Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/81/2025 6120321669 28. 04. 2026 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Pétera Nagya, v právnej veci žalobcu: CBRE s.r.o., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 35 819 804, zastúpeného: Mičinský & Partners s.r.o., so sídlom Francisciho 2358/2, Bratislava, IČO: 51 296 969, proti žalovanému: ASTORIA PALACE s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 923 792, o zaplatenie 4.800 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/98/2020-278 zo dňa 15.06.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-40Cb/98/2020-331 zo dňa 24.04.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/98/2020-278 zo dňa 15.06.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-40Cb/98/2020-331 zo dňa 24.04.2025 potvrdzuje. II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu žalobcovi voči žalovanému. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom nezaplatenej faktúry za ocenenie nehnuteľnosti, vykonané žalobcom na základe zmluvy, písomne uzatvorenej so žalovaným dňa 16.03.2018. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania odôvodnil nasledovne: „24. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nasledovným záverom: 25. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 16.03.2018 k uzavretiu Dohody, ktorej predmetom bolo, ako to vyplýva zo zmluvy ( č.l.32) zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti budova Astoria Palace, Hodžovo námestie 1/A, Bratislava. Obe strany sú podnikateľmi, záväzok vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa bude aplikovať Obchodný zákonník. Medzi stranami teda došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Strany sa v zmluve dohodli, že poskytované služby budú vykonané v súlade s priloženými zmluvnými podmienkami. Zo zmluvných podmienok zo 16.03.2018 vyplýva, že žalobca bol žalovaným požiadaný o prípravu ocenenia v súlade s aktuálnou verziou znaleckých štandardov RICS - Globálne štandardy a znaleckých štandardov RICS - Profesionálne štandardy 2017. Ako účel bol v zmluvných podmienkach dohodnutý, účel zabezpečenia pôžičky v mene financujúcej banky. Ako odmena bola dohodnutá suma 4000 eur + DPH. Uvedené medzi stranami sporné nebolo. 26. V zmysle ustanovenia § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodal dielo a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaň nezaplatil. Obrana žalovaného spočívala v
namietaní, že dielo, ktoré poskytol žalobca v zmysle predmetnej zmluvy nemalo pre žalovaného zmysel a žalovaný opakovane namietal vadné plnenie a skutočnosť, že poskytnuté dielo nebolo spôsobilé na dohodnutý účel. Súd dospel k záveru že žalovaný v konaní uvedené skutočnosti nepreukázal. Nepodarilo sa mu preukázať, žeby riadne uplatnil vady proti uvedenému dodanému dielu. Žalobca toto tvrdenie poprel. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že vady písomne nenamietali ale určite sa o tom rozprávali. Súd má teda za to, že žalovaný v konaní nepreukázal uplatnenie vád diela. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v samotnej zmluve, v zmluvných dojednaniach bolo výslovne uvedené, že žalobca bol žalovaným požiadaný o prípravu ocenenia v súlade s aktuálnou verziou znaleckých štandardov RICS - Globálne štandardy a znaleckých štandardov RICS - Profesionálne štandardy 2017. Žalovaný nepreukázal, žeby predmetné dielo nebolo v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve o dielo. Pokiaľ žalovaný namietal, že si musel dať vypracovať pre prolongáciu znalecký posudok, súd poukazuje na zmluvnú autonómiu strán, a konštatuje že je na zodpovednosti právnickej osoby podnikateľa, uzatváranie obchodných zmlúv a dohodnutie vzájomných podmienok. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal žeby dielo bolo dodané v rozpore s dohodnutými podmienkami, a hlavne nepreukázal skutočnosť, že prípadné vady riadne uplatnil. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď konateľa žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I že ohodnotenie v zmysle RICS, je to úvodná podmienka bánk z hľadiska financovania a rozpočtu , keďže išlo o úver na 5 mil EUR a banky akceptujú oceňovanie podľa týchto štandardov RICS. Podľa zákona o bankách a v zmysle slovenskej legislatívy pri veľkých úverov všetky banky ako aj Tatrabanka vyžaduje ocenenie podľa RICS. Žalovaný tieto tvrdenia nijako nesporoval. Obrana žalovaného smerovala aj k námietke, že žalobca si uzavretie predmetnej zmluvy podmieňoval z dôvodu plnenie zmluvy o finančnom sprostredkovaní, súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie, ktoré bolo popreté žalobcom žalovaný nepreukázal. Súd opätovne poukazuje na zmluvnú voľnosť strán a prisvedčil aj tvrdeniu, že žalobca je v danej problematike činný už dlhšiu dobu. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal uplatnenie vád, ani skutočnosť, žeby predmet diela nebol dodaný v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo a rovnako nepreukázal, žeby predmetná zmluva o dielo mohla byť považovaná za neplatnú. ... 29. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania počnúc dňom 24.09.2018. Uvedený nárok je vzhľadom na splatnosť faktúry 181100249 v súlade so zákonom preto ho súd priznal v plnej výške v zmysle nariadenia 21/2013 Z.z. 30. Lehotu na plnení 3 dni určil súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. 31. O trovách konania rozhodoval sud v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalobcovi ktorá mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100 % . O výške trov bude súd rozhodovať samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 536 ods. 1, § 436, § 562 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ) 5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/98/2020-278 zo dňa 15.06.2023 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom rozsahu. Odvolateľ vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /CSP/. 6. Uplatnené odvolacie dôvody žalovaný odôvodnil nasledovne: 7. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný videl v tom, že súd I. inštancie vylúčil vzájomnú žalobu, ktorú si v konaní uplatnil, na samostatné súdne konanie, pričom podľa žalovaného na takýto postup nebol žiaden dôvod a zároveň z konania súdu I. inštancie po doručení vzájomnej žaloby bolo možné vyvodiť, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že tento nárok žalovaného by sa mal prejednávať v tomto konaní, keďže o nej aj konal. K vylúčeniu vzájomnej žaloby na samostatné konanie pristúpil súd I. inštancie až po 21 kalendárnych mesiacoch a urobil tak bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia. 8. Vzájomnou žalobou de facto dochádza k spojeniu vecí a súd je povinný obidva uplatnené nároky prejednať v rámci jedného konania. V záujme účelnosti a efektívnosti procesu však môže súd vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie, pokiaľ nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Ak teda zákonné podmienky na spojenie vecí splnené sú, súd vzájomnú žalobu na samostatné konanie vylúčiť nemôže. Rovnako nemôže z povahy veci vylúčiť na samostatné konanie vzájomnú žalobu, ktorá je súčasťou kompenzačnej námietky podľa § 147 ods. 2 CSP.
9. Vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie je podľa žalovaného v rozpore s ČI. 17 CSP. A to aj s prihliadnutím na to, že v konaní o žalobe a vzájomnej žalobe mal byť vykonaný už iba dôkaz výsluchom konateľa žalovaného a dokazovanie v oboch veciach by bolo skončené. 10. Žalovaný poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzájomnej žaloby nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého rozsudku a žalovaný tak doposiaľ nepozná žiadne preskúmateľným spôsobom prezentované dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe vylúčenia vzájomnej žaloby na samostatné konanie. Uvedené konanie súdu prvej inštancie podľa žalovaného nesie znaky neúčelnosti, nehospodárnosti a arbitrárnosti. 