Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/91/2025 1325200044 30. 09. 2026 JUDr. Lea Gubová PhD. ECLI:SK:KSBA:2026:1325200044.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XXX, XXX XX N., právne zast.: JUDr. Peter Rychnavský, PhD., advokát, so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 079 420, proti žalovanému: Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom kancelárie Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 333 908, zn. správcu: S1565, správca úpadcu: RETAIL PROJEKT BOX s.r.o. v konkurze, so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 51 868 971, právne zast.: Mudruněk & Partners, s.r.o., so sídlom Galbavého 3, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 54 898 340, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cbi/1/2025-127 zo dňa 30.09.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cbi/1/2025-127 zo dňa 30.09.2025 v napadnutom výroku II. potvrdzuje. II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 144, § 256, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.01.2025 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu v celkovej výške 42.164,31 eur je nesporná a patrí medzi nezabezpečené pohľadávky. Podaním zo dňa 29.09.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť (§ 144 CSP). Súd konanie zastavil. 2.2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného po podaní žaloby (napr. dodatočné uznanie popretej pohľadávky počas súdneho konania). Predbežný právne posúdenie súdu prvej inštancie s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.05.2024, sp. zn. 43CoKR/7/2024, ktorý žalobca v späťvzatí označil za formalistický, nemá pre rozhodnutie o trovách podľa názoru odvolacieho súdu právnu relevanciu, lebo na základe predbežného právneho posúdenia vzal žalobca incidenčnú žalobu späť. Podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedá v prípade podania nedôvodnej žaloby za zastavenie konania žalobca. O takúto situáciu v zásade išlo, keďže súd v rámci predbežného právneho posúdenia oznámil, že žaloba je nedôvodná z dôvodu nesprávneho prihlásenia pohľadávky do konkurzu (pre nesprávne vymedzenie
právneho dôvodu jej vzniku), v dôsledku čoho žalovaný pohľadávku poprel. Túto skutočnosť nesie výlučne žalobca a nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Postavenie spotrebiteľa v kauzálnom vzťahu s úpadcom je pre rozhodnutie o trovách irelevantné. Jedinú výnimku z povinnosti nahradiť trovy konania protistrane upravuje § 261 CSP (prokurátor) a nejde o spotrebiteľský spor, ale o incidenčný spor medzi popretým veriteľom a správcom. Žalobca navyše v späťvzatí netvrdil okolnosti odôvodňujúce použitie § 257 CSP. 3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku II. uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cbi/1/2025-127 zo dňa 30.09.2025, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivé, zmätočné, arbitrárne a nezákonné. 3.1. Tvrdí, že súd prvej inštancie pojednávania 06.05.2025 a 24.06.2025 neotvoril, hoci sa jeho zástupca dostavil, že ho sudca spolu so zástupkyňou žalovaného presviedčal, aby podal novú prihlášku, s naznačením, že nebude úspešný a súd to uzavrel tak, že v uvedené dni požiadal o odročenie. Takéto tvrdenie označuje za nezmysel, keďže žalobca necestoval z Vranova nad Topľou do Bratislavy (900 km), aby osobne požiadal súd v prítomnosti právnej zástupkyne o odročenie pojednávania. Pojednávanie z 12.08.2025 bolo odročené z rodinných a osobných dôvodov. Na termín 30.09.2025 požiadal o odročenie pre kolíziu pojednávaní, predložil doklad (torzo zápisnice z hlavného pojednávania) a ponúkol tri iné termíny. Súd prvej inštancie žiadnemu nevyhovel a označil konanie žalobcu za procesnú obštrukciu a vytkol mu nepreukázanie dôvodu odročenia z 12.08.2025. Tvrdí preto, že mu bol znemožnený prístup k súdu. 3.2. Podľa žalobcu súd prvej inštancie bez otvorenia pojednávania dal na vedomie, že procesné vyjadrenia vo veci neuzná. Žalobca považuje tento názor súdu, aj napriek späťvzatiu žaloby, za nesprávny, pretože sa mieni riadiť rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/7/2024, v ktorom vystupoval ako správca konkurznej podstaty BIOTEC, s.r.o. JUDr. Barbora Mudruněk, právna zástupkyňa žalovaného, čím jej vopred avizoval neúspech. Pre späťvzatie teda existovali dva dôvody, nemožnosť obsadiť pojednávania a vopred avizovaný neúspech. Žalobca preto vzal žalobu späť a podal novú prihlášku pohľadávky v konkurze pod sp. zn. 21K/35/2024. 