Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/24/2026 4125211192 01. 04. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX XX R. - A. proti odporcovi: S.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX R. P., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/109/2025-53 zo dňa 28.10.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/109/2025-53 zo dňa 28.10.2025 potvrdzuje. II. Odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k. 56Cb/109/2025-53 zo dňa 28.10.2025 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) rozhodol v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na H. XX/XX, XXX XX R. - A. (ďalej len ako ,,navrhovateľ“) proti odporcovi: S.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX R. - P. (ďalej len ako ,,odporca“), v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.10.2025 domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil ako konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti ANDRE s.r.o., so sídlom Šípová 33/74, 949 01 Nitra, IČO: 46 046 125 (ďalej aj ako ,,spoločnosť ANDRE s.r.o.“ alebo aj ako ,,spoločnosť“), aby mu vydal celú účtovnú evidenciu uvedenej obchodnej spoločnosti, ktorá pozostáva z účtovného denníka, hlavnej knihy, analytickej evidencie, prvotných účtovných dokladov, evidencie DPH a s tým súvisiace kontrolné výkazy, súhrnné výkazy, daňové priznania k DPH, výstupy z účtového softvéru, účtovné závierky za jednotlivé účtovné obdobia, inventúrne súpisy a inventarizačné záznamy, bankové výpisy, došlé faktúry, vystavené faktúry ako aj celú internú dokumentáciu, zmluvy, dohody a ostatné doklady, ktoré majú vplyv na účtovníctvo, dane a personálnu agendu (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj ako ,,návrh“). Navrhovateľ dôvodil, že je konateľom a spoločníkom spoločnosti ANDRE s.r.o. v podiele 50 % a druhým spoločníkom a konateľom je odporca, od ktorého žiadal vydanie účtovných dokladov, ale tento na jeho výzvy nereagoval a účtovnú evidenciu mu odmietol odovzdať, a preto ako konateľ a spoločník zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 03.10.2025. Argumentoval, že vzhľadom
k tomu, že nedisponuje dokladmi a účtovnou evidenciou spoločnosti, nemohol splniť svoje zákonné povinnosti voči štátu, nakoľko nemal podklady pre podanie daňového priznania za rok 2024 a taktiež nebude môcť vykonať riadnu účtovnú závierku a ani mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku za predchádzajúce obdobie. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že sa predíde vzniku nenapraviteľnej ujmy, odvráti sa hroziaca škoda, zabezpečí nerušený priebeh konania vo veci samej, nakoľko odporca nesplnením svojich povinností vyplývajúcich zo zákona ohrozuje chod spoločnosti i jeho záujmy. Poukázal na povinnosť odporcu ako konateľa informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti a umožniť nahliadať spoločníkom do všetkých dokladov spoločnosti. K návrhu pripojil okrem spoločenskej zmluvy aj výpis z obchodného registra spoločnosti, z ktorého vyplýva, že spolu s odporcom sú spoločníkmi spoločnosti s rovnakou výškou obchodného podielu a zároveň sú aj konateľmi a každý z nich je ako konateľ oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne a neobmedzene. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti konaného dňa 03.10.2025 vyplýva, že sa ho zúčastnili obaja konatelia, kedy navrhol predaj svojho obchodného podielu odporcovi za sumu 120 000 eur s tým, že návrh uznesenia v tomto zmysle nebol schválený. Odporca navrhol, že mu do dvoch mesiacov po ekonomickej a majetkovej analýze dokladov spoločnosti oznámi výšku sumy za ponúknutý obchodný podiel a po hlasovaní bolo schválené uznesenie o poskytnutí lehoty dvoch mesiacov odporcovi na oznámenie výšky sumy za ponúknutý obchodný podiel. Zároveň z obsahu zápisnice vyplýva, že vyzval odporcu, aby predložil doklady spoločnosti k ich nahliadnutiu a informoval ho o záležitostiach spoločnosti s tým, že uznesenie v takomto znení bolo schválené a pod ním