Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/97/2026 1726201459 12. 08. 2026 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2026:1726201459.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.. B. J., G.. XX.XX.XXXX, 2/ M. J., G.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: L. G. XX, XXX XX K., prechodne bytom: L. XX, XXX XX A., proti povinným: 1/ O. A., G.. XX.XX.XXXX, 2/ M. A., G.. XX.XX.XXXX, obaja bytom: L. XX, XXX XX A., obaja zastúpení: Mgr. Tomáš Mikelka, advokát so sídlom Ak Palárikova 15, Bratislava, IČO: 42 138 311, o uloženie povinnosti strpieť vstup na pozemok a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinných proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. mája 2026, č. k. 9C/29/2026-78, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie voči povinným 1/ a 2/ m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta . Výrok, ktorým navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zrušuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinným 1/ a 2/ strpieť vstup navrhovateľa a ním poverených osôb na pozemok parc. č. XXXX/X, k. ú. A., obec A., okres A., zapísaný na LV č. XXX, v rozsahu nevyhnutnom na realizáciu a ukončenie zateplenia rodinného domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele č. XXXX, v k.ú. A., obec A., okres A., zapísanom na LV č. XXX8 ( I. výrok). Navrhovateľom 1/ a 2 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( II. výrok). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovatelia sa žalobou vo veci samej domáhajú vydania rozsudku, ktorým bude povinným uložená povinnosť strpieť ich vstup a ním poverených osôb bez podmieňovania (znížením hrúbky EPS) na pozemok parc. č. XXXX, k. ú. A., v rozsahu nevyhnutnom na realizáciu zateplenia rodinného domu, najmä za účelom umiestnenia lešenia a výkonu stavebných prác; ďalej im bude uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorými by bránili realizácii uvedených stavebných prác. Zároveň sa navrhovatelia domáhajú, aby im súd uložil povinnosť po ukončení prác uviesť pozemok povinných do pôvodného stavu a nahradiť prípadnú škodu. 2.1.Navrhovatelia v podanej žalobe súčasne navrhli aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti povinným, tak ako je špecifikovaná v bode 1 odôvodnenia tohto uznesenia. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol, že skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. A.. Povinní sú vlastníkmi susedného pozemku parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. A.. Medzi stavbami sa nachádza priestor o šírke cca 250 cm, pričom vzdialenosť stavby navrhovateľov od hranice pozemku je cca 47 - 55 cm. Uviedli, že disponujú právoplatným stavebným povolením na rekonštrukciu a realizáciu zateplenia rodinného domu kontaktným zatepľovacím systémom s hrúbkou 150 mm EPS. Akcentovali, že zateplenie bude
realizované výlučne na ich pozemku tak, ako bolo projektované a nijakým spôsobom nezasiahne na pozemok povinných. Na ozrejmenie uviedli, že realizáciu zateplenia nie je možné technicky vykonať z ich pozemku, keďže šírka priestoru (47 - 55 cm) neumožňuje umiestnenie lešenia ani bezpečný výkon stavebných prác. Rozvinuli, že opakovane vyzývali povinných na umožnenie vstupu na ich pozemok za účelom realizácie zatepľovania; naposledy predžalobnou výzvou zo dňa 15.4.2026, doručenou dňa 16.4.2026, pričom im ponúkli aj náhradu prípadnej škody a uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Povinní umožnenie vstupu na svoj pozemok podmienili znížením hrúbky zateplenia na 7 cm, (čo je v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a pre stavbu by bolo ohrozením plesňami), v opačnom prípade údajne "nebudú tolerovať žiadne bezdôvodné obmedzovanie užívania svojho majetku". Nedôvodne argumentovali znížením až znemožnením jazdného komfortu medzi domami. Naliehavosť potreby úpravy pomerov navrhovatelia odôvodňovali tým, že majú zabezpečenú realizáciu stavebných prác v konkrétnom časovom období vrátane materiálu, pričom ich nevykonanie by viedlo k vzniku škody spočívajúcej najmä v zvýšení nákladov na realizáciu stavby a prípadných sankciách zo strany dodávateľa. Zároveň dochádza k neodôvodnenému odkladu realizácie právoplatne povolenej stavby do obdobia so zníženou možnosťou získania iných pracovníkov. 3. Súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 324 ods.1, § 325 ods. 1, ods. 2, písm. d), § 239 ods. 1, ods. 2 C.s.p., § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V odôvodnení vysvetlil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. 