Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/88/2026 1726201293 08. 09. 2026 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2026:1726201293.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : K. I., L.. X. X. XXXX, J. B. XXXX/X, J., zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO : 36 862 282, proti žalovanému : O. I., L.. XX. X. XXXX, J. D. XXXX/XX, J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 6. 2026 sp. zn. 8C/28/2026 - 93, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
mení
takto :
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam : byt č. XX/X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na G. A.. E. D., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D., a to najmä ich predať, darovať, zriadiť záložné právo, zaťažiť právom tretej osoby, alebo inej formy scudzenia, ako aj uzatvoriť zmluvy o užívaní týchto nehnuteľností v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. odôvodnenie: 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovanému domáhala zákazu nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam : byt č. XX/X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na G. A.. E. D., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D., najmä ich previesť, darovať, zaťažiť záložným právom alebo iným právom tretej osoby, prípadne uzatvoriť zmluvu o ich užívaní. Návrh na neodkladné opatrenie odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný opakovane podniká kroky smerujúce k prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu na spoločnosť NUWA Estate s.r.o., pričom podľa jej názoru hrozí zmarenie účelu konania vo veci samej a sťaženie výkonu jej práv, ak by došlo k ďalšiemu nakladaniu s predmetom sporu počas prebiehajúceho súdneho konania. Vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k bytu č. XX/X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na G. A.. E. D., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D.. Žalobu žalobkyňa odôvodňuje tým, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným, pričom správanie žalovaného podľa jej názoru napĺňa podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák. 2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2, § 329 ods. 3, § 343 ods. 1 CSP. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobkyňou
sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobkyňa sa nedomáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky. 3/ Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Zo žaloby a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plynie, že žalobkyňa sa v konaní domáha ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva l spoluvlastníckemu podielu žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach prostredníctvom inštitútu vrátenia daru podľa § 630 Obč. zák.. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu opakovane podniká kroky smerujúce k prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, čím podľa názoru žalobkyne hrozí zmarenie účelu konania vo veci samej. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri spoluvlastníckom podiele žalovaného o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam je ku dňu rozhodovania súdu vyznačená plomba na základe konania o povolení vkladu vlastníckeho práva vedeného pod č. E. - XXXX/XXXX. Zároveň je na predmetnom LV zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/53/2025 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetného spoluvlastníckeho podielu. 4/ Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie zásadným spôsobom ovplyvňujú posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Z tvrdení samotnej žalobkyne totiž plynie, že právne úkony smerujúce k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného už boli vykonané pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; obava žalobkyne sa tak netýka budúceho zamýšľaného prevodu, ale právnych následkov prevodu, ktorý už bol predmetom uzatvorených kúpnych zmlúv a ktorý je aktuálne predmetom samostatného katastrálneho a súdneho konania. Súd prvej inštancie považoval za významné, že navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobkyňa domáha zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami voči žalovanému, hoci podľa jej vlastných tvrdení už žalovaný uzatvoril kúpne zmluvy smerujúce k prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu a vo veci prebieha vkladové konanie. Podľa súdu prvej inštancie nemožno prehliadnuť, že účelom neodkladného opatrenia nie je spätne odstraňovať následky už vykonaných právnych úkonov, ale predchádzať vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa síce tvrdí existenciu obavy z ďalšieho nakladania s predmetom sporu, avšak neosvedčila žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že žalovaný alebo iná osoba bezprostredne pripravujú ďalší prevod, zaťaženie alebo inú dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami. Samotná subjektívna obava navrhovateľky z možného budúceho vývoja bez ďalších konkrétnych skutočností nie je spôsobilá založiť potrebu bezodkladného zásahu súdu. 5/ Z návrhu na neodkladné opatrenie nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že po podaní žaloby žalovaný vykonáva alebo bezprostredne pripravuje ďalšie právne úkony smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa svoju obavu zakladá predovšetkým na tom, že žalovaný v minulosti uzatvoril kúpne zmluvy týkajúce sa predmetného spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť však sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje existenciu aktuálnej a bezprostrednej hrozby vyžadujúcej okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Navyše ochrana práv žalobkyne je v súčasnosti zabezpečená právnymi prostriedkami, ktoré právny poriadok poskytuje. Na liste vlastníctva je vyznačená plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní a zároveň aj poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Tieto zápisy plnia informačnú a ochrannú funkciu vo vzťahu k tretím osobám a signalizujú existenciu sporu týkajúceho sa predmetných nehnuteľností. Za situácie, kedy je existencia sporu zverejnená v katastri nehnuteľností, sú práva žalobkyne chránené už samotnými inštitútmi katastrálneho zákona a prebiehajúcimi konaniami, ktoré sa predmetných nehnuteľností týkajú. 