Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/77/2025 1520204275 29. 04. 2026 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2026:1520204275.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcov: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome J. X,X, D.: 1. X.. Q. D., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 2. O. K., W.. K., R.. XX.X.XXXX, J. X, XXX XX D., 3. N. J., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 4. S. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 5. X.. S. F., R.. X.XX.XXXX, D. J. X, D., 6. N.. E. F., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 7. X.. A. N., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 8. X.. S. N., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 9. X.. N. Z., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 10. K.. K. Z., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 11. A. A., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 12. K.. S. A., R.. X.XX.XXXX, D. J. X, D., 13. K. C., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 14. O. C., R.. X.XX.XXXX, D. J. X, D., 15. N. T., R.. XX.XX.XXXX, D. N. X, D., 16. K.. J. A., R.. X.X.XXXX, D. N. X, D., 17. X.. E. N., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 18. X.. K. N., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 19. X.. K. N., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 20. X.. N. S., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 21. K.. K. S., R.. X.XX.XXXX, D. J. X, D., 22. C. P., R.. XX.X.XXXX, D. R. XX, R. D., 23. K. C., R.. XX.X.XXXX, D. P. XX, R. D., 24. K.. S. D., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 25. X.. K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 26. O. S., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 27. U. K., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 28. S. V., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 29. R. C., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 30. E. A. H., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 31. K.. U. C., R.. XX.X.XXXX, D. H. XX, D., 32. Š. R., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 33. K. R., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 34. X. O., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 35. K.. X. D., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 36. O.Q. D., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 37. Ľ.X. A., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 38. X.. O.. K. N., R.. XX.X.XXXX, D. R. XXXX/X, XXXXX D. ( na miesto doterajšieho žalobcu 38. K.. K. Č., R.. XX.X.XXXX O. XX. U. Č., R.. XX.X.XXXX), 40. N. S., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 41. J. D., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 42. K.Q. K., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 43. S. H., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 44. X.. U. A., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 45. Q. F., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 46. X.. S. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 47. A. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 48. J.O. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 49. N.. I. T., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 50. K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 51. K.R. N., R.. X.XX.XXXX, D. J. X, D., 52. K.. O.. U. I., R.. XX.X.XXXX, D. K. XX, D., 53. X.. A. Š., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 54. X.. K.W. U., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 55. X.. S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 56. X.. D. K., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 57. U. F., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 58. E. W. R., R.. XX.X.XXXX, D. I.. E. Q. B.. XX, D.. XX, I..O.. O.. X, T., N., W., 59. Q. O., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 60. T. A., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 61. U. D., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 62. N. D., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 63. O. X., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 64. S.X. X., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 65. K.P. K., R.. XX.X.XXXX, D. I. XX, D., 66. O. K., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 67. E. F., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 68. K. H.