 356 CSP z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, považuje za oprávnené. 6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody. Žalovaný v odvolaní dôvodne poukazoval na nedodržanie podmienok na vydanie takého rozhodnutia, preto odvolanie je v zmysle § 356 písm. b) CSP prípustné a zároveň je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 8. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 9. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 10. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 13. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci. 14. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd vyhovel žalobe, t.j. či boli splnené podmienky na jeho vydanie a či rozsudok bol vydaný z dôvodu, že sa žalovaný v stanovenej lehote nevyjadril k žalobe (§ 237 písm. a/ CSP) alebo z dôvodu, že sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie (§ 274 CSP). 15. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.426,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.11.2022 až do zaplatenia z titulu neuhradenia náhrady škody. Je nesporné, že žalovaný sa na pojednávanie dňa 11.10.2023 nedostavil, svoju neúčasť riadne neospravedlnil. Súd na návrh žalobcu vydal rozsudok pre zmeškanie. V odôvodnení rozsudku súd v bode 4. poukázal na § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Na základe tohto ustanovenia vo veci rozhodol, čo uviedol v bode 33. V bode 2. a 3. odôvodnenia rozsudku však súd uviedol, že: „Súd žalovanému uznesením, doručenom žalovanému dňa 03.06.2023 do e-schránky v zmysle ust. § 105, § 106 a § 111 C.s.p., uložil povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe
a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril k žalobe“. Uvedené tvrdenie súdu zodpovedá ust. § 273 CSP a nie § 274 CSP. 16. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v bode 2. a 3. odôvodnenia ide o chybu v písaní. Chyba v písaní podľa CSP je definovaná v rámci ustanovenia § 224 CSP ako zrejmá nesprávnosť, ktorú súd kedykoľvek, aj bez návrhu, opraví opravným uznesením. Konkrétnejšie je to technická, administratívna alebo vedomostná chyba, ktorá vznikla bezprostredným zlyhaním pri vyhotovovaní rozhodnutia (napríklad preklep, zámena mien, nesprávne uvedené číslo konania). Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predmetnú nepresnosť, resp. chybu v písaní uvedenú v odseku 3. odôvodnenia rozsudku je možné odstrániť opravou chyby v písaní v odôvodnení rozsudku. Nie je totiž možné z odôvodnenia rozsudku vypustiť bod 2. a 3. s tým, že išlo o chybu v písaní. V tomto prípade by nešlo o opravu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný sa k uzneseniu súdu č.k. 23Cb/162/2022-278 zo dňa 25.01.2023 (ktoré prevzal dňa 13.03.2023), v ktorom ho súd vyzval, aby sa k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril, podaním doručeným súdu dňa 28.3.2023 a následne aj ďalším podaním (č.l. 291 a 301) k žalobe vyjadril. Preto tvrdenie súdu v bode 2. a 3. odôvodnenia rozsudku je nesprávne. 17. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 274 písm. a) CSP (zmeškanie pojednávania), ktoré vyžaduje, aby sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný a poučený. V tomto prípade sa žalovaný síce na pojednávanie dňa 11.10.2023 nedostavil, ale k žalobe sa vyjadril. Odvolací súd dodáva, že rozsudok pre zmeškanie je namiesto skutkového dokazovania založený na fikcii uznania nároku (kontumácia). Ak však žalovaný prejavil procesnú aktivitu (vyjadril sa k žalobe), súd nemôže automaticky aplikovať fikciu, že uznáva nárok len preto, že neprišiel na pojednávanie. Rozsudok pre zmeškanie, ktorý vo výroku cituje § 274 písm. a) CSP, ale v odôvodnení argumentuje aj tým, že sa žalovaný nevyjadril k žalobe, je vnútorne rozporný a zmätočný. V odôvodnení súd de facto tvrdí, že nastala situácia nevyjadrenia sa k žalobe, ale rozhodol podľa § 274 CSP (neúčasť na pojednávaní). Táto nekonzistentnosť znemožňuje odvolaciemu súdu preskúmať, na základe akého právneho základu súd skutočne rozhodol, čím porušil právo na spravodlivý proces. Súd mal zohľadniť predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného. Súd teda nesprávne aplikoval inštitút rozsudku pre zmeškanie, keďže v konaní neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Vzhľadom na to, že sa žalovaný k žalobe vyjadril, nemožno jeho neúčasť na pojednávaní bez ďalšieho považovať za zmeškanie, s ktorým zákon spája fikciu uznania nároku. Odôvodnenie je teda v rozpore s aplikovanou právnou normou, čo zakladá zrušujúci dôvod. 18. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2021, č. k. III. ÚS 121/2021, podľa ktorého „prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“ Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 6/2023 zo dňa 31. októbra 2023 (podrobené prieskumu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 201/2024 z 24.4.2024, ktorý sa stotožnil so závermi NS SR), podľa ktorého: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc aj procesnú aktivitu strán sporu. V prípade, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe, nie je možné bez ďalšieho konštatovať nedostatok procesnej aktivity žalovaného a rozhodnúť spor bez jeho vecného prejednania, i keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez žiadosti o jeho odročenie. V takom prípade súd spor vecne prejedná v neprítomnosti žalovaného a prihliadne aj na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovanej strany v konaní.“ Podľa názoru odvolacieho súdu sa uvedené závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dajú aplikovať i pri vydaní kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného podľa § 273 - § 276 CSP.
Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 341/2024-12 zo dňa 27. júna 2024. 19. Odvolací súd podotýka, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu dovolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. 20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu zrušil, nakoľko došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v konaní musí vykonať dokazovanie a vec opätovne rozhodnúť. 21. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).