Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/62/2025 6121511007 27. 01. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:6121511007.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: VISUAL spol. s r.o., so sídlom A. Mráza 4, 821 03 Bratislava, IČO: 17 331 668, proti žalovanému: Focus Pro, s.r.o., so sídlom Svetlá 1, 811 02 Bratislava, IČO: 35 793 147, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 4.102,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/15/2022-349 zo dňa 28.03.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/15/2022-349 zo dňa 28.03.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a II. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 269 ods. 2, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj „nariadenie“), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.102,60 eur s príslušenstvom, a to na základe toho, že v zmysle vzájomnej dohody vykonal žalobca pre žalovaného dohodnuté produkčné služby. Žalobca v návrhu podľa súdu prvej inštancie uviedol, že vystavil žalovanému faktúru č. 2021/5/1 vo výške 4.130,60 eur, splatnú dňa 24.03.2021 a faktúru č. 2021/6/1 vo výške 2.472 eur, splatnú dňa 23.06.2021. Faktúru č. 2021/5/1 uhradil podľa žalobcu žalovaný iba čiastočne, a to úhradou zo dňa 03.06.2021 vo výške 2.500 eur. Zostatok faktúry č. 2021/5/1 vo výške 1.630,60 eur ani faktúru č. 2021/6/1 vo výške 2.472 eur žalovaný žalobcovi neuhradil. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.130,60 eur od 25.03.2021 do 03.06.2021, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.630,60 eur od 04.06.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.6.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca služby, ktoré údajne poskytol žalovanému, nijakým spôsobom nešpecifikoval či už z hľadiska konkrétnych služieb alebo z hľadiska výšky odmeny za jednotlivé služby. Žalovanému nie je zrejmé, čo je predmetom fakturácie. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie v odpore nepoprel, že mu zo strany žalobcu boli určité služby poskytnuté, avšak uviedol, že je potrebné preukázať ich skutočný rozsah. Čiastočná úhrada faktúry č. 2021/5/1 bola len prejavom dobrej vôle a zachovania korektných vzťahov medzi stranami sporu, a to aj napriek skutočnosti, že v uvedenej faktúre nebol preukázaný rozsah poskytnutých služieb. 4. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení, ústnych prednesov strán na pojednávaní, výsluchov svedkov a po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany sporu sa ústne dohodli na poskytovaní právnych služieb, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2021/5/1 a faktúru č. 2021/6/1 a že úhradou z 03.06.2021 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2.500 eur na faktúru č. 2021/5/1. Sporným medzi stranami sporu je podľa súdu prvej inštancie, či žalovaný je povinný fakturovanú sumu žalobcovi uhradiť. 5. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/15/2022 zo 07.09.2022 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.630,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.130,60 eur od 25.03.2021 do 03.06.2021, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.630,60 eur od 04.06.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania. Označený rozsudok bol vo výroku I. potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31.10.2024 a vo zvyšných častiach zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Predmetom sporu tak ostala len suma 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.06.2021 do zaplatenia a náhrada trov konania. 