Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/56/2026 1326203149 28. 07. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu JUDr. Nory Vladovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, právne zastúpený: act legal s. r. o., advokátska kancelária, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava, IČO: 00687308, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 90Cb/58/2026 - 85 zo dňa 22.5.2026 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 90Cb/58/2026 - 85 zo dňa 22.5.2026 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2026 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 2.998.800,- EUR s príslušenstvom, ktoré žalobcovi vzniklo z titulu dohody o ručení zo dňa 05.06.2024 uzatvorenej medzi ním a žalovaným ako ručenie za záväzky zo zmluvy o poskytovaní zariadení a verejných služieb ZML-2405-0000284, zriadenia v prospech žalobcu záložného práva na nasledovné nehnuteľnosti: Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okres: Prievidza, Obec: J., Katastrálne územie: J., Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere 493 m2, zastavaná plocha a nádvorie Stavby: Stavba súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXXX/X - iná budova. Žalobca sa výrokom II zároveň domáhal priznania nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100%. 3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že uzavrel dňa 5. júna 2024 so spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921, Zmluvu o poskytovaní zariadení a verejných služieb, evidenčné číslo zmluvy ZML-2405-0000284 (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo kombinované plnenie pozostávajúce z troch vzájomne previazaných plnení, ktoré spolu zabezpečujú úplné a komplexné poskytnutie telekomunikačnej služby. Vo vzťahu k žalovanému žalobca uviedol, že dňa 5. júna 2024 (t. j. rovnaký deň, kedy bola uzavretá zmluva), uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o ručení (ďalej len „Dohoda“) podľa ustanovení § 303 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obz“). V mene žalovaného konal jeho prezident Ján Kováčik, pričom jeho podpis bol úradne osvedčený notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom dňa 5. júna 2024, poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov O 480203/2024. V článku 4.1. Dohody žalovaný v zmysle ustanovenia
§ 303 Obz vyhlásil, že v prípade, ak spoločnosť Best Press s.r.o. nezaplatí žalobcovi zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, žalovaný uspokojí žalobcu namiesto spoločnosti Best Press s.r.o. v súlade s touto dohodou. V článku 4.6. Dohody sa zmluvné strany výslovne dohodli, že ručením žalovaného podľa tejto dohody sa zabezpečuje splatenie zabezpečovaných pohľadávok v celom ich rozsahu. Z verejných registrov navyše vyplýva, že voči spoločnosti Best Press s.r.o. je aktuálne vedené exekučné konanie v prospech oprávneného PROLASER, société per actions simplifiée, so sídlom ZA les Acacias 3 impasse Gutenberg 3, 85430 La Boissiere-des-Landes, IČO: 453442295, spis. zn. konania 76Ek/2032/2025 a existuje dôvodný predpoklad, že spoločnosť Best Press s.r.o. ako hlavný dlžník nebude schopná splniť svoj dlh. Žalobca po tom, čo spoločnosť Best Press s.r.o. ako dlžník nezaplatila riadne a včas splatné pohľadávky, vyzval v súlade s článkom 4.2. Dohody žalovaného ako ručiteľa na splnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z Dohody. Žalovanému v zmysle Dohody poskytol primeranú lehotu na plnenie nie kratšiu ako desať kalendárnych dní. Žalovaný napriek výzve žalobcu nesplnil svoje záväzky a odmieta plniť záväzky vyplývajúce z Dohody a verejne spochybňuje existenciu a rozsah svojich povinností voči žalobcovi. Žalobca zároveň uvádza, že si uplatnil svoj nárok súdnou cestou, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.04.2026 platobný rozkaz spis. zn.: 26Up/369/2026, ktorým zaviazal (zatiaľ neprávoplatne) žalovaného k splneniu dlhu vo výške 2.998.800,- EUR s príslušenstvom. 4. Obavu, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného v zmysle ust. § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bude ohrozená, žalobca odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, čoho dôkazom je inzercia na predaj žalobcom označenej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres: Prievidza, obec: J. na portáli bazos.sk zo dňa 22.04.2026. Žalobca ďalej uviedol, že ak sa žalovaný pokúša previesť svoj majetok v čase, kedy čelí viacerým veriteľom, ktorí si voči nemu uplatňujú svoje nároky, ide o takú situáciu, kedy je obava o budúce zmarenie exekúcie absolútne bezprostredná. 