je poznámka, že odporca nepredložil doklady spoločnosti a informoval valné zhromaždenie, že doklady sa analyzujú a posudzujú a oznámil, že doklady budú predložené do dvoch mesiacov. Zároveň nebolo schválené uznesenie, ktoré navrhol odporca ohľadne predloženia dokladov do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia. Odporca sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyjadril podaním zo dňa 22.10.2025 s tým, že ho žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Poukázal na § 122 ods. 2 ObZ a uviedol, že vydanie účtovníctva nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, nakoľko účtovníctvo je majetkom obchodnej spoločnosti a nie jednotlivých spoločníkov, či konateľov a uvedené ustanovenie umožňuje spoločníkom len nahliadať do dokladov spoločnosti. Tvrdil, že navrhovateľ bol ako spoločník zapísaný dňa 15.06.2024 a ako konateľ spoločnosti zvolený do funkcie dňa 14.06.2024 a do tohto momentu sa o spoločnosť nikdy nezaujímal. Strany v konaní sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 02.04.2025. Odporca tvrdil, že navrhovateľ vo svojom návrhu úmyselne zamlčal, že okrem ním zvolaného valného zhromaždenia na deň 03.10.2025 sa konalo aj skoršie valné zhromaždenie zvolané na deň 02.10.2025, na ktoré sa bez ospravedlnenia navrhovateľ nedostavil a pripojil k vyjadreniu zápisnicu z tohto valného zhromaždenia, z ktorej obsahu vyplýva, že uvedené valné zhromaždenie malo úplne rovnaký program ako valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 03.10.2025. Valné zhromaždenie konané dňa 03.10.2025 bolo podľa jeho názoru zvolané nezákonne, resp. zmätočne s tým, že v prípade udelenia plnomocenstva sa nemôžu na ňom zúčastniť súčasne splnomocňujúci spoločník a aj jeho splnomocnenec, ale len jeden z nich. Namietal nedodržanie programu valného zhromaždenia, ako aj spôsob hlasovania s tým, že navrhovateľ mal možnosť do účtovných dokladov nahliadnuť už na valnom zhromaždení, ktoré on zvolal na deň 02.10.2025. Mal za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia nebola preukázaná potreba úpravy pomerov a ani žiadna obava, či ohrozenie v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ je spoločníkom a konateľom spoločnosti ANDRE s.r.o. a rovnako tak aj odporca, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporca odmietol vydať účtovné doklady spoločnosti. Odporca namietal v konaní toto tvrdenie navrhovateľa s tým, že na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 03.10.2025 bolo schválené uznesenie, ktorým mu bola stanovená lehota dvoch mesiacov na oznámenie výšky sumy za ponúknutý obchodný podiel patriaci navrhovateľovi, pričom odporca na tomto valnom zhromaždení zároveň navrhol, že doklady spoločnosti odovzdá navrhovateľovi k nahliadnutiu do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia, ktorý návrh uznesenia nebol schválený a odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že účtovné doklady spoločnosti mal k dispozícii na predchádzajúcom valnom zhromaždení konanom dňa 02.10.2025, ktorého sa však navrhovateľ nezúčastnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ neosvedčil relevantným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Súd uviedol, že z listinných dokladov predložených stranami
vyplýva, že navrhovateľ ponúkol odporcovi na odpredaj svoj obchodný podiel v spoločnosti za sumu 120 000 eur a odporca navrhol, že mu do dvoch mesiacov oznámi výšku sumy za ponúknutý obchodný podiel a v takomto znení bolo aj schválené uznesenie na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 03.10.2025 a teda navrhovateľ nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom, keď bude mať možnosť oboznámiť sa s účtovnými dokladmi po uplynutí dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie dôvodil, že uvedené doklady sú potrebné pre vykonanie ekonomickej a majetkovej analýzy spoločnosti, na základe ktorej sa môže odporca vyjadriť k výške sumy za obchodný podiel navrhovateľa, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, a