Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/230/2024 2519202756 26. 03. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: C.I.C. Jan Hřebec s.r.o., so sídlom Na Zlaté stezce 1075, 263 01 Dobříš, Česká republika, IČO: 267 58 733, právne zastúpený: JUDr. Mikuláš Pavlík, advokát, so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Energysolar s. r. o., so sídlom Sládkovičova 2069/10A, 921 01 Piešťany, IČO: 36 840 793, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 11 104 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-21Cb/56/2019 - 515 zo dňa 28.02.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-21Cb/56/2019 - 515 zo dňa 28.02.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. PN-21Cb/56/2019 - 551 zo dňa 18.10.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) v právnej veci žalobcu C.I.C. Jan Hřebec s.r.o., so sídlom Na Zlaté stezce 1075, 263 01 Dobříš, Česká republika, IČO: 267 58 733 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Energysolar s. r. o., so sídlom Sládkovičova 2069/10A, 921 01 Piešťany, IČO: 36 840 793 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 11 104 eur s príslušenstvom, po zrušení prvého rozsudku zo dňa 17.03.2022, č.k. 21Cb/56/2019 - 409 Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 31Cob/57/2022 - 459 zo dňa 28.03.2023 v rozsahu vyhovujúceho výroku II. a výroku III. o trovách konania, v predmetnej veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. PN-21Cb/56/2019 - 515 zo dňa 28.02.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. PN-21Cb/56/2019 - 551 zo dňa 18.10.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 11 104 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 11 104 eur od 03.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 358, § 373, § 378, § 379, § 409 ods. 1, § 411, § 450 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), podľa § 420 a § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), podľa čl. 8, § 180, § 183 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 185 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), podľa čl. 1 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 25 ods. 1 a čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej aj ako „Nariadenie Brusel I bis“), podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej aj ako „Nariadenie Rím I“) a podľa čl. 1 ods. 1, čl. 11, čl. 14 ods. 1, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 23, čl. 30 a čl. 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, publikovaného v Zbierke zákonov ako príloha k oznámeniu Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 160/1991 Zb. (ďalej aj ako „Dohovor“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe argumentoval, že objednávkou zo dňa 15.07.2015 si žalovaný u neho objednal vzduchotechnické jednotky podľa cenovej ponuky žalobcu č. 14K170-43417 zo dňa 10.07.2015 (ďalej aj ako „cenová ponuka“). Dodacie podmienky boli upravené v objednávke. Na základe tejto skutočnosti bolo vydané potvrdenie objednávky pre prvú, druhú a tretiu etapu zo dňa 04.08.2015 č. PZ 160015. Takto bola zmluvnými stranami dojednaná kúpna cena v celkovej výške 111 041 eur. Žalobca plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil a čom bola žalovaný informovaný. Na základe toho si žalovaný prebral predmet zmluvy, čo vyplynulo aj z dodacích listov zo dňa 12.08.2015, 13.08.2015, 17.08.2015, 18.08.2015, 19.08.2015, 24.08.2015 a 01.09.2015 (ďalej aj ako „dodacie listy“). Na plnenie bola žalobcom vystavená zálohová faktúra č. 5160013 zo dňa 08.07.2015 na sumu vo výške 33 564 eur, ktorá bola žalovaným uhradená dňa 13.07.2015. Ďalej bola žalobcom vystavená zálohová faktúra č. 5160019 zo dňa 04.08.2015 na sumu vo výške 33 373 eur, ktorá bola žalovaným uhradená dňa 14.08.2015, t. j. štyri dni po jej splatnosti. Žalobca taktiež vystavil zálohovú faktúru č. 5160021 zo dňa 12.08.2015 na sumu vo výške 33 000 eur, ktorá bola žalovaným uhradená dňa 27.08.2015, t. j. osem dní po jej splatnosti. Dňa 01.09.2015 vystavil žalobca konečnú faktúru č. 4160044 na zostatok dojednanej kúpnej ceny, teda na sumu vo výške 11 104 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015, ktorú však žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 08.01.2020 platobný rozkaz č.k. 21Cb/56/2019 - 66, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že nesúhlasí s pohľadávkou žalobcu v celom rozsahu. Dôvodil, že tvrdenie žalobcu, že plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil, o čom bol žalovaný informovaný, sa nezakladalo na pravde, nakoľko žalobca mu tovar nedodal riadne a včas, s jednotlivými dodávkami tovaru sa dostal do omeškania. Poukazoval na to, že dodanie tovaru v jednotlivých etapách prebiehalo po častiach v rámci viacerých dní, pričom jednotlivé tovary boli dodané po termíne a s oneskorením a zároveň nebol všetok tovar dodaný riadne s tým, že vzduchotechnická jednotka poz. č. 04N.01 bola dodaná s vadami. Na základe uvedeného si žalovaný u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody a ostatných nárokov listom - sankcie za nesplnenie dodávok v zmysle harmonogramu a odsúhlasenej objednávky zo dňa 10.09.2015, na ktorý odpovedal žalobca listom zo dňa 29.10.2015 s tým, že oneskorenie dodávok potvrdil, za omeškanie a komplikácie sa ospravedlnil a žalovaným uplatnený nárok nepoprel. Právny zástupca žalovaného vyzval žalobcu listom „Výzva na zaplatenie náhrady škody a ostatných nárokov“ zo dna 02.12.2015 na úhradu pohľadávky žalovaného titulom náhrady škody, zľavy z kúpnej ceny a ostatných nárokov vo výške 15 063,48 eura, ktorú žalobca neuhradil. Následne žalovaný listom zo dňa 04.12.2015 označeným ako „Započítanie pohľadávok jednostranným úkonom v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka“ (ďalej aj ako „započítanie“) jednostranne započítal svoju vyššie uvedenú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 4160044 v sume vo výške 11 104 eur. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na úhradu zvyšnej časti svojej pohľadávky vo výške 3 959,48 eura. Žalobca následne listom zo dňa 10.12.2015 zápočet žalovanému vrátil z dôvodu, že zmluvný vzťah sa riadil Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a započítanie tak nemalo právnu oporu. Na základe uvedeného žalovaný zaslal žalobcovi list zo dna 14.01.2016, s ktorým opätovne zaslal aj započítanie pohľadávok jednostranným úkonom. Na predmetný list žalobca už nereagoval, čím jeho pohľadávka zanikla v celom rozsahu jednostranným započítaním, okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie. Žalovaný mal za to, že žalobcom uplatňovaný nárok preto neexistuje a nebolo pravdivé jeho tvrdenie, že mu žalovaný neuhradil faktúru č. 4160044. Žalovaný taktiež poukazoval na to, že dňa 11.04.2016 podal v postavení žalobcu na Okresný sud Košice II návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu voči spoločnosti C.I.C. Jan Hřebec s.r.o. na sumu vo výške 3 959,48 eura s príslušenstvom, na základe čoho bol dňa 27.04.2016 vydaný európsky platobný rozkaz. V uvedenom spore bola žalovaná suma, ktorá je rozdielom pohľadávky žalovaného na náhradu škody vo výške 15 063,48 eur voči žalobcovi a ,,údajnej" pohľadávky žalobcu voči žalovanému (v zmysle faktúry č. 4160044 vo výške 11 104 eur), ktoré pohľadávky boli v ostatnom rozsahu vzájomne započítané. Proti európskemu platobnému rozkazu podal žalobca odpor zo dňa 27.05.2016, v ktorom namietal výlučne miestnu a vecnú nepríslušnosť súdu.
