Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/115/2026 1626200727 21. 09. 2026 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2026:1626200727.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci navrhovateľa: W.. G. W., L.. XX.XX.XXXX, J. E. C., G. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom v Bratislave, Panenská 13, proti odporkyni: G.. I. I., G.., L.. XX.XX.XXXX, J. E. J., G. XX, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 14, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 1. apríla 2026 č.k. 7C/53/2026-66 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporkyni uložil povinnosť zdržať sa odstraňovania, poškodzovania, zasypávania, či akéhokoľvek iného zasahovania do plotu na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. (XXXXXX) okres Malacky (106), ďalej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek terénnych úprav, nasypávania zeminy a iných stavebných alebo zemných prác na hranici pozemku parc. reg. „C“ č. 6012 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. (XXXXXX) okres Malacky (106). Súčasne vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci samej, začatého na podklade žaloby navrhovateľa tohto neodkladného opatrenia. Navrhovateľovi uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať ako žalobca proti odporkyni ako žalovanej vlastnícku žalobu v súlade s ust. § 126 Občianskeho zákonníka, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Napokon súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči odporkyni v rozsahu 100 %. 2/Konštatoval, že z návrhu navrhovateľa bolo zrejmé, že navrhuje nariadiť odporkyni neodkladné opatrenie v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, a to, aby sa odporkyňa zdržala konania spojeného so zasahovaním do plotu na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Stupava a nežiaduceho konania na hranici tohto pozemku. Zo skutočností opísaných navrhovateľom a z priložených listín súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa sú vlastníkmi pozemkov, ktoré vzájomne susedia. Konkrétne, navrhovateľ vlastní záhradu o výmere 216 m2 (pozemok parc. č. XXXX, LV XXXX, k. ú. D.) a odporkyňa vlastní záhradu o výmere 561 m2 (pozemok parc. č. XXXX, LV XXXXX, k. ú. D.). Odporkyňa po tom, ako mala bez vedomia navrhovateľa vykonať nové geodetické zameranie pozemkov, začala s terénnymi prácami na hranici pozemkov tak, že odstraňuje plot a uskutočňuje navážanie a násyp zeminy na mieste, na ktorom stoja betónové stĺpiky, ktoré podľa navrhovateľa historicky definujú hranicu pozemkov, ktorú však odporkyňa dlhodobo ignoruje. Geodetickým zameraním uskutočneným z iniciatívy navrhovateľky tiež malo dôjsť k pozatĺkaniu množstva roxorových tyčí hlboko do navrhovateľovho pozemku. Navrhovateľom uvedené skutočnosti je možné pozorovať aj na priložených obrazových snímkach. Navrhovateľ mal v minulosti apelovať na odporkyňu aj s poukazom na judikatúrnu prax, odporkyňa na uvedené neprihliadala a s odstraňovaním plotu a navážaním zeminy pokračovala. Navrhovateľ považuje konanie odporkyne za zásah smerujúci k nezvratným zmenám na svojom pozemku (parc. č. XXXX), ktorý vlastní od roku 1993 na základe dvoch darovacích zmlúv.
3/Preskúmaním navrhovateľom uvádzaných dôvodov, pre ktoré požadoval nariadenie neodkladného opatrenia odporkyni, súd dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP boli splnené. Splnenie predpokladov súd hodnotil predovšetkým z hľadiska požiadavky neodkladnosti, resp. naliehavosti tohto opatrenia a tiež z hľadiska osvedčenia navrhovateľom tvrdených skutočností. Záver pre nariadenie navrhovateľom požadovaných povinností odporkyni súd vzhliadol v začatom a pretrvávajúcom konaní odporkyne, ktoré vyhodnotil ako spôsobilé zhoršovať už existujúci sporný vlastnícky vzťah k záhradám navrhovateľa a odporkyne. Súd mal za to, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu nežiadúceho faktického stavu, ktorý sa týka hranice záhrad. Podľa skutkových tvrdení navrhovateľa súdu síce vyplývalo, že tento nežiadúci faktický stav medzi navrhovateľom a odporkyňou ako vzájomnými susedmi záhrad trvá dlhšie, viacročné obdobie, avšak odporkyňa toho času (vychádzajúc aj z oznámenia navrhovateľa v Zázname podaní oznámenia zo dňa 02.03.2026) podniká aktívne kroky nielen v rámci nového geodetického zamerania, ale aj aktívne naváža a nasypuje zeminu na hranicu pozemkov a odstraňuje existujúci plot definovaný betónovými stĺpikmi a poliami. Vzhľadom na aktívne a pretrvávajúce konanie odporkyne súd vzhliadol požiadavku navrhovateľa na neodkladné riešenie tejto situácie za dôvodnú. Súd sa totiž stotožnil s názorom navrhovateľa, že nové zameranie hranice geodetom neznamená automaticky zmenu hranice v zmysle právotvorného účinku, a to, že by odporkyni bez ďalšieho vzniklo právo vykonávať posun hranice v teréne. Tento názor vyplýva rovnako aj z judikatúrnej praxe, na ktorú navrhovateľ odkazoval v návrhu, resp. z konkrétnych rozhodnutí, ktoré k návrhu navrhovateľ priložil. Navrhovateľom požadované uloženie konkrétnych povinností odporkyni je teda opatrením spôsobilým dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, a to zabránenie zhoršovania už teraz sporného vymedzenia hranice medzi záhradami navrhovateľa a odporkyne. