Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 36C/3/2026 1426200260 06. 02. 2026 Mgr. Ivana Fekete ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200260.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Burgerová, s.r.o., Vazovova 9A, 811 07 Bratislava, IČO: 57 188 505, proti žalovaným: 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C. a 2/ E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd z a m i e t a v celom rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 09.01.2026 v spojení s podaniami doručenými súdu dňa 14.01.2026, dňa 20.01.2026 a dňa 29.01.2026. II. Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 1/ a 2/ rade ako strane, proti ktorým návrh smeruje, nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.01.2026 podľa § 325 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: (1) Žalovanej sa zakazuje nakladať s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: C. F., a to konkrétne: - stavbou – dom, súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/23, - stavbou – prístavba a nadstavba, súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/40, - stavbou – dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. 1995/36, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/23, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/36, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 85 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/38, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 20 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/39, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/40, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, (ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ich scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorej prebieha katastrálne konanie pod V-32725/2025. (2) Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru, sa nariaďuje zapísať toto neodkladné opatrenie do katastra nehnuteľností a prerušiť konanie o povolení vkladu Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností pod V-32725/2025 a povinnosť bezodkladne predložiť súdu predmetnú darovaciu zmluvu do tohto konania. (3) Žalovanej sa prikazuje zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zrušeniu trvalého pobytu Žalobcu na adrese A. XX, XXX XX C. a zrušeniu, obmedzeniu užívania Nehnuteľností Žalobcom alebo vysťahovania Žalobcu z Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorej prebieha katastrálne konanie pod V-32725/2025 na Okresnom úrade Bratislava, odbor katastrálny.
(4) Súd ukladá Žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. (5) Súd priznáva Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči Žalovanej. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil a v rámci opisu skutkového stavu veci uviedol, že žalovaná 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v ods. 1 odôvodnenia tohto uznesenia, ktoré nadobudla pred 30 rokmi po smrti jej manžela dňa 29.12.1993 a otca navrhovateľa „... titulom dedenia č. k. D9/94, Dnot 22/94 zo dňa 11.10.1995 a Rozsudkom č.k. 15C134/94-60 zo dňa 18.12.1997, ktorým bola schválená dohoda dedičov po poručiteľovi, a to pozostalou manželkou a deťmi, t.j. dohodu Žalovanej, Žalobcom a p. E. G..“ (č. l. 2) Navrhovateľ je synom žalovanej1/ a rodinný dom (súp. č. 4360) je jeho rodným domom od postavenia domu v r. 1970, v ktorom žije nepretržite od svojho detstva až doposiaľ ako dospelý 62-ročný muž (ďalej len „Rodinný dom“). Žalovaná 1/ je matkou navrhovateľa a E. F. G., A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. ((sestra navrhovateľa). Nehnuteľnosti užíva spoločne navrhovateľ, žalovaná 1/ (matka navrhovateľa) sestra navrhovateľa E. F. G. a nachádzajú sa na adrese A. XX, XXX XX C., kde majú všetky uvedené osoby vedený trvalý pobyt, nakoľko ide o viacgeneračný rodinný dom, stavebne riešený ako 3 samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi, pričom prízemie slúži ako pivnica, prvé poschodie užíva navrhovateľ, prístavbu žalovaná 1/ a druhé poschodie E. F. G.. O tom, že navrhovateľ dlhodobo užíva nehnuteľnosti a znáša náklady spojené s užívaním jeho bytovej jednotky svedčí aj Zmluva o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti od 01.10.2005 a faktúra za elektrickú energiu napr. za 06/2010. