Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/45/2026 1426201097 16. 06. 2026 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2026:1426201097.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu o návrhu navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 00 603 481, proti odporkyni: V.. Q. A., N.. XX. XX.XXXX, A. B., X.R. B. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. februára 2026 č. k. 45C/4/26-50, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odporkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ požadoval uloženie povinnosti odporkyni vypratať obytnú miestnosť č. XXX M. L. H. (na P. XA M. A.). Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľa zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 25 €. 2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ osvedčil právny vzťah s odporkyňou zmluvou o dočasnom ubytovaní. Z dôvodu dlhodobého opakovaného a závažného porušovania konania odporkyne v rozpore so zmluvou a štatútom ubytovne zmluva bola vypovedaná (došlo k odstúpeniu od zmluvy), avšak pre preukázateľné nedoručenie (nesprávne na adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov, adresa ubytovne) tohto úkonu odporkyni návrh posúdil ako predčasne podaný. Nedošlo k ukončeniu zmluvy o ubytovaní a odporkyňa nemala možnosť priestor dobrovoľne vypratať. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ a súdnu prax (R 27/2011 a 4Obdo/73/2016) a dospel k záveru, že doručenie odstúpenia od zmluvy/výpovede by bolo možné považovať za účinné len v prípade, ak by ho navrhovateľ doručoval na adresu pobytu odporkyne (podľa posledného dodatku k zmluve A., V. N.. X), resp. na adresu jej zamestnávateľa (Centrum voľného času), o ktorej navrhovateľ vedel, pretože ide o rozpočtovú organizáciu navrhovateľa. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Z dôvodu nesprávnych skutkových záverov súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Tvrdil, že podľa rozhodnutí, na ktoré poukázal i súd prvej inštancie, ako aj podľa doktríny (Dufalová, L. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025130-131 s.) prejav vôle dôjde neprítomnej osobe v zmysle § 45 ods. 1 OZ vtedy, keď sa ocitne v takej sfére jej dispozície, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti oboznámi. Posudzovanie tejto otázky sa vykonáva z objektívneho hľadiska. Súd prvej inštancie však nesprávne nahradil objektívne kritérium subjektívnym a účinnosť doručenia viazal na to, kde sa skutočne zdržiava (namiesto adresa trvalého pobytu a adresa ubytovne, adresa zamestnávateľa a adresa odporkyne podľa dodatku zmluvy). Okrem toho súd bez akéhokoľvek dôkazu dospel k záveru, že odporkyňa sa na adresách doručenia nemala objektívnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom písomností. Poukázal i na faktický stav, keď pre konanie odporkyne stav obytnej miestnosti predstavuje závažné hygienické, bezpečnostné a prevádzkové riziko pre ostatných ubytovaných i pre samotnú nehnuteľnosť. 4. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzeným (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 5. Zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ odporkyni vypovedal nájom izby č. XXX M. L. H. pre opakované a hrubé porušovanie povinností (nesprístupnenie obytnej miestnosti za účelom jej pravidelnej obhliadky a na zabezpečenie riadnej prevádzky ubytovne, porušenie povinnosti udržiavať poriadok a hygienicky vyhovujúci stav obytnej miestnosti, neodstránenie znečistenia a poškodenia, zapratanie miestnosti nadmerným množstvom rôznych predmetov, čo znemožňuje jej kontrolu, dezinsekciu a údržbu) ku dňu 31.12.2025. Výpoveď ako jednostranný adresovaný právny úkon prenajímateľa bola odporkyni doručovaná na adresu jej trvalého bydliska v registri obyvateľov SR a na adresu ubytovne. 6. Súd prvej inštancie návrh ako predčasne podaný zamietol, keď dospel k záveru, že výpoveď nebola odporkyni v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka riadne doručená. Nájomný vzťah medzi stranami preto ďalej trvá. Odporkyňa nemala možnosť miestnosť vypratať. 7. Za riadne doručenie považoval doručenie na adresu odporkyne v zmluve o ubytovaní, t. j. A., V. N. Č. X, resp. doručovanie na adresu zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáciou navrhovateľa. 8. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. 