Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/34/2026 z 31. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 4Co/34/2026 1426200260 31. 03. 2026 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Burgerová, s.r.o., Vazovova 9A, 811 07 Bratislava, IČO: 57 188 505, proti odporkyniam: 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C. a 2/ E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpené: AKMN legal s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 864 463, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06. februára 2026 č. k. 36C/3/2026-60 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odporkyniam 1/, 2/ p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa v spojení s jeho následnými dvoma písomnými podaniami predstavujúcimi podľa ich obsahu doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I, a to konkrétne: - stavbou - dom, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavbou - prístavba a nadstavba, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavbou - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 85 m2, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 20 m2, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, (ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ich scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorej prebieha katastrálne konanie pod V-32725/2025. Ďalej ním žiadal Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru, nariadiť zapísať toto neodkladné opatrenie do katastra nehnuteľností a prerušiť konanie o povolení vkladu Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností pod V-32725/2025 a povinnosť bezodkladne predložiť súdu predmetnú darovaciu zmluvu do tohto konania. Žiadal tiež žalovanej prikázať zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zrušeniu trvalého pobytu Žalobcu na adrese A. XX, XXX XX C. a zrušeniu, obmedzeniu užívania Nehnuteľností Žalobcom alebo vysťahovania Žalobcu z Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorej prebieha katastrálne konanie pod V-32725/2025 na Okresnom úrade Bratislava, odbor katastrálny,

všetko s tým, že súd prvej inštancie uloží Žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia a prizná Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči Žalovanej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovaným v 1/ a 2/ rade ako strane, proti ktorým návrh smeruje, nárok na náhradu trov konania. 2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaná 1/ je výlučným vlastníkom relevantných nehnuteľností, ktoré nadobudla pred 30 rokmi po smrti jej manžela dňa 29.12.1993 a otca navrhovateľa „... titulom dedenia č. k. D 9/94, Dnot 22/94 zo dňa 11.10.1995 a Rozsudkom č. k. 15C/134/94-60 zo dňa 18.12.1997, ktorým bola schválená dohoda dedičov po poručiteľovi, a to pozostalou manželkou a deťmi, t. j. dohoda Žalovanej, Žalobcu a p. E. G..“ Navrhovateľ uviedol, že je synom žalovanej1/ a rodinný dom (súp. č. XXXX) je jeho rodným domom od postavenia domu v r. 1970, v ktorom žije nepretržite od svojho detstva až doposiaľ ako dospelý 62-ročný muž. Žalovaná 1/ je matkou navrhovateľa a E. F. G., A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. ((sestra navrhovateľa). Nehnuteľnosti užíva spoločne navrhovateľ, žalovaná 1/ (matka navrhovateľa), sestra navrhovateľa E. F. G. a nachádzajú sa na adrese A. XX, XXX XX C., kde majú všetky uvedené osoby vedený trvalý pobyt, nakoľko ide o viacgeneračný rodinný dom, stavebne riešený ako 3 samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi, pričom prízemie slúži ako pivnica, prvé poschodie užíva navrhovateľ, prístavbu žalovaná 1/ a druhé poschodie E. F. G.. Uviedol, že o tom, že navrhovateľ dlhodobo užíva nehnuteľnosti a znáša náklady spojené s užívaním jeho bytovej jednotky svedčí aj Zmluva o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti od 01.10.2005 a faktúra za elektrickú energiu napr. za 06/2010. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa jeho zistení je na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. E., na ktorom sú vedené Nehnuteľnosti, aktuálne zapísaná plomba pod č. H./XXXX (Darovacia zmluva), a to pravdepodobne v prospech jeho sestry E. G., príp. aj / alebo v prospech jej detí, a to: E. E. I., A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX J., a F. D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C.. Podľa navrhovateľa týmto úkonom žalovanej 1/ dochádza bez dohody a vedomia navrhovateľa k jeho „bezdôvodnému vyvlastneniu“ z jeho dlhoročného domova a k porušeniu jeho očakávaných vlastníckych práv, pričom ide o opakovaný vzorec správania, kedy už v nedávnom čase žalovaná 1/ podobným spôsobom previedla darovacou zmluvou chatu na Devíne výlučne na jeho sestru E. G. a jej deti, pričom každý z nich nadobudol podiel 1/3. Vklad predmetnej darovacej zmluvy k chate a pozemkom zapísaným na LV č. XXX, k.ú. B. K. H. (ďalej len „Chata“), bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod H./XXXX dňa 07.08.2025. Navrhovateľ ďalej opísal, že žije v Rodinnom dome cca od r. 1970, spočiatku so svojimi rodičmi, sestrou a starými rodičmi a o pár rokov sa do domu nasťahoval aj otcov brat s rodinou. Po smrti otca navrhovateľa dňa 29.12.1993 bol celý majetok (Rodinný dom a Chata) v rámci dedičského konania na základe schválenej dohody dedičov „zdedený“ len žalovanou 1/ s tým, že po jej smrti celý tento majetok zdedí navrhovateľ so svojou sestrou rovnakým dielom, t. j. každý v podiele 1/2, pričom sa zároveň dohodli na spoločnom užívaní Rodinného domu. Poukázal na to, že každý z nich si vlastný priestor postupne zrekonštruoval, býval tam so svojou vlastnou rodinou, všetci sa spoločne starali o údržbu domu, záhrady a chatu, mužské práce okolo domu a chaty vykonával prevažne navrhovateľ, ktorý sa spolu so svojou sestrou starali aj o matku - žalovanú 1/ (pomáhali jej s bežnými vecami, nákupmi, návštevou lekára a pod.), pričom tieto rodinné povinnosti vykonával najmä navrhovateľ, keďže jeho sestra E. G. v rámci svojho zamestnania bola často a dlhodobo vycestovaná mimo Slovenskej republiky vrátanie obdobia COVID-u). Navrhovateľ ešte uviedol, že po rozvode manželstva je od roku 2014 doposiaľ vo vzťahu s F. L., ktorá sa v roku 2016 nasťahovala do jeho bytu v Rodinnom dome, pomáha navrhovateľovi v domácnosti, s prácami okolo domu, chaty a tiež aj v starostlivosti o žalovanú 1/, ktorú mala v úcte a prejavovala jej po celý čas zdvorilé správanie. V lete 2021 (august/september) sa sestra navrhovateľa E. G. natrvalo vrátila domov a spolu s navrhovateľom a jeho partnerkou sa starali o žalovanú 1/ a Nehnuteľnosti a navrhovateľ spolužitie všetkých v Rodinnom dome hodnotil ako pokojné, bežné rodinné spolunažívanie. K narušeniu tohto pokojného spolunažívania a k postupnej zmene správania žalovanej 1/ (ku konkrétne špecifikovaným negatívnym prejavom), došlo od augusta 2022, kedy sa so svojou partnerkou vrátili z dovolenky, avšak situácia sa následne po vzájomnej komunikácii na istý čas ukľudnila a rok 2023 prebehol pokojne v bežnom spolunažívaní všetkých a vzájomnou pomocou o žalovanú 1/ a Nehnuteľnosti. Zlom nastal v lete 2024, pričom navrhovateľa viedli k tomuto presvedčeniu viaceré konkrétne situácie, v dôsledku ktorých sa ich vzťahy narušili a komunikácia sa obmedzila len na všeobecné veci. Ku konfliktným situáciám dochádzalo podľa navrhovateľa aj v roku 2025, čoho dôsledkom bolo okrem iného, že partnerka navrhovateľa sa z domu odsťahovala a stretávajú sa mimo Rodinného domu. Navrhovateľ následne v návrhu popísal vzájomné spolunažívanie v Nehnuteľnostiach v období po odsťahovaní jeho partnerky z Rodinného domu a v rámci