6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul podstatné časti vyjadrení strán na pojednávaní dňa 21.02.2025. Žalobca uviedol, že projekt vydávania novín pre grafický priemysel generoval príjmy za inzerciu a za predplatné a tieto sumy fakturoval žalovaný. Dohoda bola rozdeliť zisk z projektu na 90 : 10, pričom posledná faktúra, ktorá je predmetom sporu bola dofakturácia podielu na 90 : 10. Boli vystavené dve faktúry firmou OK PRIMA a dve faktúry žalobcom. Prvé dve boli zaplatené, tretia bola zaplatená čiastočne a na základe rozhodnutia súdu a posledná uhradená nebola. Tieto štyri faktúry dajú dokopy sumu nižšiu než generované príjmy, pretože pán J. (bývalý konateľ žalovaného) si vyčíslil náklady. Dohoda bola uzatvorená medzi žalovaným a firmou OK PRIMA a potom bola dohoda so žalobcom. OK PRIMA dostala zaplatené za všetko a ďalej pokračoval žalobca. Ide o dofakturáciu za celé obdobie spolupráce, pričom nároky si uplatňuje len žalobca. Projekt vyniesol niečo cez 15.000 eur a z toho boli uhradené dve faktúry OK PRIMA a jedna faktúra žalobcu. Druhá faktúra žalobcu zaplatená nebola. Došlo k odsúhlaseniu faktúr OK PRIMA a následne sa projekt modifikáciou ich dohody v istom štádiu preklopil na žalobcu. Žalovaný opakovane žiadal, aby súd konanie koncentroval. 7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.03.2025 uviedol, že spolupráca pána K. X. s pánom N. J. prebiehala na základe ich vzájomnej dohody, kde sa obaja dohodli na projekte vydávania Novín pre grafický priemysel, pričom sa dohodli aj na delení zisku z tohto projektu v pomere 90 % pre pána K. X. a 10 % pre žalovanú (teda pre pána N. J.). Túto dohodu potvrdzuje e-mailová komunikácia. Pán K. X. si svoj podiel po dohode s pánom N. J. uplatnil najprv ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA (IČO: 32 108 125). Boli vystavené dve faktúry, a to 2021-1 a 2021-2. Iba prvá z nich bola uhradená v termíne splatnosti, druhá faktúra bola uhradená s omeškaním, až po urgenciách. Následne sa pán K. X. rozhodol, že projekt zastreší jeho obchodná spoločnosť, teda žalobca, s čím žalovaný súhlasil. To, že spolupráca medzi stranami sporu už prebiehala prostredníctvom žalobcu sa dialo s výslovným súhlasom žalovaného, čo dokazuje to, že faktúru vystavenú žalobcom žalovaný nevrátil ako neoprávnene vystavenú alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Potom došlo po viacerých urgenciách k čiastočnej úhrade prvej z faktúr, následne už žalovaný žiadne peniaze neuhradil. Na osobnom stretnutí konateľa žalobcu a bývalého konateľa žalovaného bolo riešené aj vyúčtovanie celej dovtedajšej spolupráce/projektu. Na základe toho bola vystavená už spomínaná faktúra 2021/6/1. Táto však už nebola žalovaným uhradená vôbec, a to napriek tomu, že vstupy (číselné údaje) ani kalkulácia podielu neboli medzi stranami sporu sporné. Súdu predložil konečný sumár výnosov a nákladov, ktorý na strane výnosov uvádza sumu 15.529,83 eur - je to súčet všetkých faktúr, ktoré pán K. X. nechal v tomto projekte vystaviť. Žalovaný uvádza inú sumu výnosov - a to vyššiu, avšak žalobca si nárokuje podiel iba z fakturácie, ktorú aj reálne pre žalovaného zabezpečila. Strana
nákladov vychádza z vyčíslenia žalovaného a z osobného rokovania konateľov strán sporu a uvádza celkovú sumu nákladov vo výške 4.573 eur. Celkový zisk projektu je rozdielom nákladov a výnosov a je vyčíslený na sumu 10.956,83 eur. Podľa dohody mal žalobca nárok na 90 % zisku čo predstavuje sumu 9.861,15 eur. Túto suma bola žalovanému aj vyfakturovaná. 8. Žalovaný v podaní zo dňa 14.03.2025 trval na tom, aby súd uplatnil koncentráciu konania na vyjadrenia žalobcu a ním predložené dôkazy. Trval na tom, že je povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno. Poukazovanie na komunikáciu medzi pánom X. a pánom J. v období, kedy spolu strany sporu nespolupracovali považuje za irelevantnú. Žiadna dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a žalovanej nie je zrejmé, čo si žalobkyňa faktúrou nárokuje, teda aké služby v uplatnenej sume boli poskytnuté žalovanej. 9. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul vyjadrenia strán na pojednávaní dňa 28.03.2025. Žalovaný trval na tom, že dohoda medzi stranami sporu nebola. Suma nezodpovedá poskytnutým drobným administratívnym službám. Žalobca zopakoval, že dohoda bola o rozdelení zisku v pomere 90 : 10, kedy 90 % pripadne pánovi X. a 10 % pripadne pánovi J.. Dohoda je podložená vzájomnou komunikáciou, postupovalo sa podľa podkladov, ktoré dodal pán J.. Podľa žalovaného vyúčtovacia faktúra za celé obdobie spolupráce sa nemôže týkať celého obdobia, pretože žalovaná mala dohodu s OK PRIMA a nie so žalobkyňou. Nemôže sa vychádzať zo spolupráce medi žalovanou a OK PRIMA. Žalobca nesúhlasil, spolupráca medzi stranami sporu bola dohodnutá. 10. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že predmetom fakturácie zo strany žalobkyne nebola cena diela, t.j. vydaných novín, ale rozdelenie zisku, ktorý tento projekt priniesol v pomere 90 : 10 (žalobkyňa : žalovaná). Ak sa žalovaný nezaviazal uhradiť cenu za vykonané dielo, prichádza do úvahy jedine uzatvorenie inominátnej zmluvy. Súd teda vychádzal z toho, že strany sporu medzi sebou uzavreli nepomenovanú zmluvu. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený predmet záväzkov. Žalobca požadoval úhradu sumy 2.472 eur na základe faktúry č. 2021/6/1 za produkčné služby za vydanie novín pre grafický priemysel 5/2021. V rámci konania bolo zistené, že faktúra žalobcu je v podstatne dofakturáciou spoločnej spolupráce a naplnením dohody o rozdelení zisku v podobe 90 (žalobkyňa) : 10 (žalovaná). Touto faktúrou žalobca síce fakturuje za produkčné služby, ale nie len za obdobie 5/2021, ale za celé obdobie spolupráce. Nepresnosť v označení, čo je predmetom faktúry č. 2021/6/1 ako daňového dokladu, nespôsobuje nedôvodnosť nároku žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie v danom spore nie je sporné, že Noviny pre grafický priemysel boli vydané. Produkčné služby za vydanie Novín pre grafický priemysel zabezpečoval Z.. K. X. spočiatku ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA a následne túto činnosť realizoval žalobca. Žalobca uviedol, že zabezpečoval všetko od písania článkov, ich redigovanie, sociálne siete, zabezpečenie tlače, zabezpečenie komunikácie s predplatiteľmi, odosielanie výtlačkov a pod. Pokiaľ teda žalovaný chcel účinne toto skutkové tvrdenie poprieť, mal uviesť v čom konkrétne žalobca poskytoval len drobné administratívne služby. Podľa súdu prvej inštancie ide o účelovú obranu žalovaného, pretože žalovaný nevrátil jednu jedinú faktúru, ktorá mu bola zo strany žalobcu doručená. Okrem toho tvrdenia žalovaného vylučuje elektronická správa žalobcu z 21.12.2020, v ktorej K. X. bývalému konateľovi žalovaného (N. J.) píše, že robí kompletný obsah úplne sám, že je postavený funkčný web, že každý mesiac pribudne 22-26 príspevkov, ktoré sú spracovávané na web, Facebook, Instagram a následne aj do tlače. V elektronickej správe z 23.12.2020 N. J. potvrdzuje, že si všetko žalobca (K. X.) robí sám. V elektronickej správe z 21.12.2020 N. J. (žalovaný) píše K. X., že si dohaduje všetko (rozumej K. X.), že sa dozvedá len veci, ktoré už K. X. urobil / dohodol, a že si (K. X.) robí už aj videá. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný len vystavoval faktúry na základe podkladov žalobcu a viedol účtovníctvo. Toto potvrdzuje elektronická správa zo 17.05.2021, v ktorej K. X. píše N. J., že visia neplatiči, ktorých ide obvolávať, pretože nemá od žalovaného informáciu ohľadom upomienok a zápočtov. Rovnako v elektronickej správe K. X. ďakuje N. J. za faktúry s tým, že ide posielať zvyšné faktúry. V elektronickej správe z 21.12.2020 N. J. uvádza, že faktúry sú spracované, ale že K. X. sa mohol na ekonómku obrátiť aj sám. Napokon v elektronickej správe z 21.12.2020 posielal K. X. podklady k fakturácii a urguje poslanie faktúry Mondi. Je preto nespochybniteľné, že strany sporu spolupracovali a žalobca zabezpečovala produkčné služby vydávania Novín pre grafický priemysel. Opak žalovaný ničím nepreukázala a neuviedol žiadne relevantné tvrdenia. 11. Súd prvej inštancie poukázal, že spolupráca strán sporu je navyše potvrdená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/15/2022 zo 07.09.2022, ktoré bolo v časti 1.630,60 eur potvrdené Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 1Cob/24/2023 z
