Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/76/2024 4219203041 27. 01. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Pezinské tehelne Paneláreň, a.s., so sídlom Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 757 540, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: B.. Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XXX R., XXX XX T., zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 42.721,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo dňa 15.2.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo dňa 15.2.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo dňa 15.2.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.721,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 42.721,30 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/149/2018-219 zo dňa 25.4. 2019 poskytne žalovaný v 1. rade MALEUS corporation s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Jesenského 336/1, 049 16 Jelšava a vo výroku II priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 19.11.2018, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal proti žalovaným v prvom rade C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., a v druhom rade B.. Q. E., uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 52.590,02 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar žalovanému v rade 1) a voči žalovanému v rade 2) titulom ručenia za záväzky žalovaného v rade 1). Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal platobný rozkaz pod č. 10Up/246/2018, proti ktorému v zákonnej lehote podali odpor s odôvodnením žalovaní v 1. a 2. rade. Po postúpení veci na súd prvej inštancie v konaní 5Cb/149/2018 rozhodol tak, že konanie o zaplatenie 9.868,72 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia zastavil, návrh žalobcu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie a žalovaného v rade 1) zaviazal zaplatiť žalobcovi 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozsudok voči žalovanému v rade 1) sa stal právoplatným dňa 11.6.2019. Po vylúčení časti návrhu žalobcu proti žalovanému v rade 2), vec sa zaevidovala pod sp. zn. 5Cb/98/2019. Žalobca svoj návrh voči pôvodnému žalovanému v rade 2) (teraz žalovaný) odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 v znení neskorších dodatkov žalobca ako predávajúci dodával spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo ako kupujúcemu tehliarske výrobky. Žalovaný v tomto konaní na účel zabezpečenia záväzkov z predmetnej kúpnej zmluvy vystavil dňa 15.3.2016 vyhlásenie ručiteľa, ktorým sa zaviazal uspokojiť pohľadávky žalobcu z titulu nezaplatených faktúr v prípade, že tak neurobí žalovaný 1). Žalobca následne po vykonaní jednotlivých dodávok vystavoval príslušné faktúry. Kupujúci (C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o.) pri niektorých faktúrach vykonal čiastočné úhrady, ako to vyplýva z priloženého zoznamu faktúr. Časť celkového dlhu bola znížená na základe vystavených dobropisov. Aktuálne žalovaná suma zostala napriek uplynutiu dní splatnosti faktúr neuhradená. 3. K podanej žalobe a k platobnému rozkazu sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný v konaní 5Cb/149/2019, proti vydanému platobnému rozkazu upomínacím súdom podal odpor, v ktorom uviedol, že po zaslaní stavu záväzkov a pohľadávok k 31.12.2017 žalobcovi, ktoré bolo zaslané poštou, výška pohľadávok a záväzkov je odlišná k 31.12.2017. Nakoľko žalovaný zo strany žalobcu neobdržal žiadne námietky k tomuto stavu, tento stav eviduje v účtovníctve. Je výsledkom evidencie oboch spoločností. K 31.5.2018 podľa ich evidencie účtovníctva stav pohľadávok a záväzkov so spoločnosťou Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. výška pohľadávok je: nulová - vyrovnaná a výška záväzkov je: 44 321,30 Eur. Výška istiny, ktorú si nárokuje žalobca, nie je oprávnená. Po zaslaní predžalobnej upomienky zo strany žalobcu žalovaný osobne vykonal návštevu v auguste roku 2017 v sídle spoločnosti aj s právnym zástupcom ich spoločnosti, rokovali s pánom M.. Pán M. nám prisľúbil, že s predstavenstvom dohodne, akým spôsobom dôjde k rozviazaniu zmluvy a vyrovnaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov, no neobdržali zo žalobcovej strany žiadne vyjadrenie, ani v tomto smere nebolo nič vykonané. Bol zaslaný návrh na dohodu o rozviazaní obchodného vzťahu, ktorý obsahoval aj dohodu o vyrovnaní vzájomných pohľadávok a záväzkov. Žalobca sa k tomu nevyjadril, nakoľko čakal odsúhlasenie od predstavenstva - takýto bol komunikovaný postoj zo strany pána M. z októbra 2017. Odvtedy odpoveď, čo sa týka dohody, nedostali. Na základe prísľubu žalovaného do dnešného dňa pravidelne spláca dlh žalobcovi, preto má za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu je predčasný, tak ako je vydaný, je nevykonateľný a žiada platobný rozkaz celý zrušiť. Rozporuje tiež, že kúpna zmluva č.: 2016M sa nezhoduje svojou formálnou úpravou s kúpnou zmluvou, ktorá bola pôvodne podpísaná. Poukazuje aj na článok 6 doloženej zmluvy, ktorý sa nachádza dvakrát a v oboch prípadoch pojednáva o inom. Ďalším podaním zo dňa 21.12.2018 žalovaný uviedol, že ako žalovaný so žalobcom žiadny právny doklad neuzavrel, nespísal a ani nepodpísal. 