Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/49/2025 2221201408 31. 08. 2026 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty: AL Agroservis, s.r.o. v konkurze, so sídlom Vydrany 1093, IČO: 36 280 208, proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo Dolná Potôň, so sídlom Dolná Potôň 399, IČO: 42 298 636, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s.r.o., so sídlom Hlavná 28/7, Dunajská Streda, IČO: 36 720 771, o určenie právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Cb/18/2021 - 258 zo dňa 11. októbra 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 17Cb/18/2021 - 304 zo dňa 24. februára 2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 17Cb/18/2021 - 258 zo dňa 11. októbra 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 17Cb/18/2021 - 304 zo dňa 24. februára 2025 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol, druhým výrokom zrušil v celom rozsahu neodkladné opatrenie vydané uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17Cb/18/2021-65 zo dňa 24.08.2021 v znení jeho opravného uznesenia č.k. 17Cb/18/2021-108 zo dňa 15.02.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/21/2022-118 zo dňa 30.03.2022 a tretím výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 12 a § 13 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zák. č. 504/2003 Z.z.“), § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj „zák. č. 97/2013 Z.z.“). 2. V odôvodnení rozsudku konštatoval nespornosť skutkových tvrdení medzi stranami sporu ohľadom uzavretia zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, t.j. na ornú pôdu č. AL/14/3, dňa 15.12.2014 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom na dobu určitú, od 01.11.2014 do 31.10.2020, na základe ktorej žalovaný v súlade s príslušnými ust. zák. č. 504/2003 Z.z. prenechal žalobcovi do dočasného odplatného užívania nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto sporu, zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vedených Katastrálnym odborom Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálne územie R. U., G. G. U., v celkovej výmere 64,3594 ha, za ročné nájomné vo výške 200,- eur/ha. Konštatoval
včasné doručenie návrhu novej nájomnej zmluvy zo strany žalobcu žalovanému ako prenajímateľovi dňa 14.08.2020, t.j. v zákonnej lehote najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý [(do 31.10.2020), (§ 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z.)]. Sporným medzi stranami zostalo, či žalobcovi svedčilo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, a teda či si ako nájomca riadne a včas splnil všetky svoje povinnosti z nájomnej zmluvy mu vyplývajúce (§ 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z,) ako aj to, či v danom prípade došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi sporovými stranami na dobu neurčitú od 01.11.2020 v zmysle ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z. v závislosti od toho, či žalovaný ako prenajímateľ dal alebo nedal na návrh žalobcu (doručený mu dňa 14.08.2020), odmietajúcu odpoveď v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu, t.j. do 14.10.2020. 3. Súd prvej inštancie poukázal na úhradu celkového nájomného na rok 2017 určeného podľa nájomnej zmluvy č. AL/14/3 vo výške 12.445,60 eur (170,- eur/ha), ktorá prebehla v dvoch splátkach, dňa 27.10.2017 vo výške 9.445,60 eur a až dňa 30.11.2017 vo výške zostatku 3.000,- eur, čiže po termíne dohodnutom v nájomnej zmluve. Splatnosť nájomného bola stanovená v článku V zmluvy vždy do 30.10. toho-ktorého roka (do konca poľnohospodárskeho roka), čo bolo neskôr potvrdené aj v článku I dodatku zo dňa 29.04.2015 (č.l. 136) k nájomnej zmluve. Čiastočné úhrady nájomného vyplývajú z predloženého výpisu z účtu žalovaného za rok 2017 (č.l. 78, 146). Existenciu akejkoľvek dohody o posunutí splatnosti nájomného, či už v roku 2017 alebo v predchádzajúcich rokoch, žalovaný kategoricky odmietal. Žalobca mal k svojmu skutkovému tvrdeniu, že v roku 2017, resp. ešte predtým malo medzi stranami dôjsť k dohode o možnosti posunutia splatnosti niektorých častí nájomného, aj povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Toto tvrdenie však v konaní ničím konkrétnym nepodložil, a teda nepreukázal. Žiadna dvojstranná dohoda o zúčtovaní platieb (či už z dôvodu predchádzajúceho poskytnutia finančnej výpomoci, resp. z dôvodu odkúpenia ďalších pozemkov v urbariáte a s tým spojenej zmeny výšky úhrad) s následným oznámením konkrétnej sumy na doplatenie v roku 2017, resp. v