Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoCsp/27/2025 1424209276 24. 06. 2026 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Rastislava Žiga a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 1552,42,-eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. februára 2025 č.k. 70Csp 1/2024 – 105, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy výške 1552,42,-eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 686,05,- eur od 08.03.2024 do zaplatenia, skutkovo odôvodnenej tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024, bola na žalobcu postúpená žalovaná pohľadávka zo zmluvy zo dňa 07.09.2021 číslo XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, mal neplniť v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca preto v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 OZ k 12.05.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca zastával názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1 552,42,-eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 686,05,-eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 689,90,-eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 146,32,-eur, z neuhradených poplatkov vo výške 30,15,-eur.
3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie riadne doručená do vlastných rúk dňa 25.11.2024 (doručenka je na č.l. 91 spisu), pričom sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 21.02.2025, na ktorom sa nezúčastnila žiadna zo sporových strán. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a žalovaný sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia, preto súd prvej inštancie rozhodol bez ich prítomnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu, písomných vyjadrení zástupcov strán sporu a žalobcom predložených listín, súd prvej inštancie zistil, že dňa 07.09.2021 uzavrel postupca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver s výškou úveru: 2 600,- eur, čerpanie úveru jednorazovo 07.09.2021 s počtom anuitných splátok 35 a dátumom prvej anuitnej splátky 07.10.2021 s dobou trvania 35 mesiacov. Listom zo dňa 18.03.2022 označeným ako tretia upomienka - pokus o zmier, adresovanom žalovanému, postupca upovedomil žalovaného, že voči nemu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 304,50,-eur, z toho istina 183,30,-eur, úroky 98,85,-eur, úroky z omeškania 1,06,-eur a poplatky 21,29,-eur a zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Žalobca predložil podací hárok týkajúci sa zásielky s podacím číslom C.. Listom zo dňa 12.05.2022 označenom ako výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, adresovanom žalovanému, postupca upovedomil žalovaného, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 2 632,95,-eur a vyzval ho na zaplatenie zostatku úveru v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca zároveň priložil obálku, podľa ktorej si žalovaný zásielku prevzal dňa 16.05.2022. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na žalobcu, a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024. 5. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 9, § 565 Občianskeho zákonníka, podľa § 7 ods. 1, §11 ods. 1, 2, § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2021, § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.05.2024. 6. Keďže v danom prípade ide o spor so slabšou stranou sporu - spotrebiteľský spor, súd prvej inštancie podrobil ex offo prieskumu jednak samotnú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné podmienky a tiež, nakoľko žalobca nie je pôvodným veriteľom ale postupníkom, či boli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a teda či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že právna úprava platná a účinná v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky na žalobcu vyžadovala, aby v prípade postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru buď nastal termín konečnej splatnosti uvedený v zmluve o úvere alebo došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. V tomto prípade v čase postúpenia pohľadávky nenastal termín konečnej splatnosti úveru, preto súd prvej inštancie skúmal, či bol dodržaný zákonný postup pre platné postúpenie pohľadávky, ktorý je upravený v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené neboli. 8. Konštatoval, že podľa tvrdení žalobcu a z predložených dôkazov má byť výzvou podľa ust. § 53 ods. 9 OZ list zo dňa 18.03.2022, v ktorom postupca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 304,50,-eur okamžite. Ďalej podľa tvrdení žalobcu a predložených dôkazov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru malo prísť dňa 12.05.2022. Podľa súdu prvej inštancie ani z jednej výzvy nie je zrejmé, o ktorú konkrétnu omeškanú splátku sa jedná, a teda úhradu ktorej splátky postupca vyžadoval, aby nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Zdôraznil, že veriteľ musí vedieť, pre omeškanie s úhradou ktorej konkrétnej splátky vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a nie je úlohou súdu hádať, o ktorú splátku sa jedná. Určenie konkrétnej splátky má význam nielen z hľadiska posúdenia, či boli splnené podmienky pre mimoriadne zosplatnenie úveru, ďalej možného premlčania nároku ale aj pre posúdenie, či je zachované časové hľadisko uvedené v ust, § 565 OZ, podľa ktorého môže veriteľ použiť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zároveň vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ bol dlžník - žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 304,50,-eur, pričom nemá za zrejmé, z čoho konkrétne táto suma pozostáva, nakoľko výška mesačnej anuitnej splátky so zľavou z voliteľnej služby bola bez poistného: 93,37,-eur, s poistením: 97,70,-eur a bez zľavy z voliteľnej služby
bez poistného: 95,85,-eur, s poistením: 100,28,-eur. Žalobca neuviedol, akú splátku napokon žalovaný mal uhrádzať, ale vychádzajúc z dokumentu. 9. K náležitostiam výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, v ktorom najvyšší súd judikuje, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh...“ 10. Rovnako súd prvej inštancie nemal za preukázané, či výzva zo dňa 18.03.2022 bola žalovanému doručená alebo sa dostala do sféry jeho dispozície, keď síce žalobca predložil podací hárok, ale z neho nie je zrejmé, kedy bol vyhotovený, o akú zásielku sa jedná, kedy bola odoslaná a či bola doručená alebo nie. 11. Uzatvoril, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Naviac uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje ani zákonné náležitosti, resp. tieto nie sú uvedené správne. Konkrétne ide o náležitosti RPMN, celková čiastka a celková výška úveru. Z predloženej zmluvy nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by poistenie bolo individuálne dojednané, nakoľko v zmluve absentuje výslovný súhlas alebo nesúhlas dlžníka s dojednaním poistného. Napriek tomu, že v žiadosti o úver je uvedené aj poistenie, opätovne nejde o výslovný prejav vôle dlžníka, ale súčasť vopred pripraveného formulára. Z uvedeného dôvodu preto náklady na poistenie majú byť zahrnuté do celkových nákladov a tým aj v RPMN a v celkovej čiastke, nakoľko ide o náklad, ktorý žalovaný musel vynaložiť, aby vôbec úver získal. Vzhľadom na uvedené sú tak podľa súdu prvej inštancie oba údaje uvedené nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Ďalej je v zmluve uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 26,-eur a tiež celková výška úveru 2 600,-eur. S poukazom na uvedené tak mal súd prvej inštancie za to, že poskytnutý úver je s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. 12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, trovy konania mu však v priebehu konania nevznikli (nebol právne zastúpený, neplatil súdne poplatky). Súd prvej inštancie dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo/5/2017 s tým, že princípu rozumnosti v práve nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu. Z toho dôvodu súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 13. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, odôvodňujúc ho tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. V prvom rade argumentoval tým, že jeho tvrdenie, že došlo k riadnemu zosplatneniu úveru, mal súd prvej inštancie považovať za nesporné s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, keďže ho žalovaný nepoprel a bol v konaní po celý čas pasívny. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenia viacerých rozhodnutí odvolacích súdov. Čo sa týka nepreukázania, že výzva zo dňa 18.03.2022 bola žalovanému doručená alebo sa dostala do sféry jeho dispozície, považuje toto konštatovanie za prekvapivé. Namietal, že mu nebola poskytnutá možnosť dodatočného preukázania skutočností, keďže riadne zosplatnenie celého dlhu počas konania nebolo sporné a súd pritom požiadal o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočnosti a aj o odročenie pojednávania. Namietal, že nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočnosti ako sporných zo strany súdu. Podľa žalobcu bola súdu prvej inštancie zaslaná výzva pred zosplatnením úveru zo dňa 18.03.2022, spolu s podacím hárkom, pričom z oboch týchto listín vyplývalo identifikačné číslo podania zásielky, ktoré sa pridelí v stredisku tlače „UPOMIE3_NEZ_20220318214023“. Ďalej namietal, že otázka, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje, resp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky je v súdnej praxi posudzované rozdielne. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS. 242/2007 z 03.07.2009 a sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ by zákonodarca vyžadoval presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu vo výzve podľa § 565 OZ, uvedené by uviedol expressis verbis v tomto zákonnom ustanovení. Uviedol, že by sa spotrebiteľ paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu – čo by však nemohlo nastať, nakoľko pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované. 14. Žalobca taktiež nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN, je potrebné spotrebiteľovi, priznať ochranu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Podľa žalobcu poistné do výpočtu celkových nákladov v prípade, že je dojednané dobrovoľne, nevstupuje, keďže v uvedenom prípade poistenie nie je povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Takto fakultatívne koncipované poistenie potom v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN. Výpočet RPMN použitý súdom prvej inštancie, preto považuje žalobca za svojvoľný, nakoľko nezohľadňuje fakultatívnosť poistenia, a teda vynechanie poplatku za poistenie pri zahrnutí do výpočtu RPMN podľa ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ. Žalovaný nemohol byť v dôsledku uvedeného v žiadnom prípade postupcom (negatívne) uvedený do omylu v otázke výšky RPMN a súd svojím rozhodnutím neprimerane prísno sankcionuje veriteľa (žalobcu) za situácie, kedy zmluva spĺňa náležitosti vyžadované ZoSÚ. Ďalej poukázal na to, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozhodnutí 7Cdo/277/2020 dospel k záveru, že výškou úveru je suma, ktorá bola spotrebiteľovi poskytnutá na dohodnutý bankový účet, bez ohľadu na to, či z tohto účtu došlo následne po pripísaní tejto sumy k zaplateniu poplatku za poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie nevzal v úvahu, resp. odklonil sa od týchto právnych záverov a rozhodol v priamom rozpore s týmto súdnym rozhodnutím. Podľa žalobcu z platobnej histórie preukázateľne vyplýva, že žalovaný dňa 07.09.2021 čerpal sumu vo výške 2 600,eur. Vzhľadom na znenie ustanovenia čl. I. bod 7. zmluvy bola v tento deň následne po poskytnutí úveru postupcom zrealizovaná ďalšia účtovná operácia vo výške 26,-eur, a to práve na úhradu poplatku za poskytnutie úveru resp. spracovateľského poplatku, keďže zmluvné strany si v zmluve dohodli, že tento poplatok bude uhradený z prostriedkov na bežnom účte dlžníka, ktorý je účtom pre splácanie úveru. Žalovaný sa s právnym predchodcom žalobcu v zmysle úverovej zmluvy dohodol na úhrade poplatku za poskytnutie úveru z prostriedkov na účte uvedenom v zmluve, ktorý bol v zmysle Zmluvy aj účtom pre čerpanie úveru. Žalobca má za to, že dojednanie úhrady poplatku za poskytnutie úveru z inkasného účtu je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a zároveň ho považoval za individuálne dojednané. Takéto zmluvné dojednanie o spracovateľskom poplatku je podľa neho navyše vylúčené z individuálneho spotrebiteľského prieskumu podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, keďže takáto zmluvná podmienka sa týka hlavného predmetu plnenia. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa vôbec nezaoberal možnosťou, že žalovaný mohol mať na účte, na ktorý mu bol poskytnutý úver aj svoje vlastné finančné prostriedky, pričom v tejto súvislosti neskúmal, či práve z týchto svojich finančných prostriedkov nemohol byť v súdenom prípade uhradený spracovateľský poplatok. 15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). 18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia (nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p. 20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach a povinnostiach strán. 21. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu a dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení žalobcu alebo inak vyšli v konaní najavo, skutkové zistenia podradil pod relevantné hmotnoprávne predpisy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a pri hmotnoprávnom posúdení veci vyvodil správne závery. 22. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, odkazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku zosplatnenia úveru, platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a z toho vyplývajúcej otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dôvodnosti uplatneného nároku. Dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto otázkach, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p., a to so zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (porov. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS124/2011, II. ÚS 127/07). 23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, preto rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu zamietol. Žalobca ako odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. 24. K skúmaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná sa buď o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Odvolací súd námietku žalobcu, že mal považovať vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za medzi stranami nesporné, vyhodnotil z uvedených dôvodov za nedôvodnú. 25. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na právnu úpravu týkajúcu sa splnenia podmienok zo strany banky pred postúpením pohľadávky úveru na tretiu (nebankovú) osobu obsiahnutú v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle zákona o bankách bolo judikované, že prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2022, sp. zn. 2Cdo/266/2020, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020. 26. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt je dovolený iba v prípade, ak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti úveru alebo zosplatnená pohľadávka (pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru). Všeobecná úprava režimu straty výhody splátok je pritom upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej má veriteľ právo, pokiaľ ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky; toto právo môže použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 27. Pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, spôsob uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2023, sp. zn.2Cdo/149/2021, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.9.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023. Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu predstavujú v otázke zosplatnenia spotrebiteľského úveru ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 28. Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025, pod R 34/2025, uviedol, „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.októbra 2024). Najvyšší súd dospel k záveru, že „na právny úkon nekonkretizujúci splátku je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko aj napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ“. 29. S poukazom na závery vyplývajúce zo zmienených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj z rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2025 (uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025), aj odvolací súd zastáva názor, že právny úkon tzv. zosplatenia úveru veriteľom musí obsahovať konkrétnu splátku, pre ktorú prichádza zosplatnenie, a to z dôvodov: 1/ určenia, či k uplatneniu práva (zosplatneniu dlhu) došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ), 2/ identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby ako aj 3/ potreby vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. V prípade absencie tejto náležitosti je právny úkon neurčitý a zákon obchádzajúci, sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, či už podľa § 37 alebo § 39 OZ. Cit. rozhodnutiami vyslovené riešenie právnej otázky je potrebné považovať za zjednocujúce a formulovaný právny názor za ustálený v rozhodovacej praxi (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 115/2020), ktorý súdy sú povinné rešpektovať a riešenie právnej otázky obsiahnuté v už publikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zohľadniť a aplikovať v zmysle judikatórnej záväznosti pri rozhodovaní v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch. 30. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postupca - Všeobecná úverová banka, a.s. ani v prípise zo dňa 18.03.2022 označenom ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, ktorý mal predstavovať výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a ani v prípise zo dňa 12.05.2022 označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, ktorý mal predstavovať oznámenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nekonkretizuje splátku, pre ktorú pristúpila k zosplatneniu predmetného úveru, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z uvedeného je zrejmé, že banka síce vyzvala dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, vo výzve však presne nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú by mohla jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúc sa o judikatúru najvyššieho súdu tak nemohlo následne dôjsť k platnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa a následne aj k platnému postúpeniu pohľadávky,
keďže v čase postúpenia pohľadávky táto nebola splatná v celom rozsahu (nenastala konečná splatnosť úveru). So zreteľom na uvedený záver je možné vyvodiť, že žalobca nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďže v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na uvedený záver odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného. Žalobca totiž podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru Všeobecná úverová banka, a.s., od ktorej mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, postupovala v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy predmetné zosplatnenie uvedený subjekt realizoval. 32. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za prekvapivé len z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, 7Csp/240/2020 pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ Citovaná právna veta z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 bola zverejnená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.02.2025 vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, ako aj ktoré tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Žalobca, ani jeho právny zástupca, ani žalovaný na pojednávaní prítomní neboli. V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, pričom zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. 33. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých by mal úspešný odporca nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odporca, v konaní nebol zastúpený advokátom a zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli v odvolacom konaní iné trovy konania, odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov konania. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).