Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/117/2023 1412211669 24. 02. 2026 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2026:1412211669.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: 1/ C. I., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XX, J., 2/ C. I., L.. XX.XX.XXXX, J. J. X, J., 3/ C.O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XX, J., 4/ I. O., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX, L.Á., Č. O., 5/ J. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, G. Š., 6/ ViM. B., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX/XX, G., 7/ W.. I. I. Q.., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXXX/XXA, C., 8/ B. I., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX/X, C., 9/ C. I., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XXX, K., Č. O., 10/ C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T. G. Č. Č.. XX, Č. O., 11/ G. I., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, K., Č. O., 12/ S. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XX, C., 13/ ĽA. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, J., 14/ R. J., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX, J., 15/ I.Á. I., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XX, J., 16/ E. T., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, J., 17/ Š. I., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, G., 18/ C.O. M., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX, J., 19/ E. I., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XX, J., 20/ I. I., L.. XX.XX.XXXX, J. L.. D. X, C., 21/ C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XX, J., 22/ T. Q. I., L.. XX.XX.XXXX, J. Za X. XXX/XX, G. X, Č. O., žalobcovia 1. - 21. zastúpení: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovaným: 1/ Bory, a.s., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 740 896, 2/ Bory Mall, s.r.o., so sídlom Lamač 6780, Bratislava, IČO: 36 824 763, 3/ R. J., L.. XX.XX.XXXX, J. O. X, Š., 4/ E. Á., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XX, J., 5/ W. E., L.. XX.XX.XXXX, J. XXXX L. Q. L. G. O., V., A., zastúpená žalovanou 3., 6/ Svet zdravia Development, a.s., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 249 081, 7/ RAS Immobilien SK s. r. o., so sídlom Rožňavská 32, Bratislava, IČO: 46 595 473, žalovaní 1/, 2/, 6/, 7/ zastúpení: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, o určenie, že poručiteľka bola v čase smrti vlastníčkou nehnuteľností a iné, na odvolanie žalobcov 1/ - 21/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.01.2023 č. k. 11C/156/2012 - 1585 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.06.2023 č. k. 11C/156/2012 - 1627, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že V. I., rod. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., v obci J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 201 m2 orná pôda, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 11 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 49 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/ XXX o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Určil, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 66 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 5 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/ XXX o výmere 12 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 10 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 52 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 616 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 186 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č.XXX/XXX o výmere 16 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 2 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 18 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/ XXX o výmere 18 m2 ostatná plocha, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Určil, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. J. - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/ XXX o výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Určil, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 242 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 52 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 168 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 885 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 239 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 71 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 1544 m2 zastavaná plocha a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 152 m2 ostatná plocha s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Určil, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., v obci J. - C.. Č.. B.Č., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/ X o výmere 1541 m2 trvalý trávny porast, pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 489 m2 trvalý trávny porast a pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 4134 m2 orná pôda, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/4. Určil, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v M. J. W., v obci J. - m. č. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX vo výmere 97 m2 orná pôda, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 88 m2 vodná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere 80 m2 orná pôda, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 47 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 99 m2 vodná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere 126 m2 orná pôda, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/4. Vo zvyšku žalobu žalobcov 1/ až 22/ proti žalovaným zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 137 c) CSP, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, 4, § 129 ods. 1, § 130, § 39 Občianskeho zákonníka, po viacerých zmenách subjektov na strane žalobcu aj na strane žalovaných; z dôvodu skutočností spojených s prevodom, prechodom práv a povinností; pripustených súdom prvej inštancie v priebehu konania, a po zastavení konania z dôvodu späťvzatí žaloby, ako aj po viacerých zmenách petitu žaloby, naposledy pripustenej uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 05.08.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.09.2021 v znení: Súd určuje, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., v obci J. - C.. Č.. B., T.. Ú.. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 201 m2 orná pôda, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 11 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 49 m2 zastavaná plocha a nádvorie, , pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a zároveň určuje, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dediči po zomrelej V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Súd určuje, že V. I., O..
C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom OT.a - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/ XX o výmere 66 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 5 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 12 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 10 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 52 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 616 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 186 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č.XXX/XXX o výmere 16 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 2 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 18 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere 18 m2 ostatná plocha, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a zároveň určuje, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dediči po zomrelej V.T. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Súd určuje, že V. I., O.. C.Í., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a zároveň určuje, že vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú dediči po zomrelej V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Súd určuje, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 242 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 52 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 168 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 885 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 239 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 71 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 1544 m2 zastavaná plocha a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 152 m2 ostatná plocha s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a zároveň určuje, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dediči po zomrelej V. I., rod. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Súd určuje, že V. I., rod. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O.Á. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. Ú. J. pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 1541 m2 trvalý trávny porast, pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 489 m2 trvalý trávny porast a pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 4134 m2 orná pôda, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a zároveň určuje, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dediči po zomrelej V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Súd určuje, že V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. XX, J. bola ku dňu jej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J. W., E. M. J. - C.. Č.. B., k. ú. B., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom M. - pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX vo výmere 97 m2 orná pôda, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 88 m2 vodná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere 80 m2 orná pôda, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 47 m2 ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere 99 m2 vodná plocha, pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere 126 m2 orná pôda, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a zároveň určuje, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dediči po zomrelej V. I., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale J. O. XX, J. v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že poručiteľka bola v čase smrti vlastníčkou nehnuteľností a že žaloba žalobcov je v tejto časti dôvodná. Mal preukázané, že sporné pozemky vo výške ich spoluvlastníckych podielov poručiteľka V. I. nadobudla dedením po svojom manželovi I. I., a počas jeho/ jej života nedošlo k ich scudzeniu, ani prechodu tohto vlastníckeho práva na iný subjekt. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nim právnymi nástupcami z manželstva po I. I. s C. O. a to titulom vydržania
vlastníckeho práva osvedčeného v notárskej zápisnici nebolo preukázané. Nakoľko účastníci notárskej zápisnice č. 281/00 nekonali v dobrej viere, nevydržali vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam, nemohli sa stať ich vlastníkmi - spoluvlastníkmi. Preto všetky následné prevody vlastníckeho práva, až ku právnym predchodcom t. č. aktuálnych - žalovaných 1/, 2/, 6/, 7/ sú neplatné, nakoľko dané subjekty nadobudli vlastnícke právo od nevlastníka, hoci v dobrej viere. Poručiteľke preto patrilo ku dňu jej smrti vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vo výške spoluvlastníckych podielov. Ďalej dospel k záveru, že v druhej časti zloženého žalobného návrhu; v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú dedičmi po poručiteľke v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní; žalobný návrh nespĺňa náležitosti v zmysle Civilného sporového poriadku tak, že je dostatočne presný, určitý, zrozumiteľný, aby mohol byť podkladom pre zápis konkrétneho vlastníckeho práva žalobcov v danej podobe do katastra nehnuteľností. Nie sú v ňom identifikované subjekty - ktorí dediči a ani výška ich spoluvlastníckych podielov a navrhovaný petit upravuje stav, ktorý ešte len nastane. Takéto určenie nemá oporu v zákone, nakoľko v prípade vyhovenia tomuto návrhu je potrebné prejednať dedičstvo podľa Civilného mimosporového poriadku. Pripomenul, že k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa; právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté; konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania právoplatným rozhodnutím tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi, ak po poručiteľovi sú viacerí dedičia. Preto nie je prípustný petit o určenie vlastníctva žalobcov ako dedičov k predmetným nehnuteľnostiam v príslušnom podiely tak, ako je formulovaný. Bez právoplatného dedičského rozhodnutia totiž nemožno vydať ani rozhodnutie o určení vlastníckeho práva (ak malo byť nadobudnuté dedením). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.30 Cdo 51/2007. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP vzhľadom k polovičnému úspechu sporových strán v konaní tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ až 22/ vo zvyšku zamietol, podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ až 21/, žiadali napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ozrejmili, že druhá časť petitu nesleduje nahradenie uznesenia súdu o dedičstve v dedičskom konaní; sú si vedomí skutočnosti, že v konaní o určovacej žalobe nie je súd oprávnený ustáliť okruh jednotlivých dedičov a určiť ich dedičské podiely, ktoré im prináležia k majetku, ktorý je predmetom dedenia po poručiteľke. Sledovali určenie vlastníckeho práva poručiteľky k nehnuteľnostiam v čase jej smrti ako nosný žalobný návrh podanej určovacej žaloby a v nadväznosti na to, sa domáhali určenia, resp. potvrdenia skutočnosti, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dedičia po poručiteľke v podieloch, ako budú určené v dedičskom konaní, a to vzhľadom na ich tvrdenie o neplatnosti všetkých následných prevodov nehnuteľností, ktoré sa uskutočnili v časovom období nasledujúcom po smrti poručiteľky, ktoré bolo v konaní preukázané a súd sa s ním stotožnil, pričom poukázali na body 45 a 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázali na zásadu nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa zakotvenú v § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej okamihom, kedy prechádza majetok poručiteľa na jeho dedičov, je moment smrti poručiteľa. Ak bolo súdom potvrdené vlastníctvo poručiteľky k nehnuteľnostiam v čase jej smrti, a zároveň vyslovená následná neplatnosť prevodov majetku ako okolnosti, ktoré nastali až po jej smrti, logicky z toho vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okamihom smrti poručiteľky automaticky a plynule prešlo na dedičov ako právnych nástupcov, pričom toto vlastnícke právo k nehnuteľnostiam im doposiaľ naďalej patrí. Po smrti poručiteľky teda nenastali žiadne také okolnosti, ktoré by zakladali platný prechod/prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby, a to napriek aktuálne stále zapísanému vlastníckemu právu žalovaných 1/, 2/, 6/, 7/, k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že všetci žalobcovia tvoria okruh dedičov poručiteľky, avšak konkrétnych dedičov z okruhu žalobcov s presnou výškou ich dedičského podielu určí až rozhodnutie vydané v dedičskom konaní po poručiteľke. Vzhľadom na uvedené namietali, že nemožno považovať formulovaný žalobný petit v jeho druhej časti za nepresný, neurčitý či nezrozumiteľný na to, aby mohol byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcov v danej podobe do katastra nehnuteľností v spojení s uznesením o dedičstve vydaným v osobitnom
