Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/146/2024 1720201801 24. 03. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:1720201801.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: HAVE FUN s. r. o., Družstevná 1/806, 900 23 Viničné, IČO: 44 372 159, zastúpený Mgr. Máriou Čechovou, advokátkou, Slnečná 38/A, 900 26 Slovenský Grob, proti žalovaným: 1/ Sedin Golf Resort, a.s., Olympijské námestie 1, 831 04 Bratislava, IČO: 43 818 471, zastúpený: Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, 2/ BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený: FABIAK LEGAL, s. r. o., Bernolákova 16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 53 946 774, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10Cb/18/2022 - 228 zo dňa 10.4.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 10Cb/18/2022 - 228 zo dňa 10.4.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 10Cb/18/2022 - 228 zo dňa 10.4.2024 vo výroku I zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia 2.103,60 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a vo výroku II uložil žalobcovi povinnosť žalovaným 1/ a 2/ nahradiť trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky 19.10.2020 bez autorizácie, doplnenou 29.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.103,60 Eur na tom skutkovom základe, že na základe emailovej objednávky zo dňa 3.10.2018, potvrdenej žalobcom dňa 9.10.2018 žalovaný 1/ objednal pre žalovaného 2/ teambuilding, okrem iných aktivít aj jazdu na štvorkolke. Pred jazdou každý zo zamestnancov žalovaného 2/ podpísal poučenie o prevádzke a manipulácii so štvorkolkou, ako aj čestné vyhlásenie, že zamestnanci, ktorí budú viesť štvorkolku majú vodičský preukaz. Počas jazdy na štvorkolke TGB 250, EVČ: U. jeden zo zamestnancov žalovaného 2/ nečakane spanikáril, na rovnej ceste náhle strhol volant, namiesto ubratia pridal plyn a narazil do stromu. Došlo k poškodeniu štvorkolky a zraneniu inštruktora sediaceho za vodičom. O nehode bol spísaný škodový protokol a štvorkolka bola odovzdaná do opravy. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 1.503,60 Eur s DPH a nakoľko štvorkolka bola nepojazdná a nemohol ponúkať jazdu na nej, vznikol mu ušlý zisk vo výške 600,- Eur s DPH. 2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uplatnil námietku premlčania, nakoľko žaloba bola doručená na súd dňa 29.10.2020, náležitosti boli doplnené až 2.11.2020 a 17.12.2020, a ku škodovej udalosti malo prísť dňa 19.10.2018, kedy mal žalobca k dispozícii všetky informácie o škodovej udalosti a
zúčastnených osobách, teda ak podal žalobu 29.10.2020, žaluje premlčaný nárok. Ďalej namietal, že žaloba neobsahuje opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých by vyplývala jeho pasívna legitimácia. Nie je zrejmé, ako žalovaný 1/ poškodil štvorkolku, ako poškodil žalobcu, akú povinnosť porušil a aká je príčinná súvislosť a tiež nie je zrejmé, prečo žalobca žaluje žalovaných spoločne a nerozdielne. Podľa žalovaného 1/ je za udalosť zodpovedný žalobca a jeho pracovník - inštruktor (konateľ). Žalovaný 1/ tiež poprel, že by sa udalosť mala stať v areáli žalovaného 1/. Rovnako namietal, že nie je zrejmé, prečo má byť ušlý zisk v uplatnenej výške a ako žalobca preukazuje nevyhnutnosť vzniku ušlej príležitosti v príčinnej súvislosti s poškodením štvorkolky a pričítateľnosť žalovanému 1/. Podľa prehlásenia, ktoré dával žalobca podpisovať osobám jazdiacim na štvorkolke, zamestnanec žalovaného 2/ mal zodpovedať za škodu na štvorkolke spôsobenú neprimeranou jazdou. Žalobca nepreukázal, že by zamestnanec žalovaného 2/ viedol neprimeranú jazdu na štvorkolke, naviac inštruktor bol počas jazdy prítomný na štvorkolke a ak považoval jazdu za neprimeranú, mal možnosť priamo zasiahnuť. Je to práve žalobca, ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla zabezpečoval inštruktáž a osobnú účasť svojho pracovníka na jazde a zodpovedá za poškodenie štvorkolky. Nebol podpísaný žiadny škodový protokol. Viacerí zamestnanci žalovaného 2/ poukazovali na to, že štvorkolka nebola v 100% technickom stave a ťahala do jednej strany. 3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle § 420 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) by žalobcovi zodpovedal za škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil jeho zamestnanec, avšak pri posúdení, či bola škoda spôsobená pri činnosti žalovaného 2/ je rozhodujúci vecný vzťah činnosti, pri ktorej zamestnanec spôsobil škodu, k úlohám žalovaného 2/, teda či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval zamestnanec z objektívneho i subjektívneho hľadiska plnenie pracovných úloh alebo či škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval len uspokojovanie svojich záujmov, hoci k nej došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Žalovaný 2/ namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď teambuilding predstavuje voľnočasovú aktivitu, jazda štvorkolkou bola dobrovoľná, pričom zamestnanci mali na výber z viacerých voľnočasových aktivít. Žalovaný 2/ tiež vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že škodová udalosť nastala 19.10.2018, k premlčaniu nároku došlo 19.10.2020 a žaloba bola na súd doručená až 29.10.2020. Žalovaný 2/ sporoval tvrdenie žalobcu o existencii protokolu o škodovej udalosti, tento nepodpisoval a nepodpisoval ho ani žalovaný 1/. Za škodu na štvorkolke zodpovedá výlučne žalobca a je povinný ju znášať sám v zmysle § 441 OZ. Žalobca uvádzal, že zamestnanci žalovaného 2/ pred jazdou podpisovali poučenie o prevádzke a manipulácii so štvorkolkou, ktoré však ako dôkaz priložené nebolo, na predloženom dokumente sú síce podpísaní zamestnanci žalovaného 2/, avšak text dokumentu bol evidentne dopĺňaný a menený ručným písmom, nie je v ňom uvedené žiadne poučenie vo vzťahu k vedeniu štvorkolky. Podľa bodu 3 Vyhlásenia mal zamestnanec žalovaného 2/ zodpovedať za škodu na štvorkolke spôsobenú neprimeranou jazdou, žalobca však nepreukázal, že by zamestnanec žalovaného 2/ viedol neprimeranú jazdu a naviac inštruktor bol celý čas jazdy prítomný na štvorkolke. Ak považoval jazdu za neprimeranú, mal možnosť priamo zasiahnuť, pričom podľa § 417 ods. 1 OZ bol povinný na odvrátenie škody zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam. Žalobca sa ako subjekt, ktorý prevádzkuje štvorkolky (t.j. motorové vozidlá) nemôže zbaviť príslušnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 428 OZ). 4. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných uviedol, že žalovaný 1/ zabezpečoval pre žalovaného 2/ u žalobcu zážitkový program, ktorého sa zúčastnili zamestnanci žalovaného 2/, nešlo teda o voľnočasovú aktivitu, ale akciu v pracovnej dobe pre zamestnancov. Zadávateľom akcie bol žalovaný 2/ (na všetkých účtovných dokladoch je uvedená identifikácia žalovaného 2/ v súlade s Obchodným zákonníkom), nie jeho zamestnanci ako jednotlivci mimo pracovného pomeru. Žalovaný 1/ bol objednávateľom akcie u žalobcu, t.j. vznikol záväzkový vzťah medzi všetkými troma subjektmi (zmluva na dodanie služieb, kde na strane objednávateľa služieb je žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a na strane poskytovateľa žalobca). Na strane objednávateľa služieb vystupovali od začiatku žalovaní spoločne, sú preto spoločne a nerozdielne zaviazaní zo zmluvy a spoločne a nerozdielne zodpovední za vzniknutú škodu. Štvorkolku viedol zamestnanec žalovaného 2/, žalobca nemal dispozíciu ovládať štvorkolku, iba poskytol inštruktáž, ktorej všetci zúčastnení porozumeli, čo potvrdili podpismi na predloženom poučení (čím si žalobca splnil svoju prevenčnú povinnosť). Následne bol žalobca len spolujazdcom. Na štvorkolku bolo uzavreté PZP, havarijné poistenie na štvorkolky v SR odmietajú poisťovne uzatvárať. Štvorkolka bola po technickej stránke v poriadku. Ak by išlo o voľnočasovú aktivitu zamestnancov žalovaného 2/, nebola by na účet žalovaného 2/, v pracovnej dobe a organizovaná HR oddelením, ale zamestnanec by si ju hradil sám a objednával pod vlastným menom. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva,
že žalobca v rámci procesného útoku dôvodil, že zo strany žalovaného 1/ bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka, žalovaný 1/ má v predmete podnikania organizovanie športových podujatí, v dôsledku čoho mu vzniká aj zodpovednosť za škodu. Konateľ žalobcu trasu preskúmal, nie je však možné objektívne očakávať, aby zistil každú nerovnosť. Žalovaný 1/, ktorý má v predmete podnikania organizovanie športových podujatí v rozsahu voľnej živnosti, zodpovedal za stav a pripravenosť akcie, bol poučený, aké aktivity budú realizované, bolo jeho povinnosťou vykonať opatrenia, ktoré by predišli vzniku škody, ak sa popri trase štvorkolky nachádzajú stromy, mali tam byť umiestnené zvodidlá alebo realizované iné úpravy, ktoré by bránili nárazu do stromu. V záverečnej reči žalobca doplnil, že akcia sa uskutočnila v areáli žalovaného 1/, z čoho mu vyplývajú povinnosti, pokiaľ ide napr. o prípravu terénu a jeho zabezpečenie ochrannými prvkami alebo výstražným značením. Žalovaný 2/ akciu organizoval, išlo o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ a žalovaným 2/. 5. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný 1/ v rámci procesnej obrany namietal, že udalosť sa stala mimo areálu žalovaného 1/, pričom nie je možné zabezpečovať stromy pri poľných cestách. Argument žalobcu o predmete podnikania žalovaného 1/ je irelevantný, keďže žalovaný 1/ organizuje golfové športové podujatia na golfovom ihrisku. V posudzovanej veci nešlo o športové podujatie, ale o voľnočasovú aktivitu, vo vzťahu ku ktorej predmet podnikania žalovaného 1/ nemôže zakladať jeho zodpovednosť. K tvrdeniu, že konateľ žalobcu nemôže skontrolovať každú nerovnosť, poukázal na výsluch konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že danú trasu skontroloval a nezistil na nej žiadne nedostatky. Akciu organizoval žalobca. 6. Žalovaný 2/ zotrval na tom, že teambuilding predstavuje voľnočasovú aktivitu, zamestnanci žalovaného 2/ mali na výber z viacerých voľnočasových aktivít a nejednalo o plnenie pracovných úloh zamestnancami, jazda na štvorkolke bola dobrovoľná. Ak by bola účasť na teambuildingu povinná, nebolo by ju možné odmietnuť a bolo by možné považovať účasť za plnenie pracovných úloh zamestnancom počas pracovného času. Teambuilding, ktorý žalovaný 2/ hradil, mal neoficiálny charakter, neprebiehali na ňom školenia, mal povahu zamestnávateľom hradenej zábavy ako formy benefitu pre zamestnancov. Žalovaný 2/ neprikázal zamestnancom účasť a neuložil povinnosť jazdiť na štvorkolke. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu je irelevantné, že ho hradil pre zamestnancov žalovaný 2/. Zotrval na tom, že nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a teda nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Zamestnanec žalovaného 2/ nesledoval z objektívneho ani subjektívneho hľadiska plnenie pracovných povinností, ale výlučne uspokojovanie vlastných záujmov. Žalovaný 2/ neobjednával teambuilding v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca v rámci svojho predmetu podnikania prevádzkuje aj štvorkolky, v dôsledku čoho je možné mu pripísať zodpovednosť podľa § 427 a nasl. OZ, ktorá je prísne objektívnou zodpovednosťou. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 106 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1 až ods. 3, § 427 ods. 1 OZ, § 106 ods. 1 OZ, § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 125 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Primárne sa zaoberal námietkou premlčania práva žalobcu, ktorú uplatnili žalovaní a dospel k záveru, že nie je opodstatnená. V zmysle § 125 ods. 2 CSP, žalobu podanú žalobcom na súd 19.10.2020 bez autorizácie bolo potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, žaloba bola na súd prvej inštancie doručená v uvedenej lehote elektronicky s autorizáciou 29.10.2020 o 18:26 hod., preto účinky doručenia žaloby nastali už doručením pôvodného e-mailového podania bez autorizácie dňa 19.10.2020. Ak by súd prvej inštancie plynutie premlčacej doby posudzoval podľa § 106 ods. 1 OZ, premlčacia doba by plynula od škodovej udalosti, ku ktorej došlo 19.10.2018 a uplynula by 19.10.2020. Žaloba tak bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. 8. Súd prvej inštancie potom posudzujúc meritórne uplatnený nárok uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.103,60 Eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle - štvorkolke, prevádzateľom ktorej bol žalobca a ktorú viedla zamestnankyňa žalovaného 2/ dňa 19.10.2018. V konaní nebolo sporné, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 3.10.2018, potvrdenej žalobcom 9.10.2018 si žalovaný 1/ u žalobcu objednal pre žalovaného 2/ aktivity pre teambuilding, o.i. jazdu na štvorkolke. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe objednávky z 15.10.2018, poskytnutie objednaných služieb žalovaný 1/ žalovanému 2/ vyúčtoval faktúrou č. 014180063. Z výpovede konateľa žalobcu, ktorý bol inštruktorom sediacim na štvorkolke spolu s osobou, ktorá ju v čase nehody viedla, došlo ku vzniku škody tak, že osoba, ktorá štvorkolku viedla, z neznámeho dôvodu na rovnom úseku dala plyn na najvyššie obrátky a strhla volant
