Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/41/2026 1326201124 25. 06. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:1326201124.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: FAREL s.r.o., so sídlom Myslavská 393/263, 040 16 Košice, IČO: 44 933 487, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom Tajovského 1, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 949, proti žalovanému: EGEM, s. r. o., so sídlom Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 44 193 653, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 90Cb/4/2026-74 zo dňa 09.03.2026, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 90Cb/4/2026-74 zo dňa 09.03.2026 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa technických úkonov do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu v časti stavby „VOLVO CARS Košice projekt, Slovensko”, SO 731 - Káblové rozvody VN, v katastrálnom území A., okres B. - C., povolenej stavebným povolením Okresného úradu B., odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP22023/035285-015 zo dňa 20.09.2023 v spojení s rozhodnutím Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Košice č. 020115/2024/RU-KE zo dňa 22.04.2024, označovaných žalovaným aj ako časť diela stavby „VCK Tender E 1.5 Electrical external - SO 731 MV External Cable Duct” kábelovod - trasa B, a to až do ich prevzatia žalovaným. Ďalej navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 10 dní od doručenia neodkladného opatrenia zúčastniť sa konania o odovzdaní a prevzatí hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu na časti stavby „VOLVO CARS Košice projekt, Slovensko”, SO 731 - Káblové rozvody VN, v katastrálnom území A., okres B. - C., povolenej stavebným povolením Okresného úradu B., odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2023/035285-015 zo dňa 20.09.2023 v spojení s rozhodnutím Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Košice č. 020115/2024/RU-KE zo dňa 22.04.2024, označovaných žalovaným ako časť diela stavby „VCK Tender E1.5 Electrical external SO 731 MV - External Cable Duct” kábelovod - trasa B, a to v mieste káblovodu trasa B pri šachte S- 12 s tým, že žalovaný je povinný do 5 dní od doručenia neodkladného opatrenia písomne oznámiť' žalobcovi dátum a čas tohto konania formou e-mailovej správy na e-mailovú adresu žalobcu D. alebo v formou doporučenej zásielky do sídla žalobcu. Ďalej navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 7 dní od
doručenia neodkladného opatrenia formou e-mailovej správy na e-mailovú adresu žalobcu D. alebo v formou poštovej zásielky do sídla žalobcu oznámiť žalobcovi technické úkony do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu na časti stavby „VOLVO CARS Košice projekt, Slovensko”, SO 731 - Káblové rozvody VN, v katastrálnom území A., okres B. - C., povolenej stavebným povolením Okresného úradu B., odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP22023/035285-015 zo dňa 20.09.2023 v spojení s rozhodnutím Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Košice č. 020115/2024/RU-KE zo dňa 22.04.2024, označovaných žalovaným ako časť diela stavby „VCK Tender E1.5 Electrical external - SO 731 MV - External Cable Duct” kábelovod - trasa B, s povinnosťou žalovaného uviesť dôvod, čas, trvanie, miesto, popis tohto úkonu, osobu vykonávajúcu úkon a uvedené skutočnosti žalobcovi listinami preukázať. Žalobca sa voči žalovanému domáhal aj nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia časti diela stavby VCK Tender E1.5 Electrical external - SO 731_MV - External Cable Duct - Trasa C, pričom následne žalovaný určil iné miesto realizácie, zmenil trasu kábelovodu z trasy C na trasu B a žalobca mal realizovať na novej trase kábelovodu druhovo obdobné plnenia očakávané pre pôvodnú trasu C, pričom k tejto zmene malo dôjsť bez písomnej objednávky zo strany žalovaného. Žalobca pre žalovaného realizoval na trase kábelovodu práce a plnenia ako pôvodne očakávané základné práce (napr. výkop, uloženie šácht a kábelovodných chráničiek a zásyp) aj druhovo nové a dodatočne vyvolané potrebné práce a dodávky v dôsledku nových hydrogeologických pomerov a vysokej hladiny spodnej vody (napr. práce ako odčerpanie vody, obsyp novým materiálom, sanácia lôžka šácht s betónovaním a pod.). Žalobca práce vykonával a plnenia poskytoval v súlade s projektovou dokumentáciou