predchádzajúcich rokoch, nebola v konaní preukázaná (existenciu akéhokoľvek písomného dokumentu ohľadom žalobcom tvrdených presunov peňazí, zápočtov, resp. akéhokoľvek spôsobu finančného vysporiadania platieb vylúčil vo svojej výpovedi aj samotný svedok Š. Q.), pričom súd prvej inštancie v danej súvislosti tiež považoval za dôležité, že aj keby postupne dochádzalo k navýšeniu sumy nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v urbariáte v dôsledku odkúpenia ďalších pozemkov zo strany žalobcu, podľa výpisu z účtu žalovaného za rok 2017 (č.l. 78, 146) žalobca titulom nájomného nezaplatil do 30.10. ani sumu nájomného určenú už v pôvodnej zmluve z roku 2010 za od začiatku prenajatú základnú výmeru vo výške 10.941 eur, ktorá sa mala časom navýšiť. Žalobca do 30.10.2017 zaplatil v danom roku iba sumu 9.445,60 eur, čo vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil aj svedok - zamestnanec žalobcu, Š. Q.. 4. Posunutie splatnosti ročného nájomného z predmetnej nájomnej zmluvy v roku 2017, resp. v predchádzajúcich rokoch na základe zhodne prejavenej vôle strán, resp. akéhokoľvek platného právneho úkonu strán, ku ktorému by došlo po uzavretí písomného dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 29.04.2015, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané nemal. Na prijatie iného záveru nepostačila len samotná všeobecná a nekonkrétna výpoveď svedka - zamestnanca žalobcu, ktorá zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení, nepotvrdzujúcich žiadne iné skutkové zistenia vo veci a preto jej po ukončení komplexného dokazovania súd nemohol v danej otázke pripísať podstatný význam a priznať dostatočnú mieru dôveryhodnosti. Žalobca žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania v danom smere nepredniesol. 5. Žalobca ako nájomca bez najmenších pochybností porušil svoj záväzok z nájomnej zmluvy, platiť nájomné za rok 2017 podľa ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. riadne a včas, v dôsledku čoho mu nevzniklo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy a nebola splnená podmienka na možný vznik nájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas po 31.10.2020, podľa ods. 3 cit. ustanovenia. 6. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na to, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že by z dôvodu toho istého porušenia zmluvného záväzku mal predmetný nájomný vzťah skončiť iným spôsobom ako uplynutím doby trvania zmluvy (pri jej súčasnom nepredĺžení), a to konkrétne výpoveďou, ktorú žalovaný uskutočnil dňa 16.10.2019 (č.l. 79, 103), keďže z výpovede nevyplýva dôvod jej uskutočnenia a zároveň ani nebolo predmetom bližšieho skúmania v konaní to, či predmetná výpoveď bola žalobcovi účinne doručená, a to aj s ohľadom na vyhlásenie vypočutého zamestnanca žalobcu Š. Q. (ktorý predmetnú výpoveď za žalobcu fakticky prevzal), že nemal oprávnenie na preberanie pošty za žalobcu. Pri tomto dôvode súd prvej inštancie tiež poukázal na z uvedených hľadísk podstatnú argumentáciu žalovaného, že filozofia zák.č. 504/2003 Z.z. spočíva v tom, že prednostné právo na
uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z. prislúcha nájomcovi len za predpokladu, že prenajímateľ bude chcieť (celý) predmet nájomnej zmluvy naďalej prenajímať a teda bude chcieť naň uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V opačnom prípade by prenajímateľ uzavieral novú nájomnú zmluvu proti svojej vôli. Výkon poľnohospodárskej činnosti žalovaného podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách prostredníctvom prenájmu spoločnej nehnuteľnosti je pritom bližšie upravený v čl. 4 bod 3 jeho stanov (č.l. 98-102 spisu), a to tak, že všetci tí členovia spoločenstva, ktorí majú záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť, môžu uzatvárať nájomnú zmluvu so spoločenstvom na výmeru svojich spoluvlastníckych podielov a hospodáriť na nich. Na zvyšné časti pozemkov (o čo išlo aj v tomto prípade), sa uzatvárajú nájomné zmluvy s uchádzačmi, ktorí o to požiadajú z radov členstva v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z., pričom po ukončení predošlých nájomných vzťahov s týmito nájomcami sa vždy znovu prehodnotí stav užívaných pozemkov a členovia výboru spoločenstva rozhodnú, s kým sa nová nájomná zmluva na ďalšie obdobie 5 rokov uzatvorí. 