to aj s poukazom na § 122 ods. 2 ObZ, podľa ktorého navrhovateľ ako spoločník má právo požadovať od odporcu informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, avšak nie požadovať vydanie týchto dokladov. Po oboznámení sa s obsahom zápisníc z valných zhromaždení konaných dňa 02.10.2025 a 03.10.2025 súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ dňa 12.11.2025 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie. Dôvodil, že medzi ním a odporcom sú nezhody ohľadne vedenia a riadenia spoločnosti, a preto žiadal vydanie účtovných dokladov ako aj informácie o aktuálnej situácii prevádzkovej činnosti spoločnosti. Namietal, že odporca si bez jeho vedomia vyzdvihol od účtovníčky spoločnosti K. F. doklady a odmietol mu ich vydať. Ďalej dôvodil, že na základe zmluvy o poskytovaní daňového poradenstva zo dňa 17.06.2025, ktorú uzatvoril so spoločnosťou ZENTURY TAX k.s., ako i zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 17.06.2025, ktorú uzatvoril so spoločnosťou ZENTURY s.r.o., poveril dňa 03.07.2025 spoločnosť ZENTURY s.r.o., aby neodkladne vyžiadala a zabezpečila doklady spoločnosti za účelom vypracovania ekonomických a daňových analýz, ako i prevzala všetku účtovnú dokumentáciu súvisiacu s obchodnou činnosťou spoločnosti ANDRE s.r.o., a to prostredníctvom e-mailu adresovaného odporcovi. Zároveň požiadal, aby vykonala analýzu účtovných dokladov spoločnosti ANDRE s.r.o. za obdobie od roku 2020 do roku 2025. Navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy v komunikácii medzi stranami následne prostredníctvom právneho zástupcu požiadal odporcu listom aj e-mailom zo dňa 16.07.2025 o súčinnosť a poskytnutie účtovných dokladov a zmierlivé vyriešenie nezhôd. Na uvedenú výzvu odporca reagoval e-mailom dňa 16.07.2025, v ktorom sa zaviazal poskytnúť príslušné informácie a umožniť nahliadnuť do dokladov spoločnosti s tým, že uvedenej požiadavke sa bude venovať akonáhle mu to dovolí čas, najskôr však v októbri 2025, a to vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť a dovolenkový čas. Navrhovateľ uviedol, že získal čiastočné podklady pre začatie finančnej analýzy, a to výpisy z účtov spoločnosti ANDRE s.r.o., z ktorých zistil pohyby na účte, ktoré realizoval odporca vo forme vkladov a výberov finančných prostriedkov. Navrhovateľ tvrdil, že odporca najmenej v 112 - tich prípadoch vložil v hotovosti na účet obchodnej spoločnosti ANDRE s.r.o. sumu vo výške 136 220 eur, že od odporcu boli z účtu č. IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prevedené finančné prostriedky ako pôžička pre obchodnú spoločnosť ANDRE s.r.o. a boli vykonané aj ďalšie finančné operácie vo forme vkladov a výberov, o ktorých nebol informovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti, pričom tieto finančné toky prechádzali cez iné obchodné spoločnosti, ktorých konateľom je odporca (3DTEC s.r.o., Nerio s.r.o., Intermyou International s.r.o.). S poukazom na uvedené nadobudol podozrenie z trestnej činnosti odporcu, ktorý mal svojím konaním ohroziť a poškodiť jeho ako konateľa a spoločníčka spoločnosti a zároveň aj záujmy spoločnosti. Navrhovateľ namietal, že odporca nepodal daňové priznanie za rok 2024, teda neboli splnené daňové povinnosti spoločnosti voči štátu, pričom vyjadril obavu, že odporca si neplní ani ostatné zákonné povinnosti voči sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a ostatným inštitúciám. Dôvodil, že vzhľadom k tomu, že nedisponuje dokladmi a účtovnou evidenciou spoločnosti, nemohol v mene spoločnosti splniť zákonné povinnosti voči štátu, nakoľko nemá podklady pre podanie daňového priznania za rok 2024, a v prípade, že týmito dokladmi naďalej nebude disponovať, je ohrozené podanie daňového priznania aj za rok 2025. Argumentoval, že obdobne sa tento stav odráža aj v súvislosti s podávaním mesačných výkazov voči poisťovniam, nakoľko odporca mu neposkytuje informácie o chode spoločnosti, doklady, ktoré sú potrebné pre podávanie povinných výkazov voči daňovému úradu (daňové priznanie, daň z pridanej hodnoty, kontrolný výkaz, súhrnný výkaz) a ďalším subjektom, a to sociálnej a zdravotnej poisťovni, ktoré sa týkajú povinných mesačných odvodov. Keďže nemá k dispozícii účtovné doklady, obchodné a účtovné knihy, ako aj iné doklady nemôže vykonať riadnu účtovnú závierku, ani