Ú., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 69. O. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 70. X. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 71. K.. U. K., R.. XX.X.XXXX, D. Č. H. XXXX, XXXXX J. (na miesto doterajšieho žalobcu 71. X.. N. R., R.. X.X.XXXX, O. XX. X.. U. R., R.. XX.X.XXXX ), 73. X.. O. R., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 74. U. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 75. X.. X. Z., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 76. X. Z., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 77. A. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 79. K.. U. K. K., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 80. T. K., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 81. E. H., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 82. A. H., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 83. U. H., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 84. Z. P., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 85. U. P., R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, D., 86. C. I., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 87. K. Š., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., zastúpení správcom Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, právne zastúpeným advokátom JUDr. Jozef Boledovičom, Pri Hrádzi 362/4, Kalinkovo, proti žalovaným: 1. K. D., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 2. O. D., R.. X.X.XXXX, D. J. X, D., 3. C. D., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., 4. S.. I. D., R.. X.XX.XXXX, D. A. W. X, D., a 5. Ľ. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, D., o zaplatenie 4.399,14 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaných 1 a 2, odvolanie žalovaných 3 a 4, a odvolanie žalovanej 5, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-57C/38/2020-161, zo dňa 19.11.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd p r i p ú š ť a, aby - na miesto doterajšieho žalobcu 2. A. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, XXXXX D. vstúpil do konania ako žalobca 2. O. K., W.. K., R.. XX.X.XXXX, J. X, XXX XX D., - na miesto doterajšieho žalobcu 38. K.. K. Č., R.. XX.X.XXXX, D. K.Č. XX, XXX XX D. a žalobcu 39. U. Č., R.. XX.X.XXXX, D. Š. X, XXX XX D. vstúpil do konania ako žalobca 38. X.. O.. K. N., R.. XX.X.XXXX, D. R. XXXX/X, XXX XX D. - na miesto doterajšieho žalobcu 71. X.. N. R., R.. X.X.XXXX, D. J. X, XXX XX D. a žalobcu 72. X.. U. R., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, XXX XX D., vstúpil do konania ako žalobca 71. K.. U. K., R.. XX.X.XXXX, D. Č. H. XXXX, XXX XX J. II.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
III. Žalobcom 1 až 87 sa priznáva proti žalovaným 1 až 5 plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom č.k. B5-57C/38/2020-161, zo dňa 19.11.2024, súd prvej inštancie uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.463,01 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne počnúc dňom 1.7.2020 (výrok I.); žalovaným 3 a 4 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.473,12 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne počnúc dňom 1.7.2020 (výrok II.); žalovanej 5 uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.463,01 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne počnúc dňom 1.7.2020 (výrok III.), a žalovaným 1 až 5 uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v plnej výške (výrok IV.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou na Mestskom súde Bratislava IV dňa 23.7.2020 domáhali voči žalovaným 1 až 5 zaplatenia sumy v súčte 4.399,14 eura z titulu náhrady škody, a to konkrétne tak, že: žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.463,01 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2020, žalovaní 3 a 4 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.473,12 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2020, a žalovaná 5 je povinná zaplatiť žalobcom sumu 1.463,01 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2020. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku úvodom zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, podstatný obsah vyjadrení sporových strán, a ozrejmil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia (a žalovaní) ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie N. (ďalej len „Bytový dom“), schválili uznesenie, na základe ktorého uzatvorili s dodávateľom zmluvu o dielo a následne začali práce na obnove Bytového domu. Podotkol, že predmetné uznesenie nebolo napadnuté prehlasovanými vlastníkmi v 30 dňovej lehote, a tak prišlo k preklúzií práva domáhať sa neplatnosti prijatého uznesenia. Pre žalovaných bolo uznesenie záväzné a boli tak povinní rešpektovať jeho následnú realizáciu. Súd prvej inštancie objasnil, že pri odpovedi na otázku, či sa dané uznesenie týkalo aj rekonštrukcií lodžií, vychádzal z právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava V vydaného pod sp. zn. 15C/56/2018, dňa 14.1.2019, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave vydaným pod sp. zn.