7. V danom prípade nebola podľa súdu prvej inštancie splnená ani podmienka na možný vznik nájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z., keďže na uvedený včasný návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, doručený dňa 14.08.2020, dal žalovaný nepochybne tiež včasnú odmietajúcu odpoveď v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z., a to v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu, t.j. do 14.10.2020. Touto odpoveďou pritom nebola výzva žalovaného na vrátenie pozemkov z 09.10.2020 (č.l. 18, 137 spisu) predkladaná žalobcom v žalobe, ale bola to jeho skoršia odpoveď s názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy NZ/č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď /Výzva na vrátenie pozemkov“ (č.l. 76, 147), ktorá výzve z 09.10.2020 predchádzala. Táto skoršia odpoveď žalovaného bola zo dňa 17.09.2020, na poštovú prepravu bola podaná dňa 23.09.2020 (č.l. 206 - podací lístok s označením názvu zasielanej listiny a výpoveď predsedu žalovaného) a žalobca ju prevzal dňa 25.09.2020 (č.l. 77 spisu), t.j. v rámci zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov, plynúcej od 14.08.2020. V tejto odpovedi žalovaný oznámil žalobcovi odmietnutie jeho návrhu na podpísanie novej nájomnej zmluvy z dôvodu zistenia, že nájomca na uzavretie novej nájomnej zmluvy nesplnil zákonnú podmienku riadne a včas uhrádzať nájomné (§ 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z.). Podľa súdu prvej inštancie sa nepotvrdilo ani namietané podozrenie žalobcu o pravdepodobnom antidatovaní, resp. pozmeňovaní skoršej listiny - odpovede žalovaného, ktorá pri podpise predsedu žalovaného obsahuje rukou napísaný dátum 17.09.2020. To že dňa 17.09.2020 tento list vyhotovil a vlastnoručne podpísal predseda žalovaného T. Y. a niekedy do 23.09.2020 ho dodatočne tiež podpísal aj člen výboru žalovaného I.. P.Á. Y., obaja zhodne potvrdili. Z ich výpovedí jednoznačne vyplynulo, že predmetný list obsahoval vôľu žalovaného odmietnuť predĺženie nájomného vzťahu so žalobcom po 31.10.2020 (§ 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z.), keďže tento postup bol vzhľadom na zistené porušenie záväzku žalobcu z nájomnej zmluvy riadne a včas zaplatiť nájomné za rok 2017 vopred dohodnutý už pred tým, na zasadnutí výboru žalovaného dňa 03.09.2020 (viď zápisnica zo zasadnutia výboru žalovaného na č.l. 213-214 spisu). 8. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie potvrdzuje aj obsah prvého návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie z 30.09.2020 (v konaní sp. zn. 17Cb/45/2020), podľa ktorého mal žalobca už vtedy vedomosť o tom, že žalovaný s ním z dôvodu nedodržania zmluvných záväzkov z nájomnej zmluvy odmieta uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V zmysle uvedeného vyslovil predpoklad, že prvý návrh na neodkladné opatrenie podal žalobca dňa 30.09.2020 práve z dôvodu, že niekoľko dní predtým, dňa 25.09.2020 obdržal písomnú odpoveď žalovaného o odmietnutí jeho návrhu na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Po zaslaní odpovede zo dňa 17.09.2020 už síce nebol právny dôvod na prerokovanie návrhu žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy na neskoršom zasadnutí výboru žalovaného dňa 07.10.2020, avšak súd súhlasil s názorom žalovaného, že napriek uvedenému mu nič nebránilo v tom, aby zástupcu žalobcu, ktorý sa s odmietnutím návrhu nechcel zmieriť, na rokovanie výboru pozval a znovu mu vysvetlil dôvod odmietnutia jeho návrhu, čo vyplýva aj zo zápisnice zo zasadnutia výboru žalovaného dňa 07.10.2020 (č.l. 215-216). Možnosť zástupcu žalobcu zúčastniť sa na ďalšom zasadnutí výboru dňa 07.10.2020, vyplývala už z obsahu odpovede žalovaného (zo 17.09.2020), ako aj z obsahu zápisnice zo skoršieho zasadnutia výboru žalovaného zo dňa 03.09.2020 (č.l. 213 spisu). Rozhodujúcim momentom je, že odmietnutie predĺženia nájomného vzťahu bolo žalobcovi oznámené už odpoveďou zo dňa 17.09.2020 (resp. jeho doručením 25.09.2020), t.j. nie až dňom následného zasadnutia výboru dňa 07.10.2020. 9. K námietke žalobcu, podľa ktorej obsahom zásielky s doručenkou z 25.09.2020 nemala byť odpoveď žalovaného zo dňa 17.09.2020, ale zápisnica zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného dňa