4. Skonštatoval, že z obsahu spisu mal preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese A., obci A., katastrálne územie A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, konkrétne parcely registra "C", parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 876 m2 a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX na pozemku parc. č. XXXX. Povinní sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese A., obci A., katastrálne územie A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, konkrétne parcely registra "C", parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 875 m2, stavby - rodinného domu s prístavbou so súpisným číslom XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X a stavby garáže so súpisným číslom XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X. Ozrejmil, že zo Stavebného povolenia vydaného dňa 22.12.2016 Mestom A., spoločným stavebným úradom, právoplatného dňa 02.06.2017, vyplynulo, že navrhovateľom bola povolená rekonštrukcia a sanácia rodinného domu a zmena stavu letnej kuchyne rekonštrukciou a novej strešnej konštrukcie na L. F. Z. A. na pozemku parc. č. XXXX, k. ú. A.. Ďalej zistil, že predžalobnou výzvou zo dňa 15.04.2026 navrhovatelia vyzvali povinných umožniť im vstup na ich pozemok parc. č. XXXX/X za účelom realizácie zateplenia rodinného domu súp. č. XXXX. 5. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že po oboznámení sa s obsahom spisu a skutkovým stavom dospel k záveru, že navrhovatelia osvedčili, že ich právo vyplývajúce z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je ohrozené. Argumentoval, že vlastník veci nesmie iného vlastníka obmedzovať vo výkone jeho vlastníckych práv, do ktorých je možné zahrnúť i nevyhnutnú údržbu a opravu veci a za tým účelom je povinný strpieť i vstup na svoj pozemok pre dobu nevyhnutnú. Touto nevyhnutnou dobou je realizácia a ukončenie prác na zateplení rodinného domu. 6. Záverom v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinní. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). V dôvodoch odvolania zrekapitulovali obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedli, že navrhovatelia predložili súdu na preukázanie oprávnenia zatepľovať stavebné povolenie zo dňa 22.12.2016, kde na strane 2 stavebného povolenia je uvedené, že: „Obalová konštrukcia obvodového plášťa je projektovaná ako kontaktovaný zatepľovací systém. Tvorí ho tepelná izolácia z polystyrénu hrúbky 150 mm lepená stavebnou lepiacou maltou a kotvená terčovými hmoždinkami“. Navrhovatelia však nepredložili súdu projekt požiarnej ochrany schválený v stavebnom konaní ako súčasť projektovej
dokumentácie overenej v stavebnom konaní a neoddeliteľná súčasť stavebného povolenia. V riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovanej špecialistom požiarnej ochrany Ľ. J.Á., ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, je na strane 3 uvedené: „ „Obalová konštrukcia obvodového plášťa je projektovaná ako kontaktný zatepľovací systém. Tvorí ho tepelná izolácia z polystyrénu hrúbky 100 mm lepená stavebnou lepiacou maltou a kotvená terčovými hmoždinkami“. V riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby je ďalej na strane 6 uvedené: „Obvodové steny budú zateplené kontaktným zatepľovacím systémom s tepelným izolantom z polystyrénu hr. 100 mm“. V riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby je ďalej na poslednej strane uvedené: „Posudzované objekty musia byť z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti zhotovené a užívané podľa podmienok v tejto technickej správe PBS. V prípade akýchkoľvek zmien účelu užívania, prípadne dispozičného alebo konštrukčného riešenia stavebných objektov uvedeného v tomto riešení PBS, je nutné zabezpečiť prehodnotenie riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby v súlade s platnými predpismi.