Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/95/2025 1323201102 29. 04. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému Taverne s.r.o., Snežienkova 6, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 234 105, právne zast. advokátska kancelária focused law s.r.o., Lesná 28, 900 44 Tomášov, IČO: 36 663 018, o zaplatenie 1.273,14 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/32/2023-142 zo dňa 10.3.2025 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/32/2023-142 zo dňa 10.3.2025 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.003,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21. 3. 2022 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania vo výške 57,60 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je na základe zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správcom majetku štátu - stavby „Výpravná budova ŽST. Bratislava hl. stanica“ so súpisným číslom XXXXXX na pozemku registra CKN parcela číslo XXXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 3306 m2 a na pozemku registra C-KN parcela číslo XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 1531 m2, evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa na ulici W. S. N. X U. F. katastrálne územie L. Y.. Žalovaný sa stal nájomcom nebytových priestorov na druhom nadzemnom podlaží Stavby vyššie špecifikovanej, a to konkrétne: - miestnosť č. 1.18 - reštaurácia o výmere 120,00 m2, - časť priľahlej terasy v šírke 3 m o celkovej výmere 60 m2 (na obdobie od 1. mája do 30. septembra kalendárneho roka), - miestnosť č. 1.03 - WC predsieň o výmere 8,90 m2, - miestnosť č. 1.04 - WC predsieň o výmere 5,25 m2,
- miestnosť č. 1.05 - WC predsieň o výmere 1,50 m2, - miestnosť č. 1.06 - WC predsieň o výmere 1,50 m2, - miestnosť č. 1.07 - WC predsieň o výmere 1,50 m2, - miestnosť č. 1.09 - WC predsieň o výmere 3,10 m2, - miestnosť č. 2.17 - sklad o výmere 13,99 m2, - miestnosť č. 2.16 - sklad o výmere 19,78 m2, - miestnosť č. 2.15 - sklad o výmere 14,00 m2, na základe Nájomnej zmluvy č. 804096062-2-2019-NZNP zo dňa 18. 12. 2019, Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 804096062-2- 2019-NZNP zo dňa 29. 05. 2020 a Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve č. 804096062-2-2019-NZNP zo dňa 10. 12. 2020. Žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi Predmet nájmu do užívania na dobu určitú od 1. 1. 2020 do 30.6. 2020. Predmetná doba užívania Predmetu nájmu bola predĺžená Dodatkom č. 1 do 31.12. 2020 a Dodatkom č. 2 do 31. 12. 2021. Žalovaný Predmet nájmu nevypratal, neodovzdal a naďalej užíval aj po ukončený doby nájmu. Žalovaný predmet nájmu odovzdal až dňa 3.2.2022, na základe čoho vznikol dôvod naplnenia ustanovení o bezdôvodnom obohatení za obdobie od 1.1.2022 do 2.2.2022. Nakoľko žalovaný užíval nebytové priestory aj po uplynutí doby nájmu bez právneho dôvodu a za jeho užívanie neuhrádzal žalobcovi žiadne platby, vznikol mu z dôvodu naplnenia ust. § 451 OZ za obdobie odo dňa 1.1. 2022 do dňa 2.2.2022 titulom bezdôvodného obohatenia dlh vo výške 1 273,14 Eur. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájomného, ktoré by bol inak žalovaný povinný platiť, ak by bola uzatvorená nájomná zmluva. Výška bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná vynásobením počtu dní, za ktoré užíval žalovaný pozemky bez akéhokoľvek právneho dôvodu, (obdobie bezdôvodného obohatenia: 1.1.2022 - 2.2.2022, t. j. 33 dní) výškou nájomného pripadajúceho na jeden deň je 38,58 Eur/deň, t.j. 38,58 Eur x 33 dní = 1 273,14 Eur. 3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca presne nešpecifikoval, či je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Nepoprel uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.05.202 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.12.2020. Nepoprel, že v zmysle Nájomnej zmluvy bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú, a to do 31.12.2021. Tiež súhlasil, že k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu došlo dňa 3.2.2022. Uviedol, že nie je pravda, že žalovaný užíval predmet nájmu v období od 1.1.2022 do 2.2.2022, pretože žalobca nijakým relevantným dôkazom nepreukázal, že by žalovaný v danom období skutočne užíval predmet nájmu na účely, na ktoré bol v zmysle nájomne zmluvy oprávnený. Podľa žalovaného je rozdiel medzi skutočným užívaním predmetu nájmu a dobou, počas ktorej dochádza už len k faktickému (protokolárnemu) odovzdaniu predmetu nájmu po skončení nájmu, počas ktorej nájomca už predmet nájmu ďalej neužíva, čo bolo aj v danom prípade. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný skutočne užíval predmet nájmu po skončení doby nájmu, t.j. po 31.12.2021, nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobou domáha. 4. Žalobca k namietanej aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je daná v zmysle ust. § 12 písm. b) zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽSR“), pretože sa za vlastné finančné zdroje žalobcu považuje zisk vytvorený z činnosti žalobcu, čím je nepochybne aj prenájom nehnuteľností. V praxi žalobca ako subjekt poverený správou majetku štátu uzatvára nájomné zmluvy, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo svojom mene, pričom nájomné z týchto zmlúv je ziskom žalobcu, s ktorým žalobca ďalej hospodári. Práve skutočnosť, že nájomné z nájomných zmlúv je ziskom žalobcu a nie Slovenskej republiky, odôvodňuje aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto súdnom spore. V prejednávanom spore sa bezdôvodné obohatenie získalo práve na úkor žalobcu ako správcu nehnuteľnosti a nie na úkor Slovenskej republiky ako vlastníka nehnuteľnosti, keďže v prípade uzavretia nájomnej zmluvy by nájomné bolo príjmom žalobcu, s ktorým žalobca ďalej hospodári a využíva na zabezpečovanie svojich činností súvisiacich so správou nehnuteľností. Žalobca vykonával správu pozemkov výlučne v zmysle zákona o ŽSR. Keďže zákon o ŽSR neukladá povinnosť žalobcovi konať v mene štátu pred súdmi, žalobca je oprávnený konať vo vlastnom mene. Žalobca zdôraznil, že je irelevantné či žalovaný prenajaté nebytové priestory užíval na účely, ktoré boli dohodnuté v Nájomnej zmluve ,alebo na iné účely, pretože na základe čl. V UKONČENIE NÁJMU ods. 5.1 písm. f), kedy nájom skončí uplynutím doby nájmu a v zmysle čl. VII PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN ods. 7.18 „Ku dňu ukončenia nájmu je Nájomca povinný Predmet nájmu uvoľniť, vypratať a protokolárne ho odovzdať Prenajímateľovi“, kde treba zdôrazniť slovo protokolárne, nakoľko k protokolárnemu odovzdaniu nebytových priestorov došlo až dňa 3.2.2022. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v období od ukončenia nájomnej zmluvy do
protokolárneho odovzdania nebytových priestorov predmetné nebytové priestory užíval bez právneho titulu, čím sa na úkor žalobcu (prenajímateľa) bezdôvodne obohatil. 5. Žalovaný tiež namietal, že žalobca si nesprávne vykladal čl. 3.3 nájomnej zmluvy, keď tvrdil, že bezdôvodné obohatenie malo nastať už od 1.1.2022 a nie od 8.1.2022, pretože jasne uvádza termín „najneskôr“ do 7 dní je povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu, čiže žalovaný nemohol byť v omeškaní s vyprataním a odovzdaním pred uplynutím doby 7 dní, pretože daný predmet nájmu nedržal bez právneho dôvodu, ale naopak, na základe právneho dôvody, ktorým bola práve nájomná zmluva. Žalobca predložil faktúry za dodávanie elektrickej energie, ktoré však nedokazujú, že daný priestor bol aj reálne užívaný na účel prenájmu. Navyše pod dané odberné miesto okrem priestoru reštaurácie patrili aj toalety a sklady, ktoré boli užívané ako spoločné priestory aj inými subjektmi, nielen žalovaným. K skutočnostiam ohľadom odberu elektrickej energie uviedol, že z pripojených faktúr je zrejmé, že sa týkajú odberných miest toaliet a skladu a nie reštaurácie, takže nepreukazujú, že reštaurácia bola v danom období užívaná, na základe čoho nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Z predložených faktúr nevyplýva, ktoré konkrétne dni mala byť reštaurácia užívaná a rovnako z nich nevyplýva, že by posledný deň bol urobený v reštaurácii odber elektrickej energie. 6. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 451 ods.1 ,ods.2, § 458 ods. 1 Obč. zák., § 663, 664,668 ods.1, 671 ods. 1, 676 ods. 1 Obč. zák., § 324 ods.1Obch. zák, § 12 písm. b/ zák. č. 258/1993 Z.z. o ŽSR, § 14 písm. a/ zák. č. 258/1993 Z.z. o ŽSR a na základe vykonaného dokazovania posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodný záväzkový vzťah s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca bol v spore aktívne vecne legitimovaný, keď v zmysle zákona č. 258/1993 Z.z. o ŽSR, ako aj zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vykonáva správu majetku štátu, medzi iným aj predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX. Správa majetku štátu pritom tvorí súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Súd zdôraznil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi existoval právny vzťah založený nájomnou zmluvou v znení Dodatku č.1 a Dodatku č.2 k nájomnej zmluve ,na základe ktorej žalobca prenajímal žalovanému nebytové priestory, pričom doba nájmu bola v zmysle Dodatku č.2 k uvedenej nájomnej zmluve dohodnutá do 31.12.2021. Rovnako tak nebolo sporné, že k odovzdaniu nebytového priestoru došlo dňa 3. 2. 2022. Sporné medzi stranami sporu bolo, či sa žalovaný za čas od skončenia nájmu do odovzdania nebytového priestoru žalobcovi na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. 7. Súd poukázal na čl. III bod 3.3 veta prvá nájomnej zmluvy, podľa ktorého „ Nájomca je najneskôr do 7 dní po uplynutí doby nájmu v zmysle článku III. ods. 3.1 zmluvy povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi a prenajímateľom podpísať preberací protokol.“ Uvedené zmluvné dojednanie znamená, že žalovaný bol povinný bez akéhokoľvek ďalšieho dôvodu predmetný nebytový priestor po uplynutí doby nájmu vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi. Doba nájmu uplynula v zmysle Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve ku dňu 31.12.2021, pričom súd na rozdiel od tvrdenia žalobcu mal za to, že vzhľadom na výzvu žalobcu žalovanému, datovanú dňa 30.9.2021, ktorú doručil žalovanému dňa 26.10.2021, v ktorej žalobca vyzýval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetného nebytového priestoru ku dňu 7.01.2022, mal za to, že žalobca uznal deň 7.1.2022 za posledný deň, v ktorom mohol žalovaný v predmetnom nebytovom priestore byť a k tomuto dátumu tento priestor žalobcovi odovzdať. Preto sa súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný už od 1.1.2022 predmetný nebytový priestor po uplynutí doby nájmu nedôvodne užíval, pretože nájom síce uplynul ku dnu 31.12.2021, ale žalobca sám svojou uvedenou výzvou posunul okamih odovzdania predmetného nebytového priestoru na deň 7.1.2022 práve v súlade s čl. III bod 3.3 veta prvá nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu prvým dňom omeškania žalovaného s vyprataním predmetného nebytového priestoru nebol deň 1.1.2022, ale deň 8.1.2022. 8. Konajúci súd považoval tvrdenia žalovaného, že z dôvodu choroby a karantény kvôli ochoreniu v rámci pandémie Covid nebol schopný predmetný nebytový priestor vypratať a odovzdať žalobcovi skôr ako dňa 3.2.2022 za nedôvodné, nakoľko žalovaný bol povinný nebytový priestor odovzdať žalobcovi ku dňu 7.1.2022, o čom vedel už vopred, jednak zo samotného znenia nájomnej zmluvy a jednak z predmetnej výzvy žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 26.10.2021. Žalovaný v konaní nepreukázal, kedy bol v karanténne kvôli ochoreniu v rámci pandémie Covid od 7.1.2022, pričom predložil ako dôkaz fotografie z nebytového priestoru, kde sa uvádzalo, že dňa 5.1.2022 až 6.1.2022 začalo prebiehať sťahovanie, pričom zároveň z e-mailu žalovaného zo dňa 7.1.2022, ktorý žalovaný
