Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/55/2026 6120410260 30. 04. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:6120410260.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: L. N., M.. XX.XX.XXXX, bytom T. B. XXX/ XX, XXX XX M., zastúpeného: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Vazovova 6838/9B, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 998 791, proti žalovanej: L.G. N., M.. XX.XX.XXXX, obchodné meno L.. L. N. - L., I.G.: XX XXX XXX, s miestom podnikania F. XX, XXX XX Q., zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o zaplatenie 678.300,00 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05. marca 2026, č.k. B1-9C/52/2021 733, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa, v konaní vo veci samej o vrátenie pôžičky vo výške 678 300 eur s príslušenstvom, domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec: M., okres: M., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Námestovo na LV č. XXXX, a to: (a) pozemok C KN, parc. č. XXXX/XXX s výmerou 493 m2, druh pozemku: Ostatná plocha; (b) pozemok C KN, parc. č. XXXX/XXX s výmerou 145 m2, druh pozemku: Ostatná plocha; (c) stavba so súp. č.: XXXX, druh stavby: Polyfunkčná budova, popis stavby: Polyfunkčný objekt, postavená na pozemku C KN, parc. č. XXXX/XXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu (veriteľa) na vrátenie pôžičky vo výške 678 300,- Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.: B1-9C/52/2021. 2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že predmetom prebiehajúceho súdneho konania na tunajšom súde je jeho nárok voči žalovanej na vrátenie pôžičky vo výške 678 300 eur s príslušenstvom, ktorá bola poskytnutá žalovanej na účely kúpy nehnuteľnosti - pozemku C KN parc. č. XXXX/XX o výmere 5.000 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, ktorý sa nachádza v k. ú. L., pôvodne zapísaný na LV č. XXXX, v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX, s tým, že na zakúpenom pozemku budú strany sporu realizovať spoločný projekt (výstavba budovy pre účely klubu/bar/disko), k čomu nedošlo. Žalovaná nadobudla uvedený pozemok od spoločnosti S.G. - WOOD, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2010 za kúpnu cenu v sume 678.300,- eur. Následne bolo vlastnícke právo k pozemku prevedené a súčasným výlučným vlastníkom je obchodná spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s. Už v danom čase, ešte pred prevodom pozemku, žalobca navrhoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko mal indície, informácie, že žalovaná speňažuje svoj majetok, a to s možným úmyslom sťažiť, alebo zmariť prípadné uspokojenie žalobcu v prípade úspechu v tomto konaní. Súd však podľa názoru žalobcu nedôvodne neprihliadal na skutočnosti prezentované žalobcom a jeho návrh označil za neosvedčený. Žalovaná tak zámerne a v rozpore s dohodou so žalobcom previedla vlastnícke právo k predmetnému pozemku na tretiu osobu a nakoľko v súčasnosti nie je naďalej jeho vlastníkom existuje dôvodná obava žalobcu o
zmarenie možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní po jej právoplatnom priznaní, za predpokladu, že žalovaná dobrovoľne pohľadávku žalobcu neuhradí. Táto obava žalobcu je potvrdená aj ďalším konaním a správaním žalovanej. V súdnom konaní medzi žalobcom L. N. proti žalovanej L. N. o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 12C/22/2020 už bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo potvrdené aj Krajským súdom v Žiline, sp. zn.: 7Co/110/2020, a ktorým bol žalovanej uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou so súp. č: XXXX postavenej na pozemku CKN par. č.XXXX/XXX rozsahu presahujúcom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak žalovaná napriek tomu túto nehnuteľnosť ponúkala na predaj prostredníctvom webu: Z..Q..sk. Tento stav teda ďalej odôvodňuje obavu žalobcu, že by mohlo dôjsť aj k predaju spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnosti, nakoľko žalovaná sa cielene zbavuje vlastníctva majetku, ktorý by mohol byť postihnutý prípadnou exekúciou a vzhľadom k výške pohľadávky žalobcu je zrejmé, že práve bonitné nehnuteľnosti budú jedinou zárukou uspokojenia jeho pohľadávky. Poukázal na to, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nesúhlasila z dôvodu, že žalobcom použité informácie vedené v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemajú žiadnu relevanciu a má podozrenie, že žalobcom predložený dôkaz o predaji nehnuteľnosti je účelovo vykonštruovaný. Predložila súdu prvej inštancie znalecký posudok I. S., znalca v odboru Elektrotechnika číslo 8/2026, zo záveru ktorého vyplýva, že portál Q..sk. umožňuje pridanie inzerátu s použitím akejkoľvek emailovej adresy, ktorá