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň odporkyňu neobmedzí nad nevyhnutný rozsah. 4/Navrhovateľ nežiadal obmedziť trvanie neodkladného opatrenia žiadnym časovým úsekom, a keďže súd bol toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť úpravu pomerov medzi navrhovateľom a odporkyňou natrvalo, uložil týmto uznesením vo výroku II. navrhovateľovi povinnosť podať ako žalobca vlastnícku žalobu proti odporkyni ako žalovanej, čím teda uložil navrhovateľovi povinnosť iniciovať konanie, v rámci ktorého sa súd bude zaoberať medzi stranami spornou otázkou hranice pozemkov. Zároveň v tejto súvislosti súd obmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia na obdobie najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci samej, začatého na podklade žaloby navrhovateľa tohto neodkladného opatrenia. 5/Keďže navrhovateľ nepodal návrh vo veci samej (žalobu), ale o ochranu sa domáhal iba prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutím ktorého sa súčasne končí konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol súd týmto uznesením vo výroku III. aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP a v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. 6/Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie odporkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky tvrdenia navrhovateľa nemajú akúkoľvek oporu v dôkazoch priložených k návrhu, priložené fotografie nedostatočne preukazujú skutkový stav v kontexte tvrdení navrhovateľa. Fotografie boli vyhotovené v značnom čase pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, samotné fotografie sú bez akéhokoľvek popisu, čo presne tá-ktorá fotografia zachytáva, nie sú zrejmé hranice susedných pozemkov a podobne. Zásadný nedostatok dôkazov aj samotného návrhu videla odporkyňa v tom, že nie je zrejmé, aký mal byť stav plotu a pozemkov predtým, ako malo dôjsť k ich tvrdenému znehodnoteniu odporkyňou. Nie je možné ani len vyhodnotiť, či skutočne došlo k nejakému poškodeniu, nakoľko nie je možné porovnať stav pred a po údajnom poškodení. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nevyplýva ani zo samotných tvrdení navrhovateľa, nie je zrejmé, kedy presne mala odporkyňa údajne začať so znehodnocovaním plotu, v ktorom smere je návrh nepreskúmateľný, a teda nespôsobilý byť podkladom pre dôvodné vydanie neodkladného opatrenia. V návrhu sa uvádza, že geodet pozatĺkal na pozemok navrhovateľa množstvo roxorových tyčí, z priložených fotografií je však viditeľná len jedna roxorová tyč, nie je pritom zrejmé, kto a kedy tam túto tyč zatĺkol a kedy bola fotografia vyhotovená. Navrhovateľom deklarované video plotu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nebolo priložené a ani odporkyni doručené. Čo sa týka komunikácie strán, z tejto je možné dospieť k záveru, že odporkyňa nesúhlasila s tým,
ako je v súčasnosti vedený plot medzi jej pozemkami a pozemkami navrhovateľa, z komunikácie však vyplýva jej ochota riešiť vec mimosúdne spoločne s navrhovateľom. Pokiaľ navrhovateľ k návrhu priložil rozhodnutie, nejedná sa o judikát, ale o neanonymizované rozhodnutie v inej nesúvisiace veci, pri ktorej absentuje akékoľvek prepojenie na prejednávaný spor. Taktiež z podaného oznámenia na polícii nie je možné vyvodiť žiaden relevantný skutkový záver, keď ide len o inú formu prezentovania skutkových tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ odporkyňu v súvislosti s poškodením plotu pred podaním návrhu vôbec neoslovil a o údajnom poškodení a zasypaní časti plota nemala odporkyňa žiadnu vedomosť až do konca marca 2026. Odporkyňa má za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a nebol dostatočne osvedčený skutkový stav, ako základ pre ustálenie existencie tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé, že by v čase nariadenia neodkladného opatrenia odporkyňa plánovala ničiť, respektíve odstrániť plot, či inak zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa. Z dôvodov vyššie uvedených odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7/Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne konštatoval, že tvrdenia odporkyne o tom, že žiadnym spôsobom nepoškodila oplotenie a išlo len o vyrovnanie terénu, sú vyvrátiteľné priloženou fotodokumentáciou, z ktorej je jednoznačné, že zemina je pri plote navezená až do výšky takmer pol metra nad úrovňou pozemku navrhovateľa a v niektorých miestach zemina presahuje až za plot na hranici pozemku. Súd prvej inštancie sa správne stotožnil s názorom navrhovateľa, že nové zameranie hranice pozemkov geodetom neznamená automaticky zmenu hranice v zmysle právotvorného účinku, kedy by odporkyni bez ďalšieho vzniklo právo vykonať posun hranice v teréne. Navrhovateľom požadované uloženie konkrétnych povinností odporkyni je spôsobilým opatrením dosiahnuť ochranu v smere zabránenia zhoršovania teraz sporného vymedzenia hranice medzi záhradami navrhovateľa a odporkyne. Odporkyňa teda preukázateľne poškodzuje oplotenie v majetku navrhovateľa, ktoré je dôkazom o existencii hranice pozemkov niekoľko desiatok rokov. Sama odporkyňa si dala vykonať účelové a nesprávne zameranie pozemku, výsledkom ktorého je nelegitímna požiadavka na posun hranice pozemku do pozemku navrhovateľa miestami viac ako dva metre. Navrhovateľ taktiež označil tvrdenia odporkyne v odvolaní za jej subjektívne úvahy bez opory v akýchkoľvek relevantných dôkazoch. Čo sa týka absentujúceho videa k podanému návrhu, toto video skutočne nebolo priložené, avšak obsahuje rovnaké skutočnosti ako predložená fotodokumentácia, ktorá navyše nie je hlavným dôkazom. Za hlavný dôkaz možno podľa navrhovateľa považovať zameranie pozemku nezákonným spôsobom a to tak, že odporkyňou objednaný geodet ignoroval existujúci plot a pozatĺkal roxorové tyče priamo do pozemku navrhovateľa a na základe toho odporkyňa od navrhovateľa nezákonne požaduje posunutie hranice pozemkov. Nakoniec ale z fotografií je úplne zrejmý priebeh konania odporkyne a to navážanie zeminy priamo k plotu, pokusy o relativizáciu dôkazov predložených navrhovateľom zo strany odporkyne považoval len za účelovú obranu. Skutočnosť, že roxorové tyče pozatĺkal na pozemku navrhovateľa geodet Gergely doteraz odporkyňa nerozporovala, na osobnom stretnutí túto skutočnosť potvrdila. Navrhovateľ mal za to, že hranica skutočnej držby, teda plotu osadeného pred viac ako päťdesiatimi rokmi je nesporne daná a nabitie roxorov geodetom na tom nič nezmení. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má byť podstatne zjednodušené a len v nevyhnutnom rozsahu oproti dokazovaniu v merite veci. Navrhovateľ je stále otvorený zmierlivému riešeniu veci, pričom však trvá na tom, že nie je možné ignorovať desiatky rokov stojaci plot z betónových stĺpikov a nahradiť ho geodetickým meraním. Podľa navrhovateľa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil a taktiež doložil relevantnými dôkazmi, pokračovanie v prácach zo strany odporkyne by mohlo viesť k nezvratným zmenám na dotknutom pozemku (odstránenie plota, nové terénne úpravy), ktoré by výrazne sťažili alebo znemožnili obnovenie pôvodného stavu. Z toho dôvodu navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil. 8/Odporkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojom odvolaní a jeho dôvodoch, zopakovala, že jej procesná obrana je založená predovšetkým na nedostatkoch samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z priložených fotografií poškodenie oplotenia nevyplýva, oplotenie bolo poškodené a prerastené drevinami už pred tvrdeným konaním. Pokiaľ navrhovateľ odporkyni vyčíta neunesenie dôkazného bremená, upozornila na skutočnosť, že iniciátorom konania je navrhovateľ a bolo teda na ňom, aby dostatočne osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Túto povinnosť navrhovateľ nesplnil, reálne na preukázanie skutkového stavu predložil šesť nepreskúmateľných fotografií, nemôže dôjsť k prenosu dôkazného bremena na odporkyňu a táto nie je povinná predkladať dôkazy proti tvrdeniam, ktoré samotný žalobca neosvedčil. Rovnako tak poukaz navrhovateľa na to, že hlavným dôkazom má byť zameranie pozemku geodetom len potvrdzuje, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené. Ani zjednodušený
