Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/147/2025 1423200098 29. 04. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1423200098.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: FedEx Express Slovakia s.r.o., so sídlom Pri starom letisku 14, 830 06 Bratislava 36, IČO: 31 351 603, proti žalovanému: TONEWOOD, s.r.o., so sídlom Agátová 22, 841 01 - mestská časť Dúbravka, IČO: 44 790 864, právne zastúpený.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o zaplatenie 15.453,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B4-11Cb/3/2023 zo dňa 7.10.2025 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B4-11Cb/3/2023 zo dňa 7.10.2025 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zaviazal príslušenstvom.
žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 15.12.2022, doručenou súdu dňa 11.01.2023, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.453,65 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu na základe objednávky objednal zabezpečenie doručenia a odoslania zásielok, pričom žalobca pre žalovaného predmetné služby zabezpečil a za poskytnuté plnenia vystavil žalovanému faktúry č. 90015270 na sumu 448,17 Eur so splatnosťou 5.10.2021, č. 90015575 na sumu 779,85 Eur so splatnosťou 12.10.2021, č. 90015862 na sumu 519,04 Eur so splatnosťou 26.10.2021, č. 90016019 na sumu 101,77 Eur so splatnosťou 2.11.2021, č. 90016202 na sumu 219,28 Eur so splatnosťou 9.11.2021, č. 90016778 na sumu 639,28 Eur so splatnosťou 6.12.2021, č. 90017137 na sumu 332,22 Eur so splatnosťou 21.12.2021, č. 90017275 na sumu 1.013,88 Eur so splatnosťou 28.12.2021, č. 90017427 na sumu 156,78 Eur so splatnosťou 4.1.2022, č. 90017585 na sumu 690,13 Eur so splatnosťou 10.1.2022, č. 90017724 na sumu 454,13 Eur so splatnosťou 18.1.2022, č. 90017820 na sumu 363,02 Eur so splatnosťou 25.1.2022, č. 90018196 na sumu 293,45 Eur so splatnosťou 7.3.2022, č. 90018612 na sumu 244,31 Eur so splatnosťou 30.3.2022, č. 90018740 na sumu 1.791,50 Eur so splatnosťou 4.4.2022, č. 90018915 na sumu 555,37 Eur so splatnosťou 11.4.2022, č. 90019054 na sumu 886,37 Eur so splatnosťou 18.4.2022, č. 90019163 na sumu 1.096,23 Eur so splatnosťou 25.4.2022, č. 90019395 na sumu 250,67 Eur so splatnosťou 2.5.2022, č. 90019462 na sumu 641,26 Eur so splatnosťou 9.5.2022, č. 90019585 na sumu 165,99 Eur so splatnosťou 16.5.2022, č. 90019722 na sumu 320,04 Eur so splatnosťou 23.5.2022, č. 90019847 na sumu 282,45 Eur so splatnosťou 30.5.2022, č. 90019975 na sumu 438,58 Eur so splatnosťou 6.6.2022, č. 90020412 na sumu 229,79 Eur
so splatnosťou 27.6.2022, č. 90020625 na sumu 213,79 Eur so splatnosťou 4.7.2022, č. 90020730 na sumu 911,61 Eur so splatnosťou 11.7.2022, č. 90020841 na sumu 334,74 Eur so splatnosťou 18.7.2022, č. 90021254 na sumu 296,90 Eur so splatnosťou 8.8.2022 a č. 90021416 na sumu 783,05 Eur so splatnosťou 15.8.2022. Žalovaný uvedené faktúry v celkovej výške 15.453,65 Eur neuhradil. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah podľa Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), na základe ktorého sa zaviazal zabezpečiť pre žalovaného prepravu vecí z určitého miesta do iného miesta, pričom túto povinnosť splnil, a žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonanú prepravu. Zároveň si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, a to za každú pohľadávku vyúčtovanú samostatnou faktúrou v celkovej sume 1.200,- Eur. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 31.3.2023, doručeným súdu dňa 31.3.2023, v ktorom uviedol, že pôsobí ako sprostredkovateľ dodávok dreva na výrobu huslí s dlhoročnou praxou, dobrým menom a úzkym okruhom klientov po celom svete. Uviedol, že na základe špecifických požiadaviek zákazníkov vyberá jedinečné kusy dreva určené na výrobu huslí, pričom každá zásielka je originálna a nenahraditeľná. Zdôraznil, že včasné doručenie zásielok je kľúčovým predpokladom jeho podnikania. Ďalej uviedol, že je dlhoročným zákazníkom žalobcu a za objednané služby riadne uhrádzal vystavené faktúry, avšak v priebehu spolupráce dochádzalo opakovane k neprofesionálnemu postupu žalobcu, spočívajúcemu v oneskorenom doručení zásielok, ich strate alebo poškodení. Niektoré reklamácie žalobca uznal a hodnotu zásielok uhradil, avšak poškodenie dobrej povesti žalovaného podľa jeho tvrdenia kompenzované nebolo. Ako príklady uviedol stratu zásielky doručovanej do Južnej Kórey, pri ktorej mu bola vrátená jej hodnota, a zásielku doručovanú do USA, ktorá bola doručená poškodená a s omeškaním približne šesť týždňov. V dôsledku opakovaných problémov s doručovaním podľa jeho tvrdenia došlo k zníženiu záujmu o jeho služby, pričom medzi zákazníkmi sa mala šíriť informácia