V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah ostatných písomných podaní strán sporu v konaní, ako aj obsah zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/57/2022 - 459 zo dňa 28.03.2023, v ktorom krajský súd vyhodnotil, že procesná prekážka litispendencie nie je v predmetnom konaní daná. Ako dôvodný odvolací argument žalovaného v podanom odvolaní krajský súd vzhliadol námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pokiaľ išlo o aplikáciu právneho poriadku Českej republiky na predmetnú právnu vec, resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu v tejto otázke a ustálil, že v odôvodnení prvého rozsudku súdu prvej inštancie chýbalo relevantné vysporiadanie sa s otázkou, či v procese uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, došlo k výslovnej alebo konkludentnej dohode zmluvných strán na rozhodnom práve. Súdu prvej inštancie následne uložil povinnosť posúdiť, či medzi stranami ne/došlo k voľbe rozhodného práva a predovšetkým v ďalšom konaní postupovať hospodárne a dôsledne aplikovať § 183 CSP, ktorý zásadne neumožňuje opakované dlhodobé odročovanie súdnych pojednávaní pre práceneschopnosť právneho zástupcu sporovej strany a prijať také opatrenia, aby práceneschopnosť právneho zástupcu nebola prekážkou postupu v konaní. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na to, že dňa 28.02.2024 o 12:02 hodine bolo súdu doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalovaného, obsahom ktorého bol jeho návrh na odročenie pojednávania nariadeného na termín 28.02.2024 o 13:00 hodine z dôvodu „aktuálnej pracovnej neschopnosti z dôvodu absolvovania urgentného stomatologického zákroku“, k čomu priložil lekárske potvrdenie, resp. priepustku vystavenú stomatológom MUDr. Y. I.. V zmysle § 183 ods. 4 CSP bol právny zástupca žalovaného obratom elektronicky upovedomený, že súd prvej inštancie ospravedlnenie ani návrh o odročenie neakceptuje, nakoľko bolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa na nariadenom pojednávaní nechal zastúpiť, a preto nebolo možné nariadené pojednávanie odročiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalovaný si v konaní zvolil zástupcu na celé konanie - advokáta, ktorý ho v konaní v plnom rozsahu zastupoval a hájil jeho procesné práva na základe písomného plnomocenstva zo dňa 05.02.2020 (č.l. 86 s. spisu). Uviedol, že právny zástupca žalovaného síce preukazoval (priepustkou) absolvovanie urgentného stomatologického zákroku, ale neoznámil, nešpecifikoval a nepreukázal súdu, kedy presne stomatologický zákrok absolvoval. Súd prvej inštancie mal za to, že nebolo vylúčené, že k zákroku mohlo dôjsť aj v ranných hodinách dňa 28.02.2024, pričom súdne pojednávanie bolo nariadené v tento deň až popoludní. Právny zástupca žalovaného preto v konaní nepreukázal, že išlo o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním, čo je nevyhnutnou zákonnou podmienkou, resp. predpokladom, aby súd vôbec mohol pristúpiť k posudzovaniu dôležitosti tohto dôvodu. Podľa súdu prvej inštancie nebolo možné ani vylúčiť, že advokát žalovaného sa následne po absolvovaní stomatologického zákroku objektívne mohol osobne zúčastniť pojednávania, prípadne sa mohol nechať dať zastúpiť. Zdôraznil, že návšteva stomatológa sama o sebe nie je prekážkou následnej účasti na pojednávaní a nevyplýva z nej práceneschopnosť. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie vyhodnotil, že absolvovanie stomatologického zákroku je dôležitým dôvodom, pre ktorý sa advokát žalovaného nemohol dostaviť na pojednávanie, tak bez preukázania skutočnosti, kedy presne tento dôvod nastal (a teda, že nastal v tak krátkom čase pred pojednávaním, aby si advokát objektívne nemohol zvoliť zástupcu), bolo možné od advokáta spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Absolvovanie stomatologického zákroku advokáta bez preukázania, že tento dôvod nastal bezprostredne, krátko pred pojednávaním, samo o sebe nie je dôvodom na odročenie pojednávania, nakoľko vzhľadom na okolnosti bolo možné od neho spravodlivo žiadať, minimálne aby sa dal zastúpiť na pojednávaní iným advokátom, prípadne substitútom. Súd prvej inštancie skonštatoval, že advokát žalovaného nepreukázal ani tak vážny dôvod, ktorý by mu bránil v osobnej účasti na pojednávaní a ani nepreukázal, že tento dôvod nastal v tak krátkom čase pred pojednávaním, ktorý by mu bránil v zvolení si zástupcu na pojednávaní. Súd prvej inštancie mal za to, že právny zástupca žalovaného súdu nepreukázal dôvod, pre ktorý by mal žalovaný trvať výlučne na jeho osobnom zastúpení a nesúhlasiť s náhradným zastúpením iným advokátom. Zdôraznil, že práve naopak žalovaný v písomnom plnomocenstve udelenom na zastupovanie právnemu zástupcovi zo dňa 05.02.2020 vyjadril súhlas, aby splnomocnený advokát sa v prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom ako ďalším zástupcom, alebo sa dal zastúpiť svojim advokátskym koncipientom. Predmetná právna vec podľa názoru súdu prvej inštancie nevykazovala známky takej zložitosti, že by bolo vylúčené substitučné zastúpenie advokátom prípadne aj advokátskym
koncipientom. Poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že žiadna zo strán (aj napriek pomerne prísne nastavenej koncentrácii konania) okrem už predložených a protistranám doručených listinných dôkazov, nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy (výsluchy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia a pod.). Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že odročenie pojednávania by bolo neúčelné a nehospodárne a viedlo by k nedôvodným prieťahom v konaní, a to naviac za stavu, keď súd v minulosti pojednávanie už viackrát odročil z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného. Na dokreslenie celého stavu súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci bolo opakovane 6x odročené pojednávanie na návrh právneho zástupcu žalovaného (pojednávanie dňa 07.09.2021 - návrh na odročenie zo dňa 06.09.2021, č.l. 221 s. spisu; pojednávanie dňa 11.11.2021 - návrh na odročenie zo dňa 09.11.20221, č.l. 258 s. spisu; pojednávanie dňa 04.01.2022 - návrh na odročenie zo dňa 03.01.2022, č.l. 283 s. spisu; pojednávanie dňa 11.01.2022 - návrh na odročenie zo dňa 10.01.2022, č.l. 299 s. spisu; pojednávanie dňa 01.03.2022 - návrh na odročenie zo dňa 28.02.2022, č.l. 353 s. spisu; pojednávanie zo dňa 17.03.2022 - návrh na odročenie zo dňa 15.03.2022, č.l. 363 s. spisu), pričom návrhy boli doručované súdu vždy bezprostredne pred pojednávaním. Za týchto okolností nebolo podľa súdu prvej inštancie možné vylúčiť, že zo strany právneho zástupcu žalovaného ide o dlhodobé obštrukčné konanie, účelom ktorého je predlžovanie súdneho sporu a spôsobovanie prieťahov, aby spor strán bol ukončený čo najneskôr. Uvedenému záveru zodpovedala aj procesná pasivita žalovaného v spore pred Okresným súdom Košice II, kde prebiehal súvisiaci spor medzi totožnými stranami v opačnom procesnom postavení, a ktorého sa podľa vyjadrenia žalobcu, právny zástupca žalovaného od roku 2016 pre neustále ospravedlnenia osobne nezúčastnil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade ak advokát nie je schopný kvalifikovane zastupovať stranu (napr. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu) je možné od neho požadovať ukončenie zastúpenia, prípadne zastúpenie niekým iným. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, vykonal pojednávanie dňa 28.02.2024 v zmysle § 180 CSP, v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca ako podnikateľ mal sídlo v Českej republike a žalovaný ako podnikateľ mal sídlo na území Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok mal byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky v obvode (v čase podania žaloby) Okresného súdu Piešťany (v súčasnosti po zmene súdnej mapy v obvode Okresného súdu Trnava ako nástupnického súdu), ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Poukazujúc na ustanovenia čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 25 ods. 1 a čl. 26 Nariadenia Brusel I bis dospel súd prvej inštancie k záveru, že bola daná príslušnosť aj právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci, s ktorým záverom sa odvolací súd, reflektujúc ustanovenie § 380 ods. 2 CSP, stotožnil. Vo vzťahu k otázke aplikácie rozhodného práva na prejednávaný spor, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skonštatoval, že Slovenská republika ako aj Česká republika sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý je určený na úpravu zmlúv o kúpe tovaru uzavieraných medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania na území dvoch rôznych štátov. Tento dohovor obsahuje aj ustanovenia upravujúce režim uzatvárania zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca zaslal žalovanému cenovú ponuku, ktorá bola zároveň ponukou, návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle čl. 15 Dohovoru. V žalobe žalobca uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj ako „VOP“) boli neoddeliteľnou súčasťou návrhu. VOP v bode 1.1 uvádzali, že vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim sa riadi českým právom. Následne žalovaný zaslal žalobcovi „Objednávku“, ktorá bola vyhlásením žalovaného, ktorému bola ponuka určená, o prijatí ponuky. Objednávka bola vyjadrením jeho súhlasu s návrhom zmluvy a v jej záverečnej časti bolo uvedené, že ostatné náležitosti sa riadia právami a povinnosťami zmluvných strán podľa Obchodného zákonníka, t. j. zák. č. 513/1991 Zb.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo sporné, že objednávka žalovaného bola doručená žalobcovi, a tým došlo k účinnému konkludentnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, preto považoval za preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako aj zmluvné dojednanie strán o rozhodnom práve, keď žalobca prijatím objednávky žalovaného obsahujúcej jeho návrh, aplikáciu slovenského práva na zmluvný vzťah odsúhlasil a tým došlo k uzatvoreniu zmluvy s týmto obsahom. V časti rozhodného práva preto došlo k úprave - zmene znenia VOP, ktoré sa inak bezpochyby stali
súčasťou kúpnej zmluvy, lebo boli neoddeliteľnou súčasťou ponuky/návrhu zmluvy zo strany žalobcu a žalovaný ich ako celok neodmietol. Potvrdenie objednávky zaslané zo strany žalobcu žalovanému malo výlučne informatívny charakter o tom, že zmluva už bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená za dohodnutých podmienok, ktoré si strany vymienili v návrhu a následne v objednávke. Obsah potvrdenia preto do režimu a procesu uzatvárania zmluvy a jej obsahu nevstupoval. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bez ohľadu na vyššie uvedený záver, bola voľba práva Slovenskej republiky ako rozhodného práva medzi stranami nespornou skutočnosťou a ich zhodným tvrdením. Aj preto súd prvej inštancie v zmysle § 186 ods. 2 CSP vychádzal z toho, že medzi stranami došlo k voľbe práva slovenskej republiky. Ako žalobca tak aj žalovaný v priebehu súdneho konania zhodne tvrdili, že na vzťah strán by sa malo aplikovať slovenské právo. Po posúdení predmetných základných otázok mal súd prvej inštancie v ďalšom konaní preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému v štyroch etapách vzduchotechnické jednotky a žalovaný sa zaviazal tieto vzduchotechnické jednotky prevziať a zaplatiť za ne kúpnu cenu spolu vo výške 111 041 eur. Taktiež mal súd prvej inštancie preukázané, že k dodávkam dojednaného tovaru žalobcom došlo (a to s omeškaním v súhrne 15 dní v súčte všetkých štyroch etáp), pričom posledná etapa bola žalobcom odovzdaná dňa 01.09.2015. Neuhradená zostala posledná konečná faktúra žalobcu č. 4160044 na sumu 11 104 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že v časti ním dôvodne uplatnenej náhrady škody proti žalobcovi, nárok žalobcu na zaplatenie časti kúpnej ceny zanikol započítaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zisťoval, či žalovanému vznikol nárok a či existuje jeho pohľadávka (titulom náhrady škody a iného), ktorú si započítaval voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v súdnom konaní titulom doplatenia zostatku kúpnej ceny. Zdôraznil, že podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne započítať aj takú pohľadávku, ktorú druhá strana spochybnila, resp. ju neuznala - súd sa však v takom prípade musí zaoberať dôvodnosťou tejto pohľadávky, t. j. riadne ju posúdiť a až po tomto posúdení rozhodnúť. Nakoľko žalovaný si vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 11 345 eur (a žalobca tento nárok opakovane spochybnil) a tento nárok si započítal dňa 02.12.2015 voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z faktúry č. 4160044 vo výške 11 104 eur, bolo potrebné posúdiť nielen výšku ale predovšetkým existenciu pohľadávky, ktorá bola započítacím úkonom žalovaného započítaná, a práve vyriešením tejto otázky, bolo možné dôjsť k záveru, či medzi stranami došlo k účinnému započítaniu vzájomných pohľadávok, a tým k zániku práva tvoriaceho predmet žaloby. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že všetok tovar nebol žalobcom dodaný riadne a vzduchotechnická jednotka č. 04N.01 bola dodaná s vadami, počas celého konania nepreukázal. Vady tovaru - vzduchotechnickej jednotky tak zostali nepreukázané a nepreukázaná bola aj existencia a výška prípadnej náhrady škody a ďalších nárokov (primeranej zľavy). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky na náhradu škody vo výške 11 345 eur, ktorú jednostranným právnym úkonom - listom zo dňa 04.12.015, započítal voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie vyplývajúcej z faktúry č. 4160044 na sumu 11 104 eur. Žalovaný taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že vzduchotechnická jednotka poz. č. 04N.01 bola dodaná s vadami. V rovine tvrdení ostala aj argumentácia žalovaného, že škoda vo výške 11 345 eur mala spočívať v nákladoch na zabezpečenie mechanizmov a pracovníkov potrebných pre kompletizáciu dodávky žalobcu, výška škody nebola nijako presnejšie špecifikovaná a z tvrdení žalovaného nebola zrejmá ani príčinná súvislosť medzi vznikom ním tvrdených nákladov a porušením povinnosti žalobcu dodať tovar do miesta určenia riadne a včas. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca sa v rámci plnenia jednotlivých etáp dodávok dostal do omeškania v súčte o celkovo 15 dní. Z vyjadrení žalovaného a predložených listinných dôkazov však nebolo preukázané, že v dôsledku tohto omeškania žalobcovi vznikla skutočná škoda prípadne ušlý zisk a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu (nedodanie tovaru včas) a vznikom škody a taktiež ani výška škody. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaný s výnimkou porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom nepreukázal ďalšie obligatórne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov
preukázaná pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou v konaní nezanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného titulom náhrady škody a iných nárokov, nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik ani existencia započítavanej pohľadávky žalovaného. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že z povahy započítania vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon (žalovaný) nepopierala pohľadávku, proti ktorej započítanie smerovalo, t. j. pohľadávku žalobcu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny. Obrana žalovaného bola jednoznačne postavená na premise, že pohľadávka žalobcu vznikla a existovala v ním uplatnenej výške, však v dôsledku žalovaným vykonaného započítacieho úkonu ku dňu stretu vzájomných pohľadávok zanikla. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil v zmysle § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. 53 Dohovoru povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 104 eur ako dlh, ktorý predstavoval nezaplatený doplatok kúpnej ceny. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, uložil mu súd prvej inštancie aj povinnosť v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 11 104 eur od 03.12.2015 (teda počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti konečnej faktúry č. 4160044) do zaplatenia, s tým, že výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne nariadenie č. 21/2013 Z. z.. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP a namietal, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pojednával dňa 28.02.2024 v jeho neprítomnosti, nakoľko neakceptoval jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 28.02.2024, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazoval na to, že predmetné pojednávanie bolo nariadené na deň 28.02.2024 o 13:00 hodine s tým, že žalovaný sa o nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie dozvedel dňa 28.02.2024, o čom súd bezodkladne informoval. Namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že vec prejednal bez jeho účasti, vo veci rozhodol, a to napriek tomu, že žalovaný sa riadne a včas ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Mal za to, že týmto postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa dal na predmetnom pojednávaní zastúpiť iným advokátom, keďže dôvod na odročenie pojednávania nastal krátko pred pojednávaním, dokonca priamo v deň nariadeného pojednávania. Poukazoval na ustanovenie § 178 ods. 2 CSP s tým, že nebolo od advokáta možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom priamo v deň nariadeného pojednávania, nakoľko tento (nový) advokát by nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Zdôraznil, že zabezpečenie substitučného advokáta nie je proces, ktorý možno uskutočniť behom tak krátkej doby, ako je deň nariadeného pojednávania a zároveň Civilný sporový poriadok strane a jej zástupcovi poskytuje lehotu najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie. Žalovaný mal za to, že neakceptovanie ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania súdom prvej inštancie
z dôvodu, že od advokáta bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na nariadenom pojednávaní nechal zastúpiť, nebolo správne, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a neboli naplnené procesné podmienky pre konanie a rozhodnutie. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal aj to, že právny zástupca žalovaného v žiadosti o odročenie nešpecifikoval, kedy presne absolvoval stomatologický zákrok s tým, že pojednávanie bolo vytýčené až na popoludnie, a teda právny zástupca nepreukázal, že dôvod na odročenie nastal v dobe krátko pred pojednávaním, žalovaný namietal, že tento dôvod neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie neuviedol v elektronickom upovedomení o spôsobe posúdenia žiadosti o odročenie, ale uviedol ho až dodatočne v napadnutom rozsudku, a preto naň nemožno prihliadať. Taktiež zdôraznil, že ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania právny zástupca žalovaného uskutočnil bezodkladne, t. j. dňa 28.02.2024 o 12:02 hodine, teda mal za to, že špecifikoval, kedy stomatologický zákrok absolvoval a je zjavné, že sa jednalo o dôvod, ktorý nastal krátko pred nariadeným pojednávaním. Uviedol, že z lekárskeho potvrdenia - priepustky vyplynulo, že bola viazaná na celý deň 28.02.2024, preto bolo preukázané, že sa právny zástupca pojednávania nemohol zúčastniť. Ďalej zdôraznil, že stomatologický zákrok sa uskutočnil v Piešťanoch a pojednávanie sa konalo na Okresnom súde v Trnave, preto bolo nutné prihliadať aj na stratu času cestou a uvedené zohľadniť pri posudzovaní možnosti právneho zástupcu dostaviť sa na pojednávanie s tým, že toto bolo nariadené o 13:00 hodine, a teda nebolo objektívne možné, aby sa právny zástupca žalovaného po absolvovaní stomatologického zákroku v Piešťanoch osobne zúčastnil pojednávania v Trnave. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádzal, že právny zástupca žalovaného nepreukázal dôvod, pre ktorý by mal žalovaný trvať na výlučne jeho osobnom zastúpení a nesúhlasiť s náhradným zastúpením iným advokátom, žalovaný namietal, že trval na zastúpení svojim právnym zástupcom, a to najmä vzhľadom na dĺžku sporu a jeho prepojenie s inými súdnymi konaniami a tiež vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny zástupca ho v danom spore zastupuje od začiatku, a to zároveň aj v súbežne prebiehajúcom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-33Cb/63/2016. Mal za to, že odôvodnenosť, pre ktorú žalovaný trval výlučne na osobnom zastúpení svojim právnym zástupcom, bola v plnom rozsahu preukázaná a žiadne ďalšie dôvody nie je potrebné preukazovať, nakoľko takým výkladom súdu prvej inštancie by bola odňatá možnosť strany sporu trvať na osobnom zastúpení svojim právnym zástupcom. Žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že s výnimkou porušenia povinnosti žalobcom, nepreukázal ďalšie obligatórne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalobcu za ním tvrdenú škodu. Mal za to, že žalobou uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s jeho pohľadávkou voči žalobcovi okamihom stretu týchto pohľadávok, a teda už neexistuje a žalobca nebol oprávnený na jej vymáhanie predmetnou žalobou. Taktiež mal za to, že jeho tvrdenie o existencii pohľadávky voči žalobcovi na náhradu škody žalobca výslovne nepoprel, a teda dôvodil, že žalobca uznal jeho pohľadávku, ako aj uskutočnenie jednostranného zápočtu zo strany žalovaného. Namietal, že žalobca ani v tomto konaní na jeho procesnú obranu nereagoval jednoznačným popretím jeho tvrdení, keďže k nim neuviedol vlastné tvrdenia, nemal žalovaný dôvod predpokladať, že súd prvej inštancie bude vychádzať zo spornosti ním uplatnenej pohľadávky na náhradu škody a zápočtu. Zdôraznil, že vie preukázať rozsah škody, predpoklady vzniku nároku na jej náhradu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, a to v prípade jednoznačného popretia jeho tvrdení žalobcom, k čomu však počas konania na súde prvej inštancie nedošlo. Následne uskutočnením pojednávania bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, čím bolo žalovanému znemožnené robiť prednesy a navrhovať ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal existenciu jeho pohľadávky na náhradu škody ako aj splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 16.04.2024 a uviedol, že v prípade žiadosti o odročenie pojednávania išlo zo strany žalovaného len o obštrukciu. Považoval za nepochopiteľné, aby bol právny zástupca žalovaného práceneschopný vždy, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie. S poukazom na uvedené sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 19.05.2024 a uviedol, že zo strany žalobcu išlo len o pocitové vyjadrenie, ktoré bolo zároveň skresľujúce a účelové. Zotrval na dôvodoch svojho odvolania voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu. Trval na tom, že v danej veci došlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal bez účasti
žalovaného a jeho právneho zástupcu a vo veci rozhodol, a to napriek tomu, že sa právny zástupca riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa z jeho strany jednalo o obštrukciu a že jeho správanie ohľadom ospravedlňovania z pojednávaní bolo nemenné z dôvodu, aby sa vo veci nerozhodlo. Zdôraznil, že je v záujme každej strany sporu, aby bola vec rozhodnutá, avšak je právom každej strany sporu, aby súd rozhodol spravodlivo a v procese rozhodovania boli dodržané všetky procesné ustanovenia. Ďalej namietal, že vyhlásením napadnutého rozsudku došlo k popretiu materiálnej pravdy, keďže žalovaný vedel preukázať rozsah škody a predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, k čomu však nedošlo z dôvodu uskutočnenia pojednávania v jeho neprítomnosti. Mal za to, že prioritou v súdnom konaní musí zostať aj materiálna ochrana práv strán sporu. 7. Podaním zo dňa 26.11.2024 žalobca doručil do súdneho spisu uznesenie Mestského súdu Košice č.k. K2-33Cb/63/2016 - 598 zo dňa 24.09.2024, právoplatné dňa 01.11.2024, ktorým tento súd zastavil konanie. Predmetné podanie bolo odvolacím súdom doručené žalovanému (cestou právneho zástupcu) dňa 01.01.2025 (č.l. 564 s. spisu). 8. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 11. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 12. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 13. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 17. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
18. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 19. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 20. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 21. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP). 22. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny (odplaty) za dodanie tovaru vzduchotechnických jednotiek v zmysle objednávok žalovaného, fakturovanej konečnou faktúrou č. 4160044 vystavenou na sumu vo výške 11 104 eur, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany namietal, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s jeho pohľadávkou voči žalobcovi na náhradu škody a titulom ďalších nárokov, na základe jednostranného úkonu započítania zo dňa 04.12.2015, v okamihu stretu týchto pohľadávok, a to do výšky žalovanej pohľadávky s tým, že prevyšujúcu časť svojho nároku si žalovaný uplatnil v samostatnom súdnom konaní. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.02.2024 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu po tom, ako neakceptoval ospravedlnenie a žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal vznik a existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi, ktorú započítaval voči pohľadávke žalobcu na doplatenie kúpnej ceny, a teda nepreukázal, že žalobou uplatnená dôvodná pohľadávka žalobcu zanikla v dôsledku jednostranného započítacieho úkonu žalovaného. 23. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo konať pred súdom a súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd dňa 28.02.2024 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 28.02.2024, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie dňa 24.11.2023 vytýčil termín pojednávania v predmetnej veci na deň 23.02.2024 o 09:00 hodine, predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalovanému cestou právneho zástupcu dňa 06.12.2023 (č.l. 502/b s. spisu). Podaním zo dňa 28.11.2023 právny zástupca žalobcu požiadal o presunutie termínu pojednávania na iný čas, a to z dôvodu vzdialenosti medzi sídlom advokáta a sídlom súdu. Súd prvej inštancie informoval strany sporu prostredníctvom ich právnych zástupcov elektronickou formou (emailom) dňa 06.12.2023 o zmene termínu pojednávania z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu na deň 28.02.2024 o 13:00 hodine (č.l. 506 s. spisu). Dňa 28.02.2024 o 12:02 hodine bol súdu prvej inštancie doručený email právneho zástupcu žalovaného, ktorého prílohou bolo podanie zo dňa 28.02.2024 označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie (podľa § 183 CSP)“, v ktorom
