Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/129/2024 6121201792 25. 02. 2026 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2026:6121201792.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml. v spore žalobcu: D-PonukaByvania.sk, s. r. o., Ružinovská 3, Bratislava 821 02, IČO: 47 862 041, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Zelená 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 01, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Carpathia Residence, s.r.o., Hradská 1/a, Bratislava mestská časť Vrakuňa, 821 07, IČO: 51 287 129, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava 811 01, IČO: 36 860 018, o zaplatenie 52.414,20 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III. č.k. B2-58Cb/30/2021-412 zo dňa 5. decembra 2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III. č.k. B2-58Cb/30/2021-412 zo dňa 5. decembra 2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III. ( ďalej v konaní aj ako „ súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. B2-58Cb/30/2021-412 zo dňa 5. decembra 2023 ( ďalej v konaní aj ako „napadnuté rozhodnutie“ ) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 52.414,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.12.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Z rozhodnutia súd prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa v súdnom konaní domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 52.414,20 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia odmeny zo Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 13.11.2018 ( ďalej aj ako „ Zmluva o sprostredkovaní“). Na základe uvedenej zmluvy žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť rezervačné zmluvy, následne zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a následne kúpne zmluvy na byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte novostavby (aktuálne v štádiu rozostavanosti) Carpathia Residence v Záhorskej Bystrici. Za uvedenú činnosť mu prislúchala odmena v súlade s bodom 3.3 písm. a) Zmluvy o sprostredkovaní, a to za predpokladu že záujemca uzavrel so žalovaným (alebo prostredníctvom žalobcu so žalovaným) zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a zároveň uhradil 15 % z celkovej kúpnej ceny s DPH na účet žalovaného. Povinnosťou žalovaného v zmysle bodu 3.3 Zmluvy o sprostredkovaní bolo okrem iného aj informovať žalobcu o vzniku jeho nároku na odmenu podľa Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný ho ku dňu podania žaloby informoval, že splnenie podmienok uvedených v bode 3.3 písm. a) Zmluvy o sprostredkovaní nastalo pri bytoch označených ako C4.A2, C2.A2, C3.E1, C4.E1, C1.C1, C5.D4, C2.A1, C6.B1, C3.A1. Na základe vyššie uvedeného mal za preukázané, že jednotliví záujemcovia uzavreli Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (podmienka uvedená v bode 3.3 písm. ,
časť (i) Zmluvy o sprostredkovaní), kedy na základe týchto uzavretých zmlúv uhradili aj minimálne 15 % z celkovej kúpnej ceny (podmienka uvedená v bode 3.3 písm. a), časť (ii) Zmluvy o sprostredkovaní). Informáciu o uvedených skutočnostiach mu poskytol priamo žalovaný. Splnením týchto podmienok mu vznikol nárok na 70 % odmeny dohodnutej v zmysle bodu 3.2 Zmluvy o sprostredkovaní, t.j. 70 % z 3,5 % z kúpnej ceny bez DPH jednotlivých bytov. Na základe informácií od žalovaného, vystavil faktúru č. 20155 na sumu 43.678,50 EUR bez DPH (52.414,20 EUR s DPH) so splatnosťou v zmysle bodu 3.3 Zmluvy o sprostredkovaní. Faktúru žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Prostredníctvom právneho zástupcu sa snažil o mimosúdny zmier listom zo dňa 16.10.2020, kedy sa aj následne uskutočnilo osobné rokovanie v sídle žalovaného, avšak aj po následnej rozsiahlej e-mailovej komunikácii naposledy zo dňa 01.12.2020, bez výsledku. 3. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe a uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a predčasne uplatnený. Žalovaný nepoprel, že dňa 13.11.2018 bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a ním ako predávajúcim uzavretá vyššie uvedená Zmluva o sprostredkovaní. Poukázal na ustanovenie článku 3 ods. 3. 3 Zmluvy o sprostredkovaní, ako aj na ustanovenie § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 340 Obchodného zákonníka zdôrazňujúc, že žalobca si svoj nárok uplatnil predčasne. K faktúre č. 20155 vystavenej žalobcom na sumu 43.678,50 EUR bez DPH, teda 52.414,20 EUR s DPH uviedol, že nárok na zaplatenie tejto odmeny ešte nevznikol, keďže do dnešného dňa mu žalobca nepredložil riadnu faktúru za poskytnuté služby, čím nedošlo k naplneniu podmienky uvedenej v ust. článku 3. ods. 3.3. Zmluvy o sprostredkovaní, v zmysle ktorého je ako predávajúci povinný zaplatiť žalobcovi ako sprostredkovateľovi odmenu do 15 dní od vystavenia faktúry. Mal za to, že v tomto prípade ide o čas plnenia, ktorý je dohodnutý podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a to s odkladacou podmienkou podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa ustanovenia článku 3. ods. 3.3. Zmluvy o sprostredkovaní splatnosť nároku na zaplatenie odmeny je viazaný na predloženie riadnej faktúry (nie zálohovej).Žalobca podľa žalovaného dňa 26.11.2022 vystavil iba zálohovú faktúru číslo 20155 ( samotný žalobca výslovne označil uvedenú faktúru za zálohovú faktúru), ktorá podľa žalovaného nemôže byť považovaná za riadnu faktúru v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej tiež ako „zákon o DPH“). Podľa žalovaného sa zálohová faktúra v praxi často využíva napríklad ako informácia pre zaplatenie preddavku, teda určitej platby vopred, pred dodaním tovaru či poskytnutím služby. Zálohová faktúra nie je považovaná za účtovný a daňový doklad a to s prihliadnutím na ustanovenie § 71 zákona o DPH, kde je definované, čo možno považovať za faktúru , vrátane náležitosti, ktoré musí faktúra obsahovať (§ 74 zákona o DPH). S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo tak podľa názoru žalovaného nepochybné, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné považovať za predčasný, keďže do dňa podania žaloby nebola vystavená a žalovanému doručená riadna faktúra zmysle článku 3 ods. 3. 3 Zmluvy o sprostredkovaní. 4. Žalobca vyššie uvedenú interpretáciu splatnosti nároku poprel a uviedol, že nárok na odmenu mu vznikol bez ohľadu na vystavenie alebo nevystavenie faktúry. Podľa jeho názoru, v žiadnom ustanovení Zmluvy o sprostredkovaní sa neuvádza, aká forma fakturácie má byť z jeho strany realizovaná, preto aj vystavenie zálohovej faktúry nie je pre posúdenie nároku relevantnou skutočnosťou. Zdôraznil, že svoje zmluvné povinnosti si riadne splnil a túto skutočnosť žalovaný nepoprel. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. 6. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13.11.2018 bola uzavretá platná písomná Zmluva o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný ako záujemca (ako budúci predávajúci Predmetu predaja) mal príležitosť uzatvoriť Rezervačnú zmluvu a Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne ako predávajúci Predmetu predaja Kúpnu zmluvu s Kupujúcim a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť odmenu za podmienok stanovených v článku 3. tejto Zmluvy. Prvú časť odmeny žalobca vyúčtoval žalovanému zálohovou faktúrou č. 20155 zo dňa 26.11.2020 na sumu 52.414,20 EUR s lehotou splatnosti dňa 11.12.2020. Žalovaný predmetnú faktúru doposiaľ neuhradil. Z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní súd prvej inštancie zistil, že podľa Článku 3. ods. 3.1. Zmluvy, sprostredkovateľ má nárok na Odmenu podľa bodu 3.3. tejto Zmluvy vo výške vypočítanej podľa bodu 3.2 tejto Zmluvy z Kúpnej ceny bez DPH, ktorú je na základe Kúpnej zmluvy vrátane jej prípadných dodatkov, Kupujúci povinný zaplatiť Predávajúcemu. Vzniku práva Sprostredkovateľa na Odmenu alebo jej časť v zmysle príslušných ustanovení tejto Zmluvy nebráni skutočnosť, že Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve alebo Kúpna zmluva v prospech Predávajúceho je uzatvorená do 6 mesiacov po zániku tejto Zmluvy, ak došlo k jej uzatvoreniu pričinením Sprostredkovateľa, pričom predmetný Kupujúci musí byť uvedený na písomnom zozname Sprostredkovateľom oslovených potenciálnych Kupujúcich vystavenom Sprostredkovateľom ku dňu
