Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoZm/5/2025 1323203063 14. 01. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:1323203063.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu De Vries Group Slovakia s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368 (pôvodný žalobca Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140) proti žalovanej U.. S. C., E.. XX.X.XXXX, K. XXXX/X, XXX XX I. - K., právne zast. JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, o zaplatenie 35.296,02 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 76CbZm/1/2023 - 84 zo dňa 11.11.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 76CbZm/1/2023 - 84 zo dňa 11.11.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.296,02 Eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 86.039,46 Eur od 27.7.2021 do 13.8.2021, zo sumy 36.039,46 Eur od 14.8.2021 do 17.8.2021, zo sumy 35.722,67 Eur od 18.8.2021 do 2.5.2023, zo sumy 35.296,02 Eur od 3.5.2023 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 117,65 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy spolu so zmenkovým úrokom a zmenkovou odmenou, a na náhradu trov konania. Žalobca /pôvodne Československá obchodná banka, a.s./ žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so spoločnosťou 3M Dom s.r.o. /v právnom postavení dlžníka/ Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 9303079P, na základe ktorej boli spoločnosti 3M Dom s.r.o. poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru vo výške úverového limitu 90.000,- Eur. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy dňa 17.2.2017 dlžník vystavil na rad žalobcu blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Spoločne so žalovanou ako avalistom /a ďalšími dvomi fyzickými osobami - avalistami/ udelili v článku II. odsek 2. Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9303079P/D1, zo dňa 17.2.2017 žalobcovi právo doplniť blankozmenku v časti chýbajúcich údajov, ak nastane niektorá so skutočností uvedených v článku II. odsek 1. Dohody. Žalobca dlh z úverovej zmluvy vyhlásil ku dňu 30.6.2021 za splatný. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo dlžníkovi odoslané dňa 2.7.2021. Žalobca v zmysle Dohody o vyplňovacom a zmenkovom práve vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke a to nasledovným spôsobom: zmenková suma 86.039,46 Eur, dátum splatnosti zmenky 26.7.2021. O tejto skutočnosti žalobca Oznámením
zo dňa 26.7.2021 informoval vystaviteľa zmenky a avalistov, a vyzval ich na zaplatenie zmenkovej sumy. Zmenková suma bola vyčíslená ku dňu 26.7.2021 a pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 82.212,92 Eur, nezaplateného zmluvného úroku vo výške 2.363,75 Eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 1.276,19 Eur, nezaplatených poplatkov vo výške 186,60 Eur. Po dátume splatnosti zmenky boli realizované nasledovné úhrady: dňa 13.8.2021 vo výške 50.000,- Eur, dňa 17.8.2021 vo výške 316,79 Eur a dňa 2.5.2023 vo výške 426,65 Eur. 3. Žalovaná v rámci procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznala a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že zmenka bola vystavená dlžníkom ako spôsob zabezpečenia všetkých nárokov z predmetnej úverovej zmluvy. Ako avalisti sú na zmenke podpísané okrem žalovanej aj ďalšie dve fyzické osoby - konateľ spoločnosti dlžníka, U.. Z. B., a jeho manželka A.. Y. B.D.. Vo februári 2021 začali finančné a podnikateľské problémy dlžníka, ktoré spôsobili, že nebol schopný si plniť záväzky z úverovej zmluvy, pričom došlo k zosplatneniu úveru dňa 30.6.2021. Žalobca, keďže nedosiahol plnenie od dlžníka, sa obrátil priamo na avalistov. Žalovaná následne získala informáciu, že suma vo výške 50.000,- Eur bola žalobcovi uhradená dňa 13.8.2021 U.. Z. B. ako jedným z avalistov. Žalobca prestal prihliadať na žiadosť žalovanej o spoločné riešenie vzniknutej situácie, pričom žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že U.. Z. B. uhradil časť dlžnej sumy, žalobca už voči nemu nebude ďalej podnikať ďalšie kroky v rámci riešenia predmetnej situácie. Žalovaná sa s uvedeným postupom žalobcu nestotožnila, mala za to, že záväzok jedného z avalistov nie je možné oddeliť od záväzku zvyšných avalistov, pretože v danom prípade ide o ich solidárny záväzok. Žalovaná poukázala na ust. § 47 zák. zmenkového a šekového a § 77 C.s.p. a uviedla, že žalobca konal v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, čl. II. bodu 2. dohody, a na zmenke doplnil nesprávny deň splatnosti. 