právny zástupca žalovaného ospravedlňoval svoju neúčasť (ako aj neúčasť žalovaného, ktorý trval na jeho osobnej účasti na pojednávaní) na pojednávaní vytýčenom na deň 28.02.2024 o 13:00 hodine a súčasne žiadal o odročenie pojednávania, a to z dôvodu jeho aktuálnej pracovnej neschopnosti, vzhľadom na absolvovanie urgentného stomatologického zákroku s tým, že deň 28.02.2024 bol dňom absolvovania urgentného stomatologického zákroku, kedy sa dozvedel o tomto dôvode, pre ktorý žiadal odročenie pojednávania. Prílohou emailu bola taktiež fotokópia priepustky s uvedeným menom S. I. a dátumom 28.02.2024, opatrená pečiatkou a podpisom MUDr. Y. I., stomatológa. Predmetné podanie právneho zástupcu žalovaného bolo zároveň doručené do súdneho spisu elektronicky dňa 28.02.2024 o 11:59 hodine. Súd prvej inštancie zaslal na právnym zástupcom žalovaného v žiadosti uvedenú emailovú adresu dňa 28.02.2024 o 12:45 hodine oznámenie, v ktorom ho upovedomil o tom, že jeho návrh na odročenie pojednávania a ospravedlnenie neakceptuje, nakoľko v zmysle § 183 ods. 2 CSP možno spravodlivo žiadať, aby sa právny zástupca žalobcu dal zastúpiť iným advokátom. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.02.2024 so začiatkom o 13:00 hodine vyplynulo, že na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania a pre ktoré vykonal pojednávanie dňa 28.02.2024 v jeho neprítomnosti, podrobne vysvetlil v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že advokát v žiadosti o odročenie pojednávania nepreukázal, že sa v danom prípade jednalo o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním, a teda kedy mal stomatologický zákrok absolvovať, čo je nevyhnutnou zákonnou podmienkou na to, aby súd vôbec mohol pristúpiť k posudzovaniu dôležitosti tohto dôvodu, a preto nemohol vylúčiť, že právny zástupca žalovaného sa následne po absolvovaní stomatologického zákroku mohol zúčastniť pojednávania alebo sa na ňom nechať zastúpiť. Ak by aj súd prvej inštancie vyhodnotil, že absolvovanie stomatologického zákroku je dôležitým dôvodom, pre ktorý sa právny zástupca žalovaného nemohol zúčastniť nariadeného pojednávania, bez preukázania toho, kedy tento dôvod nastal (teda v tak krátkom čase pred pojednávaním, že si advokát objektívne nemohol zvoliť zástupcu), bolo možné od právneho zástupcu spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Súd prvej inštancie tak mal za to, že právny zástupca žalovaného nepreukázal ani vážny dôvod, ktorý by mu bránil v osobnej účasti na pojednávaní, ani nepreukázal, že tento dôvod nastal v tak krátkom čase pred pojednávaním, ktorý by mu bránil v zvolení si svojho zástupcu na pojednávaní a taktiež nepreukázal dôvod, pre ktorý mal žalovaný trvať výlučne na jeho osobnom zastúpení a nesúhlasiť s náhradným zastúpením iným advokátom, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v plnomocenstve zo dňa 05.02.2020 udelenom právnemu zástupcovi na jeho zastupovanie v predmetnom spore vyjadril výslovný súhlas, aby sa splnomocnený advokát v prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom ako ďalším zástupcom, alebo jeho advokátskym koncipientom. Súd prvej inštancie taktiež považoval odročenie pojednávania za neúčelné a nehospodárne, ktoré by viedlo k nedôvodným prieťahom v konaní, naviac za stavu, keď súd už v minulosti v predmetnom spore šesťkrát odročoval nariadené pojednávania na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, pričom všetky návrhy na odročenie boli súdu prvej inštancie vždy doručené bezprostredne pred pojednávaním. S dôvodmi neakceptácie návrhu právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania konaného dňa 28.02.2024 formulovanými súdom prvej inštancie sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na zdôraznenie ich správnosti a správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie v tejto otázke dodáva, že v zmysle Civilného sporového poriadku sa vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok: (1) existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a (2) nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, potvrdzuje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. Vo všeobecnosti odvolací súd konštatuje, že preukázaná choroba alebo iný zdravotný dôvod strany sporu, resp. jej zástupcu, sa považuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu je dôvodom na odročenie pojednávania v prípade, ak bol tento dôvod aj preukázaný vyjadrením odborne spôsobilej osoby (spravidla lekára), že táto konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia alebo zhoršenia jej zdravotného stavu sa zúčastniť na pojednávaní. V danom prípade z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že právny zástupca žalovaného síce ako dôvod na odročenie pojednávania označil zdravotnú okolnosť - urgentný stomatologický zákrok a priložil k žiadosti priepustku vydanú na jeho meno, datovanú
dňa 28.02.2024 a opatrenú pečiatkou a podpisom stomatológa, avšak vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného neumožňoval jeho účasť na pojednávaní k žiadosti priložená nebola, pričom postačovalo akékoľvek dôveryhodné lekárske potvrdenie preukazujúce takú závažnosť zdravotného stavu v súvislosti so stomatologickým zákrokom, pre ktorú sa právny zástupca skutočne nemohol osobne dostaviť na súd a absolvovať pojednávanie, čo však samotná stomatológom vystavená priepustka bez ďalšieho nepreukázala. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že právnym zástupcom žalovaného predložené lekárske potvrdenie nepredstavuje lekársky uznanú práceneschopnosť, ale ide len o potvrdenie o návšteve lekára (stomatológa) v deň 28.02.2024, z ktorého však nevyplynul čas vykonania zákroku, ako ani skutočnosť, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného po jeho absolvovaní objektívne znemožňoval jeho osobnú účasť na nariadenom pojednávaní. Odvolací súd zároveň uvádza, že existenciu vážneho dôvodu na odročenie pojednávania musí preukazovať strana, resp. právny zástupca strany, ktorý žiadal o odročenie pojednávania, pričom platí, že žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca strany tvrdí a preukazuje také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Pokiaľ však táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, preto sa stotožnil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ďalšie odročenie pojednávania v predmetnej veci, ku ktorému už šesťkrát predtým došlo zo zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného, by bolo neúčelné, nehospodárne a viedlo by k nedôvodným prieťahom v predmetnom konaní. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď strana sporu vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je stranou konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného sporového konania (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/19/2014). Nemožnosť právneho zástupcu žalovaného osobne sa zúčastniť na súdom prvej inštancie nariadených pojednávaniach opakovane zo zdravotných dôvodov (a to pri pojednávaniach nariadených na deň 04.01.2022, 11.01.2022, 01.03.2022 a 17.03.2022 z dôvodu pokračujúcej dočasnej práceneschopnosti vystavenej od 03.01.2022) totiž už v danom čase pre právneho zástupcu mala signalizovať, pre účely zabezpečenia riadneho zastúpenia žalovaného v predmetnom spore, ako aj pri zachovaní zásady hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania a aktívneho uplatňovania práv strany sporu v konaní, potrebu zabezpečenia svojho substitučného zastúpenia v predmetnom spore, a to v dostatočnom časovom odstupe od ďalšieho nariadeného pojednávania, zohľadňujúc aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o advokácii a výslovný súhlas žalovaného udelený právnemu zástupcovi, aby sa v prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom (alebo svojim advokátskym koncipientom) v plnomocenstve zo dňa 05.02.2020. V takom prípade by mal substitučný právny zástupca dostatočný časový priestor na prípravu na ďalšie pojednávanie, pre prípad ďalších (náhlych) zdravotných problémov právneho zástupcu žalovaného v čase nového nariadeného termínu pojednávania, ku ktorým aj v danom prípade došlo, aj keď už z iných zdravotných dôvodov, ako pri predchádzajúcich žiadostiach právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaný namietal, že odôvodnene trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní dňa 28.02.2024, a to s poukazom na dĺžku sporu, jeho zložitosť a skutočnosť, že ho právny zástupca zastupoval aj v súvisiacom spore vedenom na Mestskom súde Košice, odvolací súd konštatuje, že podmienkou na odročenie pojednávania v prípade, že bola tvrdená existencia prekážky v účasti na pojednávaní na strane právneho zástupcu, je preukázanie, že strana sporu odôvodnene trvá na zastúpení týmto konkrétnym advokátom. Dôvody uvádzané žalovaným ako stranou sporu však odvolací súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nevyhodnotil ako relevantné, nakoľko sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný spor nemožno považovať za skutkovo a právne zložitý do takej miery, že by to znemožňovalo zastúpenie advokáta substitučným zástupcom a žalovaný v odvolaní ani vo svojom podaní zo dňa 16.03.2022 neuviedol, v čom mala údajná zložitosť prejednávanej veci spočívať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na dĺžku predmetného sporu, odvolací
súd konštatuje, že túto skutočnosť možno sčasti pripísať aj konaniu samotného právneho zástupcu žalovaného, ktorý opakovane (6x) žiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania, a teda nemožno dospieť k záveru, že trvanie sporu by bolo zapríčinené jeho zložitosťou a že by právny zástupca v spore vykonal také množstvo úkonov právneho zastúpenia, že by to odôvodňovalo nevyhnutnú potrebu jeho osobnej účasti na ďalšom nariadenom pojednávaní na deň 28.02.2024. Ak žalovaný poukazoval na iný súvisiaci súdny spor, v ktorom ho zastupoval rovnaký právny zástupca, odvolací súd uvádza, že bez uvedenia ďalších súvislostí, nemožno tento dôvod, pre ktorý mal žalovaný trvať na osobnom zastúpení právnym zástupcom na nariadenom pojednávaní v predmetnej veci, za náležite preukázaný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný náležite nepreukázal odôvodnenosť svojej požiadavky, v zmysle ktorej trval na osobnom zastúpení ním splnomocneným advokátom na pojednávaní konanom dňa 28.02.2024. S poukazom na uvedené, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že právny zástupca žalovaného v žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28.02.2024 síce tvrdil ale riadne nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania a zároveň ďalšie odročovanie pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, a teda neakceptovaním žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania na deň 28.02.2024 a prejednaním veci a vyhlásením rozhodnutia na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti súdom prvej inštancie, nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, a uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie mu nebolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd nemal za naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP a túto odvolaciu námietku žalovaného považoval za nedôvodnú. 25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný nepreukázal vznik a existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody, ako ani všetkých obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalobcom, ktorú pohľadávku si mal žalovaný jednostranne započítať voči žalobou uplatnenej pohľadávke žalobcu, v dôsledku čoho žalovaná pohľadávka zanikla v celom rozsahu, a teda že neexistoval žiadny právny titul na jej opätovné zaplatenie a vymáhanie v tomto konaní, odvolací súd uvádza, že ak žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopieral, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s § 124 ods. 2 CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, keď sa vzájomné pohľadávky stretli (§ 580 Občianskeho zákonníka). Ak žalovaný v sporovom konaní účinne uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, ak je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany. Žalovaný v odvolaní namietal, že vedel v konaní preukázať rozsah škody ako aj predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to v prípade jednoznačného popretia jeho tvrdení žalobcom, k čomu však v konaní nedošlo. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, že žalovaným tvrdené vady vzduchotechnickej jednotky neboli v konaní žalovaným vôbec preukázané, a teda v tejto súvislosti nebolo preukázané vadné plnenie a porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Vo vzťahu k nespornému omeškaniu žalobcu s odovzdaním tovaru (diela) v rozsahu 15 dní sa odvolací súd stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, a to ani samotný vznik žalovaným tvrdenej škody, ktorá nebola preukázaná a rovnako nebola nijako preukázaná jej žalobcom tvrdená výška, ako ani existenciu príčinnej súvislosti medzi omeškaním žalobcu a tvrdeným vznikom škody na strane žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci sporového konania sa dokazovanie vykonáva za účelom preukázania tvrdených skutočností, teda strana si v prvom rade musí splniť povinnosť relevantne tvrdiť podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu v zmysle § 150 ods. 1 CSP, na čo následne nadväzuje povinnosť preukázania týchto skutočností konkrétnym dôkazným prostriedkom. Pokiaľ teda žalovaný chcel byť úspešný vo vzťahu k svojej procesnej obrane spočívajúcej
