Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/57/2026 1710200034 28. 07. 2026 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Svätý Jur, so sídlom Prostredná 29, 900 21 Svätý Jur, IČO: 00 304 832, zastúpeného: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. údolie XXXX/XX, XXX XX W. X., zastúpenému: LEX, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 940 922, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.938,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo dňa 12.12.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e výrok uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo dňa 12.12.2025 tak, že z výroku sa vypúšťa na konci vety slovo „odvolacieho“. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo dňa 12.12.2025 p o t v r d z u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo dňa 12.12.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 40,72 %, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenie súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 17.938,65 eur s príslušenstvom po rozšírení návrhu a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.05.2022 tak, že žalobe v časti zaplatenia sumy 5.316,82 eur vyhovel a vo zvyšku vo výške 12.621,83 eur zamietol. Náhradu trov súdneho konania priznal žalobcovi z dôvodu, že rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, a preto s odkazom na § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v spojení s § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a čl. 20 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. 3. Proti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom č. k. 2Cob/7/2023 - 389 zo dňa 25.03.2025, pričom vyššie uvedený výrok trov konania bol zrušený s tým, že ak mala strana úspech v spore len čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí. Žalovaného
odvolanie je v tejto časti dôvodné, keďže žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, pretože súd prvej inštancie v druhom výroku žalobu vo zvyšku zamietol, pričom súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustanoveniami § 255 a § 262 CSP, keď vyhlásil žalobcu za plne úspešného. Z potreby určitosti a jednoznačnosti pomeru úspechu strany v konaní je nevyhnutné určiť pomer úspechu v konaní zlomkom, percentom alebo iným jednoznačným spôsobom. 4. Súd prvej inštancie poukázal na § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore skončenom rozsudkom č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.05.2022 nadobudnuvším právoplatnosť vo veci samej dňom 06.06.2025 úspešný čo do prevažujúcej časti, súd mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyjadrujúcej zásadu úspechu priznal náhradu trov konania v pomernej časti 40,72 % voči v spore v menšej časti úspešnému žalobcovi. Súd prvej inštancie rozhodol podľa toho, že úspech žalovaného vo veci je vo výške 12.621,83 eur oproti úspechu žalobcu vo výške 5.316,82 eur. Teda žalovanému, úspešnému vo výške 12.621,83 eur zo sumy 17.938,65 eur t. j. 70,36 %, priznal tomu zodpovedajúcu náhradu trov súdneho konania, keď z podstaty pomernej náhrady trov súdneho konania podľa úspechu vyplýva, že jednému percentu úspechu účastníka nad 50 % zodpovedajú 2 % náhrady trov súdneho konania. Pri úspechu žalovaného vo výške 70,36 % je potom prislúchajúca náhrada trov súdneho konania vo výške 40,72 % [(70,36 - 50) × 2]. 5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 07.01.2026 odvolanie, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil toto napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP, a to tak, že súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že nie je možné zaťažiť žalobcu, aby v prípade pomerného úspechu znášal trovy konania. Poukázal na zásadu úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Dodal, že Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť a vôbec neupravuje povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom), ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Žalobca ďalej namietal, že uvedenú zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 05.05.2026 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že súd nemôže o trovách konania rozhodnúť tak, že uvedie percento výšky, v akej bude priznaná náhrada. Žalovaný poukázal