toho uviedol, že dňa 14.12.2025 zistil, že na LV je od 16.12.2025 vyznačená plomba na základe H./XXXX (Darovacia zmluva) a keď následne dňa 15.12.2025 volal žalovanej 1/ „... stále kričala, aby ju nechal na pokoji ...“ Dňa 02.11.2026 (pozn. súdu prvej inštancie: vzhľadom na navrhovateľom opísané okolnosti dňa 02.01.2026) sa navrhovateľovi na vchodových dverách zlomil kľúč, na základe čoho zistil, že bola vymenená vložka zámku. Žalovaná 1/ na jeho na telefonáty nereagovala a preto sa navrhovateľ dostal do domu cez pivničný vchod. Po odomknutí bytu zistil, že sa mu v byte svieti, pričom pred odchodom boli všetky svetlá zhasnuté. Medzi navrhovateľom a žalovanou 1/ následne prebehla komunikácia o dôvodoch „výmeny zámku od dverí jeho (navrhovateľovho) bytu a od jeho garáže“. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že po celý svoj život (1963 - 2024, t. j. celých 61 rokov) mal so svojou matkou (žalovaná 1/) vynikajúci vzťah a zlom v správaní matky voči nemu ako synovi sleduje od cca od augusta 2022 po tom, ako sa natrvalo zo zahraničia vrátila domov žalovaná (jeho sestra E. G.), ktorou mal byť vylúčený zo zdravotnej starostlivosti o žalovanú 1/, ktorú dovtedy matke zabezpečoval. Uviedol, že pri jednej z posledných návštev v byte matky videl, že užíva omnoho viac liekov ako v čase, keď o jej zdravotnom stave mal vedomosť a chodil s ňou po lekároch. Ďalej navrhovateľ dal do pozornosti, že Rodinný dom a Chata boli pred 30 rokmi predmetom dedičstva po nebohom otcovi, ktorého sa po dohode dedičov medzi ním, matkou a sestrou (žalované 1/ a 2/) vzdal ako neopomenuteľný (plnoletý) dedič v prospech žalovanej 1/ s tým, že uvedený majetok po rodičoch bude v budúcnosti predmetom dedenia rovným dielom v prospech jeho sestry a neho, prípadne ich potomkov. Zároveň mal za zrejmé, že ide o majetok značnej hodnoty, do ktorého za celý život investoval nemalé finančné prostriedky a životné úspory. Úkonom darovania zo strany matky je nemilo prekvapený, považuje to za nespravodlivé riešenie voči nemu a jeho deťom, a trvá na tom, že svojim správaním nikdy nedal zámienku na to, aby sa k nemu začala jeho matka posledný rok správať tak, že ho vydedí, vysťahuje jeho stabilnú a dlhodobú partnerku a dokonca sa mu začne vyhrážať aj zrušením trvalého pobytu v dome a z neho urobí bezdomovca. Podľa navrhovateľa, okrem významného manipulatívneho vplyvu jeho sestry na správanie matky, má na jej nepochopiteľné správanie nepochybne vplyv aj jej zdravotný stav, ktorý vzhľadom na jej úctivý vek, bol alebo je zneužitý/zneužívaný jej dcérou - E. G., na ktorú sa žalovaná 1/ cíti bezpodmienečne odkázaná a je o tom aj opakovane ubezpečovaná. Riešenie darovania, alternatívne riešenie, resp. vysporiadanie mu nikdy neboli ponúknuté, všetko sa dialo a deje poza jeho chrbát, bez jeho vedomia, čo však nezodpovedá povahe žalovanej 1/ ako ju doposiaľ poznal. Rovnako mal za nepochopiteľné, že žalovaná 1/ by ako stará matka uprednostnila pri svojom rozhodovaní o majetku výlučne len dcérine deti a opomenula by ďalšie dve vnúčatá, deti navrhovateľa. Na základe takto opísaného skutkového stavu navrhovateľ dospel k záveru, že vôľa žalovanej 1/ ako jeho matky, ktorá celý majetok a dedičstvo navrhovateľa prevádza darovaním na svoju dcéru a jej deti, nie je výsledkom a prejavom jej slobodnej a vážnej vôle a navrhovateľ nevzhliadol ani žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť ako jej syn z aktu darovania prípadne dedenia (podľa § 469a OZ), vylúčený. Podľa názoru navrhovateľa sú práva žalovanej 1/ zneužité treťou osobou, ktorá má zištný zámer obohatiť sa na jeho úkor a sú tým ohrozené jeho práva. Preto sa obracia na súd, aby preveril úkon žalovanej 1/ a najmä aby posúdil, či takéto konanie nie je pod nátlakom, prípadne či vôľa žalovanej 1/ pri darovaní je vážna, slobodná a zrozumiteľná, prípadne či konala ako spôsobilá a duševne zdravá osoba, čo navrhovateľ týmto návrhom spochybňuje, pričom až do času tohto preverenia žiada, aby sa navrhovateľovi poskytla ochrana. Podľa navrhovateľa nebol prejav vôle žalovanej 1/ (matky) smerujúci k darovaniu nehnuteľností slobodný, nakoľko sestra navrhovateľa (žalovaná 2/) dlhodobým cieľavedomým nátlakom, izoláciou žalovanej 1/ od navrhovateľa a zneužívaním jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu vyvolala stav psychickej závislosti. Uviedol, že právny úkon urobený pod vplyvom takejto manipulácie a psychického nátlaku postráda atribút slobody, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť od počiatku (§ 38 OZ). Takéto správanie žalovanej 1/ môže mať za následok neplatnosť darovacej zmluvy, účinkami ktorej je navrhovateľ priamo, vážne a negatívne dotknutý na svojich právach aj ako neopomenuteľný dedič. Skutočnosť, že žalovaná 1/ náhle poprela svoje dlhoročné vyhlásenia o spravodlivom rozdelení majetku medzi obe deti a pristúpila k darovaniu celého svojho majetku pravdepodobne len jednému dieťaťu, podľa neho svedčí o tom, že tento úkon nebol urobený s racionálnym pochopením situácie, ale v stave neschopnosti samostatne rozhodovať. Ak na žalovanú 1/ mala vplyv manipulácia a nátlak zo strany sestry navrhovateľa, potom takéto konanie podľa neho nemôže požívať právnu ochranu aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). V závere navrhovateľ konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia nie je definitívne rozhodnúť spor, ale len „zakonzervovať“ súčasný stav (zabrániť prevodu domu ďalej), kým súd v riadnom konaní na základe znaleckých posudkov zistí, či matka bola v čase podpisu schopná takýto úkon urobiť. Navrhovateľ ďalej samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že existuje podľa neho dôvodná obava, že ak dôjde k zápisu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby (nie Navrhovateľa), tieto Nehnuteľnosti budú obratom zaťažené alebo prevedené na tretie

osoby, čím sa stane vrátenie daru alebo určenie neplatnosti právneho úkonu v budúcnosti fakticky nemožné. Vzhľadom na plombu pod H./XXXX na LV č. XXXX, k.ú. G. E., považuje Navrhovateľ za zrejmé, že prevod nehnuteľností práve prebieha, čo označil za najväčší dôkaz naliehavosti a nutnosti okamžitého zásahu zo strany súdu zastaviť tento proces zavkladovania darovacej zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že plánuje v zákonnej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku slobody vôle a vážnosti prejavu vôle žalovanej 1/ pod vplyvom nátlaku a manipulácie, čo vytvorilo informačnú bariéru medzi navrhovateľom a žalovanou1/, ktorej kognitívne schopnosti sú evidentne znížené. Do pozornosti dal ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pre neplatnosť úkonu nie je nevyhnutné, aby bola osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony, ale postačuje, ak v konkrétnom čase podpisu nebola schopná posúdiť následky svojho konania, napríklad vplyvom liekov, demencie alebo silného psychického nátlaku. 3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na osvedčenie jeho tvrdení pripojil ako listinné dôkazy výpis z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pre okres Bratislava I, obec C. - G. E., kat. územie G. E. (ďalej aj ako „výpis z listu vlastníctva č. XXXX“), výpis z listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, obec C. - B. K. H., kat. územie B. K. H. (ďalej aj ako „výpis z listu vlastníctva č. XXX“), fotografie označené ako fotografie domu s garážami a chaty, faktúru s prílohou č. XXXXXXXXXX, Výzvu na uvoľnenie a vysťahovanie sa z nehnuteľnosti zo dňa 15.05.2025 a Zmluvu o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti. 4. Dňa 14.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie navrhovateľa, ktorým rozšíril návrh na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 140 CSP a doplnenie dokazovania, čo odôvodnil tým, že došlo k novej skutočnosti, za ktorú považuje doručenie listu - výzvy, podpísanej žalovanou 1/, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 12.01.2026, ktorou navrhovateľa upozornila na zastavenie konania (ohľadom rušenia denného a nočného kľudu štartovaním motora, odstránenie kamery, odpratanie jeho vecí z nebytových priestorov do konca januára 2026, a to pod vyhrážkou zrušenia jeho trvalého pobytu a vysťahovania jeho vecí a riešenia situácie prostredníctvom príslušných orgánov a právnymi prostriedkami). Podľa navrhovateľa celú situáciu voči nemu negatívne riadi a ovplyvňuje žalovaná 2/, pričom samotnú výzvu k vyprataniu vecí a odhlásenie pobytu navrhovateľa považuje za cielené konanie dostať ho preč z Rodičovského domu, na ktorý má ako neopomenuteľný dedič právo. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení doplnenom podaním zo dňa 13.01.2026. 5. Dňa 20.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie, v poradí druhé doplňujúce podanie navrhovateľa, ktorým svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil z dôvodu zistenia, že v pôvodnom návrhu popri špecifikovaných nehnuteľnostiach absentovala ešte jedna nehnuteľnosť, zapísaná rovnako ako ostatné nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá sa týka Darovacej zmluvy a preto doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o túto nehnuteľnosť (do výroku 1. a 3. ) a žiadal nariadiť neodkladné opatrenie v takto doplnenom znení, podaním zo dňa 16.01.2026. 6. Dňa 29.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie, v poradí tretie doplňujúce podanie, ktorým rozšíril pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o žalovanú 2/, čo odôvodnil tým, že dňa 27.01.2026 Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva podľa Darovacej zmluvy pod H./XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva“) a na jej základe zapísal E. F. G., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. (sestru navrhovateľa) ako podielového spoluvlastníka s veľkosťou podielu k predmetným Nehnuteľnostiam, čo podľa neho znamená, že E. F. G. ako obdarovaná nadobudla prevodom od žalovanej 1/ spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam rozsahu 1/2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom podaním zo dňa 29.01.2026 v nasledovnom znení: Žalovanej 1/ sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: C. F., a to konkrétne: - stavbou - dom, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavbou - prístavba a nadstavba, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavbou - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavba - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemkoch KN-C par.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX,

- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2 - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2 - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ho scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod V-32725/2025 dňa 27.01.2026. Žalovanej 2/ sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I, a to konkrétne: - stavbou - dom, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavbou - prístavba a nadstavba, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavbou - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, - stavba - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemkoch KN-C par.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2 - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2 - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 - pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ho scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod H./XXXX dňa 27.01.2026. Žalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľným majetkom vo vlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádza v Nehnuteľnostiach, a to najmä, nie však výlučne, s týmto majetkom disponovať, scudzovať ho, zaťažovať, premiestňovať mimo priestory Nehnuteľností alebo ho odovzdávať do dispozície tretím osobám. Žalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretích osôb brániť Žalobcovi v nerušenom užívaní - bytovej jednotky (miestností) nachádzajúcej sa na 1. poschodí, ktorú žalobca obýva ako samostatnú jednotku a spoločných priestorov v rodinnom dome súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, garáže súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, garáže súp.č. 5917, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX, pre k.ú. G. E., - pozemkov parcelné č. XXXX/XX, M. XXXX/XX, M. XXXX/XX, M. XXXX/XX N. M. XXXX/XX, zapísanými na LV č. XXXX, pre k.ú. G. E.. Žalovaná 1/ a Žalovaná 2/ sú povinné strpieť výkon práv žalobcu podľa výroku 4. a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k zamedzeniu prístupu žalobcu alebo jeho návštev do uvedených priestorov (napr. výmena zámkov, zatarasenie vchodu a pod.). Žalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa prikazuje zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zrušeniu trvalého pobytu Žalobcu na adrese A. XX, XXX XX C. a zrušeniu, obmedzeniu užívania Nehnuteľností Žalobcom alebo vysťahovania Žalobcu z Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod H./XXXX dňa 27.01.2026. Súd ukladá Žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Súd priznáva Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči Žalovanej. 7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3 CSP“) § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 327 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 prvej vety a ods. 2 CSP, § 137 CSP, s prihliadnutím na § 185 ods. 2, 3 CSP a § 193 CSP, s poukazom na čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a so zreteľom na ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 124 OZ, § 628 ods. 1, 2 OZ, § 630 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 7 písm. f) zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR a § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Zb. 8. Z ustanovení CSP vyvodil, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Za ďalší predpoklad označil aspoň osvedčenú danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného

opatrenia vyvodil, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. Neodkladné opatrenie mal spravidla za opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Konštatoval, že súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je podľa súdu prvej inštancie daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (okrem iného procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko, ak vôbec, odvrátiť. 9. Súd prvej inštancie preto posudzoval v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 10. Uviedol, že povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia, čo znamená, že neodkladné opatrenie je podľa neho procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, mal za dôležitý obsah samotného návrhu. Zo strany navrhovateľa označil za nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej odôvodnenosti totiž podľa súdu prvej inštancie súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Považoval za potrebné rešpektovať vymedzené zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby opatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory. Súd prvej inštancie konštatoval, že je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). 11. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh k nemu vyvodil, že navrhovateľ je synom žalovanej 1/ a bratom žalovanej 2/, pričom vyhodnotil, že uvedený vzťah navrhovateľ neosvedčil žiadnymi listinnými dôkazmi. Konštatoval, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. E., obec: C. - G. E., okres: C. F., nadobudla Nehnuteľnosti na ňom zapísané na základe dvoch nadobúdacích titulov, a to rozhodnutia D 98/94 Dnot. 22/94 zo dňa 11.10.1995 - 1614/95 a rozsudku sp. zn. 15C/134/94-60 zo dňa 18.12.1997 žalovaná 1/. Podľa faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 12.08.2011 spoločnosť ZSE Energia, a.s. účtovala navrhovateľovi cenu za dodávku tovarov a služieb v zúčtovacom období 18.06.2010¬-13.07.2011 do odberného mieste Révová 48, 811 02 Bratislava. Z listu zo dňa 15.05.2025 vyvodil, že ním žalovaná 1/ vyzvala F. L. na uvoľnenie a vysťahovanie sa z Nehnuteľnosti do 30.05.2025. Konštatoval, že navrhovateľ mu ďalej predložil prvú stranu Zmluvy o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti, na odbernom mieste A.

XX, XXX XX C., s dňom prihlásenia od 01.10.2005. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I zo dňa 29.01.2026 zistil, že žalovaná 1/ darovala žalovanej 2/ darovacou zmluvou zo dňa 27.01.2026 Nehnuteľností v rozsahu podielu 1/2 k celku, zapísané na uvedenom liste vlastníctva, pričom z časti „Ťarchy“ vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je zapísané vecné bremeno „in personam“, spočívajúce v práve doživotného užívania Nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva v prospech žalovanej 1/. 12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný, vyhodnotiac, že navrhovateľ neosvedčil existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením. 13. Zhrnul, že podľa opísaných rozhodujúcich skutkových okolností, navrhovateľ vidí zásadné ohrozenie svojho práva v tom, že bude vylúčený z dedenia Nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve jeho rodičov a po smrti otca, vo výlučnom vlastníctve jeho matky (žalovanej 1), v prospech ktorej sa aj so sestrou (žalovanou 2/) na základe dedičskej dohody „vzdali“ svojho dedičského podielu a to z dôvodu, že navrhovateľ z listu vlastníctva, na ktorom sú Nehnuteľnosti evidované zistil, že matka Darovacou zmluvou (H./XXXX) previedla vlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na Nehnuteľnostiach na jeho sestru (žalovanú 2/) a zároveň v tejto časti bolo v prospech žalovanej 1/ in personam zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania. Zároveň navrhovateľ uvádza, že sa bude domáhať ochrany svojich práv žalobou vo veci samej (§ 137 CSP) - o určenie neplatnosti predmetnej Darovacej zmluvy (absolútnej), z dôvodu vád tohto právneho úkonu (§ 37 až § 39 OZ) a táto žaloba má zabezpečiť nápravu v tom, aby navrhovateľ nebol ukrátený na svojom budúcom dedičskom práve neopomenuteľného plnoletého dediča nadobudnúť Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jeho matky (žalovanej 1/) a súčasnom práve užívať časť Rodinného domu ako doposiaľ, ktoré odôvodnil tým, že celý svoj život obýva nerušene bytovú jednotku v tomto rodičovskom dome, uhrádza náklady spojené s bývaním, zabezpečuje údržbu Nehnuteľnosti a v rodinnom dome má evidovaný trvalý pobyt. 14. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 OZ súd prvej inštancie vyvodil, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto pávneho úkonu - Darovacej zmluvy. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet konania sa týka darcu a obdarovaného. 15. Zaujal názor, že navrhovateľ nie je účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa mieni domáhať v konaní podaním žaloby vo veci samej, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/. Na tom nič nemení ani dedičská dohoda strán v rámci dedičského konania po otcovi navrhovateľa a žalovanej 2/ a manželovi žalovanej 1/, podľa ktorej sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou predmetných Nehnuteľností. Samotné vyjadrenie navrhovateľa o tom, že bol týmto spôsobom vydedený, nemajú podľa súdu prvej inštancie oporu v žiadnych skutkových okolnostiach. Skutkové tvrdenia a okolnosti týkajúce sa ochrany obydlia navrhovateľa, vzhľadom na výzvu žalovanej 1/ na vysťahovanie navrhovateľa z Nehnuteľnosti, súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné a ani za osvedčené pre prijatie záveru, že navrhovateľovi svedčí určitý hmotnoprávny nárok, ktorý je ohrozený a ktorého ochrany sa domáha nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie naviac nemal za osvedčené ani tvrdenia navrhovateľa a jeho obavy z prípadného „cieľavedomého nátlaku, izolácie žalovanej 1/ a zneužívania jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu žalovanou 2/“, vrátane tvrdení o zdravotnom stave žalovanej 1/. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezistil, kedy, akým spôsobom, ani akými úkonmi mala žalovaná 2/ ovplyvniť žalovanú 1/ v čase predchádzajúcemu darovaniu podielu na Nehnuteľnostiach, vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ a nemal za osvedčené ani tvrdenia ohľadom starostlivosti o Nehnuteľnosti, okolnosti ich užívania, úhrad poplatkov, daní, a ďalších úhrad spojených s ich údržbou a prevádzkou, okrem úhrady plynu dodaného do odberného miesta v domácnosti navrhovateľa. Dospel k záveru, že subjektívna nespokojnosť navrhovateľa so spôsobom nakladania žalovanej 1/ s Nehnuteľnosťami, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie darovacou zmluvou previesť podiel v rozsahu 1 na žalovanú 2/ a neskoršia výzva žalovanej 1/, aby sa navrhovateľ z Rodinného domu vysťahoval (keď naviac z predložených listín vyvodil, že dôvodom tejto výzve malo byť rušenie pokojného užívania Nehnuteľnosti žalovanou 1/ práve zo strany

