Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/27/2025 1423203837 12. 02. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:1423203837.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu Staré Mesto Investment s.r.o., Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 041 236, právne zast. Marián Šulík advokát s.r.o., Hlaváčikova 41, 841 05 Bratislava, IČO: 47 258 756, proti žalovanému BOOSTER INVEST a.s. (pôvodne MPEA, a. s.), Záhradnícka 93, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 482 214, o návrhu na poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných veci, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 66Cb/32/2023-43 zo dňa 6.9.2024, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 66Cb/32/2023-43 zo dňa 6.9.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na vydanie poverenia súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí zo dňa 31.7.2023 zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 31.7.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobca domáhal vydania poverenia pre exekútora za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.9.2018 uzatvorila spoločnosť URBIA DELTA, s.r.o. (pôvodný prenajímateľ), so sídlom Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 35 890 797 ako prenajímateľ, s účastníkom, ako nájomcom, zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom je prenájom nebytových priestorov (kancelárií) o celkovej výmere 345,22 m2 nachádzajúcich sa na 4. a 5. nadzemnom podlaží stavby súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 746 m2, k. ú. D. C., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, ktorej výlučným vlastníkom (1/1) je aktuálne žalobca. Vzhľadom k pretrvávajúcemu porušovaniu Nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania účastníka so zaplatením nájomného v celkovej výške 31.069,80 EUR, pôvodný prenajímateľ výpoveďou zo dňa 27.3.2023 vypovedal Nájomnú zmluvu s výpovednou dobou dva mesiace podľa čl. X bod 2. Nájomnej zmluvy. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 3.4.2023. Podľa čl. X bod 3. Nájomnej zmluvy začala výpovedná doba plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení Výpovede žalovanému. K uplynutiu výpovednej doby došlo dňa 30.6.2023. Napriek uplynutiu výpovednej doby a zániku doby nájmu podľa Nájomnej zmluvy však žalovaný naďalej pokračoval neoprávnene v užívaní Nebytových priestorov. V nadväznosti na uvedené žalobca listom zo dňa 11.7.2023, označeným ako „Oznámenie o zabezpečení hnuteľného majetku Nájomcu v Nebytových priestoroch“ žalovaného opätovne vyzval na úhradu dlhu a zároveň informoval, že v prípade neuhradenia
dlhu zabezpečí Nebytové priestory pred ďalším neoprávneným užívaním zo strany žalovaného pristúpi k výkonu záložného práva na hnuteľných veciach v Nebytových priestoroch. 3. Nakoľko žalovaný užíval priestor naďalej neoprávnene, žalobca dňa 19.7.2023 za účasti notára zabezpečil Nebytové priestory pred ich ďalším neoprávneným užívaním žalovaným, a evidujúc snahy (pokusy) o odstránenie hnuteľných vecí zadržal hnuteľné veci žalovaného, ktoré sa nachádzali v Nebytových priestoroch a Nebytové priestory zabezpečil pred ďalším vstupom žalovaného a iných nepovolaných osôb, čím využil svoje oprávnenie v zmysle ust. § 672 ods. 2, druhá veta OZ a pristúpil k výkonu zádržného práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v Nebytových priestoroch. Zároveň žalobca oznámením zo dňa 28.7.2023 oznámil v súlade s ust. § 672 ods. 1 v spojení s § 151l ods. 1 OZ žalovanému začatie výkonu záložného práva k hnuteľným veciam Nájomcu nachádzajúcim sa v Predmete nájmu . 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu nájomnej zmluvy dňa 24.9.2018. Ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2022 došlo k zmene v osobe vlastníka predmetu nájmu a teda na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti, a tým aj záložné resp. zádržné právo v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Žalovaný mal voči žalobcovi dlh vo výške 30.696,96 Eur, pričom žalobca žalovaného vyzval na úhradu tohto dlhu výzvou zo dňa 23.3.2023, doručenou žalovanému dňa 3.4.2023. Súd na vyššie osvedčený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 672 OZ upravujúce vznik zákonného záložného a zádržného práva prenajímateľa voči nájomcovi. Súd zdôraznil, že žalobca môže úspešne žiadať o nariadenie súpisu hnuteľných vecí súdom alebo osobou poverenou súdom iba za predpokladu, že (1) medzi ním a žalovaným existuje nájomný vzťah a zároveň sú kumulatívne osvedčené skutočnosti o tom, že (2) žalovaný ako nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci (v jeho vlastníctve) z predmetu nájmu, (3) dlžné nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené (napríklad zmluvnou pokutou, ručením a podobne), (4) žalobca veci patriace žalovanému v predmete nájmu zadržal a (5) do ôsmych dní od zadržania vecí podal na súd návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí. 5. V danom prípade mal súd za to, že žalobca neosvedčil kumulatívne splnenie podmienok v ust. § 672 OZ. Z návrhu je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný vzťah, ktorý bol ukončení výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 27.3.2023. Žalobca však neosvedčil skutočnosť svedčiacu o existencii dlžného nájomného, napriek tomu, že z návrhu vyplýva, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a jeho splátkach zo dňa 30.11.2022. Rovnako tak neosvedčil skutočnosť svedčiacu tomu, že žalovaný sa mal snažiť odstrániť hnuteľné veci z predmetu nájmu, napriek tomu, že z návrhu vyplýva, že dňa 19.7.2023 za účasti notára zabezpečil nebytové priestory pred ich ďalším neoprávneným užívaním. Súd zároveň uviedol, že žalobca vôbec neuviedol skutočnosti týkajúce sa toho, že žalovaný sa sťahuje alebo odstraňuje svoje veci (podmienka č. 2), nakoľko v zásade platí, že prenajímateľ nemá právo veci nájomcu zadržať v situácií, kedy len hrozí, že nájomca bude veci z predmetu nájmu odstraňovať, respektíve, keď len eviduje snahy (pokusy) o odstránenie hnuteľných vecí, ako to uviedol v návrhu žalobca. Žalobca taktiež súdu neosvedčil, či žalovanému jemu patriace veci zadržal (podmienka č. 4); nakoľko nepredložil žiadne doklady, ktoré by uvedenú skutočnosť potvrdzovali (napr. zápisnicu o zadržaní hnuteľných vecí). Podľa konajúceho súdu žalobca neosvedčil, že predmetný návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí bol na súd podaný v lehote 8 dní od zadržania (podmienka č. 5). Práve naopak, zo samotných skutočností tvrdených v návrhu, ako aj z pripojených listín vyplýva, že tento by bol aj v prípade skutočného zadržania hnuteľných vecí žalobcom podaný po zákonnej lehote, nakoľko z oznámenia o zabezpečení hnuteľného majetku nájomcu vyplýva, že tento mal byť zložený od 11.7.2023 do 21.07.2023 v priestoroch prenajímateľa, teda osem dňová lehota na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci žalobcovi uplynula dňa 19.7.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a z dôvodu, že žalobca neosvedčil kumulatívne splnenie vyššie uvedených podmienok súd návrh žalobcu na nariadenie súpisu hnuteľných vecí ako nedôvodný zamietol a konštatoval, že aplikácia inštitútu zákonného záložného práva v zmysle § 672 ods. 1 OZ nie je v danom prípade prípustná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli. 6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/, f/, b/, a d/ C.s.p.. Podľa žalobcu boli všetky podmienky na vydanie poverenia na súpis hnuteľného majetku
