Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/50/2026 1726201009 29. 05. 2026 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2026:1726201009.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnom spore žalobcu: X.. O.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXXX/XX, D., zastúpeného spoločnosťou: LMH Legal, s.r.o., so sídlom Moyzesova č. 314/39, Modra, IČO: 55 137 652, proti žalovanému: X.. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. Č.. XXXX/XX, K., o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 48C/21/2026 - 66 zo dňa 10. apríla 2026, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 48C/21/2026 - 66 zo dňa 10. apríla 2026 p o t v rdzuje. II. Žalovanému sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16 marca 2026, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 2, § 326 ods. 1, 2, § 328, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, 2 a § 331 ods. 2 CSP, § 39 Obč. Zák. a vecne tým, že v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval dva individuálne nároky žalobcu a to nárok na obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťou a nárok na obmedzenie výkonu záložného práva s tým, že vychádzal z totožného žalobcom vymedzeného skutkového stavu - skutočnosti, že z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložné práva (C. XXXX/XXXX), uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a spoločnosťou Česko Slovenská Právnická Spoločnosť s. r. o. ako záložcom, žalovaný nikdy nenadobudol záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento môže záložné právo vykonať, čím dôjde k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti a ďalšiemu reťazeniu sporov a tým je právo žalobcu ako faktického vlastníka predmetnej nehnuteľnosti ohrozené. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že žalobca osvedčil právo, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a predbežná ochrana (vlastnícke právo), nakoľko osvedčenie práva neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana (primerane nález Ústavného súdu SR zo 17. júla 2025 č. k. III. ÚS 315/2025-26). Posudzujúc osvedčenie naliehavosti, t. j. že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené, súd prvej inštancie nemal osvedčenú naliehavosť nároku, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, v katastrálnom území D. a to pozemkami s parcelným číslom XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 49 785 m2, s parcelným číslom XXXX/XX - vodná plocha o výmere 202 m2 a s parcelným číslom XXXX/XX - vodná plocha o výmere 13 m2 v podiele 1/1 k celku, nakoľko postavenie záložného veriteľa neoprávňuje disponovať so zálohom, tento scudzovať, prípadne zaťažovať právom iných osôb, keďže záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, preto vzhľadom na to, že žalovaný nedisponuje rozsahom práv, ktorých obmedzenia sa žalobca domáha, súd prvej inštancie dospel k záveru, že už z povahy veci je vylúčená potreba ich naliehavej úpravy. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobca žiadal zakázať žalovanému začať s realizáciou výkonu záložného práva pod C.-XXXX/XXXX, súd prvej inštancie ani v tejto časti nemal osvedčenú naliehavosť nároku, keďže žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by žalovaný s výkonom záložného práva začal, resp. vykonával úkony, ktoré by k začiatku realizácie výkonu záložného práva bezprostredne smerovali, uvádzajúc, že hypotetické, logicky prijateľné úvahy žalobcu, hoc v kontexte súvisiacich sporov, ktorých je žalobca účastný, samé o sebe neosvedčujú naliehavosť potreby úpravy pomerov, preto za stavu, keď sporné právo žalovanému svedčí, avšak tento ho nevykonáva, považoval za nedôvodný záver žalobcu o naliehavej potrebe úpravy pomerov strán sporu a tak jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že rozhodne o nich v rozhodnutí, ktorým sa spor skončí. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), nakoľko vzhľadom na právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a jeho preskúmanie podstatnou a zásadnou vadou napadnutého rozhodnutia je zjavný rozpor výroku napadnutého rozhodnutia so závermi súdu sformulovanými v odôvodnení svojho rozhodnutia (body 26 a 27), keď súd prvej inštancie tvrdil, že žalovaný nedisponuje rozsahom práv, ktorých obmedzenia sa žalobca domáha a teda z povahy veci je vylúčená potreba ich naliehavej úpravy, avšak v rozpore s tým uviedol, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje uspokojiť záložného veriteľa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V tejto súvislosti odvolateľ podotkol, že záložné právo sa realizuje dražbou zálohu prípadne aj priamym predajom, čo je v konečnom dôsledku forma scudzenia nehnuteľnosti, preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že