9Co/100/2019, dňa 17.6.2019, pričom sa stotožnil s argumentáciou, že lodžia nepredstavuje súčasť, resp. príslušenstvo bytu, ale ide o spoločný priestor, ktorý je vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, hoci ju využíva len vlastník bytu, ku ktorému prislúcha; výpočet spoločných častí domu uvedený v § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 182/1993 Z. z.“) nie je taxatívny, a navyše lodžie sú výslovne zaradené medzi spoločné priestory v ustanovení § 10 ods. 3 predmetného zákona. Súd prvej inštancie dodal, že rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného pod sp. zn. 4 Sžk 6/2016, dňa 5.12.2017, na ktoré poukazovali žalobcovia. Ďalej podotkol, že uznesením Okresného súdu Bratislava V vydaného pod sp. zn. 15C/56/2018, dňa 14.1.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave vydaným pod sp. zn. 9Co/100/2019, dňa 17.6.2019, bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého boli žalovaní povinní strpieť vykonanie stavebných prác, a to výmenu dlažby a zábradlia a vykonanie zateplenia na lodžiách prináležiacich k ich bytom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skonštatoval, že žalovaní porušili povinnosť danú v ustanovení § 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. tým, že bezdôvodne neposkytli súčinnosť pri realizovanej rekonštrukcii Bytového domu a odmietli vykonanie prác na svojich lodžiách v rozsahu vyplývajúcom z prijatého uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome. K námietke žalovaných, že práce mohli začať už vykonateľnosťou nariadeného neodkladného opatrenia vo februári 2019, a k žiadnej škode tak nemuselo prísť, súd prvej inštancie dôvodil, že sami žalovaní tiež uviedli, že už v januári 2019 boli dokončené zatepľovacie práce na strope lodžií žalovaných a vykonané boli aj zatepľovacie práce na častiach bočných stien lodžií; z čoho vyplýva, že v čase vykonateľnosti neodkladného opatrenia už boli rekonštrukčné práce s výnimkou prác odvodených od odopretia súčinnosti žalovaných realizované. K argumentácii žalovaných o možnosti vykonať ďalšie práce na ich lodžiách zároveň s vykonateľnosťou neodkladného opatrenia, keď na Bytovom dome bolo ešte lešenie, súd prvej inštancie uviedol, že práce naviac, z ktorých vychádza žalobný návrh neboli zahrnuté v rozsahu prác podľa zmluvy o dielo, ale bol za týmto účelom uzavretý dodatok k pôvodnej zmluve, pričom tým, že práce realizoval dodávateľ ako tretí subjekt, bolo potrebné práce najprv dopredu dohodnúť a netreba opomínať ani určitú mieru opatrnosti; a keďže žalovaní rozhodnutie o neodkladnom opatrení napadli odvolaním bolo od žalobcov (správcu) rozumné počkať na právoplatný výsledok konania (s poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dodávateľovi), keď žalovaní na jednej strane uvádzali, že sprístupnia svoje lodžie a zároveň rozhodnutie o povinnosti ich sprístupniť napadli odvolaním. Súd prvej inštancie mal práce naviac žalobcami za preukázané, a to prostredníctvom predloženého súpisu prác ku každému bytu samostatne, ktorý bol potvrdený pečiatkou a podpisom technického dozoru objednávateľa, tak ako bolo dohodnuté v dodatku č. 3 k zmluve o dielo, ktorého uzavretie bolo schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Bytového domu. Zo súpisu prác a faktúr za tieto práce vyplynulo, že práce naviac boli k bytu č. XX za cenu vo výške 1.231,01 eura, k bytu č. XX za cenu vo výške 1.242,12 eura a k bytu č. XX za cenu vo výške 1.231,01 eura; uhradená suma za výkon stavebného dozoru bola rozpočítaná na tretiny pre každý byt á 232 eur. Súd prvej inštancie ďalej z predložených dôkazov zistil, že uvedené práce boli realizované, a tak zamietol návrh žalovaných na vydanie stavebného denníka, nakoľko by si to vyžiadalo odročenie pojednávania, pričom