Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/71/2025 4124212063 17. 03. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:4124212063.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: JUDr. Michal Černek, so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, zn. správcu S1962, IČO: 50 099 515, správca úpadcu: DOMMAT s.r.o. v konkurze, so sídlom Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 966 430, právne zast.: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: Grolmus a spol. s r.o., so sídlom Rekreačná 1705/14, 972 01 Bojnice, IČO: 31 560 296, právne zast.: JUDr. Peter Dolný, advokát, so sídlom Matice slovenskej 8, 971 01 Prievidza, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 20Cbi/9/2024-67 zo dňa 11.04.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cbi/9/2024-67 zo dňa 11.04.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 59 ods. 1, 2, 3 a 4, § 62 ods. 1 a 5, § 63 ods. 2, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon úpadcu DOMMAT s.r.o., IČO: 50 966 430, ktorým plnil kúpnu cenu na základe faktúry č. 2022039 zo dňa 25.10.2022 v sume 2.636,80 eur bezhotovostným prevodom zo dňa 25.10.2022 vo výške 1.318,40 eur je v konkurze vedenom na Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 20K/6/2023 voči veriteľom úpadcu právne neúčinný a zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 1.318,40 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Okresným súdom Nitra sp. zn. 20K/6/2023 zo dňa 13.11.2023 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 220/2023 zo dňa 20.11.2023. Pri analýze účtovníctva úpadcu, pohybov na bankových účtoch a v pokladni zistil, že žalovaný a úpadca uzatvorili kúpnu zmluvu na tovar (stavebné materiály), za ktorý žalovaný vystavil úpadcovi faktúru č. 2022039 zo dňa 25.10.2022 v sume 2.636,80 eur a úpadca plnil žalovanému bezhotovostným prevodom zo dňa 25.10.2022 vo výške 1.318,40 eur. V čase po vykonaní tohto úkonu už majetok úpadcu nestačil na uspokojenie jeho veriteľov, pričom úpadca bol dlhodobo platobne neschopný a aj predlžený. Uvedený právny úkon je zvýhodňujúcim úkonom, pretože zaplatením predmetnej pohľadávky v rozsahu 1.318,40
eur zvýhodnil neodôvodnene žalovaného, keď spôsobil čiastočné uspokojenie a zánik jeho pohľadávky v rozsahu 1.318,40 eur, pričom ostatným, toho času existujúcim veriteľom, neplnil vôbec, alebo len čiastočne. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Kúpna zmluva medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená dňa 05.09.2022 na základe obojstranne potvrdenej objednávky č. 02022104 a zároveň medzi jej účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena ako aj platobné podmienky, podľa ktorých bolo potrebné zaplatiť úhradu vo výške 50 % vo forme zálohy pred dodaním tovaru a zvyšok kúpnej ceny do l5 dní odo dňa dodania tovaru. Úpadca zaplatil predmetnú zálohu dňa 25.10.2022 a na základe toho žalovanému vznikla povinnosť plniť a dodať predmet zmluvy a žalovaný dodal tovar dňa 26.10.2022 a to špedičnou službou GEIS SK s.r.o. Zvolen. Na základe prevzatia zásielky dopravcom žalovaný vystavil úpadcovi dňa 26.10.2022 daňový doklad - faktúru č. F2022039, kde bola zohľadnená aj uhradená záloha vo výške 1.318,40 eur a faktúra bola splatná dňa 09.11.2022. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy v septembri 2022 ani po zaplatení zálohy dňa 25.10.2022, ani pri prevzatí zásielky úpadca neoznámil žalovanému, že má veľké finančné problémy a že je v platobnej neschopnosti a nesolventnosti. K dátumu 25.10.2022 nebolo vedené žiadne insolvenčné alebo konkurzné konanie voči úpadcovi. Vo verejných databázach žalovaný nenašiel žiadnu zmienku o finančnom úpadku úpadcu a tento podal návrh na konkurz dňa 04.08.2023. Úhrada časti kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 1.318,40 eur je platný a účinný právny úkon. Podľa ustálenej judikatúry za zvýhodňovanie veriteľa nemožno považovať len tú skutočnosť, že pohľadávka jedného veriteľa bola uspokojená v plnom rozsahu alebo vo väčšom rozsahu a pohľadávky ostatných veriteľov neboli uspokojené vôbec alebo v menšom rozsahu. Zaplatením časti kúpnej ceny za dodanie tovaru vo výške 1.318,40 eur neprišlo k zvýhodneniu žalovaného a k ukráteniu ostatných veriteľov.
