Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/95/2024 4120204565 25. 03. 2026 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: ARRIVA NITRA, a. s., Štúrova 72, 949 44 Nitra, IČO: 36 545 082, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: B. Č., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/ X, XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Namir Alyasry PhD., advokát, Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 42 180 520, o zaplatenie 28.280,76 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/12/2020-208 zo dňa 29.11.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/12/2020-208 zo dňa 29.11.2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/12/2020-208 zo dňa 29.11.2023 rozhodol tak, že (i) žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 28.280,76 EUR s úrokmi z omeškania 8,05 % zo sumy 28.280,76 EUR od 11.11.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- EUR a (ii) žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 100% (ďalej len „napadnutý rozsudok“). 1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia nároku na náhradu škody porušením zmluvnej povinnosti. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní strážnej služby zo dňa 30.05.2008 (ďalej len „zmluva o poskytovaní strážnej služby“ alebo „zmluva“) v znení jej dodatkov podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1.1.1. Predmetom zmluvy podľa čl. II. je výkon fyzickej ochrany majetku a osôb zamestnancami žalovaného v objekte sídla žalobcu na adrese Štúrova 72, 949 44 Nitra. Na odstavnej ploche v nezistenej dobe od 16:00 hod. dňa 27.05.2018 do 04:00 hod. dňa 28.05.2018 asi 200 metrov od vchodu do objektu došlo nezisteným spôsobom k poškodeniu 21 vozidiel typu „mestský autobus triedy I“, ktoré boli zaparkované vedľa seba, a to takým spôsobom, že boli poškodené čelné sklá vytvorením praskliny o priemere 10 cm, a to na strane šoféra v strede, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 28.280,76 EUR. Žalobca nahlásil škodovú udalosť policajného zboru, pričom bolo začaté aj trestné stíhanie pre zločin poškodzovania cudzej veci, ale nepodarilo sa zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, a preto bolo trestné konanie prerušené. Žalobca poukázal aj na čl. V. bod 5. zmluvy, podľa ktorého žalovaný zodpovedá za plnenie predmetu zmluvy oprávnenými osobami ako aj za všetky prípadné škody spôsobené jeho zamestnancami konaním, ktoré je v rozpore so zákonom, resp. ustanoveniami zmluvy, a to aj pri vzniku škody v dôsledku nedbanlivosti zamestnancov poskytovateľa.
Žalobca písomne vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 05.11.2019, ktorý mal byť doručený dňa 10.11.2019, avšak žalovaný škodu neuhradil. 1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytovaní strážnej služby. V kritický deň mal strážnu službu vykonávať zamestnanec žalovaného L. P., ktorý do služby nastúpil o 18:00 hod. dňa 27.05.2018 a službu ukončil o 06:00 hod. dňa 28.05.2018. V zmysle smernice pre výkon fyzickej ochrany, s ktorou mal byť žalobca oboznámený uskutočňoval zamestnanec žalobcu do 24:00 hod. službu na vrátnici, kde kontroloval vstup a vjazd do objektu a po 24.-tej hodine do 03:00 hod vykonával obchôdzku vo vnútornom priestore objektov. Tu kontroloval okrem iného aj vozidlá nachádzajúce sa v objekte. Podľa vyjadrenia zamestnanca žalovaného mal tento počas nočnej služby vykonať dve obchôdzky v čase od 00:30 hod. do 01:00 hod. a od 02:15 hod. do 03:00 hod., pri ktorých nezistil žiadne poškodenie majetku v chránenom objekte a ani prítomnosť cudzích osôb v chránenom objekte. Žalovaný tiež uviedol, že veliteľom objektu bol L. L., ktorý po zistení škodovej udalosti overoval vykonanie pochôdzok na kamerovom zázname v prítomnosti príslušníkov policajného zboru, pričom sa malo potvrdiť, že pochôdzky boli reálne vykonané. Žalovaný tiež argumentoval tým, že hoci žalobca zdôvodnil žalobu nedbanlivosťou zamestnancov žalovaného, skutkovo nepoukázal na žiadnu okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť nedbanlivostné zavinenie na vzniku škody a zároveň uviedol, že jeho zamestnanec strážnik sa žiadnej nedbanlivosti nedopustil. 