“ Z technickej správy riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby teda podľa nich jednoznačne a bez pochýb vyplýva, že zateplenie rodinného domu navrhovateľov je možne realizovať výlučne zatepľovacím systémom hrúbky maximálne 100 mm. Zatepľovanie systémom hrúbky 150 mm je v rozpore s projektovou dokumentáciu overenou v stavebnom konaní a najmä v rozpore s protipožiarnymi opatreniami. Povinní 1/ a 2/ ďalej argumentovali, že nie je pravda, že neumožnili navrhovateľom vstup na pozemok na účely zateplenia. Rozviedli, že sa so žalujúcou stranou dohodli na spoločnom postupe pri zatepľovaní domu. Akcentovali, že postupovali podľa dohody, zmenili dispozíciu vstupnej brány, ktorá bola postavená od začiatku výstavby obidvoch rodinných domov právnymi predchodcami strán sporu. Podľa dohody následne umožnili navrhovateľom vstup na pozemok a začatie zatepľovania. Keďže však zistili, že navrhovatelia realizujú zateplenie v rozpore s technickou správou riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby a namiesto zateplenia hrúbky 100 mm realizujú zateplenie v hrúbke 150 mm, okamžite zasiahli a vyzvali navrhovateľov na realizáciu v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, čo však odmietli a naďalej odmietajú. Poukázali na to, že povinnosť navrhovateľov zatepliť rodinný dom systémom v hrúbke maximálne 100 mm preukazuje aj rozhodnutie Mesta A. ako spoločného stavebného úradu zo dňa 24.06.2022, sp. zn. 808-18-Sc- Kt, v ktorom stavebný úrad jednoznačne uviedol, že zateplenie bude zrealizované z polystyrénu hrúbky 100 mm. Toto konanie naďalej aj v súčasnosti pokračuje, keďže rozhodnutie Mesta A. bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava zo dňa 12.12.2022 pre procesné chyby, avšak už vydanie rozhodnutia stavebným úradom s povinnosťou zatepliť v hrúbke 100 mm predstavuje jednoznačný názor stavebného úradu na hrúbku zateplenia a záväznosť technickej správy riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby. Nepripravenosť a nespôsobilosť navrhovateľov realizovať v súčasnosti zateplenie preukazuje aj rozhodnutie mesta A. ako spoločného stavebného úradu zo dňa 16.04.2026 v tomto stále prebiehajúcom konaní, ktorým stavebný úrad ako príslušný orgán prerušil konanie o opatreniach na susednom pozemku týkajúcich sa zateplenia začaté na návrh navrhovateľov z dôvodu chýbajúcej dokumentácie a vyzval navrhovateľov na doplnenie v lehote 30 dní s upozornením, že ak nedostatky neodstránia, stavebný úrad konanie zastaví. Zdôraznili, že navrhovatelia namiesto doplnenia požadovaných podkladov a zatepľovania v súlade s technickou správou riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby sa obrátili na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré im má umožniť vstup bez akýchkoľvek podmienok na vstup a realizáciu a to vo vzťahu k času realizácie a rozsahu realizácie, k oznámeniu v dostatočnom predstihu pred začatím realizácie, aby sa mohli zariadiť, vyznačením rozsahu zabratia ich pozemku, maximálneho časového úseku určeného na realizáciu zateplenia a ďalších podmienok, ktoré by boli posúdené v riadnom konaní a ku ktorým by sa ako žalovaní mohli riadne vyjadriť. Nie je možné z ich strany požadovať akceptáciu takého konania, ktoré znamená taký neodôvodnený zásah do ich vlastníckych práv, ktorý by znamenal ohrozenie ich vlastníckych práv z dôvodu porušenia povinností na úseku protipožiarnej bezpečnosti stavby. Ďalej poukázali na to, že súd prvej inštancie v bode 6. uznesenia uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je okrem iného aj osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázali na to, že naliehavosť bezodkladnej úpravy navrhovatelia odôvodnili výlučne tým, že majú zabezpečenú realizáciu stavebných prác v konkrétnom časovom období, pričom ich nevykonanie by viedlo k vzniku ďalších škôd, spočívajúcich najmä vo zvýšení nákladov na realizáciu stavby a prípadných sankciách zo strany dodávateľa. Na tomto mieste zdôraznili, že navrhovatelia tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali; nepreukázali, zmluvu alebo inú dohodu so zhotoviteľom, zabezpečenie materiálu a ani zabezpečenie konkrétneho časového obdobia na realizáciu. Z uvedeného mali za to, že nemôžu byť zodpovední za uzavretie zmluvy navrhovateľmi so zhotoviteľom a za skutočnosť, že navrhovateľom má údajne vyplývať nejaká sankcia zo strany dodávateľa. Navrhovatelia taktiež podľa odvolateľov nepreukázali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže navrhovatelia nemajú zateplenú stranu domu od