31.10.2024. Konajúce súdy zhodne uviedli, že žalovaný uznal záväzok v dôsledku čiastočného plnenia. Žalovaný nepreukázal, žeby z jeho prejavu vyplývala skutočnosť, že neuznáva zvyšok pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 2021/5/1. 12. Pokiaľ ide o dohodu o rozdelení zisku aj túto žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal. V elektronickej komunikácii z 21.12.2020 K. X. napísal N. J., že drží sa dohody o pomere 90 % : 10 %. Na uvedené reagoval N. J. v elektronickej správe z 23.12.2020 tak, že „áno pomer peňazí sedí“. Následne 01.06.2021 K. X. napísal správu N. J., že nemá zaplatenú faktúru, na čo tento reagoval, že ohľadom toho písal e-mail a časť pošle. Súdu bol predložený aj e-mail z 02.06.2021, v ktorom K. J. ako konateľ žalovaného potvrdzuje, že faktúru uhradí na dvakrát, pričom poslal 2.500 eur. 03.06.2021 bola zaplatená suma 2.500 eur žalobca s popisom platby „/DO2021-06-02/SPciast uhrada DFA Visual FocusPro“, teda čiastočná úhrada faktúry č. 2021/5/1 zo 17.03.2021 znejúca na sumu 4.130,60 eur za produkčné služby vydania Novín pre grafický priemysel 3/2021, 4/2021. Okrem toho súd upriamuje pozornosť na popis platby, v ktorom sú identifikované strany sporu, čo tiež potvrdzuje ich vzájomnú spoluprácu. 13. Podľa záveru súdu prvej inštancie nie je potrebné sa ďalej bližšie zaoberať vzťahom medzi Ing. Ondrejom Králikom - OK PRIMA, žalobcom a žalovaným, pretože z doteraz uvedeného je zrejmé, že došlo k modifikácii vzťahu medzi týmito subjektami tak, že namiesto Ing. Ondreja Králika - OK PRIMA so žalovaným ďalej spolupracoval žalobca s čím bol žalovaný celkom zjavne uzrozumený a podľa toho sa aj správal. Opak nie je ničím preukázaný. Práve v elektronickej správe z 02.06.2021 N. J. ani nerobí rozdiel medzi Ing. Ondrejom Králikom - OK PRIMA a žalobcom, keď ako „tvoje faktúry“ označuje už uhradené faktúry vystavené Ing. Ondrejom Králikom - OK PRIMA v sume 1.690 eur (faktúra č. 2021-2) a 1.980 eur (faktúra č. 2021-1) a časť ďalšej faktúry vystavenej už žalobcom zaplatil. 14. Súd teda vychádzal z dohodnutého pomeru rozdelenia zisku, ktorý projekt vydávania novín priniesol v pomere 90 (žalobca) : 10 (žalovaný). Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.472 eur žalobcovi, keďže strany sporu sa dohodli na rozdelení zisku v pomere 90 : 10 a žalovaný túto dohodu odmieta splniť. Z vykonaného dokazovania má súd nárok žalobcu za preukázaný Na základe podkladov pre fakturáciu bol zisk vo výške 15.529,83 eur. Uvedené žalobca preukázal aj faktúrami (Faktúra 20201034, Faktúra 20201036, Faktúra 20201035, Faktúra 20201033, Faktúra 20201039, Faktúra 20201040, Faktúra 20201043, Faktúra 20201042, Faktúra 20201041, Faktúra 20201044, Faktúra 20201045, Faktúra 20211001, Faktúra 2109001, Faktúra 2109002, Faktúra 2109003, Faktúra 2109004, Faktúra 2109005, Faktúra 2109006, Faktúra 2109007, Faktúra 2109008, Faktúra 2109009, Faktúra 20211004, Faktúra 20211005, Faktúra 2109010, Faktúra 2109011, Faktúra 20211007, Faktúra 20211008, Faktúra 20211009, Faktúra 2109013, Faktúra 2109014, Faktúra 2109015, Faktúra 20211010, Faktúra 2109016 a Faktúra 2109017). Ako príjmy v elektronickej správe z 02.06.2021 uviedol vyššiu sumu 16.217,50 eur (za rok 2020 sumu 9.858,20 eur a za rok 2021 sumu 6.359,30 eur). Pokiaľ aj žalovaný uvádzal vyššiu súdu príjmov, žalobca chce menej, čo je v konečnom dôsledku výhodnejšie pre žalovaného. Ako výdaje žalobca zohľadnil sumu 4.573 eur (výdaje za 9-12/2020 vo výške 2.453, výdaje za 1-4/2021 vo výške 1.420 eur a výdaje za 5-6/2021 vo výške 700 eur). Rovnaké sumy uvádza aj žalovaný v elektronickej správe z 02.06.2021, pričom žalobca doplnil ešte sumu 700 eur. Celkový zisk, ktorý projekt vydávania novín priniesol bol v sume 10.956,83 eur (15.529,83 eur - 4.573 eur). Zo sumy 10.956,83 eur má žalobca nárok na 90 % v zmysle dohody so žalovaným, čo je suma 9.861,15 eur - žalobca žiadal len 9.860,60 eur. Z tejto sumy žalovaný uhradila 01.04.2021 sumu 1.690 eur faktúra Ing. Ondreja Králika - OK PRIMA č. 2021-2, 16.02.2021 sumu 1.980 eur faktúra Ing. Ondreja Králika OK PRIMA č. 2021-1, 03.06.2021 sumu 2.500 eur faktúra žalobcu č. 2021/5/1 + zvyšok 1.630,60 eur zaplatila žalovaný na základe rozhodnutí súdov. Ostáva teda uhradiť sumu 2.060 eur bez DPH (9.860,60 eur - 7.800,60 eur), čo s DPH je suma 2.472 eur (faktúra č. 2021/6/1). 