smerom do lesa, následne narazili do stromu a obaja vyleteli zo štvorkolky. Potom ako zrýchlila jazdu, stuhla tak, že konateľ zozadu nevedel ovládať ju a ani pákami ovplyvniť jazdu. Moment od zrýchlenia jazdy po náraz do stromu trval 3 sekundy. K nehode malo dôjsť na poľnej ceste na okraji golfového ihriska. Žalovaní na preukázanie odlišných okolností vzniku škody neuviedli vlastné tvrdenia a nenavrhli dôkazy. Sporným však bolo tvrdenie žalobcu, že ku škodovej udalosti došlo v areáli žalovaného 1/. Žalovaný 1/ túto skutočnosť namietal ešte vo vyjadrení k žalobe, konateľ žalobcu sa k tejto okolnosti vo výpovedi nevyjadril a žalobca žiadne dôkazy nenavrhol. 9. Súd prvej inštancie uviedol, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti. Žalobca si voči žalovaným uplatňuje nároky v súvislosti s údajným porušením prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, ktorého sa mal žalovaný 1/ dopustiť tým, že hoci má v predmete podnikania organizovanie športových podujatí v rozsahu voľnej živnosti a bol poučený o tom, aké aktivity budú realizované, nevykonal opatrenia, ktoré by predišli k vzniku škody, pokiaľ ide napr. o prípravu terénu a jeho zabezpečenie ochrannými prvkami alebo výstražným značením. Zodpovednosť žalovaného 2/ žalobca vyvodzoval z toho, že akciu, na ktorej sa zúčastnili jeho zamestnanci, organizoval. 10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ ukladá povinnosť každému a znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Použitie § 415 OZ (tzv. generálna prevencia) však prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na okolnosti škodovej udalosti popísané konateľom žalobcu, nie je možné na predmetnú vec aplikovať § 415 OZ o generálnej prevencii. Zo zisteného popisu škodovej udalosti súd prvej inštancie ustálil, že ku vzniku škody došlo pri prevádzke motorového vozidla - štvorkolky na poľnej ceste (účelovej komunikácii, či už verejnej alebo súkromnej) po tom, ako osoba, ktorá vozidlo viedla, nečakane zrýchlila, jazdu nezvládla a strhla vozidlo mimo cesty, kde narazila do stromu. V danom prípade teda primárne prichádza do úvahy zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 OZ a zároveň súbežná zodpovednosť vodiča podľa § 420 OZ. 11. Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 OZ súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou vzniku zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré s ňou súvisia. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kde sa tak stalo (na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve) a či sa vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie. V prejednávanej veci bola škoda jednoznačne spôsobená prevádzkou štvorkolky, na ktorej bola vykonávaná jazda po poľnej ceste, pričom v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s touto prevádzkou došlo ku vzniku škody. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného 1/ došlo k porušeniu takej povinnosti, ktorá by mala za následok vznik škody nemajúci pôvod v prevádzke štvorkolky. Súd prvej inštancie poukázal na výsluch konateľa žalobcu, ktorý sám potvrdil, že trať pripravil on, celú ju niekoľkokrát prešiel a všetko bolo pripravené, na strane žalovaného 1/ nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bránili akcii. Vzhľadom na to, že jazda pripravená konateľom žalobcu, mala prebiehať po poľnej ceste vedúcej pri lese, od žalovaného 1/ (ak by aj k nehode došlo v jeho areáli, čo nebolo preukázané) nemožno rozumne požadovať prípravu okolitého terénu mimo poľnej cesty a jeho zabezpečenie ochrannými prvkami alebo výstražným značením. Súd prvej inštancie ako zásadné posúdil, že podľa tvrdenia konateľa žalobcu bezprostrednou príčinou vzniku škody neboli nedostatky terénu ani absencia zvodidiel alebo iných ochranných prvkov, ale nezvládnutie vedenia motorového vozidla a jeho strhnutie mimo cestu. 12. Argumentáciu žalobcu v priebehu konania vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 2/ súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmätočnú. Zhodne so žalovaným 2/ konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ nevznikol žiadny záväzkový vzťah, v dôsledku čoho vznik nároku nemožno vyvodzovať z porušenia zmluvných povinností žalovaným 2/. Ďalšia argumentácia žalobcu bola zameraná výlučne na to, že aktivít v rámci teambuildingu sa zúčastnili zamestnanci žalovaného 2/ a že nešlo o voľnočasovú aktivitu, ale akciu v pracovnej dobe pre zamestnancov, čím chcel preukázať, že žalovaný 2/ zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 2 OZ, ktorá mala byť spôsobená pri jeho podnikateľskej činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil. Súd prvej inštancie však konštatoval, že žalobca sa nedostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť a predovšetkým zavinenie. 13. Súd prvej inštancie v prvom rade považoval za potrebné vyriešiť otázku pasívnej legitimácie žalovaného 2/, ktorý argumentoval, že teambuilding predstavoval voľnočasovú aktivitu jeho zamestnancov, nie výkon pracovnej činnosti. V zmysle § 220 ods. 1 Zákonníka práce je plnením pracovných úloh výkon prác a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosti, ktoré sú predmetom pracovnej cesty. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo pri jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie, ani cesta na ne a späť. Po posúdení individuálnych okolností samotného teambuildingu súd prvej inštancie dospel k záveru, že účasť na aktivitách nespadala pod výkon pracovných úloh alebo činností s nimi súvisiacich, ale išlo o dobrovoľnú voľnočasovú aktivitu zamestnancov žalovaného 2/. Hoci žalovaný 2/ zaplatil za poskytnutie služieb súvisiacich s týmito aktivitami, teambuilding mal neoficiálny charakter, mal povahu zamestnávateľom hradenej zábavy ako určitej formy benefitu pre zamestnancov. Súd prvej inštancie argumentačne poukázal na rozsudok NS ČR z 18.5.2006, sp. zn. 25Cdo 670/2005, podľa ktorého pri posúdení, či bola škoda spôsobená pri činnosti žalovaného 2/ je rozhodujúci vecný vzťah činnosti, pri ktorej zamestnanec spôsobil škodu, k úlohám žalovaného 2/, teda či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval zamestnanec z objektívneho i subjektívneho hľadiska plnenie svojich pracovných úloh, alebo či škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval len uspokojovanie svojich záujmov, hoci k nej došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, ako aj rozhodnutie KS Trnava, sp. zn. 24S/27/2010, podľa ktorého za plnenie pracovných úloh by sa dala považovať účasť na meetingu organizovanom zamestnávateľom za účelom zvyšovania kvalifikácie. K úrazu a ku škode však prišlo na podujatí organizovanom zamestnávateľom, no nie pri plnení pracovných úloh. Plnenie pracovných úloh nastáva až samotným zvyšovaním kvalifikácie, t.j. účasťou na samotnej prednáške a vzdelávacom programe. Pokiaľ prišlo k poškodeniu zdravia pri športových aktivitách predpokladaných programom, nejde o priamu súvislosť s plnením pracovných alebo služobných úloh, ale len o nepriamu súvislosť, čím nie