4. Žalobca na vyjadrenia žalovaného zaujal písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že v podanom odpore a ani pred začatím súdneho konania po obdržaní predžalobnej výzvy na zaplatenie záväzku žalovaný svoj ručiteľský záväzok nespochybnil. Robí tak až v priebehu súdneho konania, kedy uviedol, že so žalobcom žiadny právny doklad neuzavrel, nespísal ani nepodpísal. Ako to už uviedol na pojednávaní dňa 25.4.2019, toto tvrdenie žalobca považuje za účelové a to aj z dôvodu, že pri bežnom porovnaní sú jeho podpisy na kúpnej zmluve a na ručiteľskom vyhlásení identické. Na pojednávaní dňa 25.4.2019 žalovaný v rade 1) uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 42.721,30 Eur. Na základe uvedeného Okresný súd Komárno voči žalovanému v rade 1) rozhodol rozsudkom pre uznanie a zavial ho zaplatiť sumu 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7. 2017 do zaplatenia. Žalobca poukázal na § 124 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že sa dozvedel o uznaní záväzku priamo na pojednávaní. Uznanie záväzku preto nadobudlo hmotnoprávne účinky a to aj vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní ako ručiteľovi. Vzhľadom na uznanie záväzku žalobcovi vo výške 42.721,30 Eur žalovaným v 1. rade v konaní sp. zn. 5Cb/149/2018, má uvedené uznanie záväzku účinky aj voči žalovanému v tomto konaní, t. j. vo výške sumy 42.721,30 Eur platí domnienka o existencii tohto záväzku voči ručiteľovi (tu žalovaný). Tvrdeniu žalovaného, že nepodpísal ručiteľské vyhlásenie zo dňa 15.03.2016, odporuje viacero skutočností a poukázal na Kúpnu zmluvu č. 2016/4, ako aj ručiteľské vyhlásenie, ktoré boli podpísané v ten istý deň. Kúpnu zmluvu č. 2016/4 podpísal za žalovaného v 1. rade, t. j. spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o. (obchodné meno v čase uzavretia zmluvy) jej konateľ, ktorým bol B.. Q. E.. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy v rovnaký deň podpísal aj ručiteľské vyhlásenie ako fyzická osoba a stal sa ručiteľom spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., kde bol súčasne konateľom. Je nelogické, aby v ten istý deň, kedy podpísal v mene spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o. kúpnu zmluvu ako konateľ spoločnosti, nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, ktoré žalobca vyžadoval na
zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalovanému v 1. rade, ktoré by mohli vzniknúť z titulu uzavretej kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 15.3.2016 nepodpísal, žalobca navrhuje ako dôkaz vykonať znalecké dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného na tomto dokumente. Podpis B.. Q. E. ako konateľa spoločnosti na kúpnej zmluve je pri bežnom porovnaní identický, ako je jeho podpis na ručiteľskom vyhlásení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trvá na podanom návrhu. 5. Po ústnom pojednávaní žalovaný do spisu dňa 9.12.2021 predložil súkromný znalecký posudok znalca Mgr. Miroslava Koutného z odboru písmoznalectvo č. 14/2021, ktorý v závere svojho posudku konštatoval, že „Podľa záverov znaleckého posudku vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky, nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E.. Zistené zhodné znaky možno vysvetliť tým, že sporný podpis mohol byt' falšovaný obkreslením, alebo bol vyhotovený technickým falšovaním. Jednoznačný záver znaleckého skúmania je možné stanoviť po predložení originálu spornej písomnosti.“ 6. K podanému posudku sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že za podstatné považuje žalobca uviesť, že obsah znaleckého posudku ako tzv. súkromný znalecký posudok je založený na skutočnostiach vedúcich k zásadným pochybnostiam. Tie sú dané už tým, aký sporný a porovnávací materiál bol predložený na skúmanie. Žalobca namieta neobjektivitu samotného výberu porovnávacieho materiálu predloženého žalovaným. Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje napríklad to, že žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom podpis na jednej z nich je nesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil. Vzhľadom na variabilitu predložených podpisov, znalec ani nemohol brať do úvahy všetky podpisy predložené mu žalovaným na porovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 žalovaným predložených ukážok podpisov znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo svedčí o účelovosti konania žalovaného pri výbere porovnávaných listín. Znalec podľa posudku zároveň neporovnával sporný podpis a predložené ukážky so súčasným podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal priamo pred znalcom (čo je tiež bežná prax). Záver znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti sporného podpisu žalovaného na ručiteľskom prehlásení pritom ani nič nevypovedá. Znalec uviedol len to, že na základe žalovaným predložených porovnávacích podpisov a ich variabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa 15.3.2016 sa dá uznať za pravý. Záver na strane 16 znaleckého posudku ako celok teda ani nepotvrdzuje tvrdenia žalovaného, ktoré v konaní uvádza. Znalec ani nežiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti a predloženie originálu Vyhlásenia ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 obsahujúcom skúmaný podpis, ani na predloženie prípadných ďalších dokumentov s obsahom originálu