strany povinných takmer 10 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia a z tohto dôvodu im žiadna bezprostredná ujma nezateplením v súčasnosti nehrozí a ani ju nepreukázali. Podčiarkli, že nariadením neodkladného opatrenia a zateplením v hrúbke 150 mm, ako to chcú urobiť navrhovatelia, práve naopak vznikne nenapraviteľná ujma im keďže zateplenie v hrúbke 150 mm už nebude možné odstrániť. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zrušením neodkladného opatrenia sa umožní v konaní vo veci samej posúdenie všetkých podmienok realizácie zateplenia a najmä vo vzťahu k hrúbke zateplenia. V tejto súvislosti zdôraznili, že umožnením zatepľovania navrhovateľom na základe neodkladného opatrenia v rozpore s technickou správou riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby hrozí práve im vznik bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú následne nebude možné napraviť. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zrušením neodkladného opatrenia sa taktiež umožní stavebnému úradu ako príslušnému orgánu v konaní posúdiť a určiť všetky podmienky realizácie zateplenia po doplnení požadovaných podkladov navrhovateľmi. Zdôraznili, že nariadením neodkladného opatrenia v znení napadnutého uznesenia došlo k ich porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže súd ním vlastne rozhodol o veci samej bez riadneho konania s nimi ako žalovanými. Rozvinuli, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj žalobou vo veci samej sa navrhovatelia (žalobcovia) domáhajú vstupu na pozemok. Umožnením vstupu na pozemok nariadením neodkladného opatrenia bez akýchkoľvek podmienok pre navrhovateľov (žalobcov) súd porušil ich právo povinných (žalovaných) na spravodlivý proces, v ktorom by sa posúdili všetky podmienky na realizáciu zateplenia. Umožnením realizácie zateplenia bez akýchkoľvek podmienok a kedykoľvek na základe neodkladného opatrenia, ktoré je doručením vykonateľné, sa v neodôvodnenom rozsahu a nad rámce zákona zasiahlo do ich vlastníckych práv. Vzhľadom na uvedené mali za to, že prvoinštančný súd postupoval nesprávne, ak na základe tvrdení navrhovateľov nariadil neodkladné opatrenie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže použil správny predpis, ale nesprávne ho aplikoval. Navrhovatelia nepreukázali splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a to najmä naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 8. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K námietke povinných v odvolaní ohľadom rozporu medzi pôvodným riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby z roku 2015, v ktorom bola uvedená hrúbka tepelnej izolácie 100 mm, a stavebným povolením, v ktorom je uvedená hrúbka tepelnej izolácie 150 mm, uviedli, že počas stavebného konania bol pôvodný návrh upravený, pričom Spoločný stavebný úrad túto zmenu výslovne zaevidoval (18.3.2016) v „Oznámení o doplnení podania", v ktorom je uvedené zmena zateplenia z 100 mm na 150 mm. Po oznámení tejto zmeny bolo vykonané ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním (14.4.2016) za účasti účastníkov konania a projektanta. Následne bolo vydané právoplatné stavebné povolenie (2.6.2017), ktoré v opise stavby výslovne uvádza tepelnú izoláciu z polystyrénu hrúbky 150 mm. Stavebný úrad teda o zmene vedel, zmenu prerokoval a pri vydaní rozhodnutia s ňou počítal. Poukázali na to, že autorizovaný špecialista požiarnej ochrany V.. T.. T. M., O.., po posúdení existujúceho a realizovaného stavu uviedol (august -2021), že „existujúca a realizovaná budova z hľadiska - PBS sú riešené v súlade s platnou legislatívou a Mestom A. schválenou projektovou dokumentáciou. Samotná existencia rozdielu medzi údajom uvedeným v skoršom podklade z roku 2015 a údajom uvedeným v neskoršom právoplatnom stavebnom povolení, preto neosvedčuje neoprávnenosť realizácie zateplenia ani nespochybňuje ich nárok. Vo vyjadrení ďalej uviedli, že zároveň nesúhlasia s tvrdením odvolateľov, že medzi účastníkmi došlo k dohode o realizácii zateplenia v hrúbke 100 mm. Ozrejmili, že zo stretnutia na stavebnom úrade (jeseň 2025) nevyplýva existencia dohody o konkrétnej hrúbke zateplenia. Naopak poukázali na to, že im bolo odporučené preveriť potrebnú a prípustnú hrúbku tepelnej izolácie pre predmetnú obvodovú stenu, čo by postrádalo význam, ak by už existovala dohoda účastníkov o konkrétnom technickom riešení. Poukázali tiež na to, že odvolatelia nevyžadovali žiadne formálne popisy vo vzťahu k času realizácie, k „oznámeniu v dostatočnom predstihu pred začatím realizácie, aby sa mohli zariadiť, vyznačením rozsahu zabratia ich pozemku, maximálneho časového úseku určeného na realizáciu zateplenia a ďalších prác, naopak sami vyjadrili susedskú ochotu umožniť priestor pre stavebné práce na zatepľovaní. Pri začatí prác dňa 9.4.2026 sa ale ohradili proti zatepľovaniu podľa schváleného stavebného povolenia, prikázali demontovať vykonané nalepené časti EPS a vykázali pracovníkov s tým, že zateplenie povolia len podľa ich vlastných požiadaviek - tenkým 7 cm EPS, s odôvodnením, že „sami majú 5 cm zateplenie". Vo vzťahu k poukazu odvolateľov na postup stavebného úradu zo dňa 16.04.2026, navrhovatelia uviedli, že nešlo o rozhodnutie vo veci samej, ale o procesný úkon smerujúci k doplneniu podkladov konania. Samotná výzva na doplnenie dokumentácie, ktorá bola doplnená obratom (príloha č.3), a nepreukazuje ich nepripravenosť realizovať zateplenie