4. Žalobca v žalobnej replike poukázal na § 47 ods. 2, 4 zákona č. 191/1950 Zb. /zmenkový a šekový/ a uviedol, že akceptoval výsledok rokovaní s avalistami U.. Z. B. a A.. Y. B. za účelom možnej dohody o úhrade dlhu z úveru. Vzhľadom na vykonanú čiastočnú úhradu vo výške 50.000,-Eur si žalobca zvyšok dlžnej sumy od týchto avalistov neuplatnil. K námietke k vyplneniu blankozmenky v rozpore s dohodou žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v článku II. ods. 2.dohody je uvedené v údaji splatnosti deň po splatnosti „spravidla tridsiaty deň“. Splatnosť pohľadávky nastala 30.6.2021, žalobca doplnil dátum splatnosti na zmenke dňa 26.7.2021. Mal za to, že slovo spravidla aj to v zátvorke neznamená podmienku, že dátum splatnosti je potrebné vyplniť presne tridsiaty deň po splatnosti a vylúčil, že došlo k vyplneniu zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. 5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor ust. čl. I § 10, § 31, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1-3 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v platnom znení /ďalej ZZŠ/ a dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom pôvodný žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo od žalovaného žiadať zmenkovú sumu s príslušenstvom. Uviedol, že na rozdiel od zmenkových dlžníkov (solidárny záväzok, čl. I. § 47 ods. 1 a 2 ZZŠ), pri ktorých sa majiteľ zmenky môže domáhať zaplatenia zmenky voči ktorémukoľvek zmenkovému dlžníkovi, avalisti netvoria nerozlučné spoločenstvo v právnom zmysle. V odseku 19. napadnutého rozhodnutia ustálil, že každý avalista je jednotlivo zodpovedný za záväzky, za ktoré sa zaručil. To znamená, že ak jeden z avalistov nesplní svoje záväzky, veriteľ môže požadovať splnenie záväzkov od ktoréhokoľvek iného avalistu. V prípade problémov so splácaním, každý avalista môže byť individuálne zodpovedný za celú sumu záväzku, za ktorú ručil. Súd prvej inštancie k námietke žalovanej, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve uviedol, že žalobca doplnil dátum splatnosti na zmenke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, keďže išlo o dátum po splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Mal za to, že slovné spojenie „spravidla“ umožňuje určitú mieru flexibility a neznamená, že daná podmienka je absolútne záväzná. 6. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi zmenkový úrok z omeškania a zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy v súlade s čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Proti rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne nedal jednoznačné odpovede na otázky, ktoré boli v konaní sporné. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval a interpretoval použité právne normy /najmä C.s.p./ a neaplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, menovite ustanovenia o konaní v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Podľa názoru žalovanej odôvodnenie rozsudku vykazuje znaky arbitrárnosti. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala správnosť vyplnenia zmenky v predmetnej veci porušením dohody o vyplňovacom práve v údaji o splatnosti zmenky a spôsob, akým sa žalobca vysporiadal s existenciou zvyšných dvoch avalistov predmetnej zmenky. Zdôraznil, že žalobca podal žalobu iba voči žalovanej a vedome opomenul zvyšných dvoch avalistov, pričom poukázal na dohodu uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a zvyšnými dvoma avalistami o tom, ako bude v rámci vymáhania plnenia zo zmenky postupovať, ktorej súčasťou žalovaná napriek príslušným ustanoveniam dohody o vyplňovacom práve, nebola. Žalovaná