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa jeho zistení je na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. E., na ktorom sú vedené Nehnuteľnosti, aktuálne zapísaná plomba pod č. V–32725/2025 (Darovacia zmluva), a to pravdepodobne v prospech jeho sestry E. G., príp. aj / alebo v prospech jej detí, a to: (i) E. E. H., A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX I., a (ii) F. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/ XX, XXX XX C.. Podľa navrhovateľa týmto úkonom žalovanej 1/ dochádza bez dohody a vedomia navrhovateľa k jeho „bezdôvodnému vyvlastneniu“ z jeho dlhoročného domova a k porušeniu jeho očakávaných vlastníckych práv, pričom ide o opakovaný vzorec správania, kedy už v nedávnom čase žalovaná 1/ podobným spôsobom previedla darovacou zmluvou chatu na Devíne výlučne na jeho sestru E. G. a jej deti, pričom každý z nich nadobudol podiel 1/3. Vklad predmetnej darovacej zmluvy k chate a pozemkom zapísaným na LV č. XXX, k. ú. B. J. K. (ďalej len „Chata“), bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod V-1883/2025 dňa 07.08.2025. Navrhovateľ ďalej opísal, že žije v Rodinnom dome cca od r. 1970, spočiatku so svojimi rodičmi, sestrou a starými rodičmi a o pár rokov sa do domu nasťahoval aj otcov brat s rodinou. Po smrti otca navrhovateľa dňa 29.12.1993 bol celý majetok (Rodinný dom a Chata) v rámci dedičského konania n základe schválenej dohody dedičov „zdedený“ len žalovanou 1/ s tým, že po jej smrti celý tento majetok zdedí navrhovateľ so svojou sestrou rovnakým dielom, t. j. každý v podiele 1, pričom sa zároveň dohodli na spoločnom užívaní Rodinného domu. Poukázal na to, že každý z nich si vlastný priestor postupne zrekonštruoval, býval tam so svojou vlastnou rodinou, všetci sa spoločne starali o údržbu domu, záhrady a chatu, mužské práce okolo domu a chaty vykonával prevažne navrhovateľ, ktorý sa spolu so svojou sestrou starali aj o matku - žalovanú 1/ (pomáhali jej s bežnými vecami, nákupmi, návštevou lekára a pod.), pričom tieto rodinné povinnosti vykonával najmä navrhovateľ, keďže jeho sestra E. G. v rámci svojho zamestnania bola často a dlhodobo vycestovaná mimo Slovenskej republiky vrátanie obdobia COVID-u). Navrhovateľ ešte uviedol, že po rozvode manželstva je od roku 2014 doposiaľ vo vzťahu s F. L., ktorá sa v roku 2016 nasťahovala do jeho bytu v Rodinnom dome, pomáha navrhovateľovi v domácnosti, s prácami okolo domu, chaty a tiež aj v starostlivosti o žalovanú 1/, ktorú mala v úcte a prejavovala jej po celý čas zdvorilé správanie. V lete 2021 (august/september) sa sestra navrhovateľa E. G. natrvalo vrátila domov a spolu s navrhovateľom a jeho partnerkou sa starali o žalovanú 1/ a Nehnuteľnosti a navrhovateľ spolužitie všetkých v Rodinnom dome hodnotil ako pokojné, bežné rodinné spolunažívanie. K narušeniu tohto pokojného spolunažívania a k postupnej zmene správania žalovanej 1/ (ku konkrétne špecifikovaným negatívnym prejavom), došlo od augusta 2022, kedy sa svojou partnerkou vrátili z dovolenky, avšak situácia sa následne po vzájomnej komunikácii na istý čas ukľudnila a rok 2023 prebehol pokojne v bežnom spolunažívaní všetkých a vzájomnou pomocou o žalovanú 1/ a a Nehnuteľnosti. Zlom nastal v lete 2024, pričom navrhovateľ navrhovateľa viedli k tomuto presvedčeniu viaceré konkrétne
situácie, v dôsledku ktorých sa ich vzťahy narušili a komunikácia sa obmedzila len na všeobecné veci. Ku konfliktným situáciám dochádzalo podľa navrhovateľa aj v roku 2025, čoho dôsledkom bolo okrem iného, že partnerka navrhovateľa sa z domu odsťahovala a stretávajú sa mimo Rodinného domu. Navrhovateľ následne v bodoch 23. až. 28. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konkrétne popísal vzájomné spolunažívanie v Nehnuteľnostiach v období po odsťahovaní jeho partnerky z Rodinného domu a v rámci toho uviedol, že dňa 14.12.2025 zistil, že na LV je od 16.12.2025 vyznačená plomba na základe V – 32725/2025 (Darovacia zmluva) a keď následne dňa 15.12.2025 volal žalovanej 1/ „... stále kričala, aby ju nechal na pokoji ...