Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/84/2023 2118208634 28. 01. 2026 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 813 474, právne zastúpeného: bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2333/7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Mgr. Marcela Turasová, so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, zn. správcu: S1887, správca úpadcu: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové, IČO: 36 269 727, právne zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa 17.03.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa 17.03.2022 v napadnutom I. výroku m e n í tak, že určuje, že žalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok: - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/1 vo výške 3.900,44 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 30.165,64 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00151, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/2 vo výške 4.668,44 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 100,-eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00119, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/3 vo výške 4.102,16 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 27.447,47 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00034, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/4 vo výške 4.102,16 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 27.447,47 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00033, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/5 vo výške 5.715,36 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 33.438,96 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00271, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/6 vo výške 5.715,36 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 32.248,49 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00259, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/7 vo výške 3.088,32 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 11.037,34 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00038, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/8 vo výške 3.707,32 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 13.230,12 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00037,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/9 vo výške 9.106,16 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 57.013,19 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00381, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/10 vo výške 9.106,16 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 57.013,19 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00380, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/11 vo výške 2.139,64 eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 4.111,25 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00199, - pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/12 vo výške 6.750,- eur titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 12.756,25 eur titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00145, v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018 na majetok úpadcu: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové, IČO: 36 269 727. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa 17.03.2022 v súvisiacom II. výroku p o t v r d z u j e . III. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 28 ods. 1, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 9, ods. 14 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 392 ods. 2, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 titulom istiny v poradí „E“ a titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ v tam uvedených výškach a z jednotlivých leasingových zmlúv v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018. Zároveň súd prvej inštancie výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2018 domáhal určenia, že je veriteľom správcom popretých pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018 voči úpadcovi čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a v časti prihlásených neuhradených leasingových splátok aj čo do poradia tak, ako boli prihlásené do konkurzného konania. Žalobca pohľadávky prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktoré vznikli porušením povinností úpadcu pri neplnení leasingových zmlúv. Žalovaný poprel pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a v časti pohľadávok aj čo do poradia. V prípade popretého poradia bol správca toho názoru, že pohľadávky uplatnené ako zmluvná pokuta je možné uznať veriteľovi ako podriadené pohľadávky s najnižším poradím. Všetky dokumenty, ktorých absenciu správca namietol v popretí, boli správcovi doručené mailom dňa 11.09.2018. Predmetom leasingu boli stroje, pričom sa jednalo o špecifické stroje, ktorých výroba sa začína až po doručení objednávky a výrobné čísla sa nachádzajú v preberacích protokoloch. V čase uzavretia leasingových zmlúv stroje ešte neexistovali. Zmluvné pokuty boli uplatnené v súlade s čl. 11.11 Všeobecných zmluvných podmienok. Dlžné leasingové splátky sa stali splatnými pred vypovedaním zmlúv. S popretím poradia sa žalobca stotožnil a súhlasí s ich zaradením do zoznamu v poradí „D“, t. j. ako podriadené pohľadávky. Právnym titulom vzniku pohľadávok bolo neplnenie zmluvných povinností leasingového nájomcu. Moment vzniku v prípade leasingových splátok je moment, kedy sa jednotlivé splátky stali splatnými a v prípade zmluvných pokút moment ukončenia zmluvy. Na jednotlivé pohľadávky sa