žalovaného, bezodkladne písomne informoval žalobcu o problémoch so zistenou vysokou hladinou spodnej vody, prerušil/zastavil práce a žiadal o úpravu projektovej dokumentácie a navrhol ďalší postup. Po upozornení a zastavení prác žalobca pokračoval podľa pokynov žalovaného a pre vyčíslenie fakturovaných prác používal len odsúhlasené ceny potvrdené v emailových správach pracovníkov žalovaného a v súpise k prvej faktúre žalobcu, ktorú žalovaný zaplatil. Žalovaný nepodmieňoval úhradu prvých dvoch zaplatených faktúr existenciou vzájomne podpísaného protokolu o odovzdaní a prevzatí. Žalobca má nárok na formálne odovzdanie všetkých realizovaných častí stavby žalovanému a žalovaný má povinnosť tieto realizované časti stavby zápisnične prevziať v súlade s § 554 ods. 6 ObZ. Žalovaný zvolal preberacie konanie pre ním realizovanú časť stavby na 05.09.2025, na ktorom žalobca potvrdil účasť v ten istý deň. Žalovaný účasť na preberacom konaní následne zrušil e-mailom. Žalovaný sa nezúčastnil preberacieho konania ani na základe výzvy žalobcu z 02.02.2026, a nie je viac súčinný. Formalizovaný okamih odovzdania a prevzatia plnení je dôležitý, pretože od tohto okamihu prevzatia diela sa odvíjajú rôzne práva žalobcu i žalovaného. Chýbajúcim formálnym odovzdaním a prevzatím vykonaných prác z dôvodu nečinnosti žalovaného hrozí žalobcovi bezprostredný vznik ujmy, keďže nevie kontrolovať, či niekto zasahuje do výsledkov jeho činností, už nemá prístup na stavenisko a u žalobcu je dané riziko znášania zodpovednosti za poškodenie kábelovodu uloženého na pozemkoch stavebníka. Žalovaný odôvodnil nezaplatenie faktúry žalobcu č. 202512 absenciou sporovými stranami podpísaného preberacieho protokolu, hoc sa sám preberacieho konania nezúčastnil a žalovaný konal aj v rozpore so zavedenou praxou, kedy prvé faktúry žalobcu č. 202502 a 202504 uhradil bez podmienky akéhokoľvek podpísaného protokolu. Žalobca nevie objektívne „donútiť“ žalovaného k tomu, aby žalovaný formálne podpísal protokol o odovzdaní a prevzatí. Žalovaný ďalej uviedol, že pri príprave na zaťahovanie káblov v kábelovodoch a aj pri ich samotnom zaťahovaní žalovaným došlo k zásahu do kábelovodných chráničiek, ich spojov a zaústení do šácht. Skutočnosť, že do stavby a ním realizovaných prác zasiahol alebo zasahuje žalovaný alebo tretia osoba neoprávnene a bez súhlasu žalobcu pred formálnym prevzatím zo strany žalovaného, môže mať vplyv na kvalitatívnu stránku plnení realizovaných žalobcom a na nemožnosť žalobcu brániť sa voči prípadným reklamáciám. Pri formálnom neprevzatí žalovaným realizovanej časti kábelovodu B od žalobcu, pri nesúčinnosti žalovaného, pri stave užívania realizovanej stavby žalovaným, pri zásahoch žalovaného do žalobcom realizovaných častí stavby, žalobca nemôže niesť zodpovednosť za poškodenie a kvalitu týchto ním realizovaných častí stavby, resp. sa dostáva do situácie, kedy si nevie zabezpečiť podklady a dôkazy o zásahoch žalovaného a tretích osôb do ním realizovanej stavby. Žalobca pre ochranu svojich práv má byť informovaný o tom, kto, kedy, kde a ako zasiahol do ním realizovaných plnení na stavbe a pred prevzatím stavby. Tento aktuálny stav je právne podľa žalobcu neudržateľný a poškodzuje žalobcu. 4. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa súdu prvej inštancie mal z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi, z hľadiska naplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola realizácia časti diela stavby VCK Tender E1.5 Electrical external - SO 731_MV - External Cable Duct - Trasa C. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu určil iné miesto realizácie, zmenil trasu kábelovodu z trasy C na trasu B a žalobca mal realizovať na novej trase B kábelovodu druhovo obdobné plnenia očakávané pre pôvodnú trasu C. K tejto zmene malo dôjsť bez písomnej objednávky zo strany žalovaného. Existujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným osvedčuje predložená elektronická komunikácia a uhradené faktúry č. 202502, č. 202504, č. 2020250001. Zo sprievodného listu žalovaného zo dňa 11.08.2025 vyplýva, že žalovaný vrátil faktúru číslo 202512 v sume 267.242,40 eur, nakoľko jej prílohou nebol obojstranne podpísaný preberací protokol, pričom podľa tvrdení žalobcu pri zaplatení predchádzajúcich faktúr protokol žalovaný nevyžadoval. Z čestného vyhlásenia spoločnosti EGC, s. r. o. zo dňa 10.2.2026 vyplýva, že zhotovila a dodala na stavbe Volvo Valaliky svetelnú sústavu, ktorá je od 19.12.2025 riadne uvedená do prevádzky a dodávka elektrickej energie je zabezpečená prostredníctvom káblových vedení, pričom trafostanice a káblové vedenia v kábelovodoch sú trvalo pod napätím s tým, že časť týchto kábelovodov realizoval žalobca. Výzvou zo dňa 02.02.2026 žalobca žiadal žalovaného o účasť v preberacom a odovzdávacom konaní žalobcom realizovanej časti stavby kábelovodu na trase B na deň 06.02.2026 o 10:00 hod., ktoré emailom dňa 05.09.2025 zrušil zástupca spoločnosti Elektrovod.eu z dôvodu chýbajúcej dokumentácie. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania pre potreby rozhodovania o neodkladnom opatrení skonštatoval, že žalobca dostatočne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, prípadne obavu z ohrozenia exekúcie, najmä vo vzťahu ku konkrétnosti a určitosti možných, pre neho negatívnych následkov. Žalobcove odôvodnenie bezodkladnej potreby úpravy pomerov potenciálnou hrozbou vzniku ujmy na zhotovenom diele, keďže „môže dôjsť k zásahu zo strany žalovaného a tretích osôb do ním realizovanej stavby, pričom žalobca za súčasného stavu nesie zodpovednosť za škodu“, nespĺňa kritérium bezprostrednosti a reálnosti, čo je nevyhnutné kritérium pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že do odovzdania diela nesie zodpovednosť za škodu, súd prvej inštancie uviedol, že v prípade dokazovania vo veci samej by sa dôsledne zaoberal tým, ktorá strana zmluvného vzťahu je v omeškaní, s čím súvisí moment prechodu zodpovednosti za škodu na zhotovenej veci zo žalobcu na žalovaného v zmysle § 542 ods. 2 v spojení s § 455 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal preukázaný úmysel žalovaného robiť obštrukcie pri preberaní diela v rozsahu vyžadujúcom súdnu ingerenciu v skrátenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Z predloženej emailovej komunikácie je zjavné že spolupráca žalobcu so žalovaným trvala dlhší čas, a až do zmeny trasy kábelovodu a s tým súvisiacej zmeny hydrogeologických pomerov sa javila ako bezproblémová. V nadväznosti na vyššie uvedené by súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia v časti uloženia žalovanému povinnosti zúčastniť sa preberacieho konania de facto vzniknutú situáciu ani nijak nevyriešil, keďže pokiaľ by pretrvávali výhrady žalovaného, preberacie konanie by aj tak nebolo úspešné a žalobca by sa požadovaného konečného stavu (prebratie stavby a úhrada faktúry číslo 202512) nedomohol. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že v časti návrhu neodkladného opatrenia „žalovaný je povinný zdržať sa technických úkonov do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu v časti stavby...“, nie je splnené kritérium jeho primeranosti a vykonateľnosti. Súd prvej inštancie by nariadeným neodkladného opatrenia v tomto znení znemožnil žalovanému pokračovať v súvisiacich a nadväzujúcich stavebných prácach, prípadne by vznikli nejasnosti, čo všetko je potrebné subsumovať pod „technické úkony žalovaného do hmotne zachytených plnení žalobcu na stavbe“. V prípade súdnej ingerencie do stavebných prác takéhoto rozsahu, akým je stavba Volvo Valaliky bez riadne vykonaného dokazovania vo veci samej, by mohol vzniknúť stav právnej neistoty zúčastnených subjektov, a to bez zjavnej a dôvodnej potreby chrániť ohrozené práva žalobcu. Žalobca má v zmysle ustanovení § 537 ods. 1, 2, § 554, § 562 Obchodného zákonníka ako zhotoviteľ po splnení povinnosti vykonať dielo, právo obrátiť sa na súd so žalobou o určenie povinnosti žalovaného ako objednávateľa vykonané dielo prevziať a spísať o preberaní zápisnicu. Pre rozhodnutie vo veci by súd ale musel vykonať dokazovanie vo veci samej, v ktorom by sa posudzovala relevancia dôvodov, pre ktoré žalovaný odmietol dielo prevziať. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že je výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých je možné vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v návrhu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku,