15. Pokiaľ sa žalovaný opakovane dožadoval koncentrácie konania, súd prvej inštancie uviedol, že keďže už uplatnená koncentrácia konania bola vyhodnotená odvolacím súdom ako nesprávna, v dôsledku toho došlo k čiastočnému zrušeniu pôvodného rozsudku, súd konanie opätovne nekoncentroval. 16. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (uplatnený v súlade s nariadením uvedeným v bode 16. tohto rozsudku) zo sumy 2.472 eur (faktúra č. 2021/6/1) od 24.06.2021 (deň splatnosti faktúry) do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore v
konečnom dôsledku plný úspech, súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávnym procesným postupom, v rozpore s CSP, nesprávne právne posúdil vec a rozsudok vychádza z nesprávneho skutkového zistenia súdu, na základe ktorého súd žalobe v rozsahu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie faktúry č. 2021/6/1 zo dňa 16.06.2021 vo výške 2.472,00 eur so splatnosťou dňa 23.06.2021 (ďalej len ako „Faktúra“) vyhovel. S ohľadom na základné princípy CPS má za to, že bolo povinnosťou žalobcu, aby svoj nárok riadne odôvodnil a preukázal už pri podaní samotnej žaloby. Žalobca však svoj nárok nepreukázal v rámci upomínacieho konania, ani v rámci konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III, a preto prvostupňový súd žalobu v rozsahu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie Faktúry zamietol. Žalobca podľa žalovaného svoj nárok nepreukázal ani počas prvého odvolacieho konania. Poukázal na závery v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2024, č.k. 1Cob/24/2023-239. Má za to, že súd mal aplikovať koncentráciu konania, avšak nemožno neprihliadať na dôkaz po tom, čo bol konajúcim súdom prvej inštancie pripustený a riadne vykonaný. Má za to, že v následnom konaní vedenom na súde mal byť konajúcim súdom len zohľadnený výsluch žalobcu ako svedka a následne sa mal súd so zisteným stavom vysporiadať a vo veci rozhodnúť, a to na prvom pojednávaní, tak ako to predpokladá CSP. Napriek tomu, že súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca spolu so svojim právnym zástupcom, tak svoj nárok žalobca nepreukázal a neodôvodnil, na čo bol žalobca súdom vyzvaný, aby žalobca písomne predložil vyčíslenie a preukázal ním uplatňovaný nároku na zaplatenie Faktúry. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že takéto konanie žalobcu nemôže požívať ochranu a nemôže byť na ťarchu žalovaného. Rovnako má za to, že takýmto postupom súdu vznikli jednak prieťahy v konaní, ktoré sú v rozpore s čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale tiež došlo k zmareniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalovaný sporoval závery súdu prvej inštancie o právnom posúdení vzťahu ako inominátnej zmluvy, nakoľko v zmysle ust. 269 CSP platí, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, pričom zároveň platí, že ak si účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že sa so žalobcom nedohodol na žiadnej odmene za vykonané pomocné administratívne práce, pričom žalobca žalovanému do dnešného dňa nepreukázal, za aké práce vystavil faktúru. Zároveň je dôležité poznamenať, že žalobca prvotne žaloval odmenu za produkčné služby za vydanie novín pre grafický priemysel 5/2021, ktoré nikdy nijakým spôsobom nepreukázal okrem predloženia výtlačkov novín. Následne, keď žalovaný rozporoval tento nárok a žiadal, aby ho žalobca preukázal, a aj to až po tom, ako sa predmetná vec vrátila na opätovné konanie na súd, tak žalobca prišiel s teóriou o dofakturácií spoločnej spolupráce a rozdelení zisku v podobe 90 (žalobca) : 10 (žalovaný) za celé obdobie spolupráce. Táto súdom ustálená skutočnosť o spolupráci a tiež dojednanej odmene bola žalovaným rozporovaná a nemá ani oporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca žalovanému vystavil celkom dve faktúry, pričom obe boli rozporované žalovaným a boli predmetom súdneho konania. Rovnako esenciálna je skutočnosť, že samotná výška faktúry nezodpovedá pomeru 90 (žalobkyňa) : 10 (žalovaná) a táto skutočnosť je vlastne potvrdením neexistencie tejto žalobcom tvrdenej dohody o odmene. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že sa so žalobcom nedohodol na žiadnej odmene za vykonané pomocné administratívne práce, pričom žalobca žalovanému do dnešného dňa nepreukázal za aké práce vystavil faktúru. Žalovaný týmto zdôrazňuje, že skutočnosť, že noviny boli vydávané, nikdy nebola spornou skutočnosťou. Spornou skutočnosťou bolo aké práce boli žalobcom vykonané, v akom rozsahu, a teda čo všetko bolo zahrnuté do odmeny, teda faktúry. Trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho nároku čo do dôvodu a výšky. Súd prvej inštancie spoluprácu a skutkový stav veci odôvodňoval s poukazom na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným z roku 2020, teda v období kedy žalobca so žalovaným nespolupracovali, preto uvedené považuje za irelevantné. Súd ďalej prišiel ku skutkovému zisteniu, že žalovaný len vystavoval faktúry na základe podkladov žalobcu a viedol účtovníctvo, čo odôvodnil elektronickou správou zo dňa 17.05.2021, v ktorej K. X. píše N. J., že visia neplatiči, ktorých ide obvolávať, pretože nemá od žalovaného informáciu ohľadom upomienok a zápočtov. S takýmto skutkovým zistením sa nemožno stotožniť, ani s ním súhlasiť, práve naopak, uvedené preukazuje len to, čo tvrdí žalovaný, a teda to, že žalobca poskytoval žalovanému len drobné administratívne služby. Rovnako tak aj žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že: „Pán K. X. si svoj podiel po dohode s p. N. J. uplatnil najprv ako SZČO: Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA (IČO: 32 108 125). Boli vystavené dve faktúry, a to 2021-1 a 2021-2....“ Uvedené vylučuje, že žalobca spolupracoval so
žalovaným v predmetnom období, za ktoré, okrem iných, si uplatnil nárok ako doúčtovanie svojej odmenu faktúrou, t.j. žalobca si daňovým dokladom faktúrou uplatnil nárok za služby, ktoré nevykonal. V danej súvislosti si dovoľujeme poznamenať, že každá faktúra musí v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty odzrkadľovať skutočné dodanie tovaru alebo služby a musí sa viazať ku konkrétnemu zdaniteľnému obchodu, či už ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Vo faktúre dodávateľ služby musí uviesť zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil a všetky požadované náležitosti. 18. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to že súd prvej inštancie postupoval v súlade s CSP. Koncentrácia konania podľa neho nie je na mieste, keďže je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Žalovaný sa snaží účelovo popierať formu a princíp spolupráce. Žalobca plne zabezpečoval vydávanie novín. Žalobca jasne preukázal, že nevykonával pomocné administratívne práce, ale plne zabezpečoval vydávanie novín. Spolupráca sporových strán fungovala a bola finančne krytá podľa dohody. 19. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní podaného odvolania a napadnutého rozsudku v medziach limitovaných rozsahom podaných odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 27.01.2026. 20. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 21. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 269 ods. 1 OBZ ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. 23. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 24. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 25. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 26. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne ustálil záver, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami sporu vychádza z inominátnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzavretá. Obe strany sú podnikatelia a vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Ide o obchodnoprávny