“. (č. l. 3) Dňa 02.11.2026 (pozn. súdu: vzhľadom na navrhovateľom opísané okolnosti, ktoré sa udiali dňa 02.01.2026) sa navrhovateľovi na vchodových dverách zlomil kľúč, na základe čoho zistil, že bola vymenená vložka zámku. Žalovaná 1/ na jeho na telefonáty nereagovala a preto sa navrhovateľ dostal do domu cez pivničný vchod. Po odomknutí bytu zistil, že sa mu v byte svieti, pričom pred odchodom boli všetky svetlá zhasnuté. Medzi navrhovateľom a žalovanou 1/ následne prebehla komunikácia o dôvodoch „výmeny zámku od dverí jeho (navrhovateľovho) bytu a od jeho garáže“. (č. l. 3) Navrhovateľ ďalej konštatoval, že po celý svoj život (1963 – 2024, t. j. celých 61 rokov) mal so svojou matkou (žalovaná 1/) vynikajúci vzťah a k zlom v správaní matky voči nemu ako synovi sleduje od cca od augusta 2022 po tom, ako sa natrvalo zo zahraničia vrátila domov žalovaná (jeho sestra E. G.), ktorou mal byť vylúčený zo zdravotnej starostlivosti o žalovanú 1/, ktorú dovtedy matke zabezpečoval. Uviedol, že pri jednej z posledných návštev v byte matky videl, že užíva omnoho viac liekov ako v čase, keď o jej zdravotnom stave mal vedomosť a chodil s ňou po lekároch. Ďalej navrhovateľ dal do pozornosti súdu, že Rodinný dom a Chata boli pred 30 rokmi predmetom dedičstva po nebohom otcovi, ktorého sa po dohode dedičov medzi ním, matkou a sestrou (žalované 1/ a 2/) vzdal ako neopomenuteľný (plnoletý) dedič v prospech žalovanej 1/ s tým, že uvedený majetok po rodičoch bude v budúcnosti predmetom dedenia rovným dielom v prospech jeho sestry a neho, prípadne ich potomkov. Zároveň je zrejmé, že ide o majetok značnej hodnoty, do ktorého za celý život investoval nemalé finančné prostriedky a životné úspory. Úkonom darovania zo strany matky je nemilo prekvapený, považuje to nespravodlivé riešenie voči nemu a jeho deťom, a trvá na tom, že svojim správaním nikdy nedal zámienku na to, aby sa k nemu začala jeho matka posledný rok správať tak, že ho vydedí, vysťahuje jeho stabilnú a dlhodobú partnerku a dokonca sa mu začne vyhrážať aj zrušením trvalého pobytu v dome a z neho urobí bezdomovca. Podľa navrhovateľa, okrem významného manipulatívneho vplyvu jeho sestry na správanie matky, má na jej nepochopiteľné správanie nepochybne vplyv aj jej zdravotný stav, ktorý vzhľadom na jej úctivý vek, bol alebo je zneužitý/zneužívaný jej dcérou - E. G., na ktorú sa žalovná 1/ cíti bezpodmienečne odkázaná a je o tom aj opakovane ubezpečovaná. Riešenie darovania, alternatívne riešenie, resp. vysporiadanie mu nikdy neboli ponúknuté, všetko sa dialo a deje poza jeho chrbát, bez jeho vedomia, čo však nezodpovedá povahe žalovanej 1/ ako ju doposiaľ poznal. Rovnako je nepochopiteľné, že žalovaná 1/ by ako stará matka uprednostnila pri svojom rozhodovaní o majetku výlučne len dcérine deti a opomenula by ďalšie dve vnúčatá, deti navrhovateľa. Na základe takto opísaného skutkového stavu navrhovateľ dospel k záveru, že vôľa žalovanej 1/ ako jeho matky, ktorá celý majetok a dedičstvo navrhovateľa prevádza darovaním na svoju dcéru a jej deti, nie je výsledkom a prejavom jej slobodnej a vážnej vôle a navrhovateľ nevzhliadol ani žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť ako jej syn z aktu darovania prípadne dedenia (podľa § 469a OZ), vylúčený. Podľa názoru navrhovateľa sú práva žalovanej 1/ zneužité treťou osobou, ktorá má zištný zámer obohatiť sa na jeho úkor a sú tým ohrozené jeho práva. Preto sa obracia na súd, aby preveril úkon žalovanej 1/ a najmä aby posúdil, či takéto konanie nie je pod nátlakom, prípadne či vôľa žalovanej 1/ pri darovaní je vážna, slobodná a zrozumiteľná, prípadne či konala ako spôsobilá a duševne zdravá osoba, čo navrhovateľ týmto návrhom spochybňuje, pričom až do času tohto preverenia žiada, aby sa navrhovateľovi poskytla ochrana. Podľa navrhovateľa nebol prejav vôle žalovanej 1/ (matky) smerujúci k darovaniu nehnuteľností slobodný, nakoľko sestra navrhovateľa (žalovaná 2/) dlhodobým cieľavedomým nátlakom, izoláciou žalovanej 1/ od navrhovateľa a zneužívaním jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu vyvolala stav psychickej závislosti. Právny úkon urobený pod vplyvom takejto manipulácie a psychického nátlaku postráda atribút