Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/4/2022 1711213449 25. 03. 2026 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnom spore žalobcu: K-STAV s.r.o., so sídlom Kysucká č. 14, Senec, IČO: 35 837 063, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Ševčík, CSc., Nezábudková č. 22, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: S. Q., J. S.Ž. Č.. XXX, C., zastúpenej spoločnosťou: ADVOKA, s.r.o., Komárnická č. 36, Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie istiny 26 557,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 9C/35/2013 - 404 zo dňa 11. októbra 2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/35/2013-433 zo dňa 09.11.2021, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/35/2013 - 404 zo dňa 11. októbra 2021 v napadnutom vyhovujúcom výroku (výroku I.) v časti, ktorou bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 26 557,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26 557,- € od 03.06.2012 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšku sa napadnutý vyhovujúci výrok v časti úrokov z omeškania zamieta.
mení
tak, že sa žaloba
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanej 1/ (aktuálne ako „žalovanej“) povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 26 557,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26 557,- € od 13.05.2008 do zaplatenia (výrok I.), žalobu voči pôvodnému žalovanému 2/ Júliusovi Chovancovi zamietol (výrok II.); žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ (aktuálne „žalovanej“) náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) a pôvodne žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). 2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil žalobou vymedzený nárok, ktorého sa žalobca domáha žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.10.2011 voči pôvodne žalovaným 1/, 2/ vo výške 26.557,- € s prísl. ako nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela na základe zmluvy o dielo a následného uznania dlhu dôvodiac, že žalovaní nezaplatili žalobcovi cenu za zhotovenie diela. Ozrejmil, že vo veci bol podaný platobný rozkaz č.k. 6Ri 479/2011-29 zo dňa 25.05.2012, voči ktorému bol podaný žalovanými odpor. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaných obsiahnutú v odpore, tí namietli podpis pôvodnej žalovanej 1/ na zmluve o dielo s tým, že nie je jej vlastným podpisom, dovolávajúc sa primárne absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo pre absenciu slobodnej a vážnej vôle, sekundárne relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo a s ňou súvisiacich ďalších úkonov s poukazom na konanie jedného z manželov, pri ktorom chýbal súhlas druhého manžela. Žalovaní skutkovo potvrdili, že spolu s ďalšími
susedmi nadobudli vlastnícke právo k stavebným pozemkom a dohodli sa s obcou na financovaní a realizácii inžinierskych sietí na nich namietajúc však, že žalovaná 1/ záväzok z tohto titulu na seba nikdy neprijala. Zároveň vzniesli námietku premlčania počnúc dňom 01.09.2006, t.j. tri roky potom, čo došlo k odovzdaniu diela. Uznanie dlhu a splátkový kalendár označili za neplatný právny úkon, a to pre neurčitosť, pričom ho podpísal výlučne žalovaný 2/, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu. 3. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že dňa 24. októbra 2016 vyhlásil v poradí prvý rozsudok, ktorým zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania v zmysle navrhovaného rozsudočného petitu, v celom rozsahu sa stotožniac s argumentáciou žalobcu. Odvolací súd tento rozsudok na podklade odvolania žalovaných zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie jeho nepreskúmateľnosť, keď presvedčivo nevysvetlil, ako dospel k záveru, že z predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004 vyplýva záväzok zaplatiť cenu za dielo obom žalovaným spoločne a nerozdielne, napriek tomu, že ako objednávateľ diela v zmluve o dielo vystupovala a túto zmluvu podpisovala výlučne žalovaná 1/; argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ uzatvoril so žalobcom splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 je strohá a nepresvedčivá a neuviedol, z akého dôvodu netrval na predložení originálov listín zo strany žalobcu (najmä zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004, splátkového kalendára zo dňa 12.05.2007 a výzvy žalovanej 1/ zo dňa 18.05.2010). V súvislosti s hmotnoprávnym posúdením veci sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená platne a riadi sa obchodnoprávnym režimom, nakoľko pôvodná žalovaná 1/ síce v čase podpisu tejto zmluvy nedisponovala podnikateľským oprávnením, avšak v záhlaví zmluvy, ako aj v jej záverečných ustanoveniach je obsiahnutá jasná voľba Obchodného zákonníka s tým, že v čase podpisu zmluvy občianskoprávna úprava spotrebiteľských zmlúv žiadnym spôsobom nevylučovala ani neobmedzovala voľbu obchodnoprávneho režimu a jeho aplikáciu na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pričom odvolaciemu súdu z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy o dielo, preto konštatoval, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a pôvodne žalovanou 1/, ak bol založený zmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004, sa v celom rozsahu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd zaujal názor, že záväzok pôvodne žalovanej 1/ zo zmluvy o dielo sa netýkal spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ako manželov, keďže predmetné nehnuteľnosti boli v jej výlučnom vlastníctve, preto považoval za bezpredmetné úvahy, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie a teda či k právnemu úkonu bol potrebný súhlas druhého manžela. S pasívnou vecnou legitimáciou pôvodne žalovaného 2/ súvisiacu otázku platnosti právneho úkonu označeného ako splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 a podpísaného pôvodne žalovaným 2/ odvolací súd posúdil tak, že uvedený splátkový kalendár je svojím obsahom jednak uznaním dlhu zo zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004 a zároveň dohodou o zmene tejto zmluvy (v časti ceny diela a v časti splatnosti tejto ceny), avšak nakoľko pôvodne žalovaný 2/ nebol zmluvnou stranou zmluvy o dielo a táto sa ani netýkala spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, pôvodne žalovaný 2/ ako tretia osoba nemohol platne uznať dlh z tejto zmluvy ani platne uzatvoriť dohodu o zmene zmluvy. V tomto kontexte dodal, že splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 podľa jeho obsahu nie je možné považovať ani za prevzatie dlhu alebo pristúpenie k záväzku a nevyplýva z neho ani to, že by pôvodne žalovaný 2/ konal v mene pôvodne žalovanej 1/ ako jej zástupca. Z tohto dôvodu odvolací súd uzavrel, že splátkový kalendár je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd vo svojom v poradí prvom rozhodnutí zároveň vyriešil námietku žalovaných týkajúcu sa predčasnosti podanej žaloby z dôvodu, že žalobca doposiaľ nevystavil faktúru v zmysle bodu 5.4. zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004, z ktorého dôvodu sa jeho pohľadávka ešte nestala splatnou, vo vzťahu ku ktorej uviedol, že zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ukladá povinnosť vyhotoviť faktúru pri každom dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku pre inú zdaniteľnú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou s tým, že ak je odberateľom fyzická osoba - nepodnikateľ, dodávateľovi zo zákona nevyplýva povinnosť vyhotoviť faktúru. 