Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/96/2025 1323201708 17. 09. 2026 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D. E. a 2/ A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D. E., oboch zastúpených: ŠKODA LEGAL, s.r.o., IČO: 47 244 259, so sídlom Jarabinková 2C, Bratislava proti žalovaným: 1/ G. D., H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, B. a 2/ G. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. B. XX, L., obom zastúpeným: Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., IČO: 47 232 366, so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, o zaplatenie 43 906 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9.5.2024, č.k. B3-11C/28/2023-89, takto rozhodol: Odvolanie žalovaného 2/ sa odmieta. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a v časti výroku III. týkajúcej sa povinnosti žalovanej 1/ nahradiť trovy konania žalobcom 1/ a 2/ potvrdzuje. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ spoločne a nerozdielne sumu 21 953 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.12.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ spoločne a nerozdielne sumu 21 953 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.12.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že mal za nesporné, že rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zo dňa 27.12.2017, č.k. 10C/9/2016-430 boli žalobcovia zaviazaní ku zaplateniu sumy 36 513,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 29.6.2016 do zaplatenia. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532 uvedený rozsudok v napadnutej časti potvrdil a právnemu predchodcovi žalobcov priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2020. Nebolo tiež sporné, že dňa 17.7.2020 žalobcovia zaplatili sumu 43 906 eur. Rovnako nebolo sporné, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2020, sp.zn. 5Cdo/103/2020 bolo rozhodnuté, že súd pokračuje v konaní s právnymi nástupcami poručiteľa, a to so žalovanými a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase jeho rozhodovania nebolo krajským súdom vo veci rozhodnuté. Žalobcovia podali ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhali
vyslovenia porušenia svojich práv uznesením Najvyššieho súdu SR a navrhovali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Ústavný súd sťažnosť rozhodnutím zo dňa 16.3.2021, sp.zn. IV.ÚS 138/2021-21 odmietol. Výzvou zo dňa 30.11.2021 žalobcovia vyzvali oboch žalovaných na vrátenie peňažného plnenia, nakoľko odpadol dôvod na plnenie, keďže došlo k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu a rozhodnutie okresného súdu je neprávoplatné a nevykonateľné. Žalovaným bola výzva doručená dňa 20.12.2021, čo žalobcovia preukázali poštovými doručenkami. 3. V prejednávanom spore nebolo sporné, že dovolací súd zrušil právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, na základe ktorého žalobcovia plnili. V čase rozhodovania súdu neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by zaväzovalo žalobcov k plneniu právnemu predchodcovi žalovaných alebo k plneniu priamo žalovaným. Rozhodnutie súdu, na základe ktorého žalobcovia plnili, bolo zrušené, odpadol právny dôvod ich plnenia, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Prvoinštančný súd poukázal na to, že právnym dôvodom plnenia je rozhodnutie súdu, právoplatný rozsudok, ktorého účinky smerujú ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. V tomto prípade ide o taký rozsudok súdu, ktorým sa zakladali práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov, nie iba deklarovali existenciu hmotnoprávneho dôvodu plnenia, preto v tomto prípade, v dôsledku mimoriadneho opravného prostriedku a zrušenia rozhodnutia súdu, ide o právny dôvod plnenia, ktorý dodatočne odpadol a v takom prípade ide o bezdôvodné obohatenie. 4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaní sú dedičmi po poručiteľovi, pričom pohľadávka voči žalobcom bola predmetom dedenia a každý zo žalovaných nadobudol 1/2 predmetnej pohľadávky. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.6.2020 vo veci 69D/156/2020-60 súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva pričom pohľadávka poručiteľa voči A. B. C. a A. F. C. ako solidárnych dlžníkov na zaplatenie sumy vo výške 36 513,31 eur s príslušenstvom priznaná poručiteľovi na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020 nadobudol každý zo žalovaných v podiele 1/2-ice. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 21 953 eur každému zo žalobcov, čo predstavuje 1/2 vyplatenej sumy vo výške 43 906 eur. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. V prípade bezdôvodného obohatenia nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, v tomto prípade sú žalovaní povinní plniť prvého dňa po tom, čo ich o to žalobcovia požiadali (§ 563 Občianskeho zákonníka). V spore mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia vyzývali žalovaných na vrátenie bezdôvodného obohatenia listami zo dňa 30.11.2021, ktoré boli obom žalovaným doručené dňa 20.12.2021, preto zaviazal žalovaných k zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške (5 % p.a.) od 21.12.2021 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny považovali záver prvoinštančného súdu, že právny dôvod plnenia žalobcov žalovaným odpadol, a žalovaným tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré sú povinní žalobcom vydať. 6. Uviedli, že žalobcovia uhradili pohľadávku priznanú rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 10C/9/20116-430, ktorú si teraz uplatňujú v rámci vydania bezdôvodného obohatenia, nie na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ale dobrovoľne na základe vzájomnej komunikácie právnych zástupcov (v prílohe priložili žiadosť o vyjadrenie, ktorá im bola zasielaná), keďže rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 14Co/115/2018 nemohol nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko pán M. I., ktorý v konaní vystupoval ako žalobca, pred vydaním rozhodnutia zomrel (zomrel dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Krajského súdu bolo vydané dňa 31.3.2020). Uvedená skutočnosť musela byť súdu zrejmá z dokladov, ktoré mal k dispozícii (súd v odôvodnení uviedol, že mal za preukázané, že žalovaní sú dedičmi po poručiteľovi, aj keď neuviedol, z akých dokladov to mal
za preukázané); z dôvodu právnej istoty odvolatelia v prílohe priložili úmrtný list pána M. I. a ak by bol úmrtný list považovaný za novotu v odvolacom konaní, tak ho predložili z dôvodov uvedených v § 366 písm. c) C.s.p. Odvolatelia poukázali na to, že skutočnosť, že pán M. I. zomrel pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, bola žalobcom známa, keďže aj preto podali dovolanie proti tomuto rozhodnutiu. Žalobcom teda nehrozilo exekučné konanie, pretože aj keby deti pána M. I. – v tomto konaní vystupujúci ako žalovaní - podali návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia by nemohla byť vedená, keďže exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ich prípadné námietky v exekučnom konaní by boli dôvodné a exekúcia by nemohla byť vedená. Okrem uvedeného, žalobcovia boli dňa 19.6.2020 požiadaní o stanovisko, či z ich strany príde k dobrovoľnej úhrade na základe dohody s právnymi nástupcami pána I. alebo preferujú pokračovanie v súdnom konaní s právnymi nástupcami pána I. a to mailovou správou právnej zástupkyne žalovaných adresovanej právnej zástupkyni žalobcov a odpoveďou bola dobrovoľná úhrada a nie oznámenie o tom, že majú záujem o pokračovanie v súdnom konaní. Uvedenú mailovú správu súdu odvolatelia priložili v prílohe s tým, že ju nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) C.s.p.) z dôvodu, že ju mala k dispozícii právna zástupkyňa, s ktorou sa v konaní pred súdom prvej inštancie nemohli spojiť z dôvodu jej pracovnej cesty mimo SR. 7. Odvolatelia za najpodstatnejšiu považovali skutočnosť, že súd riadne nezistil skutkový stav, keď v bode 10. odôvodnenia uviedol, že nebolo sporné, že v čase rozhodovania súdu vo veci nebolo krajským súdom vo veci rozhodnuté, čo nebola pravda, keďže Krajský súd v Bratislave dňa 26.9.2023 pod sp.zn. 14Co/3/2021 rozhodol tak, že návrh právnych nástupcov pána I. síce zamietol, ale jediným dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že došlo k dobrovoľnej úhrade na strane manželov C., vystupujúcich v tomto konaní ako žalobcovia. Konkrétne krajský súd vo svojom rozhodnutí v odôvodnení v bodoch 11.13. uviedol: „Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne presvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné dôvody, pre ktoré súd žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe vyhovel a nestotožnil sa tak s obranou žalovaných, aj riadne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia podal súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku svojho rozsudku, ktorým žalobe vyhovel. Rozhodnutie je teda dostatočne skutkovo a právne odôvodnené. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaných došlo dňa 17.07.2020 k plneniu na účet právnej zástupkyne pôvodného žalobcu vo výške 43.906,- Eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná podaním žalovaných zo dňa 03.04.2023, s doložením listinných dôkazov o zaplatení danej sumy, odvolací súd nemal inú možnosť (vzhľadom na nečinnosť žalobcov, ktorých vyzval na vyjadrenie sa, či trvajú na podanej žalobe), ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmeniť tak, že žalobu zamietol. Nakoľko zo strany žalovaných došlo k dobrovoľnému plneniu, pominula dôvodnosť podanej žaloby, a tým odpadol aj predmet sporu a rozsudok súdu prvej inštancie by tak bol nevykonateľný, resp. došlo by k opätovnému zaviazaniu žalovaných na plnenie, ktoré už bolo z ich strany dobrovoľne splnené. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna zo strán nevykonala procesný úkon, ktorým by došlo k ukončeniu predmetného súdneho konania (t. j. späťvzatie žaloby/odvolania), odvolací súd v danej pozícii nemal inú možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaných k plneniu, zmeniť tak, že žalobu zamietne. Ak bolo plnené v celom rozsahu, je to dôvod na zamietnutie žaloby, lebo v opačnom prípade by súd neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti.“ Odvolatelia požiadali súd, aby si k veci pripojil spisový materiál Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/3/2021 v zmysle § 366 písm. c) C.s.p. Zároveň upriamili pozornosť na to, že podanou žalobou žalobcovia pokračujú v konaní v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to robili aj voči právnemu predchodcovi žalovaných, keďže im uvedený rozsudok krajského súdu bol známy, čo je zrejmé okrem iného zo skutočnosti, že si právna zástupkyňa žalobcov v konaní uplatnila náhradu trov konania, a to podaním zo dňa 26.9.2023. Z vyššie uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolateľov zrejmé, že súd v napádanom rozhodnutí rozhodol v rozpore so zásadou res iudicata. Na základe uvedeného žiadali, aby
odvolací súd napádaný rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania vo výške 100%. 8. Žalovaný 2/ návrhom zo dňa 2.7.2024 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.7.2024, č.k. B3-11C/28/2023-135 tak, že tento návrh zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2024). 9. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadrili podaním zo dňa 1.9.2024, v ktorom uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe, tvrdeniach v nej uvedených ako aj ostatných vyjadreniach. V celom rozsahu sa stotožnili s napadnutým rozsudkom, považovali ho za zákonný, správny a odôvodnenie za presvedčivé. Súd prvej inštancie podľa ich názoru rozhodol na základe ustáleného skutkového stavu a vec posúdil po právnej stránke správne. Pokiaľ ide o skutkové východiská, zotrvali na skutočnostiach a skutkových okolnostiach tvrdených v žalobe, ako aj na dôkazoch predložených za účelom ich preukázania. Žalovaná 1/ podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie voči rozsudku, v ktorom uviedla, oproti prvoinštančnému konaniu nové tvrdenia, spočívajúce v tvrdení o dobrovoľnosti plnenia, ktorého vydania sa domáhajú žalobcovia a v tvrdení existencie prekážky res iudicata. Žalobcovia v prvom rade uviedli, že žalovaná 1/ bola súdom vyzvaná výzvou zo dňa 14.9.2023, aby sa v zákonnej lehote vyjadrila k žalobe. Prílohou tejto výzvy bolo aj poučenie s tým, že bola poučená o možnostiach zastúpenia ako aj o procesnej obrane a koncentrácii konania. Túto výzvu s poučením si riadne prevzala dňa 19.9.2023. Napriek uvedenému sa žalovaná 1/ k žalobe nevyjadrila. Pre úplnosť žalobcovia uviedli, že k žalobe sa nevyjadril ani žalovaný 2/, ktorému bola výzva so žalobou a poučením taktiež riadne doručená. Následne bola žalovaná 1/ riadne predvolaná na pojednávanie, termín ktorého bol vytýčený na deň 9.5.2024, a to predvolaním, ktoré si prevzala dňa 2.4.2024. Pojednávania sa žalovaná 1/ dňa 9.5.2024 zúčastnila. Na pojednávaní žalovaná 1/ nerozporovala žiadne skutkové tvrdenia žalobcov, potvrdila, že plnenie žalobcov prijala. Z jej strany nedošlo k účinnému popretiu tvrdení žalobcov, teda ani tvrdenia, že bolo plnené na základe právoplatného rozhodnutia. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, pričom správne vyhodnotil, že „V prejednávanom spore nebolo sporné, že dovolací súd zrušil právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, na základe ktorého žalobcovia plnili. V čase rozhodovania súdu neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by zaväzovalo žalobcov k plneniu právnemu predchodcovi žalovaných, alebo k plneniu priamo žalovaným.