ani nespochybňuje ich oprávnenie domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Ďalej mali za to, že povinní taktiež nesprávne vyvodzujú absenciu naliehavosti z toho, že predmetná časť stavby nebola zateplená dlhšie obdobie. Opomínajú však okolnosti, ktoré realizácii zateplenia objektívne bránili. Ozrejmili, že po dlhé roky sa pri predmetnej stene nachádzala konštrukcia vstupnej brány susednej nehnuteľnosti v bezprostrednej blízkosti ich obvodovej steny kde kvôli presahom strechy a v súlade s katastrom aj oficiálnym geodetickým meraním je ešte 47 cm ich pozemku, kde stĺp brány povinných znemožňoval realizáciu zateplenia v plánovanom rozsahu. Otázka odstránenia alebo premiestnenia tejto prekážky nie je stále dlhodobo vyriešená. Poukázali na to, že napriek ich snahe aj stavebného úradu sa nepodarilo nájsť v archívoch mesta, okresu aj archívu v Modre písomný súhlas právnych predchodcov navrhovateľov s takým umiestnením brány. Situáciu následne ovplyvnili aj zmeny vlastníckych vzťahov po úmrtí pôvodných vlastníkov susednej nehnuteľnosti a súvisiace dedičské konania. Až po nadobudnutí vlastníctva súčasnými povinnými došlo k výmene pôvodnej brány. Ani tým však nebol samotný problém odstránený, keďže nová konštrukcia brány bola opätovne osadená v bezprostrednej blízkosti predmetnej steny, ale opätovne na pozemku v ich vlastníctve, opätovne bez ich súhlasu, či vedomia. Dlhodobé neuskutočnenie zateplenia preto nebolo dôsledkom ich nečinnosti, ale existencie prekážok, ktoré realizácii stavebných prác objektívne bránili. Po celú dobu stavebných prác a zatepľovania troch strán domu bol znemožňovaný vstup na susedný pozemok, dokonca aj pri drobných havarijných situáciách. Samotná dĺžka trvania sporu preto nevylučuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Zároveň nesúhlasili s tvrdením povinných, že nemali zabezpečenú realizáciu stavebných prác. Zdôraznili, že na realizáciu zateplenia mali zabezpečeného zhotoviteľa stavebných prác (prostredníctvom stavebného portálu V..sk), s ktorým uzatvorili zmluvný vzťah a zhotoviteľovi uhradili zálohu vo výške 1 500 EUR, naviac materiál EPS bol nimi vopred zabezpečený a uskladnený na ich dvore. Stavebné práce boli pripravené na realizáciu, pričom zhotoviteľ na miesto výkonu prác aj nastúpil. Tvrdenie odvolateľov, že nemali zabezpečeného zhotoviteľa ani konkrétny termín realizácie, preto nezodpovedá skutočnosti. Tvrdenie povinných, že realizáciou zateplenia vznikne nenapraviteľná ujma, považovali za ich ničím nepreukázanú domnienku. Argumentovali, že povinní nepreukázali, aká konkrétna ujma by im mala vzniknúť realizáciou zateplenia podľa právoplatného stavebného povolenia. Ich argumentácia je založená výlučne na tvrdení, že hrúbka tepelnej izolácie má byť 100 mm namiesto 150 mm. Samotná existencia tohto sporu však podľa navrhovateľov nepreukazuje vznik bezprostrednej a nenapraviteľnej ujmy. Nesúhlasili ani s odvolacou argumentáciu povinných, že neodkladným opatrením bolo rozhodnuté o veci samej. Dôvodili, že neodkladné opatrenie predstavuje iba dočasnú úpravu pomerov účastníkov a nijakým spôsobom nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Ani po jeho vykonaní nebude odňatá možnosť rozhodnúť o žalobe v riadnom konaní a vysporiadať všetky námietky účastníkov. Doplnili, že výrok uznesenia navyše ukladá povinným iba povinnosť strpieť ich vstup a vstup nimi poverených osôb na pozemok v rozsahu nevyhnutnom na realizáciu a ukončenie zateplenia rodinného domu. Z uvedeného mali za to, že neodkladné opatrenie preto nepredstavuje konečné rozhodnutie o právach a povinnostiach účastníkov. Zopakovali, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej realizujú stavebné práce na základe právoplatného stavebného povolenia. Na dokončenie zateplenia predmetnej steny je nevyhnutný vstup na susedný pozemok. Povinní vstup na pozemok neumožnili, resp. podmieňovali jeho umožnenie podmienkami, ktoré nie sú obsiahnuté v právoplatnom stavebnom povolení. Záverom uviedli, že súd prvej inštancie mal k dispozícii dostatok podkladov na osvedčenie existencie ich nároku a potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Mali za to, že povinní vo svojom odvolaní neuvádzajú také nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. 