Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/84/2025 1621200569 28. 01. 2026 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2026:1621200569.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., adresa pre doručovanie F. XXXX, G., právne zast. JUDr. Ľubica Sopková, advokátka so sídlom Pribinova 3, Malacky, IČO: 51 059 614, proti žalovaným: 1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. G. X/X, E., 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XXX, E., 3/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom C. XXXX/XX, I., 4/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/ XX, L., 5/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., právne zast. JUDr. René Vanek, advokát so sídlom Záhorácka 58/10, Malacky, IČO: 54 277 256, 6/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N. XXX/XX, B., 7/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, M., 8/ A. B., 03.10.1982, trvale bytom M. N. O. G. XXXX/X, M., 9/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec Dojč, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.08.2024, č.k. 4C/9/2021-439, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žalovaná 5/ m á proti žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. III. Žalovaným 1/ až 4/ a 6/ až 9/ sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. E., obec E., A. G., zapísaným na LV č. XXX, a to k pozemkom registra „C“ parc. č. 1030/21, zastavané plochy a nádvoria o výmere 387 m2, parc. č. 1030/48, záhrada o výmere 315 m2, parc. č. 1030/49, záhrada o výmere 48 m2 a k stavbe – rodinný dom súp. č. XXX (ďalej len ako „rodinný dom“), postavený na parc. č. 1030/21 (ďalej spolu len ako „nehnuteľnosti“) tak, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej 5/ za primeranú finančnú náhradu ostatným podielovým spoluvlastníkom resp. aby nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja sa prikáže podielovým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov; žalovanej 5/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.); žalovaným 1/ až 4/ a 6/ až 9/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.) a svedkovi H. P. nepriznal nárok na svedočné (výrok IV.). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a 2 a § 120 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne s poukazom na návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej 5/ za primeranú náhradu ostatným
spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov, tým, že v priebehu konania strany sporu spomínali aj tzv. prístavbu, nezapísanú v katastri nehnuteľností, avšak v konaní vyplynulo, že ide o samostatne stojacu stavbu (v ktorej žalobca istý čas býval) nachádzajúcu sa v tom istom dvore ako rodinný dom, ktorá má vlastnú kúpeľňu aj WC, kanalizáciu a prípojku plynu, elektriny a vody má napojenú z rodinného domu, teda nejde o prístavbu rodinného domu (§ 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona) ani súčasť rodinného domu (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale je samostatnou vecou v právnom zmysle; prekážkou pre posúdenie tejto stavby ako samostatnej veci nie je podľa súdu prvej inštancie ani skutočnosť, že je napojená prípojkami vody a elektriny na rodinný dom (por. mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) z 30.10.2007 sp. zn. 30 Cdo 3034/2006). Nakoľko žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len k nehnuteľnostiam (pozemkom a rodinnému domu), súd prvej inštancie skonštatoval, že konanie sa netýkalo tejto samostatnej stavby (a táto nebola predmetom vyporiadania). Súd prvej inštancie poukázal na poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto sa v prvom rade zaoberal možnosťou reálneho rozdelenia nehnuteľností a vzhľadom na to, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve až desiatich spoluvlastníkov, dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností (vrátane rodinného domu) podľa spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy a ako neúčelné vyhodnotil aj delenie nehnuteľností, keďže parc. č. 1031/21 o výmere 387 m2 predstavuje zastavanú plochu a nádvorie a zvyšné dva pozemky záhradu, ktorých celková výmera je len 363 m2. Skúmal následne to, či možno za primeranú náhradu prikázať nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a dospel k záveru, že žalobca nemal záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva, rovnako ako žalovaní 1/ až 4/ a 6/ a žalovaní 7/ až 9/ sa k žalobe nevyjadrili a nezúčastňovali sa pojednávaní vo veci, preto im prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva alebo podielového spoluvlastníctva nebolo možné pre absenciu ich súhlasu. K žalobcom navrhovanému spôsobu vyporiadania (prikázanie nehnuteľností žalovanej 5/) vyšlo v priebehu konania najavo, že žalovaná 5/, ktorá má záujem užívať nehnuteľnosti, je momentálne poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nemá žiaden iný majetok, nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by mohla vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu za ich podiely a vzhľadom na jej príjem jej nikto neposkytne úver na bývanie. