Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/48/2026 6120252871 29. 05. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:6120252871.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobkyne: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 4366/26A, Banská Bystrica 974 01, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu AB stav, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 21, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 003 760, zastúpenej: Advokátska kancelária Michal Polák- advocati s.r.o., so sídlom Budyšínska 3A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 36 860 751, proti žalovanej: DOMAZ, spol. s r.o., so sídlom Pri Suchom mlyne 3, Bratislava 811 04, IČO: 31 331 670, zastúpenej: MATHISON legal s. r. o., so sídlom EINPARK Offices, Einsteinova 33, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 46 079 882, v konaní o zaplatenie 162.911,41 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 16.4.2026 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 16.4.2026 m e n í tak, že rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 6.11.2024 z r u š u j e . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej ako „súd prvej inštancie“) uznesením sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 16.4.2026 rozhodol, že návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 6.11.2024 zamieta. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Mestský súd Bratislava III rozhodol spor rozsudkom sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo 6.11.2024, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 162.911,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.913,45 € od 23.9.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 93.509,69 € od 22.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 41.012,27 € od 22.12.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.476,- € od 19.1.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 160,- €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávanie konané 6.11.2024 sa dostavila žalobkyňa, ktorá vzhľadom na to, že žalovaná neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala ani o odročenie pojednávania, navrhla, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie po tom, čo skonštatoval splnenie všetkých zákonných predpokladov na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. 3. Žalovaná sa domáhala zrušenia vyššie uvedeného rozsudku pre zmeškanie. Svoj návrh žalovaná odôvodnila tým, že sa 25.11.2024 dozvedela o vydaní rozsudku pre zmeškanie od jej bývalého právneho zástupcu. Bola zároveň informovaná, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný z dôvodu, že právny zástupca žalovanej sa pojednávania nezúčastnil. Žalovanej mal uviesť, že má zdravotné problémy,
o čom jej predložil lekárske vyjadrenie (vyjadrenie žalovaná priložila k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie). Pre zdravotnú indispozíciu právny zástupca žalovanej nebol schopný dostaviť sa na pojednávanie konané 6.11.2024 a ani svoju neúčasť na pojednávaní vopred súdu oznámiť a ospravedlniť sa, prípadne zabezpečiť iného advokáta na substitučné zastupovanie. Z dôvodu zdravotnej indispozície právneho zástupcu žalovanej, nebola o pojednávaní informovaná ani samotná žalovaná. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že v poradí prvým uznesením sp. zn. B1-25Cb/4/2020 z 3.2.2025 zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo 6.11.2024. Proti tomuto označenému uzneseniu podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/28/2025 - 429 zo dňa 25.4.2025 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obdo/43/2025 zo dňa 22.10.2025 tak, že uznesenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 274 v spojení s § 277 ods. 2 a ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že za ospravedlniteľný dôvod ale nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Súd zdôraznil, že účelom rozhodnutia podľa § 277 CSP nie je preskúmavanie, či boli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale len preukázanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci. Rovnako tak z ustanovenia § 274 CSP nevyplýva, že by rozsudkom pre zmeškanie žalovaného z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na súdnom pojednávaní bolo možné rozhodnúť len na prvom pojednávaní. 