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku za predchádzajúce obdobie, ako mu to ukladá zákon. Dôvodil, že má obavu, že odporca poškodzuje jeho záujmy a práva ako konateľa a spoločníka spoločnosti, ako aj záujmy spoločnosti. Ďalej uviedol, že mu nie je známe, či odporca plní v záujme spoločnosti aj ostatné povinnosti, ktoré vyplývajú z jej chodu, pričom v prípade, ak si tieto povinnosti neplní, hrozia spoločnosti sankcie zo strany daňového úradu, poisťovní, prípadne iných štátnych orgánov. Tieto sankcie môžu ohroziť finančnú situáciu spoločnosti, znížením jej imania a v dôsledku konania odporcu sa môže spoločnosť dostať do straty a prípadnej likvidácie. Z uvedených dôvodov podal dňa 05.08.2025 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov sprenevery, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, poškodzovania veriteľa a skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Ďalej navrhovateľ uviedol, že zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 03.10.2025, na ktorom sa zúčastnil odporca. Uviedol, že bod č. 4. zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 03.10.2025 obsahuje výzvu, ktorou žiadal odporcu, aby mu predložil doklady spoločnosti k nahliadnutiu a informoval ho o záležitostiach spoločnosti, ktorý bol schválený, avšak neobsahoval termín predloženia dokladov k nahliadnutiu. Poukázal, že uznesenie v zmysle návrhu odporcu, že doklady spoločnosti mu odovzdá k nahliadnutiu do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia, nebolo schválené. Navrhovateľ tvrdil, že odporca na zasadnutí valného zhromaždenia nepredložil doklady spoločnosti, tak ako bol k tomu vyzvaný v pozvánke na konanie zasadnutia, ale v poznámke k tomuto bodu informoval valné zhromaždenie, že doklady sa analyzujú a posudzujú, pričom zároveň oznámil, že doklady budú predložené do dvoch mesiacov. Túto informáciu však oznámil až po schválení tohto bodu. Tvrdil, že pozvánka, ktorá mu bola zaslaná odporcom a doručená dňa 17.09.2025, obsahovala totožný program valného zhromaždenia, ako bol uvedený v pozvánke, ktorú poslal on odporcovi, a že odporca termín valného zhromaždenia stanovil na deň 02.10.2025 už po tom, čo mal vedomosť o ním zvolanom valnom zhromaždení s termínom uskutočnenia dňa 03.10.2025. Navrhovateľ vyjadril pochybnosť o tom, že na valnom zhromaždení, ktorého sa nezúčastnil a ktoré zvolal odporca na deň 02.10.2025, boli pripravené k nahliadnutiu účtovné doklady spoločnosti, pretože odporca mal možnosť tieto predložiť aj na valnom zhromaždení dňa 03.10.2025. Dôvodil, že pokiaľ je odporca toho názoru, že na valnom zhromaždení dňa 03.10.2025 došlo k zmätočnému hlasovaniu, mohol svoj nesúhlas s hlasovaním vyjadriť priamo na valnom zhromaždení do zápisnice a v prípade, že by išlo skutočne o zmätočné hlasovanie, bola by sa zápisnica v tomto smere na mieste opravila. Navrhovateľ mal za to, že na základe opisu skutkových okolností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na preukázaný skutkový stav je zrejmé, že odporca svojím konaním podstatne zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov ako konateľa a spoločníka spoločnosti a priamo ohrozuje hospodársku činnosť a ekonomické výsledky spoločnosti najmä tým, že zanedbáva svoje zákonné povinnosti voči daňovým orgánom, poisťovniam ako i iným inštitúciám a zároveň mu bráni vo vykonaní týchto zákonných povinností za spoločnosť. V prípade uloženia sankcii, ktoré budú spoločnosti uložené v dôsledku zanedbania jej povinností bude ich znášať spoločnosť, ale aj on ako konateľ a spoločník, ktorý je majiteľom 50 % obchodného podielu. Z dôvodu, že odporca aj naďalej zadržiava účtovné doklady spoločnosti a zabraňuje mu do nich nahliadnuť, vyžaduje si tento stav jeho ochranu a bezodkladnú úpravu pomerov. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. 5. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 13.01.2026 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Zdôraznil, že vydanie účtovníctva nevychádza zo žiadneho právneho predpisu. Dôvodil, že navrhovateľ bol doposiaľ v spoločnosti úplne pasívny, a že ak by sa o spoločnosť naozaj zaujímal, tak všetky informácie by mal k dispozícii, nakoľko by s nimi prichádzal do priameho kontaktu a vedel by v akej situácii sa spoločnosť nachádza. Mal za to, že o pasivite navrhovateľa svedčí aj to, že sa bez ospravedlnenia nezúčastnil valného zhromaždenia konaného dňa 02.10.2025, na ktorom sa mohol dozvedieť aspoň niektoré požadované informácie s tým, že jeho postoj a konanie skôr nasvedčuje tomu, že z jeho strany ide o šikanózny výkon práva. Podľa odporcu takéto konanie navrhovateľa nespĺňa základné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, a to naliehavosť, nevyhnutnosť, obavu či ohrozenie. Odporca tvrdil, že navrhovateľ mal možnosť do
účtovných dokladov, hoci nie kompletne zanalyzovaných nahliadnuť, tak ako to umožňuje § 122 ObZ v sídle spoločnosti ANDRE s.r.o. na skôr konanom valnom zhromaždení dňa 02.10.2025, ktorú možnosť nevyužil a namiesto toho žiada, aby mu vydal účtovníctvo spoločnosti, ktoré mu však zákon neumožňuje, teda na vydanie účtovníctva nemá zákonný nárok. Ďalej odporca dôvodil, že aktuálna situácia je taká, že účtovníctvo je kompletné, daňové priznanie je riadne podané, o čom priložil dôkaz, a že účtovníctvo je k dispozícii k nahliadnutiu na adrese sídla spoločnosti ANDRE s.r.o. s tým, že navrhovateľ bol vyzvaný dňa 13.01.2026 na nahliadnutie do účtovníctva spoločnosti. Odporca argumentoval, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keďže nebolo tvrdené, a ani preukázané, že by mu bránil v prístupe do sídla spoločnosti, teda nie je dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Ohľadom požiadavky navrhovateľa vydať účtovné doklady od roku 2020 na ekonomické a daňové analýzy dôvodil, že navrhovateľ neuviedol, k čomu majú také analýzy viesť a čo má byť ich výsledkom aj s ohľadom na to, že navrhovateľ je konateľom a spoločníkom spoločnosti až od roku 2024. Ďalej odporca tvrdil, že daňové priznanie navrhovateľ nikdy nepodával ani v iných spoločných spoločnostiach a nikdy sa o tieto záležitosti nezaujímal, a že ak navrhovateľ nadobudol podozrenie z trestnej činnosti, tak mohol podať trestné oznámenie. Odporca poukázal, že návrh, v zmysle ktorého doklady spoločnosti odovzdá navrhovateľovi k nahliadnutiu do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia, nebol schválený. Uvedené vyplýva zo zápisnice, teda navrhovateľ hlasoval proti tomu, čoho sa teraz dožaduje. Argumentoval, že strana sa nemôže domáhať súdnej ochrany na základe stavu, ktorý sama aktívne vyvolala. Ďalej uviedol, že nemohol namietať zmätočné hlasovanie priamo na valnom zhromaždení, nakoľko zápisnicu s hlasovaním dostal až dodatočne niekoľko dní po konaní valného zhromaždenia. Dôvodil, že neodkladné opatrenie musí byť materiálne vykonateľné, pričom vydanie „všetkých dokladov“ bez ich presnej špecifikácie - zoznamu by robil výrok súdu materiálne nevykonateľným, a že navrhovaný petit nie je v súlade so zákonom, keďže zákon nepripúšťa vydanie účtovných dokladov, ale iba nahliadanie do nich (§ 122 ods. 2 ObZ). Vzhľadom na uvedené odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 6. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu odporcu zo dňa 13.01.2026 podaním zo dňa 06.02.2026 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dôvodil, že návrhom sa nedomáhal nadobudnutia vlastníckeho práva k účtovným dokladom spoločnosti ani ich trvalého vydania v zmysle prevodu dispozície s nimi, ale jeho cieľom bolo zabezpečenie reálneho a efektívneho výkonu práva nahliadať do dokladov spoločnosti a kontrolovať v nich obsiahnuté údaje, ktoré mu priznáva § 122 ods. 2 ObZ. Argumentoval, že výklad odporcu, podľa ktorého toto právo spočíva výlučne v pasívnom a formálnom nahliadnutí bez možnosti účinného oboznámenia sa s obsahom účtovníctva, považuje za formalistický a v rozpore s účelom zákonnej úpravy. Ďalej navrhovateľ dôvodil, že ObZ nepodmieňuje výkon práv spoločníka a konateľa mierou jeho predchádzajúcej aktivity, subjektívnym hodnotením zo strany iného spoločníka, ani jeho osobným presvedčením o záujme, či nezáujme o spoločnosť. Zdôraznil, že jeho práva mu vznikajú priamo zo zákona a z jeho účasti v spoločnosti a nemôžu byť obmedzované hodnotiacimi úsudkami odporcu. Navrhovateľ odmietol tvrdenia odporcu, podľa ktorých mu nejde o ochranu záujmov spoločnosti, ale výlučne o majetkový prospech. Mal za to, že ide o ničím nepodložené a nepreukázané domnienky, a že ako konateľ spoločnosti má nielen právo, ale aj povinnosť oboznámiť sa so stavom hospodárenia, účtovníctvom a daňovými povinnosťami spoločnosti. Bez prístupu k účtovným dokladom je vystavený reálnemu riziku právnej zodpovednosti, a to aj napriek tomu, že odporca sa snaží navodiť dojem, že všetky povinnosti sú splnené. Pokiaľ odporca poukázal na jeho neúčasť na valnom zhromaždení konanom dňa 02.10.2025 a snažil sa z nej vyvodiť záver, že mal možnosť oboznámiť sa s požadovanými informáciami, namietal, že samotná existencia valného zhromaždenia nemôže nahradiť systematický a riadny výkon práva nahliadať do účtovných dokladov. Tvrdil, že na valnom zhromaždení, ktoré zvolal, bola možnosť reálneho oboznámenia sa s dokladmi zo strany odporcu odmietnutá. Navrhovateľ argumentoval, že naliehavosť v danom prípade vyplýva z jeho postavenia konateľa spoločnosti a z objektívnej potreby mať okamžitý prístup k účtovným dokladom za účelom kontroly hospodárenia a plnenia zákonných povinností. Mal za to, že dodatočné tvrdenie odporcu, že účtovníctvo
je kompletné a daňové priznanie bolo podané, nemôže sama osebe vylúčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov, keďže bez možnosti overenia týchto tvrdení prostredníctvom reálneho prístupu k dokladom, ide len o jednostranné vyhlásenie odporcu. Dôvodil, že to, že doklady nie sú v petite detailne špecifikované, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu, keďže ide o štandardný okruh účtovných a súvisiacich dokumentov, ktorých identifikácia je odporcovi ako osobe, ktorá nimi disponuje, zrejmá. Mal za to, že vzhľadom k uvedenému súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia. 7. Podaním zo dňa 02.03.2026 doručil navrhovateľ súdu prvej inštancie trestné oznámenie podané na odporcu zo dňa 26.02.2026 . 8. Odporca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 17.03.2026 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov, že nie je daná neodkladnosť ani hrozba, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a ďalej sa vyjadril k podanému trestnému oznámeniu. 9. Vyjadrenie odporcu zo dňa 17.03.2026 bolo navrhovateľovi doručené dňa 01.04.2026. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania navrhovateľa ako aj s vyjadrením odporcu v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 23. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na ktorej zabezpečenie súd nariaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd musí aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 24. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ ako konateľ a spoločník spoločnosti ANDRE s.r.o. (majiteľ 50 % obchodného podielu) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení bližšie špecifikovanom v bode 3. tohto rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi/druhému konateľovi a spoločníkovi spoločnosti (majiteľovi 50 % obchodného podielu) povinnosť vydať mu celú účtovnú dokumentáciu spoločnosti ANDRE s.r.o.. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. 25. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody navrhovateľa sú dôvodné. 