9. Povinní vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľov, že počas stavebného konania bol pôvodný návrh upravený a stavebný úrad zaevidoval zmenu, keď stavebný úrad v oznámení uviedol zmenu zateplenia z 100 mm na 150 mm uviedli, že toto popierajú. Argumentovali, že oznámenie stavebného úradu o miestnom zisťovaní nepreukazuje zmenu projektovej dokumentácie zateplenia. Zmenu projektovej dokumentácie na zateplenie v hrúbke 150 mm, ktorá by bola overená a schválená v stavebnom konaní, žalobcovia nepredložili a nepreukázali. K tvrdeniu navrhovateľov, že dôvodom nezateplenia steny v dĺžke 10,52 m takmer 10 rokov od právoplatnosti povolenia mal byť údajne stĺpik brány povinných umiestnený v blízkosti steny podotkli, že navrhovatelia však neuviedli, že pôvodný stĺpik brány v šírke cca 20-30 cm sa nachádzal na úplnom kraji steny a teda mali možnosť 10 rokov zatepliť takmer celú stenu, pričom aj na zateplenie tejto časti v oblasti pôvodného stĺpika približne 20 - 30 cm existovalo technologické riešenie. Akcentovali preto, že navrhovatelia takmer 10 rokov nemali záujem zatepliť stenu, keďže zateplenie steny pri zachovaní pôvodného stĺpika bolo niekoľkokrát ponúkané zo strany ich právnych predchodcov. Existencia stĺpika vo veľkosti maximálne 30 cm nachádzajúceho sa na úplnom kraji steny nemohla byť
dôvodom na nezateplenie steny. Vzhľadom na uvedené naďalej zotrvali na skutočnosti, že navrhovatelia nepreukázali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by im mala hroziť v súčasnosti a ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovatelia nemajú zateplenú stranu domu od povinných takmer 10 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia a zatepleniu nebránila existencia pôvodného stĺpika brány. Nesúhlasili s tvrdením navrhovateľov, že neodkladným opatrením nebolo rozhodnuté vo veci samej a že ani po jeho vykonaní nebude odňatá možnosť rozhodnúť o žalobe a vysporiadať sa so všetkými námietkami strán sporu. Dôvodili, po realizácii zateplenia na základe neodkladného opatrenia zanikne nárok navrhovateľov, ktorého sa domáhajú vo veci samej, keďže už nebude existovať dôvod na strpenie ich vstupu na pozemok povinných. S poukazom na vyššie uvedené zotrvali na tom, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak na základe tvrdení navrhovateľov nariadil neodkladné opatrenie. Navrhovatelia nepreukázali splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a to najmä naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 10. Oprávnení vo vyjadrení k vyjadreniu povinných nesúhlasili s ich tvrdením, že medzi účastníkmi došlo k dohode o realizácii zateplenia v hrúbke 70 mm a následne 100 mm. Argumentovali, že na rokovaniach na stavebnom úrade prebiehala diskusia o možnostiach technického riešenia a o odstránení prekážok realizácie stavebných prác. Upriamili pozornosť na to, že zo zápisnice zo dňa 17.06.2025 však nevyplýva jednoznačný prejav ich vôle, ktorým by sa vzdali realizácie stavby podľa právoplatného stavebného povolenia, alebo ktorým by uzavreli záväznú dohodu o zmene hrúbky tepelnej izolácie. Naopak, aj na ďalšom rokovaní na stavebnom úrade bola otázka vhodnej hrúbky tepelnej izolácie naďalej predmetom riešenia a bolo stavebným úradom Senec odporučené preveriť minimálnu vhodnú hrúbku zateplenia pre predmetnú obvodovú stenu, aby splnila účel zateplenia a nepoškodzovala stavbu vlhkosťou pri nedostatočnej hrúbke. Táto skutočnosť potvrdzuje, že otázka hrúbky zateplenia medzi účastníkmi nebola uzavretá záväznou dohodou. Podčiarkli, že povinní pri jednaniach na stavebnom úrade vlastne neuviedli, z akého relevantného právneho dôvodu by malo byť zateplenie predmetnej steny, umiestnené výlučne na pozemku navrhovateľov a realizované podľa právoplatného stavebného povolenia menšej hrúbky ako schválené a iné ako pred 8 rokmi zateplené tri steny rodinného domu. K tvrdeniu povinných, že pôvodný stĺpik brány nemohol brániť realizácii zateplenia, uviedli, že nikdy netvrdili, že jedinou prekážkou bola samotná šírka stĺpika. Ozrejmili, že dlhodobý problém spočíval v umiestnení konštrukcie brány v bezprostrednej blízkosti obvodovej steny (v dotyku), v obmedzenom manipulačnom priestore potrebnom na realizáciu stavebných prác, naviac aj v dlhodobom spore o oprávnenosť umiestnenia stĺpika s časťou brány na ich pozemku. Až po výmene pôvodnej brány začiatkom roka 2026 došlo k odstráneniu tejto technickej prekážky, (odstup od steny), čím sa vytvorili podmienky na realizáciu zateplenia. Samotný spor o oprávnenosť opätovne svojvoľného umiestnenia aj nového stĺpika na pozemok navrhovateľov je