Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/53/2022 4120213119 31. 03. 2026 JUDr. Boris Tóth ECLI:SK:KSBA:2026:4120213119.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., zastúpeného: JUDr. Zuzana Herichová, advokátka, so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, proti žalovanej: W.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX W., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23Odi/2/2020-242 zo dňa 03.03.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Odi/2/2020-242 zo dňa 03.03.2022 dzuje.
potvr
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Vo výroku identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I.) zamietol žalobu opierajúc sa o § 166 ods. 1, § 166e ods. 1, 2, § 166f ods. 1, § 166g ods. 1, 2 písm. a) až l), ods. 3, 4, zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“). II.) Žalovanej ako úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“). 1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou podanou dňa 26.11.2020 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka/žalovanej pre nepoctivý zámer na tom skutkovom základe, že žalobou podanou na Okresnom súde v Topoľčanoch vedenou pod sp. zn. 6C/10/2020 sa ako žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.466,57 Eur, proti žalovaným 1. W. H. (žalovaná v tomto konaní) a 2. R. J., ktorú sumu uhradil za dlžníka titulom ručiteľstva mladomanželskej pôžičky, ktorú čerpala dlžníčka/žalovaná spolu s manželom od Slovenskej sporiteľne, a.s., dňa 10.06.1988 vo výške 50.000,- Sk. Keďže dlžníčka/žalovaná, ani jej manžel, túto pôžičku nesplácali, veriteľ/Slovenská sporiteľňa, a.s., začal pôžičku vymáhať súdnou cestou v exekučnom konaní aj od žalobcu ako jedného z ručiteľov. V tejto exekúcii boli žalobcovi od roku 2008 vykonávané zrážky z dôchodku, pričom v období od 02.06.2008 do 01.06.2018 mu bola zrazená suma 1.466,57 Eur. 1.1.1. Žalobca uvádzal, že zo správania sa žalovanej možno usudzovať, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh na oddlženie, nakoľko aj napriek tomu, že mala z čoho plniť, svoj dlh neplnila. Žalobcu neustále presviedčala, že mu dlh vráti a začne plniť v exekúcii, pričom výsledkom jej prísľubov bolo podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 1.1.2. Žalobca tvrdil, že žalovaná v konaní o oddlžení neuviedla svoje skutočné možnosti plnenia svojich záväzkov, pretože v septembri 2018 mu oznámila, že pracuje v zahraničí a od októbra mu bude splácať dlh po 50,- Eur mesačne, neskôr, že bude splácať po 70,- Eur a následne si zablokovala telefónne číslo. 1.1.3. Žalobca poukazoval na to, že príjmové a majetkové pomery žalovanej boli oveľa pozitívnejšie ako uvádzala vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo žalobca vie preukázať doloženou komunikáciou
žalovanej s jeho sestrou D. T., či jej výsluchom. Žalovaná v tejto komunikácii priznala, že žije nad pomery, pravidelne cestuje, chodí na dovolenky a navštevuje lyžiarske strediská. Tým je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaná nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, že zatajuje aj iný zdroj svojho príjmu okrem deklarovaného. Odvolával sa na dôvody zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. e), f), g), h) ZoKR. 1.2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Konštatovala, že ustanovenému správcovi poskytla požadovanú súčinnosť, uviedla všetky svoje dlhy, nikoho a nič nezamlčala. 1.2.1. Na svoju obranu žalovaná uviedla, že do roku 2020 mala príjem 500,- Eur, vedľajší príjem nemá, je matkou 15-ročného dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu. V prípade, ak bola na lyžovačke, je možné, že jej ju niekto zaplatil. V súčasnosti žije s priateľom, ktorý je nezamestnaný, býva v podnájme, za ktorý platí 300,- Eur. Bola vlastníčkou ornej pôdy, ktorá sa v súčasnej dobe predáva a po predaji budú uspokojení veritelia v konkurze, rovnako aj zo zdedenej sumy 2.000,- Eur, ktorú uviedla v návrhu na oddlženie. Čistý príjem mala vo výške 902,08 Eur, táto suma bola s bonusom na dieťa a bez exekučných zrážok. Z tejto sumy predstavovali exekučné zrážky 400,- Eur. Riaditeľkou materskej školy je od 01.06.2018 a v období od 27.11.2019 do marca 2020 mala príjem 820,-/830,- Eur. 1.2.1.1. Okrem príjmu z funkcie riaditeľky materskej školy nemá žiadny iný príjem a vzhľadom na svoje finančné problémy, v rámci svojej dovolenky v roku 2017 v mesiacoch júl až august pracovala ako brigádnička v zahraničí. Za mesiac zarobila 700,-/800,- Eur. Uviedla, že voči jej osobe bolo vedených 13 exekúcií, i v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s., úveru, pri ktorom vystupoval žalobca ako ručiteľ. 