Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/62/2026 1726200455 27. 05. 2026 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2026:1726200455.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáta Janáková a členiek senátu JUDr. Otília Belavá a Mgr. Jana Janics Bajánková, v právnej veci žalobcu: REIM Advisors s.r.o., so sídlom Marhuľová 20, 903 01 Senec, IČO: 50 077 163, právne zastúpený spol. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: J.. Q.. Z. S., W.. N.. XX. V. XXXX, C. A. Š. XXXX/X, XXX XX B., zastúpený: Jóža a partneri, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO : 53 815 963 o zaplatenie 150.000,- eur s príslušenstvom a o návrhu z 5. februára 2026 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 48C/8/2026-65, zo dňa 06.03.2026, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k. 48C/8/2026-65, zo dňa 06.03.2026, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 150.000,eur s príslušenstvom, uplatnenej na Okresnom súde Pezinok v spore vedenom pod sp. zn. 48C 8/2026; na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného v katastrálnom území B., okres B., obec B., ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutého uznesenia (ďalej len nehnuteľnosti). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 05.02.2026 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 150.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 150.000,- eur od 20.01.2026 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Poukázal na to, že 01.04.2019 došlo medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim 1. V.. Z. S. ako predávajúcou 2. a spoločnosťou Halama Invest s.r.o. ako predávajúcim 3., k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti definované v čl. l., pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 510.300,- eur. Žalobca žalovanému uhradil kúpnu cenu vo výške 150.000,- eur (v žalobe zjavne nesprávne uvedené 15.000,- eur - pozn. súdu) v zmysle čl. II. ods. 2 a ods. 3: „2. Kupujúci poskytol na základe samostatnej Zmluvy o pôžičke Predávajúcemu 1 pôžičku v sume 100.000,- € (slovom jednostotisíc EUR). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade uzatvorenia Budúcej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení záložného práva bude táto pôžička započítaná s úhradou prvej časti kúpnej ceny a tým pádom zmluva o pôžičke uzavretá dňa 03. 07. 2017 medzi veriteľom Reim Advisors s.r.o. Vinohradnícka 9,4, 903 01 Senec a dlžníkom J.. Q.. Z. S., W., V. L. X, XXX XX B., v čase uzatvorenia tejto zmluvy s adresou trvalého bydliska Š. XXXX/ X, XXX XX B. zaniká. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že druhá časť kúpnej ceny v sume 50.000,- € bude spoločne a nerozdielne Predávajúcim uhradená pri podpise tejto Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to prevodom v prospech účtu Predávajúceho 1.“ Uhradenie sumy vo výške 100.000,- eur žalovanému vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15CoCsp/17/2024 zo dňa 27. 08. 2025 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 40Csp/9/2022 zo dňa 02. 11. 2023. Pri podpise predmetnej zmluvy došlo aj k úhrade sumy 50.000,- eur, a to prevodom na účet žalovaného. Spolu teda ide o sumu 150.000,- eur. V zmysle čl. III. ods. 5 bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že v
prípade, ak nový územný plán Mesta B. nebude uverejnený do 01. 03. 2024, má žalobca ako kupujúci právo odstúpiť od predmetnej zmluvy s tým, že žalovaný je povinný vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny v plnej výške a to bez nároku na pokutu a to do dvoch dní odo dňa 01. 03. 2024. Do 01. 03. 2024 a zároveň ani do dnešného dňa nedošlo k uverejneniu nového územného plánu Mesta B., ktorý by zahrňoval pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy, a teda v zmysle čl. III. ods. 5 zmluvy žalobca môže využiť svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy. Zároveň bolo v zmysle čl. IV. ods. 2 zmluvy dohodnuté, že: „Predávajúci vyhlasujú, že pred uzatvorením tejto zmluvy nezriadia k nehnuteľnostiam žiadne záložné práva a ani inú ťarchu. Predávajúci vyhlasujú a zaväzujú sa, že k nehnuteľnostiam nezriadia žiadne záložné právo a ani inú ťarchu ani po uzatvorení tejto zmluvy s výnimkou zriadenia záložného práva v prospech banky Kupujúceho, a to v prípade, že bude časť kúpnej ceny uhrádzaná prostredníctvom úveru poskytovaného bankou Kupujúceho. V prípade, ak by Predávajúci porušili vyhlásenia a povinnosti uvedené v tomto bode, je Kupujúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť a vymáhať od Predávajúceho škodu týmto vzniknutú.