4. Svoje (v poradí druhé) rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 536 ods. 1 až 3, § 554 ods. 1, 5 Obch. zákonníka a vecne tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a pôvodne žalovanou 1/ ako objednávateľom vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004, ktorou žalobca prevzal záväzok vybudovať v súlade s projektovou dokumentáciou inžinierske siete (vodovod, kanalizáciu a domové prípojky) v lokalite IBV Miloslavov zóna U18 za cenu 1.411.577,59 Sk do 30.08.2004 konštatujúc, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti a je určitým i zrozumiteľným právnym úkonom. Uviedol, že uzavretiu zmluvy
predchádzalo uzavretie dohody o financovaní zo dňa 02.06.2003 medzi Obcou Miloslavov a vlastníkmi stavebných pozemkov, v zmysle ktorej vlastníci prevzali finančné záväzky, ktoré vyplynú pre obec zo zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí, pričom jedným z vlastníkov stavebných pozemkov bola i pôvodne žalovaná 1/, ktorá objednala zhotovenie inžinierskych sietí u žalobcu, no zároveň v konaní popierala platnosť Zmluvy z dôvodu, že ju niky nepodpísala ani nevidela. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie posúdil ako nepravdivé, nakoľko sama žalovaná v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 52C 228/2009 uviedla, že na jej účet boli zložené finančné prostriedky od ostatných vlastníkov pozemkov a tieto si s manželom - pôvodne žalovaným 2/ ponechali pre vlastnú potrebu; rovnako v tamojšom konaní uviedla, že v právnom vzťahu so žalobcom (K-STAV s.r.o.) je len ona sama. Súd prvej inštancie ďalej deklaroval, že pôvodne žalovaná 1/ prevzala za investora zhotovené, odovzdané dielo bez závad, o čom bol zhotovený Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 23.09.2004, pričom svoj podpis na uvedenej listine na pojednávaní potvrdila. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zastal názor, že podpisy pôvodne žalovanej 1/ na všetkých listinách založených v súdnom spise sú takmer identické s tým, že o skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá svojho záväzku voči žalobcovi zo zmluvy o dielo, svedčí jej žalobcovi adresovaná výzva zo dňa 18.05.2010, v ktorej prejavila snahu uhradiť svoj finančný záväzok voči žalobcovi za vybudovanie kanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov v sume 26 557,- €. 5. Posudzujúc predmetnú zmluvu o dielo v režime Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenie § 272 ods. 1 ponúka zmluvným stranám možnosť uzavretia zmluvy o dielo v ústnej forme, súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj teoreticky pripustil, že pôvodne žalovaná 1/ Zmluvu nepodpísala (čo však preukázané nebolo), z jej ďalšieho konania - najmä ňou potvrdeného prevzatia diela je zrejmé, že Zmluva bola riadne a platne uzavretá s tým, že dohoda o cene je v danom prípade jasne zrozumiteľná v čl. IV ods. 4.1., z čoho následne vyvodil neopodstatnenosť argumentu žalovaných 1/, 2/ ohľadom absencie dohody o cene diela. Pre doplnenie celého kontextu veci uviedol, že stavebníkom stavby bola Obec Miloslavov a poverenými zástupcami vlastníkov, ktorí dohodou o financovaní zo dňa 02.06.2003 prevzali financovanie výstavby inžinierskych sietí, sa stali traja vlastníci, o. i. pôvodne žalovaná 1/ a práve na jej účet boli následne zasielané finančné prostriedky na realizáciu výstavby sietí ostatnými vlastníkmi pozemkov. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na zaplatenie ceny diela vznikol žalobcovi po odovzdaní diela dňa 24.08.2009 (správne má byť „24.09.2004“) s tým, že nebolo povinnosťou žalobcu vystaviť faktúru, ako sa to snažili žalovaní podsúvať súdu, pričom uvedené potvrdil i Krajský súd v Bratislave. Pri posúdení premlčania súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, kedy by sa nárok žalobcu premlčal dňa 24.08.2008 a súc viazaný právnym názorom vysloveným v predmetnej právnej veci odvolacím súdom, že splátkový kalendár podpísaný dňa 12.05.2007 medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 2/ je právnym úkonom absolútne neplatným, nakoľko žalovaný nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou uzavrel, že tento úkon nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Rovnako v tomto ohľade súd prvej inštancie sústredil svoju pozornosť, v intenciách (zrušujúceho) rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, na výzvu pôvodne žalovanej 1/ zo dňa 18.05.2010 v tom kontexte, či táto predstavuje uznanie záväzku žalovanej voči žalobcovi, ktorého účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná a dospel k záveru, že atribúty platného uznania záväzku v zmysle Obchodného zákonníka spĺňa, keďže z oznámenia pôvodne žalovanej 1/ žalobcovi, že jeho firme zostala dlžná nezaplatenú sumu 800 000,- Sk, t. j. 26 557,- € za vybudovanie kanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov a jej požiadavky o oznámenie čísla účtu, na ktorý by mohla túto sumu previesť a vyrovnať tak záväzok voči jeho firme, súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že pôvodne žalovaná 1/ si bola a je vedomá, že jej dlh voči žalobcovi predstavuje žalovanú sumu a vyjadrila vôľu ho žalobcovi uhradiť, preto výzvu adresovanú žalobcovi svojím obsahom a formou považoval za platné uznanie dlhu a týmto aktom začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula najskôr dňa 18.05.2014 a teda vzhľadom na súdu doručenú žalobu dňa 04.11.2011 skonštatoval, že nárok žalobcu premlčaný nie je. 6. K námietke nepredloženia originálov listín zo strany žalobcu súd prvej inštancie poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co 74/2017 (v odseku 27 jeho odôvodnenia), kde jasne konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia civilného sporového poriadku nevyplýva záver, že ako dôkaz môžu slúžiť iba originály listín, pričom súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, že predložené kópie listín spoľahlivo a presvedčivo sledujú odohraný skutkový dej tak, ako sa skutočne stal. Odkázal tiež na odsek 28 odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorom upriamil pozornosť na rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C 228/2009 - 16, v ktorom konaní pôvodne žalovaná 1/ tvrdila, že dohody o vybudovaní inžinierskych sietí uzatvárala ona sama, preto ju o zaplatenie ceny za zhotovenie