6. V súvislosti so závermi dovolacieho súdu súd prvej inštancie uviedol, že dovolanie proti rozsudku pre zmeškanie podané nebolo a preto súd prvej inštancie nie je oprávnený vyhodnocovať splnenie podmienok potrebných pre jeho vydanie (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/52/2023 z 20.11.2024). Podmienkami vydania rozsudku pre zmeškanie sa súd nemôže zaoberať a preto ani nemôže rozsudok pre zmeškanie zrušiť z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho vydanie, či po zohľadnení aktivity strany sporu. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal tvrdenými dôvodmi zmeškania pojednávania. Žalovaná odôvodnila zmeškanie súdneho pojednávania zdravotným stavom jej právneho zástupcu. V tomto smere súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/52/2023 z 20.11.2024 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/103/2022 z 30.9.2022, s ktorými závermi sa plne stotožňuje a poukazuje na nich. 7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa lekárskej správy z 30.6.2025 právny zástupca žalovanej trpí poruchami nálady, ktoré sú ohraničené a k zníženiu pracovného výkonu dochádza len v depresívnych epizódach. Nebolo ničím preukázané, že právny zástupca žalovanej trpel jednou súvislou depresívnou epizódou od 3.10.2024 (moment doručenia predvolania na pojednávanie). Predložená lekárska správa z 30.6.2025 výslovne hovorí o epizódach v období 10 - 11/2024. Od 25.10.2024 do 6.11.2024 právny zástupca žalovanej neurobil voči súdu žiadny úkon a neurobil ho ani po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie a ani po jeho doručení. Okrem toho právny zástupca žalovanej od 3.10.2024, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie neinformoval konateľa žalovanej o termíne pojednávania, hoci sa zaviazal jeho účasť zabezpečiť. Z ničoho nemožno vyvodiť nepriaznivosť zdravotného stavu právneho zástupcu žalovanej už 3.10.2024. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené ešte 3.10.2024 a preto mal právny zástupca žalovanej dostatok času žiadať o odročenie pojednávania, ak pociťoval zdravotné ťažkosti - uvedené platí o to viac, že jeho zdravotný problém je charakteristický epizódami, medzi ktorými funguje normálne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalovanej sa aj napriek tvrdenému nepriaznivému zdravotnému stavu 19.11.2024 prihlásil do svojej elektronickej schránky a prevzal si rozsudok; následne 25.11.2024 dokázal informovať konateľa žalovanej. Voči súdu prvej inštancie však neurobil žiadny úkon - nejde preto o ospravedlniteľný dôvod. Sám právny zástupca žalovanej podstúpil vyšetrenie až 8.11.2024, kedy už minimálne dva týždne pociťoval zdravotné ťažkosti. Uvedené samo o sebe svedčí o tom, že ani sám právny zástupca žalovanej
nepovažoval svoj zdravotný stav za taký, ktorý treba hneď, urgentne riešiť - uvedené potvrdzujú práve epizódy choroby právneho zástupcu žalovanej, medzi ktorými vie normálne podľa lekárskej správy z 30.6.2025 fungovať. Všetko doteraz spomenuté dostatočne odôvodňuje záver súdu prvej inštancie, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného nebol natoľko vážny, že by mu bránil včas ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že informácia o nepriaznivom zdravotnom stave právneho zástupcu žalovanej bola súdu prvej inštancie oznámená až 3.12.2024. Z návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepochybne vyplýva, že existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania neodvodzovala žalovaná od nepredvídateľnej a nečakanej situácie, ale práve naopak z dlhšie trvajúceho stavu. Z obsahu predloženej lekárskej správy ale nevyplýva, že by sa právnemu zástupcovi žalovanej zhoršil zdravotný stav v predvečer predmetného pojednávania, ako ani skutočnosť, že by nebol schopný v dostatočnom čase pred pojednávaním ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a požiadať o odročenie pojednávania. Napokon na lekárske vyšetrenie sa dostavil právny zástupca žalovanej až 2 dni po nariadenom pojednávaní a po vyše dvoch týždňoch nepriaznivého zdravotného stavu. Skutočnosť, že právny zástupca žalovanej si nesplnil svoje základné povinnosti advokáta, nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Sama žalovaná sa o dôvodoch neúčasti jej právneho zástupcu a o rozsudku pre zmeškanie dozvedela 25.11.2024, ale voči súdu prvej inštancie neurobila žiadny úkon - ten urobila až 3.12.2024, čo súd prvej inštancie hodnotí ako oneskorené a nejde o ospravedlniteľný dôvod. Konanie právneho zástupcu žalovanej a žalovanej súd prvej inštancie preto vyhodnotil ako účelové, pretože objektívne skutočnosti nebránili právnemu zástupcovi žalovanej a ani žalovanej samotnej svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlniť a navrhnúť odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/118/2025 zo dňa 26.9.2025 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/76/2025 zo dňa 30.9.2025. 8. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatoval, že v danom spore nevznikli zdravotné problémy právneho zástupcu žalovanej náhle a v intenzite znemožňujúcej uskutočniť ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a upovedomiť konateľa žalovanej o nutnosti zúčastniť sa pojednávania. Pre chorobu právneho zástupcu žalovanej sú charakteristické epizódy, pričom nebolo ničím preukázané, že v prípade právneho zástupcu žalovanej išlo od 3.10.2024 (doručenie predvolania na pojednávanie) do 25.11.2024 (oznámenie právneho zástupcu žalovanej) o jednu súvislú epizódu. Ak bol právny zástupca žalovanej napriek svojej chorobe schopný prihlásiť sa do svojej elektronickej schránky (19.11.2024) a následne upovedomiť žalovanú o rozsudku pre zmeškanie (25.11.2024), mohol potom aj súdu prvej inštancie (napríklad 19.11.2024) oznámiť včas dôvod neúčasti na pojednávaní, resp. včas požiadať o jeho odročenie. Súdu prvej inštancie boli oznámené dôvody až 3.12.2024, t. j. až 2 týždne po 19.11.2024, čo súd prvej inštancie hodnotí ako oneskorené a nejde o ospravedlniteľný dôvod. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol, že vo veci nezistil existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a preto návrh žalovanej na jeho zrušenie zamietol. 9. Proti uvedenému uzneseniu sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 16.4.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podala žalovaná odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci a zároveň, aby žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 CSP a sú splnené podmienky podľa § 388 CSP, tak navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovuje a rozsudok pre zmeškanie zrušuje. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že žalovaná nemala o pojednávanie záujem, a preto bolo na mieste sankcionovať ju rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná bola celkovo v konaní aktívna, podávala vo veci vyjadrenia, návrhy, zúčastnila sa na pojednávaní a mala záujem sa zúčastniť aj nariadeného pojednávania tak, ako to prezentoval aj bývalý právny zástupca žalovanej na predposlednom pojednávaní dňa 10.11.2023. K zmeškaniu pojednávania konaného dňa 6.11.2024 došlo čisto z dôvodov vzniknutých na strane bývalého právneho zástupcu žalovanej, ktoré považuje za ospravedlniteľné dôvody v zmysle § 277 ods. 2 CSP. 10. Žalovaná je názoru, že súd prvej inštancie opätovne nesprávne posúdil povahu ochorenia právneho zástupcu žalovanej, z čoho následne vyplýva aj nesprávne posúdenie neexistencie ospravedlniteľného dôvodu, nesprávne právne posúdenie a aplikácia § 277 ods. 2 CSP, tiež že súd prvej inštancie dospel
k skutkovým záverom v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, nerešpektoval záväzný právny názor dovolacieho súdu a porušil základné právo žalovanej ako účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Súd prvej inštancie zredukoval posúdenie na otázku, či išlo o „akútny, život ohrozujúci stav" vyžadujúci hospitalizáciu. Toto považuje žalovaná za nesprávne uvažovanie vykladajúce § 277 ods. 2 CSP nad rámec zákonného znenia tohto ustanovenia. Žalovaná tiež nesúhlasí ani s použitím záverov z rozhodnutí, na ktoré sa odvolával súd prvej inštancie - rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/118/2025 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/76/2025. Žalovaná ďalej namietala, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva požiadavka, že ospravedlniteľný dôvod musí nastať v predvečer pojednávania ako nejaká neočakávaná situácia a že nemôže ísť o dlhšie trvajúci stav. Navyše, žalovaná má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Záver o epizódach kedy mohol právny zástupca fungovať medzi 3.10.2024 a 6.11.2024 je vyvodzovaním odborných medicínskych záverov súdom prvej inštancie bez odbornej opory. Okrem toho treba prihliadnuť na to, že právny zástupca žalovanej ešte pred nástupom epizódy v priebehu 10/2024, po doručení predvolania, mohol mať za to, že má dostatočný čas na informovanie klienta a nemožno spätne vyhodnotiť, kedy depresívna epizóda začala a aké kognitívne závery a kroky mohol alebo nemohol právny zástupca žalovanej v tom čase urobiť. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie si súčasne sám robí medicínske závery v rozpore s obsahom lekárskych správ. Žalovaná má za to, že pri individuálnom posúdení existencie dôvodu zmeškania pojednávania podľa § 277 ods. 2 CSP je potrebné zohľadňovať rozdiel duševného ochorenia oproti telesnému ochoreniu. Ako je zrejmé z napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie nerozlišuje medzi telesnou indispozíciou, pri ktorej sú zmyslové a kognitívne funkcie zachované a osoba je schopná racionálne rozhodnúť, že nemôže ísť na pojednávanie, musí sa ospravedlniť, musí informovať klienta, musí zabezpečiť substitúciu a podobne; a duševným ochorením s kognitívnym deficitom, pri ktorom je narušená samotná schopnosť rozpoznať, vyhodnotiť stav a konať v súlade s povinnosťami. 11. Žalovaná odmieta tvrdenia súdu prvej inštancie prezentované v odseku 20 napadnutého uznesenia, že „žijeme v dobe technologického pokroku, kedy odoslanie emailu je záležitosťou pár minút“ keď už samotná dlhšie trvajúca existencia duševného ochorenia ako ospravedlniteľného dôvodu trvala súvisle, a to minimálne od 25.10.2024 a mala vplyv na to, že právny zástupca nemohol v dostatočnom čase vyhodnotiť správne situáciu, informovať svojho klienta o pojednávaní a ospravedlniť svoju neprítomnosť. Navyše, záver súdu prvej inštancie že „ak mohol prevziať rozsudok 19.11.2024, mohol aj poslať ospravedlnenie" je podľa žalovanej logicky chybný - prevzatie zásielky v elektronickej schránke, ktoré nastalo až dva týždne po tom ako sa dňa 6.11.2024 konalo predmetné pojednávanie, nie je kvalitatívne porovnateľné so schopnosťou aktívne vyhodnotiť procesnú situáciu, sformulovať podanie a procesne reagovať v stave depresívnej epizódy s kognitívnymi deficitmi a poruchami krátkodobej pamäte. Žalovaná v závere poukázala na odsek 20 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/43/2025 - 500 zo dňa 22.10.2025 a dodala, že pre napadnuté uznesenie je zrejmé nerešpektovanie viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu podľa § 455 CSP. 12. Žalobca na podané odvolanie žalovanej nereagoval a žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené. 13. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 14. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 15. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie, oboznámení sa
s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovanej voči napadnutému uzneseniu dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné vyhovieť. 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 10.11.2023, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že na ďalšie pojednávanie zabezpečí účasť konateľa žalovanej. Predvolanie na pojednávanie na termín 6.11.2024 s procesným poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené dňa 03.10.2024. Na pojednávanie dňa 6.11.2024 sa žalovaná, ani jej právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili, preto súd prvej inštancie na základe návrhu žalobkyne za splnenia zákonných podmienok rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná využila inštitút podľa citovaného § 277 ods. 2 CSP a podala dňa 3.12.2024 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dôvodiac, že zmeškala pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu. Spolu s návrhom na zrušenie predmetného rozsudku predložila Lekársku správu z 8.11.2024, podľa ktorej bol v tento deň právny zástupca žalovanej vyšetrený a bolo mu diagnostikované ochorenie v trvaní viac ako 2 týždne. Súd prvej inštancie v poradí prvým uznesením sp. zn. B1-25Cb/4/2020 z 3.2.2025 zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn. B1-25Cb/4/2020 - 385 zo 6.11.2024. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/28/2025 - 429 zo dňa 25.4.2025 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obdo/43/2025 zo dňa 22.10.2025 tak, že uznesenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa dovolacieho súdu: „Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s posúdením vykonaným MUDr. Pospíšilom z psychiatrickej ambulancie, ktorý uviedol, že stav pacienta mu neumožňoval a neumožňuje vykonávanie aktívnej praxe. Naproti tomu prvoinštančný súd konštatuje, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného nebol natoľko vážny, aby mu neumožňoval v dostatočnom čase pred pojednávaním ospravedlniť svoju neúčasť. Uvedené konštatovanie tak koliduje s lekárskou správou MUDr. Pospíšila zo dňa 8.11.2024. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zdravotný stav právneho zástupcu nebol natoľko vážny, že by nevedel rozpoznať dôsledky svojho konania a že bol schopný v dostatočnom predstihu sa ospravedlniť, pričom takisto nereflektoval na predloženú lekársku správu. Odvolací súd sa nezaoberal ani oznámením žalovaného, že ich bývalý právny zástupca je ochotný podrobiť sa znaleckému preskúmaniu jeho zdravotného stavu“. V poradí druhým uznesením súd prvej inštancie opätovne návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, keď dospel k záveru, že v danom spore nevznikli zdravotné problémy právneho zástupcu žalovanej náhle a v intenzite znemožňujúcej uskutočniť ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a upovedomiť konateľa žalovanej o nutnosti zúčastniť sa pojednávania. 18. Predmetom odvolacieho konania bolo opätovne posúdiť, či dôvod, pre ktorý žalovaná zmeškala pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, bol ospravedlniteľným dôvodom berúc do úvahy jej argumentáciu, že existencia duševného ochorenia ako ospravedlniteľného dôvodu trvala súvisle, minimálne od 25.10.2024 a mala vplyv na to, že právny zástupca nemohol v dostatočnom predstihu vyhodnotiť situáciu a ospravedlniť sa, prípadne informovať klienta. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie je osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v spore. Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Rozsudkom pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia možno rozhodnúť vtedy, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa, b) žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku (§ 277 CSP). V konaní o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku teda súd skúma, či išlo o ospravedlniteľný dôvod, nezaoberá sa inými skutočnosťami, ktoré by prípadne mohli byť predmetom odvolania proti kontumačnému rozsudku. 20. Vychádzajúc z účelu a povahy procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovanej, resp. jej právneho zástupcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa na pojednávanie nemohol dostaviť, prípadne svoju neúčasť
vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanej bola známa, a síce jej objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnila. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 369/2018-56). 21. Odvolací súd konštatuje, že v konaní boli oba súdy (prvej aj druhej inštancie) viazané právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého sa nedostatočne vysporiadali s lekárskou správou a teda posúdením vykonaným MUDr. Pospíšilom, ktorý uviedol, že stav pacienta neumožňoval vykonávanie advokátskej praxe. Zároveň dovolací súd v závere konštatoval, že za danej situácie sa javilo vhodnejšie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku. 22. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povahu ochorenia právneho zástupcu žalovanej, v dôsledku čoho nesprávne posúdil neexistenciu ospravedlniteľného dôvodu. Podľa odvolacieho súdu by bolo nadbytočné vykonávať znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu právneho zástupcu žalovanej, je postačujúce vychádzať z predložených lekárskych správ, pričom je potrebné vyvarovať sa medicínskych záverov nad rámec lekárskych správ. 23. Z lekárskej správy z 8.11.2024, ktorá bola pripojená ako listinný dôkaz k odvolaniu voči v poradí prvému uzneseniu vyplýva, že ide o diagnózu F32.1 - depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa a podľa ktorej ide o kognitívne deficity v zmysle poruchy osobnosti prežívanej ako poruchy novopamäti, stav pacienta v tomto období aj minimálne 2 týždne pred 8.11.2024 neumožňoval a neumožňuje vykonávanie aktívnej praxe, patetická depresívna nálada s prímesou masívnych úzkostí, trvanie viac ako 2 týždne. 