9. Výpoveď z nájmu predstavuje jednostranný právny úkon prenajímateľa, pre účinnosť ktorého sa vyžaduje jeho doručenie do sféry dispozície nájomcu. Súdna prax i doktrína (napr. R 27/2011, Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, 2011, 369-370 s.) sa ustálila na tom, že prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne v takej sfére jej dispozície, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti oboznámi. Posudzovanie tejto otázky sa vykonáva z objektívneho hľadiska a nie je rozhodujúce, či adresát zásielku skutočne prevzal alebo či sa s jej obsahom reálne oboznámil. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ rozumne očakával, že odporkyňa sa s obsahom doručovanej písomnosti oboznámi, pokiaľ jej písomnosť doručoval na adresu ubytovne. Odporkyňa k adrese ubytovne má celkom jasne vzťah, na tejto adrese má prenajatú ubytovaciu miestnosť, kvôli ktorej sa na adrese ubytovne aj zdržiava (i keď zrejme nie pravidelne). Odporkyňa si na adrese ubytovania písomnosti opakovane preberala (viď č. l. 22 - 27). Okrem toho na písomnosti, adresovanej navrhovateľovi, sama ako svoju adresu v apríli 2026 uviedla adresu ubytovne (č. l. 33). 11. Možno potom uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že nedošlo k účinnému doručeniu výpovede z nájmu ubytovacej miestnosti. Pre vrátenie odporkyňou v odbernej lehote neprevzatej zásielky dňa 16.12.2025, jednomesačná výpovedná lehota podľa článku I. ods. 4 zmluvy začala plynúť 01. januárom 2026 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu už uplynula (dňa 31.1.2026). 12. Napriek uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne vo svojom zamietajúcom výroku (§ 387 ods. 1 CSP). 13. Navrhovateľ neodkladným opatrením požadoval vypratanie obytnej miestnosti pre výpoveď nájmu podľa zmluvy o ubytovaní zo dňa 5.6.2007 v znení jej dodatkov. Žaloba o vypratanie veci je typickou vlastníckou žalobou (žalobou vo veci samej). 14. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal otázkou, či v zmysle § 330 ods. 2 CSP povaha veci pripúšťa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ako to v návrhu požaduje navrhovateľ. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci.
15. Nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, z povahy veci je však zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a pod. (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1124 s.). 16. Navrhovateľ odôvodnil totožnosť požadovaného neodkladného opatrenia s výrokom rozsudku o žalobe na vypratanie veci tým, že odporkyňa miestnosť fakticky neobýva už dlhšiu dobu, v dôsledku čoho vyprataním obytnej miestnosti nedôjde k ohrozeniu jej základných životných potrieb a ani k zásahu do jej práva na bývanie. Tvrdil tiež, že konanie odporkyne núti navrhovateľa konať okamžite, formou neodkladného opatrenia, keď o. i. hrozí riziko výskytu plesní a škodcov. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľom uvádzané okolnosti prípadu neodôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany v zrýchlenej procedúre konania, výlučne na základe jeho tvrdení, bez vykonávania dokazovania, s rovnakým výsledkom ako v spore o žalobe na vypratanie veci (rei vindicatio). Skutočnosť, že nájomca neužíva predmet nájmu (ide o jeho právo, nie povinnosť) nemá žiaden vzťahu k opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia výrokom obsahovo totožným s výrokom vo veci samej. 18. Ďalšie okolnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ (výskyt plesní, hmyzu), neodôvodňujú obchádzanie a nahrádzanie konania vo veci samej neodkladným opatrením. Naopak, poukazujú na absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením i v prípade, ak by sa požadovalo uloženie inej povinnosti, než vypratanie obytnej miestnosti. 19. Neodkladné opatrenie totiž možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, ktorá podmienka v danom prípade nie je naplnená (§ 325 ods. 1 CSP). 20. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov totiž vyplýva, že problematické konanie odporkyne pretrváva po pomerne dlhý čas. Prvé upozornenie odporkyne na konanie v rozpore so zmluvou a štatútom ubytovne je ešte z marca 2025. Z časového hľadiska teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov celkom absentuje. Prípadný liknavý prístup navrhovateľa neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tam, kde má prebiehať konanie o žalobe vo veci samej, v ktorom by boli garantované právo odporkyne na súdnu ochranu. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).