na § 255 ods. 1 CSP, ktorý explicitne uvádza, že súd môže rozhodnúť pomerne, pričom matematika pomerný úspech umožňuje vyjadriť napr. vo forme percenta alebo zlomku. Žalobca v odvolaní taktiež cituje rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017, pričom k tomuto žalovaný uviedol, že tento judikát nie je v danej veci aplikovateľný. V predmetnej veci pod sp. zn. 26Cb/148/2010 bol neúspech žalobcu spôsobený objektívnou a vopred predvídateľnou okolnosťou, a to plynutím času. Z dôvodu plynutia času bol nárok žalobcu z väčšej časti premlčaný. Neúspech žalobcu teda nebol spôsobený úvahou súdu alebo znaleckou činnosťou, ale výlučne nesprávnou aplikáciou zákonných ustanovení o premlčaní zo strany žalobcu. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 7. Žalobca reagoval na toto vyjadrenie žalovaného svojim podaním zo dňa 01.06.2026, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného a nestotožňuje sa s ním. Žalobca je názoru, že dostatočne uviedol svoju argumentáciu a kde vidí pochybenie zo strany súdu a uviedol aj, o ktoré rozhodnutia argumentáciu opiera. Žalobca následne poukázal na komentár k ustanoveniu § 255 CSP, ktorým demonštroval svoje
úvahy o tom, prečo súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku na trovy konania. Žalobca dodal, že v prípade námietky premlčania je táto právny inštitút a procesný úkon, ktorým dlžník na súde odmieta splniť premlčaný dlh. Uplatňuje sa priamo v súdnom konaní. Z toho vyplýva, že plynutie času je objektívnou veličinou, ale námietka premlčania je subjektívna a prihliada sa na ňu v prípade, že ju žalovaný vznesie. Žalobca preto nesúhlasí s názorom žalovaného a naďalej trvá na ním predloženom odvolaní. 8. Podaním zo dňa 25.06.2026 reagoval žalovaný, ktorý stručne dodal, že sa nemôže stotožniť s právnymi závermi, ktoré žalobca prezentoval vo svojom vyjadrení. Žalobca si musel byť vopred vedomý možnosti neúspechu v konaní z dôvodu premlčania, a teda aj prípadného následku vo forme priznania náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný nepochybne úspešne namietal premlčanie, a preto bol z väčšej časti v konaní úspešný, pričom z úspechu vo veci je odvodený aj výpočet trov konania. 9. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 17. Odvolací súd v prvom rade opravil výrok napadnutého uznesenia postupom podľa § 224 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie uviedol nesprávnu informáciu o tom, od právoplatnosti ktorého uznesenia a ktorých trov konania má žalobca povinnosť plniť. Táto povinnosť zaplatiť trovy konania priznané napadnutým uznesením bude žalobcovi plynúť od právoplatnosti napadnutého uznesenia a nie od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu. Odvolací súd preto túto zrejmú nesprávnosť v písaní opravil. 18. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania
navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Napríklad, ak žaloba znie na sumu 10-tisíc eur a žalobcom vysúdená suma je 7-tisíc eur, potom mal žalobca úspech 70 % a v 30 % bol neúspešný (bol teda úspešný žalovaný). Potom matematicky 70 % trov nahradí žalovaný žalobcovi a 30 % žalobca žalovanému s tým, že oboje sa navzájom odpočíta (70 % - 30 % = 40 %). Žalovaný tak nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi 40 % trov. Žalovaný už nebude mať voči žalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1024 - 1035: J. Baricová). 19. V prípade, že súd priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu, je potrebné tento pomer aj vyjadriť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax, že rozhodovanie o trovách konania v civilných sporoch má dve roviny, a to (i) rovinu rozhodovania o „nároku“ na náhradu trov konania vo veci úspešného alebo pomerne úspešného účastníka konania a (ii) rovinu rozhodovania o konkrétnej „výške“ priznaného nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania pre účely uplatnenia alebo bránenia svojho práva. Pokiaľ ide o prvú rovinu, a to o rozhodovanie o „nároku“ na náhradu trov konania, tak v tomto prípade všeobecný súd v súlade s § 255 CSP musí u jednotlivých účastníkov konania zohľadňovať pomer ich úspechu na prejednávanej veci, t. j. na predmete konania, ktorý pomer úspechu vyjadruje všeobecný súd percentuálne (Nález Ústavného súdu SR z 08.11.2017, sp. zn. I. ÚS 457/2017), ako i na Dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku, podľa ktorej súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru, ktorý môže vyjadriť tiež percentom alebo zlomkom. V tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011. 20. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v zásade odvolaciu námietku uplatnil z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pomer úspechu účastníkov konania, keďže zaťažil žalobcu povinnosťou uhradiť žalovanému trovy súdneho konania vo výške 40,72 % a tiež namietal, že rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku. Žalobca je názoru, že bol v konaní úspešný vzhľadom na to, že mu bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Tiež je názoru, že je to práve neúspešná strana sporu, ktorá má hradiť vzniknuté trovy konania úspešnej strane sporu. 21. Je potrebné uviesť, že nárok žalobcu bol v časti 12.621,83 eur s príslušenstvom premlčaný v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v konaní účinne uplatnil námietku premlčania. Na jednej strane je preto možné súhlasiť s tým, že výška nároku bola síce ustálená znaleckým dokazovaním, ale znalecké dokazovanie neviedlo k zamietnutiu časti nároku, pretože tento bol, ako už bolo raz uvedené, zamietnutý z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie sa s tým podrobne vysporiadal vo svojom rozsudku č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.05.2022. Odvolací súd tiež dopĺňa, že priznaná istina vo výške 5.316,82 eur s príslušenstvom nebola priznaná v len v závislosti od znaleckého posudku, pretože výšku bezdôvodného obohatenia v prípade sporu ustáli až súd prvej inštancie a nie znalec svojím posudkom. Súd prvej inštancie už vo vyššie uvedenom rozsudku podrobne rozpísal, akým spôsobom sa k uvedenej priznanej sume dopracoval a ako ju vypočítal a tiež ako skúmal plynutie objektívnej lehoty odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalobca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo od znaleckého posudku. Znalecký posudok v danom prípade slúžil ako dôkaz, nie ako základ rozhodnutia. 22. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 40,72 %. Odvolací súd nezistil, posudzujúc pomer úspechu strán sporu v konaní, dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nezohľadnenia úspechu žalobcu, ktorý sa nestotožnil s vyhodnotením výsledku tohto konania. K tvrdeniu žalobcu, že bol v konaní plne úspešný a nemá znášať povinnosť platiť žalovanému trovy konania, nakoľko sa v tejto sporovej veci jednalo o konkrétne vyčíslenie nároku, ktorú sumu žalobca žiadal a v ktorom nebol priestor na moderáciu zo strany súdu prípadne, že by výška plnenia závisela od znalca, odvolací súd uvádza, že sa nejednalo o prípad, ktorý v odvolacom konaní prezentoval žalobca (žaloba o ochranu osobnosti ), kde žalobca je vždy plne úspešný bez ohľadu na to, akú konkrétnu výšku mu súd prisúdi. V tomto posudzovanom prípade sa jednalo o zamietnutie konkrétneho vyčísleného nároku žalobcu v rozsahu cca viac než dvoch tretín z celkovej sumy v dôsledku uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Nie je preto možné konštatovať, že by uvedenú sumu znížil súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy prípadne, že by výška škody závisela
od odhadu znalca. Na základe toho sa preto nedá dospieť k záveru, že by mal byť žalobca v konaní plne úspešný a tento jeho úspech by mal odôvodniť iné rozhodnutie o trovách konania, než k akému dospel súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Odvolací súd je názoru, že pre súdne spory všeobecne platí, že žalobca musí znášať riziko, že žalobe nebude vyhovené podľa jeho vlastných predstáv a spor nemusí dopadnúť tak, ako žalobca očakáva, s čím je tiež spojené riziko, že súd prizná náhradu trov konania druhej sporovej strane. V posudzovanom prípade nebolo žalobcovej žalobe vyhovené v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie správne náhradu trov konania pomerne rozdelil. 23. V súvislosti s vyššie uvedeným, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyvodil správny záver, keď žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 40,72 %. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).