žalovaní mohli daný dôkaz navrhnúť skôr a navyše v konaní bolo preukázané, že žalobcovia žalovanú sumu dodávateľovi a stavebnému dozoru uhradili podľa predložených výpisov z účtu. K obrane žalovaných spočívajúcej v tvrdení, že práce naviac mali byť financované z prostriedkov úveru súd prvej inštancie uviedol, že nie je dôvodná, nakoľko z tohto úveru mali byť realizované práce podľa zmluvy o dielo bez rozsahu podľa dodatku č. 3, ktorého potreba vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanými, a tak za vzniknutú škodu majú zodpovedať priamo žalovaní podľa rozsahu škody prináležiacej k jednotlivým bytom v ich vlastníctve a nie žalobcovia, ktorí by škodu museli splácať v navýšenom úvere. 4. Z takto ustáleného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia preukázali rozsah a výšku škody v plnej výške uplatnenej žalobou. Skonštatoval, že žalovaní sú zodpovední za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), nakoľko porušili svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., tým, že nerešpektovali platné uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bytového domu a nesprístupnili svoje lodžie včas, čím vyvolali potrebu vykonania prác naviac, ktoré boli následne realizované nad rámec pôvodného rozpočtu a predpokladaného rozsahu prác. Súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 139 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 14a ods. 7 zákona č. 182/1993
Z.z., § 153 ods. 1 až ods. 3 a § 232 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 160/2015 Z z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“), dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Ozrejmil, že k súdom uznanému peňažnému nároku priznal aj prináležiaci úrok z omeškania, a to vo výške podľa § 3 nariadenia vlády. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. vo výške 5 % ročne od dňa 1.7.2020, keď žalovaní neplnili dobrovoľne podľa predžalobnej výzvy. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcom 1 až 87 priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovaným 1 až 5, nakoľko úspech v spore bol na strane žalobcov v celom predmete konania. 6. Proti rozsudku podali obsahovo totožné odvolania žalovaní 1 a 2, žalovaní 3 a 4, aj žalovaná 5 (odvolanie žalovaných 1 a 2 obsahovo smerujúce proti výrokom I. a IV. napadnutého rozsudku, odvolanie žalovaných 3 a 4 obsahovo smerujúce proti výrokom II. a IV. napadnutého rozsudku a odvolanie žalovanej 5 obsahovo smerujúce voči výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku - pozn. odvolacieho súdu). Žalovaní v odvolaniach navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalobcov zaviaže nahradiť všetky trovy konania; alternatívne aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že neprihliadol na predložené dôkazy a nesprávne zistil skutkový stav veci, a na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. Uviedli, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasili najmä so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nesprístupnili lodžiu na základe vykonateľného uznesenia súdu. Argumentovali, že žalobcu vyzvali štyrikrát (18.3.2019, 25.3.2019, 17.7.2019 a 13.8.2019), aby oznámil termín začatia stavebných prác na lodžiách, avšak odpoveď nedostali. Mali za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ich dôkaz - že žalobcovia mohli vykonávať práce už vo februári 2019, kedy bolo doručené uznesenie zo 14.1.2019 nariaďujúce neodkladné opatrenie strpieť vykonanie prác. Poukázali na to, že dodávateľ dokonca vykonával na ich lodžiách stavebné práce - zateplenie stropu, avšak účelovo ostatné nevykonal; pričom až do kolaudácie Bytového domu v roku 2020 boli na dome osadené lávky na vykonávanie stavebných prác, čo mali za preukázané fotodokumentáciou v spise. Súdu prvej inštancie vytýkali aj to, že neprihliadol na skutočnosť, že finančné prostriedky na ich lodžie boli v pôvodnom rozpočte, ale žalobcovia neboli ochotní pokryť náklady na dokončenie lodžií z tohto rozpočtu stavby. Uvedené mali za preukázané listom Miestneho úradu Bratislava - Petržalka zo dňa 9.9.2019. Žalovaní súdu prvej inštancie ďalej vyčítali, že nepripustil ako dôkaz stavebný denník, že si nevyžiadal a žalobca nepredložil schválený rozpočet a časový harmonogram postupu prác, z ktorého by bolo vidieť, či mohli byť zvýšené náklady na stavbu diela, resp. či v dôsledku konania žalovaných došlo k zvýšeniu nákladov zhotoviteľa. S