3.3. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nemienil prihliadnuť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 61/2018 z 20.11.2018, podľa ktorého ak bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a od jeho vydania do vyhlásenia konkurzu sa nič nezmenilo, nie je to dôvod na popretie pohľadávky. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia a správcovi neprislúcha vykonávať revíznu a prieskumnú činnosť. Poukázal na svoje vyjadrenia z 11.04.2025 a 20.05.2025 a uviedol, že v základnom konaní sp. zn. 17Up/1276/2023 mal žalobca postavenie spotrebiteľa, čo sa nezmenilo. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa trovy konania žiadnej strane nepriznávajú. 4. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že pojednávanie 06.05.2025 bolo odročené preto, že po predbežnom právnom posúdení bolo zrejmé, že žalobca pravdepodobne nebude úspešný. 4.1. Na pojednávaní uviedol, že si žalobca môže pohľadávku aj naďalej prihlásiť do konkurzného konania a že po predložení dokumentov pripojených k žalobe sa môže javiť ako nesporná. Žalobca navrhol odročenie za účelom prehodnotenia ďalšieho postupu a následne v konaní nekonal. Na pojednávaní 24.06.2025 bolo spomenuté rozhodnutie sp. zn. 43CoKR/7/2024, v ktorom zástupkyňa žalovaného vystupovala ako správca úpadcu BIOTEC, s.r.o. a v ktorom po výmene správcu na prvej schôdzi veriteľov vystupoval ďalej novoustanovený správca. Po oznámení tohto judikátu požiadal žalobca o odročenie za účelom jeho preštudovania a súd určil termín na 30.09.2025. Kolízia pojednávaní nie je znemožnením prístupu k súdu, dôvody odročenia žalobca nepreukázal hodnoverne, a ani v odvolaní ich bližšie nedefinuje. Odvolacie dôvody podľa § 365 CSP nepreukázal, preto žalovaný navrhol odvolanie zamietnuť. 5. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní a uviedol, že trovy konania spôsobil skôr súd, než žalobca. 5.1 Súd sa podľa neho postavil nad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 61/2018 z 20.11.2018 rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/7/2024, podľa ktorého platobný rozkaz nemôže byť právnym základom prihlášky do konkurzu, čím neguje rozhodnutie vyššej súdnej autority.
5.2 Žalobca pripúšťa, že bola medzičasom podaná nová prihláška, ale považuje za nespravodlivé priznať žalovanému trovy v plnom rozsahu, keď mu v podstate žiadne nevznikli (nemal náklady na cestu, stratu času ani iné náklady), keď navyše súd znemožnil svojim postupom prístup k súdu. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia vo výroku II., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku II. potvrdiť ako správne. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. 7. Podľa § 357 písm. m) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Výrok I. o zastavení konania odvolaním napadnutý nebol. 8. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9. Podľa § 256 CSP, (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Zo spisu, ani z tvrdení strán nevyplýva, že by žalovaný po podaní žaloby pohľadávku uznal alebo uspokojil, resp. že by bolo možné z inej skutočnosti konštatovať, že predmetná žaloba bola podaná úspešne. Vyjadrenie zástupkyne žalovaného z pojednávania 06.05.2025 o možnosti opätovného prihlásenia pohľadávky, ktoré žalobca vníma ako presvedčenie, nie je uznaním nároku uplatneného žalobou, ale poukazom na iný procesný postup. Dôvody, ktoré žalobcu viedli k späťvzatiu žaloby (predbežný právny názor súdu a nemožnosť zúčastniť sa pojednávania 30.09.2025), nie sú skutočnosťami, z ktorých by mohlo vyplývať pričítanie zavinenia strane žalovaného. Späťvzatie bolo dispozičným úkonom žalobcu, ktorý urobil sám deň pred termínom pojednávania, a to po tom, čo o odročenie predchádzajúcich termínov sám požiadal. Pri zastavení konania sa v kontexte § 256 CSP skúma výlučne procesný dôvod zastavenia konania, nie dôvodnosť samotného uplatneného nároku. V zásade platí, že ak žalobca vezme žalobu späť, pričíta sa mu zavinenie za zastavenie konania. Výnimkou je prípad, že sa preukáže, že k späťvzatiu došlo pre následné správanie žalovaného korešpondujúce s petitom žaloby. 12. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodný záver o tom, že žaloba bola podaná dôvodne a správanie žalovaného po podaní žaloby by korešpondovalo s petitom žalobného návrhu alebo viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby v dôsledku splnenia povinnosti uplatnenej žalobou. 