predmetom samostatného konania, ktoré beží na Stavebnom úrade v A. už od roku 2018 a nie je predmetom tohto konania. Rozvinuli, že po výmene pôvodnej brány došlo medzi účastníkmi k relatívnemu zlepšeniu vzájomnej komunikácie, pričom odvolatelia vyjadrili súhlas s možnosťou realizácie stavebných prác aj bezprostredne po vzájomnej dohode o termíne. Zabezpečili preto zhotoviteľa, stavebný materiál, uhradili zálohu zhotoviteľovi a pripravili samotnú realizáciu stavebných prác, čo povinní umožnili. K prerušeniu prác došlo až po ich začatí, keď povinní odmietli umožniť pokračovanie zateplenia podľa právoplatného stavebného povolenia a podmienili vstup na svoj pozemok požiadavkou na realizáciu zateplenia v inej hrúbke, než je uvedená v stavebnom povolení. Mali za to, že povinní ani vo svojej replike neuviedli také nové skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi neodkladným opatrením. Zároveň zdôraznili, že ich cieľom počas celého obdobia nebolo vyvolávať ani prehlbovať susedský spor, ale dosiahnuť urýchlené dokončenie stavebných prác vzájomnou dohodou. Tomu zodpovedá aj opakovaná účasť na rokovaniach na stavebnom úrade, snaha vyjasniť požiadavky smerujúce k umožneniu realizácie prác, ako aj zabezpečenie zhotoviteľa, stavebného materiálu a dohodnutého termínu realizácie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali až v okamihu, keď napriek týmto krokom povinní znemožnili pokračovanie stavebných prác tým, že vykázali zhotoviteľov a podmienili vstup na svoj pozemok požiadavkami, ktoré nevyplývajú z právoplatného stavebného povolenia. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinných je dôvodné.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty sporových strán uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj argumenty povinných uvedené v odvolaní, bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu ne/boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie navrhovateľmi požadovaného neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 15. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 C.s.p. musí byť preukázaná existencia potreby bezodkladne upraviť pomery. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať po určité dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia tejto podmienky v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, avšak musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade navrhovatelia, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí byť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. 17. Po preskúmaní návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého uznesenia odvolací súd nezistil na rozdiel od súdu prvej inštancie žiadny dôvod, na základe ktorého by
bola bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci argumentoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, nakoľko navrhovatelia osvedčili, že ich právo vyplývajúce z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je ohrozené. Vlastník veci nesmie iného vlastníka obmedzovať vo výkone jeho vlastníckych práv, do ktorých je možné zahrnúť i nevyhnutnú údržbu a opravu veci a za tým účelom je povinný strpieť i vstup na svoj pozemok pre dobu nevyhnutnú. Touto nevyhnutnou dobou je realizácia a ukončenie prác na zateplení rodinného domu. Tieto argumenty sú však podstatné pre rozhodnutie v merite veci, nie pre posúdenie splnenia existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 18. Samotní navrhovatelia v návrhu vo veci samej uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. A.. Povinní sú vlastníkmi susedného pozemku parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. A.. Medzi stavbami sa nachádza priestor o šírke cca 250 cm, pričom vzdialenosť stavby navrhovateľov od hranice pozemku je cca 47 - 55 cm. Poukázali na to, že disponujú právoplatným stavebným povolením na rekonštrukciu a realizáciu zateplenia rodinného domu kontaktným zatepľovacím systémom s hrúbkou 150 mm EPS. Ubezpečili, že zateplenie bude realizované výlučne na ich pozemku tak, ako bolo projektované a nijakým spôsobom nezasiahne na pozemok povinných. Rozvinuli, že opakovane vyzývali povinných na umožnenie vstupu na ich pozemok za účelom realizácie zatepľovania; naposledy predžalobnou výzvou zo dňa 15.4.2026, doručenou dňa 16.4.2026, pričom im ponúkli aj náhradu prípadnej škody a uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Povinní umožnenie vstupu na svoj pozemok podmienili znížením hrúbky zateplenia na 7 cm, (čo je v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a pre stavbu by bolo ohrozením plesňami), v opačnom prípade údajne "nebudú tolerovať žiadne bezdôvodné obmedzovanie užívania svojho majetku". Mali za to, že nedôvodne argumentovali znížením až znemožnením jazdného komfortu medzi domami. 