1.3. Súd prvej inštancie rozhodol v spore v poradí prvým rozsudkom č. k. 30Cb/12/2020-141 zo dňa 08.11.2021 tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu. V spore aplikoval ustanovenia § 137 písm. a), § 149, § 150 ods. 1, § 150 ods. 2, § 153 ods. 1 a 2, § 154, § 191 ods. 1, § 198 ods. 3, § 215 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 261 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 376, § 377 ods. 1, ods. 2, § 378, § 379, § 369 ods. 1, ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodného zákonníka“) a v rámci právneho posúdenia uviedol, že na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval vyššie citované ustanovenia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 1.3.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.05.2008 uzatvorená zmluva o poskytovaní strážnej služby podľa § 3 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v znení jej dodatkov 1 až 7, pričom strany sporu sa v čl. IX. bod 5 dohodli, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa budú riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä však príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného, ako aj s poukazom na § 1 ods. 1 a 2 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami sporu ide o obchodno-právny záväzkový vzťah založený tzv. inominátnou (nepomenovanou) zmluvou v režime Obchodného zákonníka. Zo zmluvy ďalej vyplýval záväzok žalovaného ako poskytovateľa služieb spočívajúci okrem iného vo fyzickej ochrane majetku a osôb, ktorá je zameraná najmä na ochranu majetku v priestoroch žalobcu ako objednávateľa so zameraním na zabránenie straty, rozkrádania, neoprávneného vyvážania alebo poškodzovania majetku žalobcu, kontroly a ochrany obvodového oplotenia areálu žalobcu, kontrolu ostatných objektov a priestorov žalobcu, pričom túto ochranu mal vykonávať zamestnanec žalovaného (čl. II. písm. b) zmluvy). 1.3.2. Predpokladom nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie základných troch podmienok, a to (i) vznik škody, (ii) porušenie právnej alebo zmluvnej povinnosti a (iii) príčinná súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti. V niektorých prípadoch sa na vznik nároku vyžaduje aj zavinenie škodcu, avšak v prípade nároku na náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka je táto zodpovednosť za škodu koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, pri ktorej sa zavinenie (či už úmyselné alebo nedbanlivostné) nevyžaduje. Zodpovedná strana sa môže zodpovednosti zbaviť iba v prípade, ak preukáže, že k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka (tzv. liberačných dôvodov). V prejednávanej veci sa navyše strany sporu výslovne v zmluve dohodli, že žalovaný zodpovedá za plnenie predmetu zmluvy oprávnenými osobami ako aj za všetky prípadné škody spôsobené jeho zamestnancami konaním, ktoré je v rozpore so zákonom, resp. ustanoveniami zmluvy, a to aj pri vzniku škody v dôsledku nedbanlivosti zamestnancami poskytovateľa (čl. V. bod. 5) zmluvy), čím bol ešte zvýraznený objektívny charakter zodpovednosti. 1.3.3. Ad (i) Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že došlo ku škode na majetku žalobcu poškodením čelných skiel autobusov vo vlastníctve žalobcu treťou osobou a nebola sporná ani výška škody, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 28.280,76 EUR. S poukazom na § 151 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie preto ďalej v tomto smere nevykonával dokazovanie a považoval túto skutočnosť za nespornú. 1.3.4. Ad (ii) Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie povinnosti žalovaného v súvislosti so vzniknutou škodou, vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu mali uzavretú platnú zmluvu, súd prvej inštancie skúmal, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti s poukazom na § 373 Obchodného zákonníka
(ktorý explicitne vyžaduje na vznik zodpovednosti porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu). Na absencii porušenia povinnosti bola nakoniec založená obrana žalovaného, ktorý v konaní argumentoval, že žalobca nepreukázal porušenie jeho povinnosti, keďže zamestnanec žalovaného podľa neho v čase škodovej udalosti vykonával službu v súlade so zmluvou a internými predpismi žalovaného. Ako už súd prvej inštancie uviedol vyššie, zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, a preto nie je podstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany alebo nie. Ako vyplýva z právnej teórie, pri protiprávnom úkone musí ísť o správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame, pričom tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru) ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, Veľký komentár, Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 411). V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IX. bod 