dedičskom konaní ohľadom majetku poručiteľky. Je nesporné, že na zápis do katastra bude potrebný rozsudok ako aj dedičské uznesenie. V ich vzájomnom spojení bude premietnutý záväzný právny stav. Navrhovaný petit neupravuje stav, ktorý ešte len na stane; jeho prevzatím do výroku rozsudku by súd len rozhodnutím deklaratórnej povahy konštatoval už existujúci stav vlastníckeho práva dedičov po zomrelej poručiteľke, ktorý stále trvá. Uviedli, že touto časťou petitu sa snažili predísť iniciovaniu ďalších sporov týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva dedičov poručiteľky k nehnuteľnostiam; dožadovali sa len premietnutia toho, čo súd uviedol v bode 45 odôvodnenia rozsudku, avšak do výroku rozsudku, a to z dôvodu, že formálnou právoplatnosťou je dotknutý len výrok rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Výrok obsahujúci určenie vlastníckeho práva len k okamihu smrti by aj po vydaní dedičského uznesenia negarantoval, že orgán katastra zapíše dedičov po poručiteľke do katastra ako aktuálnych vlastníkov a mohla by nastať situácia, že by vyznačil duplicitné vlastníctvo so súčasnými evidovanými vlastníkmi, keďže formálne by rozsudok ako aj dedičské uznesenie konštatovali len stav ku dňu smrti poručiteľky, ktorý by mohol byť dotknutý ďalšími zmenami. V takom prípade by bolo nevyhnutné iniciovať ďalšie súdne konanie, ktoré by skúmalo to isté, čo bolo predmetom prieskumu v tomto konaní. Takýto postup by bol neúčelný a v rozpore s princípom efektívnosti a rýchlosti súdnej ochrany podľa čl. 2 ods. 1 CSP. Požiadavka určenia práva aj v aktuálnom čase, bez obchádzania dedičského konania je podľa ich názoru v súlade aj s požiadavkou právnej istoty v zmysle čl. 17 CSP. Pokiaľ mal súd za to, že materiálne je právny stav taký, ako žiadajú žalobcovia, ale mal byť vyjadrený vo výroku inak, mal prispôsobiť formuláciu tak, aby bola podľa neho výstižná, vykonateľná a súladné so zákonom. Uvedená časť výroku rozsudku je podľa ich názoru prejavom neprimeraného a nedôvodného formalizmu a neaplikácie princípov CSP hraničiacim aj s porušením práva na spravodlivé prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 46 a 48 Ústavy SR. Ďalej namietali nesprávnu interpretáciu a následnú aplikáciu § 255 ods. 2 CSP. Súd posúdil ich návrh ako zložený žalobný rozsudočný petit, ktorý mal byť tvorený dvomi časťami, pričom súd vníma obe časti formulovaného petitu ako kvalitatívne i relevanciou rovnocenné, v dôsledku čoho dospel k záveru o polovičnom úspechu žalobcu v konaní. Namietali, že žalobný návrh pozostával z prvej časti - požadovaného určenia vlastníckeho práva poručiteľky k nehnuteľnostiam v čase jej smrti, ktorá predstavovala základný a nosný petit, od ktorého sa ďalší nárok na určenie, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dedičia po poručiteľke v podieloch, ako budú určené v dedičskom konaní, len odvíjal a odvodzoval. Z povahy požadovaného nároku v druhej časti petitu je zjavná jeho nevyhnutná naviazanosť na nárok z prvej časti petitu; bez prvej časti petitu stráca existencia jeho druhej časti akékoľvek opodstatnenie a význam. Z uvedenej formulácie návrhu je zrejmá závislosť jednotlivých výrokov, nakoľko je medzi výrokmi daný istý vzťah prejudiciality. Nemožno preto hodnotiť jednotlivé časti petitu na účely posudzovania úspechu žalobcu v konaní izolovanie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.01.2015 sp. zn. III. ÚS 31/2015 - 19 a na komentár CSP. Uviedol, že účelom druhej časti petitu je najmä odstránenie prípadnej právnej neistoty a prípadných ďalších sporov ohľadom právneho stavu po smrti poručiteľky v súlade s princípmi CSP, hospodárnosťou a právnou istotou. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval povahu petitu ako zloženého žalobného rozsudočného petitu z dvomi uplatnenými nárokmi, pričom odborná právnická literatúra v súvislosti so zloženým petitom vymedzuje, že pri žalobách so zloženým petitom či eventuálnym petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu alebo v prípade zamietnutia primárneho petitu, ak bolo vyhovené petitu sekundárnemu. Vzhľadom na evidentnú previazanosť petitov, resp. podmienenosť druhej časti petitu existenciou jeho prvej časti, je nutné konštatovať plný procesný úspech žalobcov. Zdôraznili, že materiálne sa súd plne stotožnil s ich tvrdeniami, že vlastníctvo trvá aj naďalej a nemohlo prejsť na žalovaných 1/, 2/, 6/7/ a pokiaľ časti petitu nevyhovel z formálno - formulačných dôvodov, nemožno túto situáciu z hľadiska úspechu v konaní porovnávať s tým, ako keby žalobu zamietol v časti súčasného stavu z dôvodu, že by vlastníctvo už neprislúchalo dedičom poručiteľky, ale nadobudli by ho žalovaní z iného titulu. Preto aj v prípade, ak by nebol výrok II rozsudku zmenený, mali žalobcovia vo veci plný úspech. Poukázali aj na možnosť rozhodnutia súdu o trovách konania v prípade „neúspechu v pomerne nepatrnej časti“, a to na základe normy, ktorú by súd zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.. Z uvedených dôvodov trvali na priznaní nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť tak, aby súd určil, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú dedičia po poručiteľke v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní, alebo že predmetné nehnuteľnosti naďalej patria do dedičstva po poručiteľke, alebo že žalovaní 1/, 2/, 6/a 7/ nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, prípadne iným spôsobom, ktorý bude súd považovať za vhodný a súladný so závermi uvedenými v bode 45 odôvodnenia rozsudku a v súlade s nálezom ÚS SR I. ÚS 122/2012, a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaní 3/, 4/, 5/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ - 21/ uviedli, že napadnutý rozsudok považujú vo všetkých častiach za správny, presvedčivý a spravodlivý. Odmietnutie druhej časti petitu súdom je podľa ich názoru v súlade so zaužívanou súdnou praxou a korešponduje aj s obsahom a zmyslom určovacej žaloby. Autoritatívny výrok súdu, ktorým určuje, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom pozemkov špecifikovaných v prvej časti rozhodnutia je dostatočným podkladom pre konajúceho notára, aby následne určil okruh dedičov a ich jednotlivé nároky. Stotožnili sa aj s výrokom súdu napadnutým odvolaním žalobcov a uviedli, že ho považujú za vyvážený a spravodlivý a navyše podľa ich názoru aj pri prípadnej akceptácii návrhu súdom, by sa na právnom postavení žalobcu nič zásadné nezmenilo. 4. Žalobcovia 1/ - 21/vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 3/, 4/, 5/ zotrvali na svojom odvolaní a argumentácii v ňom uvedenej. Nestotožnili sa s názorom súdu, že nimi požadované určenie nemá oporu v právnom poriadku, a ani s vyjadrením žalovaných 3/ až 5/, že by malo byť v rozpore so súdnou praxou, nakoľko veľkosť dedičských podielov je možné vždy určiť až v prebiehajúcom dedičskom konaní, čo žalobcovia uviedli v rámci formulácie petitu. 5. Žalovaní 1/, 2/, 6/a 7/sa v odvolacom konaní nevyjadrili. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ - 21/ nie je dôvodné. 7. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcami uplatnený nárok na určenie, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú dediči po poručiteľke v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v tejto časti z dôvodov, že žalobný návrh nespĺňa náležitosti v zmysle Civilného sporového poriadku tak, že je dostatočne presný, určitý, zrozumiteľný, aby mohol byť podkladom pre zápis konkrétneho vlastníckeho práva žalobcov v danej podobe do katastra nehnuteľností; navrhovaný petit upravuje stav, ktorý ešte len nastane; takéto určenie nemá oporu v zákone, nakoľko v prípade vyhovenia tomuto návrhu je potrebné prejednať dedičstvo podľa Civilného mimosporového poriadku; nie je prípustný petit o určenie vlastníctva žalobcov ako dedičov k predmetným nehnuteľnostiam v príslušnom podiely tak, ako je formulovaný; a bez právoplatného dedičského rozhodnutia nemožno vydať ani rozhodnutie o určení vlastníckeho práva (ak malo byť v nadobudnuté dedením). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o tejto časti žaloby žalobcov správne vychádzal z požiadavky presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti petitu žaloby a z právnej úpravy dedičského práva, podľa ktorej k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale dedičstvo po poručiteľovi musí byť aj súdom prejednané a rozhodnuté. Uvedené závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, považuje odvolací súd za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje. 8. Žalobcovia 1/ - 21/vo svojom odvolaní podrobne opísali dôvody a úvahy, z ktorých vychádzali pri formulácii tejto časti petitu žaloby; ktorou sa domáhali určenia, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú dediči po poručiteľke v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní; ktoré však nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že žalobný návrh v danej časti nie je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, aby mohol byť podkladom pre zápis konkrétneho vlastníckeho práva žalobcov v danej podobe do katastra nehnuteľností, že petit o určenie vlastníctva žalobcov ako dedičov po poručiteľke k predmetným nehnuteľnostiam nie je prípustný a že bez právoplatného dedičského rozhodnutia nemožno rozhodnúť o určení vlastníckeho práva, ktoré malo byť nadobudnuté dedením. 