Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/93/2025 4124204397 23. 06. 2026 JUDr. Lea Gubová PhD. ECLI:SK:KSBA:2026:4124204397.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, právne zast.: Deloitte Legal s.r.o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, so sídlom kancelárie Radlinského 5, 949 01 Nitra, IČO: 41 822 773, zn. správcu: S1229, správca úpadcu: TENZA Slovakia, spol. s r.o. „v konkurze", so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896, právne zast.: JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, o určenie správcom popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/3/2024-762 zo dňa 03.07.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/3/2024-762 zo dňa 03.07.2025 potvrdzuje. II. Žalobcovi súd 100 %.
priznáva
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania na majetok spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o. „v konkurze“, so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896 (ďalej len „TENZA Slovakia“), vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/2/2021, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. 37 z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu nutnosti vykonania opráv na spekacom páse č. 1 vo výške 63.808,80 eur, ktorá je vymáhateľná a je nesporná v celom jej rozsahu, čo do právneho dôvodu, čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom najmä na § 29 ods. 6, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 14, 15, 16, § 206n ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 153 ods. 1 až 3, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil nasledovne: Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.04.2024 domáhal, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania na majetok spoločnosti TENZA Slovakia vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/2/2021, ktorá bola prihlásená pod por. č. 37 z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu nutnosti vykonania opráv na spekacom páse č. 1 (SP1) vo výške 63 808,80 eur, ktorá je vymáhateľná a je nesporná v celom jej rozsahu, a teda čo do výšky, právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a súd pohľadávku potvrdzuje. V žalobe uviedol, že si do konkurzného konania úpadcu prihlásil pohľadávku vo výške 63.808,80 eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi porušením bodu 16.6 Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo č. AG3D9AH0065 - Všeobecné obchodné podmienky U. S. Steel Košice, s.r.o. - CAPEX (ďalej ako „VOP“) v spojení s bodom 16.7, písm. ii) VOP zo strany spoločnosti TENZA Slovakia, pričom pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. 37. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu túto pohľadávku poprel dňa 15.03.2024 v celom rozsahu (čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia). Popretie oznámil žalobcovi listom zo dňa 18.03.2024, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.03.2024. Žalobca upresnil, že pohľadávka predstavuje náhradu škody v sume prevyšujúcej sumu budúcej pohľadávky prihlásenej prihláškou zo dňa 02.08.2021 pod poradovým číslom 59, ktorú si žalobca bezprostredne po vyhlásení konkurzu sp. zn. 29K/2/2021 prihlásil v sume 768.000 eur. Pôvodná pohľadávka zodpovedala predpokladaným a očakávaným nákladom na opravu vád na SP1 v zmysle Zmluvy o dielo č. AG3D9AH0065 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou TENZA Slovakia, ktoré vznikli v záručnej dobe, a za ktoré v zmysle zmluvy zodpovedá TENZA Slovakia. Pôvodná pohľadávka predstavovala teda škodu, ktorá mala žalobcovi v súvislosti s porušením zmluvy o dielo zo strany TENZA Slovakia vzniknúť. Správca konkurznej podstaty pôvodnú pohľadávku zapísanú do zoznamu pohľadávok pod por. č. 59 poprel dňa 09.09.2021 v celom rozsahu. Žalobca sa následne žalobu domáhal určenia tejto pôvodnej pohľadávky. Po prihlásení pôvodnej pohľadávky a jej popretí žalobca využil svoje právo a podľa bodu 16.7 VOP pristúpil k oprave nefunkčných častí SP1 sám, a to na náklady spoločnosti TENZA Slovakia. Pôvodná pohľadávka sa z objektívnych dôvodov a v nadväznosti na radikálne zvyšovanie cien materiálov a produktov a vysokú infláciu materializovala vo vyššej sume, než žalobca pôvodne predpokladal, a to v sume vo výške 1.817.612,30 eur. Keďže nároky žalobcu plynúce zo záručnej doby boli v rámci projektu zabezpečené formou bankovej záruky č. GOBG419003681, žalobca toto právo využil a bankovú záruku si uplatnil. Náklady vo výške 1.753.803,50 eur, ktoré vnikli v súvislosti s odstraňovaním záručných vád SP1, mu tak boli uhradené z bankovej záruky. Pohľadávka tak zodpovedá sume rozdielu medzi skutočnou škodou vo výške 1.817.612,30 eur a sumou uhradenou z príslušnej bankovej záruky vo výške 1.753.803,50 eur, t.j. sume 63.808,80 eur. Žalobca zároveň dňa 20.12.2023 informoval žalovaného ako správcu konkurznej podstaty o skutočnosti, že pôvodná pohľadávka vo výške 768.000 eur bola uhradená z bankovej záruky č. GOBG419003681 v plnej výške a zanikla. Žalobca uviedol, že prihlásená pohľadávka vznikla z dôvodu, že úpadca nedodržal zmluvne dohodnutú kvalitu dodaného diela SP1 vyplývajúcu zo zmluvy o dielo a dokumentácie súvisiacej s verejným obstarávaním ako podkladu pre výber úspešného uchádzača. Na diele SP1 po dodaní počas záručnej doby vznikli vady, ktorých existenciu preukazuje aj Znalecký posudok č. 12/2023 zo dňa 27.01.2023, pripojený k prihláške pohľadávky a zároveň aj k žalobe. Žalobca vady reklamoval dňa 02.09.2020. TENZA Slovakia reagovala neustálym odmietaním uplatnených vád a zodpovednosti za vady/akosť diela, bez návrhu na riešenie vád. Žalobca reklamoval vady riadne a včas počas záručnej doby. Vady systému dávkovania aktívneho uhlia reklamoval žalobca dňa 03.08.2021 a urgoval dňa 06.10.2021. Úpadca poskytol v Zmluve o dielo záruku za akosť diela v trvaní 24 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela na základe finálneho preberacieho protokolu (s výnimkou osobitnej záruky na životnosť látkových rukávov 60 mesiacov). Dielo bolo odovzdané dňa 09.03.2020, čo žalobca preukazoval protokolom o odovzdaní a prevzatí diela, pričom je zrejmé, že vady reklamoval včas. Navyše, hodnoty PCDD a PCDD/ F sa úpadca zaviazal spĺňať počas 66 mesiacov od kolaudácie diela (t.j. odo dňa 02.09.2020, kedy nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie č. 5223/57/2020-24382/2020/570020304/KR-Z15). Keďže úpadca odmietol odstrániť reklamované vady a vykonať potrebné opravy nefunkčných častí SP1, došlo k porušeniu bodu 16.6 VOP, podľa ktorého je zhotoviteľ (t.j. TENZA Slovakia) povinný opraviť všetky vady, ktoré sa na diele (SP1) vyskytli počas záručnej doby, a to na jeho náklady a bez meškania hneď po obdržaní oznámenia zo strany objednávateľa (t.j. žalobcu). Podľa výberu objednávateľa vady budú odstránené buď (i) opravou alebo (ii) náhradou chybných častí alebo (iii) znížením celkovej ceny diela, a to v spojení s bodom 16.7 VOP podľa ktorého, ak spoločnosť TENZA Slovakia neodstráni vady v požadovanom termíne alebo ak ich neodstráni úplne, žalobca je oprávnený (i) požadovať zníženie ceny diela, alebo (ii) odstrániť vady sám, alebo dať ich odstrániť na náklady spoločnosti TENZA Slovakia a to bez toho, aby sa vzdal svojich práv vyplývajúcich zo záruky za akosť. Takto vzniknuté náklady žalobca vyúčtuje spoločnosti TENZA Slovakia titulom náhrady škody, pričom vyúčtovanie bude splatné do troch (3) dní odo dňa jeho doručenia zhotoviteľovi. Žalobca pristúpil k oprave nefunkčných častí SP1 sám, a to v zmysle Zmluvy o dielo na náklady úpadcu. V prvom kroku zazmluvnil spoločnosť ILD SK, spol. s r.o., IČO: 31 730 566, aby vypracovala realizačnú (projektovú) dokumentáciu na odstránenie vád na SP1. Táto bola žalobcovi dodaná v