podpisu žalovaného na znalecké skúmanie ako porovnávací materiál. K znaleckému posudku predloženého žalovaným uvádza predovšetkým tieto poznámky namieta neobjektívnosť výberu porovnávacích podpisov žalovaným. Podpisy vybrané žalovaným na porovnávanie a poskytnuté znalcom sú z rôzneho obdobia, avšak časovo ani jeden v blízkom časovom rámci k dátumu 15.3.2016. Vzhľadom na variabilitu podpisov žalovaného (v časovom rámci, ktorý ohraničujú dátumy vyhotovenia ním predložených porovnávacích podpisov) je preto pochybnosť o objektivite ich výberu a z tohto pohľadu aj znaleckého posudku. Ako to už žalobca uviedol, žalovaný nepredložil znalcovi listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Znalec konštatuje, že porovnávacie podpisy sú rôznej variability, čo odôvodňuje pochybnosti o tom, akým spôsobom boli vyberané. Ani o porovnávacích podpisoch sa v posudku nekonštatuje, že ich vyhotovila rovnaká osoba. Nie je tak vlastne isté, či žalovaným predložené podpisy sú skutočne jeho. Žalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol úradne osvedčený, hoci napr. v roku 2019 uzatvoril darovaciu zmluvu s G.. G. E., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a podpis žalovaného ako darcu musel byť úradne osvedčený. Namieta spornosť obsahu a záveru znalca. 7. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že komunikácia so znalcom prebiehala priebežne teda už v čase, kedy malo byť pojednávanie vo veci, teda dňa 7.10.2021. Žalovaný v každom prípade nemal v úmysle zavádzať súd v otázke vypracovania znaleckého posudku, avšak za účelom vypracovania znaleckého posudku žalovaný telefonicky kontaktoval viacerých znalcov,
ktorí pre pracovnú vyťaženosť odmietli vypracovať znalecký posudok. Argumentácia žalobcu, ktorou namieta výsledky znaleckého posudku je účelová v snahe navodiť dojem, že žalobca zámerne nepredložil znalcovi listinu podľa želania žalobcu a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016. Pri zadávaní znaleckého posudku znalec požiadal žalovaného o predloženie listín (porovnávajúceho materiálu) s jeho vlastnoručným podpisom z približne podobného obdobia ako mal byť podpísaný ručiteľský záväzok. Znalecký posudok ohľadne pravosti podpisu si žalovaný dal vyhotoviť po prvý krát v živote, nikdy ho nepotreboval, s ohľadom na odstup času zadania znaleckého posudku a komunikáciu so znalcom (7.10.2021) a samotnou spornou listinou (15.3.2016) bolo pre žalovaného dosť ťažké zadovážiť porovnávajúce listiny, keďže ide o obdobie spred 5 rokov. Pokiaľ žalobca chcel, aby táto listina bola zaradená medzi porovnávajúci podpisový vzor pre znalca, mohol to uviesť žalovanému cestou jeho právneho zástupcu, prípadne túto skutočnosť oznámiť žalovanému cestou Okresného súdu v Komárne. Žalobca ďalej uvádza, že znalec nemohol brať do úvahy všetky podpisy predložené od žalovaného na porovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 predložených ukážok, znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo má svedčiť o účelovosti konania žalovaného pri výbere porovnávaných listín. S uvedeným taktiež nemožno súhlasiť, nakoľko tu ide opäť o snahu navodiť dojem nejakého účelového postupu žalovaného. Žalovaný na výzvu znalca porovnávajúce listiny znalcovi predložil, následne ich znalec v znaleckom posudku vyhodnotil. Napokon v znaleckom posudku sa nenachádza zmienka o tom, že by postupoval pri výbere porovnávajúceho materiálu žalovaný účelne. Pokiaľ by išlo o nedostatočný počet priložených ukážok podpisov, uvedené by uviedol aj samotný znalec v znaleckom posudku, čo však neuviedol. Žalobca v otázke jeho námietok neobjektívnosti výberu porovnávacích podpisov supluje úlohu znalca, pretože otázku vhodnosti porovnávajúcich vzoriek ako aj ich obdobie posudzuje znalec sám. V tomto prípade znalcovi postačovali poskytnuté podpisové vzorky na vypracovanie znaleckého posudku. 8. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie do konania ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo Mgr. Evu Forgácsovú, ktorej úlohou bolo podať znalecký posudok, či podpis žalovaného B.. Q. E. na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 je pravý. Znalkyňa súdu doručila znalecký posudok dňa 4.9.2023 č. 11/2023 so záverom, kde konštatuje „Pri analýze sporných podpisov som nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu (napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto zistenia konštatujem, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15. 03. 2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú vlastnoručnými podpismi osoby B.. Q. E..“ Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto znaleckému posudku uviedol, že vzhľadom na záver znaleckého posudku, že podpis na Vyhlásení ručiteľa (na oboch jeho originálnych rovnopisoch) je vlastnoručným podpisom žalovaného, ako aj na jednoznačnú výpoveď svedka D. E., že žalovaný podpísal Vyhlásenie ručiteľa osobne v jeho prítomnosti a ďalšie žalobcom v konaní predložené dôkazy, je nesporné, že žaloba je dôvodná a žalobca sa podanou žalobou domáha svojho oprávneného nároku voči žalovanému. 