Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/175/2025 6122290907 28. 07. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:6122290907.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: O.. P. U., F.. XX.XX.XXXX, J. Q. H. R. X/A, XXX XX T., zastúpenému: Mgr. Milan Kantuľák, advokát, IČO: 42 257 557, so sídlom Na pažiti 19, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 281,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. apríla 2025, č.k. 10C/44/2022 - 125, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 281,62 eura s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu plynu z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovaného. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.V spore pritom rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, keď dospel k záveru, že na vydanie takéhoto rozhodnutia boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Poukázal na to, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia 281,62 € s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného (na adrese R.F. X/A, T.) vzniklo dňa 03.11.2020 podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom č. XXXXXXXXBXXX zaznamenávajúcim spotrebu zemného plynu. Toto meradlo bolo zaslané na znalecké skúmanie znalcovi O.. H. A., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/ PL-XXXX, ktorým bolo potvrdené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovaného. Uvedeným neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný. Túto škodu žalobca vyčíslil na základe § 82 zákona o energetike a Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vyčíslená celkom na sumu 227,40 €. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu a ani žalobca. Predvolanie na pojednávanie mali vykázané riadne a včas dňa 20.01.2025. Svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Prítomný právny zástupca žalovaného preto navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Na základe uvedené, s poukazom na ust. § 137 písm. a), § 278 písm. a) a § 279 C.s.p., dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy, teda išlo o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) C.s.p. Žalobca a ani jeho právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 08.04.2025, pričom na toto pojednávanie boli riadne predvolaní dňa 20.01.2025 a o následku nedostavenia sa na pojednávanie (vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie) boli riadne poučení, a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili. V súlade s ustanovením § 278 C.s.p. na návrh žalovaného v predmetnej sporovej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a podanej žalobe vyhovieť. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem vecnej stránky sporu poukázal na to, že súd prvej inštancie, ktorý rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, postupoval čisto v súlade s gramatickým výkladom zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) a neposudzoval sporovú vec s ohľadom ku konkrétnym okolnostiam. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal na Okresný súd Bratislava III dňa 11.4.2022, teda pred viac ako 3 rokmi. Výzva na vyjadrenie k podanému odporu žalovaného mu bola doručená dňa 26.7.2022 a k podanému odporu sa vyjadril osobitným podaním zo dňa 16. 9. 2022 po tom, čo zabezpečil osobitné vyjadrenia znalca k námietkam žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že bol v konaní aktívny, mal záujem na prejednaní sporu a svoje tvrdenia v celom rozsahu preukázal. Vyjadrenie k podanému odporu žalovanému bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené do elektronickej schránky dňa 23.11.2022 a to uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia s tým, že sa mal možnosť k uvedenému vyjadreniu vyjadriť, a to v lehote 10 dní od doručenia. Toto žalovaný neurobil, k jeho vyjadreniu sa nijakým spôsobom nevyjadril ani samostatným podaním a ani na nariadenom pojednávaní. Zároveň žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a na nariadenom pojednávaní zotrval na svojej nepreukázanej argumentácií. Súd prvej inštancie v tejto sporovej veci nariadil prvé pojednávanie až na deň 8.4.2025, na ktorom rozhodol o napadnutom rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Civilný sporový poriadok upravuje rozsudok pre zmeškanie (nazývaný aj kontumačný rozsudok) ako osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom pasivity procesných strán (t. j. žalobcu alebo žalovaného) v sporovom konaní. Pod pasivitou je potrebné chápať neplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená nepodanie vyjadrenia k žalobe, či tak v prípade žalobcu ako aj žalovaného nedostavenie sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej neúčasti vážnymi okolnosťami. Na to, aby súd mohol takýmto rozsudkom rozhodnúť v neprospech jednej zo sporových strán však musia byť splnené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri rozhodovaní skúmal len splnenie zákonom ustanovené podmienky vydať rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby prihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci. Nesprávnosť postupu súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ako najvyšších súdnych autorít. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 89/2021: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu, či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v situácii, ak sa procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi dôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo“ Obdobne uvedené skonštatoval Ústavný súd aj v náleze zo dňa 29. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 373/2020. Aj podľa Uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 4.6.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22: „nie je žiadúce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch
strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ Podľa Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2022 sp. zn. 2Obdo/54/2022: „Súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, okrem splnenia formálnych predpokladov uvedených v § 273 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné.“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2022 sp. zn. 2Obdo/54/2022 bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2023 pod č. 2. Žalobca ďalej poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2024, sp. zn. 5Cob/36/2024, v ktorom krajský súd uvádza nasledovné: „41. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 288/2021, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3. júna 2021 sp. zn. III. ÚS354/2021, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 89/2021). S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) dovolací súd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a teda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mali súdy nižšej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku.Za účelné považuje dovolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. /Sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023/. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že procesný inštitút- kontumačný rozsudok neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní ani k sankcionovaniu akejkoľvek neúčasti procesnej strany na súdom nariadenom pojednávaní, ale slúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci. Tento inštitút pritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová strana závažným spôsobom procesne nečinná. Je pritom potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti prejednávanej veci, vrátane toho, či uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. Uvedené právne závery sú podľa názoru žalobcu aplikovateľné aj v situácii, ak sa v konaní inak aktívny žalobca nedostaví na pojednávanie a z dosiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba je dôvodná. Uvedené platí najmä vtedy ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa strana sporu riadne dostavila, strana sporu nebola v konaní inak nečinná a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie - ak by jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé. S poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na vecnú opodstatnenosť podanej žaloby žiadal odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V prvom rade namietol, že odvolanie žalobcu neobsahuje vymedzenie odvolacieho dôvodu voči rozsudku pre zmeškanie, tak ako to vyžaduje ust. § 356 písm. b) C.s.p. Žalobca totiž obmedzil svoje vymedzenie a odôvodnenie prípustnosti odvolania na odcitovanie ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p., ktoré doplnil dôvodom: „rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné“ Odvolanie žalobcu z ním uvedených dôvodov je podľa ust. §365 písm. b) C.s.p. preto neprípustné. Ohľadom tvrdení žalobcu o tom, že mu spôsobil škodu neoprávneným odberom zemného plynu ako prevádzkovateľovi siete, podotkol, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pripojenej do distribučnej sústavy, pozemku na ktorom bol umiestnený plynomer, je na základe prevodu uskutočneného dňa 25.07.2019 D. C., F. XX, XXX XX T.I., ako to vyplýva z verejnej evidencie katastra nehnuteľností. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal akým spôsobom mu mal spôsobiť škodu za predmetné fakturačné obdobie roka 2020 (až do demontáže
plynomeru dňa 03.11.2020) na nehnuteľnosti, ku ktorej nemal žiadny vzťah a ani ju neužíval. Ani z podaného odvolania sa nedozvedel dôvody neúčasti žalobcu na otvorení pojednávania v tejto veci dňa 08.04.2025. Žalobca svoju neúčasť nijako neospravedlnil, a to ani dodatočne, ako káže slušnosť a predpisuje Civilný sporový poriadok. Naopak, žalobca arogantne považuje inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu za obsoletný a navyše sa svojim návrhom mimo C.s.p. dožaduje vydania meritórneho rozsudku odvolacím súdom v jeho prospech. Na základe uvedeného uzavrel, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správnym a patrične odôvodneným rozhodnutím. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie v danej veci žalobu zamietol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom žalobca v odvolaní namieta, že na jeho vydanie neboli splnené podmienky. Aj odvolací súd sa preto pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní sústredil výlučne na posúdenie tejto otázky. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namieta, že odvolanie žalobcu nie je prípustné, nakoľko neobsahuje vymedzenie odvolacieho dôvodu voči rozsudku pre zmeškanie, tak ako to vyžaduje ust. § 356 písm. b) C.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka nie je opodstatnená. Hoci je pravdou, že žalobca v odvolaní nedefinoval odvolací dôvod zhodne s textom predmetného ustanovenia, z obsahu jeho odvolacích námietok celkom nepochybne vyplýva, že okrem argumentácie smerujúcej k vecnej stránke sporu namieta i to, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neboli splnené podmienky, keďže bol v spore aktívny. Odvolací súd preto nemá žiadnu pochybnosť o tom, že odvolanie žalobcu je prípustné, keď bolo podané z dôvodov vyžadovaných ustanovením § 356 písm. b) C.s.p. Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nielen prípustné, ale aj dôvodné. 6. Podľa § 278 C.s.p., v znení účinnom v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. 7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobu možno zamietnuť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu iba ak sa žalobca na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Poslednou podmienkou je návrh žalovaného na vydanie takéhoto rozsudku. 8. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa na pojednávanie konané dňa 08.04.2025 nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, ako i to, že žalovaný prítomný na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť rozsudkom pre zmeškania žalobcu. Nakoľko žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, zostávalo pre účely splnenia predpokladov pre rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, posúdiť, či na to boli v danej veci splnené aj všetky ďalšie podmienky. 9. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri skúmaní splnenia podmienok na rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu zohľadnil iba formálne predpoklady vyplývajúce výslovne z ust. § 278 C.s.p. a v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít už neprihliadal so zreteľom na účel a zmysel daného ustanovenia na predchádzajúci priebeh konania, správanie žalobcu a jeho procesnú aktivitu. 10. Účel a zmysel ustanovenia § 278 C.s.p. vyplýva už z dôvodovej správy k tomu ustanoveniu, v zmysle ktorej zákonodarca rozsudok pre zmeškania žalobcu (rovnako ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného) koncipoval ako sankciu za procesnú pasivitu, a to najmä so zreteľom na kontradiktórnosť sporového konania, vyžadujúcu procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako. Podľa názoru komentárovej literatúry (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) pritom, cit.: „Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní (v mimosporových konaniach vydanie tzv. kontumačného rozsudku neprichádza do úvahy). V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany“. 11. Otázka splnenia materiálnych podmienok pre rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu bola často predmetom rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Z takto ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 121/2021 zo dňa 22.07.2021). Podľa záverov vyslovených v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 pritom ak aj sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 C.s.p., nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 C.s.p. je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „Na pojednávaní rozhodne“ ustanovenia § 278 C.s.p. je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút iba v prípadoch, v ktorých je strana sporu skutočne nečinná, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že proti kontumačnému rozsudku (okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie) nie je možné podať riadny opravný prostriedok, teda jedná sa o „definitívne“ ukončenie sporu (bez zohľadnenia skutkových a právnych tvrdení a námietok). (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp. zn. 6Co/202/2022 zo dňa 22.11.2023) 12. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ak sa žalobca, zastúpený advokátom, síce v danej veci na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, avšak do daného pojednávanie bol v spore aktívny, po podaní žaloby sa vyjadroval a predkladal dôkazy, neboli splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. na danom pojednávaní. Žalobca sa totiž, ako na to opodstatnene poukazuje aj v podanom odvolaní a ako to vyplýva z obsahu spisu, v primeranej lehote riadne vyjadril k podanému odporu podaním zo dňa 16.9.2022 po tom, čo si zabezpečil osobitné vyjadrenia znalca k námietkam žalovaného, pričom k svojmu vyjadreniu doplnil aj ďalšie dôkazy, teda je zrejmé, že bol v konaní aktívny a mal záujem na prejednaní sporu. Za daného stavu potom, v zmysle vyššie citovanej judikatúry, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, no tiež Ústavného súdu SR, na ktoré žalobca odkázal v odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zjavnú a nepochybnú aktivitu žalobcu v spore a tým prejavený záujem na riadnom prejednaní a rozhodnutí veci, neboli splnené materiálne podmienky na rozhodnutie v tomto spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Ak pritom súd v spore rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, zamedzí tým žalobcovi v realizácii prevažnej väčšiny jeho procesných práv, čo má nepochybne za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 13. Vychádzajúc z uvedeného potom, keď v danej veci neboli splnené všetky podmienky na rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu (§ 278 C.s.p.) došlo zamietnutím podanej žaloby napadnutým rozsudkom k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd spor meritórne prejedná a rozhodne, pričom obom stranám sporu poskytne v súlade s dotknutými ustanoveniami Civilného sporového poriadku priestor na uplatnenie všetkých ich procesných práv v takom rozsahu, aby nebolo porušené ich právo na spravodlivý proces. 14. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).