je naplnený zákonný predpoklad priamej súvislosti. Súd prvej inštancie uviedol, že záver, že nešlo o výkon pracovných úloh zamestnancov na základe pokynu zamestnávateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, ale o voľnočasovú aktivitu, preukazuje aj to, že v rámci dojednaných zmlúv nie sú uvedené žiadne podmienky pre účasť na aktivite štvorkolka. Žalobca nepreukázal, že by bol žalovaný 2/ vôbec oboznámený o nárokoch a podmienkach pre túto činnosť (napr. príslušné vodičské oprávnenie), naopak, tieto skutočnosti zisťoval žalobca až individuálne u jednotlivých účastníkov aktivity. Rozhodnutím zúčastniť sa na jazde na štvorkolke tak zamestnanci žalovaného 2/ sledovali uspokojovanie vlastných záujmov a nekonali na základe pokynov zamestnávateľa vyplývajúcich z ich pracovných úloh. 14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a ďalej sa už nezaoberal otázkou vzniku škody a jej výšky, preto dôkazy predložené žalobcom v tomto smere nehodnotil. Nevykonanie navrhovaného dokazovania výsluchom poisťovacieho agenta odôvodnil tým, že žalobca tento dôkaz dostatočne neidentifikoval a zároveň skutočnosť, že štvorkolka nebola havarijne poistená, nebola v konaní sporná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, má za to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. V odôvodnení uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca poukazuje na obsah práva na spravodlivý proces a konkrétne zvýrazňuje právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu a zákaz prekvapivých rozhodnutí. Žalobca namieta, že v konaní sa vystriedali traja zákonní sudcovia. Výsluch konateľa žalobcu sa uskutočnil JUDr. Evou Foltánovou a na tento výsluch sa odvoláva sudkyňa JUDr. Dojčánová, aj keď pred ňou konateľ nevypovedal. Ďalej namieta, že žiaden zo sudcov neuviedol v súlade s ustanoveniami CSP
svoj predbežný názor a žalobca nemal vedomosť, ktoré z jeho tvrdení súd považuje za sporné a ktoré za preukázané, a teda názor súdu prvej inštancie, že nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že ku škodovej udalosti prišlo v areáli žalovaného 1/ neobstojí, nakoľko žalobcovi bolo postupom súdu odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Zároveň sa tak jednalo o tzv. prekvapivé rozhodnutie. Podľa žalobcu bola tiež porušená zásada ústnosti, nakoľko JUDr. Dojčánová nebola pri výsluchu žalobcu ako posledný rozhodujúci sudca a nemohla teda ani klásť prípadné podotázky žalobcovi na odstránenie sporných častí žaloby. Ďalej žalobca namieta, že prvé pojednávanie od podania žaloby sa uskutočnilo v mesiaci apríl 2023 a ďalšie pojednávanie až o rok v roku 2024, čím bolo porušené aj právo žalobcu na prejednanie veci v primeranej lehote. Neprimerane dlhé plynutie času by sa malo podľa žalobcu zohľadniť aj pri postupe súdu, ktorý mal urobiť zhrnutie doteraz vykonaných dôkazov a toho, čo považuje za sporné a čo za dokázané. 17. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že škoda bola spôsobená prevádzkou štvorkolky, na ktorej bola vykonávaná jazda po poľnej ceste, nebolo však jednoznačne preukázané, či sa poľná cesta nachádzala v areáli žalovaného 1/. Súd prvej inštancie sa vôbec v rámci možnosti klásť otázky nevenoval spornosti miesta škodovej udalosti, pričom žalobca odkazuje na odôvodnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a nie je mu jasné, na základe akých skutočností súd prvej inštancie usúdil, že škodová udalosť sa neudiala na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/, zrejme by žalovaný 1/ neobjednával a neumožnil vykonať aktivity na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o mieste vzniku škodovej udalosti. 18. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne posúdenie veci, žalobca odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie v odseku 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 2/, ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vo vyjadrení zo dňa 9.6.2023. Rozhodnutie KS TT sp. zn. 24S/27/2010 upravuje definíciu plnenia pracovných úloh zamestnancom voči zamestnávateľovi a náhradu škody upravenú Zákonníkom práce a rieši vzťahy podľa zákonov o sociálnom zabezpečení, pričom záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ je obchodnoprávny vzťah a je upravený Obchodným zákonníkom. Žalovaný 1/ objednal u žalobcu služby pre žalovaného 2/ na základe písomnej emailovej objednávky. Žalobca aj žalovaní sú všetko podnikateľské subjekty, vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli, upravuje ako vyplýva z § 1 ods. 1 Obchodný zákonník a nie je ich možné subsumovať pod ustanovenia Zákonníka práce. Žalobcu nemusí zaujímať, o aký typ akcie u žalovaného voči jeho zamestnancom išlo, mal v zmysle písomnej objednávky zorganizovať pre žalovaného 2/ teambuildingovú akciu, čo aj urobil. Vnútorné vzťahy medzi zamestnancami a žalovaným 2/ nie sú predmetom sporu a nemajú vplyv na tzv. prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/, keď dospel k záveru, že pracovnoprávny vzťah, teda typ aktivít vykonávaných zamestnancami žalovaného 2/ má mať vplyv na obchodnozáväzkový vzťah medzi žalovaným 2/ a žalobcom a nebral do úvahy, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným 2/ sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. 19. Žalobca napokon namieta aj nesprávne právne posúdenie všeobecnej tzv. prevenčnej povinnosti súdom prvej inštancie. Zamestnanci žalovaného 2/ sa zúčastnili aktivity organizovanej žalobcom na základe pokynu a na podnet žalovaného 2/, ktorý je právnickou osobou, nemá vodičské oprávnenie, ale zamestnanci áno. Žalovaný 2/ prostredníctvom sprostredkovateľa, žalovaného 1/, uzavrel zmluvy, kde pre svojich zamestnancov objednal zábavné aktivity, okrem iného aj jazdu na štvorkolkách. Žalovaný 2/ si objednal aktivitu, službu, neprenajal si štvorkolku. Ak by si žalovaný 2/ sprostredkovane cez žalovaného 1/ objednal prenájom štvorkoliek, bola by uzavretá nájomná zmluva na štvorkolku na každého zo zamestnancov žalovaného 2/ a bolo by možné sa stotožniť so záverom, že pri prenájme štvorkoliek sa aplikuje aj zodpovednosť toho, kto v čase škodovej udalosti viedol štvorkolku. V prejednávanej veci ide o objednávku „jazdy na štvorkolách“, teda žalovaný 1/ má zodpovednosť za škodu ako ten, v areáli koho sa aktivita jazdy na štvorkolkách uskutočnila a žalovaný 2/ ako ten, pre koho bola táto aktivita realizovaná a kto sa tejto aktivity zúčastnil, zodpovedajú za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že u žalovaných nešlo o porušenie tzv. prevenčnej povinnosti, ale spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K námietke porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorá má spočívať v tom, že vo veci konali až traja zákonní sudcovia a v porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote žalovaný 1/ uvádza, že žalobca opomína skutočnosť, že žalobu podal na miestne nepríslušný súd. Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn. 2Ncb/8/2022 na námietku žalovaného 1/ rozhodoval o tom, ktorý súd vec prejedná, čo spor predĺžilo. Tvrdenie žalobcu, že konateľ žalobcu nevypovedal pred Mgr. Zuzanou Dojčánovou, čím malo dôjsť k porušeniu zásady ústnosti, je nepravdivé a účelové. Výsluch konateľa bol uskutočnený pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, bol dôkladne zachytený na zvukovom zázname a v zápisnici z pojednávania, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Následne výsluch pokračoval aj pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou na pojednávaní dňa 13.03.2024, ktorá ak by uznala za vhodné, mohla klásť konateľovi žalobcu doplňujúce otázky. Ak by aj výsluch nebol uskutočnený sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, nedošlo by k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ani zásady ústnosti, nakoľko v sporovom konaní nie je úlohou súdu, aby suploval úlohy strán sporu a kládol prípadné otázky. Všetky skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky boli obsahom súdneho spisu a sudca, ktorý vo veci rozhodoval, sa s nimi oboznámil a na základe ich vyhodnotenia rozhodol. K námietke prekvapivého rozhodnutia z dôvodu, že sudca v konaní neuviedol predbežný právny názor v zmysle § 181 ods. 2 CSP, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces žalovaný 1/ uvádza, že rozhodovacia prax jednoznačne dospela k názoru, že v takýchto prípadoch nejde o porušenie práva na spravodlivý proces a odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020, publikované pod č. R 60/2021. 21. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s odvolaním žalobcu ani v časti námietok voči dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/. Žalobca v priebehu celého konania neuviedol, z čoho odvodzuje zodpovednosť žalovaného 1/, porušenia akej povinnosti sa mal žalovaný 1/ dopustiť a žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalovaný 1/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uvádzal, že mu nie je zrejmé, akú povinnosť mal údajne porušiť. Žalobca až v závere posledného pojednávania dňa 13.03.2024 uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného 1/ vykonať opatrenia, ktoré by predišli k vzniku škody v konkrétnom prípade, ak popri trase štvorkolky sa nachádzajú stromy, mali tam byť umiestnené zvodidlá, alebo realizované iné úpravy, ktoré by zabránili nárazu do stromu. Žalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, že aj pri cestných komunikáciách, ktoré sú aj zaradené do cestnej siete, sa nachádzajú stromy a nie sú tam umiestnené zvodidlá, ani iné úpravy, aby sa zabránilo nárazu do stromu a je vylúčené, aby bola zodpovednosť žalovaného 1/ odvodená od toho, že na rovnej poľnej ceste, ktorá sa nenachádza na jeho pozemku, neumiestnil zvodidlá a tým porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Škodová udalosť sa neudiala v areáli žalovaného 1/. Ani v prípade, ak by sa udiala, žalobca neuviedol, na základe čoho by mala byť založená zodpovednosť žalovaného 1/, nakoľko vlastník pozemku nezodpovedá za všetky škody, ku ktorým dôjde na jeho nehnuteľnosti. Aby mohla byť vyvodená zodpovednosť žalovaného 1/, je nevyhnutné preukázanie porušenia nejakej povinnosti a príčinnej súvislosti, v dôsledku ktorej došlo k škode, k tomu však v konaní nedošlo. 22. Žalovaný 1/ má za to, že sám žalobca v priebehu konania uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že to je práve on, ktorý porušil povinnosť a je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla. Z tvrdení žalobcu v priebehu konania je zrejmé, že trasu pripravil žalobca, že zvolenú trasu považoval za vhodnú, že ju opakovane a dôkladne skontroloval a vyhodnotil ako bezpečnú, že sám konateľ žalobcu bol na štvorkolke počas škodovej udalosti za účelom predídenia prípadnej nehode, aby mohol korigovať v prípade potreby jazdca a dávať mu pokyny, že je prevádzkovateľom štvorkolky ako dopravného prostriedku v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by aj došlo medzi žalobcom a žalovaným 1/ k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie služieb, ako kvalifikoval žalobca vzťah žalobcu a žalovaného 1/, tak žalobca ako zhotoviteľ by vykonával službu na svoje nebezpečenstvo a nemožno z toho nijakým spôsobom vyvodiť zodpovednosť žalovaného 1/. V neposlednom rade žalovaný 1/ poukazuje na to, že žalobca doposiaľ neuviedol, z čoho vyvodzuje solidárnu zodpovednosť žalovaných. 23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2/, napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením. K namietanému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces tým, že vo veci konali až traja zákonní sudcovia zhodne so žalovaným 1/ poukazuje na to, že prvú zmenu zákonného sudcu je potrebné pripísať chybe žalobcu, ktorý podal žalobu na miestne nepríslušný súd a spor prejednal Okresný súd Galanta po rozhodnutí Krajského
súdu Bratislava č. k. 2Ncb/8/2022-168 zo dňa 25.10.2022. K druhej zmene zákonného sudcu prišlo z objektívnych dôvodov odchodnom zákonnej sudkyne JUDr. Foltánovej do dôchodku, vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni a v jej postupe nie je možné hovoriť o prieťahoch. Podľa žalovaného 2/ je za dĺžku konania zodpovedný samotný žalobca podaním žaloby na nepríslušný súd. K námietke žalobcu, že nemal až do vyhlásenia rozhodnutia vedomosť o tom, ktoré z jeho tvrdení súd považuje za sporné a ktoré za preukázané, keďže žiadna zo sudkýň nevyslovila predbežné právne posúdenie veci, žalovaný 2/ poukazuje na právny názor vyslovený uznesením Najvyššieho súdu SR z 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020, podľa ktorého nevyslovenie predbežného právneho posúdenia veci nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že § 181 ods. 2 CSP sa nemá vykladať tak, že je povinnosťou súdu výslovne uviesť, ktoré skutočnosti považuje za sporné a nesporné a ani povinnosť vyslovovať v každom konaní svoje predbežné právne posúdenie veci. 24. Pokiaľ ide o námietky žalobcu smerujúce k výsluchu konateľa žalobcu, žalovaný 2/ poukazuje na to, že zákonná sudkyňa Mgr. Dojčánová sa mala možnosť oboznámiť s výsluchom vykonaným inou zákonnou sudkyňu (výsluch riadne zaprotokolovaný do zápisnice a tiež na zvukový záznam), konateľ vypovedal aj pred sudkyňou Mgr. Dojčánovou na pojednávaní dňa 13.3.2024, ak by to bolo potrebné, Mgr. Dojčánová by konateľovi položila doplňujúce otázky na pojednávaní, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ani zásady ústnosti. Žalovaný 2/ sa nestotožňuje ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci a poukazuje na to, že žalobca v odvolaní uvádza