9. Žalovaný namietal nedôveryhodnosť a spornosť samotných predložených porovnávacích materiálov na skúmanie. Pri skúmaní sporných podpisov znalkyňa vychádzala z porovnávacích dokumentov (faktúr, dohôd a ďalšie), ktoré však boli predložené výlučne žalobcom, čo vzbudzuje dôvodné podozrenie o ich dôveryhodnosti, pravdivosti a pravosti a to o to viac, že žalobca má na výsledku predmetného znaleckého skúmania právny záujem, nakoľko od jeho výsledkov závisí (ne)úspešnosť jeho žaloby. Žalobca za účelom znaleckého skúmania predložil okrem spornej listiny (v dvoch vyhotoveniach) aj rôzne dokumenty, ktoré podľa jeho vyjadrenia majú pochádzať z existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nakoľko sa však jedná o listiny z rôznych časových období a to listiny, ktoré majú pochádzať z roku 2014, 2015, 2016, žalovaný už s ohľadom na uplynuté dlhšie časové obdobie nevie posúdiť, či sa skutočne jedná o dokumenty, ktoré by mali pochádzať z obchodného vzťahu strán sporu. Naviac, podpisy žalovaného na týchto porovnávacích dokumentoch neboli ani predmetom znaleckého skúmania, t. j. či podpisy na nich sú pravým podpisom žalovaného, teda nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že sa jedná o nesporne pravé ukážky podpisov žalovaného. Okrem pochybnosti o ich dôveryhodnosti, aj v prípade, ak by tieto boli pravdivé, tak pochopiteľne účelom žalobcu ako strany sporu bolo predložiť taký porovnávací materiál, aby sa čo najviac podobal podpisu na spornej listine, čo potvrdzuje aj fakt, že sám žalobca má na výsledku tohto dokazovania právny záujem. S poukazom na uvedené, znalkyňa pri skúmaní podpisov vychádzala iba z materiálu predloženého žalobcom vo vzťahu, ktorým žalovaný namieta ich nedôveryhodnosť ako aj nepravdivosť a nepravosť. Súd prvej inštancie
predložil znalkyni iba originál spornej písomnosti a skúšky podpisov, ktoré boli vyhotovené žalovaným za týmto účelom na súde až počas prebiehajúceho súdneho konania a to dňa 5.5.2023, pričom sporná listina pochádza ešte z roku 2016, čo znamená, že znalkyňa porovnávala skúšky podpisov predložených súdom a podpis na spornej listine, ktoré sú nielenže z rôznych časových období, ale naviac súdom predložený porovnávací materiál časovo nie je absolútne blízky obdobiu vyhotovenia spornej listiny. S poukazom na viaceré pochybnosti vypracovaného znaleckého posudku, týmto žalovaný poukazuje na nim predložený súkromný znalecký posudok, ktorý považuje za objektívny a správny, v ktorom znalec Mgr. Miroslav Koutný na základe vykonaného skúmania konštatuje, že podpis na spornej listine nie je možné uznať za pravý podpis žalovaného, pričom znalec vychádzal z relevantných porovnávacích materiálov, ktoré mu naviac boli predložené v dostatočnom rozsahu, čo znalec sám skonštatoval aj v znaleckom posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že znalci na základe skúmania tej istej spornej listiny dospeli k rozdielnym záverom, ktoré sú v zrejmom rozpore, a ktoré sú pre posúdenie predmetu sporu relevantným, žalovaný navrhuje, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Vykonanie dokazovania znaleckým ústavom žalovaný navrhuje aj pre prípad, že by súd nemal na základe doterajšieho znaleckého dokazovania za preukázanú skutočnosť, že podpis na spornej listine nie je pravým podpisom žalovaného. 10. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 34, § 37 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 1, § 303, § 304 ods. 1 a ods. 2, § 306 ods. 1 a § 409 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a uviedol, že výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanému titulom splnenia dlhu ručiteľom je dôvodný. V prvom rade súd poukazuje na to, že hlavným záväzkom, ktorému sa zaviazal ručiteľ plniť, ak neplní dlžník je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a kupujúcim. O tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania dlhu dlžníkom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka žalobcu je vo výške 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu a jeho ručiteľovi, v tomto konaní proti žalovanému. Žalobca kupujúceho ale aj ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017 na zaplatenie dlhu, ktorá výzva bola obom doručená dňa 17.7.2017. Žalobca predložil aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, ako i ručiteľské vyhlásenie ku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, obdobne ako pri kúpnej zmluve č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 a ručiteľskému vyhláseniu k predmetnej zmluvy tiež zo dňa 15.3.2016. Predmetný záver súdu o tom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje aj fakt, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu ani nespomínal, že by nebol podpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal iba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenom právnom úkone je podpis osoby žalovaného. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel. 11. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 18.1.2023 predniesol dôkazný návrh a to, že žalovaný ručiteľské vyhlásenie tvoriace právny základ žaloby, nikdy nepodpísal. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol výsluch svedkov: I. Č., G.F. R. L. a manželky žalovaného pani E.. Uvedené osoby pracovali pre dlžníka (C.E.G. následne Maleus s.r.o.) a boli oboznámené s činnosťou spoločnosti, osobne poznajú obchodného zástupcu žalobcu, takže by vedeli podať zásadnú informáciu týkajúcu sa ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Pri tomto dôkaznom návrhu súd v prvom rade poukazuje na zásadu sudcovskej koncentrácie konania § 153 CSP. Vo veci boli vypočutí svedkovia na okolnosti podpísania ručiteľského vyhlásenia na pojednávaní dňa 17.6.2021. Od uvedeného obdobia zo strany žalovaného dôkazný návrh a to výsluch svedkov prednesený nebol, až na pojednávaní dňa 18.1.2024. Nakoľko aj žalobca namietal oneskorené uplatnenie dôkazného návrhu a v rámci sudcovskej koncentrácie súd na predmetný dôkazný návrh neprihliadol. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že k okolnostiam podpisu ručiteľského vyhlásenia boli vypočutí svedkovia. K vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu vzhľadom ku skutočnostiam, že pripustením zmeny žalobného nároku žalobcu sa stal vykonateľným návrh žalobcu, ktorý pred tým vykonateľný nebol a vzhľadom k obdobiu vzniku záväzku do dňa podania zmeny petitu uplynula premlčacia doba. Súd prvej inštancie poznamenal, že síce bol návrh žalobcu na zmenu petitu, ktorý aj pripustil, avšak jeho obsah sa netýkal uplatneného nároku voči žalovanému, ale sa týkal riešenia otázky spoločného záväzku dlžníka a ručiteľa vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok voči dlžníkovi sa stal právoplatný a žalobcov návrh riešil obmedzenie plnenia dlhu ručiteľom do výšky plnenia dlžníkom. Takéto vymedzenie zmeny návrhu neznamená zmenu, ktorá by bola novým návrhom, nakoľko vychádza z rovnakého skutkového vymedzenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe uznania je procesným rozhodnutím vo veci,
nezakladá vznik nového inštitútu, preto ani podľa Občianskeho zákonníka by sa nevyžadovala opätovná výzva na plnenie, čo Obchodný zákonník ani nevyžaduje. Ďalším dôkazným návrhom žalovaného bolo vykonať výsluch - konfrontáciu oboch znalcov a to na zdôvodnenie postupu pri vykonávaní znaleckého úkonu a záverov. Poukazujúc na rozpory v záveroch znaleckých posudkov súd prvej inštancie podrobil hodnoteniu predmetných znaleckých posudkov vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Mobdo V 11/2008, v ktorom sa Najvyšší súd vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku ako dôkazu. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutného súd prvej inštancie poznamenáva, že predmetný posudok dal vypracovať žalovaný a práve žalovaný predkladal znalcovi podklady, z ktorých znalec vychádzal. Sporný a porovnávací materiál bol predložený na skúmanie. To konštatuje aj znalec. Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje napríklad to, že žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom podpis na jednej z nich je nesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil. Znalec nemal k dispozícií ani originál podpísané ručiteľské vyhlásenie žalovaného, t.j. právneho úkonu, ktorého pravosť podpisu skúmal. Znalec podľa posudku zároveň neporovnával sporný podpis a predložené ukážky so súčasným podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal priamo pred znalcom (čo je tiež bežná prax). V závere znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti sporného podpisu žalovaného na ručiteľskom prehlásení znalec uviedol len to, že na základe žalovaným predložených porovnávacích podpisov a ich variabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 sa dá uznať za pravý. Žalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol úradne osvedčený. Súd prvej inštancie súhlasne so žalobcom poukazuje na spornosť obsahu a záveru znalca. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Evy Forgáčovej súd prvej inštancie poznamenáva, že znalkyňa pri zabezpečovaní podkladov na skúmanie pravosti podpisu žalovaného spolupracovala so stranami konania. Poukazujúc na závery znalcov, kde znalec Mgr. Miroslav Koutný konštatoval, že „Vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E.“, naproti tomu znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová konštatovala, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie dôkazný návrh žalovaného na výsluch oboch znalcov na popísanie postupu a priebehu znaleckého skúmania zamietol, nakoľko vyššie uvedené vyplývalo z ich podaného posudku. 12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že v predmetnom prípade súd prvej inštancie žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. 13. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a rozhodol, že žalobu zamieta a aby žalobca nahradil žalovanému trovy konania v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že záver súdu prvej inštancie o tom, že podpis na ručiteľskom vyhlásení žalovaného zo dňa 15.3.2016 je jeho vlastnoručným podpisom, považuje za rozporné s vykonaným dokazovaním a najmä listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní a s tým, čo namietal počas celého konania. Žalovaný opätovne poukázal na svoje námietky, ktoré vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie proti znaleckému posudku č. 11/2023 vypracovaného znalcom Mgr. Evu Forgácsovou a uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu posúdil súd prvej inštancie takto nedostatočný a zjavne nesprávny tento znalecký posudok za rozhodujúci dôkaz a žalovaným predložený posudok prakticky nebral do úvahy. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu a námietky, ktoré mal proti vyššie uvedenému znaleckému posudku a dodal, že súd prvej inštancie neposudzoval znalecký posudok komplexne, nevyhodnotil priebeh samotného znaleckého skúmania a ani použité metódy a východiská znalca, ale len prevzal argumentáciu žalobcu a preto je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom toto sa vzťahuje aj na posúdenie samotného ručiteľského záväzku, čo bolo tiež nosnou námietkou žalovaného. Súd prvej inštancie sa nezaoberal, akým spôsobom bol vymedzený záväzok, za ktorý mal žalovaný ručiť a z akého dôvodu tento považoval za dostatočne určitý. Žalovaný je názoru, že ručenie bolo neplatné pre jeho neurčitosť, pričom namieta aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k absencii predchádzajúcej výzvy ručiteľovi pred uplatnením nároku na súde podľa § 306 ods. 1 ObZ. Žalovaný ďalej uviedol, že dostatočným spôsobom preukázal, že podpis na spornej listine
nebol jeho, tak súd prvej inštancie sledoval len líniu argumentov žalobcu, pričom rovnakým spôsobom pristupoval aj k samotnému dokazovaniu, keď vypočul len svedkov na strane žalobcu a napriek riadnemu návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov I. Č.O., G. R. L. a manželky žalovaného, súd tento dôkaz odmietol vykonať. Zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania považuje za nezákonné, pretože sa spoliehal na to, že ním predložený znalecký posudok č. 14/2021 znalca Mgr. Miroslava Koutného bude pre súd dostatočným dôkazom o nepodpísaní ručiteľského záväzku, pričom neskôr v konaní prebehlo iné znalecké dokazovanie a je teda zrejmé, že návrhy na výsluchy osôb nemohol žalovaný účelne predložiť a navrhnúť skorej. Žalovaný tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie vypočul svedkov, ktorí sú zamestnanci žalobcu a takýto postup sa žalovanému javí ako jednostranný v prospech žalobcu a teda bola narušená rovnosť zbraní účastníkov konania. Žalovaný je takisto názoru, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania znaleckým ústavom podľa § 207 ods. 3 CSP a tiež mal vykonať dôkaz, ktorý navrhoval a to výsluch - konfrontáciu oboch znalcov. Postup súdu prvej inštancie sa preto javí ako nepredvídateľný a prekvapivý a preto existujú dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) CSP. Súd prvej inštancie nedostatočne a neurčito odôvodnil v napadnutom rozsudku určitosť resp. neurčitosť ručiteľského vyhlásenia, neakceptovanie znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutného a taktiež sa nezaoberal vyslovene konkrétnymi argumentami, ktoré v tejto súvislosti žalovaný uviedol, čím súd vec nesprávne právne posúdil a boli preto naplnené dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP a bolo mu porušené právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnutý rozsudok tak nespĺňa parametre vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, lebo nedáva žalovanému odpoveď na jeho argumenty, ktorými sa bránil v písomných vyjadreniach a vo svojich prednesoch na pojednávaní. 14. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 12.4.2024, v ktorom uviedol, že v súvislosti s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že vyhlásenie ručiteľa zo dňa 15.3.2016 nepodpísal je dôležité uviesť, že táto bola v celom rozsahu vyvrátená ako nedôvodná, a to (nielen) znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgáčovej číslo 11/2023 zo dňa 28.8.2023, ale aj výpoveďami svedkov D. E. a G.. G. M.. Vykonané dôkazy v logickej nadväznosti potvrdzujú existenciu záväzku žalovaného. Tvrdenia žalovaného nepotvrdzuje ani súkromný znalecký posudok Mgr. Miroslava Koutného predložený žalovaným, ktorý nemá žiadnu dôkaznú relevanciu k skúmanému podpisu, čo z jeho obsahu výslovne vyplynulo. Žalobca je názoru, že v prvom rade, žalovaný pravosť svojho podpisu na vyhlásení ručiteľa nespochybňoval od začiatku, lebo v podanom odpore to vôbec nenamietal. Začal tak robiť až následne v decembri 2018, v priebehu konania. Takýto procesný postup v konaní je preto sám o sebe nevierohodný a aj nedôvodný, a túto nedôvodnosť potvrdili viaceré dôkazy vykonané v konaní. Existencia záväzku uvedenej spoločnosti bola preukázaná nielen faktúrami, ale povinnosť zaplatiť sumu 42.721,30 Eur s príslušenstvom je právoplatne judikovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 25.4.2019, č. k. 5Cb/149/2018 - 219. Tvrdenia žalovaného ohľadne podpisu na ručiteľskom vyhlásení sú zamerané na spochybňovanie záverov znaleckého skúmania. Žalovaný ale vôbec nespochybňuje základný fakt, a to že svedok D. E. prítomný pri podpise vyhlásenia ručiteľa žalovaným potvrdil, že žalovaný pred ním osobne ručiteľské vyhlásenie podpísal. Žalobca ďalej poukázal na znalecký posudok č. 14/2021 vypracovaný Mgr. Miroslavom Koutným a dodal, že vzhľadom na závery znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej je aktuálne v konaní už preukázané, prečo takto žalovaný nekonal - a tým je fakt, že všetky listiny vrátane ručiteľského vyhlásenia podpísal sám a vlastnoručne. Z vlastnej procesnej pasivity a nepredloženia listín podľa výzvy znalkyne preto logicky nemôže teraz vyvodzovať nejaké spochybňovanie znaleckého posudku. Žalobca dodal, že zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch oboch znalcov na popísanie postupu a priebehu znaleckého skúmania považuje za správny, nakoľko ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, uvedené vyplývalo z ich podaného posudku. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybňuje záver súdu prvej inštancie, týkajúci sa posúdenia určitosti záväzku vo vyhlásení ručiteľa. Žalobca preto popiera tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní o tom, že by zabezpečený záväzok mal byť vymedzený len ako „nezaplatených faktúr.“ V ručiteľskom vyhlásení je jednoznačne uvedené, že ručením sa zabezpečujú záväzky kupujúceho, ktoré vzniknú na základe kúpnej zmluvy (označenej na prvej strane ručiteľského vyhlásenia). K časti odvolania žalovaného týkajúcej sa údajnej absencie doručenia výzvy ručiteľovi poukazuje žalobca na to, že z obsahu spisu vyplýva, že tak dlžník ako aj ručiteľ boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, a až následne bol podaný návrh na zaplatenie istiny v konaní 5Cb/149/2018. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný považuje zamietnutie návrhu na výsluch svedkov I. Č., G. R. L. a manželky žalovaného na základe sudcovskej koncentrácie konania za nezákonné, žalobca naopak považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, pretože žalovaný mal možnosť a procesnú povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia, že vyhlásenie ručiteľa nepodpísal a to v čase, keď začal v konaní pravosť svojho podpisu namietať. Vykonaným dokazovaním bola celá procesná obrana žalovaného popretá ako nedôvodná. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a tiež, aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%, aj za podanie tohto vyjadrenia k odvolaniu žalovaného. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému titulom ručenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že hlavným záväzkom, ku ktorému sa viaže ručiteľské vyhlásenie, je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a kupujúcim, o ktorom nároku bolo právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania dlhu dlžníkom. Žalobca teda disponuje splatnou pohľadávkou vo výške 42.721,30 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu ako aj jeho ručiteľovi (v tomto konaní žalovanému). Súd prvej inštancie zistil, že žalobca kupujúceho a ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017 na zaplatenie dlhu, ktorá výzva bola obom doručená dňa 17.7.2017. Spolupráca medzi žalobcom - ako predávajúcim a kupujúcim (spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo) prebiehala tak, že sa uzatvárala kúpna zmluva a nakoľko kupujúci podľa vnútorných predpisov žalobcu dostal splatnosť (nemusel zaplatiť kúpnu cenu vopred), bolo zakaždým potrebné osobné ručenie konateľa tej ktorej obchodnej spoločnosti. Na potvrdenie tejto skutočnosti predložil žalobca aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014 ako i ručiteľské vyhlásenie ku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, obdobne ako pri kúpnej zmluve č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 a ručiteľskom vyhlásení k predmetnej zmluve tiež zo dňa 15.3.2016. Predmetný záver o tom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje podľa súdu aj fakt, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu ani len nespomínal, že by nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal iba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenom právnom úkone je podpis osoby žalovaného. 19. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 303, § 304 ods. 1, 2 a § 306 ods. 1 Obch. zák. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 22 až 25 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Podľa tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, počas celého konania žalovaný namietal pravosť podpisu na ručiteľskom vyhlásení zo dňa 15.3. 2016, okrem samotných tvrdení do konania predložil súkromný znalecký posudok č. 14/2021 vypracovaný znalcom Mgr. Miroslavom Koutným, na závery ktorého poukazuje a zároveň spochybňuje znalecké dokazovanie a závery znaleckého posudku č. 11/2023 vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaný pravosť svojho podpisu na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy
č. 2016/4 zo dňa 15.3. 2016 (ďalej len ručiteľské vyhlásenie) nespochybňoval od začiatku, keďže v podanom odpore to vôbec nenamietal a namietal iba nezrovnalosť v nedoplatku kúpnej ceny. Pravosť podpisu začal namietať až v priebehu konania, na čo poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Už samotná táto skutočnosť svedčí o účelovej obrane žalovaného, naviac, ak procesná obrana žalovaného bola vyvrátená viacerými dôkazmi, predovšetkým znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgáčovej a výsluchom svedkov. 21. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo vzal za rozhodujúci dôkaz znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej a posudok Mgr. Miroslava Koutného prakticky nevzal do úvahy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie podrobil hodnoteniu oba znalecké posudky, pričom tento svoj postup podoprel aj judikatúrou. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/41/2010). 