navrhovateľa) bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal byť obmedzený výkon práv vlastníkov Nehnuteľnosti (žalovaných 1/ a 2/). 16. V súvislosti s postupom navrhovateľa, ktorý sa ochrany svojich práv mieni domáhať žalobou vo veci samej, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 137 písm. d) CSP, ktoré upravuje možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, pod ktoré spadá žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, tzn. žaloba, ktorou sa žalobca mieni domáhať vo veci samej určenia, že Darovacia zmluva medzi žalovanú 1/ a žalovanou 2/ je neplatná, kde právna úprava prípustnosť takejto žaloby podmieňuje tým, že možnosť jej podania na súde vyplýva z osobitného predpisu; v takom prípade súd naliehavý právny záujem neskúma, keďže jeho existenciu zákon už predpokladá. Na to, aby súd mohol určiť neplatnosť Darovacej zmluvy na základe žaloby podľa § 137 písm. d) CSP mal za potrebné, aby táto možnosť vyplývala z osobitného predpisu. Konštatoval, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, nevyplýva tretím stranám zo žiadneho právneho predpisu. Zároveň na základe opísaných skutkových okolností a odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia nemal súd prvej inštancie za osvedčené, akého nároku sa navrhovateľ bude domáhať vo veci samej (napr. žalobou podľa § 137 písm. c) CSP) tak, aby súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru o osvedčení tohto nároku a za účelom jeho ochrany o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/21/2019 zo dňa 26.11.2019). Súd prvej inštancie tak nemal za osvedčenú možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), a to vo vzťahu k žiadnemu výroku navrhovaného opatrenia, ktorým by mali byť obmedzené žalované 1/ a 2/ vo výkone vlastníckeho práva, resp. ukladaná povinnosť. Naviac posúdil, že navrhovateľ výroky (3), (4) a (5) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia formuloval bez časového obmedzenia. Vyhodnotil, že nariadením neodkladné opatrenia by jeho právne účinky obmedzili výkon vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a to za stavu, že navrhovateľ neosvedčil ani základ nároku, keďže neosvedčil existenciu žiadneho konkrétneho práva (nároku), ochrany ktorého sa nariadením neodkladného opatrenia domáha. So zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z opísaných skutkových okolností, predložených listín a aj verejne prístupných informácií (katastrálny portál), nemal v danom prípade za osvedčené žiadne zákonné dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) podľa jeho záveru neodôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa mala obmedziť dispozícia vlastníka zapísaného v katastri s predmetnými Nehnuteľnosťami. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladné opatrenia vo výroku (6) zamietol aj z dôvodu absencie existencie práva s odkazom na § 7 písm. f) zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. 17. Za daného stavu, keď nemal za kumulatívne splnené vyššie uvedené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP (potrebnú úpravu vzťahov alebo ohrozenie výkonu rozhodnutia) a ani nemal za osvedčený základ nároku a existenciu konkrétneho práva navrhovateľa, ktorého ochrana by mala byť neodkladne zabezpečená navrhovaným opatrením (konkrétne právo navrhovateľa k sporným Nehnuteľnostiam) dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti, a preto návrh v zmysle § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. 18. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni navrhovateľovi (dominus litis) uplatneniu jeho zákonných práv a nárokov a ich súdnej ochrane vhodne zvoleným typom žaloby vo veci samej, formulovanou a prípustnou v zmysle ustanovenia § 137 CSP. 19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešným žalovaným 1/ a 2/, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nepriznal im ich náhradu a v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018) zo dňa 28.2.2018, v zmysle ktorého „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú

ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“ Pre úplnosť poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 251/04, podľa ktorého „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).“ 20. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas v celosti odvolanie žalobca odôvodňujúc ho tým, že súd prvej inštancie podľa neho nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie podľa neho nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP), a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP). Súdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ nesúhlasil s odôvodnením a s názorom súdu prvej inštancie, prečo Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. Navrhovateľ mal za to, že svojím podaním (Návrhom) dostatočne, detailne opísal skutkový stav, ktorý ho donútil podať Návrh a chrániť nielen svoje práva spojené s pokojným užívaním Nehnuteľností, ale aj práva matky pred úkonmi, ktorých dôsledky nevie posúdiť a môžu ju poškodiť a preukázal naliehavosť úpravy pomerov. Rovnako detailne opísal stav, ktorý aktuálnemu stavu predchádzal ako aj skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru mali významný negatívny vplyv na zmenu pokojného rodinného užívania Nehnuteľností a súkromného života Navrhovateľa s jeho partnerkou a poukázal na hroziace dopady nevydaním neodkladného opatrenia. Navrhovateľ (t. č. 62 ročný) podľa neho v konaní osvedčil, že v Nehnuteľnosti žije nepretržite od roku 1970 a je tam prihlásený na trvalý pobyt. Navrhovateľ aj jeho sestra (Žalovaná 2/) žili v dome spoločne so svojimi rodičmi a starými rodičmi, neskôr ako dospelí žili každý vo vyčlenenej samostatnej časti domu so svojimi rodinami a vychovali každý svoje dve deti a po ich odchode tam žijú doposiaľ. Po otcovej smrti pred 30. rokmi sa ako dedičia rozhodli prenechať celý majetok vrátane chaty na Devíne matke (Žalovanej 1/) s tým, že po jej smrti tento majetok zdedia rovnakým dielom, t. j. každý dostane polovicu majetku. Navrhovateľ v Návrhu uviedol, že za celý čas sa riadne staral o svoju matku, a počas dlhodobej neprítomnosti svojej sestry (Žalovanej 2/) v SR, chodil s matkou k lekárom (k všeobecnému lekárovi E. N., k chirurgovi E. L., a do nemocníc, robil jej nákupy, trávil s ňou voľný čas a bol jej vždy nápomocný, keď niečo potrebovala a zabezpečoval jej potreby aj spolu so svojou partnerkou p. L., ktorá s Navrhovateľom žila v dome posledných 9 rokov až do leta 2025, kedy sa musela z domu odsťahovať na nátlak matky a aj sestry, ktorá na matku v tomto smere vplývala. Navrhovateľ sa riadne po celý čas stará aj o dom a záhradu, pričom každý si za svoju časť užívania domu hradil média sám, spoločné náklady uhrádzali spoločne. Navrhovateľ mal za osvedčené, že za užívanie svojej časti domu nepretržite platí plyn a elektrickú energiu (predložením Zmluvy o združenej dodávke plynu, kde na 1.strane je uvedené, že dátum prihlásenia Navrhovateľa je: 01.10.2005, predložením najstaršieho dokladu za úhradu ZSE, aký Navrhovateľ má, je za obdobie od 06/2010 - 07/2011). Navrhovateľ túto starostlivosť vykonával ako samozrejmosť, o majetok sa staral ako o vlastný a doklady k úhradám na opravách domu a chaty si neodkladal, pretože nemal za potrebné a ani mu nenapadlo, že ich bude v budúcnosti potrebovať a preukazovať svoj prínos a starostlivosť dobrého hospodára a túto činnosť vyčísliť a zdokladovať. Považoval za zrejmé, že starostlivosť o údržbu tak veľkého domu a záhrady si vyžaduje neustále opravy a pozornosť. Tieto skutočnosti vedia potvrdiť účastníci konania a ich rodinní príslušníci, J. L. a prípadne aj susedia, ak súd bude považovať za potrebné ich vypočuť ako svedkov. Ako Navrhovateľ uviedol, spolužitie, komunikácia a vzťahy v rodine boli dlhodobo bezproblémové, rovnako starostlivosť o dom a záhradu, s čím nevznikali žiadne rozpory a roztržky. Pokojné nažívanie, starostlivosť Navrhovateľa o matku (Žalovanú 1/) narušil až definitívny návrat Žalovanej 2/ na Slovensko (v lete 2021), jej vplyv na matku (85 r.), čo sa významne prejavilo na správaní matky voči Navrhovateľovi a jeho partnerke a v podstate aj na jeho deťoch, keď od leta 2022 začala matka prejavovať znaky nevraživého správania, posielanie stručných odkazov namiesto rozhovoru, obviňovanie z úkonov, ktoré Navrhovateľ ani jeho partnerka neurobili (obviňovanie z krádeží vecí ako listu vlastníctva, varešiek v kuchynskom šuflíku, púšťanie zvukov, vôní do časti domu, kde sa zdržiava matka), keď následné opakované vyhrážanie z vydedenia a zrušenia trvalého pobytu Navrhovateľovi vyústilo do nutnosti vysťahovať partnerku Navrhovateľa na písomnú žiadosť matky, zároveň zo strany matky došlo k zákazu vstupu partnerky Navrhovateľa do domu a podniknutiu krokov k obmedzeniu užívania domu Navrhovateľom (výmena