kanalizácie a vodovodu môže žalovať iba stavebník týchto sietí - žalobca, keďže len s ním je v právnom vzťahu a žalovaná v tamojšom konaní taktiež tvrdila, že s manželom sa ocitli vo finančnej tiesni, preto zvyšok peňazí použili na súkromné účely, pričom v súčasnosti dlží už len pánovi Kunovi - konateľovi a spoločníkovi spoločnosti K-STAV s.r.o., čo sa však žalovaná snaží riešiť. Vzhľadom na z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II zistené skutočnosti, že peniaze zasielané na účet pôvodne žalovanej 1/ za účelom zaplatenia diela použila spolu s manželom (pôvodne žalovaným 2/) na súkromné účely, že v súčasnosti je dlžná už iba pánovi Kunovi a vzhľadom na jej tvrdenie, že obec potvrdila, že v právnom vzťahu so žalobcom je iba ona a ona dlží žalovanú sumu, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovanou na pojednávaní dňa 08.01.2016 popretá skutočnosť, že zmluvu o dielo uzavrela a že listinu zo dňa 18.05.2010 podpísala a zároveň potvrdená skutočnosť, že podpis na Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.09.2004 je jej vlastným podpisom, predstavujú tvrdenia v príkrom rozpore s tým, čo sama uviedla pred Okresným súdom Bratislava II. Z uvedeného dôvodu považoval vykonanie znaleckého dokazovania na určenie pravosti podpisu pôvodne žalovanej 1/ vyslovene za nehospodárne a návrh na jeho vykonanie zo strany žalovaných za čisto účelový majúci za cieľ iba predĺžiť konanie, nakoľko je v podstate nevýznamné, či žalovaná toto podpísala alebo nie, keďže celý skutkový dej a kroky žalovaných súdu prvej inštancie ukazujú dôvodnosť žaloby. Súd prvej inštancie tak zhrnul, že žalovaní svoju obranu postavili na zásade popierania a prekrúcania faktov, keď žalovaná popierala pravosť svojich podpisov, tvrdila, že žiadnu zmluvu neuzavrela, že je spotrebiteľka, že dlh je premlčaný, že žalobca si nesplnil svoje daňové povinnosti, nevystavil faktúru atď. a to všetko jedine s cieľom oklamať súd a zbaviť sa záväzku voči žalobcovi, prinajhoršom aspoň natiahnuť čas. Vychádzajúc z názoru Krajského súdu v Bratislave, že pôvodne žalovaný 2/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol zmluvnou stranou zmluvy o dielo a teda nemal oprávnenie v mene pôvodne žalovanej 1/ podpisovať splátkový kalendár, ktorý je absolútne neplatným právnym úkonom, súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k nemu zamietol. 7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, napádajúc I. výrok a III. výrok (ide o súvisiaci výrok o trovách konania), podala žalovaná včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne i právne nesprávny, hrubo nezákonný, ba dokonca protiústavný zmeniť tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie voluntaristicky vyhodnotil existenciu a platnosť listiny - údajného podpisu žalovanej datovaného 18.05.2010 na škodu žalovanej a tiež vedome a cielene obišiel fakt premlčania nároku žalobcu. V ďalšom poukázala na obsah svojho, v súdnom spise založeného čestného prehlásenia, v ktorom sa vyjadrila k listinám, na ktorých by mal figurovať jej podpis a to na Zázname o odovzdaní a prevzatí kanalizačnej stoky zo dňa 23.09.2004, Zázname o odovzdaní a prevzatí vodovodu zo dňa 23.09.2004, Dohode o financovaní zo dňa 02.06.2003 a na bližšie nešpecifikovaných Dodatkoch s tým, že podpis žalovanej sa nenachádza na zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004, splátkovom kalendári zo dňa 12.05.2007 ani na výzve zo dňa 18.05.2010, pričom týmito dokladmi v origináli nedisponuje, nie je ich autorom a nikdy ich nevidela. V tejto súvislosti, poukazujúc na negatívnu dôkaznú teóriu uviedla, že nie je možné ani prípustné od nej požadovať, aby preukázala „nepodpísanie“ dopisu z 18.05.2010, preto bolo a je na žalobcovi, aby predložil originál listiny a tá bola podrobená písmoznaleckej expertíze. Abstrahujúc z odseku 27 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS BA č. k. 10Co 74/2017 zo dňa 29.11.2019 (v poradí prvého rozhodnutia odvolacieho súdu v posudzovanom spore; pozn. odvolacieho súdu) názor, že súd nemôže sám posudzovať pravosť podpisov na predložených listinách, pretože takáto činnosť vyžaduje posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a je teda vyhradená znalcom, si kládla otázku, či existuje dôkaz o tom, že žalovaná je pisateľkou a signatárkou dopisu z 18.05.2010 a či popretie pravosti podpisu nemá za konzekvenciu vznik rozumných pochybností. Odkazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 13/2009 z 24. februára 2010, v zmysle ktorého ak na súkromnej listine uvedený vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, teda skutočnosť, že listina pochádza od neho, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, žalovaná namietla, že súd prvej inštancie nevysvetlil a hlavne nevyargumentoval svoj odklon od jeho záverov. 8. Žalovaná v odvolaní ďalej namietla nezrovnalosť čo do určitosti prípadného uznania záväzku a to pokiaľ ide o definovanie veriteľa, keď súd prvej inštancie sa dovolával slov žalovanej, že „v súčasnosti sú dlžní iba G. T.“., pričom pisateľ textu vetou - ...o vyrovnaní dlhu voči Vašej firme a Vám osobne... - nedefinoval veriteľa a pokiaľ ide o definovania výšky dlhu, nakoľko žalobca si uplatňoval obnos 1.211.577,59 Sk (40 217,- €). Žalovaná predostrela úvahu, že v máji 2010 nemohla ani tušiť, že bude 04.11.2011 zažalovaná žalobcom práve o tých 26 557,- €, presne opačne, zastala názor, že v máji 2010 mohla na strane žalobcu už existovať úvaha žalovať „len“ tento obnos. V kontexte výzvy zo dňa
18.05.2010 označila za kruciálny fakt, že žalobca neuniesol bremeno dokazovania, nakoľko originál listiny, z ktorej sa pokúsil derivovať akýsi svoj nárok doposiaľ nepredložil, pričom justičná civilistická prax sa prikláňa k názoru, že originály listín súd všeobecne ako dôkazný prostriedok zásadne vhodnejšie, ako ich neoverené kópie, a že súd, pokiaľ pre to nie sú závažné dôvody, nemal by sa pri dokazovaní uspokojiť s fotokópiou listiny, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Odon 53/1997 zo dňa 03.03.1998 a súčasne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 61/2009 z 25.11.2010, podľa ktorého od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba pritom odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou z pozície súdu s tým, že v prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu. Žalovaná preto usúdila, že ak spochybnila pravosť listiny, súd mal povinnosť zaoberať sa aj otázkou, prečo účastník nepredložil originál listiny a akcentovala, že nakoľko listinu z 18.05.2010 nespísala ani vlastnoručne nepodpísala, neexistuje právne relevantné uznanie záväzku. Zo súdom prvej inštancie v zmysle vo výroku I. napadnutého rozsudku určeného okamihu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením (13.05.2008) žalovaná vydedukovala skutočnosť, že súd prvej inštancie zotrval na chybnej úvahe o existencii uznania dlhu z 12.05.2007, pričom žalovaná zotrvala na svojej námietke o predčasne podanej žalobe z dôvodu, že vzhľadom na žalobcom nesporne nevystavenú faktúru ešte nenastala splatnosť ceny diela. 