1.2.2. Pani T. (sestru žalobcu) kontaktovala za účelom zistenia čísla účtu, nakoľko chcela žalobcovi splácať dlh, avšak komunikácia zo strany pani T. jej to neumožňovala, nakoľko táto ju obťažovala a znevažovala na sociálnych sieťach. Svojimi správami o tom, že si žije nad pomery chcela pani T. vyprovokovať. 1.3. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že k návrhu na povolenie oddlženia žalovaná pripojila svoj životopis spolu s opisom aktuálnej životnej situácie a zoznamom spriaznených osôb. Z týchto dokumentov plynie, že žalovaná býva v prenájme s priateľom, ktorý je nezamestnaný, spolu s nimi žijú v spoločnej domácnosti jej dve deti, príjem má 520,- Eur, 270,- Eur jej zráža zamestnávateľ zo mzdy. Výška nájmu predstavuje sumu 280,- Eur. Do zoznamu veriteľov žalovaná okrem iných uviedla i žalobcu. V zozname majetku a v zozname majetku väčšej hodnoty uviedla pozemky - ornú pôdu, zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. D., iný majetok neuviedla. 1.3.1. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 30OdK/91/2020-23 zo dňa 24.03.2020 (právoplatne dňa 01.04.2020) vyhlásil konkurz na žalovanú, začal hlavné insolvenčné konanie a ustanovil správcu Podunajská konkurzná, k.s., so sídlom: l. mája 6, 943 60 Nána, IČO: 47 245 808. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.03.2020, č. OV 63/2020. Dňa 15.06.2020 spísal správca konkurznej podstaty zápisnicu o poskytnutí súčinnosti dlžníka/žalovanej. 1.3.2. Z oznámenia obce T. D. súd zistil, že žalovaná pracuje od 08.09.2008 v Materskej škole T. D. v pozícii učiteľky, v súčasnej dobe zastáva funkciu riaditeľky materskej školy. Ku dňu 16.03.2020 bol jej čistý mesačný príjem 902,08 Eur a od 16.03.2020 jej nie sú vykonávané zrážky zo mzdy. Na základe predložených listinných dôkazov od obce T. D. a žalovanej prvoinštančný súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem žalovanej činil v roku 2017 - 508,- Eur, v roku 2018 - 505,70 Eur, v roku 2019 - 543,31 Eur a v roku 2020 (za prvé tri mesiace do rozhodnutia o povolení oddlženia) - 547,94 Eur. Z výpisu z účtu žalovanej bolo zistené, že žalovaná mala v roku 2019 čistý mesačný príjem 543,31 Eur a v roku 2020 - 547,94 Eur (do povolenia oddlženia). 1.3.2.1. V konaní nebolo sporné, že žalovaná spolu so svojim bývalým manželom R. J. dňa 10.06.1988 uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o mladomanželskej pôžičke na sumu 50.000,- Sk. Pôžička im bola poskytnutá, avšak túto nesplácali riadne a včas. Veriteľ si dlžnú sumu v exekučnom konaní vymáhal nielen od žalovanej a jej manžela, ale aj od ručiteľa/žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca túto pôžičku ako ručiteľ uhrádzal formou zrážok z dôchodku. 1.4. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovanej ako dlžníčke nebol preukázaný nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 ZoKR, nakoľko žalobca ako osoba, ktorá mala v konaní povinnosť svoje tvrdenia i dokázať v zmysle § 166f ods. l ZoKR dôkazné bremeno neuniesla. 1.4.1. Žalobca tvrdil, že žalovaná nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, uvádzal, že zatajuje aj iný zdroj svojho príjmu okrem deklarovaného, že žalovaná opakovane sľubovala uhradiť vzniknutý dlh v splátkach, čo však nesplnila. Nepoctivosť zámeru žalovanej podľa žalobcu mala byť preukázaná z jej komunikácie so sestrou žalobcu, kde mala priznať, že konkurz bol plánovaný, má dostatok finančných prostriedkov a žije si nad pomery a okrem toho má aj vedľajší nepriznaný príjem.