zámkov, keď do časti domu, ktorú obýva Navrhovateľ, sa vie dostať cez pivničné dvere (dôkaz: foto vstupu - dvere vpravo sú z pivnice, dvere vľavo sú vchodové do bytu, schodište ide z verandy do bytu k sestre), tiež výzva na vypratanie vecí z garáže), a to neustále pri opakujúcich sa vyhrážkach o zrušení trvalého pobytu a tvrdení „robíš mi zle“. Tieto skutočnosti podľa neho predstavujú bezprostredné ohrozenie základnej životnej potreby Navrhovateľa - bývania, čo napĺňa podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Rovnako rozhodovanie o súkromnom živote Navrhovateľa vo veku 62 rokov, s kým má žiť a že sa nemá oženiť, lebo bude vydedený a vysťahovaný, mal za neadekvátne a úplne v rozpore so správaním matky voči Navrhovateľovi a jeho partnerke ako bolo predtým. Zmenu správania Navrhovateľ pripisuje aj zdravotným ťažkostiam matky, ktorá posledné roky vykazuje znaky duševnej poruchy, berie mnoho liekov, trasie sa pri chôdzi, niečo povie a následne si nepamätá, čo povedala, počuje zvuky, ktoré nie sú, a pod. Matku Navrhovateľ ani nevidí, pretože je stále zatvorená v dome, na zaklopanie už ani neotvára dvere. Rovnako s ním už nekomunikuje ani sestra. 21. Súdu prvej inštancie vytkol, že tieto okolnosti vôbec nezobral do úvahy, bagatelizoval problém Navrhovateľa, ktorý nevidel inú možnosť ako sa obrátiť na súd, keďže matka vykonala aj kroky vo vzťahu k majetku, keď chatu na Devíne v hodnote min. 200 000 EUR bez všetkého v lete 2025 prepísala na sestru (Žalovanú 2/) a jej dve dospelé deti, Navrhovateľ a jeho deti boli bezdôvodne a bez vysvetlenia opomenutí. Namietal, že od tejto skutočnosti súd prvej inštancie úplne abstrahoval a nezobral do úvahy ako skutočnosť, skutkový stav, ktorý má významný vplyv na toto konanie matky a sestry, nevidel v tom cielené zbavenie majetku matky a Navrhovateľa ako oprávneného dediča. Navrhovateľ celý život počítal s tým, ako to bolo aj dohodnuté, že v prípade dedenia mu bude patriť polovica majetku po matke. Aktuálne matke ostala len polovica domu. Navrhovateľ má za to, že svojím správaním ani voči matke ani voči sestre nijako nedal dôvod, aby bol takto obídený. Rovnako súdu prvej inštancie vytkol, že nezobral do úvahy ani zásadnú skutočnosť, ktorú Navrhovateľ uviedol v Návrhu, a to, že matka nielen vzhľadom na svoj vek (85 rokov), ale aj návštevy lekárov vrátane neurológa, vykazuje znaky duševnej poruchy a paranoidných stavov (počuje zvuky, ktoré pri kontrole jej bytu neboli zistené ani počuteľné) a tento stav je využívaný (zneužívaný) sestrou. Už v lete 2022, po 8 rokoch spolužitia jeho partnerky v dome, matka začala bezdôvodne vidieť v partnerke Navrhovateľa nepriateľa, pritom krátko predtým s ňou partnerka Navrhovateľa bola hospitalizovaná v nemocnici, pomáhala jej s obliekaním, kúpaním. Následne matka začala byť voči Navrhovateľovi a jeho partnerke bezdôvodne nepríjemná, ostražitá, videla v nich nejaké nevysvetliteľné hrozby, neutrálne udalosti interpretovala ako krádež (už spomenutého LV) s poznámkou, že bol to Navrhovateľ, lebo tam zanechal svoje DNA, alebo nájdenie starých varešiek v kuchyni, ktoré jej tam mala nechať partnerka Navrhovateľa, v podstate stále len tieto malichernosti nezakladajúce sa na pravde s dovetkom, že ťa vydedím, dám ťa vysťahovať, zruším trvalý pobyt... Súdu prvej inštancie vytkol, že nezobral do úvahy, že správanie matky, opísaný zdravotný stav a jej sociálna izolácia do súkromia a vplyv sestry na matku, mohli, resp. mali za následok poškodenie v majetkovej sfére matky a aj ohrozenie súčasných aj budúcich práv Navrhovateľa pokojne bývať a v budúcnosti dediť majetok, príp. ide aj o ohrozenie práv deti Navrhovateľa dediť, ak budú splnené zákonné podmienky. Navrhovateľ má za to, že bolo osvedčené manipulatívne správanie sestry, a to samotnými úkonmi matky darovaním, ktoré boli realizované výlučne v prospech sestry a jej detí. Ako inak sa vie a dá takéto správanie preukázať, ak nie zmenou správania a odpoveďou na otázku „cui bono“?! Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadňoval okolností, ku ktorým došlo v relatívne krátkom čase (cca 5-tich mesiacov), a to od leta do decembra 2025. Keď Navrhovateľ uviedol, že matka sa pred ním skrýva, súdu prvej inštancie vytkol tvrdenie, že to nebolo preukázané. Navrhovateľ pripomenul, že predložil listy - výzvy, určené pre neho a jeho partnerku, aj keď je zrejmé, že ich matka nemohla ani písať. Navrhovateľ by to nespochybňoval, ak by mal za to, že vôľa matky bola a je slobodná a vážna a rešpektoval by jej rozhodnutia, ak by na to existoval racionálny dôvod. Práve preto, že Navrhovateľ v správaní a právnych úkonoch matky má vážne podozrenie, že nešlo z jej strany ani o racionálne ani slobodné rozhodnutie uvedomujúc si dôsledky tohto konania, ale o rozhodnutie v duševnej poruche, považuje za nevyhnutné, aby zasiahol súd a na návrh zhodnotil dušený stav matky a preskúmal platnosť úkonov matky, ktoré vykonala (najmä darovacej zmluvy k domu). Navrhovateľ len videl, ako prišiel syn jeho sestry, nasadili matku do auta a odišli. Zrejme vtedy došlo k úkonom darovania. Súdu prvej inštancie vytkol záver, že neodkladné opatrenie nemôže byť založené len na tvrdeniach Navrhovateľa. Ako inak má Navrhovateľ uplatniť svoje práva, ak nie tvrdením o skutočnostiach, ktoré existenciu potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením vyžadujú. Navrhovateľ nerozumie, v čom sa jeho tvrdenia môžu súdu prvej inštancie javiť ako nepravdivé, ak opísanými úkonmi zjavne dochádza k ohrozeniu a zásahu do práv Navrhovateľa a aj jeho matky, ktorá sa nevie brániť a nepozná dopady svojho konania. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil svoju obavu, že matka môže vykonať aj iné právne úkony, ktoré môžu mať aj na ňu negatívny vplyv. Nejde o bežnú rodinnú

roztržku ani o výsledok dlhodobých nezhôd, ale o plánované a načasované a cielené úkony, ak by súd prvej inštancie vzal do úvahy časovú súslednosť opísaných skutočností, ktoré sa uskutočnili v relatívne krátkom čase a prevod majetku ako výsledok úkonov matky, musel by dospieť k záveru, že vzniknutá situácia nie je bežná a je potrebné ju riadne preskúmať v konaní vo veci samej po vydaní neodkladného opatrenia. Ak sa bezdôvodne správanie matky zmenilo voči synovi (Navrhovateľovi) takým spôsobom, že s ním matka nekomunikuje, skrýva sa pred ním, vyhráža sa a obviňuje, musí byť toto správanie buď výsledkom psychického nátlaku, ktorý na ňu niekto robí a/alebo ide o konanie v duševnej poruche, ktoré niekto zneužíva, a teda ani jeden z úkonov za takýchto podmienok nemôže byť platný. Nejde len o ochranu práv navrhovateľa, ale aj matky ako staršej a majetnej osoby, ktorej zdravotný stav a psychická labilnosť mohli byť zneužité. Takto to vidí Navrhovateľ, inak by sa svojím Návrhom neobrátil na súd. Má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo rýchle, nesprávne vyhodnotené a posúdené. Namietal, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani hodnotu majetku, ktorá je predmetom úkonov matky, nezaoberal sa argumentom darovania chaty v hodnote min. 200 000 EUR a hodnoty viacgeneračného domu v Starom Meste, ktorá sa pohybuje na úrovni minimálne 800 000 EUR. Rovnako namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal právami Navrhovateľa, ktorému je bránené pokojne užívať časť domu, obmedzil sa len na to, že k domu nemá žiadne užívacie právo a trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Súd prvej inštancie podľa neho síce správne uviedol, že Navrhovateľ nemá k Nehnuteľnosti žiadne právo podľa legislatívy, avšak nezobral do úvahy okolnosť, že Navrhovateľ žije v rodičovskom dome viac ako 55 rokov, platí úhrady spojené s užívaním Nehnuteľnosti bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, avšak tak je to v rodinách bežné. Súdu prvej inštancie vytkol, že nezobral do úvahy, že ide o tzv. generačné žitie, tu sa bavíme o „nehmotnom“ práve k domu a atmosfére, v ktorom Navrhovateľ prežil celý svoj život, a ktorý má pre neho morálnu a rodovú hodnotu. Navrhovateľ má legitímne očakávanie nielen ako legitímny dedič, ale aj ako osoba, ktorá sa o majetok riadne starala a stará. V úkonoch darovania, pri ktorých je Navrhovateľ opomenutý, vidí simulovaný úkon jeho „vydedenia“, keďže zákonný dôvod na jeho vydedenie neexistuje a ani nebol založený. Prevodom chaty Navrhovateľ stratil akékoľvek právo chatu užívať, jeho veci boli z chaty bez jeho vedomia vypratané, príp. niektoré ponechané bez náhrady. Darovaním polovice domu vzniklo medzi matkou a sestrou (Žalovanými) podielové spoluvlastníctvo, čím sa zaktivizovali práva sestry ako vlastníka domu a zdvojnásobil tlak na Navrhovateľa. Práva, ktoré voči nemu mohla uplatniť matka, získala aj sestra. Všetko sa dialo bez vedomia a poza chrbát Navrhovateľa, on bol úmyselne vynechaný a ani následne sa s ním o prevodoch nikto nebavil. Dovtedy žiaden problém neexistoval, preto Navrhovateľ nič neriešil, hoci nehnuteľnosť domu je stavebne rozdeliteľná, a tiež aj to, že väčšinu času bol to práve on, kto trávil s matkou viac času a za celý čas by mu nenapadlo, situáciu využiť vo svoj prospech ako to urobila sestra. Mal za zrejmé, že darovaciu zmluvu nepripravila matka a podľa toho, ako s ňou Navrhovateľ dlhodobo nažíval, takýto podnet nemohol ani od nej vyjsť. Zároveň súdu prvej inštancie vytkol, že nezobal do úvahy ani vek Navrhovateľa a vznik traumy zrelej dospelosti, keďže Navrhovateľ je pred dôchodkom a v tomto veku je vystavený hrozbe vysťahovania. Ak by v darovaní nebol nekalý zámer sestry, nakoľko jedine ona z týchto úkonov matky profituje, nebol dôvod ani samotného úkonu/úkonov darovania. Navrhovateľ tu vidí zjavnú pohnútku zbaviť ho toho, čo by mu zo zákona patrilo, čo súd prvej inštancie nevyhodnotil ako naliehavú potrebu Navrhovateľa. Ak by sa Navrhovateľ nemal čoho obávať, prečo nebolo darovanie vykonané pre oboch súrodencov naraz s právom zriadeného vecného bremena doživotného bývania pre matku. Ide najmä o právo pokojného bývania Navrhovateľa v dome, nezasahovania do jeho majetku, ktorý sa v dome nachádza, práva na súkromný život, čo v sebe zahŕňa právo žiť s kým chce a nie zákazy a vyhrážky. Navrhovateľ žije pod neustálym tlakom vysťahovania a straty strechy nad hlavou. Súdu prvej inštancie vytkol, že ani v úkonoch darovania podstatnej časti majetku nevidel konanie, ktoré je spôsobilé viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko odvrátiť (súdne konania o neplatnosť úkonov darovania a iné). Namietal, že súd prvej inštancie nevidel v úkone darovania polovice domu založenie takej skutočnosti, ktorá Navrhovateľa má cielene nielen pozbaviť majetku, a zároveň ho vyprovokovať k úkonom obrany voči vlastnej rodine a založenia dôvodu vydedenia. Ak súd prvej inštancie uviedol, že je povinný brať do úvahy, či nariadením neodkladného opatrenia nevzniknú iným obmedzenia vo výkone ich práv nad nevyhnutný rozsah, vytkol mu, že ani túto skutočnosť neposúdil a nevyhodnotil správne, pretože mal za zrejmé, že Navrhovateľ nechce nič viac ako dosiahnuť pokojný nerušený stav užívania domu, tak ako to bolo doposiaľ, resp. aspoň do leta 2025, kedy sa musela vysťahovať jeho partnerka a chce mať záruku, že dohoda o rozdelení majetku, ktorá bola urobená medzi účastníkmi, bude platiť a Navrhovateľ nebude z budúcich majetkových očakávaných práv vylúčený bezdôvodne a rovnako nebude jeho matka zbavená majetku alebo zaťažená inými záväzkami podpisom listín, ktorých obsah a dopad nevie posúdiť. Dal do pozornosti, že žalované nebudú nijako obmedzené na svojich právach nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu ako to navrhol Navrhovateľ v Návrhu, keďže tieto len odzrkadľujú stav, v akom