“ Žalobca z katastra nehnuteľností zistil, že z LV č. XXXX, k. ú. B. vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetnom kúpnej zmluvy bolo v roku 2024 zriadené záložné právo: „Záložné právo v prospech J.. V. M. T.. M. N.. XX.XX.XXXX, J. XXXXX/X A., na pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/X, podľa zmluvy V-6787/2024 zo dňa XX.XX.XXXX. č. z. 2809/2024.“ Zápis tohto záložné práva je v rozpore aj s čl. V. ods. 1 písm. b). V zmysle čl. V. ods. 3 platí, že v takom prípade je kupujúci oprávnený od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy - čl. III. ods. 5 a čl. IV. ods. 2, žalobca od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpil. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému ako predávajúcemu 1. dňa 16. 01. 2026, V.. Z. S. ako predávajúcej 2. bolo doručené dňa 16. 01. 2026 a spoločnosti Halama Invest s.r.o. ako predávajúcemu 3. bolo doručené dňa 19. 01. 2026. Pokiaľ ide o výzvu na vrátenie kúpnej ceny, tak táto bola adresovaná len vo vzťahu voči žalovanému, nakoľko ako to vyplýva zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, všetky plnenia týkajúce sa kúpnej ceny poskytol žalobca v prospech žalovaného ako predávajúceho č. 1. Žalovaný bol v zmysle odstúpenia od zmluvy upovedomený o tom, že žalobca v zmysle čl. III. ods. 5 a čl. V. ods. 3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2019 odstupuje od predmetnej zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na to, aby v lehote 3 dní odo dňa prevzatia odstúpenia od zmluvy zaslal žalobcovi kúpnu cenu vo výške 150.000,- eur na číslo účtu žalobcu. Nakoľko došlo k prevzatiu odstúpenia od zmluvy dňa 16. 01. 2026, bol žalovaný povinný vrátiť kúpnu cenu žalobcovi najneskôr do 19. 01. 2026. Do dnešného dňa nedošlo zo strany žalovaného k vráteniu žiadnej časti kúpnej ceny. 2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na v návrhu označených nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 150.000,- eur s príslušenstvom. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že existuje reálna obava, že v prípade úspechu v súdnom konaní bude exekúcia ohrozená, nakoľko sa začal žalovaný postupne zbavovať svojho majetku, o čom svedčí skutočnosť, že na listoch vlastníctva, ktoré deklarujú vlastníctvo žalovaného k tam uvedeným pozemkom je vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy. Poukázal, že predmetné parcely v úhrne majú predpokladanú hodnotu približne 150.000,eur, tzn. ide o primerané zabezpečenie vo vzťahu k žalovanej istine a príslušenstvu. Žalobca mal za to, že osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Ide o pohľadávku, ktorá je nesporne preukázaná, pričom je preukázaná aj hrozba toho, že môže v prípade nevydania zabezpečovacieho opatrenia dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie. 3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 2 a 3, § 344, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3 Civilného prvého poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, keďže žalobca v konaní hodnoverne osvedčil dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému (nárok spočívajúci v peňažnej pohľadávke, ktorá vznikla podľa § 457 Občianskeho zákonníka), ako aj obavu, že budúca exekúcia bude zmarená, keďže žalovaný vykonal v krátkom časovom období predchádzajúcom podaniu návrhu viaceré scudzovacie operácie, čím sa zmenšila masa jeho majetku; z čoho možno konštatovať dôvodnosť obavy o ohrození exekúcie žalobcu voči žalovanému. V neposlednom rade súd preskúmaval aj podmienku pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s § 326 CSP, čím je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Podľa súdu prvej inštancie žalobca naplnil aj tieto zákonom
prezumované predpoklady na to, aby súd mohol rozhodnúť o zriadení záložného práva na vymedzených nehnuteľnostiach prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote a žiadal návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) CSP. Poprel tvrdenie žalobcu, že suma vo výške 100.000,- eur bola žalovanému preukázateľne uhradená, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 40Csp/9/2022 - 151 zo dňa 02. 03.2023, ktorý zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 100.000,- eur s príslušenstvom; (spor sa týkal Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2017) s odôvodnením, že zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2017 nevznikla, nakoľko ako právny úkon nebola reálne naplnená; tento reálny kontrakt mal byť zavŕšený pripísaním finančných prostriedkov na účet žalovaného dňa 03.07.2017, k čomu však nedošlo. Uvedený rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 15CoCsp/17/2024-238 zo dňa 27.08.2025. 5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve absentuje podstatná náležitosť budúcej zmluvy, a to doba, dokedy má byť budúca zmluva uzavretá, v dôsledku čoho je zmluva o budúcej kúpnej zmluve absolútne neplatná. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť, a to cena jednotlivých nehnuteľností prevádzaných každým jednotlivým predávajúcim; v zmluve o budúcej kúpnej zmluve je uvedená v čl. 2 bod 1 len tzv. celková cena, a to vo výške 510.300,- eur a v ďalších bodoch v čl. II je uvedené kedy kupujúci uhradí jednotlivé časti kúpnej ceny, resp., že sa kúpna cena vyplatí v prospech účtu predávajúceho 1. Absentuje preto uvedenie ceny každej nehnuteľnosti u každého predávajúceho, a keďže ide o podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, táto absencia taktiež robí predmetnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve neplatnou. Zdôraznil, že pokiaľ viac predávajúcich prevádza na kupujúceho viac vecí, musí byť v kúpnej zmluve ako podstatná náležitosť uvedená cena vecí, patriacich do vlastníctva každého predávajúceho. Cena vecí prevádzaná každým z predávajúcich musí byť uvedená aj v zmluve o budúcej kúpnej zmluve (§ 50a ods. 1, § 588, § 589 OZ). V tomto prípade na strane budúcich predávajúcich boli traja vlastníci. Absencia týchto náležitostí robí takúto zmluvu absolútne neplatnou v zmysle § 39 OZ, a preto je neplatné aj odstúpenie žalobcu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže tento úkon smeroval k neplatnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve. 6. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že prevod pozemkov na tretie osoby bol plánovaný a vyplýva z ustanovení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Navyše žalovaný už celé roky disponuje dostatočným majetkom pre prípad neúspešnosti sporu, napr. nehnuteľnosti v k.ú. B.. Ďalej žalovaný je spoločníkom a konateľom viacerých spoločností, ktoré vykazujú aktíva (Drevársky závod - píla Senec, s.r.o., IČO 47 687 835, Halama Holding, s.r.o., IČO 36 719 277, Halama Invest, s. r. o., IČO 46 800 883). Aj z povahy veci a opísaného skutkového stavu vyplýva, že u žalovaného nešlo o neobvyklú obchodnú operáciu, keďže predaj pozemkov je aj predmetom spornej zmluvy, a teda nejde o zbavovanie sa majetku ale len o obchodné operácie, ktoré žalovaný vykonával v posledných rokoch bežne, resp. opakovane, ale aj vo vzťahu ku kúpe nielen predaju, teda nielen znižoval ale aj zvyšoval hodnotu svojho majetku. 7. Poukázal, že z návrhu žalobcu nevyplývajú tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a primeranosť predmetného návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a z podaného návrhu nevyplývajú ani žiadne skutočnosti, z ktorých mal prvoinštančný súd vychádzať pri posúdení primeranosti predmetného zásahu, keďže súdu prvej inštancie nebola známa výška hodnoty majetku, ktorý má byť predmetom zriadenia záložného práva (zálohu). Napádaným uznesením súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného na pozemkoch o výmere celkom 7043 m2 a na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaný znalcom Ing. Natália Uherčíková, znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č. XXXXXX je všeobecná hodnota pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B., obec B., okres B., 487.000,- eur. Podľa žalovaného zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením by bola spôsobená ujma na jeho základných právach, ktorá by bola neprimeraná sledovanému cieľu; takéto opatrenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka 150.000,- eur by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti. V napádanom uznesení absentujú tvrdenia žalobcu týkajúce sa samotnej primeranosti zásahu, ako aj odôvodnenie súdu o primeranosti zásahu, súd pri posudzovaní proporcionality nemal z čoho vychádzať. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne
nevyplýva, že súd pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia skúmal, či je daná existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie v ním navrhovanom znení (princíp opodstatnenosti), a preto takéto rozhodnutie prvoinštančného súdu je arbitrárne. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal vec, súd pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech a uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné zmeniť. 10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tu musí byť jednak peňažná pohľadávka veriteľa a jednak obava, že exekúcia bude ohrozená. Obe dané podmienky musia byť osvedčené. V danom prípade je možné konštatovať a stotožniť sa s tým, že je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky. Takouto môže byť aj pohľadávka, o ktorej prebieha súdne konanie, nemusí ísť o už judikovanú pohľadávku. Otázka existencie pohľadávky sa rieši práve v prebiehajúcom súdnom konaní a súd v rámci konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je oprávnený riešiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky ako predbežnú otázku. Na účely zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčenie pohľadávky aj v rovine jej domáhania sa v súdnom konaní. 