9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil právnym názorom Krajského súdu v Bratislave (10Co/74/2017 - 300 zo dňa 29.11.2019), žalovaná doposiaľ nepresvedčila žiaden súd o svojich tvrdeniach a dôkazoch, ale naopak žalobca dôkazné bremeno uniesol a žalovaná strana ako celok spoločným konaní použila finančné prostriedky určené pre zhotoviteľa diela (žalobcu) len vo svoj prospech, ako tomu svedčí v spise založený rozsudok Okresného súdu Bratislava II. Žalobca zastal názor, že listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, že žalovaní spoločne už od samého začiatku konali v rozpore s dobrými mravmi, považujúc dôvody odvolania za právne irelevantné, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, alternatívne zmeniť tak, že pôvodne žalovanému 2/ sa nepriznajú trovy konania. 10. Žalovaná sa v písomnej replike vyjadrila k vyjadreniu žalobcu tak, že treba zopakovať a akcentovať, že esencia sporu vedeného už len medzi firmou žalobcu a žalovanou stojí a padá na dôkaze, že ona je autorom listiny zo dňa 18.05.2010, no najmä jej signatárom s tým, že oba momenty popiera a všetka ostatná argumentácia je obsiahnutá v jej odvolaní. 11. Žalobca sa písomne nevyjadril k odvolacej replike žalovanej a teda prostriedky procesnej obrany prostredníctvom odvolacej dupliky už nevyužil. 12. Odvolací súd konštatujúc prípustnosť odvolania žalovanej proti napadnutému rozhodnutiu, oprávnenosť osoby žalovanej na podanie odvolania (žalovaná napadla výrok, ktorý bol v jej neprospech), jeho včasnosť a splnenie zákonných náležitostí odvolania, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. l, 2 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré s odkazom na ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie pripojením a oboznámením spisu bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 v skutkovo a právne súvisiacej veci žalobcu P. N. Q. S. Q. (žalovaná), konkrétne prečítaním Zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.02.2011 na čl. 100 v časti výpovede žalovanej vo vzťahu k identickej zmluve o dielo a uznávacej listine zo dňa 18.05.2010, ďalej oboznámením originálov listín - Zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004 a Výzvy zo dňa 18.05.2010 a výsluchom svedka - v tomto konaní pôvodného žalovaného 2/ (vo vzťahu k nemu je konanie právoplatne skončené, keďže žalobca voči výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá odvolanie nepodal, poznámka odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 13. S ohľadom na odvolanie žalovanej 1/ predmetom odvolacieho prieskumu bol I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaná 1/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 26.557,€ spolu s príslušenstvom titulom ceny za vykonané a odovzdané dielo na podklade zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004, uzatvorenej medzi žalovanou ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie inžinierskych sietí (vodovodu, kanalizácie a domových prípojok) - IBV Miloslavov - zóna U18 za cenu 1 411 577,59 SK s DPH s dojednaným termínom zahájenia prác dňa 31.05.2004 a termínom ukončenia prác dňa 30.08.2004 (podľa finančných možností objednávateľa). V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaná dielo (verejnú kanalizáciu a vodovod) na základe Zápisov č. 1 a č. 2 o odovzdaní a prevzatí stavby (alebo jej dokončenej časti) dňa 23.09.2004 protokolárne bez závad prevzala, čo potvrdila svojím vlastnoručným podpisom a túto skutočnosť
verifikovala v priebehu celého konania, keď aj v odvolaní poukázala na svoje čestné prehlásenia svedčiace o tom, že záznamy o prevzatí diela dňa 23.09.2004 skutočne podpísala. Naproti tomu však poprela svoj podpis na predmetnej zmluve o dielo, splátkovom kalendári zo dňa 12.05.2007 a následnej písomnej výzvy adresovanej žalobcovi dňa 18.05.2010. 14. Odvolací súd primárne konštatuje nesprávnosť odvolacej námietky žalovanej, že súd prvej inštancie mal vedome a cielene obísť fakt premlčania žalobcovho nároku, nakoľko v napadnutom rozsudku (odsek 18), riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho uznesenia č. k. 10Co/74/2017 zo dňa 29. novembra 2019, podľa ktorého splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom, poukázal na výzvu žalovanej adresovanej žalobcovi dňa 18.05.2010 a posúdil jej obsah za účelom do úvahy prichádzajúcej kvalifikácie výzvy ako uznania záväzku žalovanou voči žalobcovi podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže odvolací súd už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou (ak bol založený zmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004) sa v celom rozsahu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (v zmluve o dielo označené zmluvné strany si obchodnoprávny režim spravovaniach ich zmluvného vzťahu v písomnej zmluve výslovne vymienili). Súd prvej inštancie správne poukázal na určitosť prejavu vôle žalovanej, ktorá vo výzve nezameniteľným spôsobom špecifikovala subjekt veriteľa - žalobcu, ktorého označila ako adresáta výzvy, určito špecifikovala dôvod a výšku svojho dlhu, ktorá korešponduje so žalovanou istinou a najmä vyjadrila ochotu svoj dlh žalobcovi uhradiť, keďže ho v obsahu výzvy žiadala o oznámenie bankového účtu prípadne spôsobu, akým má žalobcovi svoj dlh vyplatiť, preto odvolacia námietka žalovanej o neurčitosti uznania záväzku čo do špecifikácie veriteľa a výšky záväzku nemôže obstáť. Určitosť v adresnosti výzvy nijako nespochybňuje vo výzve obsiahnutá veta, že prioritou odosielateľa (žalovanej) je vyrovnanie dlhu voči žalobcovi i konateľovi žalobcu osobne, keďže z označenia adresáta výzvy obchodným menom spoločnosti žalobcu i z komplexného obsahu výzvy je zrejmé, že žalovaná definuje svoj dlh nedoplatkom v sume 800.000,- Sk titulom vybudovania kanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov, pričom uvedené inžinierske siete nezhotovil G.. I.. T. osobne ako fyzická osoba, ale išlo o dielo zhotovené žalobcom, t. j. spoločnosťou KSTAV s.r.o. (ako zhotoviteľom diela). Odvolací súd nevzhliadol logiku a zmysel v argumentácii žalovanej v súvislosti s ňou namietanou určitosťou výšky uznaného dlhu z dôvodu, že v máji 2010 (v čase vyhotovenia výzvy) nemohla vzhľadom na žalobcom uplatňovaný obnos 1 211 577,59 Sk ani tušiť, že bude 04.11.2011 žalovaná firmou žalobcu práve o sumu 800 000,- Sk (26 557,- €), pričom tušenie, ba dokonca vedomosť žalovanej o výške dlhu zo zmluvy o dielo ku dňu 18.05.2010, resp. ku dňu podania žaloby preukazujú nižšie odvolacím súdom deklarované skutočnosti týkajúce sa výšky dlhu v zmysle splátkového kalendára podpísaného žalovanej blízkou osobou, ktorá na predmetnom zmluvnom vzťahu priamo participovala. 15. V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 Obchodného zákonníka aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v § 558 Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne vzťahy. Právna úprava uznania záväzku upravená v Obchodnom zákonníku však má komplexnú povahu a v obchodných záväzkových vzťahoch sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku subsidiárne neaplikuje. Následkom uznania záväzku popri právnej domnienke existencie záväzku v čase jeho uznania je aj právna skutočnosť, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.). Na rozdiel od občianskeho práva Obchodný zákonník výslovne netrvá na tom, aby bol uznaný záväzok presne určený čo do dôvodu a výšky. Nakoľko obchodnoprávna úprava je benevolentnejšia k obsahovým náležitostiam právneho úkonu uznania záväzku než občianskoprávny režim inštitútu uznania dlhu, na základe obsahu výzvy zo dňa 18.05.2010 možno, podľa názoru odvolacieho súdu uzavrieť, že táto vymedzuje záväzok žalovanej riadne čo do výšky dlžnej sumy s uvedením skutkového dôvodu plnenia (za vybudovanie kanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov) a hoci neobsahuje právny dôvod dlhu určený zmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že výzva adresovaná žalobcovi je svojím obsahom a formou platným uznaním dlhu (záväzku), nakoľko spĺňa kvalitatívne požiadavky uznania záväzku vyžadované ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie preto odôvodnene konštatoval plynutie novej štvorročnej premlčacej doby (pôvodná premlčacia doba totiž začala plynúť odo dňa nasledujúceho po prevzatí diela žalovanou, t. j. od 24.09.2004 a uplynula márne dňa 24.09.2008), ktorá od uznania záväzku začala