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pokiaľ žalobca a žalovaní 1/ až 4/ a 6/ súhlasili s nariadením predaja nehnuteľností, žalovaná 5/ žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa a uviedla, že v rodinnom dome žije od svojich 5 rokov už od doby, keď tam žili jej rodičia, ktorých doopatrovala a mala od mamy prisľúbené, že rodinný dom bude raz jej, keďže jej súrodenci sa o nich nezaujímali, ale ju aj napádali a psychicky týrali. V rodinnom dome žalovaná 5/ bývala so svojim druhom (Josefom Reischmannom), synmi a rodičmi. Keďže jej druhému synovi bola diagnostikovaná svalová dystrofia, vyžadoval 24-hod. starostlivosť, časté návštevy lekárov, kúpele 4x do roka a súčasne žalovaná 5/ poskytovala starostlivosť otcovi chorému na srdce a matke, ktorá po smrti otca zostala pripútaná na vozíku a odkázaná na 24-hod. starostlivosť; najprv zomrela matka a o 4 roky neskôr jej 17r. postihnutý syn. Počas tohto obdobia sa žalovaná 5/ nemohla riadne zamestnať, 17 rokov poberala opatrovateľský príspevok na syna, pričom mala veľké výdavky na jeho liečbu aj na liečbu rodičov. V danej situácii žalovaná 5/ nemala šancu si zabezpečiť vlastné bývanie, preto po ústnej dohode s bratmi a matkou zostala žiť v rodinnom dome a celý čas financovala jeho réžiu (opravy, údržbu, energie). Rodičovský rodinný dom je jej jediná strecha nad hlavou a nemá šancu súrodencov (ani žalobcu) vyplatiť a ani po prípadnom predaji nehnuteľností tretej osobe si nebude schopná zo svojho podielu zabezpečiť bývanie, takže podľa žalovanej 5/ chcú z nej spraviť bezdomovkyňu. Keďže žalovaná 5/ poberá len dávku v hmotnej núdzi (95 eur), nemá úspory a žije s druhom, ktorý uhrádza bežné výdavky na bývanie a stravu, jej finančná situácia je ťaživá. Po smrti syna pracovala 3 roky, ale kvôli problémom s chrbticou už nemohla pracovať, napriek tomu si prácu hľadá a o rok by mala mať dôchodok. V dôsledku atakov zo strany žalovaného 2/ sa dočasne odsťahovala na ubytovňu v Bratislave (neustále jej vyzváňal, otravoval ju a žiadal od nej peniaze), hodlá však naďalej bývať v rodinnom dome, keďže je to jej jediné bývanie. Súd prvej inštancie, poukazujúc na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa spoluvlastníckych podielov, môže návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietnuť, a to aj v prípade, keď je možné, aby bola vec prikázaná za náhradu jednému alebo niektorých spoluvlastníkom, alebo (ako tomu bolo v prejednávanej veci) keď je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Zhrnul, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného (najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať) a poukázal na to, že pokiaľ individuálny záujem žalovaného spoluvlastníka prevyšuje nad individuálnym záujmom žalobcu, je potrebné žalovanému poskytnúť právnu ochranu. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná 5/ bývala v rodinnom dome od útleho detstva (od jej 5 r. až do r. 2023) a že z výsluchu svedka H. P. (druha žalovanej 5/) mal za preukázané, že žalovaná sa v r. 2023 z rodinného domu odsťahovala na ubytovňu v Bratislave kvôli žalovanému 2/, keďže jej neustále vyzváňal, otravoval ju a žiadal od nej peniaze, čo žalovaný 2/ síce popieral, sám ale uviedol, že žalovaná 5/ sa odsťahovala, lebo videla tlak od všetkých, aby ich vyplatila. Z čestného vyhlásenia P. B. (syna žalovanej 5/) vyplynulo, že bola z rodinného domu vyštvaná žalovaným 2/ a svedok H. P. potvrdil, že sa odsťahovala na ubytovňu z dôvodu psychického nátlaku spoluvlastníkov (najmä žalovaného 2/), lebo sa bála, že jej tam prídu vykrikovať a už to nemohla psychicky zniesť. Skonštatoval, že jej odchod z rodinného domu nesúvisel s odstavenou elektrinou, plynom a vodou, keďže žalovaná 5/ preukázala z platobných dokladov, že ešte v r. 2024 boli vykonané platby jednotlivým dodávateľom týchto energii a z výsluchu svedka H. P. vyplynulo, že všetko aj v súčasnosti financuje on. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Malacky zo dňa 15.04.2024 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná 5/ od r. 2020 poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 95 eur mesačne a že nemá žiadne úspory a vzal na zreteľ aj to, že žalovaná 5/ sa v r. 2000-2018 musela starať o svojho telesne postihnutého syna, ktorý trpel svalovou dystrofiou, bol teda osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 100 % a vyžadoval sústavnú opateru, čo v konaní žalovaná 5/ preukázala na základe posudku ÚPSVaR Malacky odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.11.2015 č. SOC/2015/20395/MKE. Jej druhý syn P. B., ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti, vo svojom čestnom vyhlásení potvrdil, že žalovaná 5/ sa o postihnutého brata riadne starala, pričom známky zníženej starostlivosti o neho zo strany rodičov nezistil ani jeho lekár G. G. M. - všeobecný lekár pre deti a dorast, čo vyplývalo z ním vystaveného potvrdenia zo dňa 16.01.2023. Z čestného vyhlásenia P. B. a správy MUDr. Eleny Slobodovej zo dňa 17.01.2023 mal konajúci súd ďalej za preukázané, že žalovaná 5/ poskytovala starostlivosť svojej matke (G. B., nar. XX.XX.XXXX), ktorá bola osobou s ťažkým zdravotnými postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 % (posudok ÚPSVaR Malacky zo dňa 06.06.2014 č. SOC/2014/18403/272/MKE) a ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Žalovaná 5/ sa starala aj o svojho chorého otca, ktorý tiež s ňou žil v spoločnej domácnosti a ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Počas tohto obdobia sa žalovaná 5/ nemohla z pochopiteľných dôvodov zamestnať, a teda ani vytvoriť si úspory za účelom vlastného bývania. Žalobca a žalovaný 2/, ktorí spochybňovali riadnu starostlivosť žalovanej 5/ o postihnutého syna a matku, svoje tvrdenia ničím nepreukázali. Žalovaná 5/ preukázala aj svoj nepriaznivý zdravotný stav na základe lekárskej správy G. Q. M. zo dňa 26.04.2024, ktorý jej nepochybne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná 5/ nie je vydatá, žije len s druhom, ktorý uhrádza bežné výdavky a zo svojho príjmu (95 eur) nie je schopná pokryť ani výdavky na bývanie v ubytovni, na ktorú sa s druhom dočasne odsťahovali. Vzhľadom na jej vek (61 r.) a jej nezamestnanosť je nereálne, aby si bývanie financovala z úveru. V prípade predaja nehnuteľností za cenu uvedenú žalobcom (185.000 eur) by žalovanej 5/ patril podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu výťažok len vo výške 18.789 eur, čo by jej zjavne nepostačovalo na zabezpečenie si primeraného bývania. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná 5/ je odkázaná na bývanie v rodinnom dome, v ktorom bývala od útleho detstva až do minulého roku, kedy bola z dôvodu psychického nátlaku zo strany žalovaného 2/ nútená dočasne sa presťahovať na ubytovňu v Bratislave. Mal za to, že žalobca má zabezpečené riadne bývanie, aj keď ide len o prenajatý byt a že zrušením podielového spoluvlastníctva si chcel vylepšiť svoju finančnú situáciu tým, že by mu bola vyplatená primeraná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 21/128. Aj keď je žalobca polovičným invalidom, jeho finančná situácia nie je ani zďaleka taká ťaživá, ako v prípade žalovanej 5/, keďže popri invalidnom dôchodku má príjem aj zo zamestnania a zároveň disponuje i slušnými úsporami. Vo vzťahu k žalovaným 1/ až 4/ a 6/ konajúci súd uviedol, že súhlasili s predajom nehnuteľností a bolo zjavné, že ich záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva je rovnaký ako u žalobcu. Žalovaní 7/ a 9/ sa vo veci nevyjadrili, preto ich situácia nebola súdu prvej inštancie známa. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k názoru, že na strane žalovanej 5/ existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých záujem žalovanej 5/ na zachovaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prevyšuje záujem žalobcu a zvyšných žalovaných na jeho zrušení a vyporiadaní predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku, preto v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a plne úspešnej
