Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/22/2025 6117244974 15. 04. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:6117244974.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu HSF System SK, s.r.o., Bytčianska 499/130, 010 03 Žilina, IČO: 45 412 464, práv. zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému Gang 360 s. r. o., Pri Starom letisku 3/B, 831 07 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 47 139 595, práv. zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, o zaplatenie 47.066,74EUR s príslušenstvom a zmluvná pokuta, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/122/2018-584 zo dňa 29.5.2024, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/122/2018-584 zo dňa 29.5.2024 v napadnutom výroku I., II., III. potvrdzuje a v napadnutom výroku IV. mení tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,98%. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 62,70%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zádržné vo výške 7.437,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 38.728,94 EUR od 23.9.2017 do 9.10.2017, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.437,56 EUR od 23.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu zo sumy 7.437,56 EUR vo výške 0,05% denne od 10.10.2017 do 29.5.2024, maximálne do výšky 40.831,67 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtým výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny 47.066,74EUR s príslušenstvom titulom vyplatenia zádržného zo zmluvy o dielo. Žalobca rozšíril žalobu o nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 46.166,50 EUR od 23.9.2017 do zaplatenia, maximálne však do sumy 41.201,-EUR. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola kompletná výstavba viacúčelovej športovej haly Hangair. Dielo bolo postupne odovzdávané, vady a nedorobky boli odstránené dňa 23.8.2017 a kolaudácia prebehla dňa 6.9.2017. Žalobca si uplatnil nárok na vyplatenie zmluvne dojednaného zádržného z jednotlivých vystavených faktúr v zmysle ustanovenia článku 4. zmluvy o dielo a nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 3. bod 7 zmluvy. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
3. Žalovaný nespochybňoval existenciu zmluvného vzťahu a ani oprávnenosť nároku žalobcu na zádržné. V rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dielo malo byť ukončené a odovzdané dňa 16.12.2016. Žalobca odovzdal a žalovaný prevzal základné práce na diele podľa dokumentu nazvaného „Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy a stavby (alebo jej dokončenej časti)“, ktorý vyhotovil žalobca dňa 31.6.2017 (takýto deň sa však v roku nenachádza, pričom prvýkrát bolo toto znenie zápisu zaslané žalovanému až dňa 6.7.2017). Všetky vady a nedorobky boli odstránené až dňa 23.8.2017. Keďže žalobca nedokončil dielo včas, dostal sa do omeškania, a preto vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi v zmysle článku 3. bod 5 zmluvy. Žalovaný vyčíslil zmluvnú pokutu v sume 46.166,50EUR, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č. 2017045. Oznámením o započítaní zo dňa10.10.2017 žalovaný započítal svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 46.166,50EUR s nárokom žalobcu na zaplatenie zádržného vo výške 46.166,50EUR, čím oba tieto nároky v celom rozsahu zanikli. Žalovaný pri výpočte výšky uplatnenej zmluvnej pokuty vychádzal zo skutočnej ceny diela 923.330,-EUR bez DPH. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol súdu prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) č. k. 26Cb/122/2018-475 zo dňa 24.6.2020, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zo sumy 46.166,50 EUR vo výške 0,05% denne od 23.9.2017 do 9.10.2017, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III. výrok). Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave následne rozhodol uznesením č.k. 3Cob/140/2021-539 zo dňa 31.5.2023 tak, že odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zo sumy 46.166,50EUR vo výške 0,05% denne od 23.9.2017 do 9.10.2017 odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a svojim druhým výrokom predmetný rozsudok v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri posúdení dôvodnosti nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty (k akému porušeniu zmluvnej povinnosti došlo zo strany žalobcu, a či za prípadné porušenie zmluvy zodpovedá žalobca v plnom rozsahu). Nie je zrejmé, či žalovaným uplatnená zmluvná pokuta je dôvodná a v akej výške (vo vzťahu k cene diela). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé posúdenie platnosti prejavu započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, a teda kedy sa pohľadávky stretli a v akej výške sa vzájomne započítavajú. 5. Po vrátení veci, súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 544 Občianskeho zákonníka a § 263 ods. 1, § 365 ods. 1, § 365 ods. 4, § 300, § 370, § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1 a 3, § 551 ods. 1 - 3, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola kompletná výstavba viacúčelovej športovej haly Hangair. Dielo bolo postupne odovzdávané dňa 31.6.2017 (tento dátum v kalendári nie je, preto je to 1.7.2017), SO17 a časť SO 01-16 boli odovzdané 7.4.2017. Vady a nedorobky boli odstránené dňa 23.8.2017, kolaudácia dňa 6.9.2017. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca nevykonal dielo v termínoch v zmysle čl. 3. bod 1 zmluvy o dielo, stavba mala byť dokončená a odovzdaná dňa 16.12.2016. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje peňažnú pohľadávku na zádržné vo výške 46.166,50EUR a zmluvnú pokutu v zmysle článku 3. bod 7 zmluvy. Žalovaný vzájomnou žalobou si uplatnil nárok na započítanie pohľadávky vzniknutej titulom vyčíslenej zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania žalobcu s termínom dokončenia diela podľa zmluvy. Podľa žalobcu omeškanie bolo spôsobené nesprávnymi podkladmi, ktoré mu poskytol žalovaný spolu s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením, ktoré si vyžiadalo vypracovanie novej projektovej dokumentácie pre zmenu trasy vodovodu - SO 17. Ako nesporné súd prvej inštancie označil nárok žalobcu na vyplatenie zádržného. Spornou zostala predovšetkým otázka, či došlo k omeškaniu realizácie diela zavinením žalobcu v nadväznosti na uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. 6. Súd prvej inštancie mal preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo včas, resp. do dátumu dohodnutom v zmluve, a že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu kompletného dokončenia diela podľa zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval písomne skôr na prevzatie diela podľa článku 6. bod 2 zmluvy. Poukázal na § 263 ods. 1, § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka a konštatoval, že strany
sporu rozdielne vykladali ustanovenie § 551 Obchodného zákonníka. Ustálil, že pri realizácii akejkoľvek stavby je dôležitým dokumentom vedľa zmluvy o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom projektová dokumentácia, ktorá definuje predmet tejto stavby. Podľa názoru súdu žalobca (zhotoviteľ), ktorý zabezpečoval projekt a stavbu, nesplnil si povinnosť upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela v zmysle ustanovenia § 551 Obchodného zákonníka (v podrobnostiach bod 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). V zmysle záverov znaleckého posudku č. 12/2020 uzavrel, že v tejto časti žalobca spôsobil omeškanie. Ohľadne prekážok, kedy nebude možné realizovať dielo, súd prvej inštancie vychádzal z článku 3. body 4 a 8 zmluvy. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu uviedol, že jednotlivé nároky pre zhotoviteľa a objednávateľa v zmluve sú upravené rozdielne. Súd prvej inštancie uzavrel, že zhotoviteľ podľa zmluvy má nárok na vrátenie 5% zádržného až odstránením všetkých vád a nedorobkov (článok 4. bod 4 zmluvy). Vady boli odstránené dňa 23.8.2017, nárok na zádržné teda vznikol uplynutím 30teho dňa. Konštatoval, že nebol sporný nárok na zádržné, ktorý je predmetom žaloby. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaného na zmluvnú pokutu v zmysle článku 3. bod 5 zmluvy uviedol, že žalovaný bol v zmysle zmluvy oprávnený uplatniť zmluvnú pokutu maximálne vo výške 41.201,-EUR (5% z ceny diela 824,020,-EUR). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s počtom dní omeškania na strane žalobcu, ktorý uvádzal žalovaný vo svojich podaniach. Súd prvej inštancie mal preukázané, že realizácia diela trvala celkovo od 1.6.2016, kedy došlo k osobnému prevzatiu staveniska žalobcom, do 23.8.2017, kedy boli odstránené všetky vady a nedorobky, t. j. celkovo 448 dní. Podľa zmluvy o dielo mala celková realizácia diela trvať od 1.6.2016 (prevzatie staveniska) do ukončenia prác a odovzdania diela dňa 16.12.2016, t. j. celkovo 198 dní. V konaní bolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo včas, a preto žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu kompletného dokončenia diela podľa zmluvy. Zároveň bolo preukázané, že za porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo včas nezodpovedá žalobca v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle zmluvy sa doba realizácie diela predlžuje o dobu prekážok zo strany objednávateľa, t. j. v omeškaní bol aj žalovaný v období od 31.8.2016 do 3.2.2017, t. j. omeškanie žalovaného predstavuje 156 dní. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že omeškanie žalobcu predstavuje rozdiel medzi dobou celkovej realizácie diela (448 dní) a omeškaním žalovaného (156 dní) spolu s dobou trvania realizácie podľa zmluvy (198 dní), t. j. žalobca bol v omeškaní 94 dní (448 - 354). Žalovanému tak vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi titulom omeškania s kompletným dokončením diela podľa článku 3. bod 5 zmluvy vo výške 38.728,94 EUR (0,05% z 824.020,- EUR za každý deň omeškania, maximálne 41.201,- EUR, t. j. 412,01 EUR x 94 dní omeškania). V otázke započítania vzájomných pohľadávok súd prvej inštancie vychádzal z § 580, § 581 Občianskeho zákonníka a § 358 až § 364 Obchodného zákonníka. Žalovaný vykonal kompenzačný prejav adresovaný žalobcovi, listom zo dňa 10.10.2017. Žalobca spochybnil existenciu spôsobilej pohľadávky žalovaného na započítanie. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný vyčíslil zmluvnú pokutu splatnú dňa 9.10.2017, žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu od 23.9.2017. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje peňažnú pohľadávku na zádržné vo výške 46.166,50 EUR a zmluvnú pokutu v zmysle článku 3. bod 7 zmluvy. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle článku 3. bod 5 zmluvy, ktorej výšku súd ustálil na sumu 38.728,94 EUR. Rozdiel týchto súm vo výške 7.437,56 EUR predstavuje nárok žalobcu na zádržné. V bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, má žalobca aj nárok na zmluvnú pokutu zo sumy 7.437,56 EUR vo výške 0,05% denne od 10.10.2017 do 29.5.2024, maximálne do výšky 40.831,67 EUR, keďže o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zo 46.166,50 EUR vo výške 0,05% denne od 23.9.2017 do 9.10.2017 bolo právoplatne rozhodnuté prvým výrokom v rozsudku č. k. 26Cb/122/2018-475 zo dňa 24.6.2020, preto súd uviedol maximálnu výšku uloženej zmluvnej pokuty vo výške 40.831,67 EUR, ktorá suma predstavuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty podľa zmluvy (41.201,-EUR) zníženú o sumu 369,33 EUR, t. j. už uloženú zmluvnú pokutu prvým výrokom v rozsudku č. k. 26Cb/122/2018-475 zo dňa 24.6.2020, ktorú zároveň žalovaný žalobcovi dňa 24.8.2023 uhradil. 7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a vzhľadom na uplatnené jednotlivé nároky oboch sporových strán vo výsledku zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi zádržné s príslušenstvom (I. výrok), zmluvnú pokutu s príslušenstvom (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol (III. výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na výšku žalobcom uplatňovaných a súdom priznaných nárokov, najmä zmluvnej pokuty a následné započítanie nároku žalovaného na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo možné ustáliť pomer úspechu strán sporu (IV. výrok).