niekoľko nepochopených, resp. nepochopiteľných záverov. Žalovaný 2/ nikdy netvrdil, že by bolo možné právny vzťah, údajne existujúci medzi žalobcom a žalovaným 2/, subsumovať pod ustanovenia Zákonníka práce, naopak, žalovaný 2/ od počiatku spochybňoval svoju vecnú pasívnu legitimáciu a tvrdí, že medzi ním a žalobcom neexistuje žiadny právny vzťah nielen v prípade zmluvy, ale ani prípadného porušenia právnych predpisov. Použitie Zákonníka práce súd prvej inštancie správne zhrnul v bode 29 rozsudku. Preto aj ďalšie tvrdenia žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka na vzťah žalobcu a žalovaného 2/ sú nesprávne. Ustanovenia Zákonníka práce sú relevantné len v tom smere, že priamym účastníkom škodovej udalosti bol zamestnanec žalovaného 2/. Žalovaný 2/ nesúhlasí ani s námietkami nesprávneho posúdenia tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, keď žalobca nepreukázal a ani nepodložil dôkazmi, ako mal žalovaný 2/ porušiť túto prevenčnú povinnosť, pričom tvrdenia žalobcu, ktorý odvodzuje zodpovednosť žalovaného 2/ ako toho, pre koho bola aktivita realizovaná a kto sa tejto aktivity zúčastnil, nemajú žiadnu oporu v právnych predpisoch. Žalobca nepreukázal základné hmotnoprávne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, čo správne súd prvej inštancie konštatoval v bode 30 rozsudku. Žalovaný 2/ tiež poukázal na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje odvolací návrh, teda to, čoho sa žalobca odvolaním domáha, pričom takýto nedostatok podania napĺňa zákonný dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP. 25. K vyjadreniam žalovaných k odvolaniu doručil žalobca odvolaciu repliku. Nestotožnil sa so žalovanými, že zapríčinil prieťahy v konaní tým, že podal žalobu na miestne nepríslušný súd. Podľa žalobcu reálne prieťahy nastali až potom, čo bola žaloba postúpená súdu prvej inštancie, kde sa vystriedali dvaja sudcovia, a to preto, že vec napadla sudcovi, ktorý mal ísť do dôchodku. Okresný súd Galanta mal vedomosť, že je miestne príslušným od októbra 2022, ale prvé pojednávanie bolo až na jar 2023. Žalobca opätovne poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 9.6.2023, v ktorom uviedol, že žalovaný 2/ bol v zmysle záverov z posledného pojednávania zaviazaný, aby predložil smernice upravujúce pravidlá teambuildingu, tieto však nepredložil. Žalovaný predložil súdu rozhodnutie KS TT sp. zn. 24S/27/2010, kde sa odvoláva na definíciu „plnenia pracovných úloh u zamestnávateľa“ podľa Zákonníka práce a rozporuje, že medzi ním a žalobcom nevznikol žiaden záväzkový vzťah. Žalobca upriamuje opätovne pozornosť na vyjadrenie z 9.6.2023, v ktorom uviedol, že strany sú podnikateľské subjekty a vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli, upravuje, ako vyplýva z § 1 ods. 1, Obchodný zákonník a nie je možné vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi predmetného sporu, subsumovať pod ustanovenia Zákonníka práce. Žalovaný 1/ obstarával akciu pre žalovaného 2/, išlo teda o záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka. Ak by medzi nimi nevznikol žiaden obchodný záväzkový vzťah, ako to tvrdí žalovaný 2/, napr. faktúra za služby, ktorú vystavil žalobca, by bola vystavená bez právneho základu a teda by mal ad absurdum žalovaný 2/ platiť za „ nič“ , nevznikol mu oprávnený daňový výdavok. Ak žalovaný 2/ tvrdí, že nešlo o ním organizovanú akciu pre zamestnancov, žalobca si kladie otázku, prečo si túto akciu neplatil každý zamestnanec. V prípade práva na spravodlivý proces a predvídateľnosť rozhodnutia žalobca zotrval na argumentácii porušenia § 181 ods. 2 CSP. JUDr. Dojčáková po tom, ako prevzala vec neuviedla svoj predbežný názor, čo považuje za sporné, iba kontinuálne pokračovala vo výsluchu žalobcu žalovanými a pri argumente, či trvá žalobca na návrhu na výsluchu poisťovacieho
agenta, aby potvrdil, že nebolo možné uzavrieť PZP, neuviedla svoj predbežný názor, či je to relevantné, aj keď bola právnou zástupkyňou žalobcu vyzvaná, odpovedala, že súd sa s tým nejako vysporiada, čo žalobca nepovažuje na súladné s § 181 ods. 2 CSP. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný 1/ si pletie prevenčnú povinnosť, ktorú mal ako vlastník areálu zo všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka tvrdením, že túto prevenčnú povinnosť mal žalobca na jeho pozemku a vyvinil sa tým, že žalobca povedal, že nič na ceste na prvý pohľad nenašiel ako rizikové. Výklad žalovaného 1/ žalobca považuje za nesprávny, nakoľko ani všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu nepopierajú objektívnu zodpovednosť toho, na koho území sa úraz resp. škodová udalosť stane. K vade odvolania spočívajúcej v absencii odvolacieho návrhu žalobca uvádza, že nebol prvostupňovým súdom vyzvaný na odstránenie vady podľa § 373 ods. 1 CSP. Keďže odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom (§ 381), ani prípadné neodstránenie tejto vady odvolania nebráni pokračovaniu odvolacieho konania a vecnému prejednaniu veci. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 26. K odvolacej replike žalobcu doručil žalovaný 1/ odvolaciu dupliku. Má za to, že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by mohli relevantne spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vec bola súdu pridelená v novembri roku 2022 a rozhodnutá po dvoch pojednávaniach dňa 10.04.2024, v primeranom čase, najmä s prihliadnutím na to, že v konaní vystupujú dvaja žalovaní, a teda procesný priebeh konania je zložitejší. K zrušeniu termínu pojednávania došlo raz a išlo o objektívne dôvody. Žalobca neupresnil, ako by aj prípadné prieťahy mohli naplniť niektorý z odvolacích dôvodov a viesť k zrušeniu alebo zmene rozsudku. Žalovaný 1/ opätovne poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 (publikované R 60/2021), z ktorého je zrejmé, že prípadné nevyslovenie predbežného názoru súdom v zmysle § 181 ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a nejde o porušenie práva strany na spravodlivý proces. Žalobcovi muselo byť zrejmé, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným 1/ ako základný predpoklad nároku na náhradu škody, nakoľko žalovaný 1/ na to upozorňoval v každom svojom prejave v konaní. Žalovaný 1/ opätovne uvádza, že ku škodovej udalosti neprišlo v jeho areáli, ale na poľnej ceste, ktorá sa nachádza na pozemku, parc. registra „C“ p. č. XXX/XX evidovanej na LV č. XXX a parc. registra „E“ č. XXXX/ XX evidovanej na LV XXX, pričom obe parcely sa nachádzajú v k. ú. M. G.. Žalobca toto tvrdenie nespochybnil počas celého konania. Žalobca odvodzuje zodpovednosť žalovaného 1/ z „objektívnej zodpovednosti toho, na koho území sa úraz, resp. škodová udalosť stane“, ktorá má mať prednosť pred všeobecnými ustanoveniami za škodu, avšak žalovanému 1/ nie je známa žiadna právna norma, ktorá by takúto objektívnu zodpovednosť zakladala a žalobca takú normu ani neidentifikoval. Ku škodovej udalosti nedošlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/, žalovaný 1/ neporušil žiadnu povinnosť, a to ani prevenčnú, preto nie splnený ani základný predpoklad zodpovednosti žalovaného 1/. 