splnené. Žalobca namietal, že prvostupňový súd si v konaní o návrhu nesprávne vykladá spôsob splnenia a osvedčenie existencie predpokladov v konaní podľa ustanovenie § 672 OZ. K nájomnému vzťahu žalobca uviedol, že tento bol preukázaný nájomnou zmluvou s tým, že skutočnosť, že žalobca zadržal veci a začal výkon záložného práva až po zániku nájomnej zmluvy, nemá v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov vplyv na existenciu záložného práva. Prvostupňový súd ďalej vytýkal žalobcovi, že nepreukázal, že žalovaný sa z predmetu nájmu sťahuje alebo odstraňuje svoje veci. Podľa prvostupňového súdu prenajímateľ nemá právo veci nájomcu zadržať v situácii, kedy len hrozí, že nájomca bude veci z predmetu nájmu odstraňovať, resp. keď len eviduje snahy o odstránenie hnuteľných vecí. Takýto výklad je podľa názoru žalobcu príliš zužujúci, čoho dôsledkom by bolo, že žalobca sa nebude môcť účinne domôcť svojho práva podľa § 671 OZ, resp. sa ho domôže len vo výnimočných prípadoch, a to až v čase, keď zistí, že už o možnosť vymôcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi pravdepodobne aspoň v časti prišiel (dlžník si už odniesol časť svojho hnuteľného majetku z predmetu nájmu).Vyčkávanie na faktické odnášanie vecí nájomcu z predmetu nájmu za súčasného reálneho (nie iba fiktívneho - teoretického) uplatnenia zádržného práva veriteľa na týchto veciach by bolo nesplniteľné. 7. Čo sa týka výkonu záložného práva, žalobca uviedol, že oznámil výkon záložného práva k veciam, ktoré boli zaťažené existujúcim záložným právom. Pri výkone tohto záložného práva má žalobca za to, že nie je povinný podávať návrh na súpis týchto vecí. Žalobca tak spravil za účelom predídenia prípadných pochybností v otázke, ktoré veci sa nachádzali v predmete nájmu. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že (i) táto podmienka bola splnená, nakoľko so žalovaným ako nájomcom bol ukončený nájom takže „sa sťahoval“ z predmetu nájmu, (ii) splnenie tejto podmienky sa nemá vykladať tak reštriktívne, aby sa zamedzilo uplatňovaniu práva prenajímateľa zadržať veci keď je evidentné, že nájomca si veci v blízkej dobe zoberie alebo odstráni, a (iii) v prípade výkonu záložného práva nie je vôbec podmienkou, aby si nájomca veci odstraňoval alebo sa z priestorov sťahoval. K existencii dlžného nájomného žalobca uviedol, že preukázal súdu prvej inštancie existenciu dlhu pozostávajúceho z neuhradeného nájomného priloženými listinami. 8. K zadržaniu veci patriacich žalovanému žalobca uviedol, že tieto zadržal a do 8 dní od zadržania podal na súd návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí. Zdôraznil, že vypovedal žalovanému nájomnú zmluvu k predmetu nájmu, pričom nájom zanikol ku dňu 30.6.2023. V priebehu plynutia výpovednej doby mal žalovaný dostatok času, aby si svoje veci z predmetu nájmu vypratal. Nakoľko k vyprataniu predmetu nájmu nedošlo, žalobca dňa 19.7.2023 za účasti notára zabezpečil nebytové priestory pred ich ďalším neoprávneným užívaním žalovaným (ako je to uvedené aj v návrhu). Podľa názoru žalobcu však tento deň nemožno považovať za deň výkonu zádržného práva, nakoľko do momentu zabezpečenia priestorov ani v tento deň (19.7.2023) žalobca nebránil žalovanému, aby si predmetné veci z predmetu nájmu vypratal. Faktické zabránenie vypratania vecí v dôsledku ochrany vlastníckeho práva žalobcu, ktorý predmet nájmu zabezpečil pred neoprávneným užívaním žalovaným nastalo teda najskôr dňa 20.7.2023. Pre úplnosť žalobca uviedol, že ani 20.7.2023 neexistovala povinnosť veci vydať (čo je predpokladom zádržného práva). Žalobca totiž hnuteľné veci nemal v tento ani nasledujúce dni komu vydať. Povinnosť žalobcu vydať veci teda podľa názoru žalobcu v skutočnosti vznikla až výzvou žalovaného na vydanie hnuteľných vecí, a to dňa 27.7.2023. Až v tento deň teda po právnej stránke mohlo dôjsť k výkonu zádržného práva. Žalobca má teda za to, že návrh bol na súd prvej inštancie podaný v rámci požadovanej lehoty, nakoľko tá by uplynula až dňom 7.8.2023, to je 8 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva a faktického zadržania hnuteľných veci, ak by sa považoval za deň zadržania deň zapečatenia priestorov. 9. Žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie, na základe čoho žalobca považuje napadnuté uznesenie za zmätočné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, eventuálne aby prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. 10.