“ Prvoinštančný súd tak ustálil správne skutkový stav, že došlo k plneniu na základe právoplatného rozhodnutia súdu, teda nie dobrovoľne. Žalovaná 1/ tvrdenia žalobcov v tomto smere v konaní ani nerozporovala. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na znenie § 149, § 151 ods. 1, § 153 ods. 1 a § 366 C.s.p. 10. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, túto považovali žalobcovia za nedôvodnú, a to z viacerých dôvodov, najmä z toho, že jej vznesenie vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré žalovaná 1/ v prvoinštančnom konaní neuviedla, pričom taktiež nejde o skutočnosti, ktoré neboli žalovanej 1/ skôr neznáme. Ďalším dôvodom je to, že nie je daná totožnosť veci. V konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 14Co/3/2021 sa právny predchodca žalovaných domáhal vydania plnenia voči žalobcom vo výške 36 513,31 eur s príslušenstvom na rozdielnom skutkovom základe, išlo o zmluvný základ. V rozsudku napadnutom odvolaním však bolo žalobcom priznané právo na plnenie voči žalovanej 1/ vo výške 21 953 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na strane žalovanej 1/ došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tento skutkový základ sporu nebol zo strany žalovanej 1/ nijako rozporovaný. Podľa názoru žalobcov sa nemôže v odvolacom konaní dovolávať rozhodnutia na základe skutkových tvrdení, ktoré neurobila v prvoinštančnom konaní a neboli predmetom posúdenia skutkového stavu súdom. Aj keď to výslovne súd v rozsudku neuviedol, mal skutkovú vedomosť o tom, že pred Krajským súdom v Bratislave je vedené odvolacie konanie voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 10C/9/2016-430, keďže podstatou sporu bolo práve vydanie plnenia v dôsledku zrušenia rozhodnutia v tomto konaní. Pokiaľ by súd vzhliadol totožnosť veci, zaoberal by sa prekážkou litispendencie. Pre úplnosť žalobcovia uviedli, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 14Co/3/2021 bola žaloba voči žalobcom zamietnutá, záväzný je len výrok rozhodnutia, keďže podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2012, sp.zn. 2Cdo/71/2012: „Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.“ Zároveň, ako je uvedené v bode 11. rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/3/2021, k rozhodnutiu došlo „vzhľadom na nečinnosť žalobcov, ktorých (pozn. súdu) vyzval na vyjadrenie sa, či trvajú na podanej žalobe“, a v bode 13. súd uviedol, „sa už potom odvolací súd bližšie nezaoberal námietkami vyjadrenými v podanom odvolaní.“
11. Aj keď je to nad rámec odvolacieho konania, o tom, že nešlo o dobrovoľné plnenie, ale o plnenie na základe súdneho rozhodnutia, bola právna zástupkyňa žalovaných opakovane upovedomovaná, keď výslovne v emaily zo dňa 16.7.2020 bolo uvedené: „Klienti sú pripravení splniť svoj záväzok uložený rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018-532, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 10C/9/2016-430“, zároveň ako „informácia pre príjemcu“ pri plnení je v potvrdení o úhrade uvedené „právoplatný rozsudok“ a ako variabilný symbol je uvedený dátum jeho vydania. Nemohlo byť teda pochýb o dôvode plnenia zo strany žalobcov. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že žalovaná 1/ ako dedič v dedičskom konaní vedenom povereným notárom E. N. E. so sídlom notárskeho úradu B. O. X/X P. L. pod sp.zn. Dnot 35/2020L, na základe schválenej dedičskej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudla pohľadávku označenú ako pohľadávku zo súdneho rozhodnutia - „pohľadávka poručiteľa voči A. B. C., nar. XX.X.XXXX a A. F. C., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom C. X, D. E. ako solidárnych dlžníkov na zaplatenie sumy vo výške 36 513,31 eur s príslušenstvom, priznaná poručiteľovi rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č.k. 10C/9/2016-430, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532, ktorú nadobudli žalovaní, každý v podiele 1/2ice“. Avšak pohľadávka priznaná poručiteľovi rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č.k. 10C/9/2016-430, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532 zanikla spolu so zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532 a zamietnutím žaloby v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 14Co/3/2021. 12. Voči záverom o porušení dobrých mravov sa žalobcovia ostro ohradili, žalobcovia si uplatňujú svoje zákonné práva, za súčasného plnenia procesných povinností. Ide o subjektívne vyjadrenia nemajúce oporu v zákonných ustanovenia, rovnako žalobcovia sú toho názoru že právny predchodca žalovaných, za ktorého boli nútení uhradiť niekoľko tisíc za réžiu bytu, ktorý bezodplatne 15 rokov užíval, nekonal v súlade s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyňu (zrejme žalovanú, pozn. odvolacieho súdu) na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému (zrejme žalobcov, pozn. odvolacieho súdu) v celom rozsahu, teda v rozsahu 100%. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je potrebné odmietnuť a odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné. 14. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 15. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 16. Podľa § 121 ods. 1 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 17. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 18. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 19. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému 2/ bol napadnutý rozsudok doručený dňa 7.6.2024. Žalovaný 2/ podal proti rozsudku odvolanie dňa 1.7.2024. Keďže rozsudok bol žalovanému 2/ riadne doručený dňa 7.6.2024, zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania mu tak začala plynúť dňa 8.6.2024 a posledným dňom na podanie odvolania bol deň 24.6.2024. Pokiaľ žalovaný 2/ podal odvolanie proti
rozsudku dňa 1.7.2024, podal ho po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. oneskorene. Žalovaný 2/ návrhom zo dňa 2.7.2024 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.7.2024, č.k. B3-11C/28/2023-135 tak, že tento návrh zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2024). 21. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty a tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, preto odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ podľa § 386 písm. a) C.s.p. odmietol. 22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 1/ ako prvoradé konštatuje, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, podľa ktorej súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili (súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu). Podľa § 150 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, § 132 C.s.p.). Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, vychádzajúci z hmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej normy) a označiť dôkazy na ich preukázanie (pripojiť tie, ktorých povaha to pripúšťa). Strana sporu je povinná (v zásade) tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti (teda strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore). Žalovaný je v rámci plnenia si svojich procesných povinností podľa § 150 C.s.p., ako protipólu uvádzania skutkových tvrdení žalobcu, povinný (ak chce byť v spore úspešný) účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C.s.p.). Popretím skutkových tvrdení tá-ktorá strana sporu vyvracia skutkové tvrdenia uvedené druhou stranou sporu, čoho procesným dôsledkom je, že len účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za sporné (a vykonáva sa o nich dokazovanie). Aby popretie skutkových tvrdení bolo procesne účinné (založilo spornosť skutkových tvrdení), § 151 ods. 2 C.s.p. kumulatívne vyžaduje, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Z § 151 ods. 1 C.s.p. zároveň vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak ho protistrana výslovne nepoprela, alebo, ak skutkové tvrdenie strana síce poprela, ale neúčinne (teda ako keby k popretiu nedošlo). Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. V zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Bez návrhu vykoná iba dôkazy uvedené v ods. 2 a 3 predmetného ustanovenia § 185 C.s.p. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s § 150 C.s.p.), prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy - hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce a je potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. V sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam, nakoľko súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí (v súlade so zásadou formálnej pravdy) ako zistený skutkový stav a ďalej z neho pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádza (§ 186 ods. 2 C.s.p.). To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Civilný sporový poriadok používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151 C.s.p.) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2 C.s.p.). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za
sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorej je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. 24. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná 1/ sa k podanej žalobe napriek výzve súdu zo dňa 14.9.2023 (doručenej žalovanej 1/ dňa 19.9.2023) nevyjadrila. Na pojednávanie konané dňa 9.5.2024 sa na základe predvolania žalovaná 1/ dostavila. V rámci svojho ústneho vyjadrenia uviedla, že prijala dedičstvo po svojom otcovi, ktorý viedol spor so žalobcami. Následne bolo vydané rozhodnutie súdu, na základe ktorého boli vyplatené finančné prostriedky od žalobcov, ktoré prijala. Od svojej právnej zástupkyne dostala informáciu, že je to vyriešené. Následne bolo rozhodnutie zrušené, pričom kontaktovala svoju právnu zástupkyňu, od ktorej však nedostala žiadne vyjadrenie. Uviedla, že nebola informovaná, že treba peniaze vrátiť, s ktorou požiadavkou nie je stotožnená, nakoľko dostala 19 000 eur a v sume 12 000 eur vyplácala dlh po otcovi, čo bolo súčasťou dedenia. Z toho dôvodu jej to pripadá neadekvátne a rada by túto záležitosť otvorila a pokračovala ďalej. Žalovaná 1/ v konaní zároveň nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. 25. Odvolací súd na podklade uvedených skutočností dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak, vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcov, vyvodil dôvodnosť uplatneného nároku. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaná 1/ sa napriek výzve súdu nevyjadrila k podanej žalobe, pričom na pojednávaní dňa 9.5.2024 nijakým spôsobom (účinne) nerozporovala tvrdenia žalobcov a potvrdila prijatie plnenia na základe rozhodnutia súdu v konaní, ktoré bolo vedené na podklade žaloby jej právneho predchodcu. Pre jej úspech v konaní bolo potrebné účinné popretie tvrdení žalobcov, prípadne návrh na vykonanie dôkazov preukazujúcich svoje vlastné tvrdenia, čo však žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie neurobila. Ak uvedené vykonala v odvolacom konaní, je potrebné konštatovať, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie predstavujú tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní. Ide o námietky žalovanej 1/ o dobrovoľnom plnení žalobcov (t.j. nie na základe rozhodnutia súdu), o právoplatnosti a obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.9.2023, sp.zn. 14Co/3/2021, a o konaní žalobcov v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na znenie § 366 C.s.p. odvolací nemohol prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (t.j. tvrdenia a dôkazy), pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d) uvedeného ustanovenia § 366 C.s.p. 26. Vo vzťahu k bližšie neodôvodnenej námietke odvolateľky, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou res iudicata, odvolací súd konštatuje, že takáto vada konania (prekážka rozhodnutej veci) nebola odvolacím súdom zistená. Ustanovenie § 230 C.s.p. podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova, vyjadruje tzv. prekážku res iudicata alebo inak povedané prekážku veci rozsúdenej. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia. Uvedené platí aj pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2022, sp.zn. 4Cdo/267/2021). O totožnú vec ide, ak prebieha medzi tými istými stranami sporu a ide o ten istý predmet konania. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2011, sp.zn. 5Cdo/280/2010). Konanie vedené na Okresnom súde v Pezinku pod sp.zn. 10C/9/2016 prebiehalo na podklade žaloby právneho predchodcu žalovanej 1/, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 36 513,31 eur s príslušenstvom voči A. B. C. a A. F. C. (v tomto konaní v pozícii žalobcov) titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím preddavku na kúpu nehnuteľnosti. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalovanej 1/ sumu 36 513,31 eur s príslušenstvom. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetných konaniach nejde o totožný nárok, keďže sa neopiera o ten istý právny dôvod, ani nevyplýva z totožného skutkového stavu. Argumentácii odvolateľky tak nebolo možné priznať úspech.
27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v časti výroku III. týkajúceho sa povinnosti žalovanej 1/ nahradiť trovy konania žalobcom 1/ a 2/ podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol jednak (s použitím analógie) podľa čl. 4, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania (odmietnutie odvolania), súd prizná náhradu trov konania protistrane a tiež podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. (zásada úspechu). Žalovaný 2/ zavinil odmietnutie odvolania, preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcom 1/ a 2/. Žalovaná 1/ bola v odvolacom konaní neúspešná, preto je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalobcom 1/ a 2/. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).