5 (poznámka odvolacieho súdu - správne malo byť čl. V bod 5 zmluvy), keď neochránil majetok žalovaného počas doby, keď poskytoval službu fyzickej ochrany majetku podľa zmluvy. V danom prípade išlo teda zo strany žalovaného o omisívne konanie zakladajúce vznik zodpovednosti za škodu, keďže nekonal dostatočne tak, aby splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti súd prvej inštancie nemohol prihliadať na obranu žalovaného spočívajúcu v argumentácii, že zamestnanec žalovaného sa nedopustil žiadnej nedbanlivosti, keď bol prítomný počas celej služby v areáli žalobcu a vykonal dve pochôdzky v čase v čase od 00:30 hod. do 01:00 hod. a od 02:15 hod. do 03:00 hod, pri ktorých nezistil žiadne poškodenie vozidiel. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na to, že jeho zamestnanec si splnil povinnosti vyplývajúce mu zo Smernice pre výkon fyzickej ochrany č. p. 3/5/2 - 5 zo dňa 07.02.2011, súd prvej inštancie konštatuje, že hoci mala byť táto smernica neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, jej účelom je najmä (čl. 1 smernice) stanoviť základné bezpečnostné pravidlá na ochranu oprávnených záujmov žalobcu pred protiprávnym konaním. Dodržanie týchto interných postupov však nezbavuje žalovaného zodpovednosti za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu priamo zo zmluvy, a to chrániť majetok žalobcu. 1.3.5. Ad (iii) Ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti, čo znamená, že medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti by škoda nevznikla. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pokiaľ by žalovaný riadne plnil svoje pracovné povinnosti, k vzniku spôsobenej škody by nemohlo dôjsť. Žalovaný sa v zmluve zaviazal na nepretržité riadenie fyzickej ochrany zodpovedným zamestnancom za účelom zabezpečenia plnenia zmluvných povinností (čl. V. bod 5. zmluvy) a vzhľadom na účel fyzickej ochrany realizovanej súkromnými bezpečnostnými službami má súd prvej inštancie za to, že pokiaľ by zo strany žalovaného k náležitému plneniu tejto povinnosti došlo (t. j. žalovaný by nepretržite riadne strážil autobusy žalobcu), ku škode by nedošlo, a preto mal súd prvej inštancie preukázané aj splnenie príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ako ďalšieho predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody. Nakoniec, toto konštatovanie potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní dňa 04.08.2021. 1.3.6. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že v čase škodovej udalosti nebol areál žalobcu dostatočne zabezpečený oplotením a žalobca nemal k dispozícii prístup ku kamerovým záznamom, čo by podľa neho podstatne znížilo riziko vzniku škody, súd má za to, že tieto skutočnosti sú iba na ťarchu žalovaného, keďže žalobca sa síce podľa zmluvy zaviazal vyvinúť potrebnú súčinnosť za účelom odstránenia nedostatkov zistených výkonom fyzickej ochrany, najmä urýchlene odstrániť stav, ktorý vytvára predpoklady pre narušenie ochraňovaného objektu a tým aj vznik škôd na majetku, poškodenie oplotenia, nefunkčnosť osvetlenia, a pod. (čl. V. bod 5. na str. 5 zmluvy), avšak za týmto účelom bol zodpovedný zamestnanec žalovaného povinný predkladať žalobcovi denné hlásenia výkonu fyzickej ochrany, v ktorých by na uvedené nedostatky poukázal. V tomto smere sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať, že žalobcu na nedostatky na účely riadneho plnenia zmluvy upozorňoval a keďže žalobca jeho tvrdenia poprel, súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného ako neúčinnú. Pokiaľ mal žalovaný dlhodobo vedomosť, že nemôže riadne plniť záväzky zo zmluvy vzhľadom na nedostatočné oplotenie areálu, nedostatok strážnikov, absenciu kamerového systému, s poukazom na povinnosť predchádzať vzniknutej škode ako aj na povinnosť v ustanovení § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že mal vedomosť o tom, že nemôže riadne plniť zmluvné povinnosti, avšak žalobcovi neoznámil prekážky, ktoré mu v plnení týchto povinností bránia a neurobil ani iné opatrenia (napr.
