Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/70/2026 1425208398 18. 06. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1425208398.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. 2. A. obaja zastúpení: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 02 894 742, v ktorej mene poskytuje právne služby na území SR organizačná zložka: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, IČO: 47 255 480, proti odporcovi: Pražská development s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 15, 811 02 Bratislava, IČO: 36 281 913, zastúpený: spol. Lukačka s.r.o., sídlo Tehelná 25, 831 03 Bratislava, adresa na doručovanie: Lazaretská 23, 811 09 Bratislava IČO 36 858 927, tretia osoba: Z.. N. N., L.., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., P.. A. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 CSP, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. marca 2026, č.k.7C/63/2025-232, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. marca 2026, č.k. 7C/63/2025-232 v napadnutých výrokoch I. až. V., m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výrokom VI. až IX. uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. marca 2026, č.k. 7C/63/2025-232, o d m i e t a. III. Odporcovi proti navrhovateľom p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného odvolacieho konania.
a
odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 7C/63/2025-232 zo dňa 05.03.2026, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: - odporcovi uložil povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zobrať v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva z 14.07.2025 v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX späť (výrok I.); - zakázal odporcovi dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výrokovej časti uznesenia, a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, ani zaťažiť vecným, či záväzkovým právom a nemôže uzatvoriť dodatok č. 3 ku kúpnej zmluve zo dňa 05.07.2025, ani akýkoľvek iný dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 05.07.2025, ktorej predmetom je prevod vyššie špecifikovaných nehnuteľností (výrok II.); - uložil odporcovi povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia súhlasu záložného veriteľa B., s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 15, 811 02 Bratislava, IČO: 36 685 020 s predloženou kúpnou zmluvou Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V 17410/25 (výrok III.);
- uložil odporcovi povinnosť zdržať sa doručenia listiny preukazujúcej neopodstatnenosť zápisu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej bude možné vymazať poznámku o výkone záložného práva z LV č. XXXX, k.ú. K. Z. Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX (výrok IV.); - uložil odporcovi povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu o tom, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetu prevodu v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX (výrok V.); - uložil Z.. N. N., L.., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zdržať sa doručenia listiny preukazujúcej neopodstatnenosť zápisu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej bude možné vymazať poznámku o výkone záložného práva z LV č. XXXX, k.ú. K. Z. Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/ XX (výrok VI.); - uložil Z.. N. N., L.., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu o tom, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetu prevodu v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX (výrok VII.); - uložil P.. A. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia listiny preukazujúcej neopodstatnenosť zápisu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej bude možné vymazať poznámku o výkone záložného práva z LV č. XXXX, k.ú. K. Z. X. úradu C., katastrálny odbor v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX (výrok VIII.); - uložil P.. A. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu o tom, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetu prevodu v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX (výrok IX.). Zároveň súd prvej inštancie navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IX.). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.9.2025 domáhali sa navrhovatelia voči odporcovi (ako voči aj tretím osobám) nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 CSP v znení ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXX na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie K. Z., okres C. I, obec C. - m.č. K. Z. na LV č. XXXX pod poradovým číslom XX označenom ako garážové státie U., predstavujúci garážové státie č. X o výmere XX,XX m2: nebytový priestor O. č. XXX na -X.p., vchod: Na D. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, druh stavby: bytový dom, popis stavby: bytový dom Na D. XX a prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXXX/XXXXXX a prislúchajúceho podielu priestoru k pozemku parcelám registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parcela: č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XXX(ďalej len „garážové státie č. X“) a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXX na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie K. Z., okres C., obec C. - m. č. K. Z. na LV č. XXXX pod poradovým číslom XX označenom ako garážové státie U., predstavujúci garážové státie č. X o výmere XX,XX m: -nebytový priestor O. č. XXX na -X.p., vchod: Na D. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, druh stavby: bytový dom, popis stavby: bytový dom Na D. XX;-prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXXX/ XXXXXX; - prislúchajúci podiel priestoru k pozemku parcelám registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parcela: č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XXX (ďalej len „garážové státie č. X“). Navrhovatelia sú na základe Zmluvy o zriadení predkupného práva s vecnoprávnym účinkom v súvislosti so Zmluvou o budúcej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru- garážové
státia č. X a č. X zo dňa 03.02.2014 uzatvorenej s odporcom ako povinným z predkupného práva, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XX dňa 07.03.2014, oprávnení z predkupného práva „in rem“ k predmetu prevodu, t.j. majú predkupné právo s vecnoprávnym účinkom pre prípad, ak by predávajúci/odporca sa rozhodol pre akýkoľvek scudzovaný právny úkon vo vzťahu k predmetu prevodu/garážovým státiam č. X a U.. Nakoľko odporca nerešpektoval uzatvorenú Zmluvu o budúcej zmluve a s navrhovateľmi neuzatvoril Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru garážové státia č. X a č. X. a aj výzva navrhovateľov na uzatvorenie Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru - garážového státia č. X a č. X bola neúspešná, boli navrhovatelia nútení domáhať sa svojho práva na uzatvorenie Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru - garážové státia č. X a č. X podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to žalobou o nahradenie prejavu vôle podanou na súde dňa 27.10.2017. Súdne konanie bolo vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-17C/49/2017 a je právoplatne skončené, pričom Mestský súd Bratislava rozsudkom č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26. júna 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18. júna 2025 žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle Pražská development s.r.o. s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva garážového státia č. X a U.. Navrhovatelia ako kupujúci uzatvorili dňa 10.07.2025 s odporcom ako predávajúcim, ktorého prejav vôle bol nahradený rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 a vykonateľnosť dňa 10.07.2025, kúpnu zmluvu podľa § 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov v spojení s § 588 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Navrhovatelia podali na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor dňa 15.07.2025 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o prevode vlastníctva garážového státia č. X a X v bytovom dome na D. č. XX uzatvorenej medzi navrhovateľmi a odporcom. Odporca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2025 uzatvorenej s navrhovateľmi vyúčtoval navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu cenu za predaj predmetu prevodu faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.07.2025. Navrhovatelia uhradili kúpnu cenu v celosti jednostranným zápočtom zo dňa 10.07.2025 svojou peňažnou pohľadávkou priznanou rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-7Csp/27/2016-918 zo dňa 28.05.2025 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-7Csp/27/2016-933 zo dňa 24.06.2025. Odporca listom zo dňa 25.07.2025 opätovne vyzval navrhovateľov na úhradu kúpnej ceny. Navrhovateľom bolo dňa 29.07.2025 doručené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 29.07.2025 číslo V-XXXXX/XX, ktorým Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodol tak, že v súlade s ustanovením § 31a písm. a) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o prevode vlastníctva garážového státia č. X a X v bytovom dome na D. č. XX vedenej pod číslom V-XXXXX/XX do ukončenia konania skôr zaevidovaného návrhu na vklad číslo V-XXXXX/XX prerušuje. Navrhovatelia sa dňa 30.07.2025 dozvedeli, že dňa 14.07.2025 podal odporca ako predávajúci návrh na vklad, ktorým sa domáha prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to garážové státie č. X . a garážové státie č. X do bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1 k celku (titulom BSM) na kupujúcich Z.. N. N., L.., rodený N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. s manželkou P.. A. N., rodená E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.2025, pričom k osvedčeniu podpisu predávajúceho došlo až dňa 14.07.2025 a zároveň navrhovatelia z elektronického súdneho spisu zistili, že odporcovi bol rozsudok KS BA č.k. 2Co/9/2025 - 919 zo dňa 18. júna 2025 doručený dňa 07.07.2025, takže odporca mal v čase uzatvorenia a úradného osvedčenia podpisu na kúpnej zmluvy vedomosť o právoplatnosti rozsudku, ktorým bola nahradená jeho vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi. Splatnosť kúpnej ceny bola medzi zmluvnými stranami absolútne neštandardne dojednaná v článku VII. bod 7.2. najneskôr ku dňu 31.12.2026, t.j. rok ako pol od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Odporca nerešpektujúc právoplatné rozhodnutie súdu uzatvoril s Z.. N. N., L.. a s P.. A. N., ako kupujúcimi, ktorým musela byť existencia predkupného práva s vecnoprávnymi účinkami zapísanými na LV č. č. XXXX, k.ú. K. Z. známa, ďalšiu kúpnu zmluvu a svojím konaním tak marí výkon rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1- 17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025. Odporca sa jeho konaním snaží zabrániť nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľov ku garážovému státiu č. X a garážovému státiu č. X.