6/ Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy ani potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami podľa ust. § 325 CSP. Nebolo osvedčené, že by bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia hrozilo zmarenie alebo podstatné sťaženie výkonu prípadného budúceho rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa nepreukázala existenciu konkrétnych okolností nasvedčujúcich tomu, že po podaní návrhu dochádza alebo má bezprostredne dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami. Za daného stavu by nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo významný zásah do dispozičného oprávnenia vlastníka bez dostatočne osvedčeného dôvodu, a preto by nebolo primerané sledovanému účelu. Keďže
žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 325 CSP, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, keďže návrh na neodkladné opatrenie bol podaný so žalobou vo veci samej. 7/ Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t .j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8/ Súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa snaží zvrátiť v minulosti vykonané dispozičné úkony s nehnuteľnosťou a že neodkladné opatrenie má pôsobiť do budúcnosti a nevie zvrátiť stav, ktorý už nastal. Súčasne súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že jej do budúcnosti zo strany žalovaného hrozí ďalšia ujma, pretože už nastala a do budúcna už takáto ujma nehrozí. Žalobkyňa poukazovala na kroky žalovaného, ktorý 2 x vykonal dispozičné úkony s nehnuteľnosťou ( resp. spoluvlastníckym podielom ). Ide o 2 totožné kúpne zmluvy, ktoré žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložila a opísala okolnosti, na základe ktorých sa voči týmto úkonom bráni a ich zavkladovanie nie je isté, pretože bolo porušené jej predkupné právo. Prvú zmluvu žalovaný a kupujúci podali do katastra na vkladové konanie; žalobkyňa sa voči prvej kúpnej zmluve hneď bránila - podala námietku aj v katastrálnom konaní, aj žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Keď sa táto skutočnosť dostala do vedomia žalovaného a kupujúceho (kataster konanie prerušil a vyzval ich na vyvrátenie skutočnosti, že bolo porušené predkupné právo) v snahe dokonať tento úkon, uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu, v snahe opraviť nedostatok v ponuke predkupného práva, zmluvu uzatvorili v neskorší dátum ako bola doručená listina, ktorá mala byť predkupným právom ostatnej vlastníčke - žalobkyni. Súčasne tieto zmluvné strany vzali pôvodný návrh na vklad späť a na základe druhej zmluvy podali nový návrh na vklad a žiadali o ňom rozhodnúť v zrýchlenom konaní, dúfajúc, že žalobkyňa prehliadne plombu a prebiehajúce ďalšie katastrálne konanie. Ak teda súd uvádza, že nejestvuje pre žalobkyňu hrozba, že sa jej postavenie v tomto spore skomplikuje, pretože žalovaný už nemá možnosť s predmetom vlastníctva nakladať, opak je pravdou. Žalovaný a kupujúci z dvoch kúpnych zmlúv, keď si uvedomili, že prvý dispozičný úkon môže byť problematický, vykonali ďalší, prvý návrh na vklad vzali späť a podali nový návrh na vklad, čím bolo začaté druhé vkladové konanie. Ani v poradí druhá kúpna zmluva však nie je bez vady a aj voči nej sa žalobkyňa bráni, podala opätovnú námietku v katastri, no kataster stále vedie toto vkladové konanie. Ak by žalobkyňa nebola zistila, že sa vedie druhé vkladové konanie a nebola podala námietku, kataster by s najväčšou pravdepodobnosťou kúpnu zmluvu aj zavkladoval. V súčasnosti majú zmluvné strany opätovne možnosť vziať aj druhé vkladové konanie späť, žiadať ho zastaviť a následne kedykoľvek potom uzatvoriť novú kúpnu zmluvu a iniciovať nové vkladové konanie. Žalobkyňa je takto vystavená situácii, kedy je nútená neustále sledovať kataster nehnuteľností, či náhodou nedošlo k späťvzatiu návrhu na vklad a či nebolo podané nové vkladové konanie. 9/ Prvá kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 10. 7. 2025, voči nej vzniesla žalobkyňa námietku v katastrálnom konaní a podala žalobu o neplatnosť tejto zmluvy, ktorá sa vedie na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 49C/53/2025. Zmluvné strany tento dispozičný úkon zopakovali, vediac, že sa žalobkyňa voči prvej kúpnej zmluve bráni (poukazuje na jej nedostatok); žalobkyňa bola nútená pôvodnú žalobu v spore sp. zn. 49C/53/2025 rozšíriť o návrh na neplatnosť aj v poradí druhej kúpnej zmluvy. Je zjavná snaha dokonať prevod vlastníckeho práva a žalobkyňa si právnu ochranu zaslúži do času, kedy nebude právoplatne rozhodnuté komu svedčí vlastnícke právo. 10/ Žalobkyňa nesúhlasí ani s názorom súdu o zbytočnosti neodkladného opatrenia, pretože žalobkyni už bola poskytnutá ochrana katastrom nehnuteľností, ktorý na základe vedených vkladových konaní vyznačil plomby na príslušnom liste vlastníctva. Tento názor nie je správny a súčasne je prejavom rezignácie súdu na poskytnutie súdnej ochrany, o ktorú požiadala žalobkyňa oprávnene. Plomby vyznačené na základe vkladového konania neslúžia na ochranu žalobkyne a nie sú pre ňu ani istotou, pretože strany dispozičného úkonu sú plne oprávnené disponovať s vkladovým konaním, môžu teda