neodstúpil od zmluvy). Žalovaný sa pritom zodpovednosti nemôže zbaviť tvrdením, že žalobca o týchto nedostatkoch sám vedel, keďže povinnosť oznámiť tieto nedostatky bola na strane žalovaného. 1.3.7. Keďže žalovaný nepreukázal v konaní ani žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala jeho zodpovednosť za škodu v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 1.3.8. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že základ uplatňovaného nároku žalobcu je dôvodný a zároveň mal preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tohto nároku, na ktorého plnenie ho žalobca vyzval listom doručeným mu dňa 10.11.2019, súd prvej inštancie žalobcovi v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu omeškania, t. j. 8,05 % p. a. ročne zo žalovanej sumy. 2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob/7/2022-175 zo dňa 31.07.2023, zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal v odôvodnení uznesenia na ustanovenie § 133 ods. 1 a 2 C. s. p. ako aj § 129 ods. 1 a 3 C. s. p. 2.1. V prejednávanej veci Krajský súd v Nitre posudzujúc žalobu dospel k záveru, že v žalobe absentujú údaje potrebné na presné označenie žalovaného. Je nevyhnutné, aby bol uvedený dátum narodenia žalovaného, ak má v konaní vystupovať ako fyzická osoba, prípadne iný identifikačný údaj žalovaného, a to najmä identifikačné číslo, ak má vystupovať v konaní ako fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická osoba. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil nové konanie a rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecou samou, keďže žaloba žalobcu obsahuje vady v označení žalovaného. 3. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie žalobca uviedol, že v predmetnom spore vyvodzuje svoj právny nárok zo zmluvy o poskytovaní strážnej služby. Žalovaný zmluvu uzatvoril ako podnikateľ podnikajúci na základe licencie na prevádzkovanie strážnej služby udelenej Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre. Z evidencie informačného systému súkromnej bezpečnosti vedenej Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že žalovaný vykonáva strážnu službu pod obchodným menom Ing. Norbert Čanaky - KOBRA, IČO: 30 396 131, adresa: Mojmírovce, Gábrišova ulica 995/9, č. licenčnej strážnej služby: K.. Žalobca opravil, doplnil žalobný návrh tak, že žalovaného označil nasledovne: N.. B. Č., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Norbert Čanaky - KOBRA, adresa: Gábrišova ulica 995/9, 951 15 Mojmírovce, IČO: 30 396 131, licencia na prevádzkovanie strážnej služby č. FS XXXXXX vydaná KR PZ v Nitre. Žalobca nemá vedomosť o dátume narodenia žalovaného a preto tento ďalší identifikačný údaj nemôže uviesť. 3.1. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Nitre sa pri rozhodovaní zaoberal iba podmienkou konania, ktorá spočívala v správnom označení žalovaného v žalobe, súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie opätovne skúmal iba splnenie podmienky konania upravenej v § 133 ods. 1 C. s. p. V priebehu celého konania nebolo medzi účastníkmi sporné (žiadna zo strán to nenamietala), že zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal od fyzickej osoby N.. B. Č., ktorý bol v žalobe označený ako N.. B. Č. S.B.S., trvale bytom R. D.. XXX, XXX XX T., občan SR, v zmluve o poskytovaní strážnej služby zo dňa 30.05.2008 bol označený rovnako s doplnením čísla licencie na prevádzkovanie strážnej služby, IČO-m a ďalšími účtovnými údajmi. Žalovaný mal živnostenský list vydaný na obchodné meno: Ing. Norbert Čanaky K O B R A, miesto podnikania: 951 15 Mojmírovce 995, IČO: 30 396 131, podnikateľskú činnosť ukončil dňa 01.01.1998, teda pred podaním žaloby. Z podanej žaloby a jej doplnenia je zrejmé, že žalovanou osobou je fyzická osoba bydliskom, miestom podnikania, IČO-m a číslom licencie na prevádzkovanie strážnej služby vydanej KR PZ. Keďže N.. B. Č. už nevykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba-podnikateľ, pretože podnikateľskú činnosť ukončil, žalovaným je N.. B. Č., narodený XX.XX.XXXX. Identifikáciu žalovaného považuje súd prvej inštancie za dostatočnú a zrozumiteľnú, vylučujúcu zámenu s inou právnickou alebo fyzickou osobou. 3.2. Súd prvej inštancie teda ďalej skonštatoval, že žalobca označil v podanej žalobe zo dňa 08.04.2020 a jej doplnení dňa 25.09.2023 žalovaného v súlade s § 133 ods. 1 C. s. p., žalovaného označil menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, miestom podnikania a identifikačným číslom. Takúto identifikáciu žalovaného považoval súd za dostatočnú a preto nepostupoval podľa § 129 ods. 1 C. s. p. Keďže odvolací súd sa nezaoberal vecou samou a od rozhodnutia odvolacieho súdu nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností, rozhodol opätovne ako vo svojom prvom rozsudku zo dňa 08.11.2021, č. k. 30Cb/12/2020-141. 3.3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p., keď úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania 100%.
4. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný včas odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. 4.1. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Súd prvej inštancie nesprávne vysvetlil predpoklady zodpovednosti za škodu podľa obchodného práva. Zodpovednosť za škodu je objektívna, avšak je potrebné preukazovať a odôvodňovať atribúty nároku. Žalobca neuviedol ako povinnosť mal žalovaný porušiť. Pre zodpovednosť za škodu podľa obchodného zákonníka je potrebné preukázanie porušenie povinnosti. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe iba na základe toho, že žalovaný vzniku škody nezabránil, avšak bez konkrétnej porušenej povinnosti. To však na záver o naplnení zodpovednosti za škodu nepostačuje. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, keď súd nehodnotí a neskúma zavinenie. To však nemá vplyv na povinnosť žalobcu preukázať porušenie povinnosti na strane žalovaného. Hoci je zavinenie primárne doménou trestného práva, civilné právo vychádza z rovnakých princípov. Zavinenie predstavuje po vôľovej a vedomostnej stránke vnútorný psychicky vzťah porušovateľa povinnosti, ktorú porušil. Sú 2 typy úmyslu. Úmysel priamy a úmysel nepriamy. Nedbanlivostné zavinenie sa zakladá len z vedomostnej zložky a chýba vôľa porušiť povinnosť. Môže byť nedbanlivosť vedomá alebo nevedomá. Neplatí, že ak nejaké konanie nie je úmyselné, že pôjde o konanie nedbanlivostné. Aj nedbanlivosť sa dokazuje. 4.2. Súd prvej inštancie uvádza ako zmluvné ustanovenie, ktoré malo byť žalovaným porušené a to článok IX bod 5 zmluvy, ktoré však nezakladá žiadne povinnosti a ide len záverečné ustanovenia. Napadnutý rozsudok je preto v tejto časti zmätočný. 4.3. Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný mal porušiť zmluvu, nakoľko neochránil majetok žalobcu pred škodou. Malo ísť teda o omisívne konanie. Avšak nikde v zmluve nie je zakotvené, že žalovaný sa zaväzuje zabrániť vzniku akékoľvek škody na majetku žalobcu. Je logické, že činnosť SBS služby žalovaného vykonávaná činnosti na prevenciu a zabránenie vzniku škody. Avšak na to, aby niesol žalovaný zodpovednosť, muselo by byť konkrétne porušenie skutkovo vymedzené a preukázané. V opačnom prípade by to nešlo o zmluvu o poskytovaní služieb SBS, ale išlo o poistnú zmluvu a žiadne povinnosti žalovaného by v zmluve ani smernici o poskytovaní ochrany nemuseli byť precizované, nakoľko by na náhradu škody stačilo preukázanie existencie škody na strane žalobcu. 4.4. Na ilustráciu uviedol príklad, kedy začiatkom roku 2023 došlo po páde zábavnej pyrotechniky v tesnej blízkosti autobusovej stanici v Nitre k zapáleniu strechy domu, v ktorom bolo postavených niekoľko nájomných bytov. V zmysle logiky žalobcu by žalovaný zrejme mal niesť zodpovedať aj za to, ak by zábavná pyrotechnika nezapálila strechu domu, ale dopadla by na strechu neďaleko zaparkovaného autobusu. Tieto úvahy žalobcu nemajú oporu v zákone ani v zmluve. Ďalej ako príklad dôvodnej zodpovednosti za škodu uviedol príklad, v zmysle ktorého ak by žalovaný do stráženého areálu vpustil neoprávnenú osobu, ktorá by poškodila vozidlá žalobcu i napriek existencii povinnosti žalovaného kontrolovať oprávnenosť vstupu každej osoby do chráneného areálu. To by bezpochyby zakladalo právo na náhradu škody, nakoľko existuje výslovná povinnosť žalovaného kontrolovať oprávnenosť vstupu u každej vstupujúcej osoby a ak by bola táto povinnosť porušená a v príčinnej súvislosti s takým porušením by vznikla škoda, žalovaný by za ňu zodpovedal. 4.5. V tomto prípade posudzovaná zmluva neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by žalovaný porušil a žalobca také ustanovenie ani v žalobe neuviedol a preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný je za škodu zodpovedný z dôvodu, že nezabránil vzniku škody. 4.6. Ďalej poukázal na napadnutý rozsudok, kedy sa súd prvej inštancie nestotožnil s obranou žalovaného v zmysle § 376 Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že napriek existencií povinnosti žalobcu uvedených v článku 5 bode 2 zmluvy okrem iného urýchlene odstrániť poškodenie oplotenia okolo stráženého objektu, v čase vzniku škody chýbalo súvislých cca 150 m oplotenia. Išlo o skutočnosť nespornú. Túto obranu súd prvej inštancie ako obranu žalovaného neuznal s tým, že to nebolo zaznamenané v tzv. dennom hlásení. Takýto výklad súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, formalistický a popierajúci podstatu materiálnu podstatu právneho štátu. Racio Legis tohto ustanovenia zmluvy je bezpochyby taký, že ak si strážnik, vyškolená osoba, všimne nejaký bezpečnostný nedostatok alebo bezpečnostné riziko je