Navrhovatelia čestným prehlásením preukazujú, že odporca ako predávajúci navrhovateľov ako oprávnených z predkupného práva nikdy neoslovil s návrhom na využitie predkupného práva a neponúkol im nebytový priestor č. X-XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX, označený ako garážové státie č. X a nebytový priestor č. X-XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXXX, označený ako garážové státie U., na kúpu, a porušil tým predkupné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Predkupné právo in rem je vecné právo zapísané v katastri a viaže každého nadobúdateľa. Tým, že navrhovatelia uzatvorili dňa 10.07.2025 s odporcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú garážové státie č.. a garážové státie č. X, nepochybne potvrdili ich záujem a skutočnú vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva a domáhajú sa od odporcu, aby im a nie tretej osobe predal predmetné nehnuteľnosti. Navrhovatelia Oznámením právne významných skutočností brániacich povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na podklade návrhu na vklad z 14.07.2025 pod N. zo dňa 01.08.2025 oznámili Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor právne významné skutočnosti, ktoré bránia vykonaniu a povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich Z.. N. N., L.., rodený N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. s manželkou P.. A. N., rodená E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C.. Nahliadnutím do spisu č.k. V XXXXX/XX navrhovatelia dňa 01.09.2025 zistili, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 13.08.2025 konanie o povolenie návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušil a na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad určil lehotu 30 dní od doručenia rozhodnutia. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor nevytýka odporcovi nesplnenie jeho povinnosti ponúknuť predmet prevodu najskôr navrhovateľom a nijako nereflektuje na oznámené právne významné skutočnosti brániace povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor vyzýva účastníkov katastrálneho konania vedeného pod V XXXXX/XX, aby v lehote 30 dní vyhotovili a doručili dodatok č. 2, v ktorom odstránia vytýkané nedostatky, aby účastníci konania doručili okresnému úradu súhlas záložného veriteľa s predloženou kúpnou zmluvou alebo aby doručili listinu preukazujúcu neopodstatnenosť zápisu oznámenia o výkone záložného práva a aby účastníci konania doručili originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu. Okresný úrad nijako nereflektuje na protiprávne konanie odporcu, ktorý nerešpektuje predkupné právo navrhovateľov a opomínajúc zákonnú povinnosť Okresného úradu uvedenú v ust.§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „katastrálny zákon“), podľa ktorého, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu. Navrhovatelia uviedli, že sú oprávnenými z predkupného práva, odporca ako predávajúci navrhovateľov ako oprávnených z predkupného práva nikdy neoslovil s návrhom na využitie predkupného práva a neponúkol im nebytový priestor č. X-XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX, označený ako garážové státie č. X a nebytový priestor č. X-XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXXX, označený ako garážové státie U., na kúpu, a porušil tým predkupné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Navrhovatelia dňa 10.07.2025 uzatvorili s odporcom, ktorého prejav vôle bol nahradený rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919
zo dňa 18.06.2025, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod garážového státia č. X a garážového státia U.. Odporca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2025 uzatvorenej s navrhovateľmi vyúčtoval navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu cenu za predaj predmetu prevodu faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.07.2025. Navrhovatelia uhradili kúpnu cenu v celosti jednostranným zápočtom zo dňa 10.07.2025. Odporca nerešpektujúc právoplatné rozhodnutie súdu uzatvoril s Z.. N. N., L.. a s P.. A. N., ako kupujúcimi ďalšiu kúpnu zmluvu a svojim konaním tak marí výkon rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025. Odporca sa jeho konaním snaží zabrániť nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľov ku garážovému státiu č. X a garážovému státiu U.. Navrhovatelia nemajú už inú možnosť na ochranu ich práv, pričom v prebiehajúcom katastrálnom konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava pod V XXXXX/XX s najväčšou pravdepodobnosťou po odstránení vytýkaných nedostatkov bude povolený vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich Z.. N. N., L.., s manželkou P.. A. N., čím bude zmarený právoplatný rozsudok Z. súdu Bratislava IV č.k. B1- 17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025, nahradzujúci prejav vôle odporcu uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi. Nakoľko nezákonnou realizáciou výkonu vlastníckeho práva odporcom, ktorého vlastnícke oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami (garážové státie č. X a garážové státie U.) je obmedzené predkupným právom s vecnoprávnymi účinkami zriadeného v prospech navrhovateľov, keď odporca nerešpektujúc právoplatné rozhodnutie súdu ako aj predkupné právo navrhovateľov uzavrel s tretími osobami kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú totožné nehnuteľnosti a podal návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech tretích osôb, ktorým sa snaží dokonať jeho nezákonné konanie, majú navrhovatelia za preukázané a osvedčené, že nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom, keďže v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva by došlo k porušeniu predkupného práva navrhovateľov, a to v rozpore s právoplatným rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025. Z vyššie uvedených úkonov zo strany odporcu a úkonov tretích osôb vyplýva, že skutočným zámerom a účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.2025 so splatnosťou kúpnej ceny o 18 mesiacov neskôr od jej uzatvorenia, nie je dobromyseľný prevod vlastníckeho práva na tretie osoby prepojené s odporcom, ale skutočným zámerom je v rozpore s predkupným právom s vecnoprávnymi účinkami, obchádzajúc zákon a v rozpore s dobrými mravmi zmariť nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľmi, pričom odporca v tomto smere nerešpektuje a marí právoplatné rozhodnutie súdu, a zrušiť predkupné právo navrhovateľov a zamedziť im ich právu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k predmetu prevodu za podmienok a v cene dojednanej v Zmluve o budúcej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru - garážového státia č. X a č. X zo dňa 03.02.2014. Postup zo strany odporcu ako povinného z predkupného práva a uzatvorenie kúpnej zmluvy s tretími osobami prepojenými s odporcom po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025, splatnosť kúpnej ceny dojednaná na 18 mesiacov po uzatvorení kúpnej zmluvy, výzva navrhovateľom na úhradu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľmi dňa 10.07.2025 s vedomím odporcu, že uzatvoril ďalšiu kúpnu zmluvu, je neobvyklý, neštandardný a zneužívajúci právo. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor v zmysle § 31b ods. 1 písm. d) zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili a podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. B.) Splnenie podmienky subsidiarity podľa § 324 ods. 3 CSP Podľa § 324 ods. 3 CSP: „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“ Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, úpravu pomerov strán nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podstata porušovania práv navrhovateľov spočíva v tom, že odporca neoprávnene nakladá s nehnuteľnosťami a porušuje predkupné právo navrhovateľov. Z povahy tohto pretrvávajúceho protiprávneho stavu vyplýva, že namietané porušovanie práv navrhovateľov nemožno
odstrániť zabezpečovacím opatrením, t.j. zriadením tzv. sudcovského záložného práva. Je preto evidentné, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia zo samotnej svojej podstaty neumožňuje dosiahnuť zákonom sledovanú úpravu pomerov strán. Skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku Z doposiaľ opísaného skutkového a právneho stavu, ako aj z priložených dôkazov je preukázané, že navrhovatelia sú oprávnení z predkupného práva s vecnoprávnymi účinkami, ako aj že odporca predkupné právo nerešpektuje, ďalej, že navrhovatelia uzatvorili s odporcom kúpnu zmluvu a prejavili ich vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že sa domáhajú od odporcu, aby im predal predmetné nehnuteľnosti, pričom odporca spolu s tretími osobami prepojenými s odporcom sa nezákonným konaním snažia zmariť nadobudnutie predmetných nehnuteľností do BSM navrhovateľov, a to nerešpektujúc a mariac právoplatné rozhodnutie súdu. Navrhovatelia mali za to, že uvedené skutočnosti, tvoriace zákonom definované predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, sú predloženými listinnými dôkazmi v tomto návrhu osvedčené v maximálnej možnej miere a nad akúkoľvek pochybnosť tak, ako to vyžaduje zákonná úprava inštitútu neodkladného opatrenia. 3. Dňa 11.09.2025 doručili navrhovatelia súdu doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedli, že ako navrhovatelia poukázali v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odporca nerešpektujúc právoplatné rozhodnutie súdu uzatvoril s MUDr. N. N., L.. a s P.. A. N., ako kupujúcimi, ktorým musela byť existencia predkupného práva s vecnoprávnymi účinkami zapísanými na LV č. č. XXXX, k.ú. K. Z. známa, nakoľko Z.. N. N., L.. je spoločníkom a konateľom odporcu, ďalšiu kúpnu zmluvu a svojím konaním tak marí výkon rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025. Zo strany odporcu ako aj tretej osoby sa jednoznačne jedná o obštrukčné konanie, ktorým chce zmariť nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľov ku garážovému státiu č. X a garážovému státiu U., napriek tomu, že právoplatným súdnym rozhodnutím bol nahradení prejav vôle odporcu uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu zmluvu na prevod týchto nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľov. V tejto súvislosti navrhovatelia poukazujú už na predchádzajúce nekalé konanie odporcu, ktorý sa fiktívnym výkonom záložného práva snažil zbaviť uvedeného nehnuteľného majetku a previesť svoje vlastnícke právo ku garážovému státiu č. X a garážovému státiu U.. na tretí subjekt, aby sa vyhol svojej povinnosti previesť vlastnícke právo ku garážovému státiu č. X a garážovému státiu č. X na navrhovateľov v zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru- garážové státia č. X a č. X zo dňa 03.02.2014. Na základe návrhu navrhovateľov bolo súdom aj nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené zdržať sa výkonu záložného práva a nepokračovať v dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti: nebytový priestor garáž č. XXX, -X.p. vchod Na D. XX v podiele XXXX/XXXXX do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v právnej veci vedenej pod sp. značkou 17C/49/2017. Právoplatné neodkladné opatrenie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C 78/2017-105 zo dňa 03.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 15Co/175/2019-416 zo dňa 12.08.2019. Aj vyššie uvedeným nekalým konaním odporcu v minulosti, navrhovatelia preukazujú nezákonné konanie odporcu, ktorý sa zneužívajúc právo snaží akýmkoľvek spôsobom už takmer 10 rokov zabrániť nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľov ku garážovému státiu U. a garážovému státiu U., napriek jeho záväzkom vyplývajúcim zo Zmluvy o zriadení predkupného práva s vecnoprávnym účinkom v súvislosti so Zmluvou o budúcej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru garážové státia U. a č. X zo dňa 03.02.2014. Navrhovatelia sa preto domáhajú neodkladnej súdnej ochrany a žiadajú, aby súd vyhovel ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní. 4. Písomným podaním zo dňa 16.9.2025 doručeným súdu dňa 17.9.2025 sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril odporca, ktorý uviedol, že neodkladné opatrenie je účelové a v celom rozsahu nedôvodné. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č.k B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.6.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k 2Vo/9/2025-919 zo dňa 18.6.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2025, bola týmto dňom uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva garážového státia č. X a 5 v bytovom dome Na D. č. XX. Uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva garážového státia X a X v bytovom dome Na D. č . XX sa naplnil účel predošlých súvisiacich zmlúv a z tohto dôvodu dňom 10.07.2025 predkupné právo zaniklo. Je nesporné, že právoplatným uzavretím Zmluvy o prevode vlastníctva garážového státia č. X a X v bytovom dome Na D. č. XX ku dňu 10.07.2025 pominuli dôvody zápisu poznámky na liste vlastníctva č. XXXX, časť C, vlastník č. XX,XX.