Žalovaný sa na základe výzvy súdu prvej inštancie k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 672 ods. 1 Obč. zák., na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. 14. Podľa § 672 ods. 2 Obč. zák., záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. 15. Z hľadiska pozitívneho vymedzenia predmetu záložného práva ustanovuje zákon splnenie dvoch podmienok, a to, že ide o hnuteľné veci nachádzajúce sa na predmete nájmu /nehnuteľnosti/ a že tieto veci patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti . Podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že záložné právo nevznikne. Ak sú splnené podmienky, k vzniku zákonného záložného práva dochádza okamihom vnesenia vecí do alebo na predmet nájmu. Ide o záložné právo, ktoré vzniká zo zákona a na jeho vznik nie je potrebná registrácia v príslušnom registri. Podľa § 672 ods. 2 Obč. zák. k zániku záložného práva dochádza odstránením vecí z predmetu nájmu bez toho, aby boli spísané osobou poverenou súdom, to neplatí, ak boli odstránené na súdny príkaz a prenajímateľ ohlási svoje právo na súde v ustanovenej lehote. Ak nejde o odstránenie veci na základe úradného rozhodnutia, dochádza k zániku záložného práva odstránením veci. Výnimka z pravidla zániku záložného práva odstránením vecí z predmetu nájmu nastáva, keď sú veci odstránené z predmetu nájmu na úradný príkaz /napr. pri výkone exekúcie/ a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone tohto úradného príkazu. Čo sa týka zádržného práva /§ 672 ods. 2 veta druhá Obč. zák./, toto právo spočíva v práve prenajímateľa zadržať veci /ktoré sú predmetom zákonného záložného práva prenajímateľa a zabezpečujú jeho pohľadávky na nájomnom voči nájomcovi/, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené s tým, že do ôsmich dní musí žiadať o vykonanie súpisu týchto veci osobou poverenou súdom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k podaniu návrhu o vykonanie súpisu na súd, musí prenajímateľ tieto zadržané veci vydať. K výkonu tohto práva môže teda dôjsť, ak nájomca odstraňuje veci alebo sa sťahuje. V zásade teda prenajímateľ nemá právo veci nájomcu zadržať v situácii, keď len hrozí, že sa nájomca bude sťahovať alebo odstraňovať veci z predmetu nájmu. Výkon zádržného práva realizuje prenajímateľ na vlastné nebezpečenstvo. Zadržaním veci nájomcu na predmete nájmu preberá prenajímateľ aj zodpovednosť za náhodnú škodu na týchto veciach. 16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 24.9.2018 uzatvorila spoločnosť URBIA DELTA, s.r.o. (pôvodný prenajímateľ) ako Prenajímateľ a žalovaný ako nájomca, zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ prenajal žalovanému bližšie špecifikovaný nebytový priestor, za ktorý žalovaný neuhradil splatné nájomné. Žalobca v návrhu žiadal súd, aby poveril súdneho exekútora za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 1 OZ patriacich žalovanému. Zároveň žiadal, aby súd uložil súdnemu exekútorovi vykonať súpis hnuteľných veci. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca môže úspešne žiadať o nariadenie súpisu hnuteľných vecí súdom alebo osobou poverenou súdom iba za predpokladu, že (1) medzi ním a žalovaným existuje nájomný vzťah a zároveň sú kumulatívne osvedčené skutočnosti o tom, že (2) žalovaný ako nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci (v jeho vlastníctve) z predmetu nájmu, (3) dlžné nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené (napríklad zmluvnou pokutou, ručením a podobne), (4) žalobca veci patriace žalovanému v predmete nájmu zadržal a (5) do ôsmych dní od zadržania vecí podal na súd návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca neosvedčil kumulatívne splnenie všetkých podmienok v zmysle ust. § 672 OZ. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že