poukázala na porušenie zásady poctivého obchodného styku zo strany žalobcu a následky jej porušenia, pričom svoje tvrdenia podporila rozhodovacou činnosťou súdov SR. 8. V odvolaní žalovaná poukázala na čl. II. bodu 2) dohody o vyplňovacom práve, kde je ustanovený dohodnutý spôsob, akým mal žalobca chýbajúce údaje v zmenke vyplniť. Menovite predmetné ustanovenie dohody o vyplňovacom práve uvádza, že: „2) Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v ods. 1) tohto Článku Dohody, Vystaviteľ a Avalisti udeľujú Banke právo doplniť Blankozmenku v chýbajúcich údajoch nasledujúcim spôsobom: b) v údaji splatnosti deň po splatnosti (spravidla 30. deň) Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky Banky.“ Žalovaná zdôraznila, že zo samotnej zmenky pritom vyplýva, že ako dátum jej splatnosti bol zo strany žalobcu doplnený dátum 26.7.2021. V nadväznosti na citované ustanovenie dohody o vyplňovacom práve tak žalobca vyplnil ako deň splatnosti zmenky deň, ktorý nie je 30. dňom po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, čím porušil dohodu o vyplňovacom práve, zmenku vyplnil nesprávne a konal v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Podľa žalovanej sa konajúci súd s uvedenou skutočnosťou vysporiadal len veľmi povrchne, pričom vôbec nezohľadnil vzájomné súvislosti dohody o vyplňovacom práve, celkový zmluvný vzťah strán sporu a napokon všeobecné právne zásady, ktoré sa predmetnú vec vzťahujú, s vecou sa vysporiadal nesprávne, v dôsledku čoho má rozsudok vady. Žalovaná navrhla odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému /správne má byť voči žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu/ vo výške 100%. 9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril pôvodný žalobca /ČSOB, a.s./, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne normy na prejednávaný spor. Rozsudok považoval za dostatočne odôvodnený. Mal za to, že jeho postup, vrátane výberu osoby, voči ktorej bol uplatnený nárok, zodpovedá oprávneniu žalobcu podľa § 47 ZZŠ. 10. Žalovaná vo vyjadrení na vyjadrenie žalobcu opätovne poukázala na odvolacie dôvody, ktoré uviedla v podanom odvolaní. Zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach o porušení dohody o vyplňovacom zmenkovom práve (údaj splatnosti zmenky, mimosúdna dohoda s avalistami) zo strany žalobcu a poukázala na opakované konanie žalobcu, ktoré považovala za rozporné so zásadou poctivého obchodného styku. 11. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie /11.11.2024/ žalobca dňa 16.12.2024 doručil súdu návrh na zmenu strany sporu v postavení žalobcu a žiadal, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava a na jej miesto vstúpila spoločnosť De Vries Group Slovakia s.r.o., Bratislava. 12. Po vrátení spisu odvolacím súdom súdu prvej inštancie na doplnenie, súd uznesením č.k. 76CbZm/1/2023-192 zo dňa 19.8.2025 vyhovel návrhu žalobcu a pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť De Vries Group Slovakia s.r.o. z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2024 medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a touto spoločnosťou došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Následne súd prvej inštancie vykonával úkony v odvolacom konaní podľa § 373 až 376 C.s.p. s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.
13. Po zmene žalobcu sa k odvolaniu žalovanej vyjadril nový žalobca /právny nástupca spoločnosť De Vries Group Slovakia s.r.o./, ktorý sa nestotožnil s názorom žalovanej o porušení jeho práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že odôvodnenie je stručné, sama osebe nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V danom prípade sa súd prvej inštancie jasne a logicky vysporiadal s kľúčovými otázkami sporu. Identifikoval uplatnený nárok zo zmenky, správne posúdil postavenie žalovanej ako avalistu a uviedol rozhodujúce zákonné ustanovenia o solidárnej zodpovednosti zmenkových dlžníkov. Žalovaná tvrdí, že súd nedal odpoveď na dve podstatne otázky, s čím sa žalobca nestotožňuje. Z dohody o vyplňovacom práve