o jeho nespoľahlivosti. Žalovaný zároveň namietal výšku niektorých faktúr vystavených žalobcom v roku 2021 (č. 90013213, 90012995, 90013449, 90012785, 90013677), pri ktorých malo dôjsť k navýšeniu cien zásielok do Austrálie o 50 % až 80 %, celkovo približne o 1.500,- Eur, pričom tieto faktúry napriek reklamácii uhradil. Uviedol, že sa pokúšal spor riešiť mimosúdne, avšak bezúspešne, pričom žalobca mu doručil pokus o zmier zo dňa 24.10.2022, ktorým ho vyzval na úhradu sumy 15.453,65 Eur spolu s úrokmi vo výške 1.014,54 Eur a nákladmi vo výške 40,- Eur v krátkej lehote. Po kontaktovaní právneho zástupcu žalobcu mu bolo oznámené, že vo veci už bola podaná žaloba. Žalovaný mal za to, že konaním žalobcu došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti a reputácie na trhu, keďže v dôsledku oneskorených alebo poškodených dodávok nemohol riadne plniť svoje záväzky voči zákazníkom, čo viedlo k strate dôvery a poklesu dopytu, a tým aj k vzniku škody vo forme ušlého zisku. Z tohto dôvodu si uplatnil voči žalobcovi nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 16.927,10 Eur. Zároveň namietal aj uplatnenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako zneužitie práva. Navrhol preto, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalobca v priebehu ďalšieho konania uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, ktorý podľa jeho názoru svoju argumentáciu opiera o nepreukázané tvrdenia o poškodení dobrej povesti a svojvoľne určil výšku nemajetkovej ujmy na sumu 16.927,10 Eur. Zdôraznil, že si uplatňuje nárok z titulu riadne poskytnutých služieb spočívajúcich v zabezpečení doručenia a odoslania zásielok, pričom vystavené faktúry zodpovedajú objednaným a realizovaným plneniam, čo preukázal predloženými dôkazmi. Uviedol, že žalovaný si je svojej povinnosti vedomý a pohľadávku fakticky uznal, avšak ju odmieta uhradiť s poukazom na nepreukázané poškodenie dobrej povesti. Namietal, že k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalovaného nedošlo a výklad ustanovenia § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka prezentovaný žalovaným považuje za nesprávny a svojvoľný. Zároveň poukázal na dôkaznú povinnosť žalovaného a na to, že jej neunesenie vedie k procesnej neúspešnosti. Žalobca zotrval na tom, že jeho nárok je dôvodný a preukázaný, a v prípade, ak by podanie žalovaného bolo posúdené ako vzájomná žaloba o zaplatenie zadosťučinenia, navrhol jej zamietnutie. V ďalšom podaní zotrval na svojich tvrdeniach a uviedol, že tvrdený negatívny dopad na podnikanie žalovaného nie je preukázaný, pričom poukázal na verejne dostupné údaje nasvedčujúce rastu tržieb a výnosov žalovaného. 5. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu na výklad § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a zastáva názor, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na ochranu dobrej povesti podnikateľa. Tvrdil, že opakované porušenia povinností zo strany žalobcu, spočívajúce najmä v oneskorenom doručovaní zásielok, mali priamy vplyv na jeho schopnosť riadne a včas plniť vlastné záväzky voči zákazníkom, čo viedlo k poškodeniu jeho dobrej povesti. Opätovne
navrhol zamietnutie žaloby a priznanie náhrady trov konania. Konateľ žalovaného uviedol, že negatívne následky konania žalobcu majú dlhodobý dopad na činnosť žalovaného, pričom komunikáciu zo strany žalobcu označil za nedostatočnú a vzniknuté problémy s doručovaním zásielok za neriešené, pričom za ich príčinu považuje aj rozpad logistického systému. Žalovaný uviedol, že si voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 17.014,75 Eur z dôvodu nekompenzovanej nemajetkovej ujmy. Žalobca označil túto ujmu za nepreukázanú a zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach. Žalovaný predložil výpis z verejne dostupného portálu, podľa ktorého v rozhodnom období nedosahoval zisk, na čo žalobca reagoval poukazom na údaje o tržbách a celkových výnosoch žalovaného. 6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pri rozhodovaní vychádzal z nesporného skutkového stavu, pričom uplatnený nárok žalobcu žalovaný nerozporoval. Za nesporné považoval, že žalobca poskytol žalovanému služby, ktoré si žalovaný objednal, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému jednotlivé faktúry, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. Spornou zostala otázka nároku žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.014,75 Eur z titulu údajného zásahu do dobrej povesti žalovaného. Súd vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ako aj podľa nariadenia vlády upravujúceho výšku úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že procesná obrana žalovaného spočívala výlučne