bol majetok užívaný Navrhovateľom, nechce nič naviac a neodkladným opatrením chce tento stav len zachovať. Z obsahu podania mal za zrejmé, že trvanie neodkladného opatrenia Navrhovateľ žiada na dobu až do nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu k Nehnuteľnostiam, keďže neexistujú dôvody jeho vydedenia. Ide o jeho ľudské práva, kedy je jeho dôstojnosť vyhrážaním a urážaním znevažovaná, kedy mu ako dospelému človeku je prikazované, s kým má žiť alebo je zakázané bývať so svojou dlhoročnou partnerkou v časti domu, ktorú užíva len Navrhovateľ a za ktorú platí. Rovnako Navrhovateľ poukázal na to, že do svojej časti domu musí chodiť cez pivnicu, pretože bol vymenený zámok na verande, z ktorej je vstup do domu do ostatných „bytových jednotiek“ užívaných Žalovanými. Navrhovateľ tiež poukázal, že počas jeho neprítomnosti v dome sa niekto snažil nasilu dostať do jeho bytu (dôkaz: foto znaky poškodenia zámku a zárubne). Po vydaní neodkladného opatrenia bol zámok na garáži užívanej Navrhovateľom upchatý a Navrhovateľ sa nevedel dostať k svojim veciam. Mal za zrejmé, že správanie voči Navrhovateľovi sa stupňuje, sestra Navrhovateľa (Žalovaná 2/) sa od celého dištancuje, o ničom nevie, pritom je účastníčkou oboch zmlúv a autorom výziev písaných akože matkou na PC. Súdu prvej inštancie vytkol, že sám neposudzoval v celom kontexte celú situáciu, ktorú sa mu snažil Navrhovateľ vysvetliť. Veď práve preto, že ak sú problémom len malichernosti (varešky, zvuk, voňavky a partnerka), ktoré sú neustále opakované, a vedú k zásadným negatívnym úkonom proti Navrhovateľovi, je podľa neho na uváženie takéto konanie preskúmať. Navrhovateľ predložil výzvy, jednu voči partnerke Navrhovateľa, ktorá sa pre kľud v rodine Navrhovateľa radšej odsťahovala a druhú voči Navrhovateľovi, aby vypratal garáž inak budú mu veci deložované, bude mu zrušený trvalý pobyt a bude vysťahovaný. Ako inak má Navrhovateľ vzniknutú situáciu riešiť, keď súd nevidí túto hrozbu a radšej krátkou cestou Návrh zamietne?! Ak by Navrhovateľ predložil video alebo zvukovú nahrávku, potom by boli tieto dôkazy spochybnené, že nebol daný súhlas tretích osôb. Navrhovateľ nevie predložiť ani zdravotné záznamy matky, pretože za posledné obdobie bol vylúčený z jej starostlivosti, rovnako ako už uviedol, neodkladal si žiadne bločky z opráv a nákladov, ktoré vynaložil do domu a chaty, pretože sa k majetku správal ako vlastnému. Uviedol, že zdravotný stav matky a jeho vplyv na platnosť darovacích zmlúv môže posúdiť len znalec. Navrhovateľ takýmto posudkom nedisponuje. Súdu prvej inštancie vytkol, že spomínané znaky duševnej poruchy tiež nemal záujem nijako preskúmať, aj keď je zrejmé, že v tomto štádiu konania to nie je ani možné, ale mal to podľa názoru Navrhovateľa ponechať na dokazovanie a verifikáciu tvrdení Navrhovateľa a vydať neodkladné opatrenie, ktorým by sa nič nezmenilo. Namietal, že tu nejde o subjektívnu nespokojnosť, resp. len o ňu, tu ide aj o obavu aj o matku, o ochranu práv samotnej matky, pretože jej konanie nezodpovedá tomu, ako ju Navrhovateľ poznal. Samotný súd by mal na základe uvedených skutočností zbystriť podľa neho pozornosť, či nie je potrebné poskytnúť ochranu aj samotnej matke, pretože tu nejde o riešenie nejakého konfliktu v rodine a Navrhovateľ by ani nechcel, aby súd za neho riešil osobné a rodinné problémy. Práve preto, že sa v rodine nič nestalo, dôsledky konaní sú alarmujúce a tomu nezodpovedajú. Pripomenul, že opakovane uviedol, že či už z dôvodu nevážnosti vôle Žalovanej 1/ alebo duševnej poruchy Žalovanej 1/ vidí neplatnosť darovacej zmluvy k domu, ktorej neplatnosti sa chce domáhať v konaní vo veci samej. Nárok, ktorého sa Navrhovateľ domáha, jednoznačne vyplýva z obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia, a to spočíva v jeho práve pokojne užívať nehnuteľnosť, v ktorej býva, právo nedotknuteľnosti vlastníctva jeho osobných (hnuteľných) vecí, ktoré sa v dome nachádzajú, právo na majetok, ktorý by bol ďalšími úkonmi Žalovanej 1/ ohrozený a právo domáhať sa absolútnej neplatnosti úkonov, pri ktorých má za to, že boli vykonané v rozpore so zákonom. V konaní vo veci samej, a to určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu darovania majetku Žalovanou 1/ ako darkyňou a Žalovanou 2/ ako obdarovanou, Navrhovateľ má zámer, aby súd preskúmal platnosť darovacej zmluvy, ktorú Navrhovateľ považuje za absolútne neplatnú podľa ust. § 38 OZ. Odôvodnenosť nároku Navrhovateľa je aj z obavy ďalšieho prevodu majetku na tretie osoby, čím sa sťaží domáhanie sa práv Navrhovateľa ako neopomenuteľného dediča. Ak sa neplatnosť úkonov darovania matkou preukáže, nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu podielu na Žalovanú 2/ na dome. Upozornil, že ak nie je zrejmé, ochrany akých práv sa Navrhovateľ domáha, s čím Navrhovateľ nesúhlasí, mal súd prvej inštancie postupom podľa § 129 a/alebo § 130 CSP vyzvať Navrhovateľa, aby svoje podanie doplnil, upresnil. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Dal do pozornosti, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). Mal za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami Navrhovateľa, podľa ktorého sú vážne dôvody na vydanie neodkladného opatrenia ako navrhoval Navrhovateľ a na posúdenie úkonov darovania medzi Žalovanými s významne