24. Z lekárskej správy vystavenej MUDr. Pospíšilom dňa 17.2.2025 vyplýva, že pacient je liečený v ambulancii od 8.11.2024 a stav je naďalej nestabilný s kolísaním napriek uvedenej liečbe. Z lekárskej správy vystavenej MUDr. Pospíšilom dňa 30.6.2025 vyplýva, že pacient je sledovaný v ambulancii s diagnózou rekurentnej depresívnej poruchy s epizódami stredne ťažkého až ťažkého stupňa a to aj v období 10-11/2024. Okrem iného pacient oslabením vôle nie je schopný prinútiť sa do jednoduchých činností, nevie sa sústrediť. K zníženiu pracovného výkonu dochádza len v depresívnych epizódach. 25. Vyhodnotením citovaných lekárskych správ dospel odvolací súd k záveru, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovanej neumožňoval v rozhodnom období (minimálne od 25.10.2024 k 8.11.2024) vykonávanie advokátskej praxe a teda ani vyhodnotiť procesnú situáciu t.j. potrebu ospravedlniť sa, informovať konateľa žalovanej, prípadne vykonať iné úkony. Ak ošetrujúci lekár z odboru psychiatria výslovne uviedol v lekárskej správe, že v tomto období stav pacienta neumožňoval vykonávanie aktívnej praxe, je zrejmé, že nebol schopný vykonávať ani procesné úkony, ktoré spadajú medzi jeho zákonné povinnosti. Lekárska správa z 30.6.2025 doplnila diagnózu (viď ods. 25) a potvrdila, že právny zástupca vplyvom ochorenia nebol schopný prinútiť sa a ani k jednoduchým činnostiam. Ak súd prvej inštancie argumentoval epizódami, medzi ktorými mohol fungovať normálne, odvolací súd poukazuje na lekársku správu z 8.11.2024, ktorá preukazuje ochorenie v trvaní minimálne od 25.10.2024. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období, kedy sa mal právny zástupca dostaviť na pojednávanie alebo ospravedlniť, nebol schopný rospoznať dôsledky svojho konania. Skutočnosť, že prevzal predvolanie ešte dňa 3.10.2024 a v predstihu sa neospravedlnil, vypovedá o tom, že v tom čase ešte depresívna epizóda nemusela začať a právny zástupca mal za to, že má dostatok času na informovanie klienta a dostaví sa na pojednávanie alebo už začala a v tom prípade nebol schopný už vykonávať žiadne procesné úkony. Samotné prevzatie predvolania dňa 3.10.2024 teda nemá vplyv na posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania pojednávania. 26. Odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciou, že nie je možné porovnávať okolnosti tohto prípadu a teda prejednávaný spor s rozhodnutiami citovanými v napadnutom uznesení v ods. 21 a 22. Súd prvej inštancie tu citoval z rozhodnutí, ktoré sa týkali odlišných zdravotných problémov, pričom teba rozlišovať medzi telesnou indispozíciou, pri ktorej sú zmyslové funkcie zachované (ako je tomu
v citovaných rozhodnutiach) a duševným ochorením s kognitívnym deficitom, pri ktorom je narušená schopnosť rozpoznať, vyhodnotiť stav a konať v súlade (v tomto prípade) s advokátskymi povinnosťami. 27. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie, že ak bol právny zástupca žalovanej napriek ochoreniu schopný prihlásiť sa do elektronickej schránky a následne upovedomiť žalovanú o rozsudku pre zmeškanie, mohol aj včas oznámiť dôvod neúčasti. Uvedená úvaha je v rozpore s predchádzajúcim tvrdením samotného súdu prvej inštancie, ale aj lekárskymi správami, keďže ochorenie je sprevádzané depresívnymi epizódami, kedy dochádza k zníženiu pracovného výkonu, pričom podstatné je, že v rozhodnom období bol právny zástupca podľa lekárskej správy neschopný vykonávať advokátsku prax. 28. Pokiaľ ide o prípadnú včasnosť preukázania ospravedlniteľného dôvodu, odvolací súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej ustanovenie § 277 CSP v záujme zásady materiálnej pravdy zabezpečuje súdnu ochranu žalovaného v prípade vydania kontumačného rozsudku. Umožňuje žalovanému, aby v odvolacej lehote navrhol jeho zrušenie. O tomto návrhu rozhoduje súd, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie. Ak žalovaný preukáže, prípadne osvedčí závažnosť dôvodov jeho zmeškania, súd uznesením rozsudok zruší a o veci ďalej koná a meritórne rozhodne. 29. Keďže žalovaná v odvolacej lehote proti napadnutému uzneseniu preukázala ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, odvolací súd uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 388 CSP zmenil tak, že kontumačný rozsudok zrušil. Úlohou súdu prvej inštancie bude v zmysle § 277 ods. 2 CSP nariadiť vo veci nové pojednávanie. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).