plynúť a uplynula najskôr dňa 18.05.2014, t. j. približne dva a pol roka po podaní žaloby. Vzhľadom na uvedené, za predpokladu preukázania platného uzatvorenia predmetnej písomnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou a platného uznania záväzku (žalovaná v rámci nosnej odvolacej procesnej obrany totiž negovala pravosť údajne svojho podpisu na predmetných právnych úkonoch) nie je možné dospieť k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. 16. Na odvolacom pojednávaní dňa 25.02.2026 právna zástupkyňa žalovanej predniesla právnu argumentáciu, že nárok žalobcu zo zmluvy o dielo je premlčaný aj v prípade, ak by odvolací súd uzavrel, že napriek neplatnej písomnej zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004 vznikol zmluvný vzťah strán platne konkludentným spôsobom dôvodiac tým, že v danom prípade by sa zmluva musela posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení upravujúcich spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a preto vzhľadom na uznávací prejav vo vzťahu k už premlčanému dlhu, ktorý v súlade s občianskoprávnou úpravou výslovne neobsahuje prejav vedomosti žalovanej, že ide o premlčaný dlh a tým nevyvoláva účinky platného uznania dlhu, zastala vo všeobecnosti správny právny názor, že za daného právneho stavu je potom žaloba podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V tomto kontexte obrany žalovanej odvolací súd uvádza, že všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu by bola márne uplynula dňa 24.09.2007, ergo tri roky po prevzatí diela žalovanou. 17. Zaoberajúc sa vyššie uvedenou argumentáciou žalovanej, týkajúcou sa možného konkludentne založeného právneho vzťahu strán na základe ústnej zmluvy o dielo a z nej plynúcich právnych následkov vo vzťahu k včasnosti uplatneného práva na zaplatenie ceny diela, odvolací súd uvádza, že žalovaná sa síce od počiatku procesne bránila tým, že zmluvu o dielo dňa 31.05.2004, v iný deň a ani inú zmluvu o dielo v písomnej forme nepodpísala, avšak vzhľadom na v konaní nespornú a preukázanú skutočnosť, že žalovaná predmetné dielo dňa 23.09.2004 od žalobcu prevzala a teda zmluvu o dielo bez ohľadu na jej formu so žalobcom uzatvorila, bolo procesne nevyhnutné, aby simultánne s popretím skutkového tvrdenia protistrany, že žalovaná zmluvu o diela dňa 31.05.2004 svojím vlastnoručným podpisom platne uzatvorila, uviedla vlastné skutkové tvrdenia k okolnostiam súvisiacim s mechanizmom uzatvárania zmluvného vzťahu strán. Žalovaná však neuviedla žiadne hodnoverné skutočnosti, ktoré by zobrazili scenár k spôsobu dojednávania zmluvy o zhotovenie inžinierskych sietí v dotknutej zóne stavebných pozemkov, neuviedla iné (než v písomnej zmluve dojednané) podmienky výstavby diela, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ani časové aspekty vzájomných zmluvných plnení, preto ak na otázku odvolacieho súdu na odvolacom pojednávaní, či právna zástupkyňa pod konkludentným uzatvorením zmluvy má na mysli ústnu zmluvu o dielo, odpovedala domnienkou, že to tak pokojne mohlo byť, javí sa hmotnoprávna argumentácia žalovanej ohľadom spôsobu uzatvorenia zmluvy o dielo ako čisto účelová v snahe zaviesť odvolací súd, aby posúdil zmluvný vzťah strán v zmysle predpisov občianskeho práva a tým spochybnil platnosť uznávacieho prejavu vôle žalovanej zo dňa 18.05.2010 v intenciách ust. § 558 Občianskeho zákonníka a zamedzil tak dospieť k záveru o plynutí novej premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu podľa vyššie citovaných ust. Obchodného zákonníka. 18. Navyše je potrebné uviesť, že je absurdným a v príkrom rozpore s elementárnou logikou fungovania kontraktačných obchodných vzťahov predpoklad, že žalobca ako obchodná spoločnosť podnikajúca podľa výpisu z obchodného registra v oblasti prípravných prác pre stavby, uskutočňovania stavieb, jednoduchých stavieb a drobných stavieb by bola pristúpila na uzatvorenie zmluvy o dielo s fyzickou osobou nepodnikateľom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka v ústnej forme a plnila na základe takto uzatvorenej zmluvy v dobrej viere, že objednávateľ diela (inžinierskych sietí k stavebným pozemkom) mu snáď konkludentne dohodnutú cenu diela riadne a včas zaplatí. Pokiaľ žalovaná v konaní neprodukovala žiadne dôkazy (emailové správy, sms-ky, dokumenty o objednávke či svedecké výpovede) svedčiace o vzájomnej komunikácii strán ohľadom objednávky výstavby verejnej kanalizácie a vodovodu pri dotknutých stavebných pozemkoch v Miloslavove, podmienkach výstavby a vzájomných právach a povinnostiach kontrahentov, nevznikla žiadna rozumná pochybnosť o tom, že zmluvný vzťah strán bol založený zmluvou o dielo v písomnej forme, t. j. zmluvou zo dňa 01.06.2004, keďže existenciu inej písomnej či ústnej zmluvy o dielo strany v konaní netvrdili. 19. Sporným tak zostal podpis na zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004, od ktorého závisí platnosť zmluvy a z nej plynúce právo žalobcu voči žalovanej na zaplatenie ceny diela, ako aj podpis na uznaní záväzku vo forme výzvy zo dňa 18.05.2010, od ktorého platnosti právneho úkonu závisí včasnosť podanej žaloby. Napriek procesnému návrhu žalovanej, aby odvolací súd nedoplnil dokazovanie oboznámením obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 z dôvodu, že obsah výpovede žalovanej v uvedenom konaní nie je možné použiť v posudzovanom spore ako nosný dôkaz s poukazom na čl. 11 ods. 4 CSP i rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 179/2022, odvolací súd dokazovanie prečítaním obsahu výsluchu žalovanej zo súvisiaceho konania sp. zn. 52C/228/2009 doplnil (ide o zápisnicu z pojednávania na čl. 100 pripojeného súdneho spisu), nakoľko tento spôsob dokazovania neodporuje zásade civilného sporového konania, podľa ktorej spravidla platí, že súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. S prihliadnutím na skutočnosť, že v inom, avšak skutkovo nie celkom dobre oddeliteľnom, súdnom konaní sa domáhali vlastníci predmetných stavebných pozemkov od žalovanej vrátenia finančných prostriedkov, ktoré zverili nimi splnomocnenej žalovanej titulom totožného zmluvného vzťahu za účelom vyplatenia ceny predmetného diela (inžinierskych sietí) a žalovaná ich zhotoviteľovi nevyplatila, pričom zverené peniaze preukázateľne a nepochybne (podľa jej tvrdenia) použila so svojím manželom (pôvodne žalovaným 2/) na vlastné súkromné účely, je zrejmé, že skutková a právna súvislosť sporu so sporom posudzovaným môže objasniť skutočnosti významné v tomto súdnom konaní a prispieť k vysvetleniu nezrovnalostí vzniknutých na základe rozporuplných výpovedí strán v tom ktorom konaní. Z tohto dôvodu žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie predložené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 a ním navrhované dokazovanie s odkazom na zápisnice z pojednávaní uskutočnených pred Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 52C/228/2009 (na č. l. 181 súdneho spisu), ktoré však súd prvej inštancie ani v ďalšom konaní (po vydaní zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu) zákonom stanoveným spôsobom nevykonal, považoval odvolací súd za procesne prípustný dôkazný prostriedok. 20. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 02.02.2011 na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/228/2009 vyplýva, že žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že všetky zmluvy a dohody boli realizované a uzatvárané len ňou a rokovania uskutočňoval jej manžel s tým, že na účet zriadený žalovanou a G. C. za účelom úhrad ceny diela boli poslané finančné prostriedky s tým, že dispozičné právo mala žalovaná aj G. C. a z tohto účtu boli uhradené sumy za vybudovanie elektrických sietí a plynových prípojok. Žalovaná priznala, že sa spolu s manželom ocitli vo finančnej tiesni, použili zvyšné peniaze na súkromné účely a v súčasnosti (k 02.02.2011) dlžia iba G. T., poukazujúc na to, že ide o dlh žalovanej voči pánovi Kunovi, pričom určitú časť už vyplatili a dodala, že aj obec potvrdila, že v právnom vzťahu s firmou K-STAV je len žalovaná a nie ostatní vlastníci stavebných pozemkov. V uvedenom konaní na Okresnom súde Bratislava II právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 23.03.2011 založil do spisu splátkový kalendár medzi firmou K-STAV a manželom žalovanej - G. Q., v zmysle ktorého G.. Q. uznal dlh v sume 1 000 000,- Sk a dohodol si splátkový kalendár na jeho úhradu, pričom v deň podpisu uhradil sumu 200 000,- Sk firme K-STAV, preto právny zástupca žalovanej zastal názor, že splátkový kalendár preukazuje skutočnosť, že existovala už len suma 800 000,- Sk, ktorá sa mala uhradiť firme K-STAV po tom, čo predloží dokumentáciu potrebnú ku kolaudácii diela s tým, že nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či G.. Q. uhradil firme K-STAV sumu 800 000,- Sk. Konateľ žalobcu G. I. T. ako svedok počas svojho výsluchu dňa 18.05.2011 v konaní sp. zn. 52C/228/2009 uviedol, že uzatvoril s G. Q. (žalovanou) zmluvu o výstavbe vodovodných a kanalizačných sietí, pričom jednal prevažne s jej manželom, avšak zmluvu uzavrela a podpísala G.. Q. s tým, že celá stavba stála cca 1 411 000,- Sk, z ktorej sumy bolo uhradených 200 000,- Sk G. Q. za G. Q., ktorých svedok bral ako celok a mimochodom dodal, že má spravený splátkový kalendár s G. Q. s uvedenou neúplnou cenou diela v sume 1 000 000,- €, avšak dlh nespláca, no na súd ich svedok nedal, lebo vždy keď tam prišiel, G. Q. ani jeho manželka pohľadávku nepopreli a vždy mu povedali, že dlh zaplatia. Konštantne vypovedal štatutárny zástupca žalobcu aj v posudzovanom spore na odvolacom pojednávaní dňa 25.03.2026, keď uviedol, že žalobca jednal s oboma manželmi a listiny v súvislosti s dielom aj obaja podpisovali. 21. Zo súvisiaceho súdneho konania vyplývajúcich skutkových zistení je tak zrejmé, že predmetnú zmluvu o dielo uzatvorila so žalobcom žalovaná, pričom rokovania súvisiace s ich zmluvným vzťahom uskutočňoval so žalobcom manžel žalovanej, ktorý aj podpísal splátkový kalendár (s jej vedomím a súhlasom), pričom táto skutočnosť je zrejmá aj z tvrdenia uvedeného v odpore podanom proti platobnému rozkazu vydanému v posudzovanom spore. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tvrdenia žalovanej, ktorými poprela podpis na zmluve o dielo, ako aj listine zo dňa 18.05.2010, sú v príkrom rozpore s ňou uvedenými skutočnosťami v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, kde sa aktívne hlásila k právnemu vzťahu so žalobcom výhradne ona sama, pričom nepredložila žiadnu písomnú zmluvu o dielo obsahovo inú, než bola žalobcom predložená zmluva o dielo zo dňa 01.06.2004 a ani neuviedla žiadne vecné skutočnosti o priebehu uzatvárania zmluvného vzťahu strán, ktoré by dôveryhodne nasvedčovali uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentným spôsobom. Súd
prvej inštancie výstižne uzavrel, že žalovaná spolu so svojím manželom postavili svoju obranu na zásade popierania a prekrúcania faktov, keď v konaní iniciovanom ostatnými vlastníkmi stavebných pozemkov voči žalovanej táto spochybňovala ich aktívnu vecnú legitimáciu zdôrazňovaním existencie právneho vzťahu výlučne medzi žalovanou a spoločnosťou K-STAV s.r.o. (žalobcom), avšak protichodne so svojou obranou uplatnenou v konaní sp. zn. 52C/228/2009 v posudzovanom spore iniciovanom spoločnosťou K-STAV s.r.o. zmenila spolu s pôvodne žalovaným 2/ svoju procesnú taktiku a začala paradoxne popierať ňou dňa 31.05.2004 uzatvorenú (podpísanú) zmluvu o dielo a so zmluvou súvisiacu výzvu zo dňa 18.05.2010. Vzhľadom na uvedené námietka žalovanej, že samotné popretie pravosti jej podpisu má za konzekvenciu vznik rozumných pochybností o tom, že žalovaná je pisateľkou a signatárkou výzvy zo dňa 18.05.2010, v danom prípade opodstatnená nie je, nakoľko na základe výsledkov vykonaného dokazovanie neexistujú rozumné (dôvodné) pochybnosti o tom, komu inému ako žalovanej, prípadne jej manželovi, resp. inej im známej osobe, podpisy na právnych úkonoch patria, preto posúdenie pravosti podpisov na listinách znalcom nebolo potrebné. 22. V odvolacom štádiu konania žalovaná zrejme v snahe podporiť svoju námietku o neplatnosti zmluvy i uznania záväzku z dôvodu absencie súhlasu svojho manžela s uzatvorením predmetných právnych úkonov dokonca tvrdila, že nevie, kto by mohol zmluvu o dielo dňa 31.05.2004 podpísať a výzvu s účinkami uznania záväzku vyhotoviť, hoci nevysvetlila na základe akej konkrétnej zmluvy resp. konkludentných dojednaní strán dňa 23.09.2004 nesporne podpísala Zápisy o odovzdaní a prevzatí predmetného diela ani neozrejmila, prečo jej manžel I. Q. dňa 12.05.2007 podpísal splátkový kalendár viažuci sa k predmetnému zmluvnému vzťahu tak, ako to pôvodne (v odpore proti platobnému rozkazu na č. l. 33 súdneho spisu) žalovaná s jej manželom tvrdili. Zrejme aj vzhľadom na takto zmenenú procesnú obranu žalovanej, ktorú v odvolacom konaní založila na svojej i manželovej nevedomosti o zmluve zo dňa 01.06.2004, ako aj výzve zo dňa 18.05.2010 začala spolu so svojím manželom vypočutým v odvolacom konaní ako svedok zavádzajúco tvrdiť, že nikto z nich nepodpísal ani splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že ak na otázku odvolacieho súdu voči D. I. Q. (pôvodne žalovanému 2/), či podpisoval v súvislosti s dlžnou sumou ceny predmetného diela nejaký splátkový kalendár svedok priamo odpovedal záporne, že nepodpisoval žiadny splátkový kalendár, resp. doslova uviedol: „nič mi to nehovorí“, tak zjavne nehovoril pravdu a to z dôvodu, aby vylúčil v praxi osvedčenú, žalobcom v konaní pred Okresným súdom Bratislava II tvrdenú skutočnosť, že C. Q. vnímal ako spoludlžníkov, keď zmluvu o výstavbe diela uzatvoril so žalovanou, ale jednal prevažne s jej manželom. Navyše odvolací súd pre vylúčenie pochybnosti o predmete splátkového kalendára uvádza, že v jeho obsahu sa v súvislosti s povinnosťou veriteľa (žalobcu) odovzdať dokumentáciu dlžníkovi (I. Q.) zmieňuje, že ide o dokumentáciu k vybudovaniu IS (vodovod, kanalizácia a domové prípojky) a teda splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 nezakladá polemiku o tom, či sa týka splatenia dlhu z iného záväzkového vzťahu, než ktorý je predmetom posudzovaného sporu. 