8. Proti výroku III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu odvolaním napadnuté výroky rozhodnutia zmeniť tak, že vyhovie žalobe v znení jej zmeny s prihliadnutím na už právoplatný výrok I. rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 26Cb/122/2018-475 zo dňa 24.6.2020 a žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vrátane trov odvolacieho konania, event. rozsudok v napadnutom výroku III. a IV. zruší a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b, d, f, h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a v novom rozhodnutí, okrem konštatovania omeškania na strane žalovaného, sa riadne, presvedčivo, logicky, konzistentne, zrozumiteľne a ústavne udržateľným spôsobom vôbec nevysporiadal s otázkou existencie nároku žalovaného na zmluvnú pokutu voči žalobcovi a argumentáciou žalobcu v tomto smere. Mal za to, že žalovanému nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a žalobca sa nedostal do omeškania so splnením svojej zmluvnej povinnosti. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie neuviedol, v čom malo spočívať omeškanie žalobcu, keďže zmeny diela oproti zmluvne dohodnutému a nevyhnutnú potrebu zmenu trasy vodovodu zapríčinil žalovaný. Za zmenu termínu ukončenia prác a odovzdania diela zodpovedá jedine žalovaný. Pri naviac prácach a zmenách diela vyvolaných žalovaným si zmluvné strany osobitne nedohodli termín plnenia a takúto dohodu ani žalovaný netvrdil. Uviedol, že ak žalovaným vyvolané zmeny spôsobili nemožnosť ukončenia prác a odovzdanie diela v termíne tak, ako bolo pôvodne dohodnuté v písomnej zmluve, žalobca sa objektívne nemohol dostať do omeškania. Žalovaný nepoprel, že bol v omeškaní s prevzatím diela. Súd prvej inštancie však nedal odpoveď na otázku kedy sa mala stať splatnou údajná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty, a ani na otázku platnosti započítacieho prejavu. Žalobca je presvedčený, že si všetky svoje procesné povinnosti dôsledne splnil a procesne účinným spôsobom preukázal, že domnelý nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nevznikol. Žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a následne ani dôkazné bremeno, keďže on sám, napriek tomu, že tvrdil omeškanie žalobcu, toto nepreukázal, nedokázal ustáliť dĺžku omeškania a nepreukázal ani ním tvrdený začiatok omeškania. Naopak, žalobca hodnoverne a jednoznačne preukázal, že sa nedostal do omeškania, a že žalovanému nevznikol voči žalobcovi žiadny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Hoci sa žalovaný snažil urobiť úkon smerujúci k prípadnému zániku pohľadávky žalobcu, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k tomuto zániku pohľadávky žalobcu nedošlo, a to ani len čiastočne. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nezrozumiteľnú formuláciu vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj tú skutočnosť, že vzhľadom na presné hodnoty a čísla uplatnených nárokov mohol určiť a ustáliť pomer úspechu strán k konaní. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožnil s odvolaním žalobcu a zároveň uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca sa preukázateľne dostal do omeškania s realizáciou diela vlastným zavinením, a to tým, že od počiatku bol v omeškaní realizáciou diela podľa záväzného Harmonogramu prác o takmer 3 mesiace (v prípade spornej časti diela SO 17) a následne vlastným pochybením pri zameraní a pokládke predĺženia verejného vodovodu spôsobil ďalšie omeškanie. Výsledkom bolo dokončenie a odovzdanie diela dňa 1.7.2017 (prípadne 30.6.2017 s ohľadom na dátumovú nezrovnalosť v preberacom protokole) oproti pôvodne dojednanému termínu 16.12.2016. Žalovaný zároveň v celom rozsahu odkázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia, ktoré predložil v priebehu konania ako aj na ním podané odvolanie zo dňa 19.7.2024 proti výrokom I., II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie. 10. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní ako aj na vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. 11. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu, ktorá mu bola doručená, nevyjadril. 12. Proti výroku I., II. a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu odvolaním napadnuté výroky rozhodnutia zmeniť tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania. Žalovaný odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. f, h) CSP. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o výške zmluvnej pokuty. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne určil celkovú cenu diela, resp. nesprávne právne posúdil uplatnenú kompenzačnú námietku žalovaného. Poukázal na ust. čl. 3 bod 5 zmluvy. Uviedol, že cena diela v sume 824.000,- EUR bez DPH ako výpočtový