Dňa 10.07.2025 zmluvné strany S. M. s.r.o. M. cesta XX, C. a kupujúci A. C., Na D. XX, C. spolu s A.. T. C. Z., Na D. XX, Bratislava uzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva garážového státia č. X a X v bytovom dome Na D. č. XX dňa 26.06.2024. V zmluve stanovená kúpna cena bola podľa čl. VII ods.7.3 splatná 10.07.2025. Na základe platnej zmluvy zo dňa 10.7.2025 predávajúci vystavil faktúru, splatnú podľa čl. VII ods. 7.3, ktorú kupujúci prevzali dňa 15.07.2025 Nakoľko kupujúci faktúru po termíne neuhradili, predávajúci doručil ďalšiu výzvu zo dňa 25.07.2025, ktorú kupujúci prevzali dňa 29.07.2025. Napriek výzvam predávajúceho, kupujúci kúpnu cenu do konečného termínu podľa čl. XII ods.12.3. neuhradili. Predávajúci poskytol kupujúcim dodatočnú lehotu, ktorú kupujúci nevyužili a kúpnu cenu ani do 15.08.2025 neuhradili. Podľa č. XII ods. 12.3. zmluvy je predávajúci oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, že kupujúci budú v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny viac ako 30 dní. V súlade s čl. XII ods. 12.3 zmluvy a ustanovení § 48 ods. 1 a2 a §517 ods.1, § 588 a § 457 OZ Pražská Development s.ro. ako predávajúci odstúpila od Zmluvy o prevode vlastníctva garážového státia U. a X v bytovom dome Na D. č. XX zo dňa 10.07.2025 listom zo dňa 11.08.2025 a listom zo dňa 15.08.2025. Predávajúci v súlade s čl. XII ods. 12.4. odstúpenie od predmetnej zmluvy druhej zmluvnej strane - kupujúcim písomne poštou doručil a kupujúci si odstúpenie prevzali dňa 01.09.2025 a dňa 08.09.2025 Odstúpením od zmluvy sa uvedená zmluva od počiatku zrušuje a zanikajú všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce každá strana vráti druhej strane prijaté plnenia (§ 457 OZ) Spoločnosť S. M. s.r.o ako vlastník nehnuteľnosti na podklade uvedeného a splnení zákonných podmienok navrhla zamietnuť návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko pominuli dôvody pre jeho vydanie. Navrhovatelia nedisponujú žiadnou právoplatnou pohľadávkou voči spoločnosti Pražská Development s.r.o. schopnej započítania. Navyše Čestné prehlásenie (kupujúcich) zo dňa 31.07.2025 nie je ani čestné a ani pravdivé. Čestné prehlásenie kupujúcich zo dňa 31.07.2025, dokazuje nekalé praktiky a znevažovanie práva zo strany kupujúcich, nakoľko v čase písania Čestného prehlásenia bola dňa 10.07.2025 kúpna zmluva zmluvnými stranami podpísaná, kde stačilo zo strany kupujúcich zmluvnú cenu riadne a včas uhradiť. Od podpisu Zmluvy o budúcej zmluve na predaj garážových státí a Predkupného práva, zo dňa 03.02.02014, kupujúcim nikto a nič nebránilo odkúpiť garážové státia, pokiaľ by reálne uhradili zmluvne dohodnutú kúpnu cenu. Od roku 2014 sa kupujúci snažia úhradu kúpnej ceny za garážové státia nahradiť jednostranným „zápočtom" s údajnými zmluvnými pokutami, ktoré ako nedôvodné 11 rokov odporca popiera. Kupujúci, s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť, spôsobujú predávajúcemu rozsiahle morálne, časové a finančné straty v desiatkach tisíc eur. Zo strany kupujúcich, okrem iného, ide o protiprávne účelové obmedzovanie vlastníckeho práva (§ 420 a nasl. OZ). Odporca ďalej namietal spornosť pohľadávky kupujúceho. Z viacerých fiktívnych pokút a pohľadávok kupujúceho zostala len jedna, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. Bl-7Csp/27/2016-918. Odporca dňa 27.06.2025 podal na Mestskom súde BA IV odvolania proti rozsudku sp. zn. Bl-7Csp/27/2016-918. Bez právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok neprišlo, kupujúci zostal v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, nakoľko pohľadávka, ktorá je sporná alebo nebola právoplatne priznaná, nie je spôsobilá na jednostranné započítanie (napr. R 31/2001, NS SR sp. zn. 1Cdo/106/2002). Podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením od zmluvy zrušuje zmluva od začiatku (ex tunc). Zároveň sa rušia aj vzájomné závislosti, teda Zmluva o budúcej zmluve a Predkupné právo, ak boli na kúpnu zmluvu viazané. Zmluva o budúcej zmluve a Predkupné právo tvoria akcesorickú závislosť od hlavnej kúpnej zmluvy, a preto pri zrušení hlavnej zmluvy zanikajú aj tieto vedľajšie nároky. Odporca navrhol súdu, aby nevyhovel návrhu kupujúcich (navrhovateľov) na nariadenie neodkladného opatrenia a v celom rozsahu ho odmietol ako nedôvodný. 5. Súd prvej inštancie na základe navrhovateľmi vyššie popísaného skutkového stavu, rozhodol vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v poradí prvým uznesením, pričom návrhu navrhovateľov vyhovel vo všetkých požadovaných výrokoch. Mal za to, že uvedené skutočnosti, tvoriace zákonom definované predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, sú predloženými listinnými dôkazmi osvedčené v maximálnej možnej miere a nad akúkoľvek pochybnosť tak, ako to vyžaduje zákonná úprava inštitútu neodkladného opatrenia, preto návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 6. Navrhovatelia boli úspešní v konaní v plnom rozsahu, súd prvej inštancie im preto v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 8. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 02.12.2025 č.k. 14Co/144/2025 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdil podľa § 48 ods. 2 OZ , § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 CSP a opätovne dospel k záveru, že navrhovanému neodkladnému opatreniu je potrebné vo všetkých požadovaných výrokoch vyhovieť. 10. Navrhovatelia po vrátení veci odvolacím súdom v písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2026 uviedli, že sú presvedčení, že sú naplnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenie podľa ich návrhu v celom rozsahu. V uvedenom podaní zopakovali argumenty uvádzané v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Doplnili, že pokiaľ ide o posúdenie podmienok určitosti a vykonateľnosti jednotlivých výrokov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, všetky navrhované výroky sú zrozumiteľné (určité) a vykonateľné tak, aby bolo možné presne vedieť, čo sa má vykonať, a môžu byť podkladom na prinútenie odporcu a tretích osôb splniť všetky nariadeným neodkladným opatrením uložené povinnosti, čím sa zabezpečí právna istota. Z opísaného skutkového a právneho stavu, ako aj z priložených dôkazov je preukázané, že navrhovatelia sú oprávnení z predkupného práva s vecnoprávnymi účinkami, ako aj že odporca predkupné právo nerešpektuje, ďalej, že navrhovatelia uzatvorili s odporcom kúpnu zmluvu a prejavili ich vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že sa domáhajú od odporcu, aby im predal predmetné nehnuteľnosti, pričom odporca, spolu s tretími osobami prepojenými s odporcom, nezákonným konaním sa snažia zmariť nadobudnutie predmetných nehnuteľností do BSM navrhovateľov, a to nerešpektujúc a mariac právoplatné rozhodnutie súdu. Sú presvedčení, že uvedené skutočnosti, tvoriace zákonom definované predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, sú predloženými listinnými dôkazmi osvedčené v maximálnej možnej miere a nad akúkoľvek pochybnosť tak, ako to vyžaduje zákonná úprava inštitútu neodkladného opatrenia. Existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom je osvedčená, navrhovateľmi tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, uložením požadovaných povinností alebo obmedzení objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovatelia domáhajú, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinné osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovatelia majú zároveň za to, že vzhľadom na opísaný skutkový a právny stav sa navrhovaným neodkladným opatrením dosiahne taká úprava pomerov medzi stranami bez toho, aby bolo zo strany navrhovateľov nutné žalobou iniciovať ďalšie súdne konanie, nakoľko zastavením konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod N. bude pokračovať konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva vedené na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX a nič na tom nemení tvrdenie odporcu o odstúpení od kúpnej zmluvy pre “domnelé“ nezaplatenie kúpnej ceny, pretože kúpna cena bola zaplatená zápočtom. 