slobody, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť od počiatku (§ 38 OZ). Takéto správanie žalovanej 1/ môže mať za následok neplatnosť darovacej zmluvy, účinkami ktorej je navrhovateľ priamo, vážne a negatívne dotknutý na svojich právach aj ako neopomenuteľný dedič. Skutočnosť, že žalovaná 1/ náhle poprela svoje dlhoročné vyhlásenia o spravodlivom rozdelení majetku medzi obe deti a pristúpila k darovaniu celého svojho majetku pravdepodobne len jednému dieťaťu, svedčí o tom, že tento úkon nebol urobený s racionálnym pochopením situácie, ale v stave neschopnosti samostatne rozhodovať. Ak na žalovanú 1/ mala vplyv manipulácia a nátlak zo strany sestry navrhovateľa, potom takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). V závere navrhovateľ konštatoval, že
účelom neodkladného opatrenia nie je definitívne rozhodnúť spor, ale len „zakonzervovať“ súčasný stav (zabrániť prevodu domu ďalej), kým súd v riadnom konaní na základe znaleckých posudkov zistí, či matka bola v čase podpisu schopná takýto úkon urobiť. 3. Navrhovateľ ďalej samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava, že ak dôjde k zápisu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby (nie Navrhovateľa), tieto Nehnuteľnosti budú obratom zaťažené alebo prevedené na tretie osoby, čím sa stane vrátenie daru alebo určenie neplatnosti právneho úkonu v budúcnosti fakticky nemožné. Vzhľadom na plombu pod V-32725/2025 na LV č. XXXX, k.ú. G. E., považuje Navrhovateľ za zrejmé, že prevod nehnuteľností práve prebieha, čo je najväčší dôkaz naliehavosti a nutnosti okamžitého zásahu zo strany súdu zastaviť tento proces zavkladovania darovacej zmluvy. Navrhovateľ plánuje v zákonnej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku slobody vôle a vážnosti prejavu vôle žalovanej 1/ pod vplyvom nátlaku a manipulácie, čo vytvorilo informačnú bariéru medzi navrhovateľom a žalovanou1/, ktorej kognitívne schopnosti sú evidentne znížené. Do pozornosti súdu dal ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pre neplatnosť úkonu nie je nevyhnutné, aby bola osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony, ale postačuje, ak v konkrétnom čase podpisu nebola schopná posúdiť následky svojho konania, napríklad vplyvom liekov, demencie alebo silného psychického nátlaku. 4. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na osvedčenie jeho tvrdení pripojil ako listinné dôkazy výpis z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pre okres C. F., M. C. – G. E., kat. územie G. E. (ďalej aj ako „výpis z listu vlastníctva č. XXXX“), výpis z listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, obec C. – B. J. K., kat. územie B. J. K. (ďalej aj ako „výpis z listu vlastníctva č. XXX“), fotografie označené ako fotografie domu s garážami a chaty, faktúru s prílohou č. 7240001914, Výzvu na uvoľnenie a vysťahovanie sa z nehnuteľnosti zo dňa 15.05.2025 a Zmluvu o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti. 5. Dňa 14.01.2026 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým rozšíril návrh na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 140 Civilného sporového poriadku a doplnenie dokazovania, čo odôvodnil tým, že došlo k novej skutočnosti, za ktorú považuje doručenie listu – výzvy, podpísanej žalovanou 1/, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 12.01.2026, ktorou navrhovateľa upozornila na zastavenie konania (ohľadom rušenia denného a nočného kľudu štartovaním motora, odstránenie kamery, odpratanie jeho vecí z nebytových priestorov do konca januára 2026, a to pod vyhrážkou zrušenia jeho trvalého pobytu a vysťahovania jeho vecí a riešenia situácie prostredníctvom príslušných orgánov a právnymi prostriedkami). Podľa navrhovateľa celú situáciu voči nemu negatívne riadi a ovplyvňuje žalovaná 2/, pričom samotnú výzvu k vyprataniu vecí a odhlásenie pobytu navrhovateľa považuje za cielené konanie dostať ho preč z Rodičovského domu, na ktorý má ako neopomenuteľný dedič právo. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení doplnenom podaním zo dňa 13.01.2026 (č. l. 36). 