Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/82/2024 1718200276 23. 04. 2026 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2026:1718200276.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: 1/ EMPARK, s.r.o., Seredská 247/4012, 917 05 Trnava, IČO: 36 238 813, 2/ OVERTACH, s.r.o., Sereďská 247/4012, 917 05 Trnava, IČO: 36 617 130, obaja zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Ondrej Jurovčík FOREST SERVIS, Lesnícka 1, 902 01 Pezinok, IČO: 40 046 176, zastúpený: C&T Advokáti s.r.o., Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, o zaplatenie 5.651,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/14/2018-405 zo dňa 5. februára 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/14/2018-405 zo dňa 5. februára 2024 v odvolaním napadnutej časti I., III. a IV. výroku potvrdzuje. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 2/ istinu vo výške 5.551,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.551,30 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100,20 eur od 04.08.2017 do 11.05.2018 a sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. IV. výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 5.651,50 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný má so žalobcom platne uzatvorenú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie opravy motorového vozidla značky AGA, EČV: F.-XXX-V., VIN: S., ktoré žalobca v prospech žalovaného vykonal, žalovaný však cenu diela neuhradil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dielo, ktoré si u žalobcu objednal, ten nevyhotovil podľa vzájomnej dohody, portál bol nefunkčný, jeho nefunkčnosť spočívala v nemožnosti posunu jednotlivých častí návesu, nesprávneho rozmeru zváraných portálov na šírku 242 cm, čo bolo v rozpore s objednávkou, kde bola šírka určená na 250 cm. Nesprávna šírka zváraných portálov bola oznámená žalobcovi ihneď po prevzatí návesu. Túto vadu žalobca odmietol a nevedel odstrániť. Vada
spočívajúca v nedostatočnej pohyblivosti portálov bola zistená pri prvom transporte drevnej hmoty, pričom bezodkladne po tomto zistení boli vady oznámené spoločnosti a náves bol opätovne a ihneď pristavený do sídla spoločnosti žalobcu na opravu. Vo vzťahu k tejto vade bola následne vykonaná len čiastočná a nedostatočná úprava ložísk, pričom náves bol žalovanému odovzdaný s vysoko neuspokojivým stavom funkčnosti portálov. Dňa 13.11.2019 žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil s tým, že ako dôvod odstúpenia uviedol, že dielo nebolo zhotovené riadne, teda na základe dohodnutých parametrov a pohyblivé časti návesu boli nefunkčné, nefunkčnosť spočíva v nemožnosti posunu jednotlivých portálov návesu a rozmer zváraných portálov je vykonaný na šírku 242 cm, čo je v rozpore s objednávkou žalovaného, kde objednaná šírka portálu mala byť 250 cm. Na základe týchto vád je dielo pre žalovaného nepoužiteľné, preto od zmluvy jednostranne odstúpil. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 43Cb/14/2018-355 zo dňa 17.02.2022, ktorým I. výrokom žalobu v časti istiny vo výške 100,20 eur zastavil. II. výrokom žalobu zamietol. III. výrokom súd priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré budú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Proti predmetnému rozsudku s výnimkou výroku I. podal žalobca v lehote stanovenej zákonom odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/87/2022-385 zo dňa 30.11.2023 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného, a v závislosti od prijatého záveru posúdi dôvodnosť žalobcom v tomto konaní uplatneného nároku aj s ohľadom na jednostranné započítanie pohľadávky žalovaným v zmysle jeho podania zo dňa 10.07.2020, pričom sa dôsledne vysporiada s podstatnou argumentáciou sporových strán. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 553 ods. 1, § 554 ods. 1 prvá veta a ods. 6, § 556, § 562 ods. 1, 2, § 565, § 564, § 345 ods. 1, 2, 3, § 538, § 551 ods. 1, 3, § 344, § 436 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 428 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd za nesporné v tomto konaní považoval skutočnosti, že strany sporu sa dohodli, že žalobca vykoná pre žalovaného práce súvisiace s opravou návesu AGA, EČV: F.