uplatňuje štvorročná premlčacia doba. Všetky leasingové zmluvy boli vypovedané 30.05.2018, a to z dôvodu neplatenia pravidelných leasingových splátok. 3. Žalovaný namietal, že z podanej žaloby nevyplýva právny dôvod vzniku popretých pohľadávok a absentuje časové vymedzenie vzniku pohľadávky, špecifikácia jej výšky a preukázanie, že žalobca má nárok na uspokojenie každej jednej pohľadávky v poradí „E“, ako aj preukázanie, že sa nejedná o premlčané pohľadávky. Žalobca nepreukázal oprávnenosť ním uplatnených pohľadávok a potrebné doklady doručil správcovi až 11.09.2018, hoci dňa 10.09.2018 uplynula lehota na popieranie. Tieto doklady nemožno chápať ako doplnenie prihlášky, keďže zákon neumožňuje jej doplnenie. Žalovaný namietal, že v leasingových zmluvách absentujú podstatné náležitosti a kúpne zmluvy netvorili súčasť prihlášky. Zároveň bolo nevyhnutné preukázať vlastnícke právo k predmetom leasingu. Predmet leasingu bolo potrebné špecifikovať, rovnako bolo potrebné preukázať, ktoré výpovede zmlúv žalobca doručoval, teda či vzniklo právo na zmluvnú pokutu. Nakoľko nedošlo k platnému ukončeniu leasingových zmlúv, je pohľadávka žalobcu v tejto časti podmienenou. Splátkový kalendár nebol súčasťou prihlášky pohľadávok. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 36Cbi/24/2018 - 369 zo dňa 13.02.2020, keď prvým výrokom zastavil konanie v časti určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti časti uplatnených zmluvných pokút (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom), druhým výrokom vyhovel žalobe a tretím výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok bol v napadnutej časti výrokov II. a III. zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/3/2020 zo dňa 23.02.2021. Výrok o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2020. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom (druhom) rozsudku uviedol, že žalovaný poprel pohľadávky žalobcu z dôvodu neplatnosti leasingových zmlúv, pre absenciu podstatných náležitostí zmlúv - neurčitosť predmetu leasingu, nepreukázanie vlastníctva žalobcu k predmetom leasingu v čase uzatvorenia jednotlivých leasingových zmlúv, absenciu kúpnych zmlúv s výrobcami predmetov leasingu, absenciu preberacích protokolov, nepreukázanie doručenia výpovedí z jednotlivých zmlúv a dôvody výpovedí. Súd prvej inštancie vyhodnotil popierací prejav žalovaného ako neúčinný, keď v prípade popretia právneho dôvodu jednotlivých pohľadávok mal za to, že predmety leasingu sú uvedené v zmluvách dostatočne určito a vlastníctvo k ním bolo preukázané. Právnym základom jednotlivých pohľadávok boli konkrétne zmluvy o finančnom leasingu (č. LZC/15/00151, č. LZC/15/00119, č. LZC/15/00034, č. LZC/15/00033, č. LZC/15/00271, č. LZC/15/00259, č. LZC/15/00038, č. LZC/15/00037, č. LZC/15/00381, č. LZC/15/00380, č. LZC/15/00199 a č. LZC/15/00145). Zmluvné strany nemali žiadne pochybnosti o určitosti predmetu jednotlivých zmlúv. Úpadca si bol vedomý toho, čo mu bolo dané do užívania, a to aj s poukazom na čl. 2 bod 2.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu (ďalej aj „VZP“), z ktorého je zrejmé, že úpadca si sám vyberal dodávateľa predmetu leasingu. Tomu zodpovedalo nielen jazykové vyjadrenie predmetov nájmu, ale aj samotné správanie sa strán, kedy obe zmluvné strany plnili svoje záväzky až do vypovedania zmlúv (zmluvy boli platné viac ako štyri roky). Predmety leasingu mal súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov, a to nielen zmlúv, ale najmä z potvrdení o dodaní predmetov leasingu/ protokolov o prevzatí predmetu leasingu. Súd prvej inštancie mal tak predmety leasingu za určené dostatočne. Požiadavka na detailnejšie vymedzenie predmetov (pod hrozbou sankcie neplatnosti zmlúv) by bola prílišným formalizmom. V otázke platnosti leasingových zmlúv poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, sp. zn. I. ÚS 243/2007 a IV. ÚS 340/2014, ktorý preferuje výklad v prospech platnosti zmlúv pred výkladom vedúcim k ich neplatnosti, keď neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. 6. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že listinné dôkazy preukazujú aj nedôvodnosť námietky vlastníctva žalobcu vo vzťahu k jednotlivým predmetom nájmu. Žalobca ako kupujúci uzatvoril s predávajúcimi/dodávateľmi kúpne zmluvy, za ktoré boli riadne vystavené faktúry. Listinné dôkazy preukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu a správca úpadcu všetky vydal žalobcovi ako leasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že odovzdaním predmetov leasingu žalobcovi neuznal vlastnícke právo a jednalo sa iba o konanie s odbornou starostlivosťou za účelom predchádzaniu škody. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že by správca konal s odbornou starostlivosťou tým, že odovzdal zariadenie v hodnote niekoľko stoviek tisíc eur bez toho, aby mal bezpečne preukázané vlastnícke právo a tieto jeho tvrdenia považoval za účelové.