v uplatnení nároku voči žalobcovi, ktorý mal svojou činnosťou neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalovaného, pričom tento nárok posúdil ako kompenzačnú námietku. Konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania zásahu do dobrej povesti, keď svoje tvrdenia opieral najmä o mailovú komunikáciu so žalobcom, výzvu na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy a tvrdenia o negatívnych recenziách, ktoré však do konania nepredložil. Tvrdenia konateľa žalovaného o zásahu do dobrej povesti neboli podložené relevantnými dôkazmi. Súd zároveň uviedol, že žalovaný nepreukázal ani výšku uplatneného nároku, keď ju v priebehu konania uvádzal rozdielne. Zdôraznil, že pre úspech v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je nevyhnutné preukázať samotný zásah aj jeho rozsah, pričom samotné tvrdenia nepostačujú. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm vyplývajúcich z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, spolu vo výške 1.200,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Záverom uviedol, že procesnej obrane žalovaného pre neunesenie dôkazného bremena nemohol prisvedčiť. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 písm. b), f) a h) CSP. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, najmä s otázkou zásahu do hospodárskeho postavenia žalovaného na trhu (goodwill), ktorá bola podľa jeho tvrdenia nosnou časťou jeho procesnej obrany. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď podľa jeho názoru súd neuviedol svoje úvahy, spôsob hodnotenia dôkazov ani presvedčivé právne závery, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa požiadaviek na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí a uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku tieto požiadavky nespĺňa. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. f) CSP žalovaný namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a nesprávne uzavrel, že žalovaný nepreukázal zásah do svojej dobrej povesti. Uviedol, že zásah do dobrej povesti bol preukázaný jeho výpoveďou, ako aj ďalšími dôkazmi, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva pokles jeho hospodárskych výsledkov v nadväznosti na konanie žalobcu. Zároveň poukázal na špecifickosť jeho podnikania a existenciu dôkaznej núdze, keď podľa jeho tvrdenia nie je možné predmetné skutočnosti preukázať inými dôkazmi, pričom predložil všetky dostupné dôkazy preukazujúce poškodenie jeho dobrého mena a postavenia na trhu. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. h) CSP žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zásahu do dobrej povesti. Uviedol, že bremeno tvrdenia aj dôkazu uniesol a že nemajetková ujma bola vyčíslená primerane vzhľadom na intenzitu zásahu. Zotrval na tom, že došlo k zásahu do jeho dobrej povesti a hospodárskeho postavenia, a že ním uplatnená kompenzačná námietka mala viesť k započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalovaný sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo forme primeraného zadosťučinenia v peniazoch, pričom morálnu satisfakciu považoval za nedostatočnú. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.11.2025, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za vecne správne. Zdôraznil, že predmetom konania bol jeho nárok z titulu zabezpečenia doručenia a odoslania zásielok pre žalovaného, na základe čoho vystavil faktúry, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil, pričom tento nárok nebol v konaní sporný ani spochybnený. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatnenej kompenzačnej námietke týkajúcej sa zásahu do dobrej povesti a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže žalovaný nepreukázal vznik ujmy ani jej príčinnú súvislosť s konaním žalobcu. Uviedol, že tvrdenia žalovaného zostali len v rovine domnienok bez konkrétnych dôkazov a považoval ich za účelové, smerujúce k vyhnutiu sa úhrade dlžnej sumy. Zároveň poukázal na to, že dôkazná povinnosť v civilnom konaní zaťažuje každú stranu sporu, ktorá niečo tvrdí, pričom jej nesplnenie vedie k neúspechu v konaní. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 písm. b) Civilný sporový poriadok žalobca uviedol, že žalovaný mal v konaní dostatočný priestor na uplatnenie svojich procesných práv, zúčastnil sa pojednávaní a mal možnosť predkladať dôkazy, pričom súd sa podľa jeho názoru riadne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými a právnymi otázkami. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného zabezpečil služby spočívajúce v doručení a odoslaní zásielok, na základe čoho vystavil žalovanému jednotlivé faktúry, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný a žalovaný ho v konaní relevantným spôsobom nespochybnil. 14. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v uplatnení kompenzačnej námietky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za údajný zásah do dobrej povesti žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ochrana dobrej povesti právnickej osoby predstavuje osobitnú zložku ochrany jej osobnostných práv. Dobrá povesť právnickej osoby (goodwill) je nehmotnou hodnotou vyjadrujúcou jej postavenie na trhu, dôveru obchodných partnerov a zákazníkov a celkové vnímanie jej podnikateľskej činnosti. Na vznik nároku na ochranu dobrej povesti, resp. na priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, je nevyhnutné preukázať neoprávnený zásah, jeho objektívnu spôsobilosť privodiť ujmu, príčinnú súvislosť medzi zásahom a vznikom ujmy, ako aj samotný vznik ujmy a jej rozsah. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto sa takéhoto nároku dovoláva. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné všeobecné tvrdenia o poškodení dobrej povesti alebo o zhoršení hospodárskeho postavenia
nepostačujú. Rovnako nemožno vznik zásahu do dobrej povesti alebo vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy preukazovať výlučne poukazom na pokles zisku alebo nepriaznivé ekonomické výsledky, pokiaľ nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi takýmto stavom a konkrétnym konaním druhej strany. Je nevyhnutné identifikovať konkrétne okolnosti zásahu, jeho prejavy navonok a dopady v konkrétnej rovine, napríklad vo vzťahu ku konkrétnym obchodným partnerom alebo zákazníkom. 15. V prejednávanej veci žalovaný svoje tvrdenia o zásahu do dobrej povesti opieral najmä o všeobecné úvahy o špecifickosti trhu, o vlastnú výpoveď a o tvrdený pokles hospodárskych výsledkov. Takáto argumentácia však zostala len v rovine všeobecných tvrdení bez konkrétneho skutkového základu. Žalovaný neuviedol ani nepreukázal žiadneho konkrétneho zákazníka, ktorého by mal stratiť v dôsledku konania žalobcu, ani nepreukázal, že by vôbec došlo k zhoršeniu jeho dobrej povesti v očiach obchodných partnerov alebo trhu. Nepreukázal ani existenciu konkrétnych negatívnych prejavov smerujúcich navonok, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným poklesom zisku a konaním žalobcu. Odvolací súd preto považuje jeho tvrdenia za nedostatočné a nepreukazujúce splnenie základných predpokladov zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatnenej kompenzačnej námietke, a preto jeho obrana nemohla byť úspešná. 16. K odvolacej námietke žalovaného podľa § 365 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že obsah spisu nepreukazuje, že by súd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorým by žalovanému znemožnil realizovať jeho procesné práva v rozsahu predstavujúcom porušenie práva na spravodlivý proces. Zo spisu vyplýva, že žalovaný mal v priebehu konania dostatočný priestor na uplatnenie svojej procesnej obrany, bol riadne oboznámený s tvrdeniami žalobcu, zúčastnil sa pojednávaní, mal možnosť predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu a uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany, ktoré považoval za potrebné. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie neprijal právnu argumentáciu žalovaného, prípadne sa s ňou nestotožnil v rozsahu, v akom žalovaný očakával, nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces nezaručuje účastníkovi konania úspech v spore ani to, aby súd prevzal jeho právny názor, ale zaručuje mu možnosť účinne uplatniť svoje práva pred súdom, čo v danom prípade žalovanému umožnené bolo. Pokiaľ žalovaný namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami, najmä pokiaľ ide o otázku zásahu do jeho hospodárskeho postavenia na trhu, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd sa touto otázkou zaoberal, keď posudzoval dôvodnosť uplatnenej kompenzačnej námietky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal zásah do dobrej povesti ani vznik ujmy, pričom tento záver dostatočne odôvodnil. Skutočnosť, že žalovaný považuje toto odôvodnenie za nedostatočné alebo nesprávne, neznamená, že súd sa jeho argumentáciou nezaoberal. 17. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená povinnosť vyjadriť sa ku každej jednotlivosti tvrdenej účastníkom konania, ale len k tým skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. V prejednávanej veci súd prvej inštancie identifikoval rozhodujúce skutkové a právne otázky a poskytol na ne zrozumiteľnú odpoveď, ktorá umožňuje preskúmanie jeho rozhodnutia v odvolacom konaní. 18. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 19. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).