poukazom na rozpočet zo dňa 21.2.2019, ktorý pripojili k odvolaniu argumentovali, že v danom čase boli na Bytovom dome stále vykonávané stavebné práce na závesných lávkach a žalobcovia napriek tomu súhlasili s tým, že lávky budú účtovné ako presun hmôt HSV (pol. 99), závesná klietka (pol. 9). Podčiarkli, že celková suma troch lodžií podľa rozpočtu, ktorý tvorí prílohu zmluvy o dielo č. 406/2017 a jeho dodatku č. 1 mala byť 1.770 eur, teda na jednu lodžiu cca 600 eur; ako teda mohli byť naviac práce na jednu lodžiu 1.200 eur. Ďalej zdôraznili, že súd prvej inštancie neskúmal preventívnu povinnosť subjektu, ktorému hrozila škoda. Tvrdili, že žalobcovia škodu nepreukázali, za škodu považovali priamo odmietnutie súčinnosti, pričom ale reálna škoda nevznikla, nedošlo k úbytku na majetku žalobcov, ani k obohateniu žalovaných, pretože na celú akciu boli vyčlenené peniaze zo ŠFRB, suma na každú lodžiu bola približne rovnaká a nebolo dôvodné navyšovať dohodnutú cenu prác. dodatok č. 3 k zmluve o dielo mali za umelo vyfabrikovaný. 7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súhlasili so súdom prvej inštancie, že žalovaní porušili právnu povinnosť, ktorá im vyplývala za prvé z platne prijatého uznesenia č. 4/2016/74, zo dňa 7.4.2016, ktorým vlastníci bytov v Bytovom dome odsúhlasili investičnú akciu na odstránenie systémových porúch obvodového plášťa ich bytového domu. Zdôraznili, že toto uznesenie nebolo napadnuté prehlasovanými vlastníkmi v zákonnej lehote a stalo sa tak podľa § 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. záväzným pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome; a za druhé, z právoplatne nariadeného neodkladného opatrenia. Podotkli, že sa jednalo o právnu povinnosť žalovaných sprístupniť lodžie bytov, ktoré predstavujú spoločné časti v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome. Vo vyjadrení k odvolaniam žalobcovia ďalej uviedli, že neobstojí ani procesná obrana žalovaných použitá aj ako dôvod odvolaní, že žalobcovia mohli práce vykonávať už po doručení
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (február 2019); nakoľko práce boli dojednávané u zhotoviteľa a preto práce naviac vyvolané žalovanými bolo potrebné najprv zazmluvniť a zabezpečiť pre zhotoviteľa reálne odovzdanie pracoviska v dohodnutom termíne. Vzhľadom na to, že žalovaní neodkladné opatrenie napadli odvolaním, však bolo nevyhnutné vyčkať na právoplatnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovia mali za preukázané, že žalovaní lodžie svojich bytov sprístupnili až potom, ako bolo začaté exekučné konanie. Pokiaľ ide o zavinenie žalovaných, žalobcovia pripomenuli, že títo vedome konali proti povinnosti vyplývajúcej im zo zákona a potvrdenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Domnievali sa, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že rozsah naviac prác bol vyvolaný prekážkami na strane žalovaných, a že ich cena predstavujúca vzniknutú škodu bola nepochybne preukázaná listinnými dôkazmi a dokladmi o vykonaní úhrad. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniam zdôraznili, že naviac práce boli schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome, potvrdené dodatkom č. 3 k uzavretej zmluve o dielo, boli kontrahované a cenovo kalkulované osobitne pre každý z bytov žalovaných 1 až 5. Na podklade preberacích dokladov potvrdených stavebným dozorom a vystavených faktúr boli vynaložené náklady uhradené, čím bola nepochybne preukázaná výška škody; pričom existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaných a vznikom škody bolo možné logicky vyvodiť. Dodali, že naviac práce vyvolané konaním žalovaných nemohli byť financované z rozpočtu stavby na ťarchu ostatných spoluvlastníkov; a že požiadavka doložiť stavebný denník smerovala evidentne len k prieťahom v konaní. Uzavreli, že úmyselne spôsobenú škodu nemožno ospravedlňovať odvolaním sa na preventívnu povinnosť žalobcov. 8. V priebehu odvolacieho konania, podaním došlým odvolaciemu súdu dňa 23.04.2026, zástupca žalobcov navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu 2. A. J., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, XXX XX D. vstúpi do konania ako žalobca 2. O. K., W.. K., R.. XX.X.XXXX, J. X, XXX XX D., na miesto doterajšieho žalobcu 38. K.. K. Č., R.. XX.X.XXXX, D. K. XX, XXX XX D. a žalobcu 39. U. Č., R.. XX.X.XXXX, D. Š. X, XXX XX D. vstúpi do konania ako žalobca 38. X.. O.. K. N., R.. XX.X.XXXX, D. R. XXXX/X, XXX XX D. na miesto doterajšieho žalobcu 71. X.. N. R.