októbri 2021 pod č. R0356-RP a obsahovala dokumentáciu technického a elektrického riešenia. Náklady na obstaranie realizačnej (projektovej) dokumentácie od spoločnosti ILD SK, spol. s r.o. nie sú zahrnuté v pohľadávke. Následne žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 25.08.2022 zmluvu o dielo č. BL907AN0029 (pôvodné OP č. AG2190M0042) so spoločnosťou Witkowitz Slovakia, a.s., IČO: 35 744 618, ako zhotoviteľom (ďalej ako „Náhradný zhotoviteľ“), ktorej predmetom bola realizácia úprav odprášenia SP1 (t.j. odstránenie vád na SP1) v zmysle realizačnej dokumentácie č. R0356-RP - časť SP1 a technického zadania. Opravy vád boli Náhradným zhotoviteľom zrealizované a opravené dielo SP1 bolo odovzdané žalobcovi na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zákazníkom v dňoch 26.-30.05.2023. Za opravy vád vystavil Náhradný zhotoviteľ žalobcovi faktúry v celkovej sume 1.817.612,30 eur, ktoré si žalobca ako náklady (vzniknutú škodu) uplatnil u spoločnosti TENZA Slovakia, pričom náklady vo výške 1 753.803,50 eur boli žalobcovi uhradené z bankovej záruky. Pohľadávka v sume 63.808,80 eur, ktorá je predmetom tohto konania, tak zodpovedá sume rozdielu medzi skutočnou škodou a sumou uhradenou z príslušnej bankovej záruky. Je nesporné, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 29K/2/2021 zo dňa 21.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 122/2021 dňa 25.06.2021, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil za správcu žalovaného. Žalobca si do vyhláseného konkurzu prihlásil pohľadávku v celkovej výške 63.808,80 eur, titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi porušením bodu 16.6 Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo č. AG3D9AH0065 - v spojení s bodom 16.7. VOP zo strany úpadcu. Žalovaný Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2024, doručeným žalobcovi dňa 19.03.2024, oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. Žalobca podal dňa 16.04.2024 žalobu o určenie popretej pohľadávky. Súd mal za preukázané, že žalobca je veriteľom, ktorému žalovaný ako správca úpadcu poprel prihlásenú pohľadávku čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia a je teda podľa § 32 ods. 9 ZKR aktívne vecne legitimovaný na podanie incidenčnej žaloby, pričom žalovaný, ktorý poprel pohľadávku žalobcu, je podľa § 32 ods. 9 ZKR pasívne vecne legitimovaný. Žalobcovi bolo oznámenie žalovaného o popretí pohľadávok doručené dňa 19.03.2024, pričom žalobu podal dňa 16.04.2024, teda žalobu podal podľa § 32 ods. 9 ZKR v hmotnoprávnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávok. Žalobca si prihláškou prihlásil pohľadávku v celkovej výške 63.808,80 eur, titulom náhrady škody , ktorá vznikla žalobcovi porušením bodu 16.6 Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo č. AG3D9AH0065 - v spojení s bodom 16.7. VOP zo strany úpadcu. Pohľadávka žalobcu bola zapísaná dňa 14.02.2024 do zoznamu pohľadávok pod por. č. 37, ktorú žalovaný ako správca úpadcu poprel dňa 18.03.2024 v celom rozsahu (čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia). Dôvody popretia uviedol nasledovné: „Stále existujú dôvody, ktoré správca uviedol v popretí k súvisiacej prihlásenej pohľadávke veriteľa, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 59 a ku ktorej sa viedlo konanie na Okresnom súde Nitra , ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Správca preto trvá v zásade na rovnakých dôvodoch popretia pohľadávky, ktoré sú: Správca popiera pohľadávku v celom rozsahu (čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia). Je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľom u zhotoviteľa/dlžníka, pričom do úvahy pripadajúce reklamačné konanie ešte neskončili, resp. sa nepreukázala zodpovednosť úpadcu za vady. Podľa vyjadrenia dlžníka k vzniku „možných súvisiacich vád diela, ktorých vznik zodpovednosti zo strany dlžníka odmieta“ dochádza nesprávnou prevádzkou diela (dodaného dlžníkom) zo strany veriteľa, čo podľa názoru správcu vylučuje zodpovednosť dlžníka za vznik reklamovaných vád Podľa dostupných informácií a predložených dokladov/listín je sporné, či došlo k porušeniu zmluvných záväzkov zo strany zhotoviteľa/dlžníka z titulu zodpovednosti za vady diela/z poskytnutej záruky za akosť diela, a teda nárok veriteľa je v celom rozsahu sporný, nakoľko nedošlo k splneniu predpokladov zodpovednosti za vady diela. V prípade, že za súvisiace vady nezodpovedá dlžník v zmysle čl. 16.9. VOP veriteľa, alebo v prípade uznania a odstránenia vád diela úpadcom ako zhotoviteľom (napr. aj prostredníctvom subdodávateľa) (v zmysle čl. 16.6 VOP veriteľa), nemôže dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa v zmysle prihlášky. Znalecký posudok predložený veriteľom pokladá správca za „deklaratórny“, nedostatočne objasňujúci (všetky) príčiny prekračovania limitov koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom, resp. prevádzkovaním, ktoré síce môže byť v súlade s technickými parametrami diela a so zadávacími podkladmi, na základe ktorých úpadca dielo zhotovil, ale za ktorého spôsob (prevádzkovania) nenesie zodpovednosť úpadca (existujú tvrdenia pracovníkov úpadcu, ku ktorým správca zabezpečuje ku dňu popretia tejto pohľadávky dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že pracovníci úpadcu upozorňovali veriteľa na určité technické parametre zadania
k dielu, ktorých aplikáciou môže byť spôsobené nedodržanie limitov TZL). Taktiež veriteľ nepreukázal (spôsobom predpokladaným v zmluve o dielo) prekročenie maximálneho limitu TZL, keď nepreukázal overenie výstupov automatického monitorovacieho systému v zmysle Prílohy č. 5 k Zmluve o dielo, písmeno A) bod 2, podľa ktorej bude dodržiavanie požadovaných hodnôt výstupnej koncentrácie TZL preukazované protokolom z kontinuálneho merania emisií TZL (automatický monitorovací systém, ďalej len AMS), pričom AMS musí byť overený inšpekciou zhody AMS vykonanou oprávnenou osobou. Uvedenú podmienku veriteľ nesplnil, resp. nepreukázal. Nie je úlohou správcu, ani jeho povinnosťou, dopodrobna overovať technické parametre uvedené, ktoré by mali podľa názoru veriteľa zakladať/ osvedčovať jeho údajný nárok. Aktuálne správca zabezpečuje prípravu podkladov pre „oponentský“ znalecký posudok, ktorý by mal objasniť, či veriteľ správne prevádzkuje dielo, resp. objektívne posúdiť zodpovednosť úpadcu za predmetné údajné vady. Správca neuznáva pohľadávku v žiadnom rozsahu (výšky, poradie).“ V Zmluve o dielo č. AG3D9AH0065 zo dňa 08.11.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, sa zaviazal zhotoviteľ vykonať v rámci stavby /projekt/ objednávateľa č. 131 BL s názvom: „Odprášenie aglomerácie - pás č. 1 pre objednávateľa dielo ako „stavbu na kľúč“ v rozsahu uvedenom v čl. II. zmluvy. Termín plnenia bol dohodnutý v čl. III. zmluvy. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VOP - U.S. Steel Košice, s.r.o. - capex príloha č. 1 k Zmluve (č.l. 585). V zmysle bodu 16 VOP Záruka, pozáručný servis: zhotoviteľ ručil za bezchybnosť diela a dohodnuté vlastnosti diela, ktoré vyhovujú najvyšším nárokom najnovšej techniky a musia bezchybne fungovať. Prípadné konštrukčné zmeny, navrhnuté zhotoviteľom po uzavretí zmluvy, smú byť vykonané len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Zhotovené dielo musí presne zodpovedať dohodnutým podmienkam. Zhotoviteľ ručí za to, že zhotovené dielo je bez akýchkoľvek právnych vád, neviaznu na ňom žiadne ťarchy ani iné práva tretích osôb. (16.1). V bode 16.5 VOP si strany ďalej dohodli: Záručná doba na dielo alebo na samostatné časti diela je dvadsaťštyri (24) mesiacov od dátumu podpísania finálneho preberacieho protokolu (konečného akceptovania), pokiaľ v zmluve nie je uvedená iná záručná doba. V zmysle bodu 16.6 VOP: Zhotoviteľ je povinný opraviť všetky vady, ktoré sa vyskytli počas záručnej doby. Také opravy budú vykonané na jeho vlastné náklady (vrátane dopravy a cestovných nákladov) a bez meškania hneď po obdržaní oznámenia zo strany objednávateľa. Podľa výberu objednávateľa vady budú odstránené buď (i) opravou alebo (ii) náhradou chybných častí alebo (iii) znížením celkovej ceny diela. (16.6 VOP) V zmysle bodu 16.7 VOP: Ak zhotoviteľ neodstráni vady v požadovanom termíne alebo ak ich neodstráni úplne, objednávateľ je oprávnený (i) požadovať zníženie ceny diela, alebo (ii) odstrániť vady sám, alebo dať ich odstrániť na náklady zhotoviteľa a to bez toho, aby sa vzdal svojich práv vyplývajúcich zo záruky za akosť. Takto vzniknuté náklady objednávateľ vyúčtuje zhotoviteľovi titulom náhrady škody, pričom vyúčtovanie bude splatné do troch (3) dní odo dňa jeho doručenia zhotoviteľovi. (16.7 VOP) Žalobca ako právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky uviedol škodu, ktorá mu vznikla porušením bodu 16.6 VOP. Termín odovzdávacieho konania začal dňa 19.12.2019 a bol ukončený dňa 09.03.2020, ako vyplynulo z Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela o ukončení diela - konečný preberací protokol (č.l. 140). Nebolo sporné, že žalobca reklamoval vady diela listom zo dňa 03.08.2021, a žiadal, aby sa zhotoviteľ bezodkladne dostavil na miesto, kde sa vady vyskytli a analyzoval príčiny, pripravil technické riešenie a odstránil reklamáciu výmenou a doplnením meracích zariadení v zmysle zmluvy o dielo a VOP čl. 16. V urgencii zo dňa 06.10.2021 žalobca opätovne reklamoval vady diela a uviedol, že nakoľko zhotoviteľ na reklamáciu žiadnym spôsobom nereagoval, z dôvodu minimalizovania škôd bude nútený vymeniť a doplniť meracie systémy na vlastné náklady, ktoré mu bude účtovať v plnej výške v zmysle platnej zmluvy o dielo. Zhotoviteľ reklamované vady, ktoré sa na diele vyskytli v záručnej dobe 24 mesiacov neodstránil. Žalobca dal vyskytnuté a reklamované vady odstrániť treťou osobou - spoločnosťou WITKOWITZ SLOVAKIA a.s. Moldavská cesta 10, 040 11 Košice, ako zhotoviteľom 1. a spoločnosťou Hutní Montáže, a.s. Ruská 1142/30, Ostrava, Vítkovice, 703 00 Česká republika ako zhotoviteľom 2., na ktoré práce uzatvoril Zmluvu o dielo zo dňa 25.08.2022. Zhotovitelia zo ZoD zo dňa 25.08.2022 dielo vyhotovili a práce objednávateľovi odovzdali. Z protokolov o vykonaných prácach a vystavených faktúr spoločnosťou WITKOWITZ SLOVAKIA a.s. Moldavská cesta 10, 040 11 Košice, objednávateľovi - žalobcovi, bolo zistené, že v rámci odprašovania aglomerácie - pás č. 1 boli dodávky a dokončené práce v celkovom objeme 1.782.024,30 eur bez DPH. V závere v časti III. Znaleckého posudku č. 12/2023 vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vo veci posúdenia odprášenia aglomerácie, predloženého žalobcom, boli uvedené odpovede na položené otázky - vady na spekacích pásoch č. 1 až 4. Z odpovedí na jednotlivé
položené otázky uvedených v závere ZP boli preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že na diele sa vyskytli vady, za ktoré zodpovedal zhotoviteľ, ktoré bolo nutné odstrániť na riadne a bezpečné fungovanie diela. Vady na systéme dávkovania nesúviseli s prevádzkou diela. Vady rotačných podávačov neboli spôsobené v dôsledku nesprávnej, chybnej ani neodbornej obsluhy. Vady, ktoré sa vyskytli na systéme dávkovania aktívneho uhlia na spekacích pásoch 1 až 4 boli uvedené v odpovedi č. 23. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie pri zisťovaní, či pohľadávka žalobcu ako veriteľa podľa hmotného práva vznikla, dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že zo strany zhotoviteľa boli porušené zmluvné podmienky dohodnuté v Zmluve o dielo a VOP. Žalobca preukázal, že reklamoval vady diela v záručnej dobe 24 mesiacov podľa bodu 16.5 VOP, ktoré zhotoviteľ v objednávateľom určenej lehote neodstránil. Objednávateľ upozornil zhotoviteľa, že pokiaľ vady neodstráni, odstráni ich sám na vlastné náklady, ktoré bude následne uplatňovať u zhotoviteľa. S poukazom na Protokol o odovzdaní a prevzatí diela o ukončení diela - konečný preberací protokol, ktoré dielo sa odovzdávalo od 19.12.2019 do 09.03.2020 a reklamáciu objednávateľa zo dňa 03.08.2021, dospel súd prvej inštancie k záveru, že vady na diele sa vyskytli v dohodnutej 24-mesačnej záručnej dobe, na odstránenie ktorých sa zaviazal zhotoviteľ v bode 16.6 VOP. Žalobca preukázal, že vady, na odstránenie ktorých bol povinný zhotoviteľ spoločnosť TENZA Slovakia, spol. s r.o. odstránila tretia osoba - zhotoviteľ WITKOWITZ SLOVAKIA a.s. Moldavská cesta 10, 040 11 Košice, ako zhotoviteľ 1. a spoločnosť Hutní Montáže, a.s. Ruská 1142/30, Ostrava, Vítkovice, 703 00 Česká republika ako zhotoviteľ 2. Žalobca si náklady, ktoré mu vznikli s odstraňovaním vád na SP1 uplatnil formou bankovej záruky, z ktorej mu bola uhradená suma vo výške 1.753.803,50 eur (ktorá skutočnosť nebola sporná). Nakoľko mu však vznikla škoda v celkovej výške 1.817.612,30 eur, uplatnil si v konkurznom konaní voči pôvodnému zhotoviteľovi - spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o. náhradu škody vo výške 63.808,80 eur. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody bol dôvodný a správca úpadcu nedôvodne poprel žalobcom ako veriteľom prihlásenú pohľadávku vo výške 63.808,80 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je v tomto spore relevantný len obsah prihlášky veriteľa (žalobcu) a obsah popierajúceho prejavu správcu (žalovaného). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 3 Obdo 70/2016 z 30.01.2017, R 63/2017), z ktorého obsahu vyplýva, že v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky sa súd zaoberá pri preskúmavaní pohľadávky len tými dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka popretá. V konkurze správca nemôže rozširovať dôvody popretia pohľadávky nad rámec tých, ktoré uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Na dôvody uvedené nad rámec popieracieho prejavu nemožno v incidenčnom konaní prihliadať. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním odborného vyjadrenia, ktoré žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2025 a na pojednávaní s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, nakoľko by vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd prvej inštancie zároveň neprihliadol na Laboratorní zprávu zo 06.10.2021, ktorú žalovaný predložil súdu až spolu s vyjadrením zo dňa 19.11.2024, s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, nakoľko túto žalovaný predložil až po predĺženej lehote na vyjadrenie, ktorá mu bola súdom uložená, resp. predĺžená (pôvodná lehota na vyjadrenie k žalobe a prílohám bola súdom stanovená 20 dní, ktorá bola žalovanému na jeho žiadosť predĺžená o 60 dní, pričom žalovaný nedodržal ani túto lehotu a o predĺženie lehoty požiadal dňa 14.06.2025, teda až po uplynutí 20 dňovej lehoty; dňa 17.06.2024 bola žalovanému predĺžená lehota o 60 dní, pričom vyjadrenie k žalobe s listinami predložil dňa 19.11.2024. Pri hodnotení dôkazov neprihliadol súd na žalovaným predložené Odborné vyjadrenie spoločnosti GreMi KLIMA, s.r.o. podané prostredníctvom tímu K.. T. V. a K.. H.X., a Odborné vyjadrenie pod názvom Posouzení realizovaných prací dle príloh prihlášky pohledávek USSK vypracované K.. H.X., a to s poukazom na § 11 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v spojení s § 51a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Nakoľko K.. T. V. bol a stále je konateľom úpadcu a K.. H.X. je bývalý zamestnanec materskej spoločnosti úpadcu, ktorá sa ako subdodávateľ podieľala na dodaní diela žalobcovi, vyplynulo, že oba odborné posudky vypracovali osoby, ktoré sa podieľali na dodaní diela žalobcovi, čo vyvolalo pochybnosti súdu o ich nezaujatosti. Navyše v predložených listinách nebola deklarovaná odborná spôsobilosť uvedených osôb podávať