negatívnymi dopadmi aj na súčasný život Navrhovateľa v dome a rovnako aj dopadmi do budúcna, ktoré sa prejavia u Navrhovateľa vo sfére majetkovej, keď uvedené tvrdené skutočnosti síce podľa názoru súdu prvej inštancie neobstáli ako dôkaz samé osebe, avšak súd ich musí hodnotiť aj v komplexe ďalších tvrdení a iných skutkových zistení, teda nie len jednotlivo, ale tiež vo vzájomných logických súvislostiach. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 36C/3/2026-60 zo dňa 06.02.2026 zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovuje a určil, že vo vzťahu k navrhovaným výrokom uznesenia pod por. č. 1 až 6. neodkladné opatrenie trvá až do nadobudnutia vlastníckeho práva Navrhovateľa k Nehnuteľnostiam vo veľkosti podielu 1/2 alebo aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Odporkyne v rámci svojho vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa označili návrh za v celom rozsahu nedôvodný, podaný účelovo, vykonštruovaný resp. založený na účelových klamstvách navrhovateľa a neboli podľa nich v žiadnom ohľade osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ich vyžadujú ustanovenia § 325 a nasl. CSP. 23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie - uznesenie Mestského súdu Bratislava IV vydané dňa 06.02.2026 pod číslom konania 36C/3/2026-60 (ďalej len ako „Napadnuté uznesenie“) považovali za správne, vydané plne v súlade s platným právom a spravodlivé. Odvolanie navrhovateľa proti Napadnutému uzneseniu považovali za nedôvodné, tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia, za nepravdivé, žiadajú, aby Krajský súd Napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a priznal im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mali za nesporné, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším predpokladom je podľa nich aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Uviedli, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce v zmysle CSP nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. Ďalej podľa nich platí, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, s tým, že povinnosť osvedčiť súdu tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia, čo znamená, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Vyjadrili názor, že navrhovateľ v tejto veci neosvedčil existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením, čo osvedčiť nemohol, pretože žiadne vecné ani iné právo, z ktorého by mohla byť odvodzovaná pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením, podľa nich neexistujú. Navrhovateľ podľa nich žiadne také právo nemá. Jeho vnútorné očakávania o tom, čo sa stane v budúcnosti alebo očakávania založené na čisto len skutkovom stave užívania dotknutých nehnuteľností bez právneho základu nie sú podľa nich relevantné. Vnútorné presvedčenie navrhovateľa o tom, že tretia osoba (bez ohľadu na to, že ide o žalobcovu matku) bude resp. nebude so svojim majetkom nejako nakladať, označili za úplne nepodstatné a irelevantné. Uviedli, že navrhovateľ vidí zásadné ohrozenie svojho práva v tom, že bude vylúčený z dedenia dotknutých nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve jeho rodičov a po smrti otca, vo výlučnom vlastníctve odporkyne 1/, v prospech ktorej sa aj so sestrou odporkyňou 2/ na základe dedičskej dohody „vzdali“ svojho dedičského podielu a to z dôvodu, že navrhovateľ z listu vlastníctva, na ktorom sú dotknuté nehnuteľnosti evidované zistil, že odporkyňa 1/ Darovacou zmluvou (katastrálne konanie pod číslom V-32725/2025 ) previedla vlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na dotknutých nehnuteľnostiach na odporkyňu 2/ a zároveň v tejto časti bolo v prospech odporkyne 1/ in personam zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania. Samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že bol v dôsledku darovania vydedený, podľa nich nemajú oporu v žiadnych skutkových okolnostiach ani v platnej právnej úprave. Tvrdenie navrhovateľa, že „Po otcovej smrti pred 30. rokmi sa ako dedičia rozhodli prenechať celý majetok vrátane chaty na Devíne matke (odporkyni 1/) s tým, že po jej smrti tento majetok zdedia rovnakým dielom, t. j. každý dostane polovicu majetku“, označili za účelové tvrdenie navrhovateľa, ku ktorému nedoložil a ani len nenavrhol žiadny dôkaz, nakoľko dohoda dedičov podľa uznesenia o prejednaní dedičstva číslo D 98/94 zo dňa

08.09.1995 neobsahuje nič, čo by čo i len naznačovalo citované tvrdenie navrhovateľa. Jeho vnútorné pohnútky a uvažovania nemajú žiadny formalizovaný prejav navonok. Označili ich za irelevantné. Uviedli, že odporkyňa 1/ nadobudla dedičstvo po svojom zomrelom manželovi v zmysle dohody dedičov bez akejkoľvek povinnosti výplaty voči navrhovateľovi, ale aj voči odporkyni 2/, ktorá tiež patrila do okruhu dedičov. Odporkyňa 1/ v súvislosti s dedičstvom po zomrelom manželovi nemá voči svojim deťom žiadne relevantné záväzky. Ako dôkaz doložili uznesenie o prejednaní dedičstva číslo D 98/94 zo dňa 08.09.1995. Pre úplnosť a na zdôraznenie účelovosti a vypočítavosti tvrdení navrhovateľa poukázali na ustanovenie § 484 OZ, podľa ktorého súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. Ak teda má navrhovateľ nejakú obavu z vydedenia ako tvrdí, tak je v kontexte platného práva podľa nich irelevantná. Pokiaľ ide o rodinný dom, tak odporkyňa 1/ previedla na odporkyňu 2/ polovicu, čo znamená, že polovica, ktorá jej ostala, bude v budúcnosti predmetom dedičstva a už len z tohto dôvodu nemôže obstáť tvrdenie či úvaha navrhovateľa o nejakom vydedení. Doplnili, že odporkyni 1/ nebráni v slobodnom nakladaní s majetkom žiadna povinnosť, či už formálna (písaná) alebo neformálna. K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom zlých vzťahov v rodine odporkyne uviedli, že vzťahy sú skutočne narušené. Avšak správania hraničiaceho s porušovaním dobrých mravov až prekračujúceho dobré mravy sa dopúšťal podľa nich práve navrhovateľ, ktorý po nadviazaní vzťahu s jeho novou partnerkou sa začal postupne k odporkyni 1/, hoci je to jeho matka, správať neúctivo a grobiansky, pričom takého správania sa dopúšťala aj jeho partnerka, čo vyústilo do požiadavky odporkyne 1/, aby vypratala nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne 1/, inak budú podniknuté právne kroky. Navrhovateľ sa s týmto stavom nezmieril, hoci priateľka navrhovateľa nemala absolútne žiadne, ba dokonca ani len odvodené právo na užívanie nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne1/. Toto právo nemá podľa nich ani navrhovateľ a na tejto skutočnosti nič nemení ani jeho príbuzenský vzťah k odporkyni 1/ a ani skutočnosť, že z dobrej vôle odporkyne 1/ bezodplatne užíva nehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to bez riadneho právneho titulu. Považovali za absurdné, že sa dospelý muž narodený v roku 1963 nedokáže postarať o vlastné legitímne bývanie a dovoláva sa v tomto smere rodičovskej starostlivosti. 24. Pokiaľ ide o uhrádzanie niektorých nákladov spojených s užívaním daných nehnuteľností, odporkyne vo vyjadrení uviedli, že nielenže ich uhrádzanie v žiadnom ohľade nepreukazuje hmotnoprávny vzťah, na ktorého základe by bolo legitímne užívanie daných nehnuteľností navrhovateľom, ale je to naopak - absolútne základnou a legitímnou otázkou resp. požiadavkou podľa nich je, že keď už nehnuteľnosti bezodplatne užíva, hoci k nim nemá žiadne právo, tak je na mieste, aby sa aspoň podieľal na prevádzkových nákladoch užívania daných nehnuteľností a na úhrade spotreby energií. Odvodzovať z týchto skutočnosti právo na užívanie a domáhať sa jeho ochrany neodkladným opatrením označili za absurdné. Odporkyňa 1/ podotkla, že pokiaľ ide o uhrádzanie nákladov, tak navrhovateľ uhrádza daň za garáž, v ktorej opravuje autá. Odporkyni 1/ nie je zrejmé, na akom základe opravy vykonáva, pretože žiadna podobná činnosť na meno žalovaného nie je v živnostenskom registri zapísaná. Po zadaní vyhľadávania podľa mena a priezviska „A. B.“ na portáli O. je nájdený iba jeden záznam viď: https://www.zrsr.sk/Detail/njI2qTd7ysFWgVxxKyIHBjK2WOpAxm4NdDvRVZHDFw, ktorý sa ale tejto veci netýka, pretože má ísť o požičiavanie vodných bicyklov s miestom podnikania 82101 Bratislava-Ružinov, Senecká cesta 2. Zároveň pri vyhľadávaní na portáli O. podľa mena a priezviska „A. B.“ nie je žiadny nález ani pokiaľ ide o fyzickú osobu, ani pokiaľ ide o fyzickú osobu spoločníka, ani pokiaľ ide o fyzickú osobu štatutára. Odporkyňa 1/ tak trpí aj obavou o legálnosť činností vykonávaných navrhovateľom v garáži, ktorá je súčasťou rodinného domu na adrese A. XXXX/XX, XXX XX C. - G. E., keďže navrhovateľ tvrdí, že tam vykonáva servis ako automechanik. Všetky tvrdenia navrhovateľa o údajnom zlom psychickom stave odporkyne 1/ a spochybňovanie slobody jej vôle pri realizácii úkonov, s ktorými navrhovateľ nie je spokojný, či stotožnený odporkyne spoločne odmietli ako absolútne nepodložené, účelové a vykonštruované. Uviedli, že navrhovateľ jednoducho buď klame alebo svoje vlastné predstavy (hraničiace až s bludmi) predostiera resp. sa snaží predostrieť súdu ako reálny skutkový stav. Ide podľa nich o tvrdenia nepravdivé a namietali, že navrhovateľ tvrdený stav nijakým spôsobom neosvedčil. Dali do pozornosti, že odporkyňa 1/ realizovala navrhovateľom napádané úkony u notára, za prítomnosti svedkov, pričom sama notársky úrad navštívila a úkony vykonala pri plnom vedomí, slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku a po vlastnom rozhodnutí, ktorého motiváciu nemá povinnosť komukoľvek