4. Na pojednávaní dňa 11.04.2025 žalovaný uviedol, že z jeho strany nebolo platené na základe faktúry zo dňa 25.10.2022, pretože takáto neexistuje a platené bolo na základe faktúry zo dňa 26.10.2022 vystavenej na sumu 1.318,40 eur. Z toho dôvodu je petit žaloby nesprávny a aj nesprávne formulovaný. Po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 05.09.2022 malo dôjsť najskôr k zaplateniu zálohy a potom k dodaniu tovaru, a teda až do 25.10.2022 žalovaný nebol v pozícii veriteľa. Po zaplatení zálohy žalovanému vznikla povinnosť dodať tovar a dňa 26.10.2022 bola vystavená faktúra na zvyšok kúpnej ceny v sume 1.318,40 eur. Na strane žalovaného nedošlo k jeho zvýhodneniu ako veriteľa, keďže bola zaplatená kúpna cena len do výšky 50 % a pokiaľ bol potom aj vydaný platobný rozkaz na zvyšok kúpnej ceny, tak žalovaný si týmto spôsobom uplatňoval svoje práva na zaplatenie pohľadávky. Žalobca podľa neho neuniesol dôkazné bremeno. 5. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 20K/6/2023 zo dňa 16.11.2023 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 220/2023 dňa 20.11.2023 bol zrušený malý konkurz na majetok dlžníka DOMMAT s.r.o. Nitra a zároveň súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že mal za to, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu. Vo svojej žalobe napadol odporovateľnosťou taký právny úkon, ktorý medzi úpadcom a žalovaným nebol zrealizovaný, keďže sa domáhal určenia právnej neúčinnosti zaplatenia kúpnej ceny zo strany úpadcu na základe faktúry č. 2022039 zo dňa 25.10.2022, avšak žiaden doklad o existencii takejto faktúry nepredložil a naopak, zo strany žalovaného bola predložená faktúra č. F2022039 zo dňa 26.10.2022, avšak táto bola vystavená žalovaným až po realizácii platby úpadcu vo výške 1.318,40 eur. Uvedenú platbu uskutočnil úpadca dňa 25.10.2022 na účet žalovaného a jednalo sa o zaplatenie časti kúpnej ceny za stavebný materiál na základe objednávky úpadcu potvrdenej žalovaným dňa 05.09.2022. Okrem toho podľa súd prvej inštancie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že úhradou sumy 1.318,40 eur na účet žalovaného došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka, čo je ďalší predpoklad na to, aby odporovacej žalobe mohlo byť vyhovené. Keďže predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty jeho majetku a toto zmenšenie hodnoty majetku by spôsobilo ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak bolo povinnosťou žalobcu uvedené skutočnosti preukázať, avšak žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy a dôsledkom toho je, že jeho tvrdenie o právnej neúčinnosti je nepreukázané, čo spôsobuje pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie vo veci.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech (žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá), priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Konštatoval, že k skutkovému záveru o neexistencii žalobou odporovaného právneho úkonu dospel súd prvej inštancie extrémne formalistickým porovnaním petitu žaloby a výsledkov vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania však existuje len jediný rozdiel, a to, že faktúra, ktorá bola žalovaným vystavená v súvislosti s odporovaným čiastočným zaplatením kúpnej ceny za stavebný materiál v celkovej výške 2.636,80 eur, plnená v rozsahu 1.318,40 eur, nebola vystavená dňa 25.10.2022, ale dňa 26.10.2022. Táto odchýlka však nemení nič na tom, že je nepochybným to, aký právny úkon je v žalobe špecifikovaný ako úkon odporovateľný. Tu možno poukázať na to, že súd nie je viazaný doslovným znením petitu. Úprava tohto údaju by vo svojej podstate zmenou žaloby nebola, pretože táto úprava nespôsobuje ani to, že by sa rozširovalo uplatnené právo alebo iné právo (§ 140 ods. 1 CSP) a nejde ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu (§ 140 ods. 2 CSP). Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Súd prvej inštancie zamietol podanú žalobu i z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by odporovaným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a toto zmenšenie by spôsobilo ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Nedostatok preukázania tvrdení žalobcu o právnej neúčinnosti v žalobe špecifikovaného právneho úkonu úpadcu súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalobcu. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je podľa žalobcu nesprávne, pretože žaloba obsahuje skutkové tvrdenia žalobcu (bod 4. žaloby) o tom, že po vykonaní v žalobe špecifikovaného právneho úkonu úpadcu už majetok úpadcu nestačil na uspokojenie jeho veriteľov, ako aj tvrdenia o ukrátení konkrétnych veriteľov, ktorí si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný výslovne nepoprel, čím sa stali nespornými a zhodnými a z týchto skutkových tvrdení žalobcu (nepopretých žalovaným) mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzať. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za právne nedôvodné a neopodstatnené. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.04.2025 za správny a zákonný. Súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru. Žalobca uvádza vo svojom odvolaní nepravdu, zavádzanie a snahu o manipuláciu s vyjadrením žalovaného z 15.01.2025, ako aj jeho vyjadrením na súdnom pojednávaní dňa 11.04.2025. Žalovaný uvádza, že vo svojom vyjadrení z 15.01.2025 výslovne poprel tvrdenie žalobcu, že zaplatením časti kúpnej ceny za dodanie tovaru vo výške 1.318,40 eur došlo k zvýhodneniu žalovaného a tým k ukráteniu veriteľov úpadcu. Žalovaný na dvoch miestach svojho vyjadrenia k žalobe výslovne poprel vyššie uvedené tvrdenia žalobcu. Taktiež aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 11.04.2025 je výslovne popretím skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca sa svojím odvolaním a dôvodmi v ňom uvedenými, snaží manipulovať a vykonštruovať zdanlivo legitímne dôvody odvolania. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne konštatoval, že spoločnosť DOMMAT zaplatila zálohu vo výške 1.318,40 eur dňa 25.10.2022 na základe kúpnej zmluvy so žalovaným. Až 26.10.2022 vystavil žalovaný faktúru č. F2022039 zo dňa 26.10.2022 na celkovú sumu 2.636,80 eur, v ktorej však už bola zohľadnená uhradená záloha zo dňa 25.10.2022 vo výške 1.318,40 eur (50 % z dojednanej kúpnej ceny ). Žalobca sa teda domáhal neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, ktorý neexistoval, resp. ktorý sa nikdy medzi úpadcom a žalovaným nerealizoval (Žalobca žaloval odporovateľnosťou úkon úpadcu „plnenie kúpnej ceny na základe faktúry č. 2022039 zo dňa 25.10.2022“). Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnej výške. 10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Po opätovnom preštudovaní písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.01.2025 ako i zápisnice z pojednávania zo dňa 11.04.2025 neidentifikoval v procesnej obrane žalovaného procesne účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v bode 4. žaloby. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.01.2025 vyplýva výhradne právny záver žalovaného, že zaplatenie časti dohodnutej kúpnej ceny v rozsahu 50% za dodaný tovar nemožno považovať
za zvýhodnenie veriteľa. Celé vyjadrenie žalovaného je koncipované tak, že nesúhlasí s právnym posúdením prezentovaným žalobcom v podanej žalobe bez rozporovania skutkového stavu tvrdeného žalobcom. Na pojednávaní dňa 11.04.2025 došlo zo strany žalovaného jedine k popretiu tvrdenia, že plnené bolo na základe faktúry zo dňa 25.10.2022, pričom žalovaný predniesol svoje skutkové tvrdenie, že k žalovanej platbe bola faktúra vystavená až dňa 26.10.2022 a popisuje kontrakčný proces a postup pri plnení záväzkov zmluvných strán. Následne žalovaný opakuje svoje právne posúdenie veci, že zaplatením 50 % kúpnej ceny nebol žalovaný zvýhodnený. K popretiu skutkových tvrdení žalobcu o tom, že po vykonaní v žalobe špecifikovaného právneho úkonu úpadcu už majetok úpadcu nestačil na uspokojenie jeho veriteľov, ako aj tvrdenia o ukrátení konkrétnych veriteľov, ktorí si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky, však žalovaný ani v prednese na pojednávaní dňa 11.04.2025 nepristúpil. 11. Vo vyjadrení zo dňa 19.08.2025 k vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení. 12. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP a § 196a ZKR, bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.03.2026 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.03.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. 14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku. 18. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. 19. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 20. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 21. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