povinný o tom objednávateľa - žalobcu informovať ako súčasť notifikačnej povinnosti v zmysle prevenčnej povinnosti tak, aby riziko resp. taký nedostatok objednávateľ mohol uvedomiť a mohol zjednať nápravu. Nie je sporné, že žalobca vedel o tom, že na chránenom areáli chýba 150 m oplotenia aj bez toho, aby bol o tom spísaný denný záznam. Pri takej závade by bolo trvanie na zápise v dennom zázname rýdzo formalistický posúdením zachovania materiálnej podstaty práva. Má za to, že takýto stav by mohol byť sekundárne subsumovaný podľa § 376 Obchodného zákonníka, pričom poukazuje aj na smernicu pre výkon fyzickej ochrany objekte Veolia článok 4 - Požiadavky na ustanovenia strážnych pravidiel, kde je explicitne uvedený význam vonkajšieho oplotenia, ktoré podľa daného ustanovenia: „slúži ako ochrana na zamedzenie voľného prístupu neoprávnených osôb alebo
nežiaducich osôb a vozidiel do priestoru chráneného objektu“. Existencia oplotenia bez poškodení bola teda zakotveného povinnosťou žalobcu, ktorá bola porušená. 4.7. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je účelové a nemôže spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku protiprávnosti konania žalovaného ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu. Ďalej uviedol, že škoda, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, nemohol spoluzaviniť. 5.1. Podstatou prvej odvolacej námietky je tvrdenie, v zmysle ktorého žalovaný tým, že nezabránil poškodeniu čelných skiel 21 autobusov odstavených na odstavnej ploche žalobcu, ktorú sa žalovaný zaviazal v zmluve uzatvorenej so žalobcom strážiť, údajne neporušil žiadnu zo svojich právnych povinností. 5.1.1. Argument žalovaného, ktorý sa prirovnáva k poisťovni zodpovedajúcej za akúkoľvek škodu na poistenom majetku žalobcu nesedí z dôvodu, že poisťovňa sa na rozdiel od žalovaného vo svojich zmluvách nezaväzuje vykonávať fyzickú ochranu majetku svojich poistencov, ale zaväzuje sa k úplne inému plneniu - a to k náhrade škody spôsobenej poistenému alebo k náhrade škody spôsobenej poisteným. 5.1.2. Ďalej pripodobnenie úmyselného poškodenia čelných skiel 21 autobusov žalobcu neznámym vandalom (na stráženom parkovisku žalobcu) k škode spôsobenej neriadenou raketou ohňostroja, ktorá z výšky dopadla na strážený majetok, rovnako nemôže obstáť. Je totiž zrejmé, že účelom zmluvy o poskytovaní strážnej služby nemôže byť ochrana pred akýmkoľvek poškodením stráženého majetku a tiež, že jej účelom je zabezpečiť ochranu poškodenia majetku pred činmi vandalizmu - teda pred činmi, ktorými dochádza k poškodeniu stráženého majetku bezprostredným a úmyselným konaním fyzických osôb realizujúcich svoju protiprávnu činnosť nie vystrelením pyrotechniky zo vzdialenosti desiatok metrov od stráženého areálu, ale priamo v stráženom areáli. Ku škode tak, že do žalovaným stráženého objektu vnikla nepozorovane osoba, ktorá na 21 autobusoch rozbila čelné sklá a následne rovnako nepozorovane (a bez akejkoľvek reakcie žalovaného) zo stráženého areálu odišla. 5.1.3. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že protiprávnosť konania žalovaného vylučuje skutočnosť, že zmluva neobsahuje aj výslovný záväzok žalovanému zabrániť obdobným poškodeniam majetku žalobcu akým bolo už viackrát spomenuté úmyselné poškodenie čelných skiel 21 autobusov žalobcu neznámym vandalom. Uvedeným konštatovaním totiž žalovaný tvrdí, že keby aj predmetná zmluva obsahovala výslovnú povinnosť strážiť autobusy žalovaného, respektíve povinnosť zabrániť poškodeniu strážených autobusov, no neobsahovala by napríklad povinnosť zabrániť tretím osobám aj vo vstupe do týchto autobusov, prípadne v ich užívaní, žalovaný by žiadny svoj záväzok neporušil dokonca i vtedy, pokiaľ by sa jeho zamestnanci prizerali tomu, ako sa po stráženom areáli žalobcu vozia cudzie osoby na autobusoch žalobcu. Takéto tvrdenie je neakceptovateľné. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď v posudzovanom prípade ustálil, že žalovaný pri plnení zmluvy postupoval protiprávne. 5.2. Ďalej škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, nemohol žalobca spoluzaviniť. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého si žalobca škodu na svojich autobusoch zavinil (alebo spoluzavinil) sám, keďže časť stráženého areálu žalobcu nebola oplotená. Na základe dokazovania je zrejmé, že stav oplotenia areálu žalobcu bol žalovanému dlhodobo veľmi dobre známy, žalovaný s ním bol (rovnako ako s rizikami, ktoré z uvedeného stavu plynú) uzrozumený, existujúci stav u žalobcu nikdy nenamietal a ani nežiadal jeho nápravu, pričom žalovaný rovnako neučinil tiež jediný krok, ktorým by sa pokúsil (z dôvodu chýbajúcej časti oplotenia areálu) vyviazať zo svojho zmluvného záväzku (povinnosti) zabezpečovať ochranu majetku žalobcu. Odhliadnuc od toho, že žalovaný sa v konaní nepokúsil preukázať, že škodca vnikol do stráženého areálu práve cez chýbajúcu časť jeho oplotenia, je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o akomsi spoluzavinení žalobcu na protiprávnom poškodení autobusov žalobcu predstavuje účelové konštatovanie, a preto naň ani nie je možné prihliadnuť. 