záložného veriteľa jeho právne postavenie neoprávňuje disponovať so zálohom a tento scudzovať považoval za nielen nesprávny, ale aj vnútorne rozporný z pohľadu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia žalobca vzhliadol aj v tom, že súd prvej inštancie síce jasne citoval petit požadovaného neodkladného opatrenia, t. j. že žalobca sa domáhal zákazu začať s realizáciou záložného práva, ale v rozpore s tým uviedol, že žalobca ani len netvrdí, že by žalovaný začal s výkonom záložného práva, čím s nepochopením žiadal od žalobcu osvedčiť začatie výkonu záložného práva, pričom žalobca požadoval vydať zákaz ešte pred jeho začatím. Žalobca podal odvolanie tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), nakoľko zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.10.2025 jasne vyplýva splatnosť údajnej (vymyslenej) pohľadávky v hodnote 80 000,- € zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola zabezpečená záložným právom do 31.12.2026, preto v prípade nesplatenia pôžičky k výkonu záložného práva dôjde a nejde o žiadne hypotetické úvahy žalobcu, ktorý tak nemohol preukázať, že dochádza k výkonu záložného práva (k tomu môže dôjsť najskôr až po splatnosti pohľadávky), čo nesprávne a zmätočne požadoval súd prvej inštancie. Napokon žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže nie je úplne pravdou, že žalobca sa v prvej časti svojho návrhu nesprávne domáhal zákazu práv, ktoré žalovaný ako záložný veriteľ (na rozdiel od vlastníka) vôbec nemá, nakoľko výkon záložného práva je úkon, ktorý v konečnom dôsledku smeruje k scudzeniu nehnuteľnosti a žalobca dodal, že záložný veriteľ zároveň môže svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom postúpiť na tretiu osobu, prípadne vykonať ďalšie rôzne úkony, ktorými dôjde k zmareniu konania vo veci samej. Žalobca preto zastal názor, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčil už len tým, že jedno neodkladné opatrenie v skôr začatom konaní (sp. zn. 36C/89/2024) bolo preukázateľne a nesporne zmarené (došlo k zápisu ťarchy predtým, ako bolo po obštrukciách a nezákonných rozhodnutiach neodkladné opatrenie nakoniec s nevôľou súdu vydané), pričom reálne hrozí, že k tomu stavu dôjde znovu. Na základe uvedeného žalobca skonštatoval, že vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci z pohľadu postavenia záložného veriteľa a jeho práv došlo k nesprávnemu (príliš formalistickému a nedôvodne reštriktívnemu) výkladu zákona, keď naopak záložný veriteľ je oprávnený vykonať kroky, ktorých účel a zmysel bude scudzenie predmetných nehnuteľností. Nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie žalobca pripisoval tomu, že žiadal predbežnú ochranu v podobe toho, aby bol vydaný zákaz s vôbec začatím výkonu záložného práva a žalobca netvrdil, že k výkonu záložného práva už dochádza (došlo). Žalobca preto
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi ním navrhované neodkladné opatrenie. 3. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie obsahujúce zákonné náležitosti odvolania bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „CSP“) v medziach rozsahu a dôvodov odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 9. Vychádzajúc z princípu subsidiarity medzi inštitútom neodkladného opatrenia a zabezpečovacím opatrením, odvolací súd posudzoval splnenie procesného predpokladu pre poskytnutie predbežnej právnej ochrany formou inštitútu neodkladného opatrenia, nakoľko primárnym z hľadiska možnosti dosiahnutia sledovaného účelu je inštitút zabezpečovacieho opatrenia a v tejto súvislosti vzhľadom na predmet žaloby vo veci samej spolu s ktorou žalobca podal i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, konštatuje, že žalobcom sledovaný účel spočívajúci v bezodkladnej úprave pomerov nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca si totiž v konaní vo veci samej neuplatňuje peňažnú pohľadávku a teda nemá obavu z ohrozenia exekúcie, keďže predmetom žaloby je nárok na určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom žalovaného, preto je zrejmé, že procesný inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúžiaci k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky veriteľa nenachádza v danom prípade svoje uplatnenie a žalobcom zvolený procesnoprávny inštitút neodkladného opatrenia je náležitým a procesne spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie dočasnej právnej ochrany jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré je predmetom iného súdneho konania a ku ktorého ochrane (odťažením nehnuteľností od práv tretích osôb) smeruje i žaloba v posudzovanom spore. 10. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody (ust. § 387 ods. 2 C. s. p.).