11. Odvolacie dôvody nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci žalovaný odôvodňoval tým, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 4.800,-EUR titulom neuhradenej faktúry č. 181100249 zo dňa 24.08.2018, splatnej dňa 23.09.2018 (ďalej len ako "Faktúra"). Žalovaný považoval tento nárok za nedôvodný. 12. Poukázal na to, že žalobca na základe posudzovanej zmluvy poskytol službu ohodnotenia nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že aj v priebehu konania opakovane namietal vadnosť plnenia, keďže sa ukázalo, že Ohodnotenie nehnuteľnosti nebolo spôsobilé na žalobcom deklarovaný účel. Žalobca totiž uviedol žalovaného do omylu vo vzťahu k potrebe vyhotovenia Ohodnotenia nehnuteľnosti a k spôsobilosti Ohodnotenia nehnuteľnosti slúžiť ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek financujúcou bankou. 13. Z výsluchu K.. K. F., konateľa žalovaného, zo dňa 18.05.2023 naviac vyplynulo, že vyhotovením Ohodnotenia nehnuteľnosti žalobca dodatočne podmieňoval plnenie svojich záväzkov zo Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017, tzn. záväzok vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s bankou, na základe ktorej banka poskytne žalovanému úver na realizáciu investičného zámeru žalovaného s označením refinancovanie projektu administratívnej budovy Astória Palace v Bratislave (ďalej len ako „Projekt"). Konateľ žalovaného pri svojom výsluchu výslovne uviedol, že žalovaný bol v tejto súvislosti pod tlakom vyvolaným žalobcom. Žalobca totiž v procese plnenia, resp. neplnenia svojho záväzku zo Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017, vyvolal okrem iného aj časový stres vo vzťahu k zabezpečeniu financovania Projektu v stanovenom termíne. 14. V praxi sa následne ukázalo, že podklad vypracovaný žalobcom nemá pre financujúcu banku vôbec žiadny význam a ocenenie nehnuteľnosti bol žalovaný v časovom strese v rokovaniach s financujúcou bankou nútený zabezpečiť riadnym znaleckým posudkom, ktorý si na strane žalovaného vyžiadal neplánované a tým aj zvýšené náklady. 15. Žalovaný podotkol, že podľa jeho názoru je nesporné, že žalobca svoj záväzok zo Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017 nesplnil a žalovaný si potrebu financovania Projektu musel za sťažených podmienok zabezpečiť sám. 16. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že poskytnuté dielo nebolo spôsobilé na dohodnutý účel (bod 26 napadnutého rozsudku) je s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti zjavne nesprávny. Rovnako je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie: „Žalobca si uzavretie predmetnej zmluvy (pozn. Dohody zo dňa 16.03.2018) podmieňoval z dôvodu plnenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní, súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie, ktoré bolo popreté žalobcom žalovaný nepreukázal." (bod 26 napadnutého rozsudku) Táto skutočnosť totiž okrem tvrdenia žalobcu vyplýva z výsluchu konateľa žalobcu a taktiež výsluchu svedka K.. R. F.. Žalovaný má preto uvedené za preukázané. 17. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.08.2023, v ktorom poukázal na to, že k vzájomnej žalobe žalovaného sa v konaní pred súdom I. inštancie rozsiahlo vyjadril s tým, že podľa jeho názoru sa žalovaný jej uplatnením iba vyhýba plneniu nároku žalobcu. Žalobca zopakoval dôvody, uplatnené pred súdom I. inštancie, pre ktoré podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na prejednanie vzájomnej žaloby v tomto konaní. 19. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že žalovaný opakovane namietal vadnosť žalobcovho plnenia, tým že vykonané dielo „ohodnotenie nehnuteľnosti“ nebolo spôsobilé na deklarovaný účel. 20. Žalobca naďalej popieral všetky skutkové a ostatné tvrdenia žalovaného, ktoré tvrdí v odvolaní a týkajú sa nároku na zaplatenie istiny 4.800,- EUR s príslušenstvom, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a ani návrhmi na dokazovanie v konaní. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného za nepreukázané a účelové.
21. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. 22. Na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 28.09.2023, v ktorom ku svojej skoršej argumentácii doplnil nasledovné: 23. S vyjadrením žalobcu o tom, že neboli splnené podmienky na prejednanie jeho vzájomnej žaloby v tomto konaní, žalovaný nesúhlasil a opätovne uviedol dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru tieto podmienky splnené boli. Doplnil, že vylúčenie vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie bez splnenia podmienok pre takýto postup súdu prvej inštancie malo závažný dopad na právo žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko aj v prípade hypotetickej existencie nároku uplatneného žalobcom v spore (ktorú žalovaný zásadne popiera), by bol procesný úspech strán sporu diametrálne odlišný, a to v prospech žalovaného, vrátane s tým spojenej úpravy nárokov strán sporu na náhradu trov konania. 24. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym (a nezákonným) postupom navyše spôsobil, že o nároku žalovaného, ktorý bol uplatnený ešte dňa 16.08.2021, nie je po viac ako 2 rokoch rozhodnuté, a to aj napriek tomu, že k vzájomnej žalobe bolo vykonané dokazovanie. 25. Žalobca sa vo svojom vyjadrení podľa žalovaného k ostatným odvolacím dôvodom nevyjadril s výnimkou tvrdenia o tom, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadom vadnosti žalobcovho plnenia (nespôsobilosti použitia vyúčtovaného plnenia na deklarovaný účel) nepodložil žiadnymi dôkazmi či návrhmi na dokazovanie v konaní. K uvedenému žalovaný poukázal na dôvody, ktoré uviedol v odvolaní. 26. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 03.12.2023, v ktorom nové argumenty neuplatnil. 27. Ďalšie vyjadrenia súdu neboli doručené. 28. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 29. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 30. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovanej ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 35. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 36. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 37. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 38. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie faktúry za ocenenie nehnuteľnosti, vykonané žalobcom na základe písomne uzatvorenej zmluvy so žalovaným. 39. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že - súd I. inštancie postupoval nesprávne, keď vylúčil jeho vzájomnú žalobu na samostatné konanie, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces - súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom o tom, že predmet posudzovaného plnenia nemal vady, spočívajúce v tom, že predmet plnenia nebol spôsobilý na žalobcom deklarovaný účel, t.j. ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek financujúcou bankou; zároveň dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalovaný nepreukázal, že žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorením dohody zo dňa 16.03.2018, ktorá je predmetom tohto konania. 40. V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému, že riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - bolo uvedené zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 41. Žalovaným vymedzené odvolacie dôvody, a to porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho postupu súdu I. inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie a nesprávne závery o tom, že žalovaný nepreukázal, že žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorením dohody zo dňa 16.03.2018, vyššie uvedené kritériá náležitého odôvodnenia odvolacích dôvodov nespĺňajú vzhľadom na to, že žalovaný tieto odvolacie dôvody síce uviedol, avšak vôbec nezdôvodnil to, ako resp. prečo je v dôsledku týchto odvolacích dôvodov napadnuté rozhodnutie nesprávne. 42. Odvolací súd zdôrazňuje, že na úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu nepostačuje to, že sa jedná o niektorý z dôvodov, vymedzených v ustanovení § 365 CSP /označený ako Odvolacie dôvody/, bez ohľadu na to, či je tento dôvod naplnený, ale je nevyhnutné, aby uplatnený odvolací dôvod mal aj za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 43. K namietanému nesprávnemu postupu súdu I. inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR: 44. 14. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o prípad majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter napadnutého uznesenia, ktorým sa iba upravuje vedenie konania, ako aj skutočnosť, že samotným vylúčením vzájomnej žaloby sťažovateľky na samostatné konanie sa toto konanie vecne nekončí (teda bude riadne pokračovať). Z hľadiska materiálneho preto v rozsahu sťažovateľkou uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť k porušeniu ňou označených dôvodov (m. m. III. ÚS 35/2020). Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou je ochrana ústavnosti konania pred všeobecnými súdmi. Z tohto dôvodu rozlišuje ústavný súd medzi prípadmi, keď nezákonný procesný postup alebo rozhodnutie všeobecných súdov vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípadmi, keď určitý procesný postup - hoci by ho aj bolo možné osamotene hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu ako postup protizákonný - protiústavnosť konania nezaloží a už vôbec nie z hľadiska materiálneho. 15. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého uznesenia okresného súdu ako prvostupňového súdu konajúceho v právnej veci sťažovateľky nemôže byť samo osebe dôvodom na namietanie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd v danom prípade neodmietol sťažovateľke poskytnutie súdnej ochrany, jej nárokom (vzájomnou žalobou) sa zaoberal a rozhodol o nej, aj keď nie v súlade s jej predstavami. Sťažovateľka mala a bude mať v ďalšom štádiu konania pred súdom prvého stupňa, resp. odvolacím súdom, a následne prípadne aj pred dovolacím súdom možnosť uplatniť ochranu označených práv, ako aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci. 16. Samotné uznesenie o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, keď prístup sťažovateľky k súdu zostáva zachovaný, nemožno hodnotiť ako postup protiústavný len preto, že sťažovateľke
nevyhovuje vedenie samostatného konania o jej nároku a nemôže tak sama osebe založiť dôvodnosť ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. 17. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. /rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 424/2023 z 15. augusta 2023/ 45. Napriek tomu, že odvolateľ uplatnil rozsiahlu argumentáciu k tomu, prečo vylúčenie jeho vzájomnej žaloby na samostatné konanie bolo nesprávnym postupom súdu vzhľadom na to, že na takýto postup podľa žalovaného neboli splnené zákonné podmienky, odvolací súd v podanom odvolaní nenašiel žiadne dôvody toho, ako uvedená skutočnosť spôsobila nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by aj argumentácia odvolateľa o tejto otázke bola dôvodná, odvolací súd je názoru, že prípadný nesprávny postup súdu I. inštancie mohol mať za následok iba predĺženie súdneho konania, nie však nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že o vzájomnej žalobe odvolateľa bude súd ďalej konať. Z uvedeného dôvodu zostal prístup žalovaného k súdu, vrátane všetkých jeho práv zachovaný. Zo skôr uvedených dôvodov musel odvolací súd tento odvolací dôvod vyhodnotiť ako nedôvodný. 46. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že vzájomná žaloba nemala byť vylúčená na samostatné konanie z toho dôvodu, že tvorila súčasť kompenzačnej námietky v zmysle § 147 ods. 2 CSP, a teda že súd prvej inštancie bol povinný oba nároky prejednať v jedinom konaní. Odvolací súd s touto argumentáciou nesúhlasí. 47. Kompenzačná námietka podľa § 147 ods. 1 CSP je prostriedkom procesnej obrany, ktorým žalovaný navrhuje nepriznanie pohľadávky žalobcu v dôsledku jej započítania so svojou vlastnou pohľadávkou; súd o nej rozhoduje výlučne v rozsahu pohľadávky uplatnenej žalobcom. Vzájomná žaloba je naproti tomu samostatným procesným nástrojom žalovaného, prostredníctvom ktorého si uplatňuje vlastný nárok; tento nárok môže, ale nemusí smerovať k zápočtu, a spravidla presahuje výšku žalobcovej pohľadávky. Z obsahu vzájomnej žaloby žalovaného vyplýva, že si ňou uplatňoval náhradu škody z tvrdených porušení zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017, teda nárok vecne odlišný od pohľadávky žalobcu a odvíjajúci sa od iného záväzkového vzťahu. Takýto nárok po svojej podstate kompenzačnou námietkou nie je - nie je to pohľadávka spôsobilá na priame započítanie voči fakturovanej cene diela v zmysle § 358 a nasl. ObZ, keďže jej vznik a výška boli sporné a v konaní nepreukázané. 