5.3. Žalobca napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. 6. Žalovaný v odvolacej replike zotrvával na svojich stanoviskách a uviedol, že žalovaný konal zmysle zmluvy a smernice o výkone strážnej služby a napriek tomu boli sklá na vozidle žalobcu poškodené - nešlo o rozbitia, ale o puknutia/ťuknutia skiel a teda nešlo o vandalizmus, ktorý bol vzhľadom na hluk neprehliadnuteľný. Žalobca bol pritom povinný preukázať rozsah poškodenia skiel. Samozrejme ak by vandal po jednom zapaľoval vozidla a strážnik by nezasiahol, išlo by o hrubé porušenie všeobecných pravidiel ochrany, nakoľko také poškodzovanie by bolo neprehliadnuteľné. Keďže však išlo o drobné poškodenia skiel autobusov, ktorých spolu spôsobenie nevytváralo neprepočuteľný hluk bez
konkretizácie porušenia povinnosti nemožno hovoriť o podmienkach zodpovednosti za škodu. Práve to ťažilo žalobcu uniesť dôkazné bremeno a ktoré neuniesol a v žalobe argumentoval len všeobecnými tvrdeniami. 6.1. Ak okolo stráženého objektu chýbalo 150 m plota je takmer isté, že vandal doň vnikol práve tam, preto považuje argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení za nesprávnu. Zároveň skutočnosť, že chýba 150 m plotu ako zábrany pred vandalmi, nie je dôvod ukončenia zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko ten svoje povinnosti uložené vo zmluvou a smernicou riadne plnil. Chýbajúci plot negatívne ovplyvnil práve žalobcu, nakoľko tým, že plot neobnovil, nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a prispel k vzniku škody. Zároveň tým, že žalobca porušil povinnosť plot obnoviť je v dôkaznej núdzi preukázania porušenia povinnosti na strane žalovaného. 7. Žalobca odvolacej duplike zotrvával na svojich stanoviskách a poukázal na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3 C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8.1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8.2. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8.3. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 8.4. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 8.5. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 8.6. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. 8.7. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. 8.8. Podľa § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. 8.9. Podľa § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla. 8.10. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 8.11. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody porušením zmluvy o poskytovaní strážnej služby uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako poskytovateľom. Žalovaný sa zaviazal poskytovať ochranu majetku v priestoroch žalobcu pred poškodzovaním majetku žalobcu, pričom na základe nespornej skutočnosti v objekte sídla žalobcu na adrese Štúrova 72 v Nitre, na odstavnej ploche v nezistenej dobe od 16:00 hod. dňa 27.05.2018 do 04:00 hod. dňa 28.05.2018 asi 200 metrov od vchodu do objektu došlo nezisteným spôsobom k poškodeniu 21 autobusov, ktoré boli zaparkované vedľa seba, a to tak, že boli poškodené čelné sklá vytvorením praskliny o priemere 10 cm, a to na strane šoféra v strede, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 28.280,76 EUR. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Súd prvej inštancie správne sa zaoberal jednotlivými predpokladmi zodpovednosti za škodu (škoda, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou), tieto predpoklady žalobca jednoznačne preukázal, súd prvej inštancie ich správne vyhodnotil a právne posúdil. Argumenty v odvolaní žalovaného nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku. 10. K odvolacej námietke žalovaného, že niet konkrétnej, v zmluve vyjadrenej povinnosti, ktorú by žalovaný porušil, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná a poukazuje na správnosť záverov napadnutého rozsudku uvedeného v odsekoch 39, 40 a 41 (odseky 1.3.2, 1.3.3 a 1.3.4 tohto odôvodnenia). Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že žalovaný ako poskytovateľ strážnej služby v zmysle uzavretej zmluvy sa zaviazal okrem iného vykonávať fyzickú ochranu majetku v priestoroch žalobcu pred poškodzovaním majetku žalobcu (čl. II písm. b) zmluvy), ďalej žalovaný zodpovedá za plnenie uvedeného predmetu zmluvy oprávnenými osobami ako aj za všetky prípadné škody spôsobené jeho zamestnancami konaním, ktoré je v rozpore so zákonom ustanoveniami tejto zmluvy a to aj pri vzniku škody dôsledku nedbanlivosti zamestnancami poskytovateľa (čl. V bod. 5 zmluvy). Súd prvej inštancie správne poukázal na tieto ustanovenia zmluvy, ktorých dodržiavanie sa žalovaný zaviazal a ktoré žalovaný porušil, keďže pri výkone strážnej služby žalovaného došlo k poškodeniu 21 autobusov žalobcu v jeho priestoroch neznámym páchateľom. Preto nie je dôvodná námietka žalovaného, že by zo zmluvy a z uvedených zmluvných ustanovení nevyplývalo porušenie povinnosti zo strany žalovaného. 10.1. Žalovaný na jednej strane poukazoval na objektívnu zodpovednosť náhrady škody, no na druhej strane vysvetľoval zavinenie, avšak už bez toho, aby poukázal na akúkoľvek nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie. 10.2. Ďalej žalovaný tiež poukázal na to, že podľa súdu prvej inštancie bolo porušené ustanovenia čl. IX bod 5 zmluvy - záverečné ustanovenie. Odvolací súd však konštatuje, že sa jedná o chybu v písaní, nakoľko z celého odôvodnenia ako aj samotného odseku 1.3.4 tohto odôvodnenia, je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádza z čl. V bod. 5 zmluvy ako zmluvného ustanovenia, ktoré bolo porušené. 10.3. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalovaný sa nezaviazal predmetného zmluvou zabrániť vzniku akejkoľvek škody na majetku žalobcu. Avšak žalobca si od žalovaného neuplatňuje nárok za akúkoľvek škodu na jeho majetku, ale za škodu, ktorá vznikla tým, že v čase kedy sa žalovaný zaviazal k poskytovaniu strážnej služby v objektoch žalobcu neznámy páchateľ poškodil 21 autobusov poškodením ich čelných skiel. Preto príklady žalovaného ohľadom pádu zábavnej pyrotechniky či vpusteniu neoprávnených osôb do areálu žalobcu nie sú namieste a nemajú žiadnu relevanciu na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Rovnako nie je na mieste tvrdenie, že išlo len o puknutie skiel a nie ich rozbitie a nešlo o vandalizmus, ktorý by bol na hluk prehliadnuteľný. Avšak toto „puknutie“ skiel malo za následok poškodenie celého čelného skla a to v 21 prípadoch počas výkonu strážnej služby žalovaným. 11. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nesplnenia povinnosti žalobcu či nedostatkom jeho súčinnosti v nadväznosti na § 376 Obchodného zákonníka, je podľa odvolacieho súdu nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedené v odseku 43 odôvodnenia (odsek 1.3.6 tohto odôvodnenia), na ktoré odkazuje. Žalovaný poukazoval na smernicu pre výkon fyzickej ochrany v objekte článok 4 a na význam oplotenia, pričom odvolací súd uvádza, že z výsluchu žalovaného vyplýva, že keď sa stal skutok plot pri autobusoch chýbal, pretože v objekte došlo k stavebným úpravám a chýbalo odhadom 150 m oplotenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase
uzavretia zmluvy táto povinnosť zo strany žalobcu splnená bola a k odstráneniu časti oplotenia došlo až v priebehu výkonu zmluvného plnenia. 11.1. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak by porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného bolo spôsobené konaním žalovaného alebo nedostatkom súčinnosti, na ktoré bol žalobca povinný. 11.2. Pokiaľ ide o konanie poškodeného, ktoré spôsobilo nesplnenie povinnosti povinnej strany, musí byť splnená podmienka, že takéto konanie poškodeného bolo príčinou práve toho, že povinná strana nemohla splniť svoju povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie takého závery nevyplývajú, žiadne takéto konanie žalobcu nebolo preukázané a dokazovanie v tomto smere zo strany žalovaného nebolo navrhnuté. Absencia časti oplotenia nebránila žalovanému plniť si povinnosť v zmysle zmluvy, nebránila mu výkonu strážnej služby. 11.3. Zároveň k nedostatku súčinnosti odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný neupozornil žalobcu na nedostatočné oplotenie, o súčinnosť nežiadal a nežiadal ani v čase, v deň, keď došlo k poškodeniu čelných skiel autobusov žalovaného, čo nebolo sporné a tiež vyplýva z evidencie služby zo dňa 28.5.2018 z knihy o priebehu výkonu fyzickej ochrany žalovaným (v spise č. l. 91) tak, ako to skonštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil spor aj s poukazom na ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka. 12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil. 10. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd žalobcovi, ktorý bol vo veci samej úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).