základ pre určenie zmluvnej pokuty nezohľadňuje ďalšie okolnosti počas realizácie diela. Mal za to, že výška zmluvnej pokuty sa má vypočítať z celkovej ceny diela 923.330,- EUR bez DPH. Žalovaný opakovane poukázal na svoju kompenzačnú námietku a zotrval na tvrdení o nedôvodnosti nároku žalobcu. Žalovaný tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval nárok na zmluvnú pokutu výlučne na stavebný objekt SO 17 a nebral do úvahy, že žalobca bol v omeškaní s dokončením všetkých zvyšných stavebných objektov, ktorých sa predĺženie verejného vodovodu nijako nedotklo a v tomto omeškaní bol bez zavinenia žalovaného už pred 3.2.2017. Podľa názoru žalovaného vydanie povolenia pre dodatočnú zmenu stavby nijako neovplyvnilo omeškanie s realizáciou diela a nie je prekážkou zavinenou žalovaným. Vzhľadom na uvedené žalovaný má nárok na zmluvnú pokutu za všetky dni omeškania počnúc dňom 17.12.2016 ako dňom nasledujúcim po dni dojednaného termínu dokončenia diela. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný namietal nesprávny výpočet miery úspechu sporových strán v konaní. Podľa názoru žalovaného je jeho miera úspechu v konaní vyššia v porovnaní s úspechom žalobcu. Vo vzťahu k výroku III. rozhodnutia uviedol, že v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s odvolacími argumentami žalovaného a zotrval na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie, a na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. 14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolania žalovaného a ich nadväzujúcimi vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku v napadnutom výroku III. a odvolaniu žalovaného v napadnutom výroku I. a II. nie je možné vyhovieť, a v napadnutom IV. výroku o nároku na náhradu trov konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo dňa 13.5.2016, predmetom ktorej bola kompletná výstavba viacúčelovej športovej haly, dielo bolo postupne odovzdávané, vady a nedorobky boli odstránené a kolaudácia prebehla dňa 6.9.2017. Žalobca si uplatňuje nárok na vyplatenie zádržného z jednotlivých faktúr a nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 3. bod 7 zmluvy. Žalovaný súdu predložil Oznámenie zo dňa 10.10.2017 (č.l. 34), adresované žalobcovi, ktorým mu oznámil, že dňa 6.10.2017 si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s vyhotovením diela vo výške 5% z ceny diela vo výške 46.166,50 EUR podľa č. 3. bod 5 Zmluvy, pričom tento nárok na zmluvnú pokutu bol žalobcovi vyúčtovaný faktúrou č. 2017045 zo dňa 6.10.2017, splatnou dňa 9.10.2017. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že predmetná zmluva nebola zmenená ani doplnená písomne. Spornou bola otázka, či došlo k omeškaniu realizácie diela zavinením žalobcu v nadväznosti na uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/122/2018-475 zo dňa 24.6.2020 (v poradí prvým) vo výroku I. bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zo sumy 46.166,50 EUR vo výške 0,05% denne od 23.9.2017 do 9.10.2017 (pozn. odvolacieho súdu: zmluvná pokuta v sume 392,42 EUR).
19. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o neexistencii nároku žalovaného na zmluvnú pokutu voči žalobcovi, odvolací súd konštatuje, že dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil a náležite zdôvodnil, že žalobca nevykonal dielo v dojednanom termíne a že predmetná zmluva nebola zmluvnými stranami písomne doplňovaná resp. menená. Na tomto základe si žalovaný oprávnene uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 3. bod 5 zmluvy z dôvodu omeškania žalobcu s termínom dokončenia diela podľa zmluvy. Naopak žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaného vyzval písomne skôr na prevzatie diela podľa článku 6. bod 2 zmluvy a zo zmluvy nevyplýva ani tá skutočnosť, že malo dôjsť k odovzdávaniu diela po častiach. K spornej časti diela, ktorým bolo predĺženie vodovodu (SO 17), odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o porušení povinností na strane žalobcu ako zhotoviteľa diela, ktorý nielen zabezpečoval stavbu ale aj projekt, a v podrobnostiach odkazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 28.-30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V reakcii na ďalšie odvolacie námietky žalobcu, ktoré sa viažu k otázke započítania pohľadávok, odvolací súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný predložením listinných dôkazov preukázal existenciu peňažnej pohľadávky voči žalobcovi spôsobilej na započítanie a v ďalšom odkazuje na závery súdu prvej inštancie v bodoch 35.