rozsah dokazovania pri neodkladnom opatrení nezbavuje navrhovateľa povinnosti dostatočne osvedčiť rozhodujúce skutočnosti v miere, ktorá umožní preskúmateľné posúdenie dôvodnosti návrhu, čo v danej veci podľa odporkyne nebolo. Tvrdenie navrhovateľa, že pokračovanie prác by mohlo viesť k nezvratným zmenám zostalo v rovine ničím nepodloženej obavy, navrhovateľ neosvedčil, že v relevantnom čase by akékoľvek práce pokračovali alebo bezprostredne hrozili. Naopak posledná fotografia mala byť z januára 2026, samotný časový posun od podania návrhu vylučuje existenciu bezprostrednej hrozby odôvodňujúcej neodkladný zásah. Odporkyňa teda zotrvala na tom, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie tak vecne správne nie je. 9/Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k replike odporkyne poukázal na vytváranie dojmu odporkyňou, že súd prvej inštancie rozhodol bez osvedčenia skutkového stavu, predčasne a bez reálnych dôvodov. Trval však na tom, že všetky predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti jasne preukazujú, že odporkyňa navážaním veľkého množstva zeminy poškodzuje oplotenie pozemku, čím sa snaží poškodiť dôkaz o existencii a trase hranice medzi pozemkami sporových strán tak, ako boli tieto nesporne definované desiatky rokov. Takéto konanie nemožno prezentovať ako snahu vec riešiť mimosúdne, odporkyňa nepopiera, že sa pokúsila pomocou roxorových tyči vytýčiť novú hranicu pozemku hlboko na pozemku navrhovateľa, nepopiera, že by zeminu naviezla svojvoľne, tieto skutočnosti iba bagatelizuje. Navrhovateľ skutkový stav osvedčil dostatočne na to, aby bol daný základ pre nariadenie neodkladného opatrenia. Diskusia o fotografiách, respektíve videu ako dôkazoch podľa navrhovateľa má iba odpútať pozornosť od nesporného a objektívneho dôkazu, ktorým je nezákonné geodetické zameranie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov je splnená a stále trvá, pokračovanie v prácach zo strany odporkyne môže viesť k nezvratným zmenám na dotknutom pozemku. 10/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. 11/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12/Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15/Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16/Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18/Nariadenie neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nevyhnutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, resp. ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
19/Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. 20/Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je (súd prvej inštancie) povinný rozhodnúť v zákonnej lehote do 30 dní od jeho doručenia. 21/V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). 22/Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 23/Odvolací súd zdôrazňuje, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá bola v tomto prípade objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 24/V posudzovanom prípade navrhovateľ hodnoverne osvedčil tak dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia, a to skutkovými tvrdeniami v spojení s listinnými dôkazmi (záznam o podaní oznámenia z 2.3.2026, mailová komunikácia obsahujúca vyjadrenie odporkyne z 23.6.2025 a v neposlednom rade 6 ks fotografií dokumentujúcich navážanie zeminy k plotu) a kvalifikovanou právnou argumentáciou, tiež osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu ako vlastníkmi susediacich nehnuteľností, a osvedčil i potrebu neodkladnej úpravy týchto vzťahov. Neobstojí námietka odvolateľky, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nejasné a rozporuplné, ktoré vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového a právneho stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 25/S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenie navrhovateľa o potrebe nevyhnutnej úpravy právnych a faktických pomerov navrhovaným spôsobom [ako nevyhnutného predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP] bolo dostatočne osvedčené, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (262 ods. 1 CSP). Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti neuniklo, že súd prvej inštancie rozhodol taktiež o náhrade trov prvoinštančného konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci v posudzovanej veci išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, a teda rozhodnutie o ňom nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v ktorom sa o náhrade trov konania nerozhoduje (§ 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd je však viazaný odvolacím dôvodmi, pričom odporkyňa osobitne vo vzťahu k výroku o trovách konania žiadne odvolacie dôvody vo svojom odvolaní neuplatnila, preto musel výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd ponechať nedotknutý. 27/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).