Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/98/2026 1726201253 29. 07. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1726201253.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobcu: T.. Y. W., B. XX.XX.XXXX, X. V. XXX, Š., právne zastúpený: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karadžičova 16, Bratislava Ružinov, IČO: 53 779 509, proti žalovanému: H. U., B. XX.XX.XXXX, X. H. XXXX/XXX, J. I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, oodvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 52C/26/2026-54 zo dňa 27.04.2026, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 52C/26/2026-54 zo dňa 27.04.2026 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 52C/26/2026-54 zo dňa 27.04.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami: stavba so súpisným číslom XXXX, zhotovená na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/ XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2, stavba so súpisným číslom XXXX, zhotovená na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie B. I. v obci J. I.; a to tak, že tieto nehnuteľnosti nesmie žalovaný predať, darovať, ani iným spôsobom scudziť, založiť v prospech tretích osôb, zriadiť k ním právo vecného bremena, iným spôsobom zaťažiť, prenajať, dať do výpožičky a iným spôsobom prenechať do užívania tretím osobám, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/15/2026. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.04.2026, sa žalobca domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že je bývalým manželom matky žalovaného L. R. U.. Žalobca a matka žalovaného boli manželmi od 15.05.2010 do 09.05.2023, žalovaný je synom matky žalovaného z predchádzajúceho vzťahu. Pred uzavretím manželstva nadobudla matka žalovaného do svojho výlučného vlastníctva pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území B. I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec ako a) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku - ostatná plocha o výmere 634 m2; b) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; c) pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2. V priebehu manželstva začali žalobca a matka žalovaného spoločne stavať nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v katastrálnom území B. I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec ako a) rodinný dom so súpisným číslom XXXX, ležiaci na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; b) záhradný domček so súpisným číslom XXXX, ležiaci na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/ XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2. Výstavba týchto nehnuteľností bola financovaná zo spoločných prostriedkov manželov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom žalobca sa na výstavbe podieľal finančne aj osobne. Vzhľadom na uvedené, v čase vzniku nehnuteľností došlo k ich nadobudnutiu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak na liste vlastníctva bola ako výlučný vlastník v priebehu manželstva zapísaná iba matka žalovaného. Žalobca zdôraznil, že zápis na liste vlastníctva neznamená, že nehnuteľnosti nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi matkou žalovaného a žalovaným došlo v priebehu manželstva k uzatvoreniu darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k: a) pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku - ostatná plocha o výmere 634 m2; b) pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; c) pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; d) rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, ležiacim na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; e) záhradnému domčeku so súpisným číslom XXXX, ležiacim na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B. I.. Katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva pod P.-XXXX/XX zo dňa 01.10.2015. Žalobca nedisponuje vyhotovením darovacej zmluvy, avšak z listu vlastníctva vyplýva, že titulom nadobudnutia nehnuteľností je práve darovacia zmluva. Matka žalovaného v priebehu manželstva previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na tretiu osobu. Nakoľko žalobca má za to, že prevod bol vykonaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu, inicioval na Okresnom súde Pezinok konanie o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníckeho práva, ktoré je vedené pod sp. zn. 49C/15/2026. Zároveň podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom toto konanie navrhol prerušiť až do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a určenia vlastníckeho práva. Žalobca argumentoval tým, že v súčasnosti existuje objektívny stav právnej neistoty ohľadom vlastníctva k nehnuteľnostiam. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný, hoci nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva žalobcu a matky žalovaného a zo zákona patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tento rozpor medzi evidenčným stavom v katastri a skutočným právnym stavom bráni žalobcovi v riadnom výkone jeho spoluvlastníckych práv a znemožňuje spravodlivé vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Naliehavosť právneho záujmu zdôvodnil tým, že žalovaný podniká aktívne kroky smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti tretej osobe, čo vyplýva z inzerovania predmetnej nehnuteľnosti prostredníctvom viacerých realitných kancelárií. Zdôraznil, že v prípade, ak by došlo k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu, ktorá by konala v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností, stratil by definitívne možnosť domáhať sa naturálneho vrátenia majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V predmetnej veci už bolo nariadené neodkladné opatrenie v konaní vedenom pod sp. zn. 49C/15/2026, avšak v žalobnom návrhu boli nesprávne uvedené nehnuteľnosti, čo má za následok vydanie neefektívneho a nesprávneho rozhodnutia, ktoré žalobcovi neposkytuje zákonom predvídanú súdnu ochranu. Nakoľko sa vec týka odlišných nehnuteľností, nemožno hovoriť o naplnení podmienok zastavenia konania v dôsledku prekážky litispendencie. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 4. Prvoinštančný súd na základe žalobcom popísaného skutkového stavu a doložených listinných dôkazov mal za osvedčené, že žalobca je bývalým manželom L. R. U.. Manželmi boli od 15.05.2010 do 09.05.2023. Žalovaný je synom bývalej manželky žalobcu z jej predchádzajúceho vzťahu, ktorý podľa výpisu LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to a) pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku - ostatná plocha o výmere 634 m2; b) pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; c) pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; d) rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, ležiacim na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; e) záhradnému domčeku so súpisným číslom XXXX, ležiacim na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; všetky zapísané na liste vlastníctva č. 1287 vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B. I., na základe darovacej zmluvy P.-XXXX/XX zo dňa 01.10.2015. Predloženými inzerátmi na predaj nehnuteľností žalobca podľa súdu prvej inštancie osvedčil, že tieto nehnuteľnosti sú aktuálne v ponuke na predaj. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Pezinok dňa 21.02.2026 domáha voči bývalej manželke a žalovanému určenia neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a určenia, že rodinný dom so súpisným číslom XXXX a záhradný domček so súpisným číslom XXXX patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to z dôvodu, že v priebehu manželstva začal žalobca spoločne s bývalou manželkou stavať nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX a záhradný domček so súpisným číslom XXXX, ktorých výstavba mala byť financovaná zo spoločných prostriedkov manželov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z okolností uvedených v samotnom návrhu, súd prvej inštancie objasnil, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, že sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, je daná tým, že jeho nenariadením navrhovateľovi (žalobcovi) hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. V posudzovanej veci vyhodnotil za osvedčené, že zo strany žalovaného aktuálne prebiehajú snahy o scudzenie sporných nehnuteľností ich predajom prostredníctvom realitných kancelárií. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré odôvodňuje nutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu. S prihliadnutím na charakter konania o neodkladnom opatrení, upravil pomery účastníkov iba dočasne podľa § 330 ods. 1 CSP tak, že obmedzil platnosť nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 49C/15/2026, v ktorom sa rieši otázka platnosti darovacej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 100%. 6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožni strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný namietal prekážku litispendencie ako negatívnej procesnej podmienky z dôvodu, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval dosiahnutie rovnakého účelu a následkov ako v prípade predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na podklade ktorého Okresný súd Pezinok dňa 20.03.2026 nariadil neodkladné opatrenie v konaní vedenom pod sp. zn. 49C/15/2026. Napriek tomu, že žalobca uvádza, že vec sa týka odlišných nehnuteľností, podľa žalovaného totožnosť sporu je determinovaná totožnosťou strán sporu a totožnosťou predmetu sporu, pričom obe kritériá boli splnené. Zdôraznil, že totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že sa žalobca snaží sanovať vlastnú chybu v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pretavenú do rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 49C/15/2026, a teda návrh, na podklade ktorého bolo vydané napádané uznesenie, nie je vo svojej podstate ničím iným, ako úpravou petitu pôvodného návrhu žalobcu. Namietal, že sa súd prvej inštancie otázkou prekážky litispendencie nijakým spôsobom nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Prvoinštančnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, a to najmä z dôvodu absencie podstatných náležitostí, ktoré musí súdne rozhodnutie ako také obsahovať, v dôsledku čoho uznesenie vykazuje znaky svojvôle, arbitrárnosti a je nepreskúmateľné. Argumentoval tým, že konajúci súd vyhodnotil výlučne podmienku neodkladnosti potreby úpravy pomerov, avšak nijakým spôsobom sa