11. Súd prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľov osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý nevyhnutne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy, rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd prvej inštancie opätovne dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie je opodstatnené, pretože navrhovateľom hrozí vznik škody, resp. inej ujmy, pričom dochádza k porušovaniu, ako aj ohrozovaniu ich práv a oprávnených záujmov deklarovaných ich skutočnou vôľou uzatvoriť kúpnu zmluvu rešpektujúc právoplatné rozhodnutie súdu a v prípade, ak nebude navrhované neodkladné opatrenie vydané hrozí zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že sa im viac neoplatí uchádzať
o súdnu ochranu a právoplatné rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025, nahrádzajúce prejav vôle odporcu uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi bude zmarené. 12. Navrhovatelia boli úspešní v konaní v plnom rozsahu, súd prvej inštancie im preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. V celom rozsahu poukázal na svoje predošlé odvolanie v tomto konaní zo dňa 10.11.2025 a na dôkazy k nemu priložené, nakoľko tam uvedená argumentácia a dôkazy sú v celom rozsahu aplikovateľné aj na toto odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie, napriek pokynom odvolacieho súdu, zopakoval svoje predchádzajúce pochybenie v ešte flagrantnejšej podobe. Do odôvodnenia nového rozhodnutia súd prvej inštancie naviac - oproti svojmu predošlému rozhodnutiu - iba mechanicky opísal podanie (vyjadrenie) navrhovateľov zo dňa 26.01.2026, avšak bez akéhokoľvek vlastného právneho názoru na vec. V príkrom protiklade s uvedeným, argumentáciu odporcu z jeho doplňujúceho podania zo dňa 15.12.2025, ktoré je súčasťou súdneho spisu, do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol a nijako sa ňou nezaoberal, čím zásadne porušil rovnosť zbraní strán sporu, kde vyjadrenie navrhovateľov, doručené súdu prvej inštancie po zrušovacom uznesení odvolacieho súdu, tvorí podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia, ale jeho vyjadrenie, doručené po zrušovacom uznesení odvolacieho súdu sa v odôvodnení ani slovom nenachádza. Súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal so spornou otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy a so spornosťou pohľadávky použitej na započítanie, hoci mu to odvolací súd výslovne prikázal. Takýto postup zakladá opäť vadu zmätočnosti a porušenie práva na spravodlivý proces. Základným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Tento nárok však neexistuje. Ako tvrdil a preukázal už vo svojom predchádzajúcom odvolaní, od kúpnej zmluvy platne odstúpil pre nezaplatenie kúpnej ceny. Tvrdený jednostranný zápočet navrhovateľov je absolútne neplatný a neúčinný, keďže pohľadávka uplatnená v konaní MS BA IV, č.k. B1-7Csp/27/2016 je sporná a nie je právoplatne priznaná (Odporca podal voči rozsudku odvolanie). V zmysle konštantnej judikatúry platí, že pohľadávka, ktorá je sporná, nejudikovaná a nesplatná, nie je spôsobilá na jednostranné započítanie. Nárok navrhovateľov na prevod nehnuteľnosti teda odstúpením od zmluvy ex tunc zanikol. Súd prvej inštancie tak poskytuje ochranu fiktívnemu, neexistujúcemu právu. Súd prvej inštancie zároveň opätovne vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť zobrať späť návrh na povolenie vkladu v katastrálnom konaní V XXXXX/XX. Ako bolo zdôraznené už v prvom odvolaní, podľa § 31b ods. 1 písm. d) katastrálneho zákona, okresný úrad konanie zastaví, ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili. Účastníkmi tohto katastrálneho konania sú aj tretie osoby (Z.. N. a P.. N.). Súd uložil odporcovi povinnosť, ktorej splnenie závisí od vôle tretích osôb, ktorým súd takúto povinnosť neuložil. Tento výrok je preto objektívne nevykonateľný, na čo výslovne poukázal aj Krajský súd v zrušujúcom uznesení, no súd prvej inštancie to opäť odignoroval. Na podčiarknutie nezákonnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, odporca priložil uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.2.2026, sp. zn. 10C/13/2026 - 123, ktoré sa týka skutkovo aj právne takmer totožnej situácie, pričom ten v tomto prípade súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Je v priamom rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, aby ten istý súd v obdobných veciach rozhodoval diametrálne odlišne, obzvlášť za situácie, keď v prejednávanej veci priamo ignoruje záväzné pokyny nadriadeného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nielenže vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale svojím postupom zasiahol do práva na spravodlivý proces tým, že úplne odignoroval obranu odporcu a záväzný právny názor odvolacieho súdu, navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 7C/63/2025-232, zo dňa 05.03.2026 zmenil tak, že návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a odporcom prizná proti navrhovateľom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie. 14. K podanému odvolaniu sa vyjadrili odporcovia, ktorí opätovne zopakovali svoje tvrdenia uvádzané v návrhu a následných písomných vyjadrenia a zdôraznili, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a dospel k správnemu právnemu záveru, keď dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie je opodstatnené, pretože navrhovateľom hrozí vznik škody, resp. inej ujmy, pričom dochádza k porušovaniu, ako aj ohrozovaniu ich práv a oprávnených záujmov deklarovaných ich skutočnou vôľou uzatvoriť kúpnu zmluvu rešpektujúc právoplatné rozhodnutie súdu a v prípade, ak nebude navrhované neodkladné opatrenie vydané hrozí zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že sa im viac neoplatí uchádzať o súdnu ochranu a právoplatné rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-17C/49/2017-836 zo dňa 26.06.