žalovanej 5/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným 1/ až 4/ a 6/ až 9/ súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli (viď. R 72/2018). Svedkovi H. P., ktorý si pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.07.2024 uplatnil svedočné, ale jeho výšku nevyčíslil v lehote 10 dní od podania svojej výpovede, súd prvej inštancie nárok na svedočné nepriznal, pretože mu právo na svedočné v zmysle ust. § 258 ods. 3 CSP zaniklo. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a II. (t.j zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania žalovanej 5/ voči žalobcovi) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol s poukazom na charakter podielového spoluvlastníctva ako aj na ustanovené spôsoby jeho vyporiadania, že ako najvhodnejší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzalo do úvahy nariadenie predaja nehnuteľností s následným rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckych podielov, nakoľko žiadny zo spoluvlastníkov neprejavil záujem ponechať si spoločnú vec. Poukázal na konanie žalovanej 5/, ktoré považoval za v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a uviedol, že žalovaná 5/ si počas konania začala klásť neprimerané podmienky, za ktorých malo prísť k predaju nehnuteľností, keď požadovala, aby jej bolo z výťažku z predaja nehnuteľností priznaných 30 % neskôr dokonca až 45 % za podmienky, že samotný predaj nehnuteľností bude uskutočňovať len ona sama. Žalobca pripomenul, že na takéto rozhodnutie o výťažku neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, keďže ostatní žalovaní mali záujem ponechať si svoj podiel, i keď niektorí, zrejme pod vplyvom žalovanej 5/ súhlasili, aby žalovaná 5/ dostala 30 %, čo možno považovať za zmätočné, keďže takéto rozdelenie výťažku by nezodpovedalo spoluvlastníckym podielom evidovaným na LV č. XXX pre k.ú. E.. Namietal, že zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci však podľa žalobcu objektívne o žiadny prípad hodný osobitného zreteľa nejde, keďže takéto dôvody ani okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Argumentoval, že žalovaná 5/ nie je odkázaná na bývanie v rodinnom dome, keďže už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.04.2024 sa vyjadrila, že si zabezpečila bývanie v Bratislave v mestskej časti Devínska Nová Ves. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej 5/, že ju vyháňal z rodičovského rodinného domu a uviedol, že žalovaná 5/ so svojou rodinou roky užívala rodičovský rodinný dom bez akejkoľvek finančnej náhrady ostatným spoluvlastníkom napriek skutočnosti, že v ňom vlastní len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 13/128 (10 %), pričom rodinný dom ani samostatnú prístavbu k nemu žiadnym spôsobom nezveľaďovala. Mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že on i viacerí spoluvlastníci investovali peňažné prostriedky do spoločných nehnuteľností, najmä do prístavby. Z dôvodu nevhodného a neprimeraného správania žalovanej 5/ a jej rodiny všetci spoločný rodinný dom a prístavbu opustili a do rodinného domu chodili len veľmi zriedkavo a žalobca považoval za neprípustné, aby spoluvlastník, ktorý sám nevhodným správaním a neznášanlivým prístupom k ostatným spoluvlastníkom zaviní ich odsťahovanie z rodinného domu, následne z tejto situácie ťaží a využíva ju vo svoj prospech a konajúci súd jeho záujmom prisúdi vyššiu mieru právnej ochrany ako ostatným spoluvlastníkom; doplnil, že syn žalovanej 5/ sa nielen k žalobcovi správal agresívne, ale došlo dokonca k napadnutiu. V odvolaní poukázal žalobca aj na svoje zdravotné problémy a obmedzenia, ktoré mu bránia v možnosti sa bez obmedzení zamestnať a pokrývať tak svoje životné potreby, keďže mu bol priznaný invalidný dôchodok. Namietal, že zo založenej lekárskej správy vyplynulo, že žalovaná 5/ má zdravotné problémy, ale žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázané, že jej zdravotné problémy by jej spôsobovali obmedzenie schopnosti pracovať, pričom na rozdiel od žalobcu jej nebol priznaný ani žiadny invalidný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 5/ má lepšiu možnosť pracovať, a tak pokrývať svoje bytové potreby. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočnosť, že ani žalobca nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie vlastného bývania, jeho schopnosť pracovať je obmedzená a je uznaný za občana so zníženou schopnosťou pracovať. Mal za to, že konajúci súd uprednostnil záujmy žalovanej 5/ na nezrušení podielového spoluvlastníctva bez legitímneho dôvodu napriek tomu, že žalovaná 5/ nie je invalidnou dôchodkyňou na rozdiel od neho. On i žalovaná 5/ si zabezpečili bývanie v inej nehnuteľnosti vo forme nájmu za situácie, že žalovaná 5/ je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu len 10 % z celku. Na základe uvedeného žalobca nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že žalovaná 5/ nie je schopná pokryť ani výdavky na iné bývanie a je odkázaná na bývanie v rodinnom dome (v nehnuteľnostiach). Podľa jeho názoru nemožno zamietnuť návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď uvádzané dôvody nedosahujú kvalitu jedinečnosti konkrétneho prípadu ako podmienky pre postup súdu v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by mal byť skôr výnimočný. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právne normy, nesprávne posúdil a vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa prejavilo v jeho nesprávnom rozhodnutí, ktoré nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, vrátane Ústavy SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie, zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nariadi predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja prikáže podielovým spoluvlastníkom podľa veľkostí ich spoluvlastníckych podielov a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Žalovaná 5/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 30.01.2025, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a spravodlivý. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a k tvrdeniu žalobcu, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby, uviedla, že súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie a tvrdenie žalobcu považovala za nepodložené. Uviedla, že v priebehu konania navrhla, aby v prípade predaja nehnuteľností bola zohľadnená jej starostlivosť o chorých rodičov a náklady na dedičské konanie za jej súrodencov. Žalovaná 5/ mala za to, že tento návrh vychádzal z relevantných skutočností a bolo od žalobcu nemiestne hodnotiť ho ako rozporné s dobrými mravmi. Za rozporné s dobrými mravmi možno podľa jej názoru považovať správanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/ a 6/, keď v snahe zlepšiť svoju finančnú situáciu neprimerane a nevyberavo tlačili na žalovanú 5/, aby ich vyplatila alebo aby rodinný dom predala, hoci dobre vedeli, v akej situácii sa nachádza po smrti rodičov, o ktorých sa na rozdiel od menovaných vzorne starala a kvôli dlhoročnej opatere o rodičov si nemohla nájsť zamestnanie na zabezpečenie dostatku financií na nové bývanie alebo vyplatenie súrodencov. Uviedla, že žalobca bezdôvodne popiera správnosť aplikácie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobcu (pozn. odvolacieho súdu: žalovaná 5/ nesprávne uvádza „žalovaného“) o nevhodnom a neprimeranom správaní žalovanej 5/, ktoré malo prinútiť súrodencov opustiť spoločný rodinný dom, snáď nemyslí žalobca vážne, keď to bolo naopak správanie žalobcu a žalovaných 2/ a 6/, ktoré bolo agresívne voči vlastnej matke, voči nej a jej synovi a pre ktoré bolo podané aj trestné oznámenie. Nakoľko odvolacie dôvody uvedené žalobcom neboli v odvolaní preukázané, žalovaná 5/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovaná 5/ následne v podaní zo dňa 30.04.2025 uviedla, že v predchádzajúcom vyjadrení sa stala chyba, ktorú chce objasniť a uviedla, že žalovaný 6/ nebol agresívny voči rodičom ani voči nej, choval sa k rodičom s úctou a láskou a rovnako aj k nej. Naopak, agresívny voči nej, rodičom a k jej synovi boli žalovaní 1/ a 2/ a žalobca, o čom svedčia aj trestné oznámenia predložené súdu prvej inštancie. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej 5/ vyjadril v podaní zo dňa 06.05.2025 a uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní a všetkých doterajších vyjadreniach a dodal, že vzhľadom na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol zastúpený advokátom, nevedel svoje práva riadne a v celom rozsahu uplatniť. Poukázal na to, že žalobca má takmer 56 r. a je po ťažkom pracovnom úraze, pri ktorom utrpel krvácanie do mozgu, mal zlomené viaceré stavce, a z tohto dôvodu mu bol priznaný invalidný dôchodok, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 55 %. Žalobca trpí aj ďalšími diagnózami (osteoporóza kolien, psychické a neurologické problémy). Vzhľadom na uvedené nemôže žalobca vykonávať ťažšie práce a keďže bol nútený pre konflikty so žalovanou 5/ a jej rodinou odísť z rodinného domu (nehnuteľností) do podnájmu, aj napriek nepriaznivému zdravotnému stavu je nútený pracovať, aby mal z čoho platiť nájom a iné nevyhnutné poplatky a náklady. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca na Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 31.03.2020, Odborný posudok o invalidite, Prepúšťacie správy z Kliniky úrazovej chirurgie Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava a lekárske správy. Tvrdenie žalovanej 5/, že na rodinnom dome hradila všetky náklady, považoval za irelevantné, nakoľko rodinný dom užívala výhradne ona so svojou rodinou, a preto výhradne ona bola povinná znášať tieto náklady za užívanie, bežnú údržbu a drobné opravy v rodinnom dome. Žalobca platil daň z nehnuteľnosti i v čase, keď v prístavbe už nebýval a poukázal na to, že si v priebehu posledných 15 rokov z poctivej práce šetrí finančné prostriedky, ktoré nepostačujú na to, aby si vo svojom veku mohol zabezpečiť dôstojné bývanie, preto je v podnájme a preto sa žalobou domáhal vyplatenia svojho spoluvlastníckeho podielu z rodičovského rodinného domu. Za peniaze, ktoré si nasporil, nie je možné kúpiť ani 1-izbový byt resp. garsónku a v jeho veku a zdravotnom stave mu žiadna banka neposkytne úver. V tejto súvislosti poprel tvrdenie žalovanej 5/, že žalobou si chcel vylepšiť svoju finančnú situáciu a aj to, že jeho správanie
spolu s ďalšími súrodencami je v rozpore s dobrými mravmi, lebo tlačili na žalovanú 5/, aby ich vyplatila z rodičovského rodinného domu alebo aby rodinný dom predala. Tvrdil, že postupoval v súlade s možnosťami, ktoré mu ponúka zákon a keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k žiadnej dohode, mal plné právo obrátiť sa na súd. Žalovanú 5/ označil za tú, ktorá vyvolávala medzi súrodencami konflikty - v čase, keď býval v prístavbe, mu vypínala vodu, vyvolávala hádky a snažila sa ho vyprovokovať, neustále na neho neopodstatnene a bezdôvodne volala políciu a jej syn P. B. mu poškodil vozidlo zaparkované vo dvore, chcel ho napadnúť, a preto bol nútený to oznámiť na OO PZ Stupava. Uviedol, že je pravda, že žalovaná 5/ prístavbu pri rodičovskom rodinnom dome od brata H. odkúpila, avšak následne počas rokov, kedy tam býval žalobca, do nej investoval nemalé peňažné prostriedky, aby bolo možné ju obývať (zateplil prístavbu, vymenil okná, dvere, dal znížiť strop v kuchyni a v izbe), nakoniec ju musel opustiť z dôvodu neustálych konfliktov so žalovanou 5/ a jej rodinnými príslušníkmi. Vo vzťahu k fotografiám, ktoré doložila žalovaná 5/, kde jej druh kosí trávu v záhrade, natiera bránu a čistí pomník na cintoríne, žalobca uviedol, že toto všetko robil on, pokiaľ býval v obci Zohor a čistenie pomníka považoval za samozrejmosť, lebo v spoločnom hrobe spolu s rodičmi strán sporu, je pochovaný aj syn žalovanej 5/ O.. K tvrdeniu žalovanej 5/ o pôžičke na rekonštrukciu plynu uviedol, že z LV č. XXX pre k.ú. E. je zrejmé, že žalovaná 5/ má viacero exekúcii, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti s údajnou pôžičkou žalovanej 5/. V súvislosti s tvrdením žalovanej 5/, že ich matka G. B. na dedičskom konaní po nebohom otcovi H. B. údajne prehlásila pred všetkými účastníkmi konania že „dom dá len jej za starostlivosť o ňu a otca“ namietal, že svedkovia tejto skutočnosti, ktorých žalovaná 5/ uviedla (sestra J. K., švagriná H. B., brat E. B., suseda R. J. a nevesta B. E.) ani neboli (okrem brata a sestry) účastníkmi dedičského konania po nebohom otcovi strán sporu. K nákladom za pohreb a pomník oboch rodičov žalobca uviedol, že tieto náklady uhrádzali spoločne všetci súrodenci. Na záver dodal, že žalovaná 5/ nie je odkázaná na bývanie v rodinnom dome (v spoločných nehnuteľnostiach), čo jednoznačne vyplývalo z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. 6. Strany ďalšie vyjadrenia v konaní neposkytli. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania v medziach dôvodov odvolania (§ 379 písm. c), § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnenej žaloby, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami, vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou (po zmene žaloby) domáhal voči žalovaným 1/ až 9/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej 5/ za primeranú náhradu ostatným podielovým spoluvlastníkom, a ak to nebude možné, tak žiadal nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi strany sporu podľa veľkostí ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