nevysporiadal s otázkou osvedčenia práva ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. V odvolaní uviedol, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté jeho matkou výlučne z finančných prostriedkov nadobudnutých pred vznikom manželstva. V roku 2015 mu jeho matka na základe darovacej zmluvy, darovala nehnuteľnosti a on ich v dobrej viere prijal a ako vlastník nehnuteľnosti riadne užíva - s tým, že užívanie rodinného domu naďalej umožňuje svojej matke a svojim dvom maloletým súrodencom (spoločným deťom žalobcu a jeho matky). V minulosti umožňoval predmetné nehnuteľnosti užívať aj samotnému žalobcovi, ktorý mal podľa jeho vedomostí udeliť (zrejme z dôvodu vylúčenia možných pochybností) matke písomný súhlas s prevodom dotknutých nehnuteľností. Žalovaný mal za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli v danej veci splnené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňal náležitosti, keďže podľa § 326 ods. 2 CSP, žalobca svoje domnelé právo odvodzoval od neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú nedoložil. Prvoinštančný súd nezohľadnil, že žalobca nijakým spôsobom v rámci samotného návrhu jasne nešpecifikoval, na základe z akého dôvodu považuje darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú a túto údajnú neplatnosť ani neosvedčil, čím neboli splnené náležitosti návrhu a tento návrh mal byť odmietnutý, čo podľa žalovaného zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní ďalej namietal, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil svoj domnelý nárok, ktorého sa v konaní vo veci samej domáha, neosvedčil, že sporné nehnuteľnosti mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a matky žalovaného. Naviac sám v rámci návrhu uviedol, že pôvodne ( pred prevodom nehnuteľností na žalovaného) bola ako výlučná vlastníčka tak pozemkov (pri pozemkoch žalobca nespochybňuje ani vlastníctvo), ako aj nehnuteľností evidovaná na liste vlastníctva len matka žalovaného. Aktuálne je ako výlučný vlastník nehnuteľností, ako aj pozemkov na príslušnom liste vlastníctva evidovaný žalovaný. Vychádzajúc z postulátu, že správnosť zapísaných údajov sa predpokladá (i pri plnom rešpektovaní prípustnosti dôkazu opaku), žalovaný nerozumel prístupu prvostupňového súdu, ktorý vyhodnotil pravdepodobnosť tvrdeného nároku žalobcu. Vyjadril názor, v zmysle ktorého platí, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia musel žalobca osvedčiť, t.j. kvalifikovane spravdepodobniť, že mu právo, ktorého ochrany sa cestou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha patrí, a teda, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a zároveň, že mu prislúcha právo (na základe bezpodielového spoluvlastníctva manželov) k nehnuteľnostiam. Nakoľko konajúci súd neaplikoval právnu normu § 205 CSP v spojení s § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, napriek tomu, že tak učiniť mal, bol naplnený podľa žalovaného odvolací dôvod podľa § 365 ods. písm. h) CSP. Tvrdenia o tom, že sa dozvedel o prevode nehnuteľností až po právoplatnosti rozsudku o rozvode (vychádzajúc z jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s obsahom žaloby vo veci samej) vyhodnotil za klamlivé, nakoľko už v rámci odvolacieho konania mal žalobca vedomosť o tom, že matka žalovaného žije v rodinnom dome žalovaného, čo uviedol súd prvej inštancie v rozsudku o rozvode a následne v priebehu odvolacieho konania „priniesol žalobca svoj príbeh o údajnom nezákonnom prevode, pričom sám uviedol, že sa o prevode vlastníctva k stavbám dozvedel po štyroch rokoch (viď bod 10 rozsudku o rozvode)“, t.j. v roku 2019. Naviac žalovaný poukázal na skutočnosť, že z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vyplýva, že sú na nehnuteľnostiach zriadené viaceré záložné práva v prospech záložného veriteľa - Všeobecná úverová banka, a.s.. V poradí tretie záložné právo zabezpečuje pohľadávku banky vyplývajúcu z úverového vzťahu s jeho osobou. To však neplatí v prípade záložných práv zriadených na nehnuteľnostiach podľa záložnej zmluvy P.-XXXX/XX zo dňa 17.10.2016, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky z úverového vzťahu založeného na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX zo dňa 23.09.2016 medzi bankou ako veriteľom a dlžníkmi: matkou žalovaného a žalobcom a záložnej zmluvy P.