v námietke, že žalovaná pohľadávka zanikla na základe jednostranného započítacieho úkonu s jeho pohľadávkou voči žalobcovi na náhradu škody, bol žalovaný povinný relevantne skutkovo tvrdiť všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre (právne) posúdenie naplnenia podmienok vzniku nároku na náhradu škody a realizácie započítania a tieto aj preukázať, resp. na ich preukázanie navrhnúť vykonanie relevantných dôkazov, ktorú povinnosť si však žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nesplnil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca dôvodnosť jeho pohľadávky na náhradu škody v predmetnom konaní nesporoval, a teda táto bola nesporná, odvolací súd konštatuje, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.02.2020 uviedol, že neuznáva pohľadávku žalovaného na zaplatenie sumy 15 06,48 eura, ako ani jednostranný zápočet žalovaného. Z obsahu súdneho spisu je preto zrejmé, že žalobca pohľadávku žalovaného na náhradu škody a zľavy z kúpnej ceny neuznal, ale naopak jej opodstatnenosť poprel, pričom sa odvolával aj na listinný dôkaz v predmetnom konaní - prílohu k jeho vyjadreniu zo dňa 24.02.2020. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody je to práve poškodený, kto je povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom žalovaný v predmetnom konaní toto svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal vznik a existenciu svojej pohľadávky, ktorú si mal započítavať voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný taktiež v odvolaní odkazoval na konanie vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-33Cb/63/2016, v ktorom si od žalobcu uplatňoval prevyšujúci nárok na náhradu škody a zľavy z kúpnej ceny. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nároku na náhradu škody a zľavy z kúpnej ceny voči žalobcovi ide o otázku, ktorú bol súd prvej inštancie v predmetnom konaní oprávnený riešiť samostatne a závery Mestského súdu Košice v konaní o prevyšujúcom nároku na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi, by neboli pre súd v tejto veci záväzné. Pokiaľ žalovaný namietal, že existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu vedel preukázať, avšak pojednávanie dňa 28.02.2024 sa konalo v jeho neprítomnosti, čím mu bolo znemožnené robiť na nariadenom pojednávaní prednesy a navrhovať ďalšie dôkazy, ktorými by bola preukázaná existencia jeho pohľadávky voči žalobcovi, odvolací súd odkazuje na ním formulované závery uvedené v bode 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia, v zmysle ktorých neakceptáciou žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania a následného vykonania pojednávania a rozhodnutia vo veci v jeho neprítomnosti súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.02.2024, nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a teda týmto postupom súdu prvej inštancie mu ani nebola neoprávnene odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný mal zo strany súd prvej inštancie v konaní vytvorenú možnosť na uvedenie (doplnenie) svojich skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a žalovaný aj doručil do súdneho spisu dupliku zo dňa 28.07.2020, v ktorej však vo vzťahu k ním tvrdenému nároku na náhradu škody voči žalobcovi neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a ani na preukázanie existencie svojej tvrdenej pohľadávky nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania s tým, že v civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, a to tak, aby nedošlo k zmareniu nariadeného pojednávania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie spornú otázku existencie pohľadávky žalovaného, ktorú si mal započítať voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v predmetnom konaní, posudzoval v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci a vzhľadom na vykonané dokazovanie, zohľadňujúc procesný útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného v konaní a dospel k správnemu záveru, že existencia tejto pohľadávky žalovaného nebola preukázaná, a teda žalovaný si započítaval voči pohľadávke žalobcu neexistujúcu pohľadávku. Odvolací súd preto nemal preukázanú existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) CSP a odvolaciu námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú. 26. Odvolací súd ďalej uvádza, že za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa zaoberal žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v jeho odvolaní, v nadväznosti na čo konštatuje, že žalovaný ako odvolateľ síce v odvolaní uviedol, že ho
podáva aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak opodstatnenosť jeho aplikácie relevantným spôsobom nezdôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bol oprávnený a (zároveň) povinný zaoberať sa konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len deklarovanie tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ktorých existenciu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania na súde prvej inštancie, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, nezistil s tým, že nedôvodnosť námietky litispendencie s konaním vedeným na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-33Cb/63/2016 bola konštatovaná už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale konkrétne nenamietal nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka ani Dohovoru súdom prvej inštancie, a tak táto nemohla byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, a to vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 27. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 28. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody namietané žalovaným. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).