27. K odvolacej replike žalobcu doručil odvolaciu dupliku aj žalovaný 2/. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní žalovaný 2/ odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie a uvádza, že dva roky z dĺžky konania boli spôsobené nesprávnym posúdením miestnej príslušnosti žalobcom pri podaní žaloby, do vydania rozsudku uplynul jeden a pol roka, čo zahŕňalo aj zmenu zákonného sudcu (objektívne príčiny). K údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že nikdy netvrdil, že údajne existujúci právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ je možné subsumovať pod ustanovenia Zákonníka práce. Žalovaný 2/ považuje za irelevantné tvrdenie žalobcu, že neobstojí argument, že akcia nebola plnením pracovných úloh a odkazuje na ods. 29 napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ žalobca odvodzuje zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko tvrdí, že všetci účastníci sporu sú obchodné spoločnosti a inak by bola ním vystavená faktúra bez právneho dôvodu. Žalovaný 2/ poukazuje na to, že faktúra bola vystavená žalobcom žalovanému 1/ a akékoľvek dôvodenie vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ je nepodložené. Žalovaný 2/ zdieľa právny názor vyslovený súdom prvej inštancie v ods. 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku. K námietke porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces žalovaný 2/ opätovne poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020, s ktorým sa stotožňuje. Žalovaný 2/ trvá na tom, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať základné hmotnoprávne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 30). 28. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 29. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, t.j. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 27.02.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné: 33. Odvolací súd v úvode odvolania vo vzťahu k námietkam žalovaných, že odvolanie žalobcu neobsahuje zákonom požadované náležitosti vzhľadom na absenciu odvolacieho návrhu uvádza, že ustanovenie § 363 CSP síce ukladá odvolateľovi uviesť v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie je však možné odmietnuť ak nemá náležitosti podľa § 363 CSP len v prípade, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať (§ 386 písm. d CSP). Vzhľadom na to, že ide o odstrániteľnú vadu odvolania (§ 373 ods. 1 CSP), ktorej odstránenie nie je časovo limitované lehotou na podanie odvolania a odvolateľ túto vadu sám odstránil v odvolacej replike, odvolací súd dôvod na postup podľa § 386 písm. d) CSP odmietnutím odvolania nevzhliadol. Podľa § 381 CSP odvolací súd odvolacím návrhom ani nie je viazaný. 34. Žalobca uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odôvodňuje porušením práva na spravodlivý proces, ktoré má spočívať v prieťahoch v konaní, porušení § 181 ods. 1 CSP a prekvapivosti napadnutého rozhodnutia a porušení zásady ústnosti konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
35. Pokiaľ žalobca vidí porušenie práva na spravodlivý proces v tvrdených prieťahoch v konaní súdu prvej inštancie, odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že žalobca ničím neodôvodnil, ako súvisia ním tvrdené prieťahy v civilnom sporovom konaní s namietanou nesprávnosťou rozhodnutia v merite. Odvolací súd pritom dodáva, že na odstránenie prieťahov v prebiehajúcom sporovom konaní slúžia iné právne prostriedky (sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. alebo sťažnosť ústavnému súdu SR). Odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 36. Odňatie práva na spravodlivý súdny proces žalobca odôvodňuje ďalej porušením § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, keď namieta, že žiaden zo sudcov neuviedol svoj predbežný názor a nemal tak vedomosť, čo súd považuje za nesporné a čo za sporné. Odvolací súd zhodne so žalovanými k výkladu ustanovenia § 181 ods. 2 CSP odkazuje žalobcu na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 6/2021 pod č. R 60/2021, z ktorého o.i. vyplýva, že: „... Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. 12. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 C. s. p. v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Podľa § 181 ods. 2 C. s. p., po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). .......14. Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods. 2 C. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p., vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014).“ Rovnaké závery k výkladu ustanovenia § 181 ods. 2 CSP obsahuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/66/2020 zo dňa 28.10.2020. Odvolanie v tejto časti nie je dôvodné. 37. Žalobca nadväzujúc na namietané porušenie § 181 ods. 1 CSP potom namieta prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ustálená judikatúra vo vzťahu k tzv. prekvapivosti rozhodnutia rozumie procesnú situáciu, keď odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných „nových“ dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať ne/správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie, o ktoré ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť právne argumentovať, prípadne
predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (viď aj sp. zn. 7Cdo/1/2018, 1Cdo/32/2019). Takáto procesná situácia v prejednávanej veci nenastala. Odvolanie žalobcu aj v tejto časti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. 38. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca tiež vidí v porušení zásady ústnosti konania, čo odôvodňuje tým, že v konaní sa vystriedali traja zákonní sudcovia, výsluch konateľa žalobcu sa uskutočnil JUDr. Evou Foltánovou, JUDr. Dojčánová, ako posledný rozhodujúci sudca, nebola pri výsluchu žalobcu a nemohla teda ani klásť prípadné podotázky na odstránenie sporných častí žaloby. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolania v tejto časti je nielen nedôvodné, ale je v príkrom rozpore s obsahom spisu. Ako správne poukazujú aj žalovaní vo vyjadreniach k odvolaniu, výsluch konateľa uskutočnený na pojednávaní dňa 17.04.2023 vedenom zákonnou sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou je zachytený na zvukovom zázname z pojednávania (§ 98 CSP) a v zápisnici z pojednávania (§ 99 CSP), rovnako ako jeho pokračovanie na pojednávaní 13.03.2024 vedenom novou zákonnou sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu klásť strane sporu otázky, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Je teda výlučne na posúdení konajúceho sudcu v konkrétnej veci, či bude klásť otázky strane, ktorá bude vypočutá na pojednávaní, alebo či strany požiada o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností. 