11. Odvolací súd má však v danom prípade za to, že tu nie je riadne osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Len samotná existencia, či osvedčenie peňažnej pohľadávky nepostačuje k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Ako je vyššie uvedené je nevyhnutné splnenie aj druhej podmienky, a to osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie postavil na tom argumente, že žalovaný sa postupne zbavuje svojho majetku, o čom svedčí skutočnosť, že na listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXX, Obec B., okres B., k. ú. B., ktoré deklarujú vlastníctvo žalovaného k tam uvedeným pozemkom je vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie dané vyhodnotil vo vzťahu k žalovanému ako splnenie osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v odvolaní však namieta, že žalobca neosvedčil, že exekúcia jeho prípadnej pohľadávky bude ohrozená, keďže z návrhu žalobcu nevyplývajú tvrdenia a ani dôkazy, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a primeranosť predmetného návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd v danom prípade musí prisvedčiť tejto odvolacej námietke, samotné tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný postupne zbavuje svojho majetku, čo preukazuje poukazom na listy vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXX, Obec B., okres B., k. ú. B., ktoré deklarujú vlastníctvo žalovaného k tam uvedeným pozemkom, na ktorých je vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy nie je možné považovať za dostatočné z hľadiska nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Na takomto odôvodnení, ktoré žalobca uvádza v návrhu, nie je možné prijať záver o tom, že je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný ako potencionálny dlžník v predmetnom spore, ktorý je naviac aj spoločníkom a konateľom viacerých obchodných spoločností (Drevársky závod - píla Senec, s.r.o., IČO 47 687 835, Halama Holding, s.r.o., IČO 36 719 277, Halama Invest, s. r. o., IČO 46 800 883) vykonáva rôzne obchodné aktivity a naviac možnosť predaja pozemkov vyplýva aj zo spornej zmluvy. Žalobca naviac neosvedčil, že by sa jednalo o bezodplatný prevod vlastníctva k týmto pozemkom, a teda nemožno hovoriť, že by sa žalovaný bezodplatne zbavoval svojho majetku, a teda hodnotu svojho majetku znižoval. Žalobca preto neosvedčil, že žalovaný nie je schopný plniť svoje záväzky a teda neosvedčil ani obavu z ohrozenia exekúcie. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, čo sa v danom prípade nestalo. Z návrhu a príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu (ako napríklad k prevodu nehnuteľného majetku, teda zbaveniu sa majetku, či k jeho zmenšeniu) reálne
môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Žalobca v danom prípade neosvedčil ani tvrdenú skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, v dôsledku čoho dochádza k zmenšeniu jeho majetku, keďže neosvedčil, že k prevodu vlastníctva k predmetným pozemkom dochádza bezodplatne. Odvolací súd dodáva, že nie je sám oprávnený hľadať dôvody ohrozenia exekúcie, či dedukovať ich z vyjadrenia k odvolaniu. Taktiež je potrebné prisvedčiť i odvolacej námietke žalovaného, že v konaní nebola zohľadnená primeranosť zásahov do jeho majetkových pomerov ako dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Prílohou odvolania žalovaného bol aj znalecký posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný znalcom Ing. Natália Uherčíková, znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č. XXXXXX, podľa ktorého je všeobecná hodnota pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B., obec B., okres B., 487.000,- eur. Z uvedeného preto žalovaný dôvodne namietal, že prípadná pohľadávka žalobcu vo výške 150.000,- eur by bola zriadením záložného práva nariadeným zabezpečovacím opatrením súdom prvej inštancie zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti, a teda podmienka primeranosti zásahu do práv žalovaného nebola v danom prípade žalobcom osvedčená a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal ani súd prvej inštancie. 12. Krajský súd v Bratislave, vzhľadom na vyššie uvedené, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k iným právnym záverom a to, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP, nakoľko nebola preukázaná existencia obavy zo zmarenia exekúcie, ktorá by vyplývala zo správania žalovaného, a preto v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému zamietol. 13. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súčasťou konania o návrhu vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).