môže byť účelovo vytvorená v priebehu niekoľkých minút, neimplementuje žiadne mechanizmy overenia identity inzerenta nad rámec jednoduchého overenia funkčnosti emailovej adresy, čo znamená, že akákoľvek osoba môže anonymne zverejniť inzerát na predaj nehnuteľnosti bez preukázania akéhokoľvek vzťahu k inzerovanej nehnuteľnosti. Žalovaná tiež uviedla, že si plne uvedomuje vydané neodkladné opatrenie vo veci sp. zn. 12C/22/2020 vedenej na Okresnom súde v Námestove, kde bolo rozhodnuté o tom že sa jej do času skončenia predmetnej kauzy zakazuje hocijaká dispozícia s premetom sporu, preto žalobcom predložené dôkazy o údajnej dispozícii-predaji nehnuteľností sú sfalšované bez vypovedacej hodnoty a poprela, že by sa cieleným spôsobom zbavovala vlastníctva, má dostatočné bonitné nehnuteľnosti na ňu evidované, nezaťažené žiadnymi ťarchami, ktoré je možné na prípadnú exekúciu použiť. V písomnom podaní zo dňa 24.02.2026 uviedla, že je dostatočne zabezpečená ako budovou tak i finančnými prostriedkami na účte, ktoré presahujú výšku pohľadávky žalobcu. 3. Na základe uvedeného, s poukazom na ust. § 343 ods. 1, 2 C.s.p., dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že v danom prípade nemal žalobcom osvedčenú dôvodnosť jeho obáv, že bude ohrozená exekúcia jeho pohľadávky z zmluvy o pôžičke, ani nespornosť pohľadávky žalobcu, ktorá by mala byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením zabezpečená. V danom prípade nebola žalobcom dostatočne osvedčená skutočnosť, že žalovaná sa cielene zbavuje vlastníctva majetku, ktorý by mohol byť postihnutý prípadnou exekúciou. Naviac v katastri nehnuteľností je vyznačené neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom v Námestove vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/22/2020 č. S. v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co110/2020, S ktorými rozhodnutiami bol žalovanej uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou v rozsahu presahujúcom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 do právoplatného skončenia konania o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov podaná návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, pričom o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnuté uznesenie žiadal zmeniť a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočíva na nesprávnych skutkových zisteniach a je výsledkom neúplného zohľadnenia rozhodujúcich skutočností a dôkazov. Poukázal na to, že podľa § 343 ods. 1 C.s.p. môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo k veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Citované ustanovenie vyžaduje „osvedčenie" relevantných skutočností, nie ich úplné preukázanie v miere dokazovania typickej pre meritórne rozhodnutie. Uvedené judikatórne podčiarkol aj Ústavný súd SR, keď zdôraznil, že otázka ohrozenia exekúcie je objektívnou kategóriou a na naplnenie zákonného testu nie je potrebné preukazovať subjektívny úmysel dlžníka zbavovať sa majetku. Túto judikatúru žalobca citoval už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo prvoinštančný súd náležite nezohľadnil. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie bola podľa žalobcu v danom prípade osvedčená súhrnom okolností: (i) žalovaná v minulosti scudzila nehnuteľnosť nadobudnutú z prostriedkov poskytnutej pôžičky (pozemok v k. ú. L.), dokonca v prípade, keď mu súd odmietol poskytnúť právnu ochranu a jeho návrh rovnako ako teraz zamietol, (ii) vo veci inej nehnuteľnosti bola voči žalovanej nariadená ochrana formou
neodkladného opatrenia (pričom podľa vlastných tvrdení žalovanej nemá mať nehnuteľnosť takú hodnotu, ktorá by uspokojila jeho nárok čo v rovine vlastníckeho práva podľa osobitného konania, ako aj nároku v tomto konaní), (iii) predložil podklady svedčiace o ponuke ďalšej nehnuteľnosti na predaj. Aj keby sa napokon preukázalo, že inzercia na realitnom portáli bola zadaná treťou osobou, nemení to nič na tom, že objektívne existuje zvýšené riziko scudzenia ďalších bonitných aktív - a práve tomuto riziku má procesný inštitút zabezpečovacieho opatrenia predchádzať. Je pritom veľmi zvláštne, že ponuka z realitných portálov bola medzičasom vymazaná, a teda pretrváva jeho presvedčenie, že žalovaná má zámer nehnuteľnosť scudziť, pričom uvedený spôsob inzercie, ktorý teraz žalovaná popisuje a napáda, mal práve slúžiť na zamaskovanie snahy predaja z jej strany. Pokiaľ žalovaná buduje svoju obranu na tvrdeniach o jeho údajne „nekalých praktikách", ako aj na odkazoch na trestnoprávne podania, tieto tvrdenia sú bez právnej relevancie pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení. Rozhodovanie podľa § 343 C.s.p. sa nesústredí na morálne hodnotenie strán sporu, ale na