-XXX-V., VIN: S.. Taktiež bola nesporná úhrada žalobcovi zo strany žalovaného v sume 100,20 eur za práce v súvislosti s opravou návesu na základe faktúry č. 20171716 zo dňa 27.07.2017. Sporným v tomto konaní bola kvalita vykonaných prác na návese, ktorú žalovaný u žalobcu reklamoval a úprava návesu tým spôsobom, že ho nebolo možné použiť na účel určenia a to prevoz dosiek v rozmere do 250 cm. Sporným ďalej v tomto konaní bolo aj započítanie sumy 3.600 eur titulom opravy návesu ako prostriedok procesnej obrany žalovaného voči pohľadávke žalobcu, týkajúce sa uplatneného nároku. Súd prvej inštancie mal v zmysle vykonaného dokazovania za to, že strany sporu uzatvorili ústne zmluvu o dielo. Strany sporu, i keď z právneho hľadiska zmluvu o dielo uzatvorili, vzájomne si nedohodli rozsah prác, rozsah a spôsob dodania materiálu na opravu návesu. Žalovaný argumentuje, že náves nebol opravený riadne, nebol použiteľný na účel určenia a žalobca nedodal dielo v súlade s dohodnutými parametrami. Žalobca má za to, že náves bol opravený riadne, reklamované vady posunu riadne a včas odstránil. Zároveň má za to, že odstúpenie od zmluvy žalovaného po začatí súdneho sporu je v zmysle ustanovení obchodného zákonníka neplatné, a to vzhľadom na to, že nebolo uplatnené včas, a dôvod odstúpenia - nesprávny rozmer šírky portálov nebol zo strany žalovaného u neho nikdy reklamovaný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal opravu návesu AGA, EČV: F.-XXX-V., VIN: S.. Z výsluchu svedka L. vyplynulo, že vadou, ktorú žalovaný u žalobcu reklamoval, bolo zadŕhanie ložísk posuvného systému, následkom čoho bolo možné tento systém otvoriť len s ťažkosťami. K uvedenému svedok pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 11.05.2020 uviedol: „Hneď po oprave náves znovu prišiel, že nejde otvoriť, ložiská sme vypodložkovali, urobili servisný otvor, vodič vyskúšal portál, ten fungoval a odišiel. Žalovaný s týmto návesom už viac neprišiel. Bol u nás na opravu, ale s iným autom.“ Z výsluchu svedka L. vyplýva, že vadu v podobe nesprávnej šírky portálu žalovaný nikdy nereklamoval a žalobca 1/ sa ani nemal nikdy možnosť vyjadriť, že uvedenú vadu nemožno odstrániť, čo je v rozpore s výpoveďou svedka L.. Uvedenú skutočnosť a pravdivosť výpovede svedka L. potvrdzuje aj fakt, že žalovaný do konania nepredložil žiadny dôkaz, preukazujúci že by z jeho strany došlo k reklamácii vady diela spočívajúcej v zúžení portálov.
Súd mal na základe týchto skutočností za to, že žalovaný nesprávnu šírku portálov nikdy nereklamoval, žalobca tak ani nemal možnosť ju v rámci riešenia reklamácie odstrániť. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že samotný žalovaný priznal, že s odstránením vady spočívajúcej v nesprávnej šírke portálov sa obrátil na tretiu spoločnosť a nie na žalobcu 1/. Z výsluchu svedka L., ktorý ako zamestnanec žalovaného priviezol náves k žalobcovi na opravu a následne ho po oprave aj prevzal navyše vyplynulo, že vadu spočívajúcu v zúžení portálov si všimli už pri nakládke, približne dva týždne po odovzdaní návesu. Z uvedeného je zrejmé, žalovaný si bol vedomý existencie vady spočívajúcej v zúžení portálov už krátko po odovzdaní diela, a teda ešte v mesiaci 7/2017. Napriek tejto vedomosti o existencii, podľa žalovaného podstatnej vady diela, žalovaný od zmluvy odstúpil až dňa 13.11.2019, teda po viac ako dvoch rokoch v čase, kedy si žalobca už uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny diela na súde. Z ustanovení obchodného zákonníka vyplýva, že pokiaľ objednávateľ - žalovaný včas neoznámi zhotoviteľovi vady diela a zároveň mu včas neoznámi svoju voľbu konkrétneho nároku vyplývajúcu z týchto vád, neprináleží mu právo rozhodnúť sa pre odstúpenie od zmluvy. Dielo bolo riadne dodané a jediná vada, a to zadrhávanie hliníkových portálov, bola riadne odstránená, dôkazom čoho bolo, že vodič žalovaného náves prevzal a ďalšie vady nereklamoval. Následne u žalobcu nebola uplatnená žiadna reklamácia, došlo až k odstúpeniu od zmluvy po viac ako 2 rokoch v čase, kedy už na súde bola podaná žaloba. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vady musia byť u zhotoviteľa reklamované riadne a čas, k čomu zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Vady v zmysle § 562 OBZ neoznámil včas, to znamená, vtedy, kedy ich zistil, nedošlo k riadnej reklamácii, a to jednak z dôvodu oneskorenia, ako aj z dôvodu, že neboli riadne uplatnené u zhotoviteľa, to je žalobcu 1/. Čo sa týka započítania pohľadávky, materiál, ktorý žalovaný mal použiť na opravu portálov, bol zakúpený ešte predtým, ako malo byť dielo zhotovené, z čoho jasne vyplýva, že nebol zakúpený na túto opravu. Súd prvej inštancie mal za to, že započítanie vo vzťahu k žalobcom uskutočnenej oprave je bezpredmetné, nebolo preukázané, bola preukázaná len fakturovaná suma, žiadny vzťah s pohľadávkou žalobcu však nebol v konaní preukázaný. Naviac žalovaný u žalobcu preukázateľným spôsobom nereklamoval vadu spočívajúcu v „nesprávnej šírke portálu.“ V konaní nebolo možné vyhovieť ani námietke žalovaného, týkajúcej sa započítania hodnoty použitého materiálu na takúto opravu, ktorá u žalobcu nebola nikdy reklamovaná a žalovaný ju uskutočnil prostredníctvom tretej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal reklamáciu vady diela, spočívajúcu v nesprávnej šírke portálov, oneskorené realizovanie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré naviac ani nebolo možné zrealizovať vzhľadom na absenciu riadnej reklamácie, mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu je v tomto konaní dôvodný a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania a odvolacieho konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na to, že hoci súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom žalobu zamietol, po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, bez toho aby vykonal ďalšie dokazovanie, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akého dôvodu a na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k takejto zmene názoru. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd svoje skutkové zistenia o absencii riadnej reklamácie založil. Namietal, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal existenciu reklamácie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to konkrétne s výpoveďou svedka P. L., ktorý nielen pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 11.05.2020, ale aj na základe Čestného prehlásenia zo dňa 14.01.2019 potvrdil, že u žalobcu vadu šírky portálu reklamoval. Tento svedok jednoznačne potvrdil, že on sám reklamoval u žalobcu nesprávne vyhotovenie šírky portálu a že túto reklamáciu ako neodstrániteľnú žalobca odmietol opraviť s dovetkom, že: „s tým sa nedá nič robiť, keďže portál je zvarený.“ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd s týmto dôkazom nevysporiadal a prečo nie je možné akceptovať takúto formu ústnej reklamácie, ktorú urobil svedok. Účelové hodnotenie dôkazov zo strany súdu je, podľa názoru odvolateľa, zjavné predovšetkým pri hodnotení výpovede svedka D. L. a jeho listinného čestného prehlásenia zo dňa 20.09.2018, s ktorým
sa súd v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec nevysporiadal. Súd opomenul ďalšiu časť výpovede tohto svedka, ktorý na pojednávaní dňa 11.05.2020 potvrdil, že zistili pri zakladaní plachty, že vnútorná šírka nezodpovedá pôvodnému portálu. Uvedené je zrejmé aj z jeho písomného Čestného prehlásenia zo dňa 20.09.2018. Je teda zrejmé, že tento svedok vedel, že žalovaný mal záujem o opravu portálu v konkrétnej šírke a že z ich strany nedošlo k dodaniu správnej veľkosti portálu, keďže z firmy GRANEX im dodali užší portál. Žalobca si teda bol od začiatku, ešte pred odovzdaním diela vedomý, že dielo nezhotovil riadne a dodal žalovanému nevhodné užšie portály. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že sa súd nevysporiadal a nevyhodnotil riadne vykonané dôkazy, predovšetkým výpoveď svedka P. L., vo vzájomnej súvislosti, zakladá nezákonnosť napadnutého rozsudku. Odvolateľ zdôraznil, že celé dokazovanie bolo okrem zopár listinných dôkazov postavené na výpovedi dvoch svedkov. Výpoveď svedka D. L. nie je vo vzťahu uplatnenia reklamácie relevantná a hodnoverná, keďže on sám nebol priamo výlučne zodpovedný za túto zákazku. Naopak svedok P. L. za žalovaného priamo riešil túto opravu, priniesol a odniesol náves od žalobcu, ako aj komunikoval ohľadne samotnej opravy s ostatnými zamestnancami žalobcu. Ak by teda súd riadne vyhodnotil obe výpovede, musel by dospieť k záveru, že výpoveď svedka P. L. jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný riadne reklamoval nesprávne zhotovenie šírky portálov, pričom žalobca odmietol opravu vykonať z dôvodu, že portály už boli zvarené, pričom výpoveď svedka D. L. túto výpoveď žiadnym spôsobom nevyvracia, keďže tento svedok nebol priamo prítomný pri prevzatí návesu. Navyše sám žalobca priznal, že na vykonanie zvarov portálov nemal v danom čase vybavenie, a aj preto zváranie portálov realizoval prostredníctvom svojho dodávateľa. Preto je pochopiteľné, že žalovaný si nechal portály opraviť u spoločnosti MITO, s.r.o., k čomu predložil v rámci konania faktúru, ako aj potvrdenie o úhrade. Skutočnosť, že oprava na portáloch bola urobená u tejto spoločnosti, potvrdil svedok P. L., pričom žalovaný predložil aj fotodokumentáciu portálov k svojmu podaniu zo dňa 15.04.2021, z ktorej je zrejmé, že k portálom musela byť dovarená časť o dĺžke 7 až 9 cm, aby vyhovovali potrebám žalovaného, a teda bola jednoznačne preukázaná spojitosť s pohľadávkou žalobcu a vznikom nákladov na opravu u žalovaného v dôsledku vád diela. Žalovaný ďalej uviedol, že ani žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť fakturovanej sumy v súvislosti s vykonaním zvárania portálov. Žalovaný mal za to, že preukázal, že v súvislosti s opravou portálov mu vznikli náklady vo výške 3.600 eur, pričom na túto sumu má nárok z titulu poskytnutej primeranej zľavy a nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany žalobcu. Okrem toho žalovaný namietal, že súd sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s nárokom vo výške 476,27 eur, ktorý si uplatnil žalovaný voči žalobcovi podaním zo dňa 15.04.2021, a to z titulu znehodnotenia hliníkových profilov. Žalovaný mal za to, že v konaní si riadne uplatnil svoj nárok z vady diela, a preto uplatnená suma žalobcom je nedôvodná minimálne vo výške 4.076,27 eur, čo predstavuje súčet sumy nákladov na opravu (rozšírenie) žalobcom dodaných portálov vo výške 3.600 eur a sumy 476,27 eur, ktorá predstavuje sumu znehodnotenia hliníkových profilov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má nárok na náhradu maximálne vo výške 1.475,03 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného k úhrade sumy vo výške 1.475,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 20.06.2017 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietne a súčasne prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania vo výške 44,25 %. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 05.04.2024. Žalobcovia sa v plnom rozsahu stotožnili s obsahom napadnutého rozhodnutia a toto považovali za zákonné a správne. Pokiaľ ide o absenciu ďalšieho dokazovania po vrátení veci druhoinštančným súdom poukázali na to, že súd nemá povinnosť a ani oprávnenie v konaní aktívne navrhovať dôkazy a v mene strán sporu vyhľadávať nové dôkazné prostriedky. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 05.02.2024 sa žalovaný, rovnako ako aj žalobcovia jasne vyjadril, že žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú. S ohľadom na túto skutočnosť nie je namieste namietať nedostatočný rozsah vykonaného dokazovania zo strany súdu. Je pravda, že právny názor súdu sa v porovnaní s jeho pôvodným rozsudkom v tejto veci, najmä v dôsledku obsahu rozhodnutia druhoinštančného súdu zásadným spôsobom zmenil, táto zmena však plne korešponduje s obsahom súdneho spisu a už vykonaným dokazovaním a svedčí o nesprávnosti pôvodného, odvolacím súdom zrušeného rozsudku a nie súčasného napadnutého rozhodnutia. Žalovaný počas konania nepredložil ani jeden listinný dôkaz, preukazujúci uskutočnenie ním tvrdenej reklamácie vady spočívajúcej v nesprávnej šírke portálov. Jediný dôkaz, na ktorý poukazuje je tvrdenie svedka L., ktoré je v priamom rozpore s výpoveďou svedka L.. Čo sa týka výpovede p. L., súd sa v odôvodnení rozsudku touto výpoveďou zaoberal a poukázal na jej obsah. Je teda zrejmé, že súd výpoveď p. L. ako dôkaz v konaní neopomenul. Na tomto mieste žalobcovia poukázali na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného, ktorý dôkaznú situáciu v