13. Námietky žalobcu k postupu súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnocoval len vo vzťahu k správnosti výroku o nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ žalobca ako dôvod späťvzatia uvádzal nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania, odvolací súd uvádza, že uvedené nemá vplyv na posúdenie zavinenia za zastavenie konania. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na výrok o trovách, lebo späťvzatie žaloby bolo dispozičným úkonom žalobcu, ktorý urobil sám deň pred termínom pojednávania, a nie v dôsledku správania žalovaného. Nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania nemožno subsumovať ani pod predpoklady § 257 CSP. 14. K rovnakému záveru ako v predchádzajúcom odseku, dospel odvolací súd aj pri druhom, žalobcom uvádzanom dôvode späťvzatia, ktorým mal byť vyslovený predbežný právny názor súdu prvej inštancie. Ani uvedenú skutočnosť nemožno subsumovať pod zavinenie protistrany, resp. konania žalovaného, ktoré by korešpondovalo s petitom žalobného návrhu, resp. okolnosťou pre aplikáciu § 257 CSP. Späťvzatie predstavuje dispozičný úkon žalobcu, pre ktorý sa žalobca rozhodol bez zavinenia žalovaného, musí znášať trovy konania v súlade so zásadou zavinenia. Možnú liberáciu predstavuje § 257 CSP, ktorého predpoklady aplikácia však v predmetnom konaní zistené neboli.
Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP má výnimočný charakter, ktorý je potrebné vykladať reštriktívne. 15. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v konaní 17Up/1276/2023 je pre rozhodnutie o trovách nepodstatné. Zákon žalobcu nezabavuje povinnosti nahradiť trovy protistrane a v incidenčnom spore medzi popretým veriteľom a správcom nejde o spotrebiteľský spor. Argumentácia, že žalovanému trovy nevznikli, smeruje k výške náhrady. Napadnutým výrokom sa rozhodlo len o nároku na náhradu trov konania a o jej výške náhrady po jej vyčíslení rozhodne súd prvej inštancie. 16. Odvolací súd dodáva, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že § 257 CSP možno použiť výlučne na výslovný návrh strany a nie z úradnej povinnosti. Súd je naopak povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť, a to bez ohľadu na to, či niektorá zo strán jeho aplikáciu navrhla. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/160/2023, na ktoré súd prvej inštancie odkázal, sa netýka tejto otázky. Dovolací súd v ňom posudzoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a uviedol, že ak sporové strany aplikáciu § 257 CSP nežiadali a súd výnimočnosť okolností nezistil, nebolo potrebné jeho neaplikáciu osobitne odôvodňovať, pričom z celkového kontextu odôvodnenia možno usúdiť, že súd existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nezistil. Ide teda o záver o rozsahu odvodňovacej povinnosti súdu, nie o procesnej podmienke aplikácie § 257 CSP. Aplikácia § 257 CSP nesmie byť pre stranu, ktorej by trovy inak patrili, prekvapivá a súd je povinný umožniť jej vyjadriť sa k zamýšľanému použitiu tohto ustanovenia. (Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 168/2018). Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o moderačné právo súdu, ktoré predstavuje odchýlku od zásady úspechu § 255 CSP i od zásady zodpovednosti za procesné zavinenie § 256 CSP, a preto sa uplatní jeho reštriktívny výklad (NS SR 3Obo/6/2022). Aplikácia § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť daného prípadu. V predmetnej veci však také predpoklady zistené neboli. 17. Podľa § 387 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, správne zistil skutkový stav, pričom vo výsledku správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa pritom v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia s výnimkou právneho záveru o podmienke výslovného návrhu strany pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý korigoval, a to bez vplyvu na vecnú správnosť výroku o trovách konania. Odvolací súd zároveň uvádza, že o rozhodovanie o rozsahu nároku na náhradu trov konania je potrebné odlíšiť od rozhodovania o výške priznaného nároku, kedy pri rozhodovaní o výške súd skúma účelnosť a výšku trov konania. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP primerane podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP, teda úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP zistené neboli. 20. Toto rozhodnutie bolo členkami senátu prijaté pomerom hlasov 3 :0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).