Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/57/2026 1720200349 23. 07. 2026 JUDr. Miroslava Saxová ECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: E. L., R.. XX.XX.XXXX, T. D. P. XX, Š., zast. advokátkou JUDr. Mgr. Janou Kocandovou, so sídlom Jungmannova 8, Bratislava, proti žalovaným: X./. S. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. XX, D., X./. X.. S. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S. I. XX, D., X./. E. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XX, D., X./. E. C., R.. XX.XX.XXXX, R. D. N. XX, D., žalovaní 3./ a 4./ zast. Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Rybánsky s.r.o., IČO: 50 150 278, Kresánkova 7A, Bratislava, X./. F. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. XX, T., zast. splnomocnenou zástupkyňou Margitou Nagyovou, trvale bytom Hlavná 86, Topoľníky, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou zo závetu, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.02.2026, č. k. 4C/9/2020-723, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vrdzuje.
pot
II. Žalovaným 1./, 2./ a 5./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. III. Žalovaným 3./ a 4./ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pre späťvzatie žaloby konanie zastavil a žalovaným 1./ až 5./ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozhodnutie s odkazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a dispozičný úkon žalobkyne, ktorá ako dominus litis zobrala žalobu späť v celom rozsahu, odôvodnil splnením podmienok pre zastavenie konania. Konštatoval, že súhlas žalovaných 1./ až 5./ so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa čl. 1, 2, 3 CSP, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V teoretickej rovine poukázal na to, že náhrada nákladov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napr. pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie NS SR zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom, vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010). 3. Vychádzajúc z kritéria procesného zavinenia prvoinštančný súd dospel k záveru, že neskoršie správanie sa žalovaných po podaní žaloby nemá objektívne súvis so späťvzatím určovacej žaloby žalobkyňou (že je dedičkou zo závetu po poručiteľovi F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), prípadne so žalobnou požiadavkou jej právneho predchodcu (že i) peňažné prostriedky v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vo výške 53 844,07 eur, ku dňu smrti poručiteľa S. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XX, Š. (ďalej len „poručiteľ“), neboli vlastníctvom poručiteľa ku dňu jeho smrti, ii) peňažné prostriedky na účte poručiteľa S. L., v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vo výške 53 844,07 eur, ku dňu 10.7.2017 boli aj sú vlastníctvom žalobcu, iii) peňažné prostriedky vo výške 53 844,07 eur, na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno poručiteľa S. L., ku dňu 10.7.2017 nie sú dedičstvom po poručiteľovi S. L., iv) právo na výplatu peňažných prostriedkov vo výške 53 844,07 eur, na účte poručiteľa S.V. L., vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ku dňu smrti poručiteľa S. L. 10.7.2017, žalovaným ako zákonným dedičom neprislúcha, v) právo na výplatu peňažných prostriedkov vo výške 53 844,07 eur, na účte poručiteľa S. L., vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, prislúcha žalobcovi), ale bolo len následkom výsledku dedičského konania vedeného po poručiteľovi F. C., ktoré bolo výsledkom konania súdu z úradnej povinnosti. Vo vzťahu k požiadavke žalobkyne na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán podľa § 257 CSP súd prvej inštancie uzavrel, že v danej veci žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, nezistil. Uviedol, že žalobkyňa ako dominus litis musí znášať procesnú zodpovednosť za správnosť zvoleného žalobného nároku (žalobného petitu), a tak aj učinila, keď v roku 2023 podala žalobu na plnenie na súd, avšak v inom samostatnom konaní. Na základe uvedeného žalovaným 1./ až 5./ súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v súlade s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní rozhodnutia súdu vo veci náhrady trov v súlade so stabilným doteraz zastávaným názorom (viď nález ÚS SR zo dňa 02.05.2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018). 4. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania neprizná. Úvodom poukázala na to, že do konania bola pribratá ako právny nástupca po poručiteľovi F. C.. Mohla preto aj v priebehu konania meniť petit žaloby v súvislosti s okolnosťami daného prípadu. NS SR prijal názor, že na pohľadávku F.J. C. uplatnenú v dedičskom konaní po jeho bratovi S. L., sa neprihliadalo, pretože inak by bolo dedičstvo predĺžené. Aj napriek nesúhlasu s týmto názorom, ho žalobkyňa musela prijať. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie NS SR a prejudikovanie veci prvoinštančným súdom, ktorý vyslovil právny názor, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie NS SR a iné rozhodnutie NS SR citované až na pojednávaní konanom dňa 10.02.2026, nemôže žalobe vyhovieť, nemala žalobkyňa inú právnu možnosť ako žalobu zobrať späť a požiadať o zastavenie konania. Žalovaný ešte v poslednom podaní doručovanom súdu, ktoré žalobkyni ani nebolo doručované zákonným spôsobom, pričom žalobkyňa si musela vyžiadať od súdu doručenie tohto podania aspoň mailom pred pojednávaním, namietal obsah závetu, preto z procesnej opatrnosti zobrala žalobu späť až po právnom posúdení veci. Žalobkyňa nezavinila žalovaným trovy konania, teda nespôsobila to, že sa konanie muselo zastaviť. Kedykoľvek v priebehu konania mala právo disponovať svojím návrhom a to tak, aby neohrozila seba na svojich právach. Bolo teda na jej vôli, kedy zoberie žalobu späť. Dopredu ani naviac nemohla vedieť, ako vo veci rozhodne NS SR o dovolaní a aký právny názor vysloví. Vzhľadom na zložitosť skutkového a právneho stavu veci, žalobkyňa mala právo vstúpiť do konania na základe dedenia a disponovať návrhom. Ak v súvislosti s výsledkami iného súdneho
konania zobrala žalobu späť, uvedené neznamená, že druhej strane prináležia trovy konania. Nebolo preukázané, že sa konanie muselo zastaviť z dôvodu procesného zavinenia žalobkyne v danom konaní. Aj žaloba bola podaná pôvodným žalobcom dôvodne a jeho právny nástupca bol aj zákonným spôsobom prijatý do konania zo strany súdu. Nešlo totiž v danom prípade o zjavne neopodstatnenú žalobu, pretože predpokladom úspešnosti žaloby na plnenie je aj to, že dedičské nároky žalobkyne nebudú spochybňované žalovanými, čo bolo v podstate až do doby, kedy súd konanie zastavil svojím rozhodnutím. Prvoinštančný súd preto vo veci nesprávne aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Okrem toho žalobkyňa namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho zmätočnosť a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Trovy konania v konečnom dôsledku vznikali na oboch stranách, a preto sa javí ako spravodlivejšie rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov konania neprizná. V ďalšom žalobkyňa namietala aj to, že je starobnou dôchodkyňou, nepracuje a je poberateľkou starobného vdovského dôchodku v celkovej výške 938,80 eur, platí si náklady spojené s bývaním, mobil, internet a TV a býva v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej a jej dcéry, žiadny iný hnuteľný majetok vyššej hodnoty či nehnuteľný majetok nevlastní. Súd by preto ak ide o dôchodcov, resp. osoby so zníženými príjmami, mal prihliadať aj na to, či je v ich finančných možnostiach nahradiť trovy konania protistrane, a či tu nie je daný dôvod, aby účastník nemusel nahradiť trovy konania protistrane, a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. V danom prípade súd prvej inštancie nezisťoval majetkové pomery žalobkyne vo vzťahu k trovám konania, a preto ani nemohol prijať názor, že nezhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v § 257 CSP. Bez náležitého zistenia skutkového stavu tak prijal záver o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených v § 257 CSP, čím porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces a vec nesprávne právne posúdil. K odvolaniu pripojila rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a dôkazy preukazujúce výdavky žalobkyne. 