11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca osvedčil svoje vlastnícke právo, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a predbežná ochrana, keď z pohľadu žalobcu ako faktického vlastníka predmetných nehnuteľností žalovaný nikdy nemal nadobudnúť, resp. nemohol platne nadobudnúť záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobca spochybnil aktuálne v prospech spoločnosti Česko Slovenská Právnická Spoločnosť s. r. o. zapísané vlastnícke právo a tým namietol i jej oprávnenie ako nevlastníka uzatvoriť so žalovaným platnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, preto v prípade procesného úspechu žalobcu vo veci samej, t. j. za konštatovania neexistencie záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam, sa spochybní aj vlastníckeho právo záložcu v priazeň žalobcu, ktorý sa jednak úspešne procesne ubránil voči nemu smerujúcej niekdajšej vlastníckej žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/967/2008, následne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10Co/25/2021 a zároveň sám inicioval súdne konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36C/89/2024, domáhajúc sa určenie svojho vlastníckeho práva. 12. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že odôvodnenosť a trvanie vlastníckeho práva žalobcu hodnoverne osvedčuje i uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/156/2025 - 200 zo dňa 17. decembra 2025, ktorým odvolací súd neodkladným opatrením zakázal spoločnosti Česko Slovenská Právnická Spoločnosť s. r. o., so sídlom Živnostenská č. 2, Bratislava, IČO: 46 198 890 (v procesnom postavení žalovaného) akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobca sa v uvedenom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36C/89/2024 domáhal práve určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z vyššie špecifikovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave (odsek 20.) zároveň vyplýva, že osvedčenie nároku - vlastníckeho práva žalobcu skonštatoval aj Ústavný súd SR nálezom sp. zn. I. ÚS 498/2025 zo dňa 06.11.2025, podľa ktorého žalobca osvedčil svoj nárok tým, že až do zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech E. N. na základe rozsudku krajského súdu č. k. 10Co/235/2017 - 827 zo dňa 29.11.2018, ktorý však bol uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/122/2019 zo dňa 31.03.2021 zrušený, bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností žalobca. Z uvedeného právneho názoru Ústavného súdu SR plynúce osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná právna ochrana, je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca ním taktiež sleduje neodkladnú ochranu svojho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ibaže nie voči zapísanému vlastníkovi, ale voči záložnému veriteľovi. 13. Podľa § 151a Obč. Zák., záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 14. Pokiaľ ide o posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nároku na obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami nepovažoval za nesprávny a vnútorne rozporný právny názor súdu prvej inštancie, keď uviedol, že záložný veriteľ nie je oprávnený disponovať so zálohom, tento scudzovať, prípadne zaťažovať právom iných osôb a v jednom dychu dodal, že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, nakoľko súd prvej inštancie vyjadril zrejmú súvislosť a vzájomnú podmienenosť medzi plnením pohľadávky žalovaného zo strany dlžníka (v danom prípade záložcu - spoločnosti Česko Slovenská Právnická Spoločnosť s. r. o.) a vznikom oprávnenia žalovaného ako záložného veriteľa disponovať so zálohom formou realizácie výkonu záložného práva, ktorým svoju peňažnú pohľadávku zabezpečil. Súd prvej inštancie uvedeným právnym názorom prakticky diferencoval právne postavenie vlastníka nehnuteľnosti od právneho postavenia záložného veriteľa, keď právo disponovať - nakladať s nehnuteľnosťou, túto previesť na inú osobu alebo iným spôsobom scudziť vyplýva zo samotného obsahu vlastníckeho práva a náleží vlastníkovi veci bezpodmienečne, avšak záložný veriteľ nie je oprávnený nehnuteľnosťou (zálohom) disponovať kedykoľvek a bez splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré výkon jeho záložného práva, rezultujúci do scudzenia predmetu záložného práva formou priameho predaja alebo dobrovoľnej dražby nehnuteľností, podmieňujú a determinujú. 