vysvetľovať. Poznamenáva však, že z vulgárneho a útočného správania navrhovateľa (svojho syna) má reálnu obavu, nakoľko sama je vysokého veku a nielenže by sa nevedela brániť fyzickému útoku, ak by prišiel, ale veľmi zle znáša navrhovateľove ataky po psychickej stránke. Ako dôkaz doložili notársku zápisnicu o darovaní chaty – číslo N 356/2025, Nz 32332/2025, NCRls 32954/2025 a notársku zápisnicu o darovaní chaty – číslo K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, NCRls 76445/2025. Formálna reakcia na navrhovateľove „naschvály“ v podobe listu, v ktorom ho vyzvala na upustenie od rušivých konaní, ktoré jasne pomenovala, je podľa nej normálnou vecnou a racionálnou reakciou, dokonca s tým najmenším „útočným“ potenciálom, nakoľko odporkyňa 1/ nevolala políciu, neurobila podanie na súd, ale iba formálne vyzvala navrhovateľa, aby upustil od konania, ktoré v rámci svojho vlastníctva nebola ochotná bez ďalšieho tolerovať. Mali za to, že neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody. Za podmienku pre nariadenie takéhoto opatrenia mali existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, existenciu nároku, ako aj ich osvedčenie a osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Okrem toho nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Podľa nich žiadna z uvedených podmienok v danom prípade nebola naplnená. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový a právny stav odporkyne mali za to, že pre vydanie neodkladného opatrenia v prospech navrhovateľa nie je splnená žiadna z predpísaných podmienok a nebola splnená ani ku dňu vydania Napadnutého uznesenia, ktoré je podľa ich názoru správne, je vydané plne v súlade s platným právom a spravodlivé, odvolanie žalobcu proti Napadnutému uzneseniu je podľa ich názoru nedôvodné, a preto odporkyne navrhli, aby odvolací súd Napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov voči odporkyniam. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 26. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia budúceho rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu bude ohrozená. Za podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať osvedčenie zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, resp. by mu vznikla ujma, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala, a to nenapraviteľne, a že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým riešením na úpravu týchto ohrozených pomerov subjektov konania o tomto návrhu, prípadne osvedčenie, že by bola ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane za osvedčenia existencie jeho nároku, ktorému sa má takáto neodkladná súdna ochrana poskytnúť. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť buď ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to postavenia právneho nestačí len faktického) napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, keď splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné ich aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením poskytuje súd právnu ochranu buď dočasne, alebo môže aj trvalo, nahrádzajúc konanie vo veci samej, vždy však bez potreby vykonania dokazovania požadovaného v riadnom meritórnom konaní, čo je dôvodné len za osvedčenia naliehavosti situácie a vysokej intenzity osvedčenia potreby okamžitého zásahu súdu. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je viazaný návrhom strany, pričom je nutné starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení, prihliadať nielen na ochranu

oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR, je možné tieto práva obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Uvedené sa potom týka aj prípadného obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, ktoré je možné neodkladným opatrením obmedziť iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v záujme nutnej okamžitej ochrany iného, rovnako významného a právne relevantného práva (nároku) navrhovateľa neodkladného opatrenia. 27. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol nedôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a neudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné a dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Výnimočnosť tohto procesného inštitútu spočíva v tom, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za osvedčenia konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom nesúcim dôkazné bremeno v rozsahu osvedčenia, že odporca realizuje také konkrétne správanie/ konanie, ktorým dochádza k ujme na právach navrhovateľa. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jej priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou okamžitej úpravy pomerov strán sporu hoci bez dokazovania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie, keď úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si okrem toho vyžaduje osvedčenie takých skutočností, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Ide o tzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma na jej právnom postavení a na jej uplatniteľných právnych nárokoch. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú, alebo trvalú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to postavenia právneho, prípadne faktického, avšak za osvedčenia existencie právneho nároku vo vzťahu k odporcovi, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 28. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo nemateriálnej) u navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ide o výnimočný prostriedok, keďže sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do

záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení jeho navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti existencie nároku vo veci samej, ktorá má za neodkladným opatrením (ako je tomu v danom prípade) nasledovať a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť proporcionálne prípustné. Úlohou konajúceho súdu je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil existenciu nároku, ktoré následným meritórnym konaním (prípadne už konaním prebiehajúcim) mieni uplatňovať a či osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčil naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho subjektívna obava zo zhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy na právach navrhovateľa nemôže byť len hypotetická a práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej zabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatria. 29. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu jeho nariadenia. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol osvedčenie reálnej hrozby ujmy na právnom postavení navrhovateľa vo vzťahu k relevantným nehnuteľnostiam v dôsledku aktuálneho správania sa odporkýň, keď navrhované neodkladné opatrenie odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj so zreteľom na vyššie spomínanú zásadu proporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil existenciu žiadneho vecného práva k nehnuteľnosti a ani iného, napr. zmluvného oprávnenia nehnuteľnosť užívať. Odvolací súd má síce v zhode so súdom prvej inštancie za osvedčené, že nehnuteľnosti predstavujú jeho domov, avšak len na základe ústneho súhlasu výlučnej vlastníčky pôvodne celej nehnuteľnosti, ktorá je oprávnená na slobodný výkon svojho vlastníckeho práva, ku ktorému patrí aj jej oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať. Navrhovateľ teda neosvedčil existenciu svojho vecného, prípadne zmluvného nároku, vo vzťahu ku ktorému navrhuje okamžitú súdnu ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva odporkýň, t. j. navrhované neodkladné opatrenie je vo vzťahu k častiam jeho petitu ohľadom zákazu nakladania s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve neproporcionálne a teda neopodstatnené. Názor odvolacieho súdu nekorešponduje síce úplne s odvolacím názorom odporkýň uvedeným v ich vyjadrení k návrhu a k odvolaniu navrhovateľa, keď odvolací súd zohľadňuje, že ide o rodný a rodičovský dom navrhovateľa, ktorý má vyše 60 rokov, má k nemu celoživotný rodinný vzťah nemajetkovej hodnoty, že ide o jeho domov ako súčasť jeho osobnej integrity a celoživotné bydlisko, avšak uvedené skutočnosti nepredstavujú osvedčenie skutočností o reálnej hrozbe vzniku nenapraviteľnej ujmy navrhovateľovi na jeho právnom postavení, keď jeho situácia je po právnej stránke riešiteľná v rámci budúceho dedičského konania formou započítania neobvyklého darovania nehnuteľnosti odporkyňou 1/ v prospech odporkyne 2/, prípadne inými právnymi inštitútmi o jeho ochrane pred zásahmi do jeho osobnej integrity. Vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani prípadným úspechom v spore o neplatnosť darovacej zmluve (ktorá je navyše procesne neprípustná) by však k zmene jeho právneho postavenia vo vzťahu k relevantnej nehnuteľnosti nedošlo. V preskúmavanom konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia teda absentuje naliehavosť potreby úpravy právnych pomerov účastníkov tohto konania. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zamýšľaná žaloba navrhovateľa neodkladného oparenia o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňami je procesne neprípustná vzhľadom na dikciu ust. § 137 CSP, k čomu sa však v záujme neprejudikovania prípadného súdneho sporu bližšie nevyjadruje, avšak uvedené právne posúdenie navrhovateľom navrhovanej žaloby vyúsťuje do právneho záveru o neosvedčení nároku vo veci samej. Pokiaľ ide o ďalšie navrhovateľom požadované výroky navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že zákaz nakladať, najmä scudzovať hnuteľný majetok vo vlastníctve navrhovateľa nie je potrebné odporkyniam uložiť neodkladným opatrením, nakoľko vyplýva zo zákona. Zákaz premiestňovať hnuteľný majetok navrhovateľa uložený neodkladným opatrením by bol materiálne nevykonateľný pre absolútnu nešpecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré má navrhovateľ na mysli, nakoľko by z takéhoto výroku súdneho rozhodnutia nebolo pre účely výkonu súdneho rozhodnutia zrejmé, o aké hnuteľné veci sa jedná a ktoré by teda výkonu navrhovaného súdneho rozhodnutia podliehali, keď navyše navrhovateľ zároveň ani neodsvedčil existenciu takého konkrétneho správania sa odporkýň, obsahom ktorého by bolo odovzdávanie vecí v jeho vlastníctve tretím osobám alebo premiestňovanie alebo iný pohyb s vecami v jeho vlastníctve spôsobom, ktorým by mu reálne a bezprostredne hrozila

ujma, nenapraviteľná napríklad iniciovaním sporu o náhradu prípadnej materiálnej škody. Vo vzťahu k časti petitu o zákaze zrušiť trvalé bydlisko navrhovateľa v dome odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie týkajúcim sa tohto návrhu a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP), keďže trvalé bydlisko fyzickej osoby nepredstavuje vecné alebo zmluvné právo k nehnuteľnosti, má len evidenčný charakter a podlieha slobodnej vôli vlastníka nehnuteľnosti. V neposlednom rade potom návrh navrhovateľa týkajúci sa povinnosti odporkýň strpieť užívanie nehnuteľnosti navrhovateľom nie je opodstatnený pre už vyššie uvádzané neosvedčenie vecného alebo iného zmluvného práva navrhovateľa k nim, keď možno hovoriť len o prípadných dobrých mravoch v rámci rodinných vzťahov, ktoré však vznik vecných alebo obdobných práv k nehnuteľnostiam nie sú spôsobilé založiť. Pokiaľ ide o povinnosť strpieť návštevy navrhovateľa v nehnuteľnosti odporkyňami, v tejto časti je navrhované neodkladné opatrenie neprípustné vzhľadom na už vyššie uvádzanú zásadu proporcionality, keď za stavu neosvedčenia vecného alebo iného zmluvného práva navrhovateľa k nehnuteľnosti je možnosť navštevovania nešpecifikovaného množstva nešpecifikovaných osôb bez časového obmedzenia neproporcionálnym zásahom do vlastníckeho práva odporkýň. 30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celosti potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešným odporkyniam 1/, 2/ nárok na ich náhradu v zmysle tejto zásady priznal, keďže prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle výzvy odvolacieho súdu podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).