Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2To/10/2026 1625010169 26. 03. 2026 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2026:1625010169.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného K. Š. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 10T/25/2025 zo dňa 11.12.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2026 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. Š., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 10T/25/2025 dňa 11.12.2025 uznal obžalovaného K. Š. vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v čase okolo 22:00 h dňa 20.07.2024 na chodníku pred predajňou s názvom Pekáreň - Plavecký Štvrtok na adrese Malacky, Ferdiša Kostku 3 fyzicky napadol poškodeného H. G. a to tak, že ho dvakrát udrel do oblasti hlavy, na čo poškodený spadol na zem a tam ho obžalovaný raz kopol nohou do oblasti hlavy, čím mu spôsobil ľahké zranenie v oblasti čela, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečbu v trvaní 7 dní. Za to mu súd prvého stupňa podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že ako uviedol na hlavnom pojednávaní, s porovnaním s tým, čo sa stalo jemu, sa mu zdá trest neprimeraný. Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že sa mu zdá trest neprimeraný. Poškodený ani netrval na trestnom oznámení, jeho k tomu donútili. Zranenia, ktoré poškodený mal, tak s tými sa narodil. Za primeraný trest by obžalovaný považoval trest 3 mesiace s podmienečným obkladom na 6 mesiacov. Keď jeho dobili, tak obžalovaní dostali 80 hodín povinnej práce. Zástupca krajskej navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný v závere nechcel nič uviesť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 28.04.2025 na K. Š. obžalobu pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Obžalovaného K. Š. súd prvého stupňa na základe jeho vyhlásenia o vine uznal vinným v zmysle obžaloby. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá. Pri dokazovaní skutočností podstatných pre výrok o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to odpisom registra trestov obžalovaného a výpisom z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný má 14 záznamov v registri trestov pre rôznorodú trestnú činnosť, opakovane bol odsúdený za prečiny výtržníctva a ublíženia na zdraví, vo výkone trestu odňatia slobody bol 8 krát. Ohľadne 10 odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov nefiguruje žiadne záznam. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil. Správne tiež v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval, či novšie znenie Trestného zákona nie je pre obžalovaného priaznivejšie, a správne dospel k negatívnemu záveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku a úvahy, ktoré súd k tomuto viedli, považuje za správne. Obžalovaný K. Š. spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na 3 roky. Súd prvého stupňa venoval dostatočnú pozornosť zisťovaniu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnocovaní týchto okolností, ako aj ďalších okolností, ktoré treba pri úvahách a druhu a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona zohľadniť. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že v
danom prípade bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa obžalovaný priznal k trestnému činu a tento úprimne oľutoval a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko bol za trestný čin už odsúdený. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona možno na predchádzajúce odsúdenia neprihliadať, ale len v prípade, ak to odôvodňuje povaha predchádzajúceho odsúdenia. Zákon nepredpokladá v tomto smere svojvoľný postup súdu, keďže možnosť neprihliadnuť na fakt recidívy trestnej činnosti obmedzuje charakterom predchádzajúcich odsúdení. V prípade obžalovaného je v tomto smere relevantné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/12/2015 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré nie je zahladené, pričom nie je takej povahy, ktorá by odôvodňovala abstrahovanie od neho. Naopak, za prečin výtržníctva mu bol uložený nepodmienečný trest, ktorý vykonal dňa 26.10.2016, a na toto odsúdenie z hľadiska posúdenia možností nápravy obžalovaného je určite potrebné prihliadať. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa primerane zohľadnil citované zákonné kritériá a v súlade s nimi uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, keďže u obžalovaného je vzhľadom na predchádzajúcu trestnú činnosť rovnakého druhu menej priaznivá prognózna nápravy a súčasne je dominantná potreba ochrany spoločnosti. Obžalovaný bezdôvodne pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodeného, trestný čin obžalovaného nebol ojedinelým excesom v riadnom spôsobe života, v minulosti sa obdobného konania dopustil opakovane, a napriek tomu, že ide o odsúdenie staršieho dáta z hľadiska možností nápravy obžalovaného toto nemožno ignorovať. Preto je žiaduce po určitý čas monitorovať jeho správanie z hľadiska súladu so zákonom. Skúšobná doba 18 mesiacov korešponduje s potrebou monitorovať správanie obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom, keďže v tomto smere opakovane zlyhal, pričom táto zároveň predstavuje aj ochrannú zložku trestu. Ak obžalovaný poukazuje na svoje priznanie a učinenú rebareflexiu, tak tieto pomery obžalovaného sú v uloženom treste primerane zohľadnené. Pokiaľ poukazuje na odsúdenia iných odsúdených v iných trestných veciach, tak je potrebné uviesť, že súd ukladá trest v každom konkrétnom prípade individuálne, s prihliadnutím na osobu páchateľa a charakter trestnej činnosti. Odvolací súd preto uzatvára, že uložený trest odňatia slobody zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, splní požiadavky individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa. Trest uložený napadnutým rozsudkom nemožno so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti považovať za neprimerane prísny a nezodpovedajúci citovaným ustanoveniam zákona. Odvolací súd môže v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu len vtedy, keď je uložený trest neprimeraný. Nevyšli však najavo žiadne také skutočnosti v prospech či v neprospech obžalovaného, pre ktoré by bol trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, či už neprimerane mierny alebo neprimerane prísny. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného K. Š. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.