7. Ako dôvodnosť popieracieho prejavu nevidel súd prvej inštancie v námietke absencie splátkového kalendára, ktorý síce poskytuje prehľad o počte a výške jednotlivých mesačných splátok a o čiastkových nárokoch, ktoré danú splátku tvoria, avšak prípadná absencia kalendára nemá za následok neplatnosť leasingových zmlúv. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že žalobca predloženými doručenkami preukázal doručenie výpovedí z jednotlivých leasingových zmlúv pred vyhlásením konkurzu. Pokiaľ ide o dôvod výpovedí, poukázal na čl. 11, body 11.6 a 11.11 VZP, ktoré pripúšťajú ukončenie zmluvy z viacerých dôvodov. V danom prípade žalobca vypovedal zmluvy z dôvodu, že úpadca prestal uhrádzať leasingové splátky a ich neplatením došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by neboli splnené podmienky na vypovedanie leasingových zmlúv. Žalovaný poprel tiež výšku prihlásených pohľadávok, túto však odôvodnil odkazom na dôvody popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávok a nepopieral správnosť výpočtu výšky pohľadávok. Keďže súd prvej inštancie posúdil vypovedanie všetkých leasingových zmlúv za platné a doručenie výpovedí leasingových zmlúv za preukázané, popretie výšky prihlásených pohľadávok nebolo opodstatnené. Žalobca sa v žalobe nedomáhal určenia, že je veriteľom úrokov z omeškania, preto aj námietka o neurčitosti vyčíslenia úrokov z omeškania nie je dôvodná. Čo sa týka sumy omeškaných splatných leasingových splátok a výšky zmluvnej pokuty (ako súčtu zvyšných nesplatných leasingových splátok), súd prvej inštancie uviedol, že tieto žalobca vyčíslil pri každej leasingovej zmluve v súlade s príslušným splátkovým kalendárom. V rámci popretia vymáhateľnosti pohľadávok žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko nie je zrejmé, kedy sa úpadca dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie leasingových splátok splatných v období od 05.02.2018 do 05.05.2018, resp. 15.05.2018. Pohľadávky si prihlásil prihláškou dňa 10.07.2018. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že si svoje pohľadávky uplatnil pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, a preto aj popretie vymáhateľnosti pohľadávok vyhodnotil ako nedôvodné. V prípade popretia poradia, toto bolo popreté z dôvodu, že všetky pohľadávky boli prihlásené ako zmluvná pokuta, a teda im patrí poradie podriadenosti. Súd prvej inštancie sa však stotožnil so žalobcom, že žalobca si prihlásil pohľadávky jednak ako nároky zo splatných nezaplatených splátok jednotlivých leasingových zmlúv a tiež ako nároky zo zmluvnej pokuty. V popise pohľadávok žalobca jednotlivé nároky dostatočne rozlíšil. V prípade popretia poradia pri pohľadávkach z titulu zmluvnej pokuty, aj žalobca uznal poradie D. V prípade poradia pohľadávok z nezaplatených splatných leasingových splátok, v ich prípade je popretie poradia nedôvodné a správne sa budú uspokojovať v poradí E. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe (zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby). O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu a tiež s ohľadom na otázku procesného zavinenia zastavenia časti konania. Na základe takéhoto posúdenia dospel k záveru, že úspech žalobcu predstavuje 85,74 % a úspech žalovaného 14,25 %. Vzhľadom k uvedenému priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,49 %. 8. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že argumentácia súdu prvej inštancie o určitosti predmetu leasingu je v priamom rozpore s § 37 OZ. Požiadavka riadnej špecifikácie je nevyhnutná aj z dôvodu, že ide o typ nepomenovanej zmluvy, zároveň ide o prenechanie veci vo vlastníctve tretej osobe, čo so sebou nesie riziká. Úpadca si bol vedomý toho, že užíva bližšie nešpecifikovaný predmet leasingu, to však neznamená, že sa spoliehal na odborné znalosti leasingového prenajímateľa. Posudzovanie platnosti zmluvy bolo úlohou súdu. Úpadca nemusel mať vedomosť o tom, že zmluva je neplatná. Za znenie a obsah zmluvy zodpovedal žalobca. Tvrdenie súdu, že požiadavka na presnejšie označenie by predstavovala prílišný formalizmus, tak nemôže obstáť. Akákoľvek leasingová zmluva musí určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovať predmet leasingu. Súd sa zároveň nevysporiadal s tým, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k neurčeným predmetom leasingu, a teda nemal vecné právo k predmetom nájmu. Súd mal byť schopný určiť, kedy a na základe akého právneho úkonu takéto