pričom nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve ich rodičov (H. B. a G. B.) a titulom osvedčenia o dedičstve strany sporu nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely. Žalovaná 5/ nehnuteľnosti reálne užíva bez toho, že by sa s ďalšími spoluvlastníkmi snažila nejako dohodnúť, nezveľaďuje ich, naopak, ich znehodnocuje, čím strácajú na hodnote. 10. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 11. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď v prvom rade posudzoval možnosť reálneho rozdelenia spoločných nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov a správne dovodil, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná vzhľadom na to, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve až desiatich spoluvlastníkov, v dôsledku čoho pristúpil k posúdeniu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu prikázaním celej veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Správne následne dospel k záveru, že ani uvedený spôsob nie je možný, nakoľko žalobca, žalovaní 1/ až 4/ a 6/ až 9/ nesúhlasili s prikázaním im nehnuteľností do ich vlastníctva alebo podielového spoluvlastníctva a prikázanie nehnuteľností žalovanej 5/ nie je možné z dôvodu, že nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by mohla vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu za ich podiely. Hľadisko solventnosti je totiž samostatnou podmienkou pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná. V danom prípade teda nebolo možné ani vyporiadanie podielového spoluvlastníctva druhým spôsobom – prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. 13. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu jednému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci). Pritom dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje súd vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. 14. Podľa ustálenej judikatúry (napr. R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru na strane všetkých spoluvlastníkov (zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť). Vo veciach, v ktorých žalovaný navrhuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, musí súd viesť žalovaného k tomu, aby uvádzal konkrétne dôvody odôvodňujúce zamietnutie žaloby a aby preukazovali dôkazy ich existencie (R 1/1989).
15. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že v predmetom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ust. § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka. Za základnú považoval odvolací súd v tomto konaní otázku, či záujem žalobcu na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je v porovnaní so záujmom žalovanej 5/ na zachovaní spoluvlastníctva významnejší a zároveň prednejší. Po zodpovedaní si tejto otázky mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že záujem žalovanej 5/ na zachovaní podielového spoluvlastníctva vyplýval najmä zo skutočnosti, že rodinný dom (nehnuteľnosti) predstavuje pre ňu jedinú možnosť bývania, že v ňom žije prakticky od narodenia a že za súčasnej finančnej situácie žalovanej 5/ nie je v jej možnostiach ani z výťažku za jej spoluvlastnícky podiel zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Po náležitom zhodnotení všetkých okolností a odvolacích námietok žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že záujem žalovanej 5/ na zachovaní spoluvlastníctva nehnuteľností, vrátane rodinného domu, prevyšuje záujem žalobcu na tom, aby toto spoluvlastníctvo zaniklo. Žalovaná 5/ je v súčasnej dobe bytostne odkázaná na bývanie v rodinnom dome, ku ktorému ju zároveň viažu aj osobné väzby tak z hľadiska dĺžky času, po ktorý ho užívala, ako aj z hľadiska dlhodobej starostlivosti o rodičov a ťažko postihnutého syna. Žalovaná 5/ nie je schopná si sama platiť výdavky na bývanie v ubytovni, do ktorej sa dočasne ubytovala, keď žalovaná 5/ žije z druhom, ktorý v súčasnosti uhrádza jej bežné výdavky. Odvolací súd nemohol neprihliadnuť ani na skutočnosť, že žalovaná 5/ nemá žiadne úspory, čo je spôsobené (najmä) tým, že sa dlhodobo starala o svojho ťažko postihnutého syna a matku. Vzhľadom na vek (rok nar. XXXX), finančné pomery a zdravotný stav žalovanej 5/, ktoré mal odvolací súd za preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie (z lekárskych správ je zrejmé, že žalovaná 5/ sa lieči na arteriálnu hypertenziu, zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, chronický polytopný VAS, vertiginózne stavy, že jediným príjmom žalovanej 5/ je dávka v hmotnej núdzi (95 eur) a okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nie je vlastníkom iného majetku väčšej hodnoty), nepovažoval zhodne so súdom prvej inštancie za reálne, aby si žalovaná 5/ mohla po prípadnom predaji jej spoluvlastníckeho podielu tretej osobe s prihliadnutím na trhové ceny nehnuteľností zabezpečiť v krátkom čase primeranú bytovú náhradu. Správne dovodil súd prvej inštancie aj to, že žalobca disponuje slušnými úsporami, bytovú otázku má vyriešenú a aj keď je čiastočne invalidný, má príjem aj zo zamestnania a jeho finančná situácia je priaznivejšia ako u žalovanej 5/. Uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti dostatočne preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, ako