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/9/2025-919 zo dňa 18.06.2025, nahradzujúce prejav vôle odporcu uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi bude zmarené. Navrhovatelia zároveň zdôrazňujú, že v prípade, ak by došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech subjektu personálne prepojeného s odporcom, následná ochrana práv navrhovateľov by už nebola reálne účinná, keďže by si vyžadovala iniciovanie ďalších samostatných súdnych konaní (najmä sporov o určenie neúčinnosti/neplatnosti následných právnych úkonov, resp. o odstránenie následkov nezákonného stavu a o ochranu predkupného práva), pričom by zároveň vzniklo riziko ďalších dispozícií s nehnuteľnosťami (napr. ich ďalší prevod alebo zaťaženie právami tretích osôb). Takýto vývoj by objektívne viedol k reťazeniu sporov, predlžovaniu právnej neistoty a k podstatnému zhoršeniu postavenia navrhovateľov, pričom právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce prejav vôle odporcu by sa stalo fakticky nevykonateľným alebo prinajmenšom mimoriadne ťažko vykonateľným. Navrhovatelia zároveň poukazujú na to, že právoplatné rozhodnutie nahrádzajúce prejav vôle odporcu bolo dosiahnuté až po viac ako ôsmich rokoch súdneho sporu, pričom samotným vedením konania sa stav právnej neistoty neodstraňuje - ten sa odstraňuje až právoplatným rozhodnutím, ktorým sa má reálne nastoliť právna istota. Práve preto je v tomto štádiu osobitne potrebné zabezpečiť, aby výsledok takto ťažko a dlhodobo vybojovanej a poskytnutej súdnej ochrany v podobe právoplatného rozsudku nahradzujúceho prejav vôle odporcu uzatvoriť kúpnu zmluvu nebol následnými účelovými protiprávnymi dispozíciami odporcu fakticky znehodnotený; opačný prístup by znamenal, že súdna ochrana ostane len formálna a jej účinok iluzórny, keďže výkon (a praktická realizácia) právoplatného rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Konanie odporcu smerujúce k obídeniu účinkov právoplatného rozsudku preto navrhovatelia vnímajú aj ako prejav neúcty k autorite súdneho rozhodnutia a ako ďalšie prehlbovanie už existujúcej ujmy spôsobenej tým, že spravodlivosť bola dosiahnutá až po neprimerane dlhom čase; aj podľa judikatúry ESĽP platí, že štát musí zabezpečiť účinné prostriedky ochrany vo vzťahu k požiadavke rozhodnutia v primeranej lehote, inak sa ochrana práv stáva neefektívnou. V rovine ústavných princípov zároveň treba zdôrazniť, že formalistický postup, ktorý by pripustil zmarenie účelu právoplatného rozsudku ďalšími účelovými úkonmi, vedie k odopieraniu spravodlivosti (denegatio iustitiae), čo je neprípustné aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej aj Českej republiky. Práve z uvedených dôvodov je dočasná úprava pomerov nevyhnutná už v tomto štádiu konania, keďže iba nariadením neodkladného opatrenia možno zachovať účel súdnej ochrany a zabrániť vzniku ťažko napraviteľnej ujmy. 15. V ďalších podaniach strany sporu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zhrnuli, resp. zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu. 16. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania odporcu, dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až. V. zmeniť a návrh zamietnuť avšak vo výrokoch VI. až IX. je potrebné odvolanie odporcu odmietnuť. 17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 19. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľov a nimi doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na skutkový stav osvedčený predloženými listinami síce aplikoval správne ustanovenia Civilného sporového poriadku, avšak tieto nesprávne interpretoval a aplikoval, keď dospel k záveru, že všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení sú v tomto prípade splnené. 20. V prvom rade odvolací súd uvádza, že právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak ustanovenie § 329 CSP dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva toto dokazovanie preto označuje výrazom „osvedčenie“ alebo „osvedčovanie“. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012). Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5Cdo/25/2019). Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného uvádza, že v prejednávanej veci nie je vylúčená existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom a tento možno považovať za čiastočne osvedčený, avšak tento vzťah je značne komplikovaný a jeho (ne)preukázanie si nepochybne bude vyžadovať vykonanie riadneho dokazovania v konaní pred súdom, ktoré dokazovanie je však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani samotná existencia právneho vzťahu medzi stranami, ako i jeho osvedčenie samo osebe, však nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. 21. Vo vzťahu najmä k prvému požadovanému výroku (ale aj vo vzťahu k zvyšným výrokom) odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že navrhovatelia v tomto prípade nezvolili vhodný procesný nástroj na ochranu svojich práv, ktorej sa domáhajú neprípustným spôsobom.
22. Pokiaľ sa v tejto časti navrhovatelia domáhajú, aby súd prvej inštancie odporcovi uložil zobrať späť v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva z 14.07.2025 v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX späť (výrok I.), odvolací súd uvádza, že konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov podľa § 28 katastrálneho zákona alebo záznamom podľa § 34 citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva. Podstatou činnosti správy katastra je iba skúmanie nespornosti vzťahov subjektov, ktoré majú k nehnuteľnostiam dispozičné právo, pretože zákon im nedeleguje kompetenciu napr. posudzovať dôvody platnosti odstúpenia od zmlúv, započítacie prejavy a pod.. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je komplexný hmotnoprávny a procesnoprávny kódex upravujúci konanie pred katastrálnym úradom, pričom sa v tomto konaní postupuje podľa katastrálneho zákona a subsidiárne podľa správneho poriadku a zásad správneho práva. Inými slovami, všeobecný súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou zasahovať do kompetencie a rozhodovacej činnosti katastrálneho úradu. Všeobecný súd nepochybne nemôže neúplným dokazovaním, s ktorým je rozhodovanie o neodkladnom opatrení spojené, rozhodovať o skutočnostiach, ktoré mu zákon neurčuje, a to ani pod zámienkou ochrany práv a právom chránených záujmov navrhovateľov. Samotné ustanovenia § 30 a § 31 katastrálneho zákona špecifikujú konanie, ktoré sa odchyľuje od všeobecných ustanovení Správneho poriadku. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na internetovej stránke úradu. Ide teda o osobitný druh správneho konania, na ktoré sa primárne vzťahuje katastrálny zákon (zákon č. 162/1995 Z. z.). Všeobecný správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.) sa na katastrálne konanie vzťahuje vtedy, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Podanie návrhu na začatie konania (vrátane katastrálneho) a jeho prípadné späťvzatie je pritom prejavom slobodnej vôle a procesným právom účastníka tohto konania. Súd nemôže nikoho nútiť k aktívnemu procesnému úkonu (vyhláseniu o späťvzatí), s ktorým dotknutá osoba nesúhlasí, a to ani nariadeným neodkladným opatrením. Súdna prax opakovane potvrdila, že takýto príkaz zasahuje do ústavného práva na právnu ochranu a do slobodnej vôle účastníka správneho konania. Súd preto nemôže nikoho nútiť k procesnému úkonu, akým je späťvzatie návrhu. V takejto situácii je možné využiť iné, vhodnejšie zákonné prostriedky na dosiahnutie rovnakého cieľa, ktorým je zabrániť zápisu vlastníckeho práva. Navyše, ak by súd donútil niekoho vziať návrh späť a neskôr by sa ukázalo, že dotyčný bol v práve, došlo by k nenapraviteľnej ujme na jeho právach. Neodkladným opatrením nemožno nikoho nútiť k aktívnemu procesnému prejavu vôle (akým je späťvzatie návrhu). Zatiaľ čo povinnosť „zdržať sa konania“ (pasivita) je legitímna, príkaz „urobiť úkon“ (aktivita smerujúca k zrušeniu vlastného právneho úkonu) nie je prípustná. Dôvodná je pritom aj námietka odporcu, že podľa Katastrálneho zákona <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/1995-162> (konkrétne § 31b ods. 1 písm. c)) kataster konanie o vklade zastaví, ak bol návrh vzatý späť, avšak len vtedy, ak so späťvzatím súhlasia všetci účastníci konania. Ak teda súd prvej inštancie aj nariadil iba