-XXXX/XXXX zo dňa 08.11.2017, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky z úverového vzťahu založeného na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/ XXXXXX/XX- XXX/XXX medzi bankou ako veriteľom a dlžníkmi: matkou žalovaného a žalobcom. V prípade oboch vyššie uvedených úverových zmlúv je v čl. 8 popísaný predmet zabezpečenia, z ktorého vyplýva, že úverové vzťahy sú zabezpečené (mimo iného) nehnuteľnosťami, ako aj to, že vlastníkom predmetu zabezpečenia je žalovaný. Zdôraznil, že i v prípade, ak by stavby patrili do bezpodielového vlastníctva manželov, tak darovacia zmluva za žiadnych okolností nemôže predstavovať absolútne neplatný právny úkon, ale išlo by o relatívne neplatný právny úkon, pričom z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo strany žalobcu. Zároveň poprel úvahu žalobcu o údajnom simulovanom právnom úkone. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný neužíva stavby. V rozmedzí rokov 2011 (teda ešte pred nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnostiam) - 2018 študoval v Spojenom kráľovstve, v danom čase využíval stavby prirodzene
v obmedzenej miere. V rokoch 2019 - 2021 a následne 2023-2025 bol zamestnaný v spoločnosti so sídlom v Českej republike. S výnimkou roku 2019 však pracoval v režime remote a väčšinu času žil v spornom rodinnom dome a fyzicky užíval nehnuteľnosti. Rovnako tomu tak bolo v časovom období rokov 2022-2023, keď bol zamestnaný v rámci Slovenskej republiky (s korešpondenčnou adresou na adrese predmetnej nehnuteľnosti, H. XXX, XXX XX J. I.), čo preukazoval potvrdením o návštevách v stomatologickej ambulancii z obdobia rokov 2021-2024 a pracovnou zmluvou z roku 2022. Toho času má v rámci predmetného rodinného domu zriadené aj sídlo spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom - Innovations Solutions s. r. o., IČO: 56 957 661, so sídlom Azalková 1422/108, 900 42 Dunajská Lužná. Podľa žalovaného ani eventuálna absolútna neplatnosť darovacej zmluvy, ktorej sa žalobca domáha, by nemala vplyv na právne postavenie žalobcu a tento by sa účinne nemohol domáhať určenia vlastníckeho práva k stavbám. Zo skutkového stavu vyplýva, že vecnoprávne účinky prevodu na základe darovacej zmluvy vznikli na základe rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru o povolení vkladu č. P.-XXXX/XX zo dňa 01.10.2015. Od tohto času bol žalovaný dobromyseľným držiteľom všetkých nehnuteľností, nakoľko počas viac ako 10 rokov konal v dobrej viere a vychádzal z presvedčenia, že mu stavby patria, čo dokazuje aj fakt, že v spornom rodinnom dome býval, má v ňom zriadené sídlo svojej spoločnosti a aktuálne chce nehnuteľnosťami ďalej disponovať. Zároveň doplnil, že nie je splnená ani podmienka neodkladnosti úpravy pomerov. V prípade uloženia povinnosti zdržať sa konania, ktorým by dal do užívania stavby tretím osobám, tak by mu tým de facto uložil povinnosť vyhodiť (alebo inak povedané pripraviť o obydlie) zo svojej nehnuteľnosti svoju matku, ako aj svojich dvoch maloletých súrodencov (žalobcove maloleté deti). Žalovaný odvolaním napadol i výrok, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania, ktorý vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na ust. § 256 ods. 2 CSP a 257 CSP zdôraznil, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia v tomto konaní domáha iba z dôvodu neobozretnosti, keď v predchádzajúcom návrhu nesprávne špecifikoval nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým neodkladné opatrenie požadoval nariadiť. Trovy, ktoré v tomto konaní vznikli sú nehospodárne, a to výsostne zapríčinením žalobcu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie pre prekážku litispendencie zastavil, pre prípad, ak sa nestotožní s tvrdením o procesnej preukážke, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol alternatívne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.07.2026 žalovaný na podporu svojej argumentácia odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2026 sp.zn. 7Co/78/2026, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.03.2026, sp.zn. 49C/15/2026 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, v odvolacom konaní zostal nečinný. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>SP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-160/2015>), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-160/2015>), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-160/2015> CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť (§ 388 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP). 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovaným, bolo posúdiť, nielen splnenie procesných podmienok, ale i vyhodnotiť, či súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, keď návrhu žalobcu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku preskúmavaného uznesenia. 10. Prednostne odvolací súd v rámci skúmania procesných podmienok s dôrazom na žalovaným namietanú prekážku litispendencie uvádza, že prekážka skôr začatého konania predstavuje procesnú situáciu, keď medzi tými istými stranami sporu prebieha na súde iné konanie o tom istom predmete. Na túto procesnú podmienku súd musí prihliadať ex offo, keďže predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo vzťahu k neskôr začatému súdnemu konaniu a má za následok vydanie uznesenia o zastavení konania. Žalovaný poukazoval na totožnosť strán sporu, ako i predmetu sporu v prejednávanej veci so skôr začatým konaním vedeným na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/15/2026. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 49C/15/2026 medzi totožnými stranami sporu ako v posudzovanej veci, nezakladá prekážku litispendencie, a to z dôvodu rozdielneho predmetu konania vyjadreného odlišnou špecifikáciou nehnuteľností v samotnom petite návrhu, vo vzťahu ku ktorým žiadal žalobca proti žalovanému nariadiť neodkladné opatrenie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/280/2010 zo dňa 20.10.2011 k zhodnosti predmetu konania uviedol nasledovné: „Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. (obdobne aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/1/2021 zo dňa 28.10.2021). Odvolací súd vzhľadom na uvedené, dospel k záveru, že súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu nebráni negatívna procesná podmienka vymedzená v ust. § 159 CSP na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca vymedzil predmet konania v petite návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia odlišne, preto odvolaciu argumentáciu žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú. 11. Rovnako sa nestotožnil odvolací súd s námietkou žalovaného, v zmysle ktorej mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť podľa ust. § 327 CSP z dôvodu, že žalobca nedoložil darovaciu zmluvu, od ktorej odvodzoval nárok, ktorého ochrany sa nariadením neodkladného opatrenia domáhal ako i z dôvodu, že v návrhu nešpecifikoval dôvodu, pre ktorý predmetnú zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na samotné znenie ust. § 327 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Zhodne so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia také vady, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, a pre ktoré by bolo potrebné návrh žalobcu odmietnuť. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP vety prvej, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým je výlučné vlastnícke právo zapísané na LV č.1287 vedenom Okresným úradom Senec pre k.ú. Nová Lipnica v obci Dunajská Lužná v prospech žalovaného. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> 15. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu), ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 1Cdo/37/2022). 16. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným vyššie citovaným ustanoveniam, možno dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 17. V danom prípade žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil opodstatnenosť, ako aj danosť hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, odkazom na samotnú podstatu konania vo veci samej. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 49C/15/2026 domáha proti žalovanému a jeho matke určenia, že: a) darovacia zmluva, povolená Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pod P.-XXXX/XX zo dňa 01.10.2015 medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovaným 2/ ako obdarovaným, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod nehnuteľností: pozemok parc. reg. C s parc. č. XXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 634 m2; pozemok parc. reg. C s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; pozemok parc. reg. C s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; rodinný dom so súp. č. XXXX, ležiaci na pozemku parc. reg. C s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; záhradný domček so súp. č. XXXX, ležiaci na pozemku parc. reg. C s parc. č. XXX/ XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; všetky zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie Nová Lipnica, je neplatná; b) rodinný dom so súp. č. XXXX, ležiaci na pozemku parc. reg. C s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2; záhradný domček so súp. č. XXXX, ležiaci na pozemku parc. reg. C s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2; zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B. I. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1 k celku. Žalobca v návrhu poukázal i na to, že inicioval konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré žiadal prerušiť až do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a určenia vlastníckeho práva. 18. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska žalobcom navrhovaného dočasného zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, nebola z jeho strany dostatočne spoľahlivo osvedčená existencia a trvanie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej; je pritom potrebné, aby vzťah, ktorý sa upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná, ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca sa vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 49C/15/2026, do právoplatnosti ktorej súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Odvolací súd považuje za podstatné objasniť, že žaloby na určenie právnych skutočností sú vo všeobecnosti neprípustné. Určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy) sa možno domáhať iba v prípade, ak to výslovne vyplýva z osobitného predpisu, čo v danom prípade absentuje. Vzhľadom na uvedené z pohľadu pravdepodobnosti úspechu žalobcu v spore o neplatnosť darovacej zmluvy je pravdepodobnosť zamietnutia žaloby vyššia ako pravdepodobnosť úspechu žalobcu, čím nedošlo k osvedčeniu nároku žalobcu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Naviac samotným určením neplatnosti darovacej zmluvy by nebola vyriešená otázky, či dotknuté nehnuteľnosti patria do masy BSM, a to i vzhľadom na žalovaným tvrdené vydržanie predmetných nehnuteľností. Zároveň sa žalobca domáha vo veci samej určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, avšak je potrebné objasniť, že na danú otázku ako prejudiciálnu bude musieť zodpovedať konajúci súd v konaní o vyporiadaní BSM, čím žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom výroku žaloby a teda ani hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvania jeho nároku, ktorého ochrany sa prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na skutkový stav osvedčený predloženými listinami síce aplikoval správne ustanovenia Civilného sporového poriadku, avšak tieto nesprávne interpretoval a aplikoval, keď dospel k záveru, že všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení sú v tomto prípade splnené, na základe čoho vyhodnotil argumentáciu žalovaného v odvolaní za dôvodnú (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 19. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, keďže by dané nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. 20. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nakoľko inštitút neodkladného opatrenia predstavuje závažný zásah do ústavne garantovaného práva vlastniť majetok a voľne s ním disponovať, je dôležité pred jeho nariadením zvážiť, či iné, menej intenzívne inštitúty právneho poriadku, nie sú schopné miernejším spôsobom docieliť žalobcom žiadaný stav. Ak hlavným účelom nariadenia neodkladného opatrenia má byť zastabilizovanie pomerov strán sporu, odvolací súd uvádza, že z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. B. I. na internete zistil, že v poznámke je uvedené: „Poznamenáva sa žaloba o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníctva podaná na Okresný súd Pezinok pod č. sp.: 49C/15/2026 dňa 21.02.2026, podaná žalobcom Y. W.F.
(XX.XX.XXXX) proti žalovanej X: L. R. U. (XX.XX.XXXX) a žalovanému X: H. U. (XX.XX.XXXX) o vydaní rozsudku, v ktorej sa určuje, že darovacia zmluva P. zo dňa 01.10.2015 medzi žalovanou 1 ako darkyňou a žalovaným 2 ako obdarovaným je neplatná. Jedná sa o p.č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, rod. dom s.č. XXXX na L..Č.. XXX/XXX, záhr. domček s.č. XXXX na L..Č.. XXX/XXX. Okrem toho o určenie súdu, že rod. dom s.č. XXXX na L..Č.. XXX/XXX a záhr. domček s.č. XXXX na L..Č.. XXX/XXX patria do bezpodielového vlastníctva manželov, L.-XX/XXXX, XX/XX. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie má subsidiárny charakter a predstavuje výnimočný procesný prostriedok dočasnej ochrany práv, ktorý možno použiť len vtedy, ak bez jeho nariadenia hrozí bezprostredná ujma a ochranu nemožno dosiahnuť inými procesnými prostriedkami včas a účinne. Nemožno sa vzhľadom na poznámku uvedenú na liste vlastníctva stotožniť s obavou žalobcu týkajúcou sa prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, ktorá by konala v dobrej viere. Práve uvedená poznámka signalizuje nielen katastrálnemu úradu určité skutočnosti, ktoré „pro futuro“ môžu mať právnu relevanciu na dotknutý zápis v katastri nehnuteľností, resp. na práve prebiehajúce vkladové konanie a poskytuje informáciu aj pre verejnosť, pretože každý, kto mieni uzavrieť zmluvu, týkajúcu sa vecných práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, má možnosť aktuálne z výpisu z katastra nehnuteľností zistiť, aké prípadné obmedzenia sa evidujú vo forme poznámky, na tú ktorú nehnuteľnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 1Cdo/68/2019). V prípade poznámky sa teda jedná o úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu. Dôvodom zápisu poznámky je zabezpečiť publicitu prebiehajúceho súdneho konania bez ohľadu na ktorúkoľvek zmenu v osobe vlastníka dotknutej nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2016, sp. zn. 2Sžr/108/2014). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu ani listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise neosvedčil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver o existencii a trvaní hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia domáha, následne tak nemožno vyvodiť ani osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a teda nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 22. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie splnené neboli, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 23. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Máte právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).