vzťah. Ustanovenie § 269 ods. 2 OBZ umožňuje účastníkom zmluvných vzťahov uzatvoriť aj tzv. nepomenované zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv (contractus nominatus) nerozlišujeme podľa toho, ako je konkrétna zmluva označená, ale dôležitým rozhodným kritériom je jej obsah, ktorým sú upravené povinnosti a práva účastníkov zmluvy. Zmluvná sloboda vychádzajúca z ustanovení Obchodného zákonníka tak umožňuje stranám obchodnoprávnych vzťahov uzatvárať široké spektrum zmluvných vzťahov v podobe nepomenovaných zmlúv (contractus innominati). Ich zmluvná sloboda teda nie je limitovaná typovými zmluvami. Rozhodujúcim pre posúdenie súdom prvej inštancie bolo tvrdenie žalobcu, že predmetom fakturácie nebola cena diela, ale rozdelenie zisku. Vzhľadom na absenciu dohody strán o cene za predmetnú činnosť, keď sa žalobca nezaviazal platiť cenu diela, ale strany si mali dohodnúť podiel na zisku, súd prvej inštancie správne podľa názoru odvolacieho súdu ustálil, že ide o zmluvu inominátnu. Odvolaciu námietka týkajúca sa právneho posúdenia vzťahu zo strany súdu prvej inštancie ako inominátnej zmluvy teda odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom spore nie je sporné, že Noviny pre grafický priemysel boli vydané. Súd prvej inštancie zároveň správne dospel k záveru, že produkčné služby za vydanie Novín pre grafický priemysel zabezpečoval Z.. K. X. spočiatku ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA a následne túto činnosť realizoval žalobca. Žalobca uviedol, že zabezpečoval všetko od písania článkov, ich redigovanie, sociálne siete, zabezpečenie tlače, zabezpečenie komunikácie s predplatiteľmi, odosielanie výtlačkov a pod. Pokiaľ teda žalovaný chcel účinne toto skutkové tvrdenie poprieť, mal uviesť, v čom konkrétne žalobca poskytoval len drobné administratívne služby, resp. ktorú časť svojho záväzku nesplnil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ tak neurobil, ide o účelovú obranu žalovaného, pretože žalovaný faktúry, ktoré mu boli doručené nevrátil, dokonca na základe faktúry č. 2021/5/1 čiastočne plnil, a to už bola faktúra vystavená žalobcom. Zároveň odvolací súd poukazuje, že akceptáciu dohody o obsahu vzájomných povinností v predmetnej spolupráci je možné vyvodiť aj z elektronickej správy žalobcu z 21.12.2020 (č.l. 275), v ktorej K. X. bývalému konateľovi žalovaného (N. J.) píše, že robí kompletný obsah úplne sám, že je postavený funkčný web, že každý mesiac pribudne 22-26 príspevkov, ktoré sú spracovávané na web, Facebook, Instagram a následne aj do tlače. V elektronickej správe z 23.12.2020 (č.l. 276) N. J. potvrdzuje, že si všetko žalobca (K. X.) robí sám. V elektronickej správe z 21.12.2020 (č.l. 276) N. J. (žalovaný) píše K. X., že si dohaduje všetko (rozumej K. X.), že sa dozvedá len veci, ktoré už K. X. urobil / dohodol a že si (K. X.) robí už aj videá. Z uvedených správ je možné vyvodiť záver, že žalovaný vedel, že proces okolo vydávania novín zabezpečuje Z.. X., pôvodne ako Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA a následne túto činnosť realizoval žalobca. 30. Pokiaľ žalovaný namietal, že poukazovanie na predmetnú vzájomnú komunikáciu má byť irelevantné z dôvodu, že pochádza z času, kedy prebiehala spolupráca ešte medzi Ing. Ondrej Králik - OK PRIMA a žalovaným, odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Ako súd prvej inštancie správne konštatoval práve z tejto komunikácia vyplýva potvrdenie vzájomnej spolupráce, ako aj potvrdenie dohodnutého delenia zisku a žalovaný uvedené nedostatočne sporoval, keď neuviedol, žiadne svoje skutkové tvrdenia, ako mala spolupráca prebiehať, resp. k akej zmene v dohode malo medzi stranami dôjsť. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že následne došlo k modifikácii tejto spolupráce na žalobcu, čo je potvrdené, aj skutočnosťou, že žalovaný predmetné žalované faktúry nesporoval a nevracal. Akceptácia zmeny subjektov vyplýva aj z uznania záväzku zo strany žalovaného v podobe čiastočnej úhrady faktúry č. 2021/5/10 tak, ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31.10.2024. 