jednému účastníkovi (odporcovi), aby vzal návrh späť, tento úkon je sám o sebe neúčinný, pokiaľ ostatní účastníci konania (napr. druhá strana zo zmluvy, ktorá nie je stranou súdneho sporu) súhlas neudelia. Súd v tomto prípade nemôže uložiť povinnosť tretej osobe, ktorá nie je účastníkom súdneho konania o neodkladnom opatrení. Výrok súdu prvej inštancie preto ukladá povinnosť na plnenie, ktorej výsledok je navyše aj závisí od vôle tretích osôb, čo zakladá nevykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd preto, po preskúmaní výroku I. napadnutého uznesenia dospel, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že v tejto časti neboli splnené predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie odporcu je tak v tejto časti dôvodné. Súd prvej inštancie pochybil, keď vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ktorým odporcovi uložil povinnosť zobrať späť návrh na vklad vlastníckeho práva. Takto sformulovaný výrok je v civilnom procese neprijateľný a naviac fakticky nevykonateľný. Podľa ustanovenia § 31b ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností je pre zastavenie vkladového konania z dôvodu späťvzatia návrhu obligatórne vyžadovaný súhlas všetkých účastníkov katastrálneho konania, ktorý však navrhovatelia v konaní nepredložili. Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oprávňuje každého podať návrh do príslušného katastra nehnuteľností, aby tento rozhodol o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy. Právomoc
dočasne zabrániť tomu, aby došlo k realizácii vkladu v zmysle kúpnej zmluvy prináleží nepochybne katastru nehnuteľností v rámci správneho konania, ktorý môže vkladové konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia súdneho sporu. V danom prípade však nemôže navrhovateľmi požadované neodkladné opatrenie, vzhľadom na komplikovanosť a spornosť vzájomných vzťahov navrhovateľov a odporcu, nahrádzať konanie vo veci samej. 23. Rovnako tak aj vo vzťahu k prvej časti druhého navrhovateľmi požadovaného výroku, ktorým súd prvej inštancie zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výrokovej časti uznesenia, a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, ani zaťažiť vecným, či záväzkovým právom, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že podanému návrhu nie je možné vyhovieť. V prvom rade treba v tejto súvislosti poukázať na to, že pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o jeho nariadení (§ 329 ods. 2 CSP), pričom v preskúmavanej veci dokonca už na základe tvrdení samotných navrhovateľov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať možnosť nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami za takmer vylúčenú. Aj samotní navrhovatelia tvrdia, že už pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného patrenie odporca predmetné nehnuteľnosti previedol na tretie osoby označené aj v tomto návrhu, následne na základe danej kúpnej zmluvy podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (ktorého účinky chcú navrhovatelia týmto neodkladným opatrením odvrátiť) a navrhovatelia ani netvrdia, že by tu existovala možná hrozba ďalšej dispozície. Tá naviac ani nie je dosť dobre možná, keď aktuálne na príslušnom katastrálnom odbore už prebieha vkladové konanie. Z uvedených dôvodov potom nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani v tejto časti, keď tu neexistuje reálna a bezprostredná hrozba dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany odporcu, ktorej sa má navrhovaným neodkladným opatrením zabrániť. 24. Vo vzťahu k druhej časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že odporca nemôže uzatvoriť dodatok č. 3 ku kúpnej zmluve zo dňa 05.07.2025, ani akýkoľvek iný dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 05.07.2025, ktorej predmetom je prevod vyššie špecifikovaných nehnuteľností, rovnako ako aj vo vzťahu k ostatným výrokom ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť odporcovi a tretím osobám zdržať sa doručovania tam uvedených listín Okresnému úradu, katastrálny odbor v konaní vedenom pod N., odvolací súd uvádza, že taktiež na vyhovenie podanému návrhu neboli splnené predpoklady. 25. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že predmetný výrok (a ani ďalšie požadované výroky III. až V.) nemožno považovať za materiálne vykonateľný. Pokiaľ totiž navrhovatelia žiadajú, aby súd rozhodol, že odporca nemôže k danej zmluve uzavrieť žiaden dodatok, v tejto časti je potrebné výrok považovať za neurčitý a teda nevykonateľný a navyše aj neprípustne obmedzujúci zmluvnú voľnosť strán danej kúpnej zmluvy. Na základe takto široko a neurčito formulovaného výroku, navyše bez uvedenia vecných súvislostí medzi navrhovateľmi tvrdeným nárokom, im hroziacou ujmou a obsahom uloženej povinnosti, možno totiž konštatovať, že medzi predmetom ochrany a uloženou povinnosťou chýba bezprostredná priama súvislosť a takýto zásah je aj v rozpore so zásadou proporcionality, keď bez akejkoľvek špecifikácie predmetu dodatku neprimeraným spôsobom obmedzuje zmluvnú autonómiu odporcu. Navyše takto formulovaný návrh ani nemôže účinne riešiť navrhovateľmi tvrdenú hrozbu, keď jej adresátom je výlučne len odporca a nie tretie osoby (kupujúci), ktoré sú taktiež zmluvnou stranou danej kúpnej zmluvy. 26. Pokiaľ ide o ďalšie výroky, ktorými súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zdržať sa doručenia súhlasu záložného veriteľa B. predloženou kúpnou zmluvou Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny obor pod V XXXXX/XX; zdržať sa doručenia listiny preukazujúcej neopodstatnenosť zápisu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej bude možné vymazať poznámku o výkone záložného práva z LV č. XXXX, k.ú. K. Z. Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX a zdržať sa doručenia na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu o tom, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetu prevodu v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX; vo vzťahu k týmto výrokom odvolací súd uvádza, že ani v jednom z požadovaných výrokov nejde o právne úkony, ktorými by sa menili vlastnícke vzťahy a ani o
úkony, vykonaním ktorých by sa maril budúci výkon rozhodnutia; samotné listiny a ich doručenie správe katastra nespôsobí navrhovateľom bez ďalšieho žiadnu škodu a ich doručenie na príslušný kataster (ak by k nim odporca pristúpil) ani nezakladá nezvratný stav, ktorému by sa malo zabrániť nariadením neodkladného opatrenia. Navyše predloženie listiny orgánu katastra (ako orgánu verejnej moci) je v podstate výkon procesného oprávnenia účastníka katastrálneho konania, do ktorého konania nie sú súdy takýmto spôsobom ani oprávnené zasahovať 27. Naviac však, v prípade každého z predmetných výrokov platí, že v prípade, ak by došlo k ich nariadeniu, došlo by k neprípustnému zásahu do autonómie vôle a zmluvnej slobody odporcu slobodne uskutočňovať faktické úkony súvisiace s jeho majetkom, pričom takýto zásah, vzhľadom na nárok navrhovateľa, nie je ani primeraný. 28. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že vyžadovanie si vyššie uvádzaných listín a ich doručenie nepredstavuje právny úkon, ktorým by dochádzalo k prevodu (zmene) vlastníckeho práva; ide len o zabezpečenie podkladov vyžadovaných v osobitnom (katastrálnom) konaní. Uloženie povinnosti zdržať sa vykonania takéhoto úkonu potom ani nemôže bezprostredne chrániť navrhovateľmi tvrdené právo. 