návrh na vkladové konanie vziať späť, následkom čoho kataster plombu vymaže a následne môže byť takýto návrh na vklad podaný opäť. Medzi výmazom plomby a opätovným vkladom bude nehnuteľnosť „voľná“ aj v očiach tretích osôb, ktoré môžu mať o nehnuteľnosť záujem, netušiac, že si dotknutá spoluvlastníčka uplatňuje na túto nehnuteľnosť nárok. Na rozdiel od plomby bude zákaz s nakladaním v katastri nehnuteľnosti zaznačený dovtedy, kým bude trvať a bude jasnou výstrahou pre tretie osoby, že nehnuteľnosť nie je právne voľná a bude účinným zamedzením pred špekulatívnym nakladaním s nehnuteľnosťou. 11/ Naviac plomba nebráni žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou iným spôsobom - napr. zmluvou o užívaní, zriadení záložného práva v prospech tretej osoby a pod. Žalobkyňa nesúhlasila ani s názorom súdu o tom, že by nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia znamenalo neprimeraný zásah do práv žalovaného. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za nedostatočné a vnútorne rozporné, čo znamená porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. 12/ Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne nevyjadril. 13/ Odvolací súd vec preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 14/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16/ Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 17/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k odlišnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému nakladať s označenými nehnuteľnosťami. Vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníčka nehnuteľností, titulom vrátenia daru (§ 630 Obč.zák.). 19/ Ako už uviedol súd prvej inštancie v zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t j . musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (t j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci . Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup
by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 20/ Pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie tohto úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. 21/ Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v takýchto konaniach vyplýva spravidla z toho, že jeho nenariadením navrhovateľovi (žalobcovi) hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla teda ide o prípady, keď sa navrhovateľ (žalobca) prostredníctvom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne stabilizovať právny stav počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Zámer disponovať s nehnuteľnosťou sa totiž dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až vtedy, keď táto dispozícia nastane (plomba) alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť. 22/ Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. v prípade nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí vyplýva, že sú na ňom naďalej vedení ako podieloví spoluvlastníci žalobkyňa a žalovaný, každý v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Avšak už na ňom nie je pri spoluvlastníckom podiele žalovaného vyznačená plomba na základe konania o povolení vkladu vlastníckeho práva vedeného pod č. E. XXXX/XXXX (na príslušnom liste vlastníctva nie je aktuálne vyznačená žiadna plomba). Zároveň je na predmetnom LV naďalej zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/53/2025 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetného spoluvlastníckeho podielu. 23/ Z obsahu spomínaného výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. D. tak nutno vyvodiť, že vkladové konanie vedené pod E. - XXXX/XXXX už neprebieha, k zmene v spoluvlastníckych vzťahoch k sporným nehnuteľnostiam nateraz nedošlo. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/53/2025 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu žalovaného sa týka výlučne označeného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/53/2025, ktorého predmetom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (kúpnych zmlúv), a teda netýka sa súdneho sporu vedeného v posudzovanej veci o určenie vlastníckeho práva žalobkyne titulom vrátenia daru; uvedená poznámka tak v tejto veci nepredstavuje pre žalobkyňu efektívnu ochranu ňou uplatňovaného práva (nebráni žalovanému v dispozícii s jeho spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach). Keďže žalovaný sa pokúsil o predaj svojho spoluvlastníckeho podielu doteraz dvakrát, o jeho úmysle disponovať s jeho spoluvlastníckym podielom nemôžu byť významné pochybnosti. 24/ Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie teda vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia o forme zákazu disponovania s označenými nehnuteľnosťami. Nariadené neodkladné opatrenie obsahuje zákaz žalovanému vykonať konkrétne dispozičné úkony s dotknutými nehnuteľnosťami, ktorými sa má nariadeným neodkladným opatrením predísť, aby sťažili, resp. znemožnili ochranu práv a oprávnených záujmov žalobkyne v rámci konania vo veci samej, berúc do úvahy, že v konaní vo veci samej bude potrebné posúdiť otázku splnenia podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák., keďže dotknuté nehnuteľnosti prešli do ( podielového) spoluvlastníctva žalovaného na základe darovacej zmluvy.
25/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 26/ O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení odvolací súd nerozhodoval, keď aj o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 396 ods.1, § 262 CSP ). 27/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).