či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie v súlade s § 328 ods.1 CSP rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevyhodnotil postačujúco žalobcom predložené dôkazy a z nich dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uviedol a dôkazmi preukázal, že vykonal práce, ktoré žalovaný a/alebo tretia osoba užíva, keďže sú v kábelovodoch realizovaných žalobcom funkčné elektrické káble pod napätím. Napriek uvedenému sa žalobca od 09/2025 odmieta zúčastniť preberacieho konania, ktorého výsledkom môže byť preberací protokol a ktorého existenciou práve žalovaný podmieňuje úhradu faktúry žalobcu. Žalobca je malá firma a existencia takejto pohľadávky vo výške preinvestovaných nákladov cez 320.000 eur pri ročnom obrate 1.100.000 eur existenčne ohrozuje žalobcu, ktorý v dôsledku konania žalovaného postráca prevádzkový kapitál a musí si požičiavať z cudzích zdrojov. Žalovaný vykonáva obštrukčné správanie, čo je zrejmé z toho, že sa opakovane nezúčastnil preberacieho konania. V dôsledku neexistencie formálneho prevzatia plnení žalobcu zo strany žalovaného na preberacom konaní vznikla a pretrváva na strane žalobcu naliehavá, bezprostredná a reálna situácia, hrozba a ujma, nakoľko: žalobca nemá za realizované plnenia zaplatené (finančná a majetková ujma ) a musí si požičiavať cudzie; žalobca nemá možnosť „donútiť“ žalovaného k účasti v preberacom konaní a teda si ani vynútiť žalovaným splnenie „vyžadovanej“ podmienky o preberacom protokole v preberacom konaní (ktorého sa žalovaný nezúčastňuje); žalovaný je v stave dlhodobej právnej a ekonomickej neistoty. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že nebol preukázaný úmysel žalovaného robiť obštrukcie pri preberaní diela. Žalobca v konaní osvedčil, že žalovaný sa opakovane nezúčastnil preberacieho konania, ktorého štandardným výsledkom v stavebníctve je spoločný postup strán a zhodnotenie a preukázanie stavu a kvality plnení zhotoviteľa. Žalobca na podporu svojich tvrdení argumentoval, že ak sú plnenia žalobcu užívané žalovaným a/alebo treťou osobou, žalovaný prvé 2 faktúry žalobcu uhrádzal bez podmienky akéhokoľvek protokolu, nie je reálny dôvod, aby sa žalovaný preberacieho konania nemohol zúčastniť. V kontexte návrhu žalobcu, aby sa žalovaný zúčastnil konania o odovzdaní a prevzatí výsledkov žalobcu (bod 2. petitu návrhu ), žalobca v rámci tohto konania o neodkladnom opatrení nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o možnom procesnom postupe-podaní žaloby vo veci samej o určenie povinnosti žalovaného ako objednávateľa vykonané dielo prevziať a spísať o preberaní zápisnicu. Výsledkom tohto konania má byť práve preberací protokol. Žalovaný nemusí tieto výsledky prevziať, ale žalovaný by bol na základe opatrenia súdu a hrozby sankcie za nesplnenie súdom určenej povinnosti, povinný sa ho zúčastniť v mieste šachty 12 s predpokladom, že v rámci tohto konania sa sporovými stranami prejde realizovaná časť a zistí skutkový stav. Práve dočasným opatrením súdu sa podľa žalobcu má poskytnúť bezprostredná ochrana práv žalobcu pri nečinnosti a obštrukciách zo strany sporovej strany/ žalovaného a povinnosť navrhovaná v bode 2. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnu zo strán neprimeraným spôsobom neobmedzuje. Vo vzťahu k bodu 12. napadnutého uznesenia a bodu 1. petitu návrhu žalobcu /povinnosť zdržať sa zásahov/ žalobca zastáva názor, že práve takýmto opatrením súdu by bol žalovaný nútený promptne reagovať, urýchlil by sa tým proces preberacieho konania a zmarilo by sa obštrukčné správanie žalovaného, ktorý by bol nútený či už stavebníkom alebo generálnym dodávateľom okamžite reagovať. Podľa žalobcu má generálny dodávateľ Takenaka dostatočné zmluvné nástroje na to, aby sa nezabrzdil proces výstavby stavby Volvo. Nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu žalobca vzhliadol aj v tom, že súd by v opatrením navrhovanom znení znemožnil žalovanému pokračovať v súvisiacich a nadväzujúcich stavebných prácach, prípadne by vznikli nejasnosti čo všetko je potrebné, hoci žalobca osvedčil, že jeho plnenia sú už na stavbe de facto užívané (kábelovody s káblami pod napätím). Podľa žalobcu je právne neadekvátne a neprimerané, aby pred úspešným preberacím konaním žalovaný alebo tretia osoba bez súhlasu žalobcu akokoľvek zasahovala do žalobcom realizovaných plnení a že by žalobca ako garant kvality nemal mať prehľad, aké technické zásahy sa realizujú ohľadom jeho plnení v jeho neprítomnosti. S prihliadnutím na vyššie uvádzané skutočnosti mal žalobca za to, že súd aj nesprávne vec posúdil. 7. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že v danom prípade nebolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobcom,