22. Podľa § 86 ods. 2 ZKR, správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zjavný myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd dopĺňa nasledovné: 25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 19.11.2024 na súde prvej inštancie odporovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalovaného, ako úkonu zvýhodňujúceho podľa § 59 ZKR. Žalobca v žalobe odporoval úhrade ceny za dodanie tovaru na základe kúpnej zmluvy. Uviedol, že žalovaný vystavil úpadcovi faktúru č. 2022039 zo dňa 25.10.2022 v sume 2.636,80 eur a úpadca plnil dňa 25.10.2022 na základe uvedenej faktúry sumu vo výške 1.318,40 eur. V čase vykonania tohto úkonu - platby, už majetok úpadcu podľa žalobcu nestačil na uspokojenie jeho veriteľov. V čase uzatvorenia kúpne zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny mal úpadca aj iných veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Základnou podmienkou úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka bolo v tomto prípade naplnenie predpokladov určenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu voči veriteľom dlžníka v zmysle ustanovení generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR a zároveň naplnenie zákonných podmienok osobitnej skutkovej podstaty odporovania zvýhodňujúceho právnemu úkonu uvedeným v § 59 ZKR. V prvom rade bolo pre posúdenie veci nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. 26. Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov predstavuje ochranu veriteľa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré viedli k zmenšeniu majetku dlžníka a k zníženiu miery uspokojenia veriteľov. Medzi všeobecné predpoklady odporovateľnosti patrí : a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa medzi osobitné predpoklady pre konkurzné konanie sa pridáva: d) vyhlásenie konkurzu, e) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku a f) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. 27. Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 O.z.) ako aj podľa ZKR (§ 57 ods. 4), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 25CoKR/2/2014 z 21.7.2014, R 33/2016)“ Na správcovi je teda dôkazné bremeno preukázania zníženia samotnej miery uspokojenia veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti teda závisí od toho, či žalobca preukáže, že sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, čo malo za následok zníženie miery uspokojenia veriteľa. Na správcovi je teda dôkazné bremeno preukázania stavu majetku dlžníka pred vykonaným úkonom a následne po vykonanom úkone, z čoho je následne možné odvodiť zníženie miery uspokojenia samotných prihlásených pohľadávok veriteľov. V prípade, že k zníženiu miery uspokojenia nedôjde, nemožno hovoriť o ukracujúcom charaktere účinkov právneho úkonu. 28. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa ukrátenia, a preto mal súd prvej inštancie vyhádzať zo skutkového stavu, že ukrátenie veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR je nesporné, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR je na strane žalobcu a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná strana by uvedené nenamieta, resp. by bola v konaní nečinná. Odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov a ukrátenie je teda základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je ani možné odporovateľnosťou napadnúť. Ak uvedený predpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené takýto úkon postihnúť odporovateľnosťou. Súd prvej inštancie by bol preto oprávnený skúmať splanenie podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR ako základného predpokladu odporovateľnosti, a to aj bez výslovnej námietky žalovaného. V prejednávanej veci však žalovaný tvrdenie o zvýhodnený žalovaného a ukrátení veriteľov úpadcu sporoval, napr. podaním z 15.01.2025, kde výslovne uviedol, že žalobca uvádza nesprávne tvrdenia, že zaplatením časti kúpnej ceny za dodanie tovaru vo výške 1.318,40 eur došlo k zvýhodneniu žalovaného a tým ukráteniu veriteľov úpadcu. Vzhľadom na to, že konajúci súd posudzuje ukracujúci charakter ex offo, je však irelevantné v akom rozsahu žalovaný tvrdenia žalobcu sporoval. Námietky odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR a to ukracujúci charakter právneho úkonu. Nepreukázal teda podstatu ukrátenia a to zníženie miery uspokojenia pohľadávok veriteľov. 29. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie k skutkovému záveru o neexistencii žalobou odporovaného právneho úkonu dospel extrémne formalistickým porovnaním petitu žaloby a výsledkov vykonaného dokazovania. V uvedenej časti sa odvolací súd stotožnil s názorom odvolateľa, že rozpor, kedy bol namiesto dátumu vystavenia predmetnej faktúry v petite uvedený dátum 25.10.2022 namiesto správneho dátumu 26.10.2022, je možné považovať za zjavnú nesprávnosť, keď z obsahu samotnej žaloby vyplývalo jednoznačne, akému úkonu žalobca odporoval, a teda, že odporoval úhrade kúpnej ceny. Uvedený záver však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu nepreukázania ukracujúceho charakteru odporovaného právneho úkonu, a teda neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou pomeru úspechu v konaní.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu § 257 CSP súd nezistil. 32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).