22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo odôvodnil z akého dôvodu vychádzal práve zo záverov znaleckého posudku Mgr. Evy Forgácsovej, keď v ods. 24 napadnutého rozsudku uviedol: „Poukazujúc na závery znalcov, kde znalec Ing. Miroslav Koutný konštatoval, že vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E., naproti tomu znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová konštatovala, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.03.2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú vlastnoručnými podpismi osoby B.. Q. E., súd za väčšiu dôkaznú silu považoval práve znalecký posudok znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej.“ Tento svoj záver súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil v ods. 23 a 24 napadnutého rozsudku a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zrozumiteľne zdôvodnil, prečo pokladá za presvedčivejší znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej a z akého dôvodu nepokladá závery súkromného znaleckého posudku za nejednoznačné. Bol to pritom žalovaný, kto nepredložil znalcovi Mgr. Miroslavovi Koutnému originál kúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2016, ktorá obsahuje vlastnoručný podpis konateľa žalovaného, predložil 16 podpisov z rozličných časových období (ani jeden zo sporného obdobia) a znalec použil iba 8. Vyhodnotením záverov znaleckých posudkov z hľadiska ich presvedčivosti a objektivity odvolací súd konštatuje správny záver súdu prvej inštancie o väčšej dôkaznej sile znaleckého posudku Mgr. Evy Forgácsovej. 23. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch je vecou jeho logického myšlienkového postupu a vnútorného presvedčenia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Podľa súdnej judikatúry hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 24. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s uvedenou zásadou, keďže nárok nebol preukázaný jedine znaleckým dokazovaním, ale aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi a to predovšetkým výsluchom svedka D. E.. Výsluchom toho svedka bolo preukázané, že bol prítomný pri podpise ručiteľského vyhlásenia žalovaným, pričom túto skutočnosť žalovaný nespochybnil.
25. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou spochybňuje právne posúdenie vo vzťahu k samotnému ručiteľskému záväzku. Podľa žalovaného neurčité označenie „nezaplatených faktúr“ nemožno považovať za záväzok a to ani do budúcna. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v ods. 23 napadnutého rozsudku správne vysporiadal aj s touto argumentáciou žalovaného, keď uviedol, že ručiteľské vyhlásenie je upravené v § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom Obchodný zákonník pri uplatnení nároku veriteľa voči ručiteľovi nevyžaduje osobitnú výzvu, ale iba výzvu dlžníkovi, čo v predmetnom prípade splnené zo strany žalobcu bolo. Obchodný zákonník, na rozdiel od Občianskeho zákonníka umožňuje vykonať ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo v predmetnom prípade záležalo od platobnej disciplíny dlžníka. Pokiaľ ide o obsah ručiteľského vyhlásenia a jeho určitosti, podľa odvolacieho súdu je jednoznačne špecifikovaný záväzok, ktorý má dlžník resp. ručiteľ splniť a to pohľadávky predávajúceho (žalobcu) voči kupujúcemu (C.E.G. invest, spol. s r.o.) z titulu nezaplatených faktúr, ktoré vzniknú na základe Kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3. 2016, ktorá zároveň tvorila neoddeliteľnú súčasť ručiteľského vyhlásenia a jej obsah bol žalovanému ako ručiteľovi známy. Je nesporné, že ide o záväzky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré mali vznikať v budúcnosti na základe uvedenej kúpnej zmluvy podľa jednotlivých objednávok tovaru zo strany dlžníka, pričom kúpna cena bola v súlade so zmluvou dlžníkovi vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Keďže išlo o budúce záväzky, nebolo možné uviesť konkrétnu výšku záväzku dlžníka, pretože sa v čase menila podľa toho ako záväzky z titulu kúpnej zmluvy vznikali a následne zanikali splnením (úplne alebo čiastočne). 26. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnil sudcovskú koncentráciu, ak zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých navrhol žalovaný. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. „Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). Podľa odvolacieho súdu uplatnil súd prvej inštancie sudcovskú koncentráciu správne, čo odôvodnil v ods. 23 napadnutého rozsudku. Žalovaný mal v priebehu konania dostatok času, aby navrhol výsluch svedkov a ak tak urobil až na pojednávaní dňa 18.1.2024, súd správne na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol. Žalovaný neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by odôvodňovali návrh na vykonanie predmetných dôkazov, až na pojednávaní, preto možno konštatovať, že žalovaný ich neuplatnil včas. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd nevykonal konfrontáciu znalcov, odvolací súd je toho názoru, že takéto dokazovanie by bolo nadbytočné vzhľadom na vyhodnotenie oboch znaleckých posudkov. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil, prečo pri porovnaní oboch znaleckých posudkov za presvedčivejší považoval znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej. 27. Odvolací súd záverom uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý, keďže súd reagoval na nosnú argumentáciu žalovaného a vysporiadal sa s ňou. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).