1.4.1.1. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná v návrhu na vyhlásenie konkurzu a v jeho prílohách uviedla pravdivé skutočnosti, nezamlčala žiaden svoj majetok, veriteľa, neuviedla nepravdivé údaje vo svojom životopise, ani vo výške svojho príjmu. 1.4.1.2. V životopise uviedla výšku príjmu 520,- Eur, po prepočte súdu mala čistý mesačný príjem po vykonaných zrážkach zo mzdy ku dňu povolenia oddlženia 547,94 Eur. Tento rozdiel súd nepovažoval za tak závažný, aby mohol vyhodnotiť vyhlásenie žalovanej za uvedenie nepravdivej dôležitej informácie, a teda nepoctivý zámer pri oddlžení. 1.4.1.3. Odo dňa 08.09.2008 žalovaná neprerušene pracuje ako učiteľka, riaditeľka v materskej škôlke. Druh práce zodpovedá jej dosiahnutému vzdelaniu a nemá preukázaný žiadny iný príjem. V konaní bolo preukázané, že minimálne od roku 2017 jej boli až do dňa vyhlásenia konkurzu vykonávané mesačne zrážky zo mzdy. Skutočnosť, že počas letných prázdnin (dva mesiace) si privyrábala v zahraničí nesvedčí nepoctivosti zámeru žalovanej, ktorá sa stará o maloleté dieťa. 1.4.2. Prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná žije nad pomery, chodí na zahraničné dovolenky a podobne. Samotná neformálna komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí so sestrou žalobcu sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru, že skutočnosti v nej uvádzané sú pravdivé a preukázané. Žalobca podľa súdu nepreukázal, že sa žalovaná úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, v čase podania návrhu nebola platobne neschopná, pri preberaní záväzkov sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, alebo mala snahu poškodiť svojho veriteľa/žalobcu. Po vyhlásení konkurzu žalovaná preukázateľne poskytla správcovi riadnu a ním požadovanú súčinnosť. 1.4.3. Pokiaľ ide o charakter posudzovania skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer žalovanej v kontexte ustanovenia § 166g ods. 3, 4 ZoKR, prvoinštančný súd nepristúpil k posudzovaniu týchto skutočností ani z prísnejších ani miernejších hľadísk, nakoľko pre takýto postup nevzhliadol odôvodnenie. 2. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý opierajúc sa o odvolacie dôvody predpokladané v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP žiadal o zmenu odvolaním napadnutého rozsudku a zrušenie oddlženia žalovanej, resp. o zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. V odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluch sestry žalobcu), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Výsluch tejto svedkyne (D. T.) by poskytol potrebné informácie na zistenie rozhodných skutočností preukazujúcich neexistenciu úprimnej snahy riešiť svoj dlh voči žalobcovi. Žalobca zopakoval, že žalovaná zo svojho príjmu mohla splácať svoj dlh aspoň v minimálnej sume 30,- Eur mesačne. Poukázal na to, že pri mesačnom príjme žalovanej 530,- Eur, spolu s mesačným príjmom jej partnera vo výške 500,- Eur (tento údaj bol obsiahnutý v podrobnej správe o zisťovaní majetku a vykonaných úkonoch zo dňa 21.07.2020, JUDr. Rolanda Dióšiho, komplementára správcu konkurznej podstaty žalovanej), mohla žalovaná mesačne plniť svoj záväzok voči žalobcovi, aj keď len v symbolickej vyššie uvedenej sume 30,- Eur mesačne. 