6. Dňa 20.01.2026 bolo súdu doručené ďalšie, v poradí druhé doplňujúce podanie navrhovateľa, ktorým svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil z dôvodu zistenia, že v pôvodnom návrhu popri špecifikovaných nehnuteľnostiach absentovala ešte jedna nehnuteľnosť, zapísaná rovnako ako ostatné nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá sa týka Darovacej zmluvy a preto doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o túto nehnuteľnosť (do výroku 1. a 3. ) a žiadal nariadiť neodkladné opatrenie v takto doplnenom znení, podaním zo dňa 16.01.2026 (č. l. 42-43). 7. Dňa 29.01.2026 bolo súdu doručené ďalšie, v poradí tretie doplňujúce podanie, ktorým rozšíril pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o žalovanú 2/, čo odôvodnil tým, že dňa 27.01.2026 Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva podľa Darovacej zmluvy pod V-32725/2025 (ďalej len „Darovacia zmluva“) a na jej základe zapísal E. F. G., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. (sestru navrhovateľa) ako podielového spoluvlastníka s veľkosťou podielu 1 k predmetným Nehnuteľnostiam. To znamená, že E. F. G. ako obdarovaná nadobudla prevodom od žalovanej 1/ spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam rozsahu 1/2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom podaním zo dňa 29.01.2026 (č. l. 51-52) a to v nasledovnom znení:
(1) Žalovanej 1/ sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I, a to konkrétne: - stavbou – dom, súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/23, - stavbou – prístavba a nadstavba, súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/40, - stavbou – dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. 1995/36, - stavba – dvojgaráž, súp.č. 5917, na pozemkoch KN-C par.č. 1995/38 a parc.č. 1995/39, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/23, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, - pozemkom– KN-C,parcela č. 1995/36, zastavaná plocha nádvorie, o výmere 85 m2, - pozemkom– KN-C, parcela č. 1995/38, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 20 m2, - pozemkom– KN-C, parcela č. 1995/39, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/40, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, (ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ho scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod V-32725/2025 dňa 27.01.2026. (2) Žalovanej 2/ sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: C. F., a to konkrétne: - stavbou – dom, súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/23, - stavbou – prístavba a nadstavba, súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/40, - stavbou – dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. 1995/36, - stavba – dvojgaráž, súp.č. 5917, na pozemkoch KN-C par.č. 1995/38 a parc.č. 1995/39, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/23, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/36, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 85 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/38, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 20 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/39, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2, - pozemkom – KN-C, parcela č. 1995/40, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, - (ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ho scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod V-32725/2025 dňa 27.01.2026. (3) Žalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľným majetkom vo vlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádza v Nehnuteľnostiach, a to najmä, nie však výlučne, s týmto majetkom disponovať, scudzovať ho, zaťažovať, premiestňovať mimo priestory Nehnuteľností alebo ho odovzdávať do dispozície tretím osobám. (4) Žalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretích osôb brániť Žalobcovi v nerušenom užívaní - bytovej jednotky (miestností) nachádzajúcej sa na 1. poschodí, ktorú žalobca obýva ako samostatnú jednotku a spoločných priestorov v rodinnom dome súp.č. 4360, na pozemku KN-C par.č. 1995/23, garáže súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. 1995/36, garáže súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. 1995/38 a parc.