konaní vykresľuje v rámci svojho odvolania tak, že s ohľadom na tvrdenia p. L. nemal mať súd v podstate žiadne pochybnosti o riadnej realizácií reklamácie vady, ktorú žalovaný namietal v rámci tohto konania. V skutočnosti však v konaní existovali dve protichodné výpovede, kedy svedok L. priamo vyvracal tvrdenia svedka L.. Pokiaľ iný svedok svojou výpoveďou vyvrátil skutočnosti tvrdené p. L., súd nemal inú možnosť, ako vyhodnotiť existenciu reklamácie zo strany žalovaného za spornú a dosiaľ nepreukázanú. Za daného stavu ležalo dôkazné bremeno v otázke existencie reklamácie vady nesprávnej šírky portálov na žalovanom, ktorý však žiadny ďalší dôkaz na podporu svojich tvrdení nepredložil a dôkazné bremeno tak neuniesol. Navyše ani zo samotnej výpovede p. L. nie je zrejmé, že by tento skutočne spornú vadu diela reklamoval. Bez uskutočnenia reklamácie u žalobcu 1/ ako zhotoviteľa diela, je otázka existencie žalovaným namietanej vady, spočívajúcej v nesprávnej šírke zhotovených portálov, irelevantná. Nakoľko žalovaný preukázateľne nereklamoval ním namietanú vadu, nevznikol mu nárok odstúpiť od zmluvy. Samotné neplatné odstúpenie od zmluvy o dielo bolo navyše realizované oneskorene, a teda v rozpore s § 436, § 565, § 562 a § 428 OBZ, na čo správne poukázal aj konajúci súd. K otázke možnosti zápočtu údajných pohľadávok žalovaného poukázali žalobcovia tiež na to, že samotná existencia ani započítateľnosť žiadnej z týchto pohľadávok nebola v konaní preukázaná. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný v konaní nepreukázal, že suma 3.600 eur, ktorá má predstavovať náklady žalovaného na rozšírenie sporných portálov v spoločnosťou MITO, s.r.o. bola skutočne fakturovaná za práce vykonané na návese opravovanom žalobcom 1/, pokiaľ by aj žalovaný uvedené dokázal preukázať, tieto náklady vznikli na základe dobrovoľného rozhodnutia žalovaného, ktorý sa rozhodol namiesto reklamácie vád u zhotoviteľa diela dať tieto odstrániť u inej spoločnosti. Za vznik týchto nákladov preto žalobcovia nenesú žiadnu zodpovednosť a nie je ich tak ani teoreticky možné započítavať s pohľadávkou žalobcov. Druhou pohľadávkou vo výške 476,27 eur, ktorá mala byť v zmysle odvolania započítaná s nárokom žalobcov je údajná škoda spôsobená znehodnotením dodaných hliníkových profilov, ktoré mal spôsobiť žalobca 1/, tieto profily mali byť v zmysle vyjadrení žalovaného v dôsledku zásahu žalobcu 1 nepoužiteľné a ísť do šrotu. V rozpore s týmito tvrdeniami však žalovaný v bode 6 svojho odvolania udáva, že: „k portálom (pozn. dodaným žalobcom 1) musela byť dovarená časť o dĺžke 7-9 cm, aby vyhovovali potrebám žalovaného.“ Z uvedeného vyjadrenia žalovaného naopak vyplýva, že tieto žalobcom dodané a následne treťou stranou upravené portály využil a teda hliníkové profily, ktoré žalobca 1/ využil na výrobu portálov slúžia svojmu účelu a nedošlo tak k ich znehodnoteniu. Žalobcovia mali za to, že súd v napadnutom rozhodnutí komplexne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe nich na posudzovaný prípad aplikoval relevantné zákonné ustanovenia, správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil. S poukazom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 4. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.05.2024. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu považoval za zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný zdôraznil, že v odvolaní nenapádal, že súd nevykonal nejaké navrhované dokazovanie, iba skutočnosť, že súd bez toho, aby vo veci bol predložený a vykonaný akýkoľvek ďalší dôkaz, rozhodol diametrálne odlišne od svojho pôvodného rozhodnutia vo veci samej. Navyše súd v odôvodnení vôbec neuviedol, čo ho k takémuto nečakanému rozhodnutiu viedlo. Niektoré z dôkazov, ktoré súd vykonal, ďalej pri rozhodovaní o predmete sporu opomenul, prípadne účelovo nesprávne vyhodnotil. Výpoveď oboch svedkov, či už svedka L. alebo svedka L. sa zhodujú v podstatnej okolnosti, a to, že vymenené portály zo strany žalobcu boli užšie ako pôvodné portály a že žalobca 1/ o tejto vade vedel pred odovzdaním návesu. Existencia reklamácie bola v konaní tiež preukázaná, a to výpoveďou svedka L., ktorý bol priamym svedkom prítomným pri preberaní a odovzdávaní návesu. Svedok L., na ktorého vo vyjadrení poukazujú žalobcovia nebol priamym svedkom, keďže svedok L. jednal s inými zamestnancami žalobcu 1/. Práve skutočnosť, že svedok L. bol priamym svedkom je mimoriadne významná pri posúdení a vyhodnotení oboch výpovedí svedkov. Dodal, že to, že súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku spomína výpoveď svedka L. v rámci sumarizácie vykonaných dôkazov neznamená, že sa s obsahom jeho výpovede vysporiadal a podľa nej odzrkadlil vyriešenie príslušného sporu. Súd v rozsudku neuviedol, prečo výpoveď svedka L. bola pre rozhodnutie sporu nedostatočná, resp. pre súd nepresvedčivá a v čom videl jej nedostatky. Čo sa týka kompenzačnej námietky žalovaného voči nároku žalobcu, mal za to, že dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že k reklamácii v skutočnosti došlo, a teda súd sa mal aj s týmto nárokom vysporiadať. Žalobcovia rovnako namietajú, že žalovaný nepreukázal, že suma za opravu zaplatená spoločnosti MITO, s.r.o. bola v skutočnosti za opravu portálov. Uvedené však bolo preukázané výpoveďou svedka L. a jeho čestným prehlásením. Žalovaný zastával názor, že
jednoznačne preukázal, že v súvislosti s opravou portálov mu vznikli náklady vo výške 3.600 eur, pričom na túto sumu má nárok z titulu poskytnutej primeranej zľavy a nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany žalobcu. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 13.06.2024. Z pohľadu žalobcov predstavuje zásadná korekcia predchádzajúcich záverov súdu celkom logické a v podstate jediné možné vyústenie sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu. Poukázali tiež na to, že žalovaný v rámci svojej argumentácie ignoruje fakt, že primeraná zľava z ceny diela a náhrada škody sú dva rozdielne nároky, ktoré sa síce môžu vyskytnúť súčasne, avšak každý z nich je potrebné riadne a samostatne vyčísliť. Naviac žalovaný počas celého konania ignoruje skutočnosť, že preukázateľne a nesporne porušil svoju povinnosť oznámiť namietané vady a najmä realizovať odstúpenie od zmluvy včas a bez zbytočného odkladu. Pasivita žalovaného v tomto smere viedla k neplatnosti jeho oneskoreného odstúpenia od zmluvy. 6. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.07.2024, v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/14/2018-405 zo dňa 5. februára 2024, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Žalobca 1/ sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.651,50 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za dielo. V priebehu konania žalobca 1/ uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky a na jeho návrh súd prvej inštancie uznesením č.k. 43Cb/14/2018-196 zo dňa 17.02.2020 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že do konania na miesto žalobcu FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Seredská 247/4012, 917 05 Trnava, miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813 vstupuje spoločnosť Overtach s.r.o., so sídlom Sereďská 247/4012, 917 05 Trnava, 917 05 Trnava, IČO: 36 617 130 (žalobca 2/) a to v časti žalovanej sumy 5.551,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 5.551,30 eur od 20.06.2017 do zaplatenia. Žalovaný si počas konania v rámci svojej procesnej obrany proti žalovanému nároku uplatnil započítanie sumy 3.600 eur z titulu nákladov na opravu (rozšírenie) žalobcom 1/ dodaných portálov a sumy 476,27 eur, ktorá má predstavovať sumu znehodnotenia hliníkových profilov. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 43Cb/14/2018-355 zo dňa 17. februára 2022 tak, že I. výrokom žalobu v časti istiny vo výške 100,20 eur zastavil, II. výrokom žalobu zamietol a III. výrokom súd priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania podaného žalobcami Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/87/2022-385 zo dňa 30.11.2023 rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/14/2018-355 zo dňa 17. februára 2022 v odvolaním napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 43Cb/14/2018-405 zo dňa 5. februára 2024 I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ istinu vo výške 5.551,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 5.551,30 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100,20 eur od 04.08.2017 do 11.05.2018 a sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a III. výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol v časti I., III. a IV. výroku odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. 12. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal, že hoci prvým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel bez tohto, aby vykonal ďalšie dokazovanie, odvolací súd uvádza, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak vecou žalobcu a žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalujúca strana ako aj žalovaná strana sa na pojednávaní konanom dňa 05.02.2024, ktoré nasledovalo po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, vyjadrili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie nemal aké ďalšie dokazovanie vykonať. Pri rozhodovaní preto vychádzal z dovtedy vykonaných dôkazov. Odvolací súd dal v tomto smere za pravdu žalobcom, že zmena záverov súdu prvej inštancie oproti pôvodnému rozsudku č.k. 43Cb/14/2018-355 zo dňa 17. februára 2022, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/87/2022-385 zo dňa 30.11.2023, predstavuje logické vyústenie prejednávaného sporu vzhľadom na zistený skutkový stav. 13. V konaní bolo sporné, či žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej ústne so žalobcom 1/. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednak zrejmé, že súd prvej inštancie nemal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že by žalovaný nesprávnu šírku portálov reklamoval u žalobcu 1/. Ako ďalej uviedol súd prvej inštancie v bode 31. napadnutého rozsudku, z výsluchu svedka L., ktorý ako zamestnanec žalovaného priviezol náves k žalobcovi 1/ na opravu a následne ho po oprave aj prevzal, navyše vyplynulo, že vadu spočívajúcu v zúžení portálov si všimli už pri nakládke, približne dva týždne po odovzdaní návesu. Z uvedeného je zrejmé, žalovaný si bol vedomý existencie vady spočívajúcej v zúžení portálov už krátko po odovzdaní diela, a teda ešte v mesiaci 7/2017. Napriek tejto vedomosti o existencii, podľa žalovaného podstatnej vady diela, žalovaný od zmluvy odstúpil až dňa 13.11.2019, teda po viac ako dvoch rokoch v čase, kedy si žalobca už uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny diela na súde. Vzhľadom na to, že žalovaný včas neoznámil zhotoviteľovi vady diela a zároveň mu včas neoznámil svoju voľbu konkrétneho nároku vyplývajúcu z týchto vád, neprináleží mu právo rozhodnúť sa pre odstúpenie od zmluvy. Voľba medzi nárokmi uvedenými v § 436 ods. 1 OBZ totiž objednávateľovi patrí, len ak ju oznámi zhotoviteľovi vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Odstúpenie od zmluvy vykonané po dvoch rokoch od tvrdeného objavenia vady nemožno považovať za včasné, a teda ani za platné. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaný od zmluvy o dielo platne odstúpil. 14. Odvolateľ namietal, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal existenciu reklamácie, je v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to konkrétne s výpoveďou svedka P. L., ktorý potvrdil, že u žalobcu vadu šírky portálu reklamoval. Odvolací súd podotýka, že je vecou zmluvných strán, či sa v takomto prípade rozhodnú uzavrieť zmluvu o dielo písomnou alebo ústnou formou, taktiež bolo na rozhodnutí objednávateľa (žalovaného) či prípadné reklamácie uskutoční ústnou alebo písomnou formou. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu pre niektoré druhy zmlúv, je v takýchto prípadoch zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu. Na druhej strane si však musia byť vedomí toho, že v prípade súdneho sporu bude ich úlohou svoje tvrdenia preukázať. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu. Keďže v danom prípade je žalovaný tou sporovou stranou, ktorá z existencie tvrdenej reklamácie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, dôkazné bremeno v tomto prípade znášal práve on. V danom prípade sporové strany uzavreli zmluvu o dielo ústnou formou, k žalovaným tvrdenej reklamácii malo taktiež dôjsť ústnou formou. Z tohto dôvodu boli pri zisťovaní skutkového stavu významné výpovede svedkov D. L. a
P. L., ktorí mali objasniť okolnosti prípadu. Uvedené svedecké výpovede boli však v niektorých ohľadoch rozporné, pričom okrem čestného prehlásenia sa v súdnom spise nenachádzajú žiadne listinné dôkazy, ktoré by mali preukázať reklamáciu nesprávnej šírky portálov zo strany žalovaného. Z výsluchu svedka L. vyplýva, že vadu v podobe nesprávnej šírky portálu žalovaný nikdy riadne nereklamoval a žalobca 1/ sa ani nemal nikdy možnosť vyjadriť, že uvedenú vadu nemožno odstrániť, čo je, ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 29. napadnutého rozsudku, v rozpore s výpoveďou svedka L., na ktorú poukazoval odvolateľ. Žalovaný pritom do konania nepredložil žiadny ďalší dôkaz, preukazujúci že by z jeho strany došlo k reklamácii vady diela spočívajúcej v zúžení portálov. Za takejto dôkaznej situácie, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že dospel k záveru, že nedošlo k riadnej reklamácii vady spočívajúcej v zúžení portálov. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku, i keď stručného, je zrejmé, že súd prvej inštancie prihliadal na tvrdenia a dôkazy predložené oboma sporovými stranami a v zmysle § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vo vzťahu k žalovaným namietanému hodnoteniu dôkazov odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. 15. Žalovaný si v priebehu konania v rámci procesnej obrany uplatnil voči žalobcovi na započítanie pohľadávku v sume 3.600 eur predstavujúcej náklady na opravu návesu a pohľadávku v sume 476,27 eur predstavujúcej sumu znehodnotenia hliníkových profilov. Podľa názoru odvolacieho súdu kompenzačnú námietku žalovaného súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú, a to práve s poukazom na skutočnosť, že žalovaný u žalobcu 1/ preukázateľným spôsobom nereklamoval vadu spočívajúcu v „nesprávnej šírke portálu.“ V konaní tak nebolo možné vyhovieť námietke žalovaného týkajúcej sa započítania hodnoty nákladov na takúto opravu a znehodnotenia hliníkových profilov, keďže nebolo riadne preukázané, že by predmetná vada bola u zhotoviteľa riadne reklamovaná. Možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že tieto náklady vznikli na základe dobrovoľného rozhodnutia žalovaného, ktorý namiesto reklamácie vád u zhotoviteľa, dal tieto vady odstrániť u tretej osoby, za čo v takomto prípade žalobca nezodpovedá. V konaní taktiež nebolo preukázané také znehodnotenie materiálu, na základe ktorého by žalovanému vznikol proti žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 476,27 eur. 16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal reklamáciu vady diela spočívajúcu v nesprávnej šírke portálov, oneskorené realizovanie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré naviac ani nebolo možné zrealizovať vzhľadom na absenciu riadnej reklamácie, nárok žalobcov uplatnený žalobou v tomto konaní považoval za dôvodný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/14/2018-405 zo dňa 5. februára 2024 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešní žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).