26. Odvolací súd v prvom rade skúmal otázku vecnej legitimácie strán v konaní z dôvodu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala fyzická osoba, ktorá je v spoločnosti konateľom a zároveň spoločníkom a ktorý smeroval voči fyzickej osobe konateľovi a spoločníkovi spoločnosti a to z hľadiska obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k hmotnoprávnym ustanoveniam ObZ. Odvolací súd zdôrazňuje, že splnenie podmienky či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva je v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní súd povinný ex offo skúmať. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Ak má byť žalobca so svojou žalobou úspešný, musí byť daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak i pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktoré si ako subjektívne právo a povinnosť, navzájom odpovedajú. Odvolací súd zastáva názor, že citované závery sú plne aplikovateľné ako požiadavka na úspech vo veci pri využití ktoréhokoľvek z prostriedkov súdnej ochrany, teda nielen pre žalobcu vo veci samej, ale aj pre konanie o nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ navrhovateľ nie je subjektom disponujúcim nárokom vyplývajúcim z hmotného práva a odporca nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), nemôže sa navrhovateľ úspešne domáhať ochrany tvrdeného práva ani nástrojmi civilného práva na rýchlu úpravu pomerov strán. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporca sú podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 28531/N konateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti ANDRE s.r.o., obaja s 50 % - ným obchodným podielom. Navrhovateľ namietal, že odporca porušil ako konateľ a spoločník spoločnosti svoje povinnosti, že konal v rozpore s ustanoveniami ObZ ako i spoločenskej zmluvy tým, že ho odmietol informovať o hospodárskom stave spoločnosti a odmietol mu vydať potrebné doklady k nahliadnutiu, aby si mohol splniť svoje zákonné povinnosti. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi ako konateľovi spoločnosti povinnosť vydať mu celú účtovnú evidenciu spoločnosti ANDRE s.r.o. bližšie špecifikovanú v bode 3. tohto rozhodnutia. Navrhovateľ dôvodil odkazom na § 122 ods. 2 ObZ, podľa ktorého spoločník má najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Odvolací súd uvádza, že vyššie citované ustanovenie súvisí s právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným upraveným v odseku 1 zúčastňovať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti na valnom zhromaždení, čo predpokladá jeho prístup k informáciám. Ide o ustanovenie kogentné, takže tieto zákonom zaručené práva nemôže obmedziť ani spoločenská zmluva alebo stanovy, môžu v nich byť však upravené širšie alebo podrobnejšie, čo napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že vzhľadom na použitie slova ,,najmä“ nejde o taxatívny výpočet práv spoločníka. Týmto právam zodpovedajúca povinnosť konateľov je výslovne upravená v ustanovení § 135 ObZ. Napriek tomu, že zákon uspokojením týchto práv výslovne poveruje konateľov spoločnosti, ide o povinnosť spoločnosti voči jej spoločníkom, v mene ktorej koná jej štatutárny orgán, ktorým je pri spoločnosti s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a konatelia sú povinní informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§ 122 ods. 2, § 135 ods. 1 ObZ), pričom povinným subjektom z hľadiska predmetnej informačnej povinnosti je obchodná spoločnosť, a teda nejde o osobnú povinnosť konateľov. Preto v prípade, že konateľ odmietne podať spoločníkovi informácie o záležitostiach spoločnosti alebo odmietne umožniť nahliadnutie do jej dokladov, presadenia tohto práva súdnou cestou sa spoločník musí domáhať nie proti konateľovi, ale proti spoločnosti s tým, že ak súd žalobe vyhovie a uloží spoločnosti požadovanú povinnosť, za spoločnosť ju musí splniť jej konateľ (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/88/2002 zo dňa 01.11.2002, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/703/2011 zo dňa 08.03.2012).