vecné právo žalobca získal. Z listinných dôkazov v spise takéto právo nevyplýva a na cudzojazyčné dokumenty nie je možné prihliadať. Žalobca ani v jednom prípade nepreukázal úhradu kúpnej ceny za predmety nájmu, nie je preto zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil. Súd prvej inštancie nad rámec skutkových tvrdení žalobcu poukázal na čl. 3 VZP a konštatoval, že úpadca bol oprávnený prevziať predmet leasingu priamo od dodávateľa. Postup súdu je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Odvolateľ sa nestotožnil ani s poukazom súdu prvej inštancie na skutočnosť, že by správca nekonal s odbornou starostlivosťou, ak zariadenia v hodnote niekoľko stoviek tisíc eur odovzdal žalobcovi. Súd prvej inštancie nepozná konkurzný spis a nevie posúdiť konanie správcu, ale iba vyjadruje svoje domnienky. Správca neuznal vlastnícke právo a nebolo ani preukázané, že by zariadenia vydal správca, ale tieto si žalobca sám odobral z priestorov úpadcu. Správca iba predchádzal riziku vzniku škody. Ak by dané veci zapísal do súpisu, hoci by ich vlastníkom
bol žalobca, mohol žalobcovi spôsobiť škodu. Zároveň hodnota strojov by v priebehu excindačného konania devalvovala a v prípade úspechu správcu by ich hodnota predstavovala pravdepodobne hodnotu šrotu. Je zrejmé, že žalobca si predmetné stroje odobral a speňažil v podstatne vyššej sume, ako by to bolo o niekoľko rokov speňažené správcom v konkurze. Súd sa nevysporiadal s tým, že pohľadávky žalobcu sú sporné, okrem právneho dôvodu aj ich výška. Správcom zistená výška bola 0,- eur. Ak žalobca nepreukáže svoje vlastnícke právo, je zrejmé, že speňažoval majetok, ku ktorému nemal vecné právo a ním získané prostriedky z predaja budú patriť do podstaty úpadcu. Správca preto preveruje existenciu pohľadávok. Súd prvej inštancie mal dať odpoveď na to, kedy žalobca získal vlastnícke právo k zariadeniam. Odvolateľ v neposlednom rade namietal neurčitosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie ako právny dôvod uviedol, že určuje o. i. pohľadávky titulom istiny. Istina nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky a takýto výrok nemôže byť podkladom pre zistenie pohľadávok žalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že argumentácia žalovaného o neplatnosti leasingových zmlúv pre neurčitosť predmetu nájmu je absurdá. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Obom zmluvným stranám bolo zrejmé, čo bolo predmetom uzatváraných leasingových zmlúv, pričom neexistovali medzi nimi o tom žiadne pochybnosti. Právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno akceptovať, nakoľko zasahujú do zmluvnej slobody strán. Priorita výkladu zmlúv je v prospech platnosti, nie neplatnosti zmlúv. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal argumentáciou žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o preukázaní vlastníckeho práva k jednotlivým zariadeniam, pričom prihliadal na vôľu strán. Požiadavky žalovaného na vymedzenie predmetu leasingu sú nerealizovateľné. Inak by vôbec nebolo možné uzatvárať zmluvy na predmety, ktoré sa vyrábajú a predávajú hromadne. V danom prípade je potrebné použiť zdravý rozum a základné právne princípy. K námietke odvolateľa, že sú uzatvorené dve zmluvy na dva totožné predmety, žalobca uviedol, že žalovaný poukázal na dve zmluvy uzatvorené v jeden deň, ktoré však majú rôzne čísla. Zároveň sa jednalo o zmluvy, kde k uzatvoreniu došlo pri odovzdaní predmetu. Tvrdenia odvolateľa o nepreukázaní vlastníckeho práva rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa s týmito tvrdeniami v rozsudku vysporiadal. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že na platnosť leasingovej zmluvy sa ani nevyžaduje, aby prenajímateľ bol vlastníkom predmetu leasingu. Leasingové zmluvy predstavujú kombináciu kúpnej a nájomnej zmluvy. Vec môže prenajať aj jej držiteľ odlišný od vlastníka. Dokonca postačuje, ak dispozičné oprávnenie prenajímateľ získa v čase začatia prenájmu. Na základe leasingovej zmluvy mal žalobca povinnosť umožniť úpadcovi po určitý čas užívanie predmetu leasingu a následne mal povinnosť previesť na neho vlastnícke právo. Žalobca si riadne plnil svoje povinnosti a bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si vlastnícke právo v čase, kedy ho mal previesť na úpadcu. V danom prípade však žalobca bol vlastníkom predmetov leasingu, ako to ustálil aj súd prvej inštancie, hoci týmto vlastníkom ani nemusel byť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výrok rozsudku je neurčitý. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. 10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a opätovne sa vyjadril k neurčitosti predmetov leasingových zmlúv s tým, že v prípade neplatnosti leasingových zmlúv by bol právny dôvod vzniku pohľadávok úplne odlišný. Užívanie predmetov leasingu neznamená platnosť zmlúv. Akákoľvek leasingová zmluva musí určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovať predmet leasingu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s absolútnou neplatnosťou leasingových zmlúv spočívajúcej v skutočnosti, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetom leasingu, a to napriek tomu, že to žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal. Z listín v spise nevyplýva, že by žalobca mal takéto vecné právo v čase uzatvorenia leasingových zmlúv. Na vyriešenie tejto spornej otázky nepostačuje poukázať len na súbor listín predložených žalobcom bez poukazu na konkrétny právny titul. V ostatnej časti žalovaný odkázal na svoje odvolanie. 11. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci, s poukazom na § 385 ods. 1 CSP, pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k odvolacej námietke týkajúcej
sa špecifikácie právneho dôvodu pohľadávok 1/ - 12/ v časti neuhradených splatných leasingových splátok z jednotlivých leasingových zmlúv, ktoré boli v napadnutom rozsudku uvedené ako „titulom istiny“. Vo zvyšku odvolania a tam uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacej argumentácie, boli písomné vyjadrenia strán dostatočné a odvolacie pojednávanie vo vzťahu k nim nebolo nariadené. 13. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval v celom rozsahu na svojich písomných a ústnych vyjadreniach a predložených dôkazoch. Z obsahu žaloby a žalobného petitu vyplýva, že si pohľadávky uplatnil titulom leasingových zmlúv. Pojem istina vo výroku rozsudku je odstrániteľnou nesprávnosťou, ktorú môže odvolací súd zmeniť. Podstata sporu spočíva v posúdení popieracieho prejavu, pričom z obsahu prihlášky a zo žaloby nesporne vyplýva právny dôvod prihlásených pohľadávok. Vymedzenie pohľadávok bolo dostatočné a správne. 14. Právny zástupca žalovaného sa na odvolacom pojednávaní pridŕžal podaného odvolania a predložených vyjadrení a listinných dôkazov. Má za to, že žalobca nešpecifikoval právny titul prihlásených pohľadávok. V incidenčnom spore sa dokazovanie koncentruje na určenie, či popierací prejav obstojí a nie na skúmanie vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Istina nie je právny dôvod vzniku pohľadávok, ktoré môžu vznikať len zo zmluvných alebo mimozmluvných vzťahov. Takýto vzťah nebol žalobcom ani v samotnej žalobe špecifikovaný a nebolo o ňom rozhodnuté ani súdom prvej inštancie v napadnutom výroku. Neskoršia špecifikácia je oneskorená. Žalovaný preto trvá na odvolacom návrhu. 15. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 16. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi. Incidenčné konanie je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej prihlásenej popretej pohľadávky. 17. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017) uviedol, že: Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 (v texte aj pohľadávky č. 1/ - 12/). Pohľadávky si žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 10.07.2018 (č. l. 30 spisu) v konkurze vedenom na majetok úpadcu Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, ktorý bol vyhlásený Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel správca v zákonnej lehote (č. l. 10 spisu). 20. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v otázke určenia pohľadávok 1/ - 12/ s výnimkou určenia právneho dôvodu časti istiny predstavujúcej neuhradené splatné leasingové splátky. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s popieracím prejavom správcu k jednotlivým pohľadávkam. Odvolateľom uvádzané dôvody nie sú schopné spochybniť napadnuté rozhodnutie, okrem odvolacej námietky právneho dôvodu uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku ako „titulom istiny“, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. 21. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka, t. j. skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu pohľadávky. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi správca oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť a prípadne aj súd v incidenčnom konaní (ak je podaná incidenčná žaloba).