24. Vo svetle zistených skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o vznik zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo, prichádza do úvahy jedine a len písomná zmluva o dielo zo dňa 01.06.2004, v súvislosti s ktorej uzatvorením platí prezumpcia, že zmluvu na základe slobodnej vôle z pozície objednávateľa podpísala žalovaná, pretože jediným potenciálnym signatárom právneho úkonu okrem žalovanej mohol byť manžel Ž. I. Q., ktorý sa preukázateľne dňa 12.05.2007 zaviazal k splateniu zostatku dlhu titulom neuhradenej ceny diela v žalovanej sume, čo však nič nemení na tom, že ak by aj podpis na zmluve patril manželovi žalovanej, táto mala vážnu vôľu zmluvu o dielo so žalobcom uzatvoriť, hoci by na to použila svojho manžela, keďže C. Q. sa správali a v súvislosti s plnením zmluvného vzťahu konali voči žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o dielo a s ňou súvisiacimi právnymi úkonmi spoločne a takto solidárne chápali aj záväzok žalovanej na zaplatenie ceny diela žalobcovi. Rovnako tak žalobca vnímal žalovanú spolu s jej manželom, nakoľko zmluvu o dielo vyhotovil na meno žalovanej ako objednávateľa, následne splátkový kalendár k predmetnému dielu dohodol s manželom žalovanej a napokon v Zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela označil žalovanú ako investora. Odvolací súd preto nevzhliadol skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé čo i len osvedčiť predpoklad a motív uchýlenia sa žalobcu k nekalej obchodnej praktike spočívajúcej vo falšovaní podpisu žalovanej na zmluve o dielo, ktorú žalovaná nesporne so žalobcom uzatvorila a na jej základe žalobcom zhotovené dielo bez závad protokolárne prevzala. 25. Rovnaký právny názor o platnom uzatvorení právneho úkonu zo strany žalovanej možno zaujať aj k výzve zo dňa 18.05.2010 adresovanej žalobcovi, ktorá je platným a účinným uznaním záväzku
a spôsobuje plynutie novej štvorročnej premlčacej doby majúcej za následok včasnosť žalobcom uplatneného peňažného nároku. Pozoruhodným je v kontexte predmetnej výzvy zmieňovaný fakt, že dňa 29.04.2010 sa žalovaná telefonicky dohodla so synom konateľa žalobcu, že sa jej ozve, no do dnešného dňa sa tak nestalo, nakoľko jej neodpovedá na telefonáty a sms správy, pretože ak by bol žalobca mienil pod zámienkou uznania záväzku zo strany žalovanej účelovo spísať predmetnú výzvu s cieľom vzbudiť domnienku o prejave vôle žalovanej a tým zabrániť premlčaniu jeho procesného nároku, nepoukazoval by na pasivitu svojho syna indikujúcu zanedbanie ochrany svojich subjektívnych práv plynúcich žalobcovi zo zmluvného vzťahu so žalovanou. Odvolací súd tak ustálil, že i výzvu zo dňa 18.05.2010 spĺňajúcu náležitosti uznania záväzku musela podpísať žalovaná, a preto ide o platný právny úkon. 26. So zreteľom na uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie znaleckého dokazovania na určenie pravosti podpisu žalovanej je vyslovene nehospodárne a návrh na jeho vykonanie je zo strany žalovanej a pôvodne žalovaného 2/ čisto účelový a špekulatívny, využiť svoje predošlé špekulatívne konanie v súvislosti s uzatvorením zmluvy o dielo a podpisom ďalších vyššie zmienených listín. Odvolací súd v tomto ohľade, na podporu správnosti názoru súdu prvej inštancie dodáva, že aj v prípade preukázania, že podpis na zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004 a uznaní záväzku zo dňa 18.05.2010 nepatrí žalovanej, vzhľadom na z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/228/2009 vyplývajúce skutočnosti prezentované priamo žalovanou, ktoré korešpondovali s tvrdeniami konateľa žalobcu (tam v procesnom postavení svedka), je evidentné, že dotknuté právne úkony musel za žalovanú podpísať jedine jej C. I. Q., prípadne výzvu adresovanú dňa 18.05.2010 žalobcovi podpísala C. Q. blízka osoba s vopred zamýšľaným zámerom tvrdiť následnú neplatnosť právnych úkonov pre nepravosť podpisu, a tak z vlastného nekalého konania voči žalobcovi finančne profitovať. Takéto nemorálne konanie, rozporné s poctivým obchodným stykom, však nemôže požívať právnu ochranu. 27. Neplatnosť žalovanou namietaných právnych úkonov vzhľadom na okolnosti posudzovaného sporu nie je spôsobilá založiť ani hmotnoprávna námietka žalovanej, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o dielo absentuje súhlas manžela žalovanej a jeho podpis na uznaní záväzku, nakoľko súhlas I.Ú. Q. je v danom prípade zrejmý a prejavený jeho so žalovanou zhodnou vôľou plniť v prospech žalobcu titulom výstavby inžinierskych sietí v zóne U-18 v obci Miloslavov tak, ako sa nesporne a preukázateľne zaviazal v ním podpísanom splátkovom kalendári zo dňa 12.05.2007 a tiež jeho aktívnou účasťou na prejednávaní zmluvy o dielo sa týkajúcich záležitostí priamo so žalobcom tak, ako to vyplynulo zo súdneho konania na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 (prednes právneho zástupcu žalovanej na č. l. 130, výsluch D. T. na Č.. B.. XXX, XXX a výsluch žalovanej na č. l. 100 pripojeného súdneho spisu, ktorá výslovne vo vzťahu k zrušeniu dispozičného práva k účtu, na ktorom sa kumulovali finančné prostriedky vlastníkov pozemkov určené na zhotovenie predmetného diela uviedla, že pri všetkých týchto veciach bol hlavne manžel, ktorý to všetko vybavoval). Na základe takto zistených skutočností odvolací súd by považoval za extrémne nespravodlivé rozhodnutie voči žalobcovi, ak by sa nedomohol svojej nesporne neuspokojenej pohľadávky zo zmluvy o dielo voči dlžníkovi len z dôvodu, že právne úkony súvisiace s predmetným zmluvným vzťahom podpisoval vždy niektorý z manželov (pôvodne žalovaných 1/, 2) s vedomím toho druhého a teda manžel žalovanej I. Q. konal v mene žalovanej. 28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v odvolaní žalovanej uplatnenú argumentáciu vychádzajúcu z negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej nenesie dôkazné bremeno k preukázaniu svojho tvrdenia, že zmluvu o dielo a uznanie záväzku nepodpísala ona, považoval za bezpredmetnú, keďže v posudzovanom spore nebolo potrebné a hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectva za účelom skúmania pravosti podpisov na sporných právnych úkonoch, nakoľko z vlastných skutkových tvrdení žalovanej uvádzaných v inom súdnom konaní a účelovo zmenenou procesnou obranou zahmlievaných v posudzovanom spore odvolací súd dospel k nepochybnému záveru, že zmluvu o dielo dňa 31.05.2004 žalovaná platne so žalobcom uzatvorila, cenu diela riadne a včas žalobcovi vedome nezaplatila, v dôsledku čoho svoj nesplnený záväzok dňa 18.05.2010 písomne uznala, ale napriek tomu svoj dlh v sume 23 557,- € (cca 800 000,- Sk) žalobcovi doposiaľ nesplnila. Vzhľadom na dostatočnú dôkaznú silu žalobcom predložených kópií listinných dôkazov - právnych úkonov, ako aj na odvolacom pojednávaní predložených originálov listín, podporenú v prospech existencie predmetného právneho vzťahu svedčiacou výpoveďou žalovanej a ďalších svedkov v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 52C/228/2009, ako aj tvrdeniami žalovanej na odvolacom pojednávaní, ktorá si na okolnosti uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom zrazu vôbec