15. Vychádzajúc preto zo správneho právneho predpokladu, že možnosť záložného veriteľa realizáciou výkonu svojho záložného práva disponovať predmetnými nehnuteľnosťami ako predmetom záložného práva vznikne až v prípade neúplného alebo oneskoreného splnenia pohľadávky, ktorú má žalovaný svojím záložným právom zabezpečenú, súd prvej inštancie v zmysle skutkových tvrdení žalobcu
majúc pravdepodobne za to, že peňažná pohľadávka žalovaného v čase dohľadnom vydaniu jeho rozhodnutia o neodkladnom opatrení ešte nie je splatná, opodstatnene zhrnul, že už z povahy veci je vylúčená potreba naliehavej úpravy pomerov, keď žalovaný (v čase vydania napadnutého rozhodnutia - pozn. odvolacieho súdu) nedisponoval rozsahom práv, ktorých obmedzenia sa žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáhal. 16. Nedôvodnou je aj námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, poukazujúc pritom na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 27.10.2025, nakoľko v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevažuje zásada rýchlosti nad úplným zisteným skutkového stavu vykonaním všetkých navrhovaných listinných dôkazov, najmä ak zmluvu o zriadení záložného práva žalobca k svojmu návrhu, ktorý je súčasťou obsahu žaloby, nepripojil, keďže sám v žalobe navrhoval, aby si súd vyžiadal uvedenú listinu od protistrany, pričom v zmysle jej obsahu opísanom žalobcom v odvolaní je zrejmé, že práve v zmluve o zriadení záložného práva dojednaný okamih splatnosti pohľadávky žalovaného oslabuje procesný nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak totiž záložným právom zabezpečená pohľadávka žalovaného má nadobudnúť splatnosť až dňa 31.12.2026, žalovaný nemôže pred uvedeným dátumom pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva, keďže záložca (spoločnosť Česko Slovenská Právnická Spoločnosť s.r.o.) ako súčasný vlastník nehnuteľností - predmetu záložného práva - môže do 31.12.2026 pohľadávku žalovaného zo zmluvy o pôžičke riadne a včas uspokojiť, čím by žalovanému právo na začatie výkonu záložného práva nevzniklo, a ak by aj v intenciách odvolania žalobcu išlo o vymyslenú a účelovo dohodnutú pohľadávku žalovaného, tento nie je oprávnený začať s výkonom svojho záložného práva skôr, než záložným právom zabezpečená pohľadávka sa stane splatnou. 17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil, že by žalovaný vykonával úkony smerujúce k začiatku realizácie výkonu záložného práva, preto za samotného stavu, keď žalovanému záložné právo k nehnuteľnostiam iba svedčí, ale nepodniká žiadne skutkové ani právne kroky indikujúce jeho zámer pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva, nie je možné v posudzovanom prípade vzhliadnuť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by bolo konanie o určovacom nároku žalobcu zmarené. Žalovaný v súčasnosti nemôže scudziť nehnuteľnosti v prospech tretích osôb formou realizácie výkonu záložného práva, nakoľko mu v tom bráni moment splatnosti pohľadávky, ktorý podľa tvrdenia žalobcu nastane až dňa 31.12.2026, preto vecné práva žalobcu k nehnuteľnostiam nemôžu byť v čase rozhodovania súdu objektívne ohrozené tým, že v dôsledku nakladania s nehnuteľnosťami zo strany záložného veriteľa bude nútený sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva voči inému subjektu, keď sám žalobca vo svojom odvolaní bol uzrozumený s tým, že k výkonu záložného práva môže dôjsť až po splatnosti pohľadávky. 