zániku tejto Zmluvy. Podľa Článku 3. ods. 3.2. Zmluvy, odmena Sprostredkovateľa predstavuje 3,5 % bez DPH z Kúpnej ceny bez DPH, ktorá musí byť v súlade s celkovou minimálnou cieľovou predajnou cenou Predmetu predaja podľa bodu 4.2 tejto Zmluvy. Podľa Článku 3. ods. 3.3. Zmluvy, a)Sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie prvej časti Odmeny vo výške 70 % Odmeny po tom, ako budú kumulatívne splnené obe nasledujúce podmienky: i) bola platne uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a ii) Kupujúci na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uhradil Predávajúcemu aspoň 15 % z celkovej Kúpnej ceny s DPH, pričom úhradou sa rozumie pripísanie príslušnej časti Kúpnej ceny na účet Predávajúceho. b)Sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie druhej časti Odmeny vo výške na 30 % z Odmeny po tom. ako budú kumulatívne splnené obe nasledujúce podmienky: i) bola platne uzatvorená Kúpna zmluva a ii) Kupujúci na základe Kúpnej zmluvy uhradil Predávajúcemu zostávajúcu Časť do 100 % z celkovej Kúpnej ceny s DPH, pričom úhradou sa rozumie pripísanie zostávajúcej časti Kúpnej ceny na účet Predávajúceho. Predávajúci je povinný Sprostredkovateľa pravidelne informovať (minimálne 1x za mesiac) o vzniku nároku Sprostredkovateľa na Odmenu. Predávajúci je Odmenu povinný zaplatiť Sprostredkovateľovi na základe fakturácie Sprostredkovateľa Predávajúcemu. Splatnosť faktúry Sprostredkovateľa je 15 kalendárnych dni odo dňa jej vystavenia. 7. Súd prvej inštancie posúdil spor z právneho hľadiska podľa ustanovenia § 642, § 644, § 645, § 646, § 647,§ 365, §369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. 8. Súd prvej inštancie vyhodnocujúc vykonané dokazovanie a príslušné právne normy dospel k záveru, že žalobný nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, čo bolo preukázané jednak predložením jej písomného vyhotovenia a ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami ani sporná. Spornou ostala medzi stranami skutočnosť, či žalobný nárok nebol na súde uplatnený predčasne, keďže žalobca nevystavil žalovanému za uplatnenú províziu riadnu faktúru, ale iba faktúru zálohovú, čo bolo podľa názoru žalovaného v rozpore so Zmluvou o sprostredkovaní. Následne žalovaný na pojednávaní namietal aj výšku uplatneného nároku v časti provízie v sume 5054,29 EUR (sprostredkovanie bytu C4. E1), keďže na základe dohody došlo k zániku zmluvy o budúcej zmluve ohľadne tohto bytu a kupujúcemu bola vrátená celá uhradená záloha. 9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluva o sprostredkovaní nie zmluvou o dosiahnutí výsledku (uzavretie zmluvy), ale o vykonaní činnosti (príprava príležitosti). Takýmto spôsobom mali sporové strany činnosť žalobcu ako sprostredkovateľa aj vymedzenú v predmete zmluvy, a to podstate v dvoch fázach. V prvej fáze bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť príležitosť uzavrieť rezervačnú zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne v druhej fáze už samotnú kúpnu zmluvu. 