17.07.2020, súd prvej inštancie uviedol, že ide o námietku nespôsobilú spochybniť to, že obsahom zásielky doručenej žalobcovi dňa 25.09.2020 bola skutočne odpoveď žalovaného zo dňa 17.09.2020 tak ako je na č.l. 76 spisu. Okrem už uvedených skutočností (označenie názvu zasielanej listiny na podacom lístku č.l. 206; potvrdenie priameho a osobného konania predsedu žalovaného pri vyhotovovaní, podpisovaní a zasielaní listu zo dňa 17.09.2020; vedomosť žalobcu pri podávaní prvého návrhu na neodkladné opatrenie dňa 30.09.2020 o tom, že žalovaný už pred tým odmietol s ním uzavrieť novú nájomnú zmluvu s odôvodnením, že nedodržal zmluvné záväzky z nájomnej zmluvy) tomu jednoznačne nasvedčuje aj to, že v konaní nevyšiel najavo žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalovaný sám od seba zasielať žalobcovi zápisnicu zo zasadnutia členskej schôdze z júla 2020 až po vyše dvoch mesiacoch, a to práve dňa 23.09.2020. V konaní bola predložená žiadosť žalobcu o zaslanie zápisnice, avšak z neskoršieho dátumu, až zo dňa 28.09.2020 (č.l. 148, 217). Žalobca v konaní dostatočne nepreukázal, že by o vydanie zápisnice z júla 2020 požiadal žalovaného už aj pred dátumom 28.09.2020 (podľa jeho tvrdenia niekedy začiatkom augusta 2020) a že by na túto žiadosť dostal od žalovaného písomnú odpoveď spolu s požadovanou zápisnicou niekedy v polovici septembra 2020. Uvedené tvrdenia žalobcu (prostredníctvom výpovede svedka Š. Q.) tak zostali v konaní ničím nepodložené a v dôsledku toho aj nepreukázané. 10. Žalobca podal návrh na doplnenie dokazovania ním tvrdenou žiadosťou zo začiatku augusta 2020 a odpoveďou žalovaného na ňu, ktorá mala byť žalobcovi doručená v polovici septembra 2020, avšak súd aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP tento návrh už nepripustil a zamietol, keďže tieto tvrdenia mali byť súčasťou rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu už od začiatku konania (resp. od podania jeho repliky vo veci, v ktorej mal prvýkrát možnosť vyjadriť sa k uplatnenej procesnej obrane žalovaného v danom smere). Nešlo totiž o takú okolnosť, ktorá by vyšla najavo z výpovede pre žalobcu cudzej osoby, ale označený svedok bol jeho poverený pracovník, ktorý ho zastupoval vo vzťahu k urbariátu, a teda žalobca mal priestor od neho získať a aj včas v konaní použiť všetky potrebné skutkové tvrdenia a k nim patriace dôkazy. Z dôvodu hospodárnosti konania a aj z dôvodu, že existenciu tvrdených listín ani samotný žalobca nedokázal do času ukončenia dokazovania na pojednávaní dňa 11.10.2023 dostatočným spôsobom osvedčiť, súd považoval za neúčelné odročiť pojednávanie iba za účelom možného dodatočného doloženia takých listín do spisu, ktorých existenciu žiadne iné skutkové zistenia dovtedy nepotvrdzovali, ba ani len nenaznačovali. 11. Z dôvodu nepreukázania aj skoršej výzvy žalobcu, podľa jeho tvrdenia z augusta 2020, o vydanie zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného z júla 2020, na ktorú by teoreticky mohol dostať písomnú odpoveď spolu s požadovanou zápisnicou ešte skôr (podľa jeho tvrdenia v polovici septembra 2020) ako bola ním skutočne podaná písomná výzva z 28.09.2020 (podľa jeho tvrdenia už v poradí druhá), bolo možné dospieť len k jedinému záveru, že obsahom zásielky doručenej žalobcovi dňa 25.09.2023 bola skutočne odpoveď žalovaného zo dňa 17.09.2020 tak ako je zrejmé z č.l. 76 spisu, keďže v skúmanom období do 28.09.2020 mal súd preukázaný vznik a existenciu len tejto listiny žalovaného. 12. Práve na základe doručenia odmietajúcej odpovede žalovaného v otázke možného predĺženia nájomného vzťahu dňa 25.09.2020, možno potom usporiadať i ďalšie kroky strán do logického a časového sledu tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov, keďže ako najlogickejšie sa javí práve to, že 3 dni po obdržaní odpovede žalovaného zo dňa 17.09.2020, s obsahom ktorej žalobca nesúhlasil, sa obrátil na žalovaného so svojou žiadosťou z 28.09.2020 o vydanie tam uvádzaných listín, vrátane zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného (keďže žalobca podľa výpovede jeho povereného pracovníka vedel, že zasadnutie členskej schôdze žalovaného sa koná len raz ročne, pričom v žiadosti z 28.09.2020 žiadal o vydanie zápisnice z jej zasadnutia, tak je takmer s istotou možné konštatovať, že túto zápisnicu ku dňu 28.09.2020, a to i napriek jeho opačnému tvrdeniu a argumentácii, ešte nemal k dispozícii), pričom doklady požadované v žiadosti zo dňa 28.09.2020, žalovaný zaslal žalobcovi zásielkou podanou až 15.10.2020 (podací lístok na č.l. 207), ktorú si žalobca prevzal dňa 19.10.2020 (č.l. 148, 217). Na prijatie iného záveru pritom nepostačila len samotná výpoveď svedka zamestnanca žalobcu, ktorej obsah zostal len v rovine ničím nepodložených tvrdení, ktoré žiadne iné skutkové zistenia vo veci nedosvedčujú, a neboli ani v súlade so zásadami formálnej logiky, v dôsledku čoho nebolo tejto svedeckej výpovedi možné po ukončení dokazovania pripisovať podstatný význam a dostatočnú mieru dôveryhodnosti.