Á., R.. X.X.XXXX, D. J. X, XXX XX D. a žalobcu 72. X.. U. R., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, XXX XX D., vstúpi do konania ako žalobca K.. U. K., R.. XX.X.XXXX, D. Č. H. XXXX, XXX XX J.B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že u týchto žalobcov nastala po podaní žaloby právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a z tohto dôvodu navrhol, aby do konania na ich miesto vstúpili noví vlastníci bytov, na ktorých boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na ktorých prešli. Dotknuté osoby vstupom do konania na strane žalobcu súhlasili. 8.1. Podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p., ak súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa § 80 ods. 3 C.s.p. ten, kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. 9. V prípade, ak počas konania (t.j. od jeho začatia až do právoplatného skončenia) dôjde k právnej skutočnosti, ktorá má za následok prevod práva alebo povinností, o ktorých sa koná, súd na základe relevantného procesného návrhu žalobcu rozhodne, že do konania namiesto žalobcu alebo žalovaného vstúpi iný subjekt. Na základe zistených skutočností mal odvolací súd za preukázané, že v prípade žalobcov 2/,38/,39/ a 71/,72/, došlo k naplneniu predpokladov uvedených v ust. § 80 C.s.p. a preto rozhodol tak, že v konaní bude namiesto pôvodných žalobcov 2/,38/,39/,71/,72/ konať s novými vlastníkmi bytov tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) a po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 C.s.p.), a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu; a na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností, ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 12. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje jeho správnosť, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumentáciu žalovaných v odvolaniach. 13. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaných v odvolaniach (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby. Žalovaní v odvolaniach neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalovaných privodili priaznivejšie rozhodnutie. 14. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. 15. Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku žalovaných, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz vyžiadaním si stavebného denníka, v ktorom musia byť denne zaznamenané činnosti vykonané na diele, čím chceli žalovaní preukázať či a aké naviac práce boli vykonané na ich lodžiách a za akú cenu; odvolací súd ozrejmuje, že v tomto prípade súd prvej inštancie riadne aplikoval inštitút sudcovskej koncentrácie konania, čo aj v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyhodnotil v bode 8 odôvodnenia. Neakceptovanie návrhov na doplnenie dokazovania nemôže samo osebe viesť k záveru o porušení práv strany sporu. Podľa čl. 8 Základných princípov C.s.p. sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 153 ods. 1 až 3 C.s.p., na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie, sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ústavný súd už napr. v uznesení č. k. I. ÚS 33/2021, zo dňa 26. januára 2021, publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 70/2021, v súvislosti s údajnou nezákonnou koncentráciou konania akcentoval, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 C.s.p.) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak však neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 C.s.p. (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. Odvolací súd
má v prejedávanej veci v názorovej zhode so súdom prvej inštancie za to, že žalovaní mali dostatok časového priestoru, aby navrhli dôkaz vyžiadaním si stavebného denníka skôr ako na pojednávaní. Dodatok č. 3 k zmluve o dielo, ktorým boli kontrahované práce naviac ako aj rozpočet týchto prác vo vzťahu k jednotlivým bytom žalovaných, faktúry za práce naviac spolu so súpisom prác, ako aj doklad o ich uhradení, boli totiž priložené už k samotnej žalobe zo dňa 22.7.2020, ktorá bola žalovaným 1 až 5 riadne doručená, a teda mali do pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok konaného dňa 19.11.2024 dostatok času reagovať a navrhnúť dôkazy, ktoré by vyvrátili potrebu prác naviac a mohli tak zvoliť procesný postup, ktorý by neviedol k navrhovaniu (doplneniu) ďalších dôkazov na pojednávaní a tým ani k nutnosti odročovať pojednávanie. Súd prvej inštancie na uvedenom základe s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania teda postupoval v súlade so svojou diskrečnou právomocou, keď pojednávanie neodročil, nakoľko nešlo o novú skutočnosť, ktorá by vyvstala (vyplynula) na pojednávaní. Odvolací súd uzatvára, že v tomto prípade súd prvej inštancie nebol povinný prihliadať na včas nepredložené prostriedky procesnej obrany, pretože sa riadil zásadou sudcovskej koncentrácie konania a zásadou hospodárnosti konania a to vzhľadom na štádium konania kedy boli uplatnené. 16. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie nad rámec potrebný (keďže aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania) zdôvodnil, že navrhovaný dôkaz - vyžiadaním stavebného denníka považoval za nadbytočný vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 C.s.p. však súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne objasnil aj svoj záver o nadbytočnosti dôkazu vyžiadaním stavebného denníka, keďže v konaní mal za dostatočne preukázané, že z dôvodu odmietnutia sprístupnenia bytov žalovaných boli vykonané práce naviac. Uvedené totiž vyplynulo zo súpisu vykonaných prác predloženému ku každému bytu žalovaných samostatne, ktorý bol potvrdený pečiatkou a podpisom technického dozoru objednávateľa, tak ako bolo dohodnuté v dodatku č. 3 zmluvy o dielo, a ktorého uzavretie bolo schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Bytového domu. Zo súpisu prác a faktúr za tieto práce vyplynula aj výška ceny prác naviac, ktorá boli k bytu č. XX vo výške 1.231,01 eura, k bytu č. XX vo výške 1.242,12 eura a k bytu č. XX vo výške 1.231,01 eura, a suma za výkon stavebného dozoru rozpočítaná na tretiny pre každý byt á 232 eura; pričom sumy boli podľa priložených výpisov z účtov aj uhradené. Na uvedenom, základe neobstojí ani argumentácia žalovaných, že žalobcovia škodu nepreukázali, resp. že nedošlo k úbytku na majetku žalobcov. 17. Žalovaní v odvolaniach ďalej nesúhlasili so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nesprístupnili lodžiu na základe vykonateľného uznesenia súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že z uvedeného záveru súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nevychádzal. Nebolo totiž relevantné, či žalovaní sprístupnili lodžie na základe vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vydaného ako následok nesplnenia povinnosti žalovaných sprístupniť lodžie; súd prvej inštancie totiž vychádzal z toho, že v konaní mal za preukázané, že žalovaní ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome nesprístupnili svoje lodžie na opravu v čase keď to bolo potrebné v zmysle schváleného uznesenia vlastníkov bytov, resp. v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej s dodávateľom na základe predmetného uznesenia, t.j. v súlade s harmonogramom prác kontrahovaného zhotoviteľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalovaní nesprístupnili svoje lodžie včas nebola v konaní ani sporná, napr. aj sama žalovaná 5 v „Žiadosti o informáciu“ na č.l. 159 uvádza, že pôvodne v roku 2018 nesúhlasili s rekonštrukciou loggie ale boli ochotní ju sprístupniť až v roku 2019; pričom nesprístupnenie lodžií v rozhodnom čase vyplynulo aj uznesenia Okresného súdu Bratislava V vydaného pod sp. zn. 15C/56/2018, dňa 14.1.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave vydaným pod sp. zn. 9Co/100/2019, dňa 17.6.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého boli žalovaní povinní strpieť vykonanie stavebných prác na lodžiách. V tejto súvislosti hodno dodať, že nesporné bolo aj to, že predmetné uznesenie nebolo napadnuté prehlasovanými vlastníkmi v 30 dňovej lehote, a tak prišlo k preklúzií práva domáhať sa neplatnosti prijatého uznesenia. Súd prvej inštancie správne podotkol, že pre žalovaných bolo uznesenie záväzné a boli tak povinní rešpektovať jeho následnú realizáciu a už samotný fakt, že tak neurobili v čase, ktorý určovala zmluva o dielo uzatvorená v nadväznosti na schválené uznesenie vlastníkov bytov zakladá porušenie ich právnej povinnosti v zmysle § 14a ods. 10 zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. platného do 31.12.2024) a vytvára jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Procesná obrana žalovaných, že odopretie sprístupnia lodžií nespôsobilo navýšenie nákladov a práce naviac bola vyvrátená listinnými dôkazmi predloženým žalobcami.