adresoval žalobcovi vyplynulo, že sa sťahovanie posúva, nakoľko neprišla sťahovacia firma a až v emaily žalovaného poslaného žalobcovi dňa 25.1.2022 sa uvádzalo, že žalovaný žiadal o predĺženie termínu odovzdania nebytových priestorov z dôvodu, že konateľka žalovaného pani Jančeková „včera ochorela a mala pozitívny test na koronu“, pričom „včera“ znamenalo „deň pred poslaním tohto e-mailu, teda dňa 24.1.2022“. Z uvedeného mal súd za to, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že z objektívnych dôvodov nebol schopný odovzdať predmety nebytový priestor žalobcovi dňa 7.1.2022. Zároveň súd konštatoval, že nie je dôležité, či žalovaný predmetný nebytový priestor od 1.1.2022, resp. 7.1.2022 reálne užíval. 9. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, túto súd kvantifikoval výškou primeraného a obvyklého nájomného, teda výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájomného, ktoré by bol inak žalovaný povinný platiť, ak by bola uzatvorená riadna nájomná zmluva. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z článku IV bod 4.1 nájomnej zmluvy, kde mali zmluvné strany dohodnuté nájomné vo výške 15.115,71 Eur za rok, čo predstavuje sumu 41,41 Eur na deň, nakoľko bezdôvodné obohatenie žalovaného v období od 7.1.2022 do 3. 2. 2022 predstavovalo 26 dní. Výška bola žalobcom uplatnená ako 38,58 Eur na deň, i keď podľa nájomnej zmluvy mal žalobca nárok na sumu 41,41 Eur na deň. Súd nemohol prekročiť návrh žalobcu, aj keď by mu patrilo viac, preto priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za jeden deň zotrvávania žalovaného v nebytovom priestore žalobcu bez právneho dôvodu na výšku 38,58 Eur, čo vynásobil počtom dní 26 (od 8. 1.2022 do 2.2.2022). Výška takto vypočítanej sumy bezdôvodného obohatenia potom predstavovala sumu 1 003,08 Eur (38,58 Eur na deň x 26 dní = 1 003,08 Eur). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 1 003,08 Eur a žalobu vo zvyšku 270,06 Eur zamietol .Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 21.3.2022 (čo bol deň nasledujúci po dni výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia). Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania vo výške 57,60%, pričom súd najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení úspech 78,80 % - neúspech 21,20 % = 57,60 %). 10. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, pretože ako to vyplýva z písomných dôkazov predložených počas súdneho konania (emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v rozhodnom období), daný priestor žalovaný reálne neužíval, ale v období od 8.2.2022 išlo v skutočnosti o preberacie konanie, t.j. išlo len o vypratanie daného priestoru. Žalobca nijakým dôkazom nepreukázal, že by žalovaný daný priestor skutočne aj užíval, pričom priestor bol určený na prevádzkovanie reštaurácie, čo by v prípade jej skutočného prevádzkovania bolo ľahko dokázateľné-fotografiami, videom, resp. svedkami. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v emailovej komunikácii v rozhodnom období ani raz neuviedol, že by žalovaný daný priestor užíval, ani raz ho nevyzval na upustenie od užívania priestorov a ukončenie prevádzkovania reštauračných služieb. To dokazuje, že aj sám žalobca vedel, že v danom období ide už len o odovzdávacie konanie a nie o skutočné užívanie priestorov na reštauráciu. 11. K faktúram za dodávky elektrickej energie žalovaný uviedol, že tieto uvádzajú ako odberné miesto len toalety a sklad. Neuvádzajú odberné miesto za reštauráciu, ktorá predstavuje najväčší rozsah metrov štvorcových zo všetkých prenajatých priestorov. Súd určil, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za celé obdobie od 8.1.2022 až do 2.2.2022, t.j. za každý jeden deň v tomto období. Avšak z predložených faktúr za el. energiu vôbec nevyplýva, že by malo ísť o spotrebovanie el. energie za každý jeden deň v období od 8.1.2022 - 2.2.2022. To, že dané faktúry uvádzajú fakturačné obdobie od 1.1.2022 do 3.2.2022 ešte neznamená, že k spotrebovaniu el. energie malo dochádzať v každom jednom dni tohto obdobia. Aby súd mohol pri určení, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za každý jeden deň v období od 8.1.2022-2.2.2022, museli by faktúry za spotrebovanú el. energiu obsahovať, resp. určovať, že každý jeden deň v období od 8.1.2022 - 2.2.2022 dochádzalo k reálnemu spotrebovaniu el. energie. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že ukončenie užívania predmetu nájmu a následne jeho vypratanie bolo zrealizované.