5. Súd prvej inštancie návrh žalobcu posudzoval podľa ustanovení § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 druhá časť vety CSP, § 329 ods. 1 CSP prvá veta, § 329 ods. 2 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 343 ods. 2 CSP, § 344 CSP. 6. Súd prvej inštancie po preštudovaní návrhu s prílohami dospel k záveru, že tento nie je dôvodný a to z uvedených dôvodov: Žalobca uvádza, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená a to z dôvodu zbavovania sa majetku zo strany žalovaného. Konkrétne žalobca v návrhu označil nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, Okres Prievidza, Obec J., Katastrálne územie J.. Pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd v zmysle § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania uznesenia, pričom označená nehnuteľnosť v čase vydania rozhodnutia nie je inzerovaná na portály bazos.sk ani na iných bežne prístupných inzertných portáloch. Súd teda v konaní nemal preukázané, že sa žalobca zbavuje svojho majetku a teda že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navyše súd uviedol, že aj prípadná snaha o predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nemusí znamenať zbavovanie sa majetku ako to v návrhu uviedol žalobca. Scudzenie nehnuteľnosti nepredstavuje zníženie hodnoty majetku ale jeho transformáciu z málo likvidnej formy do likvidnejšej formy v podobe finančných prostriedkov. Takéto konanie je pritom bežné práve v súvislosti s plnením peňažných záväzkov väčšieho rozsahu a pokiaľ protiplnením scudzenia nehnuteľnosti je primeraná trhová cena, takéto konanie bez ďalšieho nie je možné posudzovať ako snahu o ukrátenie veriteľov. Súd konštatoval, že v konaní nemá žiadnym spôsobom preukázanú hrozbu zmarenia exekúcie, pričom táto podmienka tvorí základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného sa z predložených listinných dôkazov síce javí ako relevantný argument, avšak ako žalobca sám uviedol, žalovaný je občianske združenie, ktorého úlohou a cieľom nie je tvorba zisku a v kontexte postavenia žalovaného ako športovej ustanovizne zásadného významu, pravidelne dotovanej zo štátneho rozpočtu, sa obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, javí ako málo pravdepodobná. 7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcu na jeho nariadenie ako nedôvodný podľa § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP zamietol. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca/navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. 10. Žalobca namietal predovšetkým právne posúdenie súdom prvej inštancie a nedostatočne zistený skutkový stav. Namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd nemá preukázané, že sa žalovaný/povinný zbavuje svojho majetku len preto, že v čase vydania uznesenia nehnuteľnosť nebola inzerovaná na portáli bazos.sk. Navrhovateľ zdôraznil, že samotná skutočnosť inzerovania predmetnej nehnuteľnosti dňa 22.04.2026, t. j. dva dni pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, objektívne preukazuje úmysel povinného nakladať so svojím nehnuteľným majetkom. Stiahnutie inzerátu nemôže tento preukázaný úmysel retroaktívne negovať; naopak, k stiahnutiu mohlo dôjsť práve v reakcii na podaný návrh alebo na vedomosť povinného o prebiehajúcom konaní. Ak by súd akceptoval výklad, podľa ktorého dočasné stiahnutie inzerátu eliminuje obavu z ohrozenia exekúcie, potom by akýkoľvek dlžník mohol účelovo opakovane inzerovať a sťahovať ponuky na predaj svojho majetku, čím by fakticky znemožnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Takýto výklad je v rozpore s preventívnou funkciou tohto inštitútu. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého scudzenie nehnuteľnosti nepredstavuje zníženie hodnoty majetku, ale jeho transformáciu z málo likvidnej formy do likvidnejšej formy v podobe finančných prostriedkov. 11. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že financovanie povinného zo štátneho rozpočtu bolo medializovane zastavené, resp. je účelovo viazané na plnenie nepostihnuteľné exekúciou podľa osobitného predpisu. Správanie povinného navyše vykazuje znaky vedomého a vopred pripraveného konania, pričom navrhovateľ poukazuje na systematickosť konania povinného; bezprostrednosť predloženia návrhu povinným; rozsah majetku, ktorý navrhuje povinný zaťažiť záložným právom. Podľa jeho názoru sa povinný nachádza v situácii, kedy nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich bežných prevádzkových záväzkov, nie je schopný plniť svoje záväzky z existujúcich zmluvných vzťahov (vrátane pracovnoprávnych), napriek tomu aktívne usiluje o získanie ďalších úverových zdrojov zabezpečených záložným právom na svoj nehnuteľný majetok. 12. Navrhovateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého aj prípadná snaha o predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nemusí znamenať zbavovanie sa majetku. Navrhovateľ považuje tento výklad podmienky osvedčenia obavy z budúceho zmarenia exekúcie za neprípustne reštriktívny a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Akceptácia takéhoto výkladu by znamenala, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť až v momente, keď k ohrozeniu exekúcie fakticky už došlo - t. j. keď nehnuteľnosť už bola prevedená na tretiu osobu alebo keď finančné prostriedky z predaja už boli spotrebované. Takýto výklad by fakticky eliminoval preventívnu funkciu zabezpečovacieho opatrenia. 13. Uviedol, že aj keď súd prvej inštancie nepovažoval hrozbu zo zmarenia exekúcie za preukázanú, táto argumentácia je vyvrátená celkovou situáciou povinného, ktorý nehnuteľnosť preukázateľne inzeroval na predaj, opakovane zaťažil svoj majetok záložnými právami v prospech bankových subjektov, vykazuje znaky platobnej neschopnosti a verejne priznáva rozpočtový deficit prevyšujúci 6,5 milióna EUR. Navrhovateľ preto dôvodne vníma hrozbu, že povinný pristúpi k ďalším úkonom s kvantitatívnym aj kvalitatívnym dopadom na jeho exekvovateľný majetok. Navrhovateľ osobitne zdôrazňuje, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32 Cob/38/2023 priamo a výslovne vyvracia záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 10 odôvodnenia napadnutého Uznesenia, podľa ktorého scudzenie nehnuteľnosti nepredstavuje zníženie hodnoty majetku ale jeho transformáciu. Citované rozhodnutie krajského súdu výslovne konštatovalo, že takáto transformácia majetku môže byť dôvodom na obavu, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená. 14. Navrhovateľ v kontexte argumentácie uvedenej v predchádzajúcich častiach odvolania ďalej vytýka napadnutému Uzneseniu, že jeho odôvodnenie považuje za nedostatočné a obsahovo mimoriadne všeobecné. 15. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení nariadi. 16. K podanému odvolaniu ako aj samotnému návrhu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie sú splnené podmienky na priznanie samotného nároku, ani na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Žalovaný v časti II. svojho podania zhrnul dôvody nedôvodnosti návrhu a zdôraznil, že žalobcom deklarovaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 2.998.800,- EUR (ďalej len „pohľadávka žalobcu“) objektívne neexistuje. Je podľa neho nepochybné, že jedným zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky. V tomto prípade však žalovaným uvádzané skutočnosti a dôkazy nepreukazujú iba jej spornosť, ale jej reálnu neexistenciu. Z uvedeného dôvodu, ak objektívne a preukázateľne neexistuje pohľadávka žalobcu, absentuje základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by v danom prípade predstavovalo zjavne neprimeraný a disproporčný zásah do majetkovej sféry žalovaného, a to počas konania, ktorého trvanie pravdepodobne nebude kratšie ako 5 rokov. Žalovaný je pritom subjektom s pravidelnými a stabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by svoju ekonomickú stabilitu nemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému fakticky znemožnené nakladať s finančnými prostriedkami v takto mimoriadne vysokej hodnote, by predstavovalo absolútne neprimeraný a neproporcionálny zásah do jeho majetkových práv. Uvedený zásah by navyše nebol len krátkodobý, ale s vysokou pravdepodobnosťou by trval počas celého konania vo veci samej, ktoré vzhľadom na jeho skutkovú a právnu náročnosť nemožno očakávať v horizonte kratšom ako niekoľkých rokov. Praktickým dôsledkom by tak bolo dlhodobé obmedzenie nakladania s majetkom žalovaného bez existencie právoplatného rozhodnutia o dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne neaktuálnych) vyjadreniach pani P. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia, ktoré z nich žalobca vyvodzuje. Žalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorého existencia, činnosť a hospodárenie sú vzhľadom na jeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod permanentnou verejnou, mediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať jeho zánik alebo účelové vyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a významnými príjmami, plynúcimi najmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu. 18. V súvislosti s nárokom uplatneným v konaní vo veci žalovaný v časti III. vyjadrenia poukázal na nasledovné (objektívne verifikovateľné) skutkové a právne východiská, ktoré žalovaný považuje za rozhodujúce pre správne právne posúdenie a rozhodnutie v konaní vo veci: Žalovaný je národným športovým zväzom podľa § 16 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o športe“ alebo „ ZoŠ“). Ide o subjekt verejného záujmu, ktorého činnosť, majetok a rozpočtové hospodárenie sú viazané na plnenie úloh v oblasti organizácie a rozvoja futbalu. Žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s elektronikou ani nepôsobí ako distribútor tovaru; obstarávanie techniky má výlučne charakter zabezpečenia vlastných prevádzkových potrieb.Spoločnosť Best Press bola obchodným partnerom žalovaného cca od roku 2020, avšak tento obchodný vzťah bol z hľadiska objemu len marginálny. Fakturovaná hodnota dodávok zo strany spoločnosti Best Press neprekročila v žiadnom kalendárnom roku sumu 15.000,00 EUR. Žalovaný si od (i) žalobcu, (ii) spoločnosti Best Press, (iii) spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541 (ďalej len „Asbis“) a ani (iv) spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202 (ďalej len „Swan“) nikdy neobjednal tisícky telefónov a ani mu takéto množstvá neboli nikdy dodané. Žalovaný aktuálne potvrdzuje, že dohody o ručení uzatvorené so spoločnosťami Asbis a Swan vykazujú znaky falšovania. Znenia, ktorými disponuje žalovaný sú odlišné od znení, ktoré predložila do prebiehajúceho súdneho konania spoločnosť Asbis a spoločnosť Swan. 19. V časti IV. podania žalovaný zhrnul dôvody nedôvodnosti nároku žalobcu, ktoré podrobne rozobral v nasledujúcich častiach s tým, že nárok považuje za nedôvodný z nasledovných dôvodov: A. Neexistencia/Absolútna neplatnosť Dohody o ručení 2 Žalovaný nikdy nepodpísal Dohodu o ručení 2, a teda nikdy neprejavil vôľu byť viazaný jej obsahom. Jedinou verziou dohody o ručení, ktorú Žalovaný riadne podpísal, je Dohoda o ručení 1, ktorú prikladá k tomuto Vyjadreniu. Dohoda o ručení 2 je zjavný falzifikát, ktorý vznikol rozpojením pôvodnej Dohody o ručení 1 podpísanej Žalovaným a následným priradením jej podpisovej strany k odlišnému textu, ktorým disponuje Žalobca. Takto vytvorená listina neodráža skutočný obsah prejavu vôle Žalovaného a predstavuje nezákonnú manipuláciu s podpisom štatutára Žalovaného. Za týchto okolností je zrejmé, že pri Dohode o ručení 2 nie sú splnené základné predpoklady vzniku právneho úkonu, keďže v jej prípade
absentuje stret a zhoda prejavov vôle. Takáto listina preto nemôže zakladať a ani nezakladá žiadne práva Žalobcu a ani povinnosti Žalovaného. B. Limitovaný rozsah ručenia Je nepochybné, že Dohoda o ručení 2 z právneho hľadiska ako právny úkon neexistuje, resp. je absolútne neplatný. Zároveň je zrejmé, že ak vznikla nejaká dohoda, tak v znení Dohody o ručení 1, t. j. v jednoznačnom a limitovanom rozsahu. To znamená, že nárok, ktorý bude predmetom Konania vo veci samej je nedôvodný okrem iného aj z dôvodu prekročenia rozsahu ručenia vyplývajúceho z Dohody o ručení 1. C. Absolútna neplatnosť dohody o ručení z dôvodu rozporu so Zákonom o športe Pre právnické osoby je charakteristické, že ich vôľa vzniká prostredníctvom rozhodovacej činnosti ich orgánov, pričom takto vytvorenú vôľu následne navonok prejavuje spravidla štatutárny orgán. Tvorba vôle právnickej osoby a jej prejav navonok však predstavujú dve právne odlišné fázy. Zo skutočnosti, že štatutárny orgán je oprávnený konať v mene právnickej osoby voči tretím osobám, nemožno vyvodzovať, že je vo všetkých prípadoch oprávnený aj samostatne vytvoriť jej vôľu. Osobitná právna úprava pozná prípady, keď zákon zveruje právomoc rozhodnúť o určitom právnom úkone výlučne konkrétnemu kolektívnemu orgánu; štatutár je v takom prípade oprávnený iba navonok prejaviť vôľu, ktorá už bola týmto orgánom zákonom predpísaným spôsobom vytvorená. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o športe patrí medzi rozhodnutia najvyššieho orgánu prijímané kvalifikovanou väčšinou aj „schvaľovanie uzatvorenia zmluvných vzťahov, ak hodnota plnenia zo zmluvy je vyššia ako hodnota určená stanovami“. Zákon teda neupravuje iba spôsob zastupovania národného športového zväzu navonok, ale priamo rozdeľuje rozhodovaciu pôsobnosť medzi jeho orgány a kogentne určuje, ktorý orgán je oprávnený vytvoriť vôľu zväzu pri významných majetkových dispozíciách. Na túto zákonnú úpravu nadväzujú Stanovy SFZ, ktoré ustanovujú Konferenciu za najvyšší orgán SFZ s rozhodovacou pôsobnosťou a oprávnenie prezidenta prevziať významné majetkové záväzky alebo uzatvárať zmluvné vzťahy nad stanovené limity podmieňujú predchádzajúcim rozhodnutím príslušného kolektívneho orgánu. Stanovy preto nevytvárajú iba samostatné interné obmedzenie prezidenta SFZ, ale vykonávajú a konkretizujú požiadavku ustanovenú priamo v § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o športe. Rozhodujúce je, že povinnosť kolektívneho rozhodnutia nevyplýva iba zo stanov, ale zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak teda Konferencia SFZ o prevzatí ručiteľského záväzku v rozsahu tvrdenom žalobcom nerozhodla, nejde o prekročenie interného obmedzenia prezidenta SFZ, ale o absenciu zákonom predpísaným spôsobom vytvorenej vôle žalovaného. Samotný podpis prezidenta túto absenciu nemôže nahradiť ani zhojiť, pretože štatutár nemôže platne prejaviť vôľu právnickej osoby, ktorá vôbec nevznikla. D. Absolútna neplatnosť Zmluvy (ako primárneho záväzku a dohody o ručení z dôvodu porušenia Nariadenia) Uplatnený nárok je s vysokou mierou pravdepodobnosti nedôvodný aj z dôvodu možného porušenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca pri uzatváraní predmetnej transakcie nepostupoval v súlade s princípom náležitej odbornej starostlivosti ani so zásadami poctivého obchodného styku. Už z elementárneho porovnania finančnej kapacity žalovaného a rozsahu deklarovanej dodávky muselo byť zrejmé, že mobilné telefóny v hodnote približne 14 mil. EUR nemohli byť určené pre žalovaného ako koncového zákazníka. 20. V časti IX. žalovaný poukázal na absenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Podľa jeho názoru v predmetnom prípade žalobca neosvedčil ani jednu zo základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade zdôrazňuje, že žalobcom deklarovaná pohľadávka objektívne neexistuje, pričom túto skutočnosť podrobne preukáže v konaní vo veci samej vykonaným dokazovaním. Už samotná absencia existujúcej pohľadávky vylučuje možnosť poskytnutia zabezpečovacej ochrany v zmysle návrhu. Navyše má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu reálnej obavy, že by prípadná budúca exekúcia mohla byť zmarená alebo podstatne sťažená. Celý návrh je v podstatnej časti založený výlučne na subjektívnych úvahách žalobcu o údajnom „finančnom vyčerpaní“ žalovaného, pričom tieto tvrdenia opiera prakticky len o dve mediálne vyjadrenia pani P. a o novinové články bez akejkoľvek relevantnej dôkaznej hodnoty. Takéto tvrdenia však samé osebe objektívne neosvedčujú existenciu bezprostredného ohrozenia budúcej exekúcie. Za osobitne významnú považuje žalovaný aj skutočnosť, že žalobca žiada nariadenie neodkladného opaterenia v absolútne neprimeranom rozsahu. Takýto značný zásah by mal objektívny negatívny dopad na schopnosť žalovaného zabezpečovať svoje financovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh. Inými slovami, žalobca sa podľa neho svojím návrhom fakticky domáha vytvorenia stavu, ktorý by mohol
(paradoxne) sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu žalovaného, voči ktorému si chce zabezpečiť budúcu vymožiteľnosť pohľadávky. Takýto postup je vnútorné rozporný a ekonomicky nelogický. Žalovaný zároveň zastáva názor, že skutočným účelom predmetného návrhu nie je ochrana budúcej exekúcie, ale vytvorenie dlhodobého právneho, ekonomického a mediálneho tlaku na žalovaného s cieľom vynútiť plnenie údajnej pohľadávky ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nesmie slúžiť ako nástroj procesného alebo ekonomického nátlaku, ale výlučne ako výnimočný prostriedok ochrany reálne ohrozenej budúcej exekúcie. V predmetnom prípade však nebola osvedčená ani existencia dôvodnej pohľadávky, ani existencia konkrétnej obavy z ohrozenia exekúcie, pričom navrhované neodkladné opatrenie by zároveň predstavovalo zjavne neprimeraný zásah do majetkovej sféry stabilne fungujúcej