keďže neboli splnené zákonné podmienky. Ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca dostatočne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je pritom osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, prípadne obavy z ohrozenia exekúcie. Žalovaný poukázal na bezpredmetnosť a neúčelnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, a to aj s ohľadom na paralelne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 316.726,16 eur s príslušenstvom. Žalovaný považoval za podstatný argument, ktorý súd prvej inštancie uviedol v bode 11. napádaného uznesenia, a to že navrhované neodkladné opatrenie nedokáže dosiahnuť cieľ, ktorý žalobca sleduje, a preto jeho nariadenie nemá procesný ani právny zmysel. Žalobca v podanom odvolaní sám výslovne uvádza, že jeho skutočným cieľom je dosiahnuť zaplatenie sumy 316.726,16 eur, resp. vytvoriť podmienky, za ktorých by mu žalovaný bol nútený zaplatiť. Žalobca zároveň sám pripustil, že „žalovaný nemusí tieto výsledky plnení žalobcu prevziať“, teda aj keby odvolací súd nariadil žalovanému povinnosť zúčastniť sa preberacieho konania, žalovaný by sa konania zúčastnil, avšak mohol by odmietnuť podpísať odovzdávací protokol bez zaznamenania ním zistených vád diela. Odovzdávací protokol by teda podpísaný nebol a faktúra č. 202512 by naďalej ostala bez prílohy vyžadovanej Všeobecnými obchodnými podmienkami EGEM, s. r. o. Diel 3, na ktoré odkazovala objednávka žalovaného č. OB 64154 24 003. Výsledok by bol totožný so stavom pred vydaním neodkladného opatrenia a právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo. Následne žalovaný poukázal na príslušné Všeobecné obchodné podmienky a na ich znenie. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný odmieta dielo prevziať, žalovaný poukázal na to, že ide o zavádzajúce tvrdenie. Žalovaný uvádza, že to bol práve žalobca, kto odmietol podpísať odovzdávací protokol. Žalovaný totiž požadoval, aby v odovzdávacom protokole bolo uvedené, že podľa neho ako objednávateľa má dielo vady, čo žalobca odmietol. Rovnako, odovzdávacie a preberacie konanie plánované na deň 05.09.2025 sa neuskutočnilo z dôvodov, že žalobca neodovzdal žalovanému všetky doklady potrebné k uskutočneniu preberacieho konania. Dielo realizované žalobcom pritom nebolo prevzaté ani generálnym dodávateľom - spoločnosťou Takenaka Europe GmbH, organizačná zložka z dôvodu nesplnenia kvalitatívnych a funkčných požiadaviek. Generálny dodávateľ Takenaka ani neuhradil žalovanému naviac práce požadované žalobcom, pričom ich považuje za neoprávnené. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o tom, že predchádzajúce faktúry č. 202502 a 202504 žalovaný uhradil bez požiadavky na podpísanie akéhokoľvek protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej časti. Tieto predchádzajúce faktúry boli totiž len priebežné faktúry, neboli „konečnou“ faktúrou. Prílohami týchto priebežných faktúr boli pritom súpisy vykonaných prác podpísané zástupcom žalovaného. Faktúra č. 202512 však bola konečnou faktúrou, a preto je úplne prirodzené a v súlade aj s bežnou obchodnou praxou, že jej vystaveniu malo predchádzať odovzdanie a prevzatie diela a že jej prílohou mal byť odovzdávací protokol potvrdený žalovaným. Následne sa žalovaný vyjadril k naviac prácam. Ďalej uviedol, že v časti návrhu neodkladného opatrenia „žalovaný je povinný zdržať sa technických úkonov do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu v časti stavby...“ (bod 1 petitu navrhovaného neodkladného opatrenia), nie je splnené kritérium jeho primeranosti a vykonateľnosti. Pojem „technické úkony do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu“ nie je definovaný ani vymedziteľný s potrebnou presnosťou. Kábelovod na trase B je súčasťou rozsiahleho stavebného projektu Volvo Cars Košice, na ktorom vykonávali práce rôzne subjekty súbežne - generálny dodávateľ Takenaka, ostatní subdodávatelia, subdodávatelia subdodávateľov, servisné a revízne spoločnosti, orgány štátneho dozoru a ďalší. Nariadenie neodkladného opatrenia v takto neurčitom znení by bolo nevykonateľné a v prípade jeho porušenia by vznikol ťažko riešiteľný spor o tom, čo povinnosť skutočne zahŕňa. Nie je ani zrejmé, ako by sa preukazovalo, ktorý subjekt vykonal zásah do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu v časti stavby, či to bol práve žalovaný alebo