uzavrel súd prvej inštancie a sú významnými pre vyvodenie toho, že záujem žalovanej 5/ ponechať spoluvlastnícky stav nehnuteľností nezmenený sa preukázal ako významnejší v porovnaní so záujmom žalobcu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nim. 16. Uvedené správne závery súdu prvej inštancie neboli spôsobilé zmeniť ani odvolacie námietky žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal konanie žalovanej 5/, ktorá požadovala, aby jej bola z výťažku z predaja nehnuteľností priznaná vyššia suma, ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel, uvedené (zohľadňujúc aj vyjadrenia žalovanej 3/ a žalovaného 6/, ktorí s uvedeným súhlasili vzhľadom na to, že žalovaná 5/, ktorá bývala spolu s rodičmi v rodinnom dome, sa o nich v starobe riadne starala a doopatrovala ich, aj keď sama mala ťažko chorého syna na invalidnom vozíku, ktorý potreboval starostlivosť) nemá vplyv na záver v prospech nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam. K námietke, že žalovaná 5/ nie je odkázaná na bývanie v rodinnom dome, keďže mala zabezpečené bývanie v ubytovni v Bratislave v mestskej časti Devínska Nová Ves, odvolací súd poukazuje na vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti, že žalovaná 5/ sa z rodinného domu do ubytovne (s mesačnými výdavkami na bývanie 450 eur, ktoré zjavne prevyšujú jej finančné možnosti a ktoré rovnako ako iné bežné výdavky hradil jej druh) odsťahovala len dočasne v dôsledku atakov (najmä žalovaného 2/) na jej osobu, avšak hodlá naďalej v rodinnom dome, ktoré je jej jediným bývaním, bývať. K argumentácii žalobcu, že žalovaná 5/ so svojou rodinou užívala rodinný dom bez akejkoľvek finančnej náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom, uvádza odvolací súd, že ani uvedený nárok ostatných podielových spoluvlastníkov nemá vplyv na vyvodenie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej 5/, zohľadňujúc jej osobné a majetkové pomery a prihliadajúc na jej ťaživé rodinné pomery. Nakoľko spoločná „prístavba“ nebola predmetom konania, tvrdenia žalobcu o investíciách do nej sú pre toto konanie irelevantné. Dôvody, ktoré uvádzal žalobca, pre ktoré všetci spoločný rodinný dom opustili (nevhodné a neprimerané správanie žalovanej 5/ a jej syna) žalobca v konaní nijak nepreukázal. K argumentácii žalobcu jeho zhoršeným zdravotným stavom a v nadväznosti na to obmedzené možnosti zárobku, odvolací súd uvádza, že zdravotné obtiaže (vrátane čiastočnej invalidity) nespochybňuje ani nezľahčuje, avšak jeho finančná situácia nie je zďaleka taká ťaživá ako žalovanej 5/, keďže popri invalidnom dôchodku (266 eur) mal žalobca príjem zo zamestnania (v 03/2021 vo výške 510,12 eur mesačne) a disponoval úsporami (v 05/2021 v sume 33.199,03 eur). Skutočnosti uvádzané žalobcom v
odvolaní, že i keď má žalovaná 5/ zdravotné problémy, tieto jej nebránia sa zamestnať (nie je invalidnou dôchodkyňou), teda že žalovaná 5/ má lepšiu možnosť pracovať a tak pokrývať svoje bytové potreby, správne vyhodnotil už súd prvej inštancie tak, že žalovaná 5/ sa výhradne a sústavne starala o invalidnú matku a postihnutého syna (po obdobie cca 18 rokov, pričom starostlivosť o oboch predstavovala zvýšené výdavky na strane žalovanej 5/), kedy sa nemohla riadne zamestnať a vytvoriť si akúkoľvek finančnú rezervu a že žalovaná 5/ v konaní preukázala svoj nepriaznivý zdravotný stav (chronické bolesti chrbtice, zmiešaná úzkostne-depresívna porucha, vertiginózne stavy), čo jej, i keď nie je uznaná invalidnou, nepochybne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať, a to aj vzhľadom na jej vek (rok nar. XXXX). Ak žalobca uviedol aj to, že on i žalovaná 5/ si zabezpečili bývanie v inej nehnuteľnosti vo forme nájmu, treba poznamenať, že z vyjadrení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že podnájom v Malackách zdieľa s priateľkou, z čoho vyplýva aj nižšia miera nákladov žalobcu na bývanie; naopak bývanie žalovanej 5/ (v ubytovni) v plnom rozsahu preukázateľne hradí jej druh. 17. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane výroku o trovách konania žalovanej 5/ voči žalobcovi (výroky I. a II.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej 5/ proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Z dôvodu, že z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane úspešných žalovaných 1/ až 4/ a 6/ až 9/ nevyplýval (títo žalovaní si trovy konania ani neuplatnili), odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 4/ a 6/ až 9/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).