18. Žalovaní v odvolaniach súdu prvej inštancie vytýkali, že neprihliadol na to, že finančné prostriedky na ich lodžie v pôvodnom rozpočte boli, ale žalobcovia neboli ochotní pokryť náklady na dokončenie lodžií z tohto rozpočtu stavby, čo žalovaní preukazovali listom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 9.9.2019. K uvedenému odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie na túto ich obranu prihliadol a v napadnutom rozsudku ozrejmil, že táto nie je dôvodná, nakoľko z úveru, resp. z pôvodného rozpočtu, mali byť realizované práce podľa zmluvy o dielo bez rozsahu podľa dodatku č. 3, ktorého potreba vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaných, a tak za vzniknutú škodu (cenu naviac prác podľa dodatku č. 3) majú zodpovedať priamo žalovaní podľa rozsahu škody prináležiacej k jednotlivým bytom v ich vlastníctve a nie žalobcovia, ktorí by škodu museli splácať v navýšenom úvere. Odvolací súd dodáva, že zo samotného listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 9.9.2019 (č.l. 160), na ktorý poukazujú žalovaní v odvolaniach síce vyplýva, že finančné prostriedky na opravu lodžií neboli ku dňu 9.9.2019 dočerpané; to však len potvrdzuje tvrdenia žalobcov, že žalovaní nesprístupnili lodžie včas a teda ako sa píše v predmetnom liste, zhotoviteľ bude musieť dňa 23.9.2019 opäť nastúpiť a lodžie dokončiť podľa rozpočtu, ktorí tvorí prílohu ZoD č. 406/2017 a jeho dodatku č. 1. Skutočnosť vyplývajúca z predmetného listu, že náklady na zvyšné tri lodžie boli zahrnuté v pôvodnom rozpočte stavby a že ich ešte možno čerpať však v tomto prípade nie je rozhodujúca, pretože tieto náklady nie sú predmetom žaloby a teda ani tohto konania. Žalobou si žalobcovia uplatnili náklady za naviac práce v zmysle dodatku č. 3 zmluvy o dielo, pričom zo samotných rozpočtov priložených k tomuto dodatku č. 3 (č.l. 17-18) vyplýva, že zhotoviteľ v ňom rozpočtoval práce naviac vzniknuté z dôvodu, že žalovaní nesprístupnili lodžie včas (čo bolo v konaní nesporné - pozn. odvolacieho súdu) a zhotoviteľ tak musel opätovne nastúpiť na stavbu; pričom tieto náklady teda logicky neboli zahrnuté do pôvodného rozpočtu a nemohli byť financované z prostriedkov ŠFRB - napr. zakrývanie už hotovej fasády, opätovné umiestnenie závesnej klietky, vonkajšia omietka stien presieťkovanie cez boky a pod. (č.l. 17-18). 19. Neobstojí ani argumentácia žalovaných, že žalobcovia si nesplnili preventívnu povinnosť subjektu, ktorému hrozila škoda, nakoľko je zrejmé, že žalobcovia práve naopak vykonávali úkony smerujúce k odvráteniu hroziacich škôd spôsobených tým, že žalovaní nerešpektovali zmluvu o dielo uzatvorenú na základe uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome; a to napr. aj podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15/C/56/2018 - 50, zo dňa 14.1.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/100/2019-115, zo dňa 17.6.2019 (č.l. 131-140) s odôvodnením, že žalovaní nesprístupnením svojich lodžií znemožňovali vykonanie stavebných prác v súlade so stavebným povolením a ohrozovali následné vydanie kolaudačného rozhodnutia, ktorým bolo podmienené aj poskytnutie a čerpanie úveru zo ŠFRB, pričom podľa zmluvy o úvere mali vlastníci na toto kolaudačné rozhodnutie stanovenú lehotu 24 mesiacov odo dňa otvorenia čerpacieho a splátkového účtu, vrátane energetického certifikátu stavby. Okrem sankcií zo ŠFRB žalobcovia museli odvracať aj škodu hroziacu im z porušenia záväzkov voči zhotoviteľovi v prípade nedodržania zmluvy o dielo, projektovej dokumentácie, stavebného povolenia, čo mohlo viesť až k až neskolaudovaniu stavby stavebným úradom a nevydaniu energetického certifikátu stavby, nehovoriac o ohrození tretích osôb v dôsledku opadávania betónu z poruchových lodžií. 20. Súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). 21. Na základe uvedeného, obsah odvolaní žalovaných nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 22. Na uvedenom základe odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie, uzavrel, že boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nakoľko žalovaní porušili svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 14a ods. 10 zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 14a ods. 7 zákona č. 182/1993
Z.z. platného do 31.12.2024) tým, že nesprístupnili svoje lodžie na opravu včas podľa platnej zmluvy o dielo uzatvorenej na základe platného uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome a v príčinnej súvislosti s týmto ich úmyselným konaním došlo k vzniku škody na majetku žalobcov spočívajúcej v tom, že museli zaplatiť zhotoviteľovi práce naviac oproti pôvodnému rozpočtu. 23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1. a ods. 2. C. s. p. potvrdil (vrátane závislého výroku o trovách konania). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1 až 87 priznal proti žalovaným 1 až 5 plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa § 429 ods. 1 C.s.p. neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).