vyplýva, že dátum splatnosti má byť vyplnený „spravidla“ 30. deň po splatnosti. Použitie slova „spravidla“ jasne indikuje , že nejde o striktnú , fixnú podmienku, ale o orientačné pravidlo. Žalobca vyplnil dátum v súlade s účelom dohody, a to po splatnosti pohľadávky. Dôkazne bremeno ohľadom tvrdenia, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovanom práve, nesie žalovaná, ktorá nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia. K otázke vysporiadania sa s ostatnými avalistami žalobca uviedol, že rokovanie s ostatnými avalistami, či od nich niečo vymohol alebo či ich vôbec kontaktoval, nemá absolútne žiadny vplyv na právnu povinnosť žalovanej zaplatiť celý uplatnený nárok. Dodal, že samotné uplatnenie zákonného práva veriteľom nemožno považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaná ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by nasvedčovali nepoctivému alebo šikanóznemu postupu žalobcu voči žalovanej. 14. Žalovaná v odvolacej replike v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne poukázala na odvolacie dôvody, ktoré uviedla v odvolaní a v ďalších podaniach. V otázke vyplnenia zmenky zdôraznila, že dohoda o vyplňovacom práve bola medzi pôvodným žalobcom a avalistami uzavretá práve preto to, aby vylúčila svojvôľu pôvodného žalobcu pri uplatnení si svojich práv zabezpečených zmenkou a určila predvídateľný mechanizmus jej vyplnenia. Žalovaná má za to, že zmenka bola vyplnená inak, ako to predpokladá dohoda o vyplňovacom práve a jej jednotlivé ustanovenia. V otázke porušenia zásady poctivého obchodného styku namietala postup žalobcu, ktorý jednostranne vylúčil žalovanú z rokovaní pri uzatvorení mimosúdnej dohody, a žalobca si uplatňuje žalobný nárok len voči žalovanej, čím ju voči ostatným avalistom neprimerane znevýhodnil. Toto konanie označila v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku ešte pred začatím sporu. 15. Žalobca v rámci svojej odvolacej dupliky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a zdôraznil, že ak by došlo k porušeniu dohody o vyplňovacom práve /čo výslovne popiera/, táto skutočnosť by nemala za následok zánik zmenkovej povinnosti avalistu. Žalobca poukázal na svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odporu, v ktorom vysvetlil akým spôsobom došlo k dohode s ostatnými avalistami a zároveň objasnil skutočnosti, pre ktoré nedošlo k dohode so žalovanou. 16. Žalovaná v reakcii na odvolaciu dupliku žalobcu sa nestotožnila s tvrdeniami žalobcu a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/161/2007, ktoré oponuje tvrdeniam žalobcu, pretože aj výkon legitímneho práva (mimosúdne rokovania) nemusí požívať právnu ochranu, ak je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorá je základnou zásadou obchodnoprávnych vzťahov. Žalovaná je presvedčená, že konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej tieto parametre konania spĺňa. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1C.s.p., bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. 18. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 22. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom a odmenou zo zmenky. Právny predchodca žalobcu s dlžníkom uzatvoril zmluvu o kontokorentnom úvere a na zabezpečenie nárokov z uvedenej zmluvy dlžník vystavil na rad právneho predchodcu žalobcu blankozmenku, ktorá nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Zmenka bola avalovaná žalovanou spolu s ďalšími dvoma avalistami- Ing. Z. B. W. A.. Y. B.. Pre neplnenie zmluvných podmienok na strane dlžníka došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, splatnosť dlžnej sumy nastala dňom 30.6.2021. Na základe tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu vyplnil blankozmenku v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 17.2.2017 o zmenkovú sumu 86.039,46 Eur a dátum splatnosti 26.júla 2021. Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané podľa čl I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že do podania žaloby bolo na zmenku čiastočne plnené dňa 13.8.2021 v sume 50.000,-Eur, dňa 17.8.2021 v sume 316,79 Eur a dňa 2.5.2023 v sume 426,65 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaná sa ako jeden z troch avalistov podpísala na blankozmenku vystavenú na rad pôvodného žalobcu. Spornou bola otázka, či žalobca dodržal dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve s ohľadom na mimosúdnu dohodu so zvyšnými avalistami a či správne vyplnil na zmenke údaj o splatnosti zmenky. 23. Podľa čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. 24. Podľa čl. I. § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. 25. K odvolacej námietke žalovanej, že žalobca nedodržal dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve a zároveň porušil zásadu poctivého obchodného styku, keď s avalistami U.. Z. B. W. A.. Y. B. uzavrel mimosúdnu dohodu bez účasti žalovanej, odvolací súd uvádza, že túto považuje za nedôvodnú. Žalobca už vo vyjadrení k odporu potvrdil, že s avalistami IE.. Z. B. W. A.. Y. B. uzatvoril mimosúdnu dohodu, na základe ktorej títo žalobcovi vyplatili celkovú sumu 50.743,44 Eur. Zo zhodných tvrdení sporových strán v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalobca so žalovanou napriek mimosúdnym rokovaniam obdobnú dohodu neuzatvorili /sporové strany v tomto smere neprodukovali ani žiadne dôkazy/. Žalovaná v podanom odvolaní síce argumentuje tým, že v súvislosti s mimosúdnymi rokovaniami došlo k porušeniu dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, avšak neoznačila, ktoré konkrétne ustanovenie dohody malo byť konaním žalobcu porušené. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k záveru, že žalobca pri uzavretí mimosúdnej dohody s ďalšími dvomi avalistami porušil zásadu poctivého obchodného styku na úkor žalovanej, pretože mimosúdne rokovania prebehli aj medzi žalobcom a žalovanou, avšak vo výsledku k uzavretiu mimosúdnej dohody sporových strán nedošlo. Žalovaná svoje tvrdenia o konaní žalobcu v rozpore s ust. § 256 Obch. zák. obmedzila na právnu teóriu a množstvo rozhodnutí slovenských súdov viažucich sa k porušeniu zásady poctivého obchodného styku. Odvolací súd rešpektujúc právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR ako aj nálezoch Ústavného súdu SR dodáva, že rozhodnutia slovenských súdov predkladané žalovanou nevychádzajú z rovnakého skutkového základu, a preto nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. Skutočnosť, že pred podaním žaloby nedošlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody medzi pôvodným žalobcom a žalovanou a zároveň došlo k uzatvoreniu dohody s ďalšími dvoma avalistami /voči ktorým nesmeruje žalobný návrh/, rovnako nie je možné označiť za nepoctivé konanie žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku /§ 256 Obch. zák./. 26. Na zdôraznenie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmenečné ručenie (aval) je špeciálnym zmenkovoprávnym zabezpečovacím prostriedkom, na základe ktorého sa zmenečný ručiteľ (avalista)
zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky, t.j. rozdiel od ručenia podľa civilného práva je ten, že záväzok z titulu avala nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému dlžníkovi (avalátovi), ale avalista zaisťuje zaplatenie záväzku zo zmenky bez ohľadu na to, za koho sa zaručil. Avalista je teda samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky, pričom pre záväzok avalistu nie je typická ani zásada akcesority a ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri ručiteľských záväzkoch podľa civilného práva. Zásada akcesority pri avale sa uplatňuje len pri vzniku avalu, a to len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy, t.j. ku vzniku záväzku z titulu avala nedôjde, ak je záväzok avaláta neplatný pre formálne vady. Materiálne vady záväzku avaláta však nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t.j. zásada akcesority sa v tejto súvislosti neuplatňuje, pričom zásada subsidiarity je v zmenkovom práve potlačená úplne tým, že majiteľ zmenky môže svoj nárok voči avalistovi uplatňovať bez ohľadu na to, či skôr uplatnil svoj nárok voči avalátovi, ako aj tým, že avalista nemôže odvodzovať námietky voči plateniu zmenky od avaláta (nemôže uplatňovať námietky výlučne patriace avalátovi), ale môže uplatňovať len svoje námietky voči plateniu zmenky. 