19. Naliehavosť potreby úpravy pomerov navrhovatelia odôvodnili tým, že majú zabezpečenú realizáciu stavebných prác v konkrétnom časovom období vrátane materiálu, pričom ich nevykonanie by viedlo k vzniku škody spočívajúcej najmä v zvýšení nákladov na realizáciu stavby a prípadných sankciách zo strany dodávateľa. Zároveň mali za to, že dochádza k neodôvodnenému odkladu realizácie právoplatne povolenej stavby do obdobia so zníženou možnosťou získania iných pracovníkov. 20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli žiadne také podstatné argumenty, ktoré by preukazovali dôvodnosť tohto ich návrhu. Je možné dospieť k záveru, že všetky nimi uvádzané skutočnosti sa týkajú merita veci. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť to, že od právoplatnosti stavebného povolenia vydaného Mestom A., spoločným stavebným úradom (02.06.2017) do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (24.04.2026) uplynul značný časový odstup; takmer 9 rokov. Podmienka, ktorú zákon pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, t.j. potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, preto podľa odvolacieho súdu nie je splnená. 21. K argumentácii navrhovateľov uvedenej v ich vyjadreniach adresovaných súdu ako reakcia na povinnými podané odvolanie, týkajúcej sa ich skutkových tvrdení, že povinní nesprávne vyvodzujú absenciu naliehavosti z toho, že predmetná časť stavby nebola zateplená dlhšie obdobie, dôvodiac, že títo opomínajú okolnosti, ktoré realizácii zateplenia objektívne bránili a to, že po dlhé roky sa pri predmetnej stene nachádzala konštrukcia vstupnej brány susednej nehnuteľnosti v bezprostrednej blízkosti ich obvodovej steny, kde kvôli presahom strechy a v súlade s katastrom aj oficiálnym geodetickým meraním je ešte 47 cm ich pozemku, kde stĺp brány povinných znemožňoval realizáciu zateplenia v plánovanom rozsahu a že napriek ich snahe sa nepodarilo nájsť v archívoch mesta písomný súhlas právnych predchodcov navrhovateľov s takým umiestnením brány; a že situáciu následne ovplyvnili aj zmeny vlastníckych vzťahov po úmrtí pôvodných vlastníkov susednej nehnuteľnosti a súvisiace dedičské konania a že až po nadobudnutí vlastníctva súčasnými povinnými došlo k výmene pôvodnej brány, odvolací súd uvádza, že uvedené skutkové tvrdenia navrhovatelia prvý krát použili až v reakcii na odvolaciu argumentáciu povinných. Navyše ani z uvedenej argumentácie navrhovateľov nie je možné vyvodiť splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, už s poukazom na vyššie konštatovaný rámec časového odstupu od vydania stavebného povolenia na uskutočnenie zateplenia, do podania samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V kontexte navrhovateľmi popisovaných komplikovaných vzťahov s povinnými a ich právnymi predchodcami, by sa na účely preukázania splnenia zákonného predpokladu existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov javilo odvolaciemu súdu náležitejšie
podanie takého návrhu v skoršom časovom období od právoplatnosti nimi uvádzaného stavebného povolenia. 22. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinným 1/ a 2/ strpieť vstup navrhovateľa a ním poverených osôb na pozemok parc. č. XXXX/X , k. ú. A., obec A., okres A., zapísaný na LV č. XXX, v rozsahu nevyhnutnom na realizáciu a ukončenie zateplenia rodinného domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele č. XXXX, v k.ú. A., obec A., okres A., zapísanom na LV č. XXXX ( I. výrok) je nesprávne, preto v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 23. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania ( II. výrok), tento odvolací súd podľa § 391 ods. 1 písm. c) zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané nakoľko neexistovali. 24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia neodkladného opatrenia návrh na neodkladné opatrenie podali spolu so žalobou vo veci samej, o ktorej bude ešte len súd rozhodovať v ďalšom konaní. Je možné teda skonštatovať, že návrh na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vecou samou nebol a teda ani preskúmavané napadnuté uznesenie nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. končí konanie. 26. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo veci samej. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ). .