13. Súd prvej inštancie uzavrel, že neskoršia listina - výzva na vrátenie pozemkov z 09.10.2020, žalobcovi doručená dňa 19.10.2020, nemala pokiaľ ide o posúdenie otázky existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. žiaden význam, keďže žalovaný ako prenajímateľ dal na návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, doručený mu dňa 14.08.2020, včas odmietavú odpoveď s názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy/NZ/č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď/Výzva na vrátenie pozemkov“ (č.l. 76 spisu), ktorá bola žalobcovi doručená v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od dátumu doručenia jeho návrhu v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z., a to dňa 25.09.2020 (č.l. 77). Nájom na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z. preto v rámci posudzovaného vzťahu strán sporu nevznikol. 14. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a zároveň v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP zrušil neodkladné opatrenie, ktoré bolo v súvislosti s predmetom konania vo veci samej vydané uznesením špecifikovaným vo výroku II rozsudku. Záverom poznamenal, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania navrhnuté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože strany sporu buď na ich vykonaní netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností na rozhodnutie vo veci a ktoré by v konečnom dôsledku len spôsobili predlžovanie konania a oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. 15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom z dôvodu úspechu žalovaného v plnom rozsahu predmetu konania žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o jej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP (výrok III). 16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca do výroku I. a do naň nadväzujúcich výrokov, s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 odsek 1 písm. d/ a f/ CSP, napadnutý rozsudok navrhol zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17. Podľa žalobcu sporným v konaní nebolo, že ako nájomca uzavrel dňa 15.12.2014 so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov na ornú pôdu č. AL/14/3, na dobu určitú od 01.11.2014 do 31.10.2020 a ani jeho záujem na predĺžení nájomného vzťahu. Sporným bolo, či mu v zmysle ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. svedčilo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, a teda, či si ako nájomca riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z tejto nájomnej zmluvy, ako aj či v danom prípade došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi stranami sporu na dobu neurčitú od 01.11.2020, v zmysle ust. § 13 odsek 2, 3 zák. č. 504/2003 Z. z.. 18. Žalobca poukázal na svoje tvrdenia v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku v priebehu sporového konania kedy tvrdil, že medzi ním a žalovaným vznikol dňa 01.11.2020 titulom zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku nájomný vzťah na neurčitý čas, nakoľko: · splnil podmienky podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z., teda že ako nájomca si riadne a včas plnil všetky svoje záväzky z nájomnej zmluvy na ornú pôdu č. AL/14/3, · splnil podmienku podľa § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z., teda že ako nájomca doručil prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy včas, t.j. v zákonnej lehote najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý · žalovaný ako prenajímateľ nesplnil podmienku účinného odmietnutia uzavretia novej nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z., teda, ak chcel ako prenajímateľ predísť vzniku nájomného vzťahu na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., musel predmetný návrh žalobcu ako nájomcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy odmietnuť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo, keďže výzvu zo dňa 09.10.2020, ktorá obsahovala aj odmietavú odpoveď, dal na poštovú prepravu až dňa 15.10.2020, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z. 19. Konštatoval, že jeho skutkové tvrdenia, čo do zmeny termínu splatnosti nájomného za rok 2017, ako aj zmeškanie lehoty žalovaným na účinné odmietnutie uzavretia novej nájomnej zmluvy, ktoré objektívne preukázané okolnosti mali ex lege za následok vznik nájomného vzťahu medzi stranami sporu, boli
podľa žalobcu preukázané vykonanými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka - povereného zamestnanca žalobcu Š. Q.. 20. Nestotožnil sa so závermi v bode 10 odôvodnenia rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie nemal preukázané, že by splatnosť ročného nájomného bola na základe dohody v roku 2017, resp. v predchádzajúcich rokoch akokoľvek posunutá, čím mu nevzniklo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, pretože jeho skutkové tvrdenie o dohode o posunutí splatnosti niektorých častí nájomného, bolo výsluchom svedka riadne podložené a potvrdené. Nestotožnil sa ani so závermi v bode 11 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých mal súd prvej inštancie ustálené aj nesplnenie podmienky na možný vznik nájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas (§ 13 ods. 2 a 3 zák. č. 504/2003 Z. z.), nakoľko žalovaný mu v rámci plynutia dvojmesačnej zákonnej lehoty oznámil odmietnutie jeho návrhu na podpísanie novej nájomnej zmluvy. Tento záver súdu označil za vyvodený z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a zdôraznil, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie produkoval dôkazy, ktoré v celom rozsahu posilňujú dôvodnosť podanej žaloby a opodstatnenosť požadovaného určenia vzniku nájomného vzťahu medzi stranami sporu, pričom tieto dôkazy nebol žalovaný spôsobilý účinne vyvrátiť. Napadnutý rozsudok resp. konanie predchádzajúce jeho vyhláseniu, je podľa žalobcu postihnuté vadou zakladajúcou dôvodnosť uvedeného odvolacieho dôvodu, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam majúcim za následok vadnosť napadnutého rozsudku. 21. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 21.02.2024 vyjadril žalovaný, rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že žalobca celé odvolanie založil len na svojich skutkových tvrdeniach a na výsluchu ním navrhnutého svedka, pričom ani jedno z tvrdení sa nepreukázalo ako pravdivé, žalobca dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam neuniesol, tie vôbec nepreukázal a ničím konkrétnym v konaní nepodložil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako nájomca porušil svoj záväzok z nájomnej zmluvy platiť nájomné za rok 2017 podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. riadne a včas, v dôsledku čoho mu nevzniklo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy a nebola splnená podmienka na možný vznik nájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z.. 22. Žalovaný uviedol, že ako prenajímateľ dal na včasný návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy včasnú odmietavú odpoveď v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z., a to v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu - listinou zo dňa 17.09.2020, podanou na poštovú prepravu dňa 23.09.2020, ktorú žalobca prevzal dňa 25.09.2020, t.j. v rámci zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov, plynúcej od 14.08.2020. V tejto odpovedi žalobcovi oznámil odmietnutie jeho návrhu na podpísanie novej nájomnej zmluvy z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na jej uzavretie, a to riadne a včas uhrádzať nájomné. Hodnovernosť listinného dôkazu preukázali svojimi svedeckými výpoveďami aj štatutárni zástupcovia žalovaného, ktorí predmetnú listinu podpísali a tieto skutočnosti potvrdzuje aj obsah prvého návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie zo dňa 30.09.2020 (sp. zn. 17Cb/45/2020), z ktorého jednoznačne vyplýva vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný s ním odmieta uzavrieť novú nájomnú zmluvu pre nedodržanie zmluvných záväzkov z predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Prvý návrh na neodkladné opatrenie podal žalobca dňa 30.09.2020 po obdržaní písomnej odpovede žalovaného dňa 25.09.2020, o odmietnutí jeho návrhu na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Rôzne a opakované snahy žalobcu o preukázanie toho, že by predmetom zásielky z 25.09.2020 malo byť niečo iné ako odmietavá odpoveď zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení, súd prvej inštancie podrobne a komplexne posúdil všetky tvrdené skutkové okolnosti veci, vrátane existencie odmietavej odpovede. Žalovaný ako prenajímateľ dal na návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, doručený dňa 14.08.2020 včas odmietajúcu odpoveď pod názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy / NZ/ č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď. Výzva na vrátenie pozemkov,“ ktorá bola žalobcovi doručená v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia jeho návrhu, a to konkrétne dňa 25.09.2020. Nájom na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. preto v rámci posudzovaného vzťahu strán sporu nevznikol. 23. Odvolanie žalobcu označil žalovaný za nedôvodné v plnom rozsahu, keďže napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnou vadou, ktorá by odôvodňovala existenciu tvrdených odvolacích dôvodov, bolo vydané na podklade jasne zisteného skutkového stavu, zodpovedajúceho vykonanému dokazovaniu, vec súd po právnej stránke vyhodnotil správne, tzn. na správne a úplne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy. Z hľadiska odôvodnenia a presvedčivosti odôvodnenia súd logicky a úplne vysvetlil, ako dospel ku svojim záverom. Naopak žalobca sa počas celého konania snažil o jeho predĺženie,
bez opodstatnenia podozrieval žalovaného z antidatovania dokumentu, snažil sa o spochybnenie jeho dôveryhodnosti a to s jediným cieľom, predĺžiť dobu neoprávneného užívania pozemkov žalovaného, ktoré takto užíva už štvrtý rok a aj týmto odvolaním sa snaží o ďalšie predĺženie súdneho sporu. 24. Žalobca odvolaciu repliku nepodal. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil. 26. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely. 28. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou,2) b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie sú dotknuté. 29. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len "obvyklá výška nájomného") sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. 30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota je päť rokov. 31. Podľa čl. IV. Nájomnej zmluvy (Čas nájmu), nájomná zmluva sa uzatvára na dobu od 01.11.2014 do 31.10.2020. 32. Podľa čl. V. veta druhá Nájomnej zmluvy (Nájomné a spôsob jeho platenia), nájomné sa platí vždy do 30.10. koncom poľnohospodárskeho roka na účet prenajímateľa...“ 33. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 36. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie, bolo posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu, domáhajúceho sa určenia, že titulom zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vo vzťahu k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre okres R. P., Obec G. U., katastrálne územie R. U., v celkovej výmere 64,3594 ha, vznikol medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom,
dňom 01.11.2020 nájomný vzťah na dobu neurčitú, za ročné nájomné vo výške 200,- eur/ha, a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému nároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, vec posúdil správne aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom uvedené opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa. 37. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdiť vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska podstatných odvolacích námietok žalobcu, t.j. či mu svedčilo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, a teda či si ako nájomca riadne a včas splnil všetky svoje povinnosti z nájomnej zmluvy mu vyplývajúce (§ 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z,), či došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi sporovými stranami na dobu neurčitú od 01.11.2020 (§ 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z.) v závislosti od toho, či žalovaný ako prenajímateľ dal na návrh žalobcu doručený mu dňa 14.08.2020 odmietavú odpoveď v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu, t.j. do 14.10.2020. 38. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Odvolacie námietky založil žalobca na dôvodoch podľa písm. d/ a f/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v intenciách týchto žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, u ktorých však absentuje zdôvodnenie, prečo je napadnuté rozhodnutie práve z týchto dôvodov nesprávne, a jeho odvolacie námietky sa v podstate vzťahujú len na jeho nesúhlas s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vzhľadom k podstate prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacia argumentácia smerujúca k ich naplneniu materiálny základ nemá. Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. 39. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok, ktorý nájomca doteraz užíval, za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné ako poľnohospodárske účely, alebo ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku. Ak došlo k porušeniu práva nájomcu podľa prvej vety uzatvorením nájomnej zmluvy s inou osobou, takýto právny úkon prenajímateľa je neplatný. 40. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, keďže neuznal existenciu ústnej dohody o posunutí splatnosti nájomného v roku 2017, ktorá bola preukázaná výpoveďou svedka - jeho zamestnanca Š. Q., odvolací súd poukazuje na fakt, že dôkazné bremeno ohľadom existencie takejto dohody v plnom rozsahu zaťažovalo žalobcu. V nájomnej zmluve a jej dodatku bola splatnosť nájomného jednoznačne určená do 30. októbra príslušného kalendárneho roka, pričom z výpisu z účtu žalovaného neodškriepiteľne vyplynulo, že v roku 2017 uhradil žalobca časť nájomného vo výške 3.000,- eur až dňa 30.11.2017 (výpis z účtu č.l. 78 spisu), teda po zmluvne dohodnutom termíne. Odvolací súd poznamenáva, že svedecká výpoveď môže mať pre vec relevantnú hodnotu len vtedy, ak obsahuje konkrétne časové, vecne overiteľné a kvantifikovateľné údaje. Svedok Š. Q., nebol vo svojej svedeckej výpovedi spôsobilý popísať ktoré osoby, kde a kedy takúto ústnu
dohodu uzavreli, vysvetliť mechanizmus ani sumy zápočtu platieb. Vo výpovedi naviac potvrdil realitu uhradenia len sumy 9.445,60 eur do 30.10.2017 z celkového dohodnutého nájomného vo výške 12.445,60 eur. Výška nájomného a dátum jeho splatnosti vychádzali z nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2014, ku ktorej bol dňa 29.04.2015 vyhotovený písomný dodatok, podľa čl. II ods. 1 ktorého: „nájomnú zmluvu, resp. jej jednotlivé články a ustanovenia je možné doplniť alebo meniť len písomným dodatkom schváleným a podpísaným prenajímateľom i nájomcom.“ Bolo by teda v rozpore so zmluvne dohodnutými podmienkami a nespĺňalo by ani zásady zákonných postupov v obchodnej praxi, aby tak vec ovplyvňujúci právny úkon, akým je posunutie splatnosti nájomného či zápočet pohľadávok, nebol doplnený v písomnej forme, ale len vo forme ústnych dohôd medzi nešpecifikovanými osobami. Existenciu akéhokoľvek písomného dokumentu pritom vylúčil aj sám svedok, jeho všeobecná a odťažitá výpoveď bez podpory akýchkoľvek iných listinných dôkazov (účtovných dokladov, oznámení, zápočtov, atď.), nemôže mať väčšiu právnu silu ako bankovými výpismi podložená tvrdenie žalovaného o riadnom splnení si povinnosti žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že povinnosť platiť nájomné riadne a včas žalobca porušil, s následkom straty prednostného práva na uzavretie novej nájomnej zmluvy podľa ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z.. 41. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, Ak nájomca najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy, a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2 alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nájomného nie je v obvyklej výške, vznikne nájomný vzťah na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1. 42. K odvolacej námietke žalobcu o neskorom odmietnutí jeho návrhu novej nájomnej zmluvy zo strany žalovaného, odvolací súd na tvrdenie žalobcu, že jedinou odmietavou odpoveďou žalovaného bola výzva na vrátenie pozemkov z 09.10.2020 (doručená mu až 19.10.2020), podaná na poštu po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty (ktorá vzhľadom k doručeniu jeho návrhu dňa 14.08.2020, uplynula 14.10.2020) uvádza, že táto námietka je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním a logicky neudržateľná je v tomto smere aj výpoveď svedka Š. Q., že dňa 25.09.2020 neprevzal odmietnutie návrhu na uzavretie novej zmluvy ale zápisnicu z členskej schôdze urbariátu, konanej v júli 2020. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že skoršiu listinu pod názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy NZ/č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď /Výzva na vrátenie pozemkov, “ vyhotovil žalovaný už dňa 17.09.2020, na poštovú prepravu ju dal dňa 23.09.2020 (o čom bol do konania predložený podací lístok zo dňa 23.09.2020, s výslovne označeným názvom zasielanej listiny - odmietavá odpoveď na návrh zmluvy) a žalobca ju prevzal dňa 25.09.2020. Písomná žiadosť žalobcu o vydanie zápisnice z členskej schôdze bola preukázateľne vyhotovená a datovaná až dňom 28.09.2020, a preto tvrdenie svedka, že žalovaný z vlastnej vôle alebo na základe nepreukázanej ústnej žiadosti poslal zápisnicu presne 23.09.2020 je neprijateľné. Z logického a časového sledu rozhodných momentov vo veci je nepochybné, že prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (podklady pre ktorý pripravoval práve svedok), podal žalobca dňa 30.09.2020 a už v tomto návrhu výslovne argumentoval tým, že žalovaný s ním odmieta uzavrieť novú nájomnú zmluvu pre nedodržanie jeho zmluvných záväzkov. Uvedenú informáciu mohol však žalobca ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia získať len z listiny „Zaslanie nájomnej zmluvy NZ/č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď /Výzva na vrátenie pozemkov, “ keďže neskoršia výzva bola až zo dňa 09.10.2020. Ako účelové a nelogické potom správne súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že obsahom zásielky, doručenej mu dňa 25.09.2020 bola zápisnica z členskej schôdze z júla 2020, o zaslanie ktorej žalobca písomne požiadal až dňa 28.09.2020, teda 3 dni po doručení odmietavej odpovede žalovaného. Jej preukázateľným doručením v zákonnej lehote dvoch mesiacov, žalobcovi súčasne zabránil vzniku nového nájomného vzťahu na neurčitú dobu podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z.. 43. Odvolací súd poukazuje aj na účelovosť a rozporuplnosť argumentácie žalobcu vo vzťahu k zaradeniu svedka v jeho riadiacich štruktúrach, keďže na jednej strane sa odvoláva na vyhlásenia tohto svedka ako na kľúčový dôkaz o ústnych dohodách a o obsahu zásielok a na strane druhej účinky doručenia skoršej výpovede zmluvy spochybňuje tým, že tento zamestnanec nebol oprávnený preberať poštu žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne a racionálne vyhodnotiac dôkazy uzavrel, že svedecká výpoveď tohto svedka bola popretá predloženými listinnými dôkazmi, podacími lístkami, zápisnicami z výboru žalovaného a časovým sledom jednotlivých úkonov žalobcu.