29. Napokon odvolací súd, vo vzťahu ku každému z takto formulovaných výrokov, dospel k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nepochybne nemôže slúžiť na dosiahnutie účelu a cieľa sledovaného podaným návrhom (zabránenie vkladu vlastníckeho práva tretích osôb na základe kúpnej zmluvy medzi odporcom a tretími osobami a „zavkladovanie“ vlastníckeho práva navrhovateľov na základe kúpnej zmluvy medzi nimi a odporcom, s cieľom nadobudnúť vlastnícke právo navrhovateľmi k predmetným garážovým státiam), čo podľa odvolacieho súdu taktiež predstavuje prekážku pre vyhovenie podanému návrhu. 30. Na základe uvedeného potom ani jednému z predmetných výrokov nebolo možné vyhovieť, keď neprípustnosť, materiálna nevykonateľnosť a nespôsobilosť navrhovaného rozhodnutia naplniť účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predstavujú prekážku brániacu nariadeniu neodkladného opatrenia. 31. Navrhovatelia zároveň uviedli, že vzhľadom na nimi opísaný skutkový a právny stav sa navrhovaným neodkladným opatrením dosiahne taká úprava pomerov medzi stranami bez toho, aby bolo zo strany navrhovateľov nutné žalobou iniciovať ďalšie súdne konanie, nakoľko zastavením konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/ XX, bude pokračovať konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva vedené na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX a nič na tom nemení tvrdenie odporcu o odstúpení od kúpnej zmluvy pre „domnelé“ nezaplatenie kúpnej ceny, pretože kúpna cena bola zaplatená zápočtom. Už zo samotnej takto navrhovateľmi opísanej nimi tvrdenej „nespornej“ situácie, je však podľa odvolacieho súdu zjavné, že medzi stranami existuje množstvo sporných otázok, ktorých vyriešenie však nie je možné v konaní o nariadene neodkladného opatrenia. 32. Odvolací súd k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 330 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k trvalej úprave pomerov strán sporu uvádza, že je potrebné v takýchto prípadoch pristupovať k jeho nariadeniu zdržanlivo. Týmto inštitútom nemožno nahrádzať, prípadne obchádzať riadny procesný postup spojený s dokazovaním v civilnom sporovom procese, a to obzvlášť v prípadoch ako je prejednávaná vec, kedy medzi stranami existuje množstvo sporných skutkových aj právnych tvrdení a pre „konečné“ rozhodnutie vo veci bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu neprípustnom pre konanie o neodkladnom opatrení, v ktorom je táto možnosť výrazne obmedzená. Uvedený postup je teda možný len vo výnimočných prípadoch, čo vyplýva z ust. § 330 ods. 2 (povaha veci), teda nie je možný v každom jednotlivom prípade. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia v takýchto prípadoch musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné následky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.
33. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP) a rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie sa potom končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. januára 2017, sp. zn. 5Obdo/76/2016). 34. Odvolací súd záverom dáva do pozornosti, že v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (ktorú súd prvej inštancie opakovane ignoroval) a to v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Súd je tak povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie. Ak súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti strane sporu kvalifikované poučenie neposkytol, tak ako je to v prejednávanej veci, došlo k porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu procesných oprávnení tejto strany sporu, a to zmareniu jej možnosti podať žalobu vo veci samej (vymedzenej súdom v zmysle § 337 ods. 2 CSP) a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani nemohli nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe (§ 337 ods. 3 CSP). Takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces a naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 5Cdo/135/2017). 35. Napokon pre úplnosť poukazuje odvolací súd aj na to, že celkom opodstatnene odporca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Predmetné uznesenie totiž skutočné vecné odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia prakticky neobsahuje, keď okrem zhrnutia obsahu návrhu a citácie právnych noriem obsahuje už iba všeobecné konštatovanie o splnení predpokladov, avšak bez uvedenia čo i len náznaku konkrétnych dôvodov a úvah, na základe ktorých konajúci súd k tomuto záveru dospel. 36. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci neboli ani len čiastočne splnené, a preto nemal inú možnosť, než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 37. Vo vzťahu k výrokom, ktorým súdu prvej inštancie uložil T.. povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zdržať sa doručenia listiny preukazujúcej neopodstatnenosť zápisu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej bude možné vymazať poznámku o výkone záložného práva z LV č. XXXX, k.ú. K. Z. Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/X ako aj držať sa doručenia na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu o tom, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetu prevodu v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny obor pod V XXXXX/XX a uložil P.. A. N., povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia listiny preukazujúcej neopodstatnenosť zápisu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej bude možné vymazať poznámku o výkone záložného práva z LV č. XXXX, k.ú. K. Z. Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX a uložil jej povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa doručenia na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu vyhlásenia správcu domu o tom, že predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetu prevodu v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny obor pod V 17410/25, odvolací súd odmietol odvolanie odporcu voči výrokom VI. až IX., ako odvolanie podané neoprávnenou osobou
v zmysle ustanovenia § 386 písm. b) CSP, nakoľko toto bolo podané neoprávnenou osobou. Právny zástupca odporcu totiž v konaní podľa plnej moci nachádzajúcej sa v spise na č.l. 156 je opravený na zastupovanie výlučne odporcu, nebola mu udelená plná moc na zastupovanie týchto „tretích osôb“, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie doručené dňa 18.03.2026 a 08.04.2026, pričom tieto osoby, napriek tomu, že boli riadne poučené o možnosti podať odvolanie, voči predmetnému uzneseniu odvolanie v zákonnom stanovenej lehote (a ani neskôr) nepodali. Vyššie uvedené výroky sa pritom týkajú výlučne týchto osôb, odporcovi v nich nebola uložená žiadna povinnosť, preto ani nemohol proti ním podať riadny opravný prostriedok. Ak teda ustanovenie § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde okrem odporcu nemožno vylúčiť ani tretiu osobu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane s tým spojenými procesnými právami. 38. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie odporcu v odvolaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutých výrokoch I. až V. (týkajúcich sa odporcu) zamietol a odvolanie odporcu voči výrokom VI. až IX. odmietol, nakoľko odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou ( § 386 písm. b) CSP). 39. Vzhľadom na uvedené, o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na ich náhradu voči navrhovateľom v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).