-39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne v bode 27. odôvodnenia uviedol, z akých dôvodov nepovažoval za nevyhnuté vyjadrovať sa ku všetkým predloženým argumentom strán sporu v priebehu konania. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu smerujúce proti napadnutému výroku III. rozhodnutia ako nedôvodné a stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nárok žalobcu na zaplatenie zádržného je dôvodný v sume 7.437,56EUR oproti pôvodne žalovanej sume zádržného v sume 46.166,50EUR. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku zmluvnej pokuty v sume 38.728,94EUR na ktorú vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi z dôvodu omeškania s dokončením diela. 20. V reakcii na odvolacie námietky žalovaného, ktorými zdôvodňoval svoj nesúhlas s ponížením nároku na zmluvnú pokutu a vypočítanou dĺžkou trvania omeškania žalobcu s realizáciou diela, odvolací súd sa stotožnil s posúdením súdu prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý ustálil, že za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo včas nezodpovedá žalobca v plnom rozsahu a teda k porušeniu tejto povinnosti prispel svojím konaním aj žalovaný, a to v období od 31.8.2016 do 3.2.2017. Vzhľadom na preukázané omeškanie žalovaného bolo potrebné vymedziť trvanie omeškania oboch sporových strán. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o rozsahu omeškania žalovaného v počte 156 dní a spolu s dobou trvania realizácie diela v počte 198 dní, ustálil, že z celkovej doby realizácie diela (448 dní) omeškanie žalobcu predstavuje 94 dní. Súd prvej inštancie následne vychádzajúc z dohody sporových strán v zmysle článku 3. bod 5 zmluvy (bez existencie ďalších dodatkov k zmluve) správne zvolil výpočtový základ pre určenie zmluvnej pokuty cenu diela podľa článku 4. bod 1 zmluvy v sume 824.000,- EUR bez DPH. Na uvedenom základe dospel k správnemu záveru, že žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi titulom omeškania s kompletným dokončením diela podľa článku 3. bod 5 zmluvy vo výške 38.728,94 EUR. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie. 21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 22. Podľa § 396 ods. 2, CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 23. Podľa § 255 ods. 1, CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 262 ods. 1, CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Žalobca a žalovaný podali odvolanie aj voči výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Tento výrok považuje odvolací súd za nesprávny. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 46.166,50EUR s prísl. titulom zádržného a sumy 41.201,-EUR s prísl. titulom zmluvnej pokuty. Žalobca
mal v konaní úspech v časti o zaplatenie zádržného 7.437,56EUR s prísl. a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 9.175,34 EUR s príslušenstvom (výpočet: zmluvná pokuta 392,42 EUR priznaná rozsudkom v poradí prvým + 8.782,92 EUR priznaná rozsudkom v poradí druhým). Odvolací súd teda dospel k názoru, že žalovaný bol vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnejší ako žalobca a má preto nárok na náhradu trov konania. V prepočte na percentá úspech žalobcu predstavoval 19,01% a úspech žalovaného 80,99%, pričom čistý úspech žalovaného v tomto spore bol 61,98% (výpočet: 80,99 - 19,01). Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,98%. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a III. v zmysle § 387 ods. 1 a 2, CSP ako vecne správny potvrdil, a napadnutý výrok IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, zmenil v súlade s ust. § 255 ods. 1, CSP podľa úspechu strany v konaní a to o úspechu na základe výsledku celého konania. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k obom podaným odvolaniam podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, CSP tak, že odvolací súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 62,70%, keďže žalovaný bol vzhľadom na pomer úspechu v odvolacom konaní úspešnejší ako žalobca. Žalovaný bol úspešný v tej časti, v ktorej žalobca so svojím odvolaním neuspel, t.j. v rozsahu 70.754,60 EUR (výpočet: 46.166,50 + 41.201,00 - 392,42), zatiaľ čo žalobca bol úspešný v tej časti, v ktorej nebolo vyhovené odvolaniu žalovaného, t.j. v rozsahu 16.220,48 EUR (výpočet: 7.437,56 + 9.175,34 - 392,42). V prepočte na percentá úspech žalobcu predstavoval 18,65% a úspech žalovaného 81,35%, pričom čistý úspech žalovaného v tomto spore bol 62,7% (výpočet: 81,35 - 18,65). S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).