9. Žalobca je povinný v petite žaloby svoj nárok riadne špecifikovať a konkretizovať tak, aby bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Petit žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia ich vlastníckeho práva ako dedičov po poručiteľke neobsahuje žiadne konkrétne označenie dedičov ani výšky ich spoluvlastníckych podielov a takéto nedostatočné označenie neumožňuje presnú identifikáciu osôb, ktorých vlastnícke právo má byť určené k predmetným nehnuteľnostiam, ani výšky ich spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia 1/až 21/v odvolaní v podstate namietali, že petit žaloby v tejto časti by mohol byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností v spojení s uznesením
o dedičstve vydaným v osobitnom dedičskom konaní ohľadom majetku poručiteľky. Týmto však nespochybnili správnosť záveru súdu prvej inštancie, že petit žaloby v tejto časti nie je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, keď týmto potvrdili, že len samotné rozhodnutie súdu o nimi požadovanom určení vlastníckeho práva žalobcov ako dedičov po poručiteľke k nehnuteľnostiam nepostačuje k zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovia sa tiež nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že takéto určenie nemá oporu v právnom poriadku, nakoľko veľkosť dedičských podielov je možné vždy určiť až v prebiehajúcom dedičskom konaní, čo vymedzili a odkázali na to v rámci formulácie petitu. Odkaz na určenie veľkosti dedičských podielov v dedičskom konaní, v rámci formulácie petitu žaloby o určenie vlastníckeho práva dedičov, však nezakladá prípustnosť takejto žaloby. Výrok rozsudku môže obsahovať odkaz na listinu, ktorá sa stáva súčasťou rozsudku, napr. geometrický plán, avšak nemôže obsahovať odkaz na rozhodnutie, ktoré nie je súčasťou rozsudku a ktoré má byť až následne vydané v dedičskom konaní. Pokiaľ žalobcovia s poukazom na to, že primárne sa domáhali určenia vlastníckeho práva dedičov po poručiteľke k nehnuteľnostiam, tvrdili, že otázka veľkosti podielov nie je rozhodujúca aj s ohľadom na to, že jej zodpovedanie prináleží súdu až v dedičskom konaní, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Práve z dôvodu, že až v dedičskom konaní možno určiť nielen veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých dedičov, ale aj samotných dedičov, nemožno vlastnícke právo dedičov po poručiteľke k predmetným nehnuteľnostiam určiť v tomto konaní. Prípustnosť takejto žaloby nemožno vyvodiť ani z možnosti vzniku a vyznačenia duplicitného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam po zápise dedičov po poručiteľke do katastra nehnuteľností, ktorou skutočnosťou žalobcovia odôvodňovali formuláciu nimi požadovaného určenia vlastníckeho práva po poručiteľke. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2024, v ktorom sa Najvyšší súd zaoberal otázkou, či sa dedič poručiteľa môže priamo domáhať určenia, že je vlastníkom pozemku, ktorý mal patriť poručiteľovi ku dňu jeho smrti a či môže mať naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, hoci pozemok nebol v rámci dedičského konania po tomto poručiteľovi prededený. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd uviedol, že „vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa, a teda pokiaľ určitá časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič domáhať na súde priamo určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. Žaloba musí zodpovedať platnej právnej úprave, ktorá vychádza z princípu úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Táto ingerencia znamená, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. I keď dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, až po skončení dedičského konania sa stane zrejmým, kto v skutočnosti dedičstvo nadobudol. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie (a určí, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, príp. že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom tejto veci), vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Hoci následné rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve) nepotvrdzuje, že dedič je jej vlastníkom aj v súčasnosti, vlastnícke právo dediča bude na podklade tohto rozhodnutia zaznamenané v katastri. Ak potom zápis vlastníckeho práva k tejto veci bude svedčiť aj inej osobe, nastane tu duplicita zápisu vlastníckeho práva (v prospech dediča ako aj v prospech tretej osoby). Až po zápise dediča do katastra ako vlastníka nehnuteľnosti (na podklade osvedčenia o dedičstve) vznikne tomuto dedičovi (práve z dôvodu duplicity zápisu vlastníckeho práva k veci) naliehavý právny záujem domáhať sa určenia, kto je skutočným vlastníkom danej nehnuteľnosti (t. j. nadobudne naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom danej veci).