22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prípade neuhradených splatných leasingových splátok vo výroku rozsudku nesprávne špecifikoval právny dôvod ako „titulom istiny“, a to napriek tomu, že žalobca v podanej žalobe vymedzil jednotlivé pohľadávky v zhode s prihláškou tak, že v časti sa jednalo o neuhradené splatné leasingové splátky a v časti o zmluvné pokuty. Odvolací súd preto konštatoval dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného vo vzťahu k neurčitosti a nevykonateľnosti napadnutého I. výroku, ktorý namietal nesprávnosť petitu v označení právneho dôvodu zistených pohľadávok ako „istina“, čo má podľa žalovaného dopad na vykonateľnosť petitu a následné uspokojenie v konkurze. Naplnenie odvolacích dôvodov videl odvolací súd v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda v uvedenej nesprávnej špecifikácii právneho dôvodu pohľadávok vo výroku v časti „istina“, ktorý pojem nezodpovedá tomu, ako žalobca svoje pohľadávky špecifikoval nielen v prihláške, ale najmä v žalobe. Takto vymedzený právny dôvod nekorešponduje s právnym dôvodom uvedeným žalobcom v prihláške pohľadávok, ktoré boli popreté správcom a ani žalobcom uplatnených pohľadávok v žalobe. 23. Odvolateľom uvádzané ostatné odvolacie dôvody nie sú schopné spochybniť napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v otázke určitosti predmetu jednotlivých leasingových zmlúv, ktoré závery súdu prvej inštancie vychádzali z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní. Žalovaný namietal cudzojazyčnosť jednotlivých listín. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca predložil súdu preklad jednotlivých listín a tieto boli doručené žalovanému (č. l. 360 spisu) prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného dňa 16.12.2019 (č. l. 362 spisu). Námietka žalovaného v súvislosti s cudzojazyčnými listinami je preto nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vychádzal z leasingových zmlúv (LZC/15/00151, LZC/15/00119, LZC/15/00034, LZC/15/00033, LZC/14/00271, LZC/14/00259, LZC/14/00038, LZC/14/00037, LZC/13/00381, LZC/13/00380, LZC/13/00199, LZC/13/00145) a potvrdení o dodaní predmetov leasingu, resp. protokolov o prevzatí predmetu leasingu (Potvrdenie o dodaní predmetu leasingu k LZC/15/00163-č.l. 317, k LZC/15/00034-č.l. 328, k LZC/15/00033-č.l. 336, k LZC/14/00271-č.l. 342, Protokol o prevzatí predmetu leasingu pre spätný leasing k LZC/14/00259-č.l. 81, k LZC/13/00381-č.l. 347, k LZC/13/00380-č.l.352, k LZC/13/00199-č.l. 53, k LZC/13/00145-č.l. 354 spisu). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluvách č. LZC/15/00151, LZC/15/0034, LZC/15/0033, LZC/14/00271, LZC/14/00259, LZC/13/00381, LZC/13/00380, LZC/13/00199, boli uvedené priamo výrobné čísla predmetov nájmu. Odvolací súd má v súlade so závermi súdu prvej inštancie za to, že z listinných dôkazov predložených žalobcom je predmet jednotlivých leasingových zmlúv určený postačujúco a dostatočne určito. 