č. 1995/39 zapísanými na LV č. XXXX, pre k.ú. G. E., - pozemkov parcelné č. 1995/23, č. 1995/36, č. 1995/38, č. 1995/39 a č. 1995/40, zapísanými na LV č. XXXX, pre k.ú. G. E.. (5) Žalovaná 1/ a Žalovaná 2/ sú povinné strpieť výkon práv žalobcu podľa výroku 4. a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k zamedzeniu prístupu žalobcu alebo jeho návštev do uvedených priestorov (napr. výmena zámkov, zatarasenie vchodu a pod.). (6) Žalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa prikazuje zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zrušeniu trvalého pobytu Žalobcu na adrese A. XX, XXX XX C. a zrušeniu, obmedzeniu užívania Nehnuteľností Žalobcom alebo vysťahovania Žalobcu z Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod V-32725/2025 dňa 27.01.2026. (7) Súd ukladá Žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. (8) Súd priznáva Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči Žalovanej. 8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 10. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 12. Podľa § 7 písm. f) zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. 13. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším predpokladom je aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. 14. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (okrem iného procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko, ak vôbec, odvrátiť. 15. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 16. Povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia. To znamená, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej odôvodnenosti totiž súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná
ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať vymedzené zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby opatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). 17. Súd sa oboznámil s obsahom podaní navrhovateľa, predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledujúci skutkový stav veci. 18. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh k nemu vyplýva, že navrhovateľ je synom žalovanej 1/ a bratom žalovanej 2/, pričom uvedený vzťah navrhovateľ neosvedčil žiadnymi listinnými dôkazmi (napr. rodný list a pod.). 19. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I, nadobudla Nehnuteľnosti na ňom zapísané na základe dvoch nadobúdacích titulov, a to rozhodnutia D98/94 Dnot.22/94 zo dňa 11.10.1995-1614/95 a rozsudku sp. zn. 15C/ 134/94-60 zo dňa 18.12.1997 (č. l. 9). 20. Podľa faktúry č. 7240001914 dňa 12.08.2011 spoločnosť ZSE Energia, a.s. účtovala navrhovateľovi cenu za dodávku tovarov a služieb v zúčtovacom období 18.06.2010-13.07.2011 do odberného mieste Révová 48, 811 02 Bratislava. (č. l. 20-21) 21. Z listu zo dňa 15.05.2025 vyplývalo, že ním žalovaná 1/ vyzvala F. L. na uvoľnenie a vysťahovanie sa z Nehnuteľnosti do 30.05.2025. (č. l. 22) 22. Navrhovateľ súdu ďalej predložil prvú stranu Zmluvy o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti, na odbernom mieste Révová 48, 811 02 Bratislava, s dňom prihlásenia od 01.10.2005. (č. l. 23) 23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I zo dňa 29.01.2026 vyplývalo, že žalovaná 1/ darovala žalovanej 2/ darovacou zmluvou zo dňa 27.01.2026 Nehnuteľností v rozsahu 1 podielu k celku, zapísané na uvedenom liste vlastníctva, pričom z časti „Ťarchy“ vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je zapísané vecné bremeno „in personam“, spočívajúce v práve doživotného užívania Nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva v prospech žalovanej 1/. (č. l. 53-54) 24. Súd dokazovaním vykonaným v rozsahu potrebnom na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 CSP) dospel k záveru, že o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 25. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko navrhovateľ neosvedčil existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením. 26. Podľa opísaných rozhodujúcich skutkových okolností, navrhovateľ vidí zásadné ohrozenie svojho práva v tom, že bude vylúčený z dedenia Nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve jeho rodičov a po smrti otca, vo výlučnom vlastníctve jeho matky (žalovanej 1), v prospech ktorej sa aj so sestrou (žalovanou 2/) na základe dedičskej dohody „vzdali“ svojho dedičského podielu a to z dôvodu, že navrhovateľ z listu vlastníctva, na ktorom sú Nehnuteľnosti evidované zistil, že matka Darovacou zmluvou (V-32725/2025) previedla vlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na Nehnuteľnostiach na jeho sestru (žalovanú 2/) a zároveň v tejto časti bolo v prospech žalovanej 1/ in personam zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania. Zároveň navrhovateľ uvádza, že sa bude domáhať ochrany svojich práv žalobou vo veci samej ( § 137 CSP) - o určenie neplatnosti predmetnej Darovacej zmluvy (absolútnej), z dôvodu vád tohto právneho úkonu (§ 37 až § 39 Občianskeho zákonníka) a táto žaloba má zabezpečiť nápravu v tom, aby navrhovateľ nebol ukrátený na svojom budúcom dedičskom práve neopomenuteľného plnoletého dediča nadobudnúť Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jeho matky (žalovanej 1/) a súčasnom práve užívať časť Rodinného domu ako doposiaľ, ktoré odôvodnil tým, že celý svoj život obýva nerušene bytovú jednotku
v tomto rodičovskom dome, uhrádza náklady spojené s bývaním, zabezpečuje údržbu Nehnuteľnosti a v rodinnom dome má evidovaný trvalý pobyt. 27. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 OZ vyplýva, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto pávneho úkonu - Darovacej zmluvy. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet konania sa týka darcu a obdarovaného. 28. Navrhovateľ nie je účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa mieni domáhať v konaní podaním žaloby vo veci samej, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/. Na tom nič nemení ani dedičská dohoda strán v rámci dedičského konania po otcovi navrhovateľa a žalovanej 2/ a manželovi žalovanej 1/, podľa ktorej sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou predmetných Nehnuteľností. Samotné vyjadrenie navrhovateľa o tom, že bol týmto spôsobom vydedený, nemajú oporu v žiadnych skutkových okolnostiach. Skutkové tvrdenia a okolnosti týkajúce sa ochrany obydlia navrhovateľa, vzhľadom na výzvu žalovanej 1/ na vysťahovanie navrhovateľa z Nehnuteľnosti, súd nepovažoval za dostatočné a ani za osvedčené pre priajtie záveru, že navrhovateľovi svedčí určitý hmotnoprávny nárok, ktorý je ohrozený a ktorého ochrany sa domáha nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd naviac nemal za osvedčené ani tvrdenia navrhovateľa a jeho obavy z prípadného „cieľavedomého nátlaku, izolácie žalovanej 1/ a zneužívania jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu žalovanou 2/“, vrátane tvrdení o zdravotnom stave žalovanej 1/ (napr. tvrdenia v bode 31. odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, č. l. 5 a ďalšie). Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, kedy, akým spôsobom, ani akými úkonmi mala žalovaná 2/ ovplyvniť žalovanú 1/ v čase predchádzajúcemu darovaniu podielu na Nehnuteľnostiach, vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ a neboli osvedčené ani tvrdenia ohľadom starostlivosti o Nehnuteľnosti, okolnosti ich užívania, úhrad poplatkov, daní, a ďalších úhrad spojených s ich údržbou a prevádzkou, okrem úhrady plynu dodaného do odberného miesta v domácnosti navrhovateľa. Subjektívna nespokojnosť navrhovateľa so spôsobom nakladania žalovanej 1/ s Nehnuteľnosťami, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie darovacou zmluvou previesť podiel v rozsahu 1 na žalovanú 2/ a neskoršia výzva žalovanej 1/, aby sa navrhovateľ z Rodinného domu vysťahoval (keď naviac z predložených listín vyplýva, že dôvodom tejto výzve malo byť rušenie pokojného užívania Nehnuteľnosti žalovanou 1/ práve zo strany navrhovateľa) bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal byť obmedzený výkon práv vlastníkov Nehnuteľnosti (žalovaných 1/ a 2/). 