2.2. Odvolateľ sa nestotožnil s tvrdením súdu, že neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepoctivý zámer žalovanej. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila v tom smere, že súdu boli doručené všetky potrebné doklady, z ktorých mohol vychádzať pri rozhodovaní vo veci. S rozsudkom sa stotožnila ako vecne správnym. 4. Žalobca zotrval na dôvodoch svojho odvolania a konštatoval, že žalovaná vo svojom vyjadrení len zopakovala svoje tvrdenia prednesené súdu na pojednávaní. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie a obsahom odvolania dospel k záveru, že vyhlásený rozsudok je vecne správny a stotožňujúc sa s jeho odôvodnením tento rozsudok potvrdil. 6. Predmetom prieskumu odvolania žalobcu odvolacím súdom bolo posúdenie správnosti rozhodnutia, ktorým prvoinštančný súd nevyhovel podanej žalobe pri zohľadnení dôvodov uvádzaných žalobcom v ním podanom odvolaní. 6.1. Odvolací súd sa stotožňuje s obsahom skutkových zistení súdu prvej inštancie, z ktorých plynie, že žalobca ako jeden z dvoch ručiteľov je postihovaný zrážkami z dôchodku za dlh žalovanej a jej bývalého
manžela, ktorí riadne a včas neuhrádzali svoj dlh z mladomanželskej pôžičky poskytnutej im Slovenskou sporiteľňou, a.s., dňa 10.06.1988 vo výške 50.000,- Sk. 6.1.1. Výška sumy vyčíslenej žalobcom nebola spornou vzhľadom na dokladovaný rozsah vykonaných zrážok a absenciu námietok zo strany žalovanej. 6.1.2. Nespornou je tiež skutočnosť, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 30OdK/91/2020-23 dňa 24.03.2020 (právoplatne dňa 01.04.2020). Súčasne z verejného registra insolvenčných konaní je zrejmé, že dňa 07.09.2022 ustanovený správca zverejnil oznámenie o ukončení konkurzu po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 6.1.3. Z uvedeného teda nesporne plynie, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie tohto typu žaloby, keďže patrí medzi osoby dotknuté oddlžením a žalobu podal v lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. 6.2. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu ohľadom príjmov žalovanej, ktoré hodnotí ako nesporné. 6.3. Z potvrdenia obce T. D. zo dňa 27.12.2021 o vykonávaných zrážkach je zrejmé, že zo mzdy žalovanej sa vykonávajú zrážky zo mzdy v prospech 12 veriteľov: - Orange Slovensko, a.s., - TOMA s.r.o, - Československá obchodná banka, a.s., - Aliancia advokátov, a.s., - T-Mobile Slovensko, a.s., Profidebt Slovakia, s.r.o., - Provident Financial, s.r.o, - Pohotovosť, s.r.o., - EOS KSI Slovensko, s.r.o., - SPP, a.s., - ÚPSVaR Topoľčany, - BBF capital, a.s.. 7. Podľa § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. Podľa § 166g ods. 1, 2 písm. e), f), g) a h), ods. 4, 5 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh; f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. Podľa § 166i ods. 1 až 4 ZoKR, správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi. Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený. Správca na úvodnom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach podľa tohto zákona, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinnosti vrátane trestnoprávnych následkov.