“ 10. Najvyšší súd SR v uvedenej ním prejednávanej veci ďalej uzavrel, „že v súčasnosti má žalobkyňa naliehavý právny záujem len na určení, že jej poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom žalovanej parcely, príp. že žalovaná parcela patrí do dedičstva po jej poručiteľovi (nemá však naliehavý právny záujem na priamom určení jej vlastníckeho práva k danej parcele). Avšak aj v takomto konaní môžu súdy posudzovať otázku dobrej viery žalovaného, ktorý je v súčasnosti tiež evidovaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník (a teda nielen prihliadať na skutočnosti, ktoré tu boli ku dňu smrti poručiteľa žalobkyne), nakoľko rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP) a teda pokiaľ by takýto právny vzťah už neexistoval (t. j. medzičasom by sa vlastníkom danej parcely stal žalovaný napr. tiež titulom vydržania), nemohol by mať ani návrh na určenie, že žalovaná parcela patrí do dedičstva po zomrelom poručiteľovi žalobkyne, úspech.“ 11. V prejednávanej veci predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané a vyporiadané v rámci dedičského konania po poručiteľke, preto sa žalobcovia nemôžu v zmysle vyššie uvedeného ako dedičia domáhať priamo určenia, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Pokiaľ sa žalobou takéhoto určenia domáhali, nemohli mať v konaní v tejto časti úspech a ani súd nemohol petit žaloby v tejto časti žiadnym spôsobom
formulačne upraviť tak, aby zároveň obsahom zodpovedal nimi požadovanému určeniu a aby ním mohol byť dosiahnutý ciel, sledovaný žalobcami, a to zamedziť zápis duplicity vlastníctva. 12. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalobcov 1/ až 21/, týkajúce sa nesprávnej interpretácie a aplikácie § 255 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o náhrade trov konania správne vychádzal z polovičného úspechu sporových strán v konaní, v dôsledku čoho správne rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcami požadované určenia, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností a že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú dediči po poručiteľke v podieloch, v akých budú určené v dedičskom konaní, sú samostatnými nárokmi, pričom je bez právneho významu, či druhá časť petitu žaloby obsahovo nadväzuje na prvú časť, ktorej bolo súdom prvej inštancie vyhovené. Prvú časť petitu nemožno považovať za základný a nosný petit, od ktorého sa druhá časť petitu len odvíjala a odvodzovala, ako tvrdili žalobcovia, keďže žalobcovia sa v danej situácii; za ktorej sporné nehnuteľnosti neboli prejednané a nebolo o nich rozhodnuté v dedičskom konaní po poručiteľke; mohli domáhať len určenia uplatneného v prvej časti petitu žaloby. Pokiaľ tvrdili, že bez prvej časti petitu stráca existencia jeho druhej časti akékoľvek opodstatnenie a význam, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pretože určenia uplatneného druhou časťou petitu sa v danom prípade nemohli úspešne domáhať ani v spojení s jeho prvou časťou a to z dôvodu, že pre úspech žalobcov v druhej časti petitu nie je rozhodujúce určenie, či poručiteľka bola v čase smrti vlastníkom nehnuteľností, ale či tieto nehnuteľnosti boli prejednané a bolo o nich rozhodnuté v dedičskom konaní. V prejednávanej veci nemožno vychádzať ani zo záveru Ústavného súdu SR, ku ktorému dospel v uznesení sp. zn. III. ÚS 31/2015 - 19 zo dňa 27.01.2015, a podľa ktorého súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účel náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane, na ktorý poukázali žalobcovia vo svojom odvolaní. K tomuto záveru dospel ústavný súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré podľa názoru ústavného súdu „predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn. II. ÚS 315/05). Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní vecí do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva.“ V danom prípade však nejde o takýto špecifický prípad, keďže žalobcovia si podanou žalobou uplatnili dva samostatné určujúce nároky. Vzhľadom na to nemožno neúspech žalobcov v časti o určenie vlastníckeho práva dedičov po poručiteľke k nehnuteľnostiam, považovať za neúspech len v nepatrnej časti, ale za polovičný, ako správne ustálil súd prvej inštancie. I keď ide o petit s dvomi nárokmi, nie je petitom eventuálnym. Eventuálnym petitom žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia, a len v prípade, ak objektívne nebude možné vyhovieť primárnemu petitu, žiada ho zaviazať in eventum na iné plnenie. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 479 s.) Žalobcovia v prejednávanej veci nežiadali určiť vlastnícke právo dedičov po poručiteľke k nehnuteľnostiam len v takom prípade, ak by objektívne nebolo možné vyhovieť ich žalobe v časti prvého petitu, ktorým žiadali určiť, že poručiteľka bola ku dňu jej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im trovy v odvolacom konaní nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).