národnej športovej organizácie s pravidelnými a garantovanými príjmami. Z uvedených dôvodov preto nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Poukazuje na to, že žalobca v odvolaní opätovne tvrdí, že žalovaný sa má nachádzať v stave údajnej finančnej nestability, keď nemá disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich prevádzkových záväzkov a nemá byť schopný plniť záväzky vyplývajúce z existujúcich zmluvných vzťahov, vrátane pracovnoprávnych vzťahov. Takéto tvrdenia sú však nielen nepreukázané, ale aj objektívne nepravdivé. Žalovaný zdôrazňuje, že všetky záväzky z pracovnoprávnych vzťahov má riadne vysporiadané a zároveň priebežne uhrádza aj svoje ostatné záväzky vrátane záväzkov po lehote splatnosti. Samotná existencia určitých záväzkov po splatnosti pritom v podmienkach subjektu s rozpočtom približne 27 mil. EUR ročne v žiadnom prípade nepreukazuje stav finančného kolapsu, platobnej neschopnosti ani existenciu reálnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca zároveň bez akéhokoľvek bližšieho ekonomického alebo právneho vysvetlenia tvrdí, že zriadenie záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne predstavuje „zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku“ žalovaného. Nie je však zrejmé, z akých konkrétnych skutkových alebo právnych okolností žalobca takýto záver vyvodzuje. Naopak, existencia štandardného bankového zabezpečenia predstavuje bežný a ekonomicky racionálny spôsob financovania využívaný prakticky všetkými významnými subjektmi obdobného rozsahu a ekonomickej štruktúry. Existencia jedného bankového záložného práva sama osebe nijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, poškodzovať veriteľov alebo zmariť budúcu exekúciu. 22. V časti X. žalovaný navrhuje za účelom preukázania nepravdivosti v tomto vyjadrení popieraných skutkových tvrdení žalobcu dôkazy, ako aj výsluchy svedkov (žalovaný označuje 35 dôkazov). 23. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, a to jednak z dôvodu objektívnej neexistencie pohľadávky žalobcu, ako aj z dôvodu absencie splnenia zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by za okolností predmetnej veci predstavovalo vzhľadom na spornosť, resp. neexistenciu deklarovanej pohľadávky, ako aj predpokladanú dĺžku konania, zjavne neprimeraný, disproporčný a šikanózny zásah do majetkovej sféry žalovaného. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, ba ani len neosvedčil, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, účelovo ho zaťažoval alebo vykonával akékoľvek úkony smerujúce k zhoršeniu vymožiteľnosti údajnej pohľadávky žalobcu. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je stabilným subjektom s pravidelnými príjmami a riadne vykonáva svoju činnosť. Žalovaný preto považuje návrh za nedôvodný, Uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené a odvolanie za nedôvodné. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 29. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 30. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 31. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok, komentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.). 32. Vychádzajúc z citovaných zákonných a teoretických východísk odvolací súd konštatuje, že zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu. 33. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca nijako nepreukázal existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie zbavovaním sa majetku, keďže žalobca v návrhu označil nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, Okres Prievidza, Obec J., Katastrálne územie J., pričom pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd v zmysle § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP vychádza zo stavu v čase vydania uznesenia a označená nehnuteľnosť v čase vydania rozhodnutia nie je inzerovaná na portály bazos.sk ani na iných bežne prístupných inzertných portáloch. Súd prvej inštancie teda v konaní nemal preukázané, že sa žalobca zbavuje svojho majetku a teda, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navyše súd uviedol, že aj prípadná snaha o predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nemusí znamenať zbavovanie sa majetku ako to v návrhu uviedol žalobca.
34. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. 35. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky v právnej veci žalobcu proti spoločnosti Best Press a žalovanému ako žalovanému 2/ o zaplatenie sumy vo výške 2.998.800,- EUR s príslušenstvom, sp. zn. 26Up/369/2026, proti ktorému podal žalovaný odpor a vec bude prejednávaná na súde prvej inštancie. V konaní vo veci samej bude súd prvej inštancie posudzovať dôvodnosť nároku žalobcu o zaplatenie 2.998.800,-EUR s príslušenstvom pri vykonaní riadneho dokazovania na rozdiel od osvedčovania skutočností v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 36. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že žalobca v posudzovanej veci neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z predložených dôkazov nevyplýva úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa majetku, či iné konanie, ktorým by žalovaný sťažoval a maril výkon budúcej exekúcie. Ak žalovaný argumentuje, že samotná skutočnosť inzerovania predmetnej nehnuteľnosti dva dni pred podaním návrhu a jej stiahnutie osvedčuje úmysel povinného nakladať s nehnuteľným majetkom, odvolací súd uvádza, že samotné nakladanie s nehnuteľným majetkom nepredstavuje automaticky úmyselné zbavovanie sa majetku. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia odvolacích senátov iných krajských súdov (napr. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/38/2023), na ktoré poukazuje žalobca a v zmysle ktorých aj transformácia majetku môže predstavovať zníženie vymožiteľnosti, je potrebné však zdôrazniť, že súd vychádza vždy z konkrétnych okolností prípadu. V tomto prípade žalovaný nie je štandardný podnikateľský subjekt založený za účelom dosahovania zisku, ide o národný športový zväz fungujúci v režime prísnej kontroly zo strany štátu, kontrolných orgánov a členskej základne, disponujúci finančnými prostriedkami z Ministerstva cestovného ruchu a športu SR a z prostriedkov medzinárodných organizácií, ktorých je členom, UEFA a FIFA. Žalobca okrem mediálnych vyjadrení a novinových článkov nepredložil žiaden dôkaz, že žalovaný je „finančne vyčerpaný“. Ak aj žalovaný eviduje dlhy voči svojim veriteľom a usiluje o získanie úverových zdrojov, neznamená to, že úmyselne znižuje svoje imanie a zbavuje sa majetku s cieľom zmariť budúcu exekúciu. Pokiaľ ide o samotný predaj nehnuteľnosti, ako už bolo uvedené, legitímny prevod nehnuteľnosti vykonaný transparentným spôsobom nemožno považovať za účelové zbavovanie sa majetku. V prípade ak sa jedná o verejnú ponuku za primeranú cenu, je nutné takýto prevod posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný, pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný, čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer žalovaného. Naviac žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že tento prípadný predaj nehnuteľnosti by mal mať ukracujúci charakter. Samotná pohľadávka žalobcu (ktorej oprávnenosť vyžaduje dokazovanie vo veci samej) nemôže postačovať na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je svojou povahou obmedzením vlastníckeho práva žalovaného. 37. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené a obsahovo mimoriadne všeobecné. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 20.08.2015, sp. zn. II. ÚS 866/2014 <aspi://module='JUD'&link='JUD1722949SK'&ucin-kdni='30.12.9999'>, vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný
rozsudok vo veci samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 38. Podľa odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie dostatočne individualizované, pričom sa súd vysporiadal s nosnou argumentáciou a predovšetkým, či sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 39. Odvolací súd záverom konštatuje, že nebolo jeho povinnosťou v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu o zabezpečovacom opatrení reagovať na všetky tvrdenia strán sporu, ktoré sa týkajú ďalších odvolacích dôvodov ani konania vo veci samej a reagoval iba na tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré súviseli s konaním o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a mali význam pre jeho rozhodnutie. Zdôrazňuje, že dôvodnosť nároku žalobcu bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej. V rámci konania vo veci samej sa súd prvej inštancie vysporiada aj s navrhovanými dôkazmi žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu. 40. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani hrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plné úspešný. 42. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).