V danom prípade keďže predmetného práva sa domáha fyzická osoba spoločník a konateľ voči fyzickej osobe spoločníkovi a konateľovi, možno dospieť k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal smerovať voči spoločnosti a nie voči fyzickej osobe spoločníkovi a konateľovi a teda odporca v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 104/2023-45 zo dňa 21.06.2023, v ktorom konštatoval ,,v súvislosti s právnou otázkou, či je možné skúmať vecnú legitimáciu v odvolacom konaní, aj keď ju nikto nenamieta, že už bola riešená a zodpovedaná, pričom možno judikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere považovať za ustálenú. Súd pri rozhodovaní o žalobe skúma aktívnu vecnú legitimáciu ex offo (pozri sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014). Pozitívny záver súdu o naplnení vecnej legitimácie na obidvoch stranách sporu je predsa predpokladom vyhovenia žalobe, a vice versa, negatívny záver rezultuje v strate sporu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že aj v tomto spore vo veci konajúce súdy boli povinné skúmať vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, či bola namietaná alebo nie.“ a taktiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014, podľa ktorého ,,zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Takýto zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.“. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého: ,,Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004, v ktorom sa uvádza, že: ,,Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že navrhovateľ ani neosvedčil základné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko účtovná dokumentácia, ktorej vydania sa navrhovateľ domáha, je vlastníctvom účtovnej jednotky, teda obchodnej spoločnosti ANDRE s.r.o.. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní neosvedčil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu a trvanie nároku, ktorého ochrany sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil relevantným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Z listinných dokladov predložených stranami v konaní vyplýva, že navrhovateľ ponúkol odporcovi na predaj svoj obchodný podiel v spoločnosti za sumu 120 000 eur a odporca navrhol, že do dvoch mesiacov mu oznámi výšku sumy za ponúknutý obchodný podiel a v takomto znení bolo schválené uznesenie na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 03.10.2025, ako aj že odporca predloží doklady spoločnosti k nahliadnutiu navrhovateľovi a bude ho informovať o záležitostiach spoločnosti s tým, že odporca informoval spoločnosť, že doklady budú predložené do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia dňa 03.10.2025. Odvolací
súd zdôrazňuje, že pre neodkladné opatrenie bol rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. dňa 28.10.2025 (§ 329 ods. 2 CSP). Navrhovateľ teda neosvedčil návrhom zo dňa 20.10.2025 potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom, keď mal mať možnosť oboznámiť sa s účtovnými dokladmi spoločnosti po uplynutí dvoch mesiacov od valného zhromaždenia konaného dňa 03.10.2025, v ktorej dobe boli uvedené doklady potrebné pre vykonanie ekonomickej a majetkovej analýzy spoločnosti, na základe ktorej sa mohol odporca vyjadriť k výške sumy za ponúknutý obchodný podiel navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ bezodkladnosť potreby úpravy pomerov odvodzoval v podanom odvolaní aj od vkladov a výberov finančných prostriedkov z účtu spoločnosti odporcom, o ktorých nebol informovaný, pričom tieto finančné toky mali prechádzať cez iné obchodné spoločnosti, ktorých konateľom je odporca (3DTEC s.r.o., Nerio s.r.o., Intermyou International s.r.o.) odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia navrhovateľ poskytol súdu až v odvolacom konaní, ktoré sú tak novotou v odvolacom konaní, ktorej prípustnosť v zmysle § 366 CSP navrhovateľ v konaní tiež nepreukázal, preto na ne odvolací súd nemohol prihliadnuť. Zároveň odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolacom konaní uvedené skutkové tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán neosvedčil objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi odporcu, ako aj že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila jeho právna pozícia v danom právnom vzťahu. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný právny stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 zo dňa 09.02.2017). Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou navrhovateľa, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z obsahu tvrdení navrhovateľa v predmetnom návrhu a k nemu pripojených listín, osvedčené nebolo. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené a na zásadu hospodárnosti (čl. 17 CSP) odvolací súd uvádza, že ak súd dospeje k záveru, že čo i len jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je splnená, je nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné podmienky, pretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu. V súvislosti s vyššie uvedeným a znením návrhu navrhovateľa, v zmysle ktorého žiadal prístup k celej účtovnej evidencii spoločnosti ANDRE s.r.o. odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019, v ktorom sa uvádza, že: ,,Právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom neobmedzené, ale zahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi takéto informácie patria informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Pritom právo na sprístupnenie dokladov spoločnosti nesmie spoločník - rovnako ako ktorékoľvek iné právo - vykonávať šikanóznym spôsobom, t.j. takým spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej spôsoboval neprimerané náklady. Na druhú stranu ani spoločnosť nesmie postupovať šikanóznym spôsobom pri odopretí tohto práva (viď predovšetkým uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.02.2011 a sp. zn. 29Cdo/2779/2014 zo dňa 27.11.2014).“ ... ,,Právo spoločníka na informácie a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku jeho podielu na zisku spoločnosti.“.
Odvolací súd uvádza vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa uvedených v odvolaní, ktorými spochybňuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, že v celom rozsahu sa jedná o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na vyhodnotenie skutkových a právnych okolností. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 27. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Odvolací súd preto zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania zo súdneho spisu nevyplývajú. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).