objektívne posúdenie rizika ohrozenia budúcej exekúcie. Aj podporné technické vyjadrenia, na ktoré sa žalovaná odvoláva (že inzertný portál umožňuje zverejnenie inzerátu bez overenia identity), nesvedčia o tom, že obava z ohrozenia exekúcie neexistuje; sú v najlepšom prípade pokusom spochybniť jeden z indikatívnych dôkazov, pričom zvyšok skutkového komplexu a mozaiky dôkazov ostáva nedotknutý (predchádzajúce scudzenie pozemku financovaného z pôžičky a existencia iného súdneho obmedzenia dispozície). Vo svojom návrhu poukázal na to, že žalovaná nehnuteľnosť, ktorej prevod by ohrozil zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu z titulu nároku žalobcu na vrátenie pôžičky, ponúkala na predaj prostredníctvom webu: Z..Q..sk, čo zjavne preukazuje jej snahu zbaviť sa vlastníctva majetku. Pokiaľ ide o portál Q..sk., na rozdiel od žalovanej, o takomto fungovaní portálu nemá ani informácie, čo v spojení s ďalšou skutočnosťou, že predaj nehnuteľnosti by priniesol prospech výlučne žalovanej taktiež ďalej potvrdzuje žalovanej cielené konanie. Iná osoba, by z predaja nehnuteľnosti prospech objektívne nemala a preto nie je dôvodné predpokladať, že tento inzerát bol zverejnený inou osobou ako žalovanou, ako sa to sama snaží naznačiť. Súd prvej inštancie sa však argumentom o inzercii nehnuteľnosti nijako nezaoberal. K argumentu „existencie ďalších nehnuteľností" na strane žalovanej, ani toto tvrdenie žalovanej neeliminuje splnenie zákonného predpokladu obavy z ohrozenia exekúcie. Zákon nežiada preukázanie úplnej nemožnosti exekúcie ani insolvencie dlžníka; postačuje, že sa reálne znižuje exekučná postihnuteľnosť majetku, resp. že hrozí zhoršenie možnosti uspokojenia pohľadávky. Navyše žalovaná svoje tvrdenie nedoložila hodnovernými listinnými dôkazmi (napr. listami vlastníctva) tak, aby bolo možné urobiť kvalifikovaný záver o rozsahu a zaťažení tohto majetku. Pokiaľ prvoinštančný súd oprel svoj záver aj o existenciu neodkladného opatrenia vydaného v inom konaní, akoby už táto okolnosť robila zabezpečovacie opatrenie nadbytočným, s uvedeným právnym záverom sa žalobca nestotožňuje. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie sledujú odlišný účel a majú rozdielnu funkciu, nakoľko neodkladné opatrenie dočasne usporadúva pomery a obmedzuje dispozície a zabezpečovacie opatrenie vytvára záložné právo so všetkými jeho účinkami vrátane poradia, ktoré pretrvá aj po prípadných zmenách vlastníckych pomerov a ktoré je vymožiteľné po priznaní pohľadávky meritórnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 C.s.p.). Aj judikatúra reflektuje, že ide o osobitný inštitút slúžiaci na reálne zabezpečenie vymožiteľnosti peňažného nároku; nejde o duplicitné „druhé" neodkladné opatrenie. Inými slovami, existencia neodkladného opatrenia nebráni nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, ak sú splnené podmienky § 343 C.s.p.. V prípade neúspechu žalovanej v osobitnom konaní o určenie vlastníckeho práva, sa jej podiel stáva nedostatočným na prípadné uspokojenie nároku žalobcu. Konajúci súd tak nesprávne vyhodnotil existenciu neodkladného opatrenie vydaného Okresným súdom v Námestove vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/22/2020 č. S v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co110/2020, S ktorými rozhodnutiami bol žalovanej uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou v rozsahu presahujúcom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 do právoplatného skončenia konania o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zdôraznil, že ním navrhnuté zabezpečovacie opatrenie je primerané, zriadenie záložného práva nevedie k strate držby ani užívacích práv žalovanej, nedochádza k speňaženiu ani k realizácii záložného práva predčasne; jeho účelom je predovšetkým stabilizácia majetku a určenie poradia pre prípadný výkon po meritórnom rozhodnutí. Vzhľadom na výšku uplatneného nároku a minulé správanie žalovanej (prevedenie pozemku financovaného z pôžičky) je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX primeraným a nevyhnutným prostriedkom na ochranu práv žalobcu. Žiadal preto odvolaniu vyhovieť. 5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 343 ods. 1,2 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iným majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 10. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. umožňuje reálne zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorý sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáha. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie konkrétnej a riadne špecifikovanej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a osvedčenie existencie obavy z ohrozenia výkonu exekúcie súdneho rozhodnutia. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré náležite odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. 12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci neboli splnené, a to predovšetkým z dôvodu, že nemožno považovať za osvedčené ohrozenie budúcej exekúcie o vymoženie pohľadávky žalobcu, uplatnenej žalobou vo veci samej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 12C/22/2020 už bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo potvrdené aj Krajským súdom v Žiline, sp. zn.: 7Co/110/2020, a ktorým bol žalovanej uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou so súp. č: XXXX postavenej na pozemku CKN par. č.XXXX/XXX rozsahu presahujúcom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom hoci žalobca tvrdí, že žalovaná sa cielene zbavuje vlastníctva majetku, ktorý by mohol byť postihnutý prípadnou exekúciou, keď inzeruje predaj nehnuteľnosti na portáli Q..sk, žalovaná predloženým znaleckým posudkom I. S., znalca v odboru Elektrotechnika, číslo 8/2026, ktorý konštatoval, že inzerát na danom portáli môže anonymne zverejniť akákoľvek osoba bez preukázania vzťahu k inzerovanej nehnuteľnosti, toto tvrdenie spochybnil. 13. Odvolací súd však v súvislosti s tvrdením žalobcu o existencii ohrozenia exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky, ktorého osvedčenie je nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, osobitne považuje za potrebné poukázať na to, že z potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 25.02.2026, ktoré je obsahom spisu (č.l. 723) a ktorého hodnovernosť a pravdivosť žalobca v odvolaní nepoprel, hoci mu bolo doručené (spolu s napadnutým uznesením), vyplýva, že k uvedenému dňu, teda zjavne aj v čase vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 C.s.p. primerane) sa na danom účte v banke patriacom žalovanej nachádzali peňažné prostriedky vo výške 1.080.825,83 eura, teda prostriedky ďaleko prevyšujúce výšku žalobcom tvrdenej pohľadávky (678 300 eur). Uvedené tak len potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že vzhľadom na absenciu ohrozenia exekúcie v danom prípade na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené podmienky. 14. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje tým, že obava z ohrozenia exekúcie bola v danom prípade osvedčená tým, že žalovaná v minulosti scudzila nehnuteľnosť nadobudnutú z prostriedkov poskytnutej pôžičky (pozemok v k. ú. L.), dokonca v prípade, keď mu súd odmietol poskytnúť právnu ochranu a jeho návrh rovnako ako teraz zamietol, pričom vo veci inej nehnuteľnosti bola voči žalovanej nariadená ochrana formou neodkladného opatrenia (podľa vlastných tvrdení žalovanej nemá mať nehnuteľnosť takú hodnotu, ktorá by uspokojila jeho nárok čo v rovine vlastníckeho práva podľa osobitného konania, ako aj nároku v tomto konaní) a predložil podklady svedčiace o ponuke ďalšej nehnuteľnosti na predaj, jeho argumentácia je podľa odvolacieho súdu nedôvodná a bez právneho významu. Ak by sa totiž aj tvrdenia žalobcu ukázali ako pravdivé, by za stavu, keď žalovaná osvedčila,
že disponuje peňažnými prostriedkami v banke značne prevyšujúcimi pohľadávku žalobcu, jej správanie nezakladalo predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak v tomto smere žalobca v odvolaní poukazuje na to, že zákon nežiada preukázanie úplnej nemožnosti exekúcie ani insolvencie dlžníka a postačuje, že sa reálne znižuje exekučná postihnuteľnosť majetku, resp. že hrozí zhoršenie možnosti uspokojenia pohľadávky, odvolací súd uvádza, že síce vo všeobecnosti možno so žalobcom súhlasiť, avšak to platí iba ak nejde o situáciu, kedy bolo osvedčené, že iný majetok dlžníka postačuje na uspokojenie pohľadávky. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž nepostačuje samotné správanie dlžníka smerujúce k zmenšeniu majetku, avšak je nevyhnutné, aby to malo dôsledky aj na uspokojenie pohľadávky veriteľa v exekúcii. Práve takýto disponibilný majetok (peňažné prostriedky, ktorú sú postihnuteľné v exekúcii najjednoduchšie) žalovaná v konaní osvedčila výpisom z účtu, a preto ani táto námietka žalobcu v odvolaní nie je opodstatnená. 15. Napokon, nakoľko v danej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neosvedčenia existencie hrozby zmarenia exekúcie, je bez významu, či je navrhované zabezpečovacie opatrenie primerané okolnostiam prípadu a bez právneho významu z hľadiska správnosti napadnutého uznesenia je preto aj odvolacia argumentácia žalobcu v tomto smere. 16. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu teda dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 C.s.p., a preto uznesenie, ktorým prvoinštančný súd podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).