39. Odvolací súd nezistil ani existenciu vady nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým mal podľa žalobcu dospieť súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania, keď žalobcovi nie je jasné, na základe akých skutočností súd prvej inštancie usúdil, že škodová udalosť sa neudiala na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/. Z odvolania žalobcu tak vyplýva, že podľa žalobcu sa škodová udalosť mala udiať pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/. Z výsluchu konateľa žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že k udalosti prišlo na rovnom úseku poľnej cesty, ktorá sa nachádzala na okraji golfového ihriska. Odvolací súd v prvom rade považuje skutkové tvrdenia žalobcu za zmätočné, nakoľko z nich nie je možné ustáliť, či k udalosti podľa žalobcu prišlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ alebo sa mala stať v areáli žalovaného 1/ (čo nemusí byť nevyhnutne nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/), avšak ak by aj k udalosti prišlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/, čo nebolo v konaní ničím preukázané a žalobca na preukázanie svojho tvrdenia neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by malo vlastníctvo pozemku vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného 1/, keď aj z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že ku škode prišlo tak, že osoba, ktorá štvorkolku viedla, z neznámeho dôvodu na rovnom úseku dala plyn na najvyššie obrátky a strhla volantom smerom do lesa a následne narazili do stromu. Príčinou vzniku škody tak jednoznačne neboli vady technického stavu nehnuteľnosti, na ktorej bola štvorkolka prevádzkovaná. Vlastníctvo pozemku nezakladá bez ďalšieho zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne tretím osobám pri užívaní pozemku. 40. Odvolací súd nevzhliadol ani existenciu vady nesprávneho právneho posúdenia veci v prípade právneho záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/, vyplývajúceho z odseku 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku a nesprávne právne posúdenie všeobecnej tzv. prevenčnej povinnosti súdom prvej inštancie. 41. V prípade namietanej nesprávnosti záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou vo vyjadrení zo dňa 9.6.2023. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v ods. 29 a zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že na strane zamestnancov žalovaného 2/ nešlo o výkon ich pracovných úloh na základe pokynu zamestnávateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, ale o voľnočasovú aktivitu, rozhodnutím zúčastniť sa jazdy na štvorkolke zamestnanci žalovaného 2/ sledovali uspokojovanie vlastných záujmov a nekonali na základe pokynov zamestnávateľa vyplývajúcich z ich pracovných úloh. Z tohto dôvodu nie je daná zodpovednosť žalovaného 2/ za konanie zamestnanca podľa § 420 ods. 2 OZ, ktorá mala byť spôsobená pri jeho podnikateľskej činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil. Žalobca v odvolaní vychádza zo zjavne mylného východiska, že údajný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, je obchodnoprávny vzťah a je upravený Obchodným zákonníkom a že strany sporu sú všetko podnikateľské subjekty, preto vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli upravuje ako vyplýva z § 1 ods. 1 Obchodný zákonník a nie je ich možné subsumovať pod ustanovenia Zákonníka práce.
42. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Občiansky zákonník upravuje osobitné druhy zodpovednosti, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov (zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach a pod) a na obchodnoprávne vzťahy sa aplikujú taktiež ustanovenia o tzv. prevenčnej povinnosti (povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 až 418 OZ). Aplikácia všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ prichádza do úvahy, ak subjekt obchodnozáväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v inom právnom predpise (nie povinnosť z obchodného záväzkového vzťahu). Medzi žalobcom a žalovaným 2/ však záväzkový vzťah nevznikol, zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným 1/ a samostatný zmluvný vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. V konaní nebola preukázaná existencia obchodnozáväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný 2/ porušil povinnosť z tohto vzťahu, na ktorú by bolo možné aplikovať zodpovednosť za škodu upravenú v Obchodnom zákonníku. 43. Žalobca napokon namieta aj nesprávne právne posúdenie všeobecnej tzv. prevenčnej povinnosti súdom prvej inštancie tvrdiac, že v prejednávanej veci ide o objednávku „jazdy na štvorkolách“, teda žalovaný 1/ má zodpovednosť za škodu ako ten, v areáli koho sa aktivita jazdy na štvorkolkách uskutočnila a žalovaný 2/ ako ten, pre koho bola táto aktivita realizovaná a kto sa tejto aktivity zúčastnil, preto zodpovedajú za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o zodpovednosti žalovaného 1/ ako toho, v areáli koho sa aktivita jazdy na štvorkolkách uskutočnila, odvolací súd odkazuje na svoje závery v ods. 39 odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia. V konaní nebolo ničím preukázané, že k udalosti prišlo v „areáli žalovaného 1/“ ani na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ a aj keby sa tak stalo, skutkové okolnosti nesvedčia vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ ako vlastníka pozemku. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 2/ ako toho, pre koho bola táto aktivita realizovaná a kto sa tejto aktivity zúčastnil, odvolací súd odkazuje odvolateľa na svoje závery vyššie (ods. 41) a zdôrazňuje, že zamestnanci žalovaného 2/ jazdou na štvorkolkách sledovali uspokojovanie vlastných záujmov a nekonali na základe pokynov zamestnávateľa vyplývajúcich z ich pracovných úloh. 44. Odvolací súd k námietke žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho argumentáciou vo vyjadrení zo dňa 9.6.2023 dodáva, že označené podanie obsahuje totožnú argumentáciu žalobcu, ako odvolanie v časti odôvodnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, s ktorou sa súd prvej inštancie riadne zaoberal a správne vysporiadal. 45. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP v merite veci, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil. 46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže obaja žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením. 50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).