29. V súvislosti postupom navrhovateľa, ktorý sa ochrany svojich práv mieni domáhať žalobou vo veci samej súd poukazuje na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, ktoré upravuje možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, pod ktoré spadá žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, tzn. žaloba, ktorou sa žalobca mieni domáhať vo veci samej určenia, že Darovacia zmluva medzi žalovanú 1/ a žalovanou 2/ je neplatná, kde právna úprava prípustnosť takejto žaloby podmieňuje tým, že možnosť jej podania na súde vyplýva z osobitného predpisu; v takom prípade súd naliehavý právny záujem neskúma, keďže jeho existenciu zákon už predpokladá. Na to, aby súd mohol určiť neplatnosť Darovacej zmluvy na základe žaloby podľa § 137 písm. d) CSP je potrebné, aby táto možnosť vyplývala z osobitného predpisu. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností nevyplýva tretím stranám zo žiadneho právneho predpisu. Zároveň na základe opísaných skutkových okolností a odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia nemal súd za osvedčené akého nároku sa navrhovateľ tie domáhať vo veci samej (napr. žalobou podľa § 137 písm. c) CSP) tak aby súd mohol dospieť k záveru o osvedčení tohto nároku a za účelom jeho ochrany o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy z ohrozenia exekúcie. 30. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/21/2019 zo dňa 26.11.2019). 31. Súd tak vzhľadom k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, popísaným v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia a následných doplňujúcich podaniach, nemá za osvedčenú možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), a to vo vzťahu k žiadnemu výroku
navrhovaného opatrenia, ktorým by mali byť obmedzené žalované 1/ a 2/ vo výkone vlastníckeho práva, resp. ukladaná povinnosť. Naviac navrhovateľ výroky (3), (4) a (5) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia formuloval bez časového obmedzenia. Nariadením neodkladné opatrenia by jeho právne účinky obmedzili výkon vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a to za stavu, že navrhovateľ neosvedčil ani základ nároku, keďže neosvedčil existenciu žiadneho konkrétneho práva (nároku), ochrany ktorého sa nariadením neodkladného opatrenia domáha. So zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z opísaných skutkových okolností, predložených listín a aj verejne prístupných informácií (katastrálny portál), neboli v danom prípade preukázané žiadne zákonné dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu (§ 329 ods. 2 CSP) neodôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa mala obmedziť v dispozícia vlastníka zapísaného v katastri s predmetnými Nehnuteľnosťami. Súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenia vo výroku (6) zamietol aj z dôvodu absencie existencie práva s odkazom na § 7 písm. f) zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. 32. Za daného stavu, keď neboli kumulatívne splnené vyššie uvedené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP (potrebnú úpravu vzťahov alebo ohrozenie výkonu rozhodnutia) a ani nebol osvedčený základ nároku a existencia konkrétneho práva navrhovateľa, ktorého ochrana by mala byť neodkladne zabezpečená navrhovaným opatrením (konkrétne právo navrhovateľa k sporným Nehnuteľnostiam) dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti, a preto návrh v zmysle § 328 ods. 1 CSP súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. 33. Súd pre úplnosť uvádza, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni navrhovateľovi (dominus litis) uplatneniu jeho zákonných práv a nárokov a ich súdnej ochrane vhodne zvoleným typom žaloby vo veci samej, formulovanou a prípustnou v zmysle ustanovenia § 137 CSP. 34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle uvedených ustanovení zákona, podľa ktorých strane, proti ktorej smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní. Vzhľadom k tomu, že v konaní po nariadení neodkladné opatrenia úspešným žalovaným 1/ a 2/, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nemohol im súd priznať ich náhradu. Súd preto v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018) zo dňa 28.2.2018, v zmysle ktorého „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“. 38. Pre úplnosť súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 251/04, podľa ktorého „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).“ Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.