5. Žalovaní 3./ a 4./ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že dôvodov, pre ktoré má žalobkyňa znášať trovy konania, je hneď niekoľko. Žalobkyňa podala, resp. po právnom predchodcovi prevzala zjavne nedôvodnú žalobu, ktorú následne zbytočne naťahovala a niekoľkokrát menila jej petit, čím dlhodobo zaťažovala súdny systém aj protistranu (a objektívne spôsobovala ďalšie a ďalšie trovy konania na strane žalovaných), až ju napokon vzala späť a zavinila tak zastavenie konania. K späťvzatiu žaloby prišlo výlučne na základe jej vlastného rozhodnutia (pravdepodobne si uvedomila, že pokračovať v konaní pre ňu nemá právny význam), a nie preto, že zo strany žalovaných prišlo k plneniu alebo k priznaniu zavinenia. Neúspech žalobkyne v tomto konaní, ani v akomkoľvek inom súdnom konaní, nemôže mať za následok, že nebude povinná hradiť trovy tohto konania, nakoľko (nielen) toto konanie bolo z jej strany zjavne nedôvodné a žalobkyňa ako dominus litis musí znášať procesnú zodpovednosť za správnosť zvoleného žalobného nároku aj za spôsob, akým v konaní postupovala. Prišlo preto k naplneniu podstaty uvedenej v § 256 ods. 1 CSP. Zároveň sa zhodli s názorom prvoinštančného súdu o tom, že v danej veci nie sú dané ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalobkyňa po celý čas takéto okolnosti neprezentovala (ani na pojednávaní konanom dňa 10.02.2026, kedy sa vyjadrila iba v tom zmysle, že procesne spor nezavinila a nevedela, ako rozhodne NS SR vo vzťahu k ňou podanému dovolaniu), a preto pokus vytiahnuť túto kartu až v odvolaní sa javí ako čisto účelový ťah a prekrúcanie niektorých okolností v odvolaní, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú podstatné v kontexte rozhodnutia o trovách konania. Poukázali tiež na to, že žalobkyňa prevzala žalobu po pôvodnom žalobcovi a pokračovala v nej dobrovoľne a už v pozícii dominus litis v danom konaní. Žaloba pritom nikdy neobsahovala relevantný dôkaz, ktorý by hodnoverne podporil tvrdenia žalobkyne, pôvodná žaloba sa zameriavala na peňažné prostriedky na osobnom účte zomrelého brata S. L., jej podaniu predchádzali dlhodobo neúspešné pokusy žalobkyne vyňať tieto finančné prostriedky z dedičstva s tvrdením, že to mali byť peniaze F. L. a v dedičskom konaní po S. L. bolo rozhodnuté, že peniaze z jeho osobného účtu boli k momentu jeho smrti rozdelené medzi všetkých jeho dedičov rovným dielom, čo nevyhovovalo iba žalobkyni, ktorá trvala na svojom vyjadrení, pričom podklady predložené do rôznych súdnych konaní preukázali, že peniaze nárokované cez osobu F. L. mali aj tak skončiť na osobnom účte žalobkyne. Prvý návrh na zmenu žaloby bol súdu doručený dňa 01.03.2022, kedy žalobkyňa už mala k dispozícii rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu v dedičskom konaní po S. L., ktorý potvrdil rozhodnutie notárky, ktorým zostatok na účte zdedili všetci dedičia rovným dielom, následne podala žalobkyňa dovolanie. Z účasti na prvom pojednávaní dňa 19.01.2023 sa žalobkyňa ospravedlnila dňa 17.01.2023, druhé pojednávanie konaní dňa 23.02.2023 bolo odročené kvôli námietke právnej zástupkyne žalobkyne voči nezachovaniu 5- dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie a už na tomto pojednávaní sudkyňa vyjadrila názor o procesnej neprípustnosti žaloby a vyzvala žalobkyňu na jej späťvzatie. Následne žalobkyňa podala návrh