O výsledku šetrenia správca bez zbytočného odkladu spíše správu, ktorú založí do správcovského spisu. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Je nutné prisvedčiť argumentácii prvoinštančného súdu, že inštitút oddlženia fyzických osôb bol zavedený do slovenského právneho poriadku z dôvodu riešenia významného ekonomicko-sociálneho problému, ktorým je stúpajúca miera zadlženosti fyzických osôb z dôvodu ich finančnej negramotnosti. Zákonodarcami ale prijaté riešenie tohto narastajúceho problému je riešením, ktoré sa nezaobíde bez konfrontácie s tým, čo je v našej spoločnosti považované a jednotlivcom vnímané ako spravodlivé osobitne, ak pre dlžníka zákon pri získaní benefitu oddlženia nestanovuje takmer žiadne podmienky (žiaden majetkový cenzus, len existencia exekúcie a pod.) a naopak veriteľ, ktorého pohľadávka sa stáva z dôvodu oddlženia dlžníka obsolentnou, zaťažuje ďalšími finančnými a procesnými požiadavkami nevyhnutnými pre úspešnosť ním podanej žaloby. 8.1. Predpokladom pre možnosť dlžníka uchádzať sa o benefit oddlženia je jeho platobná neschopnosť, pri tomto predpoklade ide o tzv. domnienku vyvrátiteľnú, vyvrátená môže byť jednak už v priebehu oddlžovacieho konania, ale za podmienok § 166i ods. 2 ZoKR (teda výlučne zaťažujúcich veriteľa), alebo až následne, ako v tomto prípade, v rámci žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivosť zámeru dlžníka. 8.2. V žalobe je nutné nepoctivosť zámeru dlžníka vymedziť. Toto vymedzenie je založené na demonštratívnom výpočte toho, čo zákon považuje za poctivý zámer dlžníka a kedy zákon považuje zámer dlžníka za nepoctivý. Bez ohľadu na to, či žalobca žalobu opiera o negovanie takého správania sa dlžníka, ktoré zákon považuje za správanie sa s poctivým zámerom (§ 166g ods. 1 ZoKR), alebo žalobu opiera o konkrétne správanie sa dlžníka, ktoré je považované za správanie sa s nepoctivým zámerom (§ 166g ods. 2 písm. a/ až l/ ZoKR), sa skutkové tvrdenia žaloby musia opierať o pripojené, alebo aspoň označené dôkazy. Inými slovami, skutkové tvrdenia sa nemôžu opierať o ničím nepodložené domnienky, dohady, či hodnotenia. 9. Odvolací súd, rovnako ako súd prvoinštančný, je viazaný legislatívnym rámcom vymedzujúcim podmienky tohto typu žaloby, pri ktorej žalobca opieral nepoctivosť zámeru žalovanej o dôvody uvedené v § 166g ods. 2 písm. e), f), g) a h) ZoKR. Vo všeobecnosti je nutné konštatovať, že žalobca v žalobe, ohľadne ním uvádzanej zákonnej citácie dôvodov nepoctivého zámeru, neuvádzal argumenty preukazujúce opodstatnenosť hodnotenia správania sa žalovanej ako konania s nepoctivým zámerom. V tomto smere žalobca nepredkladal a ani neoznačoval takmer žiadne dôkazy preukazujúce opodstatnenosť žaloby. 9.1. K jednotlivým žalobcom uvádzaným dôvodom hodnotenia správania sa žalovanej ako konania s nepoctivým zámerom odvolací súd uvádza: 9.1.1. K dôvodu obsiahnutému v § 166g ods. 2 písm. e) ZoKR, „zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh“. V tomto smere žalobca neuvádzal žiadne konanie dlžníčky, ktoré by považoval za konanie v úmysle priviesť sa do platobnej neschopnosti. V tomto smere neprodukoval ani žiaden dôkaz, ktorý by mal takémuto konaniu nasvedčovať. Žalovaná od 08.09.2008 neprerušene pracuje ako učiteľka, riaditeľka v materskej škôlke, čo zodpovedá jej dosiahnutému vzdelaniu a fakt, že počas letných prázdnin (dva mesiace) si privyrábala v zahraničí, nesvedčí nepoctivosti zámeru žalovanej. 9.1.2. K dôvodu obsiahnutému v § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, „v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť“. V tomto smere žalobca uvádzal, že žalovaná mala príjem, z ktorého mohla aspoň čiastočne (po 30,- Eur mesačne) splácať svoj dlh. Na podporu tohto tvrdenia sa odvolával na potrebu výsluchu svojej sestry D. T., ktorej nevypočutie bolo uvedené v odvolacej námietke. 