odborné vyjadrenia. Okrem uvedeného aj tieto listiny boli predložené spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 19.11.2024, po predĺženej lehote na vyjadrenie, teda po lehote 20 + 60 dní; a poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP súd aj z týchto dôvodov na ne pri rozhodovaní neprihliadal. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vzhľadom na absenciu riadneho dokazovania v predmetnej veci. Vytýka, že súd prvej inštancie takmer vôbec nevysvetlil spôsob, akým jednotlivé dôkazy vyhodnocoval, resp. prečo ich vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to v krátkosti uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v dôsledku čoho má rozsudok prvky arbitrárnosti. Uvedené konštatovanie sa týka najmä hodnotenia jednotlivých dôkazov, ako aj viacerých odkazov súdu uvedených v odôvodnení rozsudku na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá uvádza, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie popretej pohľadávky, ale v zásade len hodnotenie toho, či popierací prejav konkrétneho správcu v danej veci obstojí, alebo nie. Konajúci súd v rámci odôvodenia rozsudku okrem dvoch viet uvedených v bode 36. odôvodnenia rozsudku a viet v bode 67. odôvodnenia rozsudku nikde v odôvodnení rozsudku neuvádza zrejmý opis svojho rozhodovacieho procesu v predmetnej veci a ako konkrétne ním citované právne normy aplikoval na prejednávanú vec a zistený skutkový stav. Podľa odvolateľa nie je zrejmé, akým spôsobom dospel konajúci súd k vyslovenému právnemu záveru uvedenému vo výrokoch rozsudku. Žalovaná vytýka, že konajúci súd nesprávne interpretuje najmä § 32 ods. 5 ZKR, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného ako správcu popretie pohľadávky po jej preskúmaní vždy zdôvodniť a uviesť rozsah, v akom pohľadávku popiera. Pri popieraní pohľadávky správca hodnotí hmotnoprávnu stránku existencie pohľadávky, pričom následkom negatívneho posúdenia je popretie tejto pohľadávky. Konajúci súd však nad rámec zákonnej normy v bode 36. odôvodnenia rozsudku uvádza, že popierajúci správca je povinný popretie pohľadávky riadne odôvodniť, inak je popretie neúčinné. Pritom aj zo samotného odôvodnenia rozsudku (bod 16.) je zrejmé, že žalovaný poprel pohľadávku v celom jej rozsahu (t.j. čo do všetkých jej aspektov), pričom jednotlivé dôvody jasne pomenoval v obsiahlom popieracom prejave. Konajúci súd na žiadnom mieste v odôvodnení rozsudku neuvádza, v čom konkrétne žalovaný ako konajúci správca pri posudzovaní pohľadávky pochybil, resp. v čom spočíva jeho nedostatočný postup ako popierajúceho subjektu. Súd prvej inštancie na viacerých miestach poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Obdo 70/2016 zo dňa 30.01.2017, ktoré sa týka toho, ako má správca popretie pohľadávky odôvodniť a že je primárne povinnosťou správcu, a nie konajúceho súdu, posúdiť základné hmotnoprávne aspekty prihlásenej pohľadávky (t.j. najmä jej právny dôvod vzniku) a v prípade pochybností prihlásenú pohľadávku poprieť. V priamom rozpore s vyššie citovaným judikátom Najvyššieho súdu SR namiesto posudzovania popieracieho prejavu správcu sa však súd prvej inštancie zameral na posudzovanie parametrov pohľadávky ako takej (t.j. ako keby išlo o sporové konanie o uplatnenie dlžnej pohľadávky). Pritom aj z toho, čo konajúci súd opakovane v odôvodnení rozsudku uvádza, jeho postup by mal byť práve úplne opačný. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, že postup súdu v rámci rozhodovania v predmetnej veci nie je náležite odôvodnený a je vnútorne rozporný, hoci má samotné odôvodnenie rozsudku takmer tridsať strán. Žalovaný naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom popieracom prejave, ako aj vo vyjadrení k podanej žalobe. V rámci nich dostatočne odôvodnil svoj popierací prejav a dôvody, pre ktoré je pohľadávka sporná, pričom, ak by nebolo nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, tieto by náležite preukázal. V zmysle viackrát uvedeného rozhodnutia NS SR R 63/2017 je to práve správcom uskutočnené popretie pohľadávky a tam uvedené skutočnosti, ktoré určujú predmet incidenčného konania, v dôsledku čoho sa súd v rámci konania nemá zaoberať skutočnosťami, ktoré nie sú uvedené v popretí pohľadávky. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie uvedené pravidlo, resp. zásadu incidenčného konania nesprávne aplikoval. Zo samotného popieracieho prejavu vyplýva, že žalovaný predmetnú pohľadávku poprel v celom jej rozsahu, pričom explicitne uviedol, že pohľadávku popiera v celom jej rozsahu a menovite aj čo do právneho dôvodu jej vzniku, pričom už v rámci samotného popretia sa vysporiadal aj so žalobcom
pripojeným znaleckým posudkom a jeho závermi (čo explicitne v popieracom prejave uviedol). Preto závery súdu o tom, že žalovaný nedostatočne a nie riadne odôvodnil svoj popierací prejav, či o údajnom rozšírení popierajúceho prejavu v konaní o dôvody nad rámec tých, ktoré sú uvedené v samotnom popieracom prejave žalovaného, sú zjavne právne nesprávne. Žalovaný má za to, že skutočnosti, ktoré boli žalovaným uvedené v rámci konania, týkajúce sa toho, že právny dôvod vzniku predmetnej pohľadávky je sporný najmä s poukazom na spornosť jednotlivých tvrdení žalobcu resp. predložených dokladov a identifikácie presného právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ako aj skutočnosti týkajúce sa spornosti predloženého znaleckého posudku, resp. v ňom uvedených skutočností, bol konajúci súd povinný pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Naopak, konajúci súd v odôvodnení rozsudku (bod 70. rozsudku) poukazuje na nemožnosť rozširovania dôvodov popretia v rámci incidenčného konania, avšak v žiadnom z bodov odôvodnenia rozsudku neuvádza, v čom konkrétne údajné rozširovanie dôvodov popretia zo strany žalovaného v predmetnej veci spočívalo; rozhodnutie súdu je preto svojvoľné a arbitrárne. Žalovaný, konajúc s odbornou starostlivosťou, prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu, vrátane právneho dôvodu jej vzniku, a to aj explicitne. V rámci popieracieho prejavu odôvodnil spornosť uvedeného atribútu prihlásenej pohľadávky, pričom to, v čom spornosť spočíva, náležite rozpísal a podložil a vysporiadal sa aj s predloženým znaleckým posudkom. Žalovaný odkazuje aj na ďalšie už skôr uvedené argumenty v rámci jeho vyjadrenia k žalobe ako aj v rámci podanej dupliky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vady diela vychádzajú najmä zo zlého technického riešenia diela navrhnutého úpadcom, žalovaný argumentuje, že dielo bolo takto inštalované a odovzdané (aj údajnými tvrdenými vadami) od počiatku a tieto vady by sa mali logicky na diele (príslušnom spekacom páse 1) objaviť už počas jeho skúšobnej prevádzky, resp. počas najbližších nasledujúcich mesiacoch po spustení do prevádzky, a nie až viac ako jeden celý rok po odovzdaní diela a jeho prevádzke zo strany žalobcu, čo naopak podporuje tvrdenia žalovaného o tom, že vady diela sú spôsobené nesprávnou prevádzkou diela zo strany žalobcu a nie sú zodpovednosťou úpadcu, čo bolo v predmetnej veci aj náležite podložené žalovaným doručenými dôkazmi, ktoré však konajúci súd nesprávne pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil. Uvedené skutočnosti pritom neboli žalobcom nikdy a nijakým spôsobom vyvrátené (resp. preukázaná ich nepravdivosť) a majú podľa názoru žalovaného podstatný vplyv na posúdenie, či za žalobcom tvrdené vady nesie úpadca zodpovednosť, alebo nie. Žalovaný odkazuje na ust. § 562 ods. 2 OBZ. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/5/2017 z 22.06.2018, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/31/2019 z 13.08.2019. K odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP žalovaný odkazuje na bod 73. rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uviedol, že pri hodnotení dôkazov neprihliadol na listiny predložené žalovaným, a to s poukazom na zákon č. 382/2004 Z.z., pretože súd prvej inštancie mal pochybnosti o nezaujatosti osôb, resp. subjektov, ktoré odborné vyjadrenia pripravili. Uvedené však konajúci súd nedostatočne odôvodnil. K chýbajúcej odbornej spôsobilosti uvedených osôb žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis neukladá také povinnosti týkajúce sa deklarovania odbornej spôsobilosti. Žalovaný poukazuje na ust. § 206 CSP. Podľa žalovaného sa javí, že skutočnosti uvádzané v žalobcom predloženom znaleckom posudku bez ďalšieho súd prvej inštancie prebral ako nesporné do svojho rozhodovania a odôvodnenia, a to bez toho, aby znalecký posudok hodnotil v spojitosti s ďalšími predloženými dôkazmi a skutočnosťami uvedenými žalovaným, a to kvôli svojmu nesprávnemu procesnému postupu. Žalovaný k včasnosti doručenia odborných vyjadrení uviedol, že k predmetným vyjadreniam doručil súdu aj dokument s názvom Odovzdávací protokol k odbornému vyjadreniu spoločnosti GreMi KLIMA, s.r.o. s názvom Připomínky k dokumentu „Znalecký posudok č. 12/2023 OP:AJ3090M022, z ktorého vyplýva, že tento bol doručený žalovanému až dňa 11.10.2024, v dôsledku čoho žalovaný nemohol uvedené vyjadrenie predložiť súdu skôr, keďže ho nemal k dispozícii. Obdobne to platí aj pre odborné vyjadrenie pripravené K.. H.X., ktoré je datované dňa 10.10.2024. K zaujatosti a neodbornosti osôb, resp. subjektov, ktoré odborné vyjadrenia pripravili, žalovaný uviedol, že nezaujatosť a odbornosť uvedených osôb je nesporná, a to preto, lebo odborné vyjadrenia vypracovali odlišné subjekty od úpadcu na žiadosť správcu (žalovaného), predmetom posúdenia sú odborné a špecificky technické otázky, ktoré vie posúdiť len osoba, ktorá sa tejto činnosti venuje, čo je práve spoločnosť GreMi KLIMA, s.r.o., resp. p. K.. S., a ide o objektívne posúdenie technických otázok dlhoročnými odborníkmi v tejto oblasti (nie o subjektívne názory bývalých, teda nie súčasných zamestnancov úpadcu, resp. spolupracovníkov úpadcu, alebo síce aktuálneho konateľa úpadcu). K nepripusteniu listinného dôkazu - laboratórnej analýzy (bod 72 odôvodnenia rozsudku) žalovaný uviedol, že už z dátumu vyhotovenia správy je zrejmé, že táto bola vyhotovená v čase, keď prebiehala predsúdna komunikácia medzi úpadcom a žalobcom, ktorá sa týkala vzniknutých vád na predmetnom diele (v rámci riešenia reklamačného konania), a teda žalobca o existencií a obsahu laboratórnej správy vedomosť mal, a
to pomerne dlhý čas, pričom na jej závery v rámci vzájomnej komunikácie s úpadcom, resp. neskôr žalovaný aj reflektoval. Konajúci súd svojim svojvoľným postupom porušil zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporových strán, kedy nevykonal dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, pričom na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že tento dôkaz nebol súčasťou popieracieho prejavu žalovaného v predmetnej veci. Ide totiž o listinu, ktorá bola tak žalobcovi, ako aj žalovanému známa z ich činnosti, a to ešte pred konkurzným konaním, a jej závery bola žalovaným premietnuté aj do samotného obsahu jeho popieracieho prejavu. Predmetná laboratórna analýza, ktorej obsah a výsledky boli opísané vo vyjadrení žalovaného, ktoré je súčasťou spisu, môžu mať pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci podstatný význam, a to aj vzhľadom na objektívnu zložitosť predmetnej veci. Skutočnosti uvedené v tejto analýze rozporujú závery uvedené v tendenčnom znaleckom posudku, ktorý do konania predložil žalovaný, a na ktorý sa pri dôvodení svojho rozhodnutia odvoláva konajúci súd, kedy predmetná analýza preukazuje, že vytýkané vady sú spôsobené skutočnosťou, že žalobca neprevádzkuje dielo riadne Je zrejmé, že aj na základe záverov laboratórnej správy žalovaný pohľadávku poprel. Žalovaný napáda zároveň postup súdu, ktorým zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu vyžiadaním si odborného vyjadrenia do konania priamo súdom (bod 71. odôvodnenia rozsudku). Namieta zlú aplikáciu koncentrácie konania súdom prvej inštancie podľa § 153 CSP. Žalovaný dodal, že súd prvej inštancie si svoje povinnosti ustanovené § 180 ods. 2 CSP pôvodne splnil a svojim predčasným záverom o nepripustení návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu zásadu a možnosť koncentrácie konania vo vzťahu k tomuto dôkazu uplatnil nesprávne. (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.02.2018, vydaný pod sp. zn. 41Cob/218/2017). S poukazom na uvedené žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalovaný svoje odvolanie opiera o tvrdenie o nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení ZKR, avšak nešpecifikuje, ktorú správne zvolenú normu ZKR mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Žalobca zdôrazňuje, že podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť. Už zo samotného znenia je zrejmé, že žalovaný bol povinný svoje popretie priamo v popieracom prejave podporiť dôvodmi, ktoré žalobcovi objasnia a vysvetlia jeho konanie a objasnia dôvody popretia. Z uvedeného nevyplýva, ako interpretuje žalovaný, že správca v rámci incidenčného konania nemôže už v zásade uvádzať v rámci svojich podaní žiadne tvrdenia ani skutočnosti, okrem tých, ktoré sú uvedené v jeho popieracom prejave. Žalovaný je pred súdom oprávnený doplniť alebo bližšie objasniť dôvody už uvedené v popieracom prejave, nemôže však uvádzať skutočnosti, ktoré pri popretí pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi neoznámil. Práve tým by totiž vytvoril priestor pre situáciu ad absurdum, kedy by veriteľ z vágnych a všeobecných dôvodov popretia nedokázal vyhodnotiť oprávnenosť takéhoto popretia. Nedokázal by ani vyhodnotiť potrebu iniciovať súdne konanie a vhodne zvoliť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pretože by sa až po podaní žaloby dozvedel konkrétne dôvody, ktoré by hypoteticky mohli byť pre neho akceptovateľné a žalobu by tak nepodal, ak by o nich vedel už v čase popretia. Žalobca je názoru, že súd riadne, zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil svoj postup, pričom zároveň odkázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR - R63/2017, keď uviedol, že na ďalšie odôvodnenie popretia pohľadávky uskutočnené žalovaným v jeho písomných podaniach v priebehu konania neprihliadol z dôvodu rozširovania dôvodov popretia. Pokiaľ žalovaný ďalej v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie na žiadnom mieste v odôvodnení rozsudku neuvádza, v čom konkrétne žalovaný ako správca pri posudzovaní pohľadávky pochybil, žalobca odkazuje na bod 68 odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza, že správca „nedôvodne poprel žalobcom ako veriteľom prihlásenú pohľadávku“. Žalovaný subjektívnym dojmom odôvodňuje údajné vylúčenie aplikácie ust. § 562 ods. 2 písm. c) OBZ. Žalobca takúto argumentáciu považuje za absurdnú. Jedna z vád, ktorá nepochybne súvisela s nevhodným technickým návrhom, bolo nalepovanie prachu na steny výsypiek, a to z dôvodu, že v technickom riešení sa uvažovalo s nedostatočne výkonnými rotačnými podávačmi, následkom čoho sa hromadil prach v sile a dielo nefungovalo. Uvedené sa však prejavilo až po dlhšej prevádzke diela, nakoľko komplexné a záťažové skúšky realizované v trvaní 72 hodín vadu neodhalili, pričom nálepy prachu a nepriechodnosť sa zo samotnej povahy veci vytvorila až po dlhšom čase. Podľa žalobcu reklamované vady diela predstavujú vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť a za tieto zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky v súlade s ust. § 560 ods. 2 v spojení s § 563 ods. 2 OBZ. Úpadca