24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku vlastníckeho práva, pričom správne vychádzal z listinných dôkazov (leasingových zmlúv, protokolov o prevzatí, resp. potvrdení o dodaní). Rovnako správne súd prvej inštancie podporne poukázal aj na skutočnosť, že predmety leasingu boli vydané leasingovej spoločnosti počas konkurzu. Je potrebné uviesť, že správca predmetný majetok nezapísal do súpisu majetku úpadcu a o tento sa neprihlásil ani žiadny iný subjekt. V neposlednom rade žalobca predložil ako listinné dôkazy aj výpisy z účtu ako doklady o úhrade k jednotlivým predmetom leasingu (zo dňa 19.03.2013-č.l. 48, zo dňa 26.03.2013-č.l. 53-54, zo dňa 05.12.2014-č.l. 60, zo dňa 14.11.2013-č.l. 77, zo dňa 16.09.2014-č.l. 82, zo dňa 18.09.2014-č.l. 82-83, zo dňa 29.10.2014-č.l. 88). Súd prvej inštancie preto správne poukázal aj na výpisy z účtu ako na listiny preukazujúce vlastníctvo predmetov leasingu. K tvrdeniu správcu, že ak by vedel, že predmety leasingu patria úpadcovi, tieto by zapísal do súpisu majetku, odvolací súd len v krátkosti uvádza, že predmetom určovacej žaloby je posúdenie dôvodnosti popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd uvádza, že správca spochybňuje platnosť zmlúv, ktorých neplatnosť netvrdil ani úpadca, pričom účelom popieracieho prejavu správcu nie je nahradiť zmluvnú voľnosť strán. Súd prvej inštancie popierací prejav správcu posúdil ako nedôvodný na základe vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s jeho závermi stotožnil. Dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu tak nevylučujú žalované pohľadávky žalobcu z uspokojenia v konkurze. 25. Podľa odvolacieho súdu neboli v danom prípade splnené podmienky na potvrdenie napadnutého I. výroku (pre nesprávnosť vymedzenia právneho dôvodu vzniku časti pohľadávok) a ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie (a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnom spore). Z hľadiska vecnej správnosti po právnom posúdení veci preto pristúpil odvolací súd s ohľadom na § 388 CSP k zmene napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a v prípade pohľadávok, ktoré súd prvej inštancie určil „titulom istiny“, zmenil právny dôvod tak, že sa jedná o pohľadávky určené titulom neuhradených splatných leasingových splátok.
26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že v napadnutom rozsudku došlo k chybe v písaní v prípade označenia časti leasingových zmlúv, čo by v zásade zakladalo dôvod na vydanie opravného uznesenia, avšak s ohľadom na skutočnosť, že odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého I. výroku rozsudku, v zmenenom výroku odvolací súd jednotlivé čísla leasingových zmlúv uviedol v zhode so žalobným návrhom, ako aj s ohľadom na listinné dôkazy, ktoré preukazujú označenie jednotlivých leasingových zmlúv (prihláška a samotné leasingové zmluvy). 27. Pokiaľ ide o závislý II. výrok napadnutého rozsudku, tento zostal zmenou napadnutého I. výroku nedotknutý, nakoľko zmena rozsudku v meritórnom I. výroku nemala žiadny vplyv na správnosť záverov výroku o trovách prvoinštančného konania a trovách odvolacieho konania (pozn.: predchádzajúceho odvolacieho konania). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom II. výroku ako vecne správny potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že titulom úspechu ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže vecná nesprávnosť I. výroku, vo vzťahu ku ktorej vzhliadol odvolanie žalovaného dôvodným, neovplyvnila úspešnosť žalobcu vo vzťahu k celkovému nároku, ktorý si uplatnil podanou žalobou. Žalobca mal v odvolaní iba nepatrný neúspech. Zároveň odvolací súd uvádza, že okolnosť, ktorá viedla odvolací súd k zmene napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, bola vecou konajúceho súdu, a preto ju nemožno považovať za neúspech žalobcu, t. j. nemala vplyv na úspech žalobcu v spore a ani ním nebola vyvolaná. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).