tretie osoby (napr. Takenaka, Volvo Car, Slovakia s.r.o., atď.). Formuláciou „technické úkony do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu“ by súd zároveň znemožnil žalovanému vykonávať neodkladné úkony na diele, čo by malo zásadný dopad na dielo a jeho funkčnosť. Neodkladné opatrenie v žalobcom navrhovanom znení by teda spôsobilo neprimeranú ujmu nielen žalovanému, ale aj tretím osobám - generálnemu dodávateľovi Takenaka a investorovi Volvo Car, Slovakia s.r.o. Rovnako nie sú splnené podmienky ani na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému „povinnosť formou e-mailovej správy alebo v formou poštovej zásielky do sídla žalobcu oznámiť žalobcovi technické úkony do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu na časti stavby ...“ (bod 3 petitu navrhovaného neodkladného opatrenia). Táto povinnosť môže byť nariadená jedine vtedy, ak sú splnené podmienky § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak hrozí ohrozenie exekúcie. Žalobca v odvolaní ani v návrhu žiadnu z týchto podmienok neosvedčil dostatočne konkrétnym a určitým spôsobom. Žalobca používa výlučne hypotetický jazyk - „môže dôjsť k zásahu“, „je u neho riziko“, ktorý nespĺňa kritérium bezprostrednosti a reálnosti hroziacej ujmy vyžadované judikatúrou. Rovnako aj v tomto
prípade navrhovaná povinnosť trpí zásadnou neurčitosťou. Navrhovaná oznamovacia povinnosť by v praxi znamenala, že žalovaný musí nepretržite monitorovať všetky aktivity v okolí Kábelovodu trasy B, viesť evidenciu každého úkonu, identifikovať osoby, ktoré ho vykonávajú, a bezodkladne o každom úkone informovať žalobcu. Takáto povinnosť je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť len na bezodkladnú a primeranú úpravu pomerov, nie na vytvorenie permanentného režimu informovania žalobcu o všetkých prevádzkových a stavebných zásahoch. Ide o rozsiahlu administratívnu a organizačnú záťaž, ktorá by žalovaného neprimerane obmedzovala, a to bez toho, aby žalobca osvedčil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný namietal uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorý je procesne nesprávne uplatnený, keďže konanie o neodkladnom opatrení nie je riadnym dokazovacím konaním Žalobca namietal, že súd nesprávne zistil, že žalovaný nemal úmysel robiť obštrukcie. Žalovaný toto zistenie súdu prvej inštancie považuje za správne a podložené predloženými dôkazmi. Zo samotného obsahu emailovej komunikácie medzi stranami je zrejmé, že žalovaný bol ochotný zúčastniť sa preberacieho konania, avšak trval na práve zaznamenať do protokolu zistené vady diela. Toto nie je obštrukcia, je to zákonné právo objednávateľa podľa § 554 ObZ a čl. 4.1 VOP, ktoré súdu prvej inštancie zabraňuje v identifikácii preukázaného obštrukčného úmyslu. Ako to je uvedené vyššie, bol to práve žalobca, kto odmietol podpísať odovzdávací protokol, do ktorého žalovaný žiadal zaznamenať vady diela. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne pochopil obsah petitu v časti týkajúcej sa zúčastnenia sa preberacieho konania a zamieňal ho s petitom o prevzatí diela. Žalovaný uznáva, že medzi povinnosťou zúčastniť sa preberacieho konania a povinnosťou prevziať dielo je formálny rozdiel. Avšak tento rozdiel je z hľadiska praktického výsledku bezvýznamný. Aj keby bol žalovaný povinný zúčastniť sa konania, môže a zo zákonného titulu pri existencii vád aj musí odmietnuť podpísať protokol bez zaznamenania vád. Teda ani splnenie takto formulovanej povinnosti by nespôsobilo to, čo žalobca v skutočnosti sleduje - vznik podpísaného protokolu a následná splatnosť faktúry č. 202512. Ďalej žalovaný poukázal na novoty v odvolacom konaní, keď žalobca predložil výpis z účtovníctva s tvrdí, že je existenčne ohrozený pohľadávkou vo výške 320.000 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu zamietol a aby rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. Krajský súdu ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia založených primárne na konštatácii neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrh neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa technických úkonov do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu, či uloženia povinnosti informovať o týchto úkonoch a povinnosti zúčastniť sa konania o odovzdaní a prevzatí diela, žalobca dostatočne neosvedčil potrebou neodkladnej úpravy pomerov, prípadne obavou z ohrozenia exekúcie vo vzťahu ku konkrétnosti a určitosti možných, pre neho negatívnych následkov. Samotné nestotožnenie sa strany sporu s rozhodnutím súdu prvej inštancie nezakladá bez ďalšieho danosť žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. 20. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo možno dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca žiadnym spôsobom hodnoverne neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené, musí ísť o potrebu naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad alebo o obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá však v danom konaní nebola ani popísaná. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže zohľadňovať len samotné subjektívne obavy žalobcu preukazujúce možný vznik ujmy. Z pozitívno-právnej úpravy CSP vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Tieto podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú kumulatívne, čo znamená, že ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý (§ 328 ods. 1 CSP). Zo zásady hospodárnosti (čl. 17 CSP) súčasne v tejto súvislosti vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, je nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné, pretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu.
22. Pokiaľ ide o splnenie kritéria potreby neodkladnej úpravy pomerov, žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že chýbajúcim formálnym odovzdaním a prevzatím vykonaných prác z dôvodov na strane žalovaného mu hrozí bezprostredný vznik ujmy, keďže nevie kontrolovať či niekto zasahuje do výsledkov jeho činností, už nemá prístup na stavenisko a je u neho riziko znášania zodpovednosti za poškodenie kábelovodu uloženého na pozemkoch stavebníka. Pri príprave na zaťahovanie káblov v kábelovodoch a aj pri ich samotnom zaťahovaní žalovaným došlo k zásahu do kábelovodných chráničiek, ich spojov a zaústení do šácht a táto skutočnosť, že do stavby a ním realizovaných prác zasiahol alebo zasahuje žalovaný alebo tretia osoba neoprávnene bez jeho súhlasu pred formálnym prevzatím zo strany žalovaného, môže mať vplyv na kvalitatívnu stránku plnení realizovaných žalobcom a nemožnosť žalobcu brániť sa voči prípadným reklamáciám. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o ujmu, ktorá odvolateľovi zo strany žalovaného bezprostredne hrozí, čím nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na nutnosti dočasnej úpravy práv a povinností strán konania. Žalobca tak neosvedčil jeden z predpokladov, a to naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s uvedeným zaoberal aj hrozbou bezprostrednej ujmy ako ďalším predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý posúdil žalobcom popísanú hrozbu bezprostredného vzniku ujmy (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) len ako potencionálnu, nenapĺňajúcu kritérium bezprostrednosti a reálnosti. 23. V súlade s konštatovaným záverom súdu prvej inštancie nebolo následne ani potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním zvyšných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ani ich odôvodňovaním, keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené všetky náležitosti neodkladného opatrenia kumulatívne. 24. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil to, že neosvedčil úmysel žalovaného robiť obštrukcie pri preberaní diela, keďže žalovaný sa opakovane nezúčastnil preberacieho konania, je treba uviesť, že ide o irelevantnú skutkovú okolnosť s ohľadom na absenciu predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je hrozba bezprostrednej ujmy. V prípade, ak by aj bolo osvedčené, že žalovaný sa úmyselne a bez uvedenia dôvodu nezúčastňuje preberacieho konania, nejde o okolnosť, ktorá by sama osebe napĺňala podmienku naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania. Okrem toho zo samotných listinných dôkazov predložených žalobcom, a to emailových správ medzi stranami konania zo dňa 05.09.2025 ohľadom odovzdania a prevzatia diela vyplýva, že dôvodom, pre ktoré sa neuskutočnilo odovzdávacie konanie bola požiadavka dokumentov k stavbe, a preto ani nie je možné skonštatovať, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol osvedčený úmysel žalovaného vykonávať obštrukcie pri preberaní diela. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s tým, že nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému zúčastniť sa preberacieho konania nepredstavuje prostriedok na poskytnutie efektívnej a včasnej ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu ako zhotoviteľa diela, keďže ak by sa aj preberacieho konania žalovaný zúčastnil, mohol by odmietnuť podpísať preberací protokol bez zaznamenania skutkového stavu. Žalobca sa zároveň môže domáhať ochrany svojich práv v riadnom civilnom konaní vo veci samej, tak ako poukázal súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže len uloženie povinnosti dielo prevziať a spísať zápisnicu má reálny dopad na žalobcove práva ako zhotoviteľa, a to za splnenia zákonom predpokladaných podmienok. 25. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v časti neodkladného opatrenia „žalovaný je povinný sa zdržať sa technických úkonov do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu v časti stavby...“ nie je splnená ani podmienka primeranosti, keďže navrhovaným neodkladným opatrením v tomto znení by bolo žalovanému znemožnené pokračovať v ďalších stavebných prácach. 26. Odvolací súd zhodne so žalovaným zastáva názor o značnej neurčitosti žalobcom navrhovaných výrokov uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého „žalovaný je povinný sa zdržať sa technických úkonov do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu v časti stavby...“, ako aj „žalovaný je povinný oznámiť žalobcovi technické úkony do hmotne zachytených výsledkov plnení žalobcu na časti stavby...“. Súd prvej inštancie však nepostupoval v zmysle § 327 CSP, ale o návrhu rozhodoval meritórne jeho zamietnutím bez prihliadania na formuláciu petitu návrhu a v danom štádiu
konania by bol neefektívny a nehospodárny taký postup odvolacieho súdu, ktorého výsledkom by bolo vrátenie veci súdu prvej inštancie za účelom naplnenia dikcie § 327 CSP v danej časti výrokov. 27. Na záver k odvolacej námietke žalobcu o nevykonaní navrhovaných dôkazov odvolací súd konštatuje, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a zo skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 28. Odvolací súd preto k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že konanie o neodkladnom opatrení nie je konaním, v rámci ktorého sa vykonáva riadne dokazovanie, ale vykonáva sa len osvedčovanie najvýznamnejších skutočností. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (bod 3. napadnutého uznesenia) a tieto aj náležite vyhodnotil, čo však neznamená, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí zaoberať každým jednotlivým listinným dôkazom. 29. Žalobca ďalej namietal, že je malou firmou a existencia pohľadávky vo výške preinvestovaných nákladov cez 320.000 eur pri ročnom obrate 1.100.000 eur ho existenčne ohrozuje, v dôsledku čoho si musí požičiavať z cudzích zdrojov, k čomu priložil v odvolacom konaní aj výpis z účtovníctva žalobcu o pôžičkách od EGC s.r.o.. K uvedenému odvolaciemu argumentu žalobcu odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní môžu byť z odvolacích dôvodov vzaté do úvahy len tie, ktoré nemajú charakter nových skutočností, t.j. skutočností neuvedených v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na znenie § 366 CSP upravujúceho novoty v odvolacom konaní. 30. Predmetné námietky ako skutkové tvrdenia, boli prvýkrát použité až v odvolacom konaní, pričom je zrejmé, že skutočnosti uvádzané žalobcom existovali už v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení. Žalobca v tejto súvislosti ani neozrejmil, z akých dôvodov nebolo možné tieto listinné dôkazy predložiť už v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto vyššie uvedené námietky žalobcu považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP, nakoľko nespĺňajú ani jednu z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu sú tak podľa názoru odvolacieho súdu novým prostriedkom procesného útoku neuplatneným v konaní pred prvoinštančným súdom, na ktoré nemôže odvolací súd v zmysle ustanovenia § 366 CSP prihliadať. 31. Odvolací súd mal v nadväznosti na uvedené za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať a súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Obsah odvolania žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko v konaní neboli zo strany žalobcu osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a zároveň si aj nárok na náhradu trov konania uplatnil. 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).