na prerušenie konania kvôli ňou podanému dovolaniu a ešte podala aj žalobu voči žalovaným o vydanie peňazí a až následne dňa 02.05.2023 doručila svoj druhý návrh na zmenu žaloby. Po rozhodnutí o jej dovolaní a obnovení tohto konania doručila súdu v poradí tretí návrh na zmenu žaloby, ktorý však s pôvodnou žalobou nemal žiaden súvis. Pojednávanie konané dňa 20.11.2025 bolo odročené pre práceneschopnosť právnej zástupkyne žalobkyne oznámenú súdu dňa 18.11.2025 a na pojednávaní konanom dňa 10.02.2026 prišlo k späťvzatiu žaloby. Aj v kontexte opísaného mohla podľa žalovaných 3./ a 4./ žalobkyňa skôr zamedziť navyšovaniu trov konania a namiesto toho, aby zobrala žalobu späť už po druhom pojednávaní dňa 23.02.223, pokračovala v konaní uvedeným spôsobom, aj keď jej bolo zrejmé, že v ňom neuspeje, neprimerane naťahovala celý súdny proces a spôsobovala žalovaným ďalšie trovy konania. Žalobkyňa preto podľa nich nesie zodpovednosť za postup, ktorý si sama v tomto konaní zvolila, aj za trovy, ktoré žalovaným spôsobila. K účelovej argumentácii o jej možnostiach uhradiť trovy konania uviedli, že žalobkyňa ani nevysvetlila svoju finančnú situáciu zrozumiteľným spôsobom (predložené doklady sú nedostatočné a nevyhovujú ani z hľadiska formy a neprezentujú celkovú finančnú situáciu žalobkyne). Naviac zo žalobkyňou predložených dokladov vyplýva, že táto stále vlastní 1 rodinného domu, poberá starobný dôchodok vyšší ako je priemerný starobný dôchodok na Slovensku, odkladá si 50 eur mesačne na sporenie, za TV, mobil a internet platí 63,56 eur mesačne, čo pri všetkej úcte nepripomína prístup bezmajetnej starobnej dôchodkyne k týmto službám. Žalobkyňa tiež hodnoverne nevysvetlila a nezdokladovala, ako naložila s finančnými prostriedkami v výške 23.850 eur, ktoré vybrala z účtu S. L. v čase, keď bol krátko pred smrťou v umelom spánku a v čase po jeho smrti, až kým nebol účet zablokovaný. V podkladoch preukazujúcich jej ťažkú finančnú situáciu tiež chýba výpis z osobného účtu z času okolo 02.10.2025, kedy z účtu S. L. vybrala posledných 6.920,52 eur, ktoré tam ostali ešte z dedičského konania po S. L.. 6. Žalovaní 1./ a 2./ podali obsahovo identické vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne ako žalovaní 3./ a 4./. 7. S podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 09.07.2026 žalobkyňa doručila čestné vyhlásenie k finančnej situácii, lekársku správu preukazujúcu uskutočnenie operačného výkonu v Neovízia s.r.o. a doklad o jeho úhrade v sume 1.600 eur, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške jej starobného a vdovského dôchodku. Uviedla, že v súčasnosti nie je v jej finančných možnostiach platiť trovy konania žalovaným, ktorých majetkové pomery sú oveľa priaznivejšie, sú zárobkovo činní a vlastnia nehnuteľnosti. Vyjadrenia o jej majetkových pomeroch označila za zavádzajúce a nezobrazujúce skutočnú realitu. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý výrok o trovách konania, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že na rozhodnutie o trovách konania dopadá ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa uplatňuje v každom konaní, ktoré sa skončilo zastavením, a to bez ohľadu na dôvod zastavenia. Správne súd prvej inštancie s odkazom na konštantné závery súdnej praxe posudzoval zavinenie na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska (bez ohľadu na meritórny výsledok sporu), a to na základe skutočností, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Nakoľko v danej veci dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaných 1./ až 5./, zavinenie na zastavení konania správne pričítal žalobkyni, ktorá ako dominus litis (pán sporu) využila svoje dispozičné oprávnenie a rozhodla sa v spore ďalej nepokračovať. V odvolacej argumentácii žalobkyňa nereflektuje na to, že využitému oprávneniu zobrať žalobu späť koreluje jej zodpovednosť za zastavenie konania, ktorá má v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP za následok povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Celkom nedôvodne, nelogicky a nepochopiteľne žalobkyňa v odvolacej argumentácii na jednej strane poukazuje na jej oprávnenie disponovať s konaním a žalobným návrhom, ktoré využila, no na strane druhej v rozpore s tým tvrdí, že nespôsobila zastavenie konania nadväzujúce na späťvzatie žaloby. Nelogicky tiež vyznieva argument, že v konaní nebolo preukázané, že konanie sa muselo zastaviť z dôvodu jej procesného zavinenia, keď procesným následkom späťvzatia žaloby je v zmysle ust. § 145 CSP, podľa ktorého rozhodoval aj súd prvej inštancie, zastavenie konania. Neobstojí ani argumentácia o dôvodnosti podanej žaloby (pozn. odvolacieho súdu: ktorý sa naviac rozchádza s dvakrát vysloveným predbežným právnym záverom prvoinštančného súdu o zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby), keď súd prvej inštancie práve vzhľadom na späťvzatie žaloby jej dôvodnosť neposudzoval a zavinenie na zastavení konania hodnotil výlučne z procesného hľadiska. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa v konaní vystupovala
ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu - F. L., nakoľko v zmysle ust. § 65 CSP právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Naviac žalobkyňa, po tom ako súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s ňou ako s právnou nástupkyňou, nezobrala žalobu späť, ale v konaní sa rozhodla pokračovať, využívala procesné práva, opakovane menila žalobný návrh. Žalobkyňa pokračovaním v konaní po pôvodnom žalobcovi nadobudla status žalobcu, ktorý iniciovaním súdneho konania vyvolal súdny spor a v prípade neúspechu v konaní, či jeho predčasného ukončenia v dôsledku späťvzatia žaloby nie pre správanie žalovaných, zodpovedá za trovy vzniknuté žalovanej strane. Na vyhodnotenie procesnej zodpovednosti za zastavenie konania nemá žiaden vplyv ani rozhodnutie o dovolaní podanom žalobkyňou v dedičskom konaní vedenom na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 40D/218/2017 a rovnako ani vyslovený predbežný právny názor prvoinštančného súdu o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Pokiaľ žalobkyňa zobrala žalobu späť s prihliadnutím na závery vyslovené dovolacím súdom v inej veci či predbežný právny názor súdu, uvedené ju nezbavuje zodpovednosti za trovy ňou vedeného konania a v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalovaných 1./ až 5./. Rovnako irelevantným je časový okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o predbežnom právnom názore súdu, ktorý bol v jej neprospech, či obrana žalovaných v spore. Súhlasiť nemožno ani so subjektívnym a skresleným vnímaním spravodlivosti žalobkyňou, ktorú odvodzovala len zo skutočnosti, že trovy konania vznikali na oboch stranách sporu. Naopak zaviazanie žalobkyne, ktorá žalobu po 5 rokoch vedenia súdneho konania zobrala bez pričinenia protistrany späť, na náhradu trov konania žalovaných 1./ až 5./, sa javí aj podľa názoru odvolacieho súdu nielen ako správne, ale aj ako spravodlivé, a to aj so zreteľom na okolnosti sporu, na ktoré zhodne poukazovali žalovaní 1./ až 4./ vo vyjadrení k odvolaniu. 10. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces v intenzite predpokladanej ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP nezakladá riadne nedoručenie vyjadrenia žalovaných k návrhu žalobkyne na zmenu žaloby, a ktoré nemá žiadnu súvislosť so spôsobom rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania. Naviac z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne bola po doručení predmetného podania (č. l. 672) nahliadať do súdneho spisu a sama pred pojednávaní konaným dňa 10.02.2026 požiadala o prípadné doručenie došlých podaní emailom z dôvodu nemožnosti napojiť sa na elektronický súdny spis a do elektronickej schránky, v nadväznosti na čo jej súd prvej inštancie predmetné podanie doručil e- mailom dňa 09.02.2026. Žalobkyňa tak celkom nepochybne pred späťvzatím žaloby a vydaním napadnutého rozhodnutia mala možnosť oboznámiť sa s obsahom namietaného podania žalovaných a v prípade záujmu naň reagovať. Naviac žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadnu spojitosť medzi skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalovaných k návrhu na zmenu žaloby a jej procesným postupom v konaní či správnosťou napadnutého rozhodnutia o trovách konania. S prihliadnutím na uvedené nedostatok pri doručovaní predmetného podania do elektronickej schránky právnej zástupkyne žalobkyne nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 11. Pokiaľ žalobkyňa až v odvolaní ako dôvod pre celkom výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP označila jej nepriaznivé majetkové pomery a prvoinštančnému súdu vytkla, že sa nezaoberal skúmaním jej majetkových pomerov, ktoré môžu byť dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia, ani túto odvolaciu argumentáciu odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v konaní aplikáciu ust. § 257 CSP nezaložila na nepriaznivej majetkovej situácii a touto začala argumentovať oneskorene až v odvolacom konaní. Prvoinštančný súd nebol povinný nahrádzať jej procesnú aktivitu a iniciatívne zisťovať, či majetkové pomery žalobkyni umožňujú náhradu trov konania žalovaných 1./ až 5./. Nedôvodne prvoinštančnému súdu preto žalobkyňa vyčíta, že sa nezaoberal skúmaním jej majetkových pomerov. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou je potrebné uviesť, že len samotná nepriaznivá majetková situácia strany sporu, či skutočnosť, že protistrana je na tom finančne lepšie, nezakladá bez ďalšieho dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na majetkové, osobné, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj strán v konaní a iné (R 24/1964). Účelom tohto ustanovenia je aj odstránenie neprimeranej tvrdosti a zmiernenie situácií, v ktorých je nespravodlivé, aby tomu, kto sa dôvodne bránil alebo útočil, bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V danom prípade ani odvolací súd nezhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným 1./ až 5./ podľa § 257 CSP, ktorého aplikácia by v danej veci aj vzhľadom na procesný postoj a postup žalobkyne v konaní, nezodpovedala ani zmyslu a účelu tohto ustanovenia smerujúcemu k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a zmierneniu situácií, v ktorých je nespravodlivé, aby tomu, kto sa dôvodne bránil a útočil, bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Naopak aplikácia ust. § 257 CSP by v danom prípade neviedla k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami. Odvolací súd zároveň dodáva, že majetkové pomery
tak, ako ich prezentovala žalobkyňa v odvolaní, rovnako nevedú k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre čo i len čiastočné moderovanie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podľa zásady zavinenia. 12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku nepreskúmateľnosti prvoinštančného uznesenia v napadnutej časti, ktorá v zmysle súdnej praxe zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie rozhodnutie v otázke trov konania odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami kladenými ust. § 220 ods. 2 CSP a súdnou praxou, zreteľne vysvetlil okolnosti, ktoré pri rozhodovaní o trovách konania vzal za rozhodné z pohľadu aplikácie § 256 ods. 1 CSP a riadne sa vysporiadal aj s návrhom žalobkyne na aplikáciu § 257 CSP. Zmätočnosť napadnutého uznesenia nespôsobuje ani odkaz prvoinštančného súdu na uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo/40/2010, ktorého závery tak, ako ich súd prvej inštancie citoval v ods. 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia, dopadajú aj na prejednávanú vec. Porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP nemôže zakladať samotná subjektívna nespokojnosť žalobkyne s rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania a skutočnosť, že sa konajúci súd nestotožnil s jej požiadavkami pri rozhodovaní o trovách konania. 13. Zhrnúc uvedené žiadna zo žalobkyňou namietaných skutočností nie spôsobilá spochybniť jej procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v dôsledku ňou realizovaného späťvzatia žaloby a rovnako nepredstavuje ani dôvod hodný osobitného zreteľa pre celkom výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1./ až 5./ podľa § 257 CSP. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené v danej veci nezhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa zakladajúcich výnimočnú prípustnosť pre moderáciu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 3./ a 4./ priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a v konaní úspešným žalovaným 1./, 2./ a 5./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).