žalobca v konaní osvedčil, že medzi spoločnosťou URBIA DELTA, s.r.o. a žalovaným existoval nájomný vzťah, ktorý bol ukončení výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 27.3.2023. Tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalobca však neosvedčil skutočnosti svedčiace o existencii dlžného nájomného, rovnako tak neosvedčil ,že žalovaný sa mal snažiť odstrániť hnuteľné veci z predmetu nájmu, napriek tomu, že z návrhu vyplýva, že dňa 19.7.2023 za účasti notára mal žalobca zabezpečiť nebytové priestory pred ich ďalším neoprávneným užívaním. Túto skutočnosť však v konaní nijako /napr. zápisnicou o zadržaní vecí/ neosvedčil. 17. Odvolací súd dáva do pozornosti, že z návrhu vo veci samej vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje zádržné právo v zmysle ust. § 672 ods. 2 veta druhá OZ. Z návrhu tiež vyplýva, že žalobca listom zo dňa 11.7.2023, označeným ako „Oznámenie o zabezpečení hnuteľného majetku Nájomcu v Nebytových priestoroch“ žalovaného opätovne vyzval na úhradu dlhu a zároveň informoval, že v prípade neuhradenia dlhu zabezpečí Nebytové priestory pred ďalším neoprávneným užívaním zo strany žalovaného, pristúpi k výkonu záložného práva na hnuteľných veciach v Nebytových priestoroch. Žalobca v návrhu tiež tvrdil, že dňa 19.7.2023 za účasti notára zabezpečil Nebytové priestory pred ich ďalším neoprávneným užívaním žalovaným a zadržal hnuteľné veci žalovaného, ktoré sa nachádzali v Nebytových priestoroch a Nebytové priestory zabezpečil pred ďalším vstupom žalovaného a iných nepovolaných osôb, čím využil svoje oprávnenie v zmysle ust. § 672 ods. 2, druhá veta OZ a pristúpil k výkonu zádržného práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v Nebytových priestoroch. Žalobca teda podľa svojho tvrdenia mal začať s výkonom zádržného práva najneskôr dňom 19.7.2023. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní neosvedčil, že návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí bol na súd podaný v lehote 8 dní od zadržania. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca, ktorý sám v žalobe uviedol, že dňom 19.7.2023 pristúpil k výkonu zádržného práva a za účasti notára zabezpečil nebytové priestory a zadržal hnuteľné veci žalovaného, ktoré sa nachádzali v nebytových priestoroch, podal návrh na vydanie poverenia na súpis hnuteľných veci po zákonom stanovenej lehote 8 dní, ktorá by uplynula dňom 27.7.2023 /návrh podaný dňa 28.7.2023/. Pričom je dôležité zdôrazniť, že lehota 8 dní od zadržania má povahu hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Ak v uvedenej lehote nedôjde k podaniu návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci na súd, musí prenajímateľ tieto zadržané veci vydať. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie mal za to, že žalobca zadržal hnuteľné veci patriace žalobcovi už dňa 11.7.2023 do 21.7. 2023 v priestoroch prenajímateľa, čím 8-dňová lehota na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci mala uplynúť žalobcovi dňa 19.7.2023. Odvolací súd zdôrazňuje, že lehota na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci, aj v prípade skutočného zadržania hnuteľných veci žalobcom /čo žalobca neosvedčil/ by uplynula žalobcovi najneskôr dňa 27.7.2023. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že si riadne a včas uplatnil záložné právo a zádržné právo a zároveň boli splnené podmienky na pokračovanie vo výkone záložného práva a na zadržanie hnuteľných veci, za nedôvodnú. 18. K preukázaniu dlžného nájomného považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že jeho existencia nebola žalobcom preukázaná. Žalobca síce predložil spolu s návrhom vo veci samej aj listinný doklad a to výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 27.3.2023, v ktorom sa žalobca odvolával na Uznanie záväzku žalovaným voči žalobcovi a na Dohodu o jeho splátkach zo dňa 30.11.2022 uzatvorenú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uvedenú Dohodu a uznanie záväzku zo strany žalovaného však k návrhu nepripojil, čím nepreukázal dlžné nájomné zo strany žalovaného /existenciu splatnej peňažnej pohľadávky/ a splnenie podmienok pre úspešné nariadenie súpisu hnuteľných vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že preukázal existenciu dlhu pozostávajúceho z neuhradeného nájomného priloženými listinami, uvedené však zo spisu nevyplýva. Pokiaľ nemal žalobca k dispozícii písomnosť, ktorou mal žalovaný uznať dlh voči žalobcovi, mohol do spisu na preukázanie dlžného nájomného predložiť napríklad neuhradené faktúry, ktorými by mal žalobca ako prenajímateľ disponovať v rámci účtovníctva, čo však žalobca neurobil. Je potrebné uviesť, že súpis hnuteľných veci podľa ust. § 672 ods. 2 Obč. zák. je možné vykonať až pokiaľ dôjde zo strany prenajímateľa k zadržaniu vecí. 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 20. Žalovaný má podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 C.s.p., odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p.
21. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).