48. Navyše, žalovaný si zvolil formu uplatnenia svojho nárok formou vzájomnej žaloby, nie formou kompenzačnej námietky. Táto procesná voľba má právne dôsledky: vzájomná žaloba podlieha iným procesnoprávnym pravidlám ako kompenzačná námietka, vrátane možnosti jej vylúčenia na samostatné konanie podľa § 147 ods. 2 CSP, ak nie sú splnené podmienky spojenia veci. Žalovaný, ktorý si pre uplatnenie svojho nároku zvolil procesný nástroj vzájomnej žaloby, sa nemôže v odvolaní domáhať výhod procesného inštitútu kompenzačnej námietky. 49. Aj bez skúmania podstaty odvolacieho dôvodu nesprávny záver o tom, že žalovaný nepreukázal, že žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorením dohody zo dňa 16.03.2018, musel odvolací súd vyhodnotiť aj tento odvolací dôvod ako nedôvodný, vzhľadom na to, že ani pri tomto odvolacom dôvode žalovaný neuviedol, ako tento dôvod spôsobil nesprávnosť napadnutého rozsudku. 50. Odvolací súd k tejto námietke dopĺňa, že aj keby žalovaný v konaní preukázal, že žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o finančnom poradenstve zo dňa 15.12.2017 uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2018, táto skutočnosť by neviedla k popretiu pohľadávky žalobcu. 51. Zmluva o dielo zo dňa 16.03.2018 je samostatným záväzkovým vzťahom, právne odlišným od zmluvy o finančnom poradenstve. Platnosť a záväznosť zmluvy o dielo sa posudzuje samostatne; okolnosti, za ktorých žalovaný k jej uzatvoreniu pristúpil, nemajú priamy vplyv na jej platnosť, pokiaľ nie je daný zákonný dôvod neplatnosti. Takýto dôvod žalovaný ani netvrdil ani nepreukázal. Domáhal sa výlučne toho, aby bol zbavený povinnosti zaplatiť cenu za dielo, ktoré žalobca dodal a ktoré žalovaný bez námietok prevzal. Takéto žalovaným žiadané vysporiadanie právnych vzťahov medzi procesnými stranami nemá oporu v platnom právnom poriadku. 52. K námietke žalovaného, že súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom o tom, že predmet posudzovaného plnenia nemal vady, spočívajúce v tom, že predmet plnenia nebol spôsobilý na žalobcom deklarovaný účel, t.j. ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek financujúcou bankou, odvolací súd uvádza nasledovné: 53. Uvedené námietky uplatnil žalovaný aj v konaní pred súdom I. inštancie, pričom súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Najpodstatnejšie dôvody, na ktorých súd I. inštancie svoje závery založil boli tie, že: - žalovaný nepreukázal, že tvrdené vady si u žalobcu riadne uplatnil
- žalovaný nepreukázal, že dielo vykonané žalobcom nie je v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. 54. Riadne uplatnenie vád diela je vymedzené v § 562 ods. 2 ObZ (ods. 24 napadnutého rozsudku) a predpokladá okrem iného to, že vady sú uplatnené včas - bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pred súdom I. inštancie žalovaný v odpore tvrdil, že vadné plnenie namietal (ods. 2 napadnutého rozsudku). Toto tvrdenie žalovaného žalobca poprel (ods. 3 napadnutého rozsudku) a žalovaný na preukázanie svojich tvrdení žiaden dôkaz nepredložil. Záver súdu I. inštancie o tom, že žalovaný nepreukázal, že tvrdené vady si u žalobcu riadne uplatnil, je preto správny a je aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane vyslovil, že riadne uplatnenie vád podľa § 562 ods. 2 ObZ vyžaduje kumulatívne splnenie troch predpokladov: uplatnenie vád bez zbytočného odkladu po ich zistení, dostatočná konkrétnosť ich vymedzenia - teda identifikácia, v čom vadnosť plnenia spočíva - a v obchodnoprávnych vzťahoch spravidla písomná forma, keďže ústna komunikácia nevytvára dostatočne preukázateľný doklad o tom, že vady boli druhej strane notifikované. Konateľ žalovaného sám v konaní potvrdil, že vady písomne neuplatnil a obmedzil sa na bližšie neurčenú ústnu komunikáciu. Toto tvrdenie žalobca poprel a žalovaný na jeho preukázanie nepredložil žiaden dôkaz. Za týchto okolností žalovaný podmienku riadneho uplatnenia vád podľa § 562 ods. 2 ObZ nesplnil, bez ohľadu na to, či dielo vady skutočne malo alebo nemalo. Uvedené napokon žalovaný v podanom odvolaní ani nenamietal. Ak by preto aj dojednané dielo malo vady, súd by žalovanému nároky z vád podľa § 562 ods. 2 ObZ priznať nemohol. 