18. So zreteľom na súdom prvej inštancie vzhliadnutú absenciu akýchkoľvek úkonov žalovaného nasvedčujúcich podnecovaniu začatia výkonu jeho záložného práva, je bezpredmetná formalistická námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie napriek návrhu na uloženie zákazu čo i len začať s realizáciou výkonu záložného práva formuloval svoje zistenia majúce za následok zamietnutie návrhu vnútorne protirečivým spôsobom tak, že žalovaný s výkonom záložného práva nezačal, nakoľko súd prvej inštancie mal evidentne na mysli skutočnosť, že žiadne správanie žalovaného nevzbudzuje dôvodné podozrenie o jeho úmysle začať s realizáciou výkonu záložného práva. 19. Na rozdiel od základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenia existencie a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná právna ochrana, pri ktorej posudzovaní bola významná rozhodovacia činnosť súdov v súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36C/89/2024, nie je možné prisvedčiť názoru žalobcu, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako ďalšiu podmienku nevyhnutnú pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil tým, že v skôr začatom súdnom konaní (sp. zn. 36C/89/2024) bolo jedno neodkladné opatrenie preukázateľne zmarené, keď došlo k zápisu ťarchy predtým, ako bolo neodkladné opatrenie napokon s nevôľou súdu vydané. V posudzovanom spore žalovaný ako záložný veriteľ nemá dispozičnú právomoc s nehnuteľnosťami časovo a právnymi skutočnosťami neobmedzenú tak, ako to bolo v prípade žalovaného subjektu Česko Slovenská Právnická Spoločnosť s. r. o. ako oficiálneho vlastníka v konaní o určenie vlastníckeho práva. Reagujúc na argumentáciu odvolateľa, že výkon záložného práva v konečnom dôsledku smeruje k scudzeniu nehnuteľností a záložný veriteľ je oprávnený vykonať kroky, ktorých účelom a
zmyslom bude scudzenie predmetných nehnuteľností, odvolací súd uvádza, že z hľadiska posudzovania potreby neodkladnej úpravy pomerov nie je možné stotožniť právny stav nastolený v konaní o určenie vlastníckeho práva (sp. zn. 36C/89/2024) s právnym stavom v konaní o určenie neexistencie záložného práva (v posudzovanom spore), keď na rozdiel od vlastníka nehnuteľností, ktorého prejav vôle smerujúci k scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľností právom tretích osôb nie je limitovaný a závislý na žiadnych ďalších skutkových a právnych okolnostiach, v dôsledku čoho načasovanie jeho úkonov smerujúcich k scudzeniu nehnuteľností je nepredvídateľné a tým hrozba zo scudzenia nehnuteľností zo strany evidovaného vlastníka si vyžaduje vyššiu mieru ostražitosti než počínanie záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva s konečným dôsledkom spočívajúcim v scudzení predmetných nehnuteľností, keďže začatie výkonu záložného práva je možné odsledovať a v konkrétnom časovom horizonte predpokladať vzhľadom na žalobcovi známy okamih splatnosti pohľadávky, ktorú má záložný veriteľ svojím záložným právom k nehnuteľnostiam zabezpečenú. 20. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie správne právne posúdil procesný nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak v časti týkajúcej sa požadovaného zákazu nakladania s nehnuteľnosťami ako aj v časti navrhovaného zákazu začať s realizáciou výkonu záložného práva, dospel k správnemu a logickému právnemu záveru o neosvedčení naliehavej potreby úpravy pomerov, keďže žalovaný nemohol a nemôže svoje záložné právo za stavu zodpovedajúcemu času vydania napadnutého rozhodnutia ako aj v čase vydania tohto rozhodnutia odvolacieho súdu vykonať, preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnému žalovanému nepriznal voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).