10. V zmysle ust. § 634 a § 646 Obchodného zákonníka podľa súdu prvej inštancie si zmluvné strany zmluvy o sprostredkovaní môžu dohodnúť rozsah záväzku sprostredkovateľa, ako aj vznik nároku sprostredkovateľa na províziu užšie ako sú tieto vymedzené v citovaných ustanoveniach. Povinnosťou sprostredkovateľa v zásade je len to, že zaobstará pre záujemcu príležitosť uzavrieť sprostredkovanú zmluvu s treťou osobou. V súvislosti s touto povinnosťou si strany môžu dohodnúť , že nárok sprostredkovateľa na províziu vzniká už zaobstaraním príležitosti. Pre vznik nároku sprostredkovateľa na províziu nie je v tomto prípade rozhodujúce, či sprostredkúvaná zmluva bola s treťou osobou uzavretá, a ani to, či bol splnený záväzok tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy. Vznik nároku žalobcu na príslušnú časť odmeny bol podľa Zmluvy o sprostredkovaní naviazaný na splnenie konkrétnych podmienok. Nárok na časť odmeny vo výške 70 % vznikol kumulatívnym splnením týchto dvoch podmienok: a) platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve a b) uhradenie aspoň 15 % z celkovej kúpnej ceny s DPH. Keďže obe podmienky boli splnené, žalobcovi vznikol nárok na príslušnú časť provízie, pričom podľa konštatovania súdu prvej inštancie nebolo pritom rozhodujúce, či žalobca uvedenú časť provízie vyúčtoval zálohovou faktúrou alebo riadnou faktúrou a to aj s prihliadnutím na presnú citáciu uvedenú v zmluve o sprostredkovaní (... na základe fakturácie ...). K námietke žalovaného ohľadne zaplatenia časti provízie v sume 5054,29 €, na ktorú žalobca by nemal mať nárok, keďže došlo k zrušeniu sprostredkovanej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že ani Obchodný zákonník neobsahuje a táto skutočnosť nie je uvedená ani v Zmluve o sprostredkovaní, že by nárok na províziu zanikol v prípade, ak by sprostredkúvaná zmluva následne nebola plnená alebo jej platnosť bola akýmkoľvek spôsobom ukončená. Nárok na províziu vznikol už uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zaplatením časti kúpnej ceny a neskoršie okolnosti ohľadom trvania zmluvy nemajú na jeho trvanie vplyv. Keďže sa žalovaný so zaplatením provízie dostal do omeškania, podľa súdu prvej inštancie žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Strany sporu nemali v Zmluve o sprostredkovaní výšku úroku z omeškania dohodnutú a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % (plne v súlade s citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami) za uplatňované obdobie od 12.12.2020 až do zaplatenia. Popri úroku z omeškania v súlade so žalobným návrhom súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného doplniť dokazovanie o výsluch konateľa žalobcu a konateľov žalovaného. Uvedený návrh zamietol z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko na základe predložených listinných dôkazov bol skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu a zodpovedal všetky podstatné otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) e) f) a h) CSP. 12. Odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žalovaný vzhliadol v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s ustanoveniami § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na článok 3 ods. 3. 3 Zmluvy o sprostredkovaní (citujúc...„ Predávajúci je odmenu povinný zaplatiť sprostredkovateľovi na základe fakturácie sprostredkovateľa predávajúcemu. Splatnosť faktúry sprostredkovateľa je 15 kalendárnych dní od jej vystavenia“). V zmysle vyššie uvedených zákonných a zmluvných ustanovení bolo podľa názoru žalovaného nepochybné, že žalobca si svoj nárok uplatnil predčasne. Opätovne poukázal na vymedzenie pojmu zálohovej faktúry ( zálohová faktúra nie je daňovým dokladom, nie je definovaná v žiadnom zákone, jej vystavením nevznikajú daňové dopady a podobne). Keďže do dnešného dňa žalobca predložil žalovanému riadnu faktúru za poskytnuté služby žalobcom, nedošlo k naplneniu podmienky uvedenej v ustanovení článku 3 ods. 3. 3 Zmluvy o sprostredkovaní. V tomto prípade ide podľa žalovaného o čas plnenia, ktorý je dohodnutý podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a to s odkladacou podmienkou podľa § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvné ustanovenie viaže splatnosť nároku na zaplatenie provízie na predloženie riadnej, nie však zálohovej faktúry. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel aj pri zaviazaní žalovaného na zaplatenie sumy 5054,29 € ohľadne provízie za sprostredkovanie uzavretia zmluvy o budúcej zmluve k bytu C 4. E1. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 07.07.2020 žalovaný ako budúci predávajúci s p. H. ako budúcou kupujúcou uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve bytu č. C4. E1, avšak následne dňa 24.06.2021 bola medzi žalovaným a p. H. uzatvorená Dohoda o zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom žalovaný vrátil p. H. celú zálohu vo výške 38 759,52 € s DPH. Na uvedenú situáciu sa podľa žalovaného nevzťahoval článok 3 ods. 3. 3 Zmluvy o sprostredkovaní a preto podľa jeho názoru žalobca nemá nárok na túto províziu vo výške 70 % zo sprostredkovateľskej odmeny. V dôsledku Dohody zo dňa 24.06.2021 podľa žalovaného zmluva o budúcej kúpnej zmluve neexistuje a zároveň kupujúcemu v súlade s čl. 2 ods. 3 Dohody o zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalovaný vrátil celú zálohu vo výške 38 759,52 € s DPH, a teda žalovaný nedisponuje (nemá )uhradené 15 % z celkovej kúpnej ceny s DPH. 14. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností keď nedoplnil dokazovanie o navrhovaný výsluch konateľa žalobcu a konateľov žalovaného. Podľa názoru žalovaného výsluch uvedených osôb bol spôsobilý preukázať a objasniť okolnosti týkajúce sa predčasnosti nároku žalobcu uplatneného v tomto súdnom konaní a taktiež okolnosti, za ktorý žalovaný uzavrel s p. H. Dohodu o zániku zmluvy o budúcej zmluve. 15. Žalovaný v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazujúc na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 262/06 a podobne). V konkrétnostiach však žalovaný neuviedol, prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. 16. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že neexistovala žiadna dohoda strán, že doručovaná faktúra má byť účtovným dokladom alebo daňovým dokladom. Takáto povinnosť nevyplýva žalobcovi ani zo všeobecných právnych predpisov. Pokiaľ ide o žalobcov nárok na zaplatenie sumy 5059,29 EUR € s DPH uviedol, že sám žalovaný sa rozhodol ukončiť jednu zo sprostredkovaných zmlúv
a dobrovoľný vrátil osobe plnenie. Opätovne poukázal na splnenie oboch kumulatívnych podmienok, a teda, že bola platne uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, pričom žalovaný namieta že takáto zmluva v súčasnosti neexistuje, čo však nijakým spôsobom neobmedzuje samotný právny akt platného uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v čase, keď zmluvné strany danú zmluvu uzatvárali. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal existenciu akejkoľvek rozväzovaciu podmienky pre podmienku platne uzavretej zmluvy. Rovnako podľa žalovaného bola splnená aj druhá podmienka vzniku provízie a to, že kupujúci uhradí predávajúcemu aspoň 15 % z celkovej kúpnej ceny, čo nepoprel ani samotný žalovaný. K navrhovanému doplneniu dokazovania žalobca uviedol, že sám žalovaný postavil svoju obranu výlučne na právnom posúdení splnenia podmienok vzniku nároku žalobcu, v stručnosti na charaktere faktúry. Dodal, že skutkový stav bol preukázaný nespornými písomnými dokladmi. Objasňovanie skutočností, za ktorých mala pani H. ukončiť svoj zmluvný vzťah so žalovaným nemá žiaden dopad na predmet tohto konania. 18. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 23. Medzi stranami nebolo sporné, že bola uzavretá platná zmluva o sprostredkovaní v zmysle ust. §§ 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V súlade so zákonným ustanovením pre uvedený zmluvný typ si strany s v zmluve dohodli podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní, medzi ktoré patrí i) identifikácia zmluvných strán , ii)identifikácia záväzku sprostredkovateľa k vyvíjanie činnosti smerujúcej k vytvoreniu príležitosti uzavrieť určitý typ zmluvy s treťou osobou a iii) záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť odplatu. V ust.