27. Vzhľadom na tú skutočnosť, že záväzok zmenečného ručiteľa je záväzkom solidárnym, majiteľ zmenky môže žiadať plnenie zo zmenky aj výlučne iba od zmenečného ručiteľa, a to bez ohľadu na to, či sa predtým domáhal plnenia od vystaviteľa alebo iných zmenečne zaviazaných osôb. Z uvedeného je preto možné vyvodiť záver, že existencia ručiteľského záväzku zo zmenky (zmenkový aval), nezakladá bez ďalšieho nerozlučné spoločenstvo avalistov na strane žalovanej /tak ako sa bráni žalovaná/ a žalobca je oprávnený v zmysle § 47 ods. 2 ZZŠ žiadať plnenie od ktoréhokoľvek avalistu a nie je ani viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Tu je potrebné zdôrazniť, že špecifickosť zmenkovej solidarity spočíva v tom, že z povahy veci je vylúčená aplikácia všeobecných civilných predpisov zaoberajúcich sa solidaritou, čo je najmä § 511 OZ a § 293 Obch. zák. /spoločné záväzky/. Odvolací súd ďalej poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 19., kde súd správne uzavrel, že avalisti netvoria nerozlučné spoločenstvo a v prípade, ak jeden z avalistov nesplní svoje záväzky, veriteľ môže požadovať splnenie záväzkov od ktoréhokoľvek iného avalistu. Ďalej tiež uviedol, že v prípade problémov so splácaním, každý avalista môže byť individuálne zodpovedný za celú sumu záväzku, za ktorú ručil. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej v rozsahu, že záväzok jedného z avalistov nie je možné oddeliť od záväzku ostatných /solidárny záväzok/ a v takom prípade by mali všetci avalisti tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože podľa názoru odvolacieho súdu z ust. čl. I. § 47 ods. 1,2 ZZŠ takýto záver nevyplýva. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky voči žalovanej riadne preukázal. 28. K odvolacej námietke žalovanej v rozsahu, že údaj splatnosti zmenky bol vyplnený v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie ustálil, že žalobca pri vyplňovaní splatnosti zmenky nepochybil. V článku II ods. 2 písm. b) predmetnej dohody bolo dojednané, že ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v ods. 1 tohto článku dohody, vystaviteľ a avalisti udeľujú banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch nasledujúcim spôsobom: v údaji splatnosti deň po splatnosti (spravidla 30. deň) blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka /pôvodne vystavená ako blankozmenka/ vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 ZZŠ osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd okrem iného uviedol, že slovné spojenie „spravidla“ umožňuje určitú mieru flexibility a neznamená, že daná podmienka je absolútne záväzná. Taktiež je potrebné uviesť, že použitie slova „spravidla“ jasne indikuje, že nejde o fixnú podmienku, slovné spojenie sa používa na vyjadrenie obvyklosti, zvyčajnosti, pravidelnosti. Vyjadruje, že sa niečo deje takmer pravidelne, obvykle, bežne, ale môžu existovať výnimky, a preto odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalovanej ako nedôvodnú.
29. V súvislosti s odvolaním žalovanej považuje odvolací súd za potrebné s prihliadnutím na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. poukázať na skutočnosť, že žalovaná vo svojom odvolaní v zásade zopakovala základný obsah jej argumentácie uplatnenej v rámci procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní náležitým spôsobom správne vysporiadal, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom dal súd prvej inštancie odpovede na všetky otázky majúce podstatný význam pre jeho rozhodnutie obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. 30. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že odôvodnenie rozsudku vykazuje znaky arbitrárnosti, keďže nedostatočným spôsobom vysvetlil (veľmi okrajovo) úvahy, ktorými sa v rámci rozhodovacieho procesu v predmetnom spore riadil, odvolací súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).