44. Niektoré procesné úkony nie sú strany sporu oprávnené vykonať kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany podliehajúci koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky a ich absencia sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu sú v zmysle ust. § 149 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. 45. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 33/2021 zo dňa 26.01.2021 uviedol: „Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie.“ 46. Významným segmentom civilného súdneho konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, je dokazovanie. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania - tvrdenou žiadosťou z augusta 2020 a odpoveďou žalovaného na ňu, nebol ako prostriedok procesného útoku v prejednávanom spore uplatnený včas a preto aj v zmysle uvedenej teórie súd prvej inštancie nepochybil, keď návrh zamietol a jeho postup bol v súlade s ust. § 153 CSP, keď s uvedením, že tieto tvrdenia mali byť súčasťou rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu od začiatku konania a žalobca, ktorého svedok ako jeho zamestnanec reprezentoval, mal všetky dôkazné prostriedky k dispozícii a mohol ich riadne a včas súdu predložiť. 47. Žalobca odvolanie formuloval ako podané do výroku I. a do naň nadväzujúcich výrokov, avšak k týmto nadväzujúcim výrokom žiadne odvolacie námietky neuviedol, a preto nemá odvolací súd na aké dôvody reagovať. 48. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a aj primerane odôvodnený v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 49. Odvolací súd dáva záverom do pozornosti, že Okresný súd Trnava vyhlásil uznesením sp.zn. 23K/13/2024 zo dňa 07.01.2025 konkurz na majetok žalobcu a za správcu ustanovil JUDr. Mareka Čelustku, so sídlom kancelárie Hlavná 6, Šaľa. Uznesením zo dňa 11.07.2025 Okresný súd Trnava tohto správcu z funkcie odvolal a do funkcie správcu ustanovil: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 46 766 545, so sídlom kancelárie Skalná 7622/9, Bratislava. Výzvou zo dňa 08.09.2025 vyzval Krajský súd v Bratislave správcu aj úpadcu v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov na oznámenie, či podáva návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa ust. § 47 ods. 1 tohto zákona. Podaním zo dňa 23.09.2025 správca odvolaciemu súdu oznámil, že v konaní navrhuje pokračovať. 50. Dňa 15.10.2025 podal úpadca Al Agroservis, s.r.o. prostredníctvom konateľky spoločnosti návrh na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že s podaním ústavnej sťažnosti automaticky nie je spojená povinnosť prerušiť súdne konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/. Podmienkou obligatórneho prerušenia konania podľa tohto ustanovenia je, aby rozhodnutie v tomto konaní záviselo od otázky, ktorú v ňom súd nie je oprávnený riešiť. Ústavná sťažnosť na porušenie základných práv v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nepredstavuje vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu predmetu žalovanej veci - určeniu právnej skutočnosti (existencie nájomného vzťahu podľa zákona č. 504/2003 Z.z.) riešenie prejudiciálnej otázky. 51. Vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu (vrátane vedenia súdnych sporov, ktoré sa tohto majetku týkajú) výlučne na správcu konkurznej podstaty (§ 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V spore o určenie právnej skutočnosti, ktorá má vplyv na majetok úpadcu, sa dňom vyhlásenia konkurzu konanie zo zákona prerušilo, a po podaní návrhu
ustanoveného správcu na pokračovanie v konaní dňa 23.09.2025, sa stranou sporu namiesto úpadcu stal správca. Preto po podaní návrhu na pokračovanie v konaní správcom, procesné oprávnenie úpadcu účinne robiť procesné úkony, akým je aj návrh na prerušenie konania, zo zákona zaniklo. O tomto jeho návrhu preto odvolací súd v rámci rozhodovania o odvolaní žalobcu nerozhodoval. 52. Dňa 10.09.2025 podal žalovaný návrh podľa ust. § 334 CSP na zrušenie neodkladného opatrenia. K zrušeniu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17Cb/18/2021-65 zo dňa 24.08.2021 o nariadení neodkladného opatrenia v znení jeho opravného uznesenia č.k. 17Cb/18/2021-108 zo dňa 15.02.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/21/2022-118 zo dňa 30.03.2022 však už došlo výrokom II napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.10.2023. 53. Žalobca predmet odvolania formuloval: „Žalobca týmto v zákonom stanovenej lehote napáda rozsudok Súdu prvej inštancie zo dňa 11.10.2023, č.k. 17Cb 18/2021 - 258 (ďalej len ako „Odvolaním napadnutý rozsudok“) odvolaním, a to v časti výroku I. a na naň nadväzujúce výroky, s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 odsek 1 písmeno d) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“)...“, pričom v odvolaní vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku vôbec žiadnu argumentáciu neuviedol a preto odvolací súd, ktorý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako celok, vrátane výroku o zrušení neodkladného opatrenia, nemá dôvod sa návrhom žalovaného na zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zaoberať. 54. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).