§ 644 Obchodného zákonníka je upravený nárok na províziu, ktorý je viazaný na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a vzniká výlučne vtedy, ak na základe činnosti sprostredkovateľa je uzavretá zmluva medzi záujemcom a treťou osobou, ktorá je predmetom sprostredkovania. Ust. § 645 Obchodného zákonníka obsahuje úpravu podmienok vzniku nároku na províziu pri už len zaobstaraní príležitosti. Vzhľadom na dispozitívne ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní možno zmluvne upraviť vznik práva sprostredkovateľa na províziu aj už pri zaobstaraní príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou. 24. Žalovaný v konaní a ani v odvolaní nenamietal vznik a výšku nároku na províziu, len predčasnosť žalobného nároku z dôvodu vystavenia zálohovej faktúry. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že Zmluva o sprostredkovaní používa všeobecný pojem faktúra, respektíve fakturácia pričom neobsahuje prívlastky ako „riadna“, „konečná“ alebo „daňový doklad podľa zákona o DPH“. Z uvedeného odvolaciemu súdu vyplýva, že si strany zmluvy výslovne neujednali, že splatnosť je viazaná na doručenie „riadnej daňovej faktúry“, splatnosť nebola podmienená konkrétnou formou dokladu. V tomto prípade je teda nevyhnutné uznať za účinnú výzvu na plnenie aj doklad označený ako „zálohová faktúra“. Bez preukázanej dohody strán, ktorá by viazala splatnosť na napr. „riadne vyhotovenú faktúru podľa zákona o DPH“, nemôže súd takúto podmienku do zmluvy dopĺňať. Podľa názoru odvolacieho súdu si strany sporu teda v Zmluve o sprostredkovaní riadne určili splatnosť provízie a to do pätnástich dní od vystavenia faktúry sprostredkovateľom. ((viazaná na úkon veriteľa (vystavenie)). Pre vznik omeškania žalovaného je zvyčajne nutné, aby sa faktúra dostal do dispozičnej
sféry dlžníka, pričom táto skutočnosť v konaní nebola žalovaným účinne popretá. Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancii dospel k záveru, že márnym uplynutím pätnástich dní od vystavenia ( doručenia) faktúry sa pohľadávka žalobcu stala splatnou. Námietka žalovaného o potrebe „riadnej faktúry“ nemá oporu v texte zmluvy ani súdnej judikatúre. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že ak je čas plnenia dohodnutý zmluvne ( ako v danom prípade t.j. do pätnástich kalendárnych dní od vystavenia faktúry), splatnosť nároku sa riadi touto dohodou. Faktúra je potom spravidla len technickým vyúčtovaním, nie podmienkou vzniku nároku. 25. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odmeny vo výške 5054,29 € s DPH z dôvodu zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vrátení zálohy vo výške 38 759,52 € s DPH budúcej kupujúcej odvolací súd uvádza, že v tomto kontexte je nevyhnutné poukázať na dispozitívnosť ustanovení zmluvy o sprostredkovaní zakotvenej v § § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z celej úpravu zmluvy o sprostredkovaní má len ustanovenie § 642 kogentný charakter, kým ostatné normy v právnej úprave majú charakter dispozitívny. Podľa ust. § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti. Uvedený nárok na zaplatenie provízie vo výške 5054,29 € je možné v plnom rozsahu subsumovať pod predmetné zákonné ustanovenie. V konaní bolo preukázané že boli naplnené obidve kumulatívne podmienky článku 3 ods. 3. 3 zmluvy o sprostredkovaní, na splnenie ktorých bolo naviazané zaplatenie 70 % provízie pre žalobcu a následné správanie žalovaného a budúcej kupujúcej na vznik a trvanie tohto nároku nemá žiaden vplyv. 26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné a zodpovedajúce všetky podstatné otázky a teda spĺňajúce v celom rozsahu ustanovenie § 220 ods. 2 CSP 27. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 28. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. k. B2-58 Cb/30/2021-412 zo dňa 05.decembra 2023 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi, ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).