31. K hlavnej odvolacej argumentácii žalovaného, a teda absencii koncentrácie konania zo strany súdu prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie a rozhodnutie, odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka nie je dôvodná. „Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ale pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-160/2015>). Pokiaľ nastane procesná situácia, že odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové (ďalšie) dôkazy, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania tým nie sú dotknuté. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/81/2022, zo dňa 26.04.2023).“ Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátením veci na nové konanie tak strany nie sú limitované tým, že dôkazy nenavrhli v pôvodnom konaní. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania je tak opäť na konajúcom súde a je plne v jeho kompetencii, či ju využije alebo nie. Pokiaľ sa teda súd nerozhodol konanie koncentrovať sudcovskou koncentráciou a pripustil predkladané dôkazy, jeho konanie je plne súladné so zákonom a nemožno ho vyhodnotiť ako postup, ktorý by porušoval právo
na spravodlivý proces, resp. by porušoval nejaké práva účastníka konania. Odvolací súd nevzhliadol skutočnosť, že by sa súd prvej inštancie mal odkloniť od právneho názoru odvolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31.10.2024. 32. Pokiaľ žalovaný namietal rozporuplné odôvodnenie súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti požadované ust. § 220 CSP, je z neho zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie a súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami. Nie sú v ňom rozporuplné časti. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že predmetom fakturácie bola dofakturácia nároku na podiel rozdelenia zisku za celé obdobie vzájomnej spolupráce v pomere 90:10, tak ako to vyplynulo počas konania z vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdené pochybenia v procese samotnej fakturácie zo strany žalobu, odvolací súd konštatuje, že samotné pochybenia vo fakturácií nemajú vplyv na samotný nárok žalobcu na podiel z celkového zisku. Celkový zisk súd prvej inštancie správne vyvodil z predložených faktúr č. 20201034, 20201036, 20201035, 20201033, 20201039, 20201040, 2020043, 20201042, 20201041, 20201044, 20201045, 20211001, 2109001, 2109002, 2109003, 2109004, 2109005, 2109006, 2109007, 2109008, 2109009, 20211004, 20211005, 2109010, 2109011, 20211007, 20211008, 20211009, 2109013, 2109014, 2109015, 20211010, 2109016 a 2109017. Súd prvej inštancie zároveň správne uviedol, že žalovaný uvedené dôkazy nesporoval a pokiaľ sám uvádzal väčší zisk, žalobca chce menší. Z predmetného zisku boli následne odpočítané náklady vo výške 4.573,00 eur. Tento čistý zisk bol následne podkladom pre rozdelenie v dohodnutom pomere 90 : 10. Súd prvej inštancie správne poukázal, že dohoda o pomere rozdelenia zisku vyplýva aj z emailovej komunikácie zo dňa 21.12.2020 (č.l. 275) a 23.12.2020 (č.l. 276). Celkovo tak po doterajších úhradách vo výške 7.800,60 eur ostáva žalovanému uhradiť sumu 2.472 eur s DPH. Pokiaľ žalovaný namieta, že z vykonaného dokazovania má vyplývať, že žalobca mal poskytnúť žalovanému len drobné administratívne služby, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vydávanie novín zabezpečoval žalobca. Sporovanie žalovaného nemožno brať ako účinné, nakoľko sám neuviedol, čo z dohodnutej činnosti žalobca nemal vykonať, resp. čo malo byť predmetom a obsahom záväzku žalobcu. Pokiaľ sa zaviazal na rozdelení zisku v pomere 90 : 10 za nejaký rozsah vykonanej práce, ale neuvedie v čom konkrétnom mal žalobca svoj záväzok nesplniť, nemožno také sporovanie vyhodnotiť ako dôvodné a žalobcovi tak patrí dohodnutý podiel na zisku. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 34. Ako správny potvrdil odvolací súd aj závislý výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca ma plný úspech v spore, a preto mu priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a s poukazom na § 396 ods. 2 CSP aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 35. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 8Cob/62/2025 voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).