nič nepamätala a nevedela vysvetliť svoje v označenom súdnom konaní prezentované jednoznačné tvrdenie, že „...všetky zmluvy a dohody boli realizované a uzatvárané len žalovanou (S. Q., pozn. odvolacieho súdu), aj keď rokovania uskutočňoval manžel...“, odvolací súd odvolacie námietky žalovanej odkazujúce na názor civilistickej súdnej praxe, že vo všeobecnosti zásadne vhodnejším dôkazným prostriedkom sú originály listín ako ich neoverené kópie a právnom názore Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 3Obo 61/2009 z 25.11.2010), vyhodnotil ako neopodstatnenú. 29. Uplatnený nárok žalobcu neoslabuje ani žalovanou namietaná formálna nezrovnalosť v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom je uvedená hospodárska zmluva č. 5/K/2004 zo dňa 08.05.2004, nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala ani netvrdila, že žalobca mal zhotoviť predmetné dielo na základe podmienok a termínov v zmysle označenej hospodárskej zmluvy a teda žalovaná nespochybnila zmluvu o dielo zo dňa 01.06.2004 z hľadiska inej žalovanou podpísanej (hospodárskej) zmluvy zo dňa 08.05.2004. 30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom spore nebolo nevyhnutné, aby žalobca predložil originály protistranou namietaných právnych úkonov za účelom ich podrobenia písmoznaleckej expertíze (odhliadnuc od toho, že znalec môže skúmať pravosť podpisu aj nepriamou metódou na základe listinných kópií alebo si môže zabezpečiť porovnávacie podpisy priamo od danej osoby a tiež odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca na odvolacom pojednávaní dňa 25.03.2026 originály sporných listín predložil), nakoľko znalecké skúmanie pravosti podpisu na zmluve o dielo a písomnom uznaní záväzku by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti sporu nadbytočným. Na základe úplne absentujúcich skutkových tvrdení žalovanej k okolnostiam uzatvorenia zmluvy o dielo so žalobcom, odvolací súd logicky nemohol uveriť žalovanej, že zmluvu o dielo dňa 31.05.2004 nepodpísala, pričom následne v čase dohľadnom termínu ukončenia prác na diele dojednanom v predmetnej zmluve dielo bez závad dňa 23.09.2004 nesporne prevzala a skutočnosť, že by dielo prevzala z iného právneho dôvodu (titulu), ako listinne preukázal žalobca, žalovaná v konaní ani len netvrdila, ba dokonca si v odvolacom konaní na žiadne okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu so žalobcom napriek jej zmluvnému statusu objednávateľky a investorky nepamätala a teda jej procesnú obranu založenú na popieraní pravosti svojho podpisu považoval odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za zjavne účelovú a tým nedôvodnú, následkom čoho žalobca sa domáhal svojej pohľadávky na základe platne dňa 01.06.2004 uzatvorenej zmluvy o dielo. 31. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že žalovaná po prevzatí diela neuhradila žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu diela riadne, pričom ani po uznaní záväzku v sume 800 000,- Sk dňa 18.05.2010 svoj záväzok nesplnila, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej časti ceny diela a to bez ohľadu na ním nevystavenú faktúru, nakoľko s touto skutočnosťou sa právne vysporiadal odvolací súd už vo svojom uznesení č. k. 10Co/74/2017 zo dňa 29. novembra 2019 s tým záverom, že ak je v prejednávanom prípade odberateľom fyzická osoba - nepodnikateľ, dodávateľovi zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nevyplýva povinnosť vyhotoviť faktúru, pričom pokiaľ ide o výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky táto nebola v konaní medzi stranami spornou ani v odvolaní žalovanej namietaná ako nesprávna. 32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v I. odvolaním napadnutom vyhovujúcom výroku v časti týkajúcej sa prisúdenej pohľadávky (istiny) vo výške 26.557 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 26.557 eur od 03.06.2012 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil. 33. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatnených a súdom prvej inštancie priznaných úrokov z omeškania (od 13.05.2008 do 02.06.2012), v nadväznosti na odvolaciu námietku žalovanej k súdom prvej inštancie určenému okamihu vzniku omeškania žalovanej s plnením dlhu, odvolací súd uvádza, že hoci zo splátkového kalendára zo dňa 12.05.2007 vyplýva splatnosť žalovanej sumy k 12.05.2008. Avšak vzhľadom na to, že na rozdiel od zmluvy o dielo v ňom žalovaná nie je označená ako dlžník a voči pôvodne žalovanému 2/, ktorý splátkový kalendár ako dlžník podpísal, je konanie právoplatne zamietnuté, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná sa na základe v splátkovom kalendári dojednanej splatnosti záväzku dostala do omeškania už odo dňa 13.05.2008. S prihliadnutím na chýbajúcu výzvu žalobcu na úhradu peňažného dlhu preto odvolací súd určil okamih omeškania žalovanej až v závislosti od doručenia žaloby žalovanej, ktorá sa dostala do jej dispozície dňa 01.06.2012 (doručenka na č. l. 29 súdneho spisu) a teda v nasledujúci deň bola povinná svoj
záväzok žalobcovi splniť, preto odo dňa 03.06.2012 sa dostala s plnením do omeškania. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa ust. § 388 CSP v tejto zvyšnej časti vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania za obdobie od 13.05.2008 do 02.06.2012 zamietol. 34. O trovách konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (oboch prvoinštančných a oboch odvolacích konaní) v plnom rozsahu. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP). 36. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jeho II. výrok (vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 2/ zamietajúci výrok), ako aj súvisiaci IV. výrok (o trovách konania), nebol napadnutý odvolaním a preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Rovnako právoplatnosť nadobudlo aj Opravné uznesenie č. k. 9C/35/2013-433 zo dňa 09.11.2021, nakoľko ( s ohľadom na jeho výrok) voči nemu nebol podaný opravný prostriedok žiadnou zo sporových strán. 37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).