sa jasne v rámci zmluvy o dielo zaručil, že samotné dielo bude mať určitú kvalitu po určitú dobu, tzn. garantoval určitú akosť diela, ku ktorej sa zmluvne zaviazal. Žalobca poukazuje, že je to práve žalovaný, kto neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní nesprávneho prevádzkovania. K neprihliadnutiu na predložené odborné vyjadrenia žalobca uvádza, že z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré sa žalovaný odvoláva, plynie, že oneskorenie v predložení dôkazov je možné ospravedlniť z objektívnych, či subjektívnych dôvodov. Krajský súd v rozhodnutí rovnako zdôrazňuje, že ide len o možnosť súdu a v konečnom dôsledku je na uvážení súdu, ako sa rozhodne. Zároveň žalobca považuje tvrdenie žalovaného o tom, že podal vyjadrenie, predložil dôkazy a navrhol vykonanie dôkazu „včas, a to v rámci jeho prvého procesného úkonu vo veci samej“ za účelové, nakoľko svoje prvé vyjadrenia, t.j. vyjadrenie k žalobe, podal až 19.11.2024. Žalovaný bol pritom súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 20 dní už dňa 13.05.2024. Táto lehota mu následne bola predĺžená na jeho žiadosť zo dňa 14.06.2024 o 60 dní, avšak ani túto lehotu na vyjadrenie nedodržal, dokonca oneskorené podanie vyjadrenia k žalobe zo strany žalovaného malo za následok, že nebola dodržaná lehota na prípravu na pojednávanie stanovená § 178 ods. 2 CSP a z tohto dôvodu bol žalobca nútený požiadať o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 21.11.2024. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného ohľadom nezaujatosti a odbornosti osôb, ktoré vypracovali odborné stanoviská. Podľa § 51a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z., pri výbere osoby, ktorá má byť do konania pribraná ako znalec, je potrebné prihliadnuť na dôvody, pre ktoré je znalec z podania znaleckého posudku vylúčený, to platí rovnako aj pre odborné vyjadrenie. Dôvody vylúčenia upravuje § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. Osoba má byť vylúčená ak možno mať pre jej pomer k veci k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jej nezaujatosti. Žalobca považuje za jednoznačné, že existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti osôb, ktoré odborné vyjadrenia vypracovávali, keďže sa jedná o bývalého zamestnanca materskej spoločnosti úpadcu TENZA Slovakia, ktorá sa subdodávateľsky podieľala na dodaní diela, a súčasného konateľa úpadcu TENZA Slovakia. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré odkazuje žalovaný, žalobca po preštudovaní jeho obsahu uvádza, že v citovanom rozhodnutí ide o úplne odlišný skutkový stav veci, pretože v uvedenom prípade správca nemal k dispozícii potrebné písomné podklady, a teda oprávnenosť pohľadávky vôbec nemohol posúdiť. V prejednávanej veci však žalovaný ako správca disponoval všetkými podkladmi na to, aby predmetnú pohľadávku riadne posúdil. Žalobca sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, rovnako ako s argumentom, že vykonanie dokazovania v incidenčnom konaní by bolo nadbytočné a nehospodárne, išlo by o rozšírenie pôvodného popretia a došlo by tak k porušeniu zásady incidenčného konania. Žalovaný od začiatku avizoval predloženie oponentského znaleckého posudku, pričom následne od toho upustil, a to napriek tomu, že už dňa 27.04.2023 sa v areáli žalobcu na žiadosť žalovaného uskutočnila obhliadka za účasti vlastných znalcov žalovaného, tzn. vypracovanie posudku bolo znalcom zadané, avšak k jeho predloženiu napokon nedošlo. Žalobca považuje postup súdu, ktorý neprihliadol na predloženú laboratórnu správu, za procesne správny, nakoľko žalovaný tento dôkaz neuviedol už v popieracom prejave, hoci ho mal v tom čase k dispozícii. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom skutočností vylučujúcich nárok zaťažovalo žalovaného. V súlade s princípom preferencie obsahu procesných úkonov sporových strán uvedenom v čl. 11 ods. 4 CSP berie súd pri rozhodovaní do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. V súlade s uvedeným princípom je úplne irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mal vedomosť o predmetnej laboratórnej správe z prebiehajúceho reklamačného konania a komunikácie so žalovaným resp. úpadcom TENZA Slovakia, pretože súd je povinný zaoberať sa len skutočnosťami prezentovanými v tomto konaní, ktoré boli navyše v súlade s princípom koncentrácie konania predložené stranou sporu včas. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Predmetnú pohľadávku poprel v celom rozsahu a takto formulovaný popierací prejav oprávňuje žalovaného v následnom súdnom konaní podrobne preukázať a vysvetliť (nie rozšíriť) už dané a pomenované dôvody, na základe ktorých pohľadávku poprel. V dôsledku technicky zložitej problematiky predmetnej veci si dôkazné prostriedky (napr. odborných vyjadrení) vyžadovali čas na ich zabezpečenie. Žiadny právny predpis neukladá popierajúcemu správcovi povinnosť priložiť dôkazy na podporu skutočností uvedených v texte jeho popieracieho prejavu už ako prílohy tohto popieracieho prejavu. Nie je teda pravdou, že by žalovaný v konaní uvádzal nové dôvody popretia predmetnej pohľadávky. Všetky
uvedené skutočnosti boli iba logickým a vecným rozvinutím uskutočneného popieracieho prejavu a tam uvedených dôvodov. Argumentácia žalobcu, že tým došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, je preto neopodstatnená, pričom zásadu rovnosti zbraní sporových strán výrazne v neprospech žalovaného porušil svojim postupom práve konajúci súd. Postup konajúceho súdu, ktorý neprihliadal pri rozhodovaní predmetnej veci na skutočnosti uvedené žalovaným v rámci konania a ním predložené dôkazy, ktoré nevykonal a/alebo na ne neprihliadol, má za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, čo je neprípustné. Nemôžu obstáť ani tvrdenia o tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním uvedených tvrdení o nesprávnej prevádzke predmetného diela zo strany žalobcu, v dôsledku čoho by mala byť zodpovednosť za prípadné vady diela na strane úpadcu vylúčená. Žalovaný uvedené skutočnosti náležite tvrdil (a to už v rámci uskutočneného popieracieho prejavu) a následne ich v súdnom konaní podložil a preukázal dôkazmi, ktoré však konajúci súd nesprávnym procesným postupom buď nepripustil, alebo na ne pri rozhodovaní neprihliadol, čo zakladá samostatný odvolací dôvod, ktorý bol riadne odôvodnený v podanom odvolaní. Na aplikáciu inštitútu tzv. sudcovskej koncentrácie konania v predmetnej veci neboli objektívne dané okolnosti, na základe ktorých by mohol konajúci súd tento inštitút uplatniť bez toho, aby tým v predmetnej veci porušil právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobca v odvolacej duplike sa pridržiaval svojho vyjadrenia a opätovne zdôraznil, že žalovaný nepochybne je pred súdom oprávnený doplniť alebo bližšie objasniť dôvody už uvedené v popieracom prejave, nemôže však uvádzať skutočnosti, ktoré pri popretí pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi neoznámil. S prihliadnutím na obsah popieracieho prejavu žalovaného a porovnaním s obsahom následných vyjadrení žalovaného predložených v rámci súdneho konania je zrejmé, že tvrdenia žalovaného nemôžu obstáť, nakoľko rozširovanie dôvodov popretia je nesporné. V ostatnej časti vyjadrenia v podstatnej časti zotrval na svojej predošlej argumentácii. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 15.06.2026 a rozsudok verejne vyhlásený dňa 23.06.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní a listinami založenými v súdnom spise dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené a predmetný rozsudok je potrebné potvrdiť ako správny. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odôvodnení, odvolací súd dopĺňa nasledovné: Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu dôvodov odvolania žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom dokazovanie bolo vedené v súlade s čl. 17 CSP, vykonané v nevyhnutnom rozsahu a vyhodnotené v súlade so zásadami dokazovania v zmysle CSP, pri dodržaní zásady rovnosti strán sporu. Odvolací súd mal za nesporné, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 29K/2/2021 zo dňa 21.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 122/2021 dňa 25.06.2021, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TENZA Slovakia, spol. s r.o. so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896 a ustanovil do funkcie správcu: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, so sídlom kancelárie Radlinského 5, 949 01 Nitra, IČO: 41 822 773, zn. správcu: S1229. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávku voči spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o., zapísanú pod por. č. 37, ktorú žalovaný poprel dňa 15.03.2024 v celom rozsahu, pričom popierací prejav bol žalobcovi doručený dňa 19.03.2024. Pohľadávka s popretou istinou 63.808,80 eur a uznanou sumou 0,00 eur bola prihlásená ako náhrada škody z titulu odstránenia vád diela SP1 (vzniknutých v záručnej dobe) žalobcom (resp. náhradným zhotoviteľom) namiesto spoločnosťou TENZA Slovakia ako zhotoviteľom (porušenie bodu 16.6 VOP v spojení s bodom 16.7 VOP zo strany TENZA Slovakia). Z Oznámenia o popretí pohľadávky je zrejmé, že správca poprel pohľadávku žalobcu č. 37 v konkurze vedenom na majetok úpadcu, a to v celom rozsahu, explicitne čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. V rámci dôvodov popretia správca uviedol, že je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľa u zhotoviteľa/dlžníka, pričom do úvahy pripadajúce reklamačné konanie ešte neskončilo, resp. nepreukázala sa zodpovednosť úpadcu za vady. Správca v popieracom prejave ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia dlžníka k vzniku možných súvisiacich vád diela, ktorých vznik zodpovednosti zo strany dlžníka odmieta, dochádza nesprávnou prevádzkou diela (dodaného dlžníkom) zo strany veriteľa, čo podľa názoru správcu vylučuje zodpovednosť dlžníka za vznik reklamovaných vád. Podľa dostupných informácií a predložených dokladov/listín je sporné, či došlo k porušeniu zmluvných záväzkov zo strany zhotoviteľa/dlžníka z titulu zodpovednosti za vady diela z poskytnutej záruky za akosť diela, a teda nárok veriteľa je v celom rozsahu sporný, nakoľko nedošlo k splneniu predpokladov zodpovednosti za vady diela. V prípade, že za súvisiace vady nezodpovedá dlžník v zmysle čl. 16.9. VOP veriteľa, alebo v prípade uznania a odstránenia vád diela úpadcom ako zhotoviteľom (napr. prostredníctvom subdodávateľa) v zmysle čl. 16.6. VOP veriteľa, nemôže dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa v zmysle prihlášky. Správca ďalej v rámci popretia
uviedol, že znalecký posudok predložený veriteľom pokladá správca za „deklaratórny“, nedostatočne objasňujúci (všetky) príčiny prekračovania limitov koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. Neuznáva pohľadávku v žiadnom rozsahu. Správca poprel pohľadávku čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia z dôvodu, že je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľom u zhotoviteľa/ dlžníka. Správca má za to, že nebola preukázaná zodpovednosť úpadcu za vady, pričom vychádza z toho, že vady diela môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. Správca odkazuje na bod 16.9. VOP veriteľa, v zmysle ktorého „ vylúčené zo záruky sú škody na zariadeniach, ktoré boli spôsobené prirodzeným opotrebením, chybnou alebo nedbanlivou obsluhou zo strany zamestnancov objednávateľa, nevhodnými prevádzkovými prostriedkami a podmienkami.“ Z obsahu popieracieho prejavu žalovaného vyplýva, že jeho argumentácia bola založená najmä na všeobecnom spochybnení zodpovednosti úpadcu za reklamované vady diela, na tvrdení o možnom nesprávnom prevádzkovaní zariadenia žalobcom a na pochybnostiach o záveroch žalobcom predloženého znaleckého posudku. Uvedené tvrdenia však mali prevažne hypotetický charakter a správca ich ani v samotnom popieracom prejave nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o neexistencii zodpovednosti úpadcu za reklamované vady. Skutočnosť, že správca súčasne uviedol, že ešte len zabezpečuje podklady pre vypracovanie oponentského znaleckého posudku, sama osebe svedčí o tom, že rozhodujúce skutkové tvrdenia neboli v čase popretia dostatočne ustálené. Odvolací súd naopak poukazuje na to, že žalobca v prihláške pohľadávky dostatočne podrobne opísal právny dôvod vzniku pohľadávky a jej výšku, čo preukázal pripojenými listinami. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka žalobcu vznikla z titulu náhrady škody porušením zmluvných povinností žalovaného v zmysle zmluvy o dielo dojednanej medzi stranami sporu. Keďže úpadca ako zhotoviteľ odmietol vykonať v záručnej dobe reklamované opravy SP1, došlo z jeho strany k porušeniu bodu 16.6. VOP, podľa ktorého je „zhotoviteľ povinný opraviť všetky vady, ktoré sa na diele vyskytli počas záručnej doby“. Žalobca k prihláške pohľadávky priložil znalecký posudok č. 12/2023, ktorý podporoval záver o existencii vád diela a vylúčil, že by vady diela boli spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu (č.l. 57, Znalecký posudok č. 12/2023, časť III. bod č. 9, str. 69). Odvolací súd zdôrazňuje, že práve predmetný znalecký posudok objasnil, že vady diela neboli spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu. Nárok žalobcu na náhradu škody z titulu odstránenia vád diela SP1, vzniknutých v záručnej dobe, náhradným zhotoviteľom namiesto úpadcu ako zhotoviteľa, je teda dôvodný. Odvolací súd námietku žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec pri výklade § 32 ods. 5 ZKR, dospel k záveru, že táto námietka nie je opodstatnená. Incidenčné konanie je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa v konkurze a jeho účelom primárne nie je preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Incidenčné konanie je zamerané v prvom rade na zistenie, či pohľadávka veriteľa bola správcom správne popretá a popierací prejav správcu obstojí, a teda či dôvody popretia obsiahnuté a zadefinované v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti, sú opodstatnené a právne relevantné pre vylúčenie popretej pohľadávky z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Týmto rozsahom je vymedzený rámec incidenčného konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný bol v incidenčnom konaní oprávnený svoje pôvodné dôvody bližšie rozvádzať a vysvetľovať, nebol však oprávnený dodatočne vytvárať nové dôvody popretia, ktoré z jeho pôvodného popieracieho prejavu nevyplývali. Odvolací súd má za to, že odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie pri hodnotení popieracieho prejavu je vecne správny a plne súladný s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je plne aplikovateľný nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2017 sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017. Úvahy odvolateľa o nesprávnom posúdení popieracieho prejavu súdom prvej inštancie nie sú dôvodné. Súd správne vychádzal z popieracieho prejavu, skúmal či tento je dôvodný a obstojí, pričom dodržal procesné zásady incidenčného konania vedeného podľa CSP. Podstata obmedzenia incidenčného konania na obsah popieracieho prejavu znamená len to, že správca nesmie rozširovať dôvody popretia. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené ani výhrady žalovaného smerujúce proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom a úpadcom
bola uzatvorená zmluva o dielo obsahujúca zmluvnú úpravu zodpovednosti za vady, záručnú dobu a oprávnenie objednávateľa odstrániť vady na náklady zhotoviteľa v prípade, ak ich zhotoviteľ neodstráni. Zmluva o dielo sama kvalifikuje náklady na odstránenie vád v záručnej dobe ako nárok na náhradu škody (bod 16.7 VOP výslovne uvádza: „Takto vzniknuté náklady objednávateľ vyúčtuje zhotoviteľovi titulom náhrady škody.“). Rovnako bolo preukázané, že žalobca vady reklamoval počas záručnej doby, že úpadca ich neodstránil a že žalobca následne zabezpečil ich odstránenie prostredníctvom tretích subjektov. Výška nákladov vynaložených na odstránenie predmetných vád bola listinnými dôkazmi preukázaná a žalovaný v konaní nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by tieto skutočnosti spochybňoval. Pohľadávku žalobcu z titulu náhrady škody v prejednávanej veci predstavujú účelne vynaložené náklady na odstránenie vád diela, ktoré bol podľa zmluvy povinný odstrániť úpadca ako zhotoviteľ. Samotná výška škody bola vymedzená rozsahom a cenou realizovaných opráv, pri ktorých znalecký posudok preukázal, že tieto opravy boli vyvolané vadami, za ktoré nezodpovedal žalobca, čo vylučuje aplikáciu 16.9 VOP, na čom zakladal žalovaný svoju argumentáciu. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia súvisiace s príčinami vzniku vád na diele, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 12/2023, z obsahu reklamácií vád, zo zmluvnej dokumentácie a z listinných dôkazov preukazujúcich realizáciu nápravných opatrení prostredníctvom náhradného zhotoviteľa. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že identifikované vady nesúviseli s nesprávnou obsluhou zariadenia a ich príčinou boli nedostatky technického riešenia diela. Žalovaný nepredložil dôkazy spôsobilé tieto závery relevantným spôsobom vyvrátiť (č.l. 105, Znalecký posudok č. 12/2023, časť III. bod č. 9, str. 69, bod č. 24, str. 72). Nie je dôvodná ani odvolacia argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že vady museli existovať už pri odovzdaní diela a museli sa prejaviť bezprostredne po jeho uvedení do prevádzky. Uvedený záver je hypotetický a nevychádza z vykonaného dokazovania. Takýto záver nemožno bez ďalšieho všeobecne prijať. Samotná okolnosť, že k prejavu vád došlo až po určitom čase, preto nevylučuje zodpovednosť zhotoviteľa zo záruky za akosť. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie namieta nesprávnu aplikáciu zásady koncentrácie súdom prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie listinným dôkazom (Laboratorní správa z 06.10.2021), a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil nedostatky, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zo spisu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá dostatočná lehota na vyjadrenie k žalobe a na predloženie dôkazov. Napriek tomu žalovaný podstatnú časť svojej dôkaznej iniciatívy realizoval až po uplynutí súdom stanovenej a následne predĺženej lehoty. Laboratórna správa nebola namietaná v popieracom prejave, a teda ak by aj tento dôkaz súd napriek oneskoreniu vykonal, dokazoval by skutočnosti nad rámec popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd nad rámec uvedeného podotýka, že žalovaný ani v odvolaní nekonkretizoval, prečo tento dôkaz môže mať pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci podstatný význam, keď je zrejmé už z nadpisu, že predmetná laboratórna analýza sa týka spekacieho pásu č. 4, a teda nemôže ani spochybniť závery znaleckého posudku vo vzťahu k vadám na SP1, ktorý má iné technické parametre. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie zároveň nesúhlasil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadal na žalovaným predložené odborné vyjadrenie: „Posouzení realizovaných prací dle príloh prihlášky pohledavek USSK“ od K.. H.X. zo dňa 10.10.2024 a odborné vyjadrenie spoločnosti Odštepný závod GreMi KLIMA, s.r.o. s názvom „Připomínky k dokumentu „Znalecký posudok č. 12/2023 - OP:AJ3090M022'', pretože súd prvej inštancie mal dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti. Odvolací súd aj túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú a odkazuje na bod 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal a odôvodnil svoj postup, keď dôvodne posudzoval nevyhnutnú odbornosť osôb podávajúcich odborné vyjadrenie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že odbornosť nebola preukázaná a teda odborné vyjadrenie iba ako listinný dôkaz nemôže dôvodne spochybniť znalecký posudok vyhotovený odborne spôsobilou osobou, znalcom. Podľa § 191 CSP v spojení s princípom voľného hodnotenia dôkazov súd vyhodnocuje každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiadny dôkaz nemá vopred predpísanú zákonnú silu. Ak strana sporu predloží súdu tzv. súkromné odborné vyjadrenie, súd k nemu pristupuje ako k listinnému dôkazu. Hodnovernosť a objektivita takéhoto listinného dôkazu však podlieha kritickému súdnemu prieskumu, pričom súd musí posúdiť aj personálne a ekonomické prepojenia osôb, ktoré vyjadrenie vyhotovili, k predmetu sporu alebo k stranám sporu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti zakladajú objektívne a závažné pochybnosti o nezaujatosti a odbornom odstupe autorov odborných vyjadrení. Súd prvej inštancie zároveň správne v súlade s čl. 17 CSP vyhodnotil pri aplikácii § 153 CSP návrh na vyžiadanie odborného vyjadrenia súdom, pričom odvolací súd odkazuje na ods. 71. odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd vychádzal rovnako ako súd prvej inštancie zo samotného obsahu popieracieho prejavu správcu, z ktorého vyplýva, že správca sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré zakladajú oprávnenosť uplatňovaného nároku veriteľa, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku predloženého žalobcom. Dôvody, ktoré uviedol žalovaný v popieracom prejave nezodpovedajú skutočnosti (rozpor so záverom znaleckého posudku, neukončené reklamačné konanie) a nevylučujú preto pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že správca je povinný vykonať v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR aj vlastné šetrenie. V posudzovanom prípade vychádzal správca najmä z vyjadrenia úpadcu, nehodnovernosť znaleckého posudku nepreukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. Úvaha odvolateľa o vzniku vád diela, príčine ich vzniku, čase ich vzniku, nemôžu obstáť vzhľadom na posúdenie vád diela znaleckým posudkom a tieto úvahy odvolací súd hodnotí ako hypotetické a nepreukázané. Odvolateľom tvrdená nesprávna aplikácia § 562 ods. 2 OBZ neobstojí, pretože existencia (v záručnej dobe) reklamovaných vád, ich rozsah a pôvod je preukázaná znaleckým posudkom, a teda znalecký posudok hodnoverne preukazuje v spojení so zmluvou o dielo povinnosť úpadcu vady odstrániť a odmietnutím splnenia tejto povinnosti vznik nároku žalobcu na náhradu škody uplatnený prihláškou. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie spĺňa ústavné aj zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie jasne identifikoval rozhodné skutkové okolnosti, vykonané dôkazy, právne normy, z ktorých vychádzal, ako aj úvahy vedúce k prijatému právnemu záveru. Skutočnosť, že sa žalovaný s týmito závermi nestotožňuje, sama osebe nezakladá nepreskúmateľnosť ani arbitrárnosť rozhodnutia. Odvolací súd zároveň odkazuje na ods. 67. a 68. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec aj správne právne posúdil. Žalobca preukázal existenciu, právny dôvod aj výšku uplatnenej pohľadávky v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v incidenčnom spore, zatiaľ čo žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho popieracieho prejavu v rozsahu spôsobilom vyvrátiť oprávnenosť žalobcom v konkurze prihláseného nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu a odvolací súd nezistil nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie v spore. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené, preskúmateľné a dáva odpovede na podstatné otázky týkajúce sa sporu. Súd zároveň zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a zohľadnil charakter incidenčného konania, predmetom ktorého je najmä preskúmavanie popieracieho prejavu správcu. Súd prvej inštancie správne posúdil popierací prejav správcu ako nedôvodný, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody bol dôvodný, čím bol preukázaný právny dôvod pohľadávky. Súd prvej inštancie správne aplikoval koncentráciu konania a teda nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v konaní ani narušeniu kontradiktórnosti. Podrobne vysvetlil požiadavku odbornosti a nezaujatosti pri dokazovaní odborným vyjadrením, správne posúdil dokazovanie znaleckým posudkom a vychádzal zo zrozumiteľných záverov explicitne uvedených v nezávislom znaleckom posudku vyhotovenou odborne spôsobilou osobou, t.j. riadne vyhodnotil dôkaz a dospel k správnym záverom a existencií vád a o tom, že ich nezavinil žalobca prevádzkou. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny a to aj pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, t.j. výroku II.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku II. o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu v konaní. Podmienky pre uplatnenie § 257 CSP neboli zistené. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Podmienky pre uplatnenie § 257 CSP neboli zistené. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).