Poukázal na znenie Nájomnej zmluvy ods. 7.18, podľa ktorej „Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak, ku dňu ukončenia nájmu je Nájomca povinný Predmet nájmu uvoľniť, vypratať a protokolárne ho odovzdať Prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie“, v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia bol nájomca povinný predmet nájmu protokolárne odovzdať k čomu reálne došlo až 3.2.2022 a nie po ukončení nájmu. Zdôraznil, že argumentácia žalovaného, o tom že žalobca vyzýval žalovaného len na odovzdanie, a nie na zastavenie užívania priestoru neobstojí a neustále indikuje potvrdenie neoprávneného užívania zo strany žalovaného, nakoľko v tomto prípade vyzvať žalovaného aby odovzdal predmet nájmu je vôľa žalobcu smerovaná voči žalovanému, ktorá jasne definuje požiadavku odovzdania s úmyslom ukončenia užívania predmetu nájmu. Nie je možné tieto dve podmienky od seba odlúčiť keď musia byť splnené kumulatívne. Je irelevantné či nájomca bol alebo nebol vyzvaný a akým spôsobom bola naformulovaná výzva. Žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom, že predmet nájmu vypratal. Fotky bez dátumu a času nie je možné akceptovať ako dôkaz, pretože mohli byť vyhotovené až v posledný deň rozhodného obdobia tzn. dňa 2.2.2022. Faktúry za elektrickú energiu, ktoré žalovaný uhradil preukazujú užívanie. Nájomca by neuhradil faktúry za elektrickú energiu keby sa netýkali predmetu nájmu. Do dnešného dňa žalobca neeviduje námietku žalovaného, či už mimosúdne alebo počas súdneho konania, ktorou by namietal správnosť obsahu faktúr alebo faktúry samotné. Výšku odobratej elektrickej energie potvrdil sám žalovaný pri odovzdaní Predmetu nájmu poverenému zamestnancovi Železníc Slovenskej republiky tým, že súhlasil a vlastnoručne podpísal Protokol I a Protokol II, v ktorých bolo uvedené ako číslo merača tak aj stav merača a uvedené hodnoty boli prenesené do faktúr, ktoré žalovaný bez námietok riadne zaplatil. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že žalovaný ako nájomca nemal v úmysle predmet nájmu dobrovoľne vypratať a protokolárne odovzdať, hoci nájomný vzťah skončil uplynutím doby určitej a s takýmto postupom bol oboznámený a súhlasil s ním čo potvrdil podpísaním Nájomnej zmluvy. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech a svoje tvrdenia ničím nepodložil. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, užíval nebytové priestory aj po ukončení Nájomnej zmluvy bez právneho titulu tzn. neoprávnene, čím bol naplnený inštitút bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 13. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a argumentoch uvedených v odvolaní. 14. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu a uviedol, že nebytové priestory, ktoré mal nájomca v prenájme na základe zmluvného vzťahu tzn., hlavný nebytový priestor ako reštaurácia a k nemu prislúchajúce časti nebytových priestorov ako toalety, sklad a pod., nájomca užíval naďalej bez právneho titulu. Je nepodstatná argumentácia žalovaného v tvrdení, že koľko elektrickej energie a v aký deň nájomca spotreboval a za aké nebytové priestory, keď zmluva jasne definuje aké nebytové priestory zahŕňa predmet nájmu a za akých podmienok nastane ukončenie nájmu. Argument žalovaného, že všetku fakturovanú elektrickú energiu mohol spotrebovať v prvý deň rozhodného obdobia je nepodložený a čisto špekulatívny, nakoľko ho možno vyvrátiť argumentom, kde nájomca predmetnú fakturovanú spotrebu elektrickej energie mohol minúť aj v posledný deň rozhodného obdobia. Žalobca je toho názoru, že žalovaný svojím tvrdením o možnosti spotrebovania fakturovanej elektrickej energie v prvý deň rozhodného obdobia tzn. dňa 8.1.2022 nepriamo potvrdil, že zo strany nájomcu k bezdôvodnému obohateniu došlo a to v práve v rozhodnom období. Poukázal na fakt, že fakturačné obdobie je na mesačnej báze s čím žalovaný ako nájomca podpisom nájomnej zmluvy súhlasil. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku vo výroku I. a III. nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák.. Súd prvej inštancie ustálil, že nebolo sporné, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah založený nájomnou zmluvou v znení Dodatku č.1 a Dodatku č.2 k nájomnej zmluve, na základe ktorej žalobca prenajímal žalovanému nebytové priestory, pričom doba nájmu bola v zmysle Dodatku č.2 k uvedenej nájomnej zmluve dohodnutá do 31.12.2021. Rovnako tak nebolo sporné, že k odovzdaniu nebytového priestoru žalovaným došlo dňa 3.2.2022. Sporné medzi stranami sporu bolo, či sa žalovaný za čas od skončenia nájmu do odovzdania nebytového priestoru žalobcovi na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. 21. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 22. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 451 a nasl. Obč. zák. na prejednávaný spor správne dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že užíval nebytový priestor bez právneho dôvodu a tento v stanovenej lehote nevypratal a neodovzdal žalobcovi. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie ,ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil v bodoch 62.-67. odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodnosť žalobcovho nároku. Odvolací súd poukazuje na čl. III bod 3.3 veta prvá nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2019, podľa ktorého „Nájomca je najneskôr do 7 dní po uplynutí doby nájmu v zmysle článku III. ods. 3.1 zmluvy povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi a prenajímateľom podpísať preberací protokol.“ Uvedené zmluvné dojednanie bez pochyby znamená, že žalovaný bol povinný bez akéhokoľvek ďalšieho dôvodu predmetný nebytový priestor po uplynutí doby nájmu vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi. Tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, doba nájmu uplynula v zmysle Dodatku č. 2 k nájomnej ku dňu 31.12.2021, pričom konajúci súd správne vyhodnotil, že vzhľadom na výzvu žalobcu žalovanému datovanú dňa 30.9.2021, v ktorej žalobca vyzýval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetného nebytového priestoru ku dňu 7.1.2022 /nie ku dňu 31.12.2021/ bol posledný deň, ktorý mohol žalovaný nebytový priestor užívať a k tomuto dátumu priestor žalobcovi odovzdať práve deň 7.1.20222. Preto súd prvej inštancie správne vo výroku II. rozhodnutia vo zvyšku žalobu zamietol / nárok priznaný vo výške 1.003,08 Eur a žaloba vo zvyšku 270,06 Eur zamietnutá/. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepodal proti výroku II. rozhodnutia odvolanie, tento nie je predmetom preskúmania odvolacím súdom. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné opätovne zdôrazniť, že v zmysle nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný v zmysle čl. III. bod 3.3 veta prvá nebytový priestor odovzdať, pričom žalovaný v rozpore s čl. III bod 3.3 tento nebytový priestor neodovzdal žalobcovi do 7 dní od uplynutia doby nájmu, teda ku dňu 7.1.2022 a nepreukázal, že k uvedenému dátumu nebol schopný predmetný nebytový priestor odovzdať žalobcovi z objektívnych dôvodov. 24. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného, že faktúry za dodávku elektrickej energie /ktoré nemôžu obstáť na preukázanie bezdôvodného obohatenia/ uvádzajú ako odberné miesto len toalety a sklad a neuvádzajú odberné miesto za reštauráciu, ktorá predstavuje najväčší rozsah metrov štvorcových zo
všetkých prenajatých priestorov. Pričom z predložených faktúr za el. energiu podľa žalovaného vôbec nevyplýva, že by malo ísť o spotrebovanie el. energie za každý jeden deň v období od 8.1.2022 2.2.2022, odvolací súd uvádza, že vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. Odvolací súd upriamuje pozornosť na nájomnú zmluvu, podľa ktorej sú v čl. II. - Predmet a účel nájmu v bode 2.2 presne špecifikované nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu. Jednalo sa o miestnosť č.1. 18 - reštaurácia o výmere 120 m2, časť priľahlej terasy a miestnosti č. 1.03-1.09 WC a miestnosti č. 2.17, 2.16, 2.15 označené ako sklady. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaný faktúry za elektrickú energiu uhradil a zároveň podpísal protokoly o odovzdaní a prevzatí miestností dňa 3.2.2022 /č. l.16-17/, v ktorých bolo presne uvedené číslo a stav merača elektriny a uvedené hodnoty boli prenesené do faktúr uhradených žalovaným, pričom žalovaný nijakým spôsobom protokoly pri ich podpise nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný výšku odobratej elektrickej energie svojím podpisom na protokoloch potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že fakturačné obdobie dodávok elektrickej energie do odberného miesta bolo na mesačnej báze, s čím žalovaný pri podpise nájomnej zmluvy súhlasil a túto podpísal. V nadväznosti na vyššie uvedené je preto bez právneho významu námietka žalovaného ohľadne spotrebovania elektrickej energie za každý jeden deň v období od 8.1.2022 - 2.2.2022, ktoré mal podľa žalovaného preukazovať žalobca. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca preukázal naplnenie základných predpokladov pre vznik nároku na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obch. zák. 26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, preto napadnutý rozsudok, vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, súd mu však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. 29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).