9.1.2.1. K zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne D. T. došlo na pojednávaní konanom dňa 09.02.2022, kedy na pojednávaní prítomná svedkyňa na otázku súdu uviedla, že: „So žalovanou som sa osobne nestretla, komunikovali sme cez sms-ky, všetko je v spise.“ (č. l. 233 spisu). Prepisy sms-správ sú v spise zapravené, tieto obsahujú komunikáciu medzi žalovanou a svedkyňou D. T.. Prvoinštančný súd obsah tejto komunikácie medzi uvedenými osobami nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko jej obsah nebol podložený inými dôkazmi a s namietaným dôvodom posúdenia nepoctivého úmyslu žalovanej nesúvisel. S týmto hodnotením, ako i zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne D. T., sa stotožňuje i súd odvolací. Svedkyňa nemohla vo
veci uviesť viac ako bolo predmetom prepisu sms-správ, pričom obsah správ nenasvedčuje skutočnosti svedčiacej k preukázaniu platobnej schopnosti žalovanej. 9.1.2.2. V konaní bol preukázaný rozsah príjmu žalovanej (viď odsek 1.3.2. odôvodnenia), že je rozvedená, starajúca sa o maloleté dieťa, ako i to, že exekučne jej boli mesačne vykonávané zrážky zo mzdy v prospech dvanástich veriteľov (viď odsek 6.3. odôvodnenia). Z uvedeného tak plynie záver, že v čase podania návrhu na oddlženie žalovaná bola platobne neschopná. 9.1.3. K dôvodu obsiahnutému v § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, „zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom“. V tomto smere je nutné vychádzať z toho, že k prebratiu záväzku (záväzkom je dlh z mladomanželskej pôžičky) došlo dňa 10.06.1988 vo výške 50.000,- Sk, teda v čase neexistencie možnosti dlžníka domáhať sa oddlženia. Z uvedeného je tak obsahovo vylúčené preukázanie opodstatnenosti tohto dôvodu posudzovania správania sa dlžníka. 9.1.4. K dôvodu obsiahnutému v § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, „zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa“. V tomto smere žalobca uvádzal, že žalovaná cez sms-správy sľubovala mesačné úhrady najprv po 50,- Eur mesačne, neskôr, že bude splácať po 70,- Eur, k čomu však nepristúpila a následne si zablokovala telefónne číslo sestry žalobcu. Uvedené tvrdenia však nepreukazujú také správanie sa dlžníčky, z ktorého by sa dal vyvodiť záver, že mala snahu poškodiť žalobcu alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Predložená sms-komunikácia svedčí o tom, že žalobca konal výlučne prostredníctvom sestry a komunikácia je naliehaním zo strany sestry žalobcu na žalovanú bez konkrétnych riešení, snahou žalovanej o márne získanie čísla účtu žalobcu za účelom úhrad splátok, avšak nesvedčí v prospech prijatia akéhokoľvek riešenia. Z uvedeného neplynie záver svedčiaci pre preukázanie snahy žalovanej poškodiť žalobcu alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. 10. Nad rámec dôvodov uvádzaných žalobcom pre posúdenie zámeru žalovanej je nutné uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v jej návrhu na oddlženie neuviedla nejaký svoj majetok, či veriteľa fyzickú osobu, resp. by zatajila dôležitú informáciu, či uviedla nepravdivú dôležitú informáciu. Ako plynie zo Zápisnice o poskytnutí súčinnosti dlžníka zo dňa 15.06.2020, žalovaná ustanovenému správcovi poskytla ním požadovanú súčinnosť. 11. Vychádzajúc z vyššie opísaného, žalobcom produkovaného skutkového stavu, pri zohľadnení skutkových zistení a obsahu odvolania, sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s hodnotením podanej žaloby v intenciách argumentácie uvedenej v odvolaním napadnutom rozsudku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia tento rozsudok ako vecne správny a dostatočne zodpovedajúci požiadavkám zákona, potvrdzuje. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnej žalovanej, ktorá si nárok na náhradu trov konania riadne neuplatnila, odvolací súd tento nárok nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).