55. V nadväznosti na uvedené potom nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaného o vadnosti plnenia, a to pre nepreukázanie riadneho uplatnenia vád u žalobcu. 56. Napriek tomu však odvolací súd k tejto argumentácii uvádza, že ocenenie, ktoré vyhotovil žalobca, malo podľa písomne uzatvorenej zmluvy slúžiť ako podklad pre účely poskytnutia úveru bankou. Z posudzovanej zmluvy ani z obsahu súdneho spisu (vrátane skutkových tvrdení žalovaného) nevyplýva, že vykonané ocenenie by malo vylúčiť potrebu vykonania iného ocenenia financovanej nehnuteľnosti, napr. znaleckým posudkom. Iba zo skutočnosti, že žalovaný pre účely získania úveru musel dať vyhotoviť znalecký posudok, bez ďalšieho neznamená, že ocenenie vyhotovené žalobcom, nie je použiteľné na deklarovaný účel. Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje na konkrétny obsah zmluvných dojednaní: zo zmluvy zo dňa 16.03.2018 vyplýva, že žalovaný si od žalobcu objednal vypracovanie ocenenia nehnuteľnosti v súlade so znaleckými štandardmi RICS - Globálne štandardy a znaleckými štandardmi RICS - Profesionálne štandardy 2017, a to na účel zabezpečenia pôžičky v mene financujúcej banky. Žalobca teda záväzok splnil presne v rozsahu a forme dohodnutej v zmluve. Skutočnosť, že banky pri úveroch veľkého rozsahu bežne vyžadujú popri RICS ocenení aj znalecký posudok podľa slovenských predpisov o znaleckej činnosti, bola v konaní pred súdom prvej inštancie osvedčená výpoveďou konateľa žalobcu, ktorú žalovaný v konaní nijako nespochybnil. RICS ocenenie a znalecký posudok sú vecne odlišné nástroje: RICS ocenenie slúži na štandardizované medzinárodné ocenenie nehnuteľnosti pre potreby financujúcej banky, pričom jeho metodika môže byť bankami pri úveroch tohto druhu akceptovaná ako vstupná podmienka; znalecký posudok plní osobitnú úlohu formálneho dôkazného prostriedku podľa slovenského práva. Potreba predložiť banke okrem RICS ocenenia aj znalecký posudok môže byť výsledkom interných požiadaviek konkrétnej banky nad rámec minimálnych štandardov; táto skutočnosť sama osebe nespochybňuje spôsobilosť RICS ocenenia slúžiť na dohodnutý zmluvný účel. Záver, že žalovaný bol nútený zabezpečiť znalecký posudok, teda nemožno stotožňovať so záverom, že plnenie žalobcu bolo vadné alebo nespôsobilé na dohodnutý účel. 57. Ak žalovaný v konaní pred súdom I. inštancie tvrdil, že predmet plnenia nebol spôsobilý ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek financujúcou bankou (a žalobca toto tvrdenie poprel), pre úspech v spore bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať, napr. vyjadrením banky, ktorá mu úver poskytla, prípadne predložením obdobného relevantného dôkazu. Uvedené však žalovaný neurobil, keď žiaden dôkaz na preukázanie svojich popretých skutkových tvrdení nepredložil. 58. Odvolací súd sa osobitne vysporiada aj s odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval záväzkový vzťah medzi stranami ako zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 ObZ, keďže žalobca sa zaviazal vykonať určité dielo - ocenenie nehnuteľnosti - a žalovaný sa zaviazal zaplatiť zaň dohodnutú cenu; oba subjekty sú podnikateľmi a záväzok vznikol pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ). Súd prvej inštancie na práva z vád diela správne aplikoval § 562 ods. 2 ObZ, podľa ktorého je nevyhnutnou podmienkou vzniku týchto práv riadne a včasné uplatnenie vád. Keďže žalovaný splnenie tejto podmienky nepreukázal, súd prvej inštancie nemohol jeho obranu z vád vecne posudzovať - a nepochybil, keď tak neurobil. Záver o povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela priamo vyplýva z § 536 ods. 1 ObZ a zo skutkového
zistenia, že dielo bolo žalobcom dodané. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je teda správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je dôvodný. 59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).