Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/89/2025 6122456951 27. 05. 2026 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2026:6122456951.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o., IČO: 47 529 415, Bratislava, Silvánska č. 5450, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č. 4, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Bratislava, Palárikova č. 15, o zaplatenie sumy 3.477,66 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 27. februára 2025, č.k. B1-36 Cb 106/2022-210, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 27. februára 2025, č.k. B1-36 Cb 106/2022-210, vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 60,- € s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 4.1.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 84,48 %. odôvodnenie: 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.2.2025, č.k. B1-36 Cb 106/2022-210, I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 210,- € s 6,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 210,- € od 4.1.2023 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným mu na ďalšie konanie dňa 16.12.2022 v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.477,66 € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.4.2022 vznikla škodová udalosť na vozidle s EČ: V. (ďalej len „vozidlo poškodeného“), ktorého majiteľom v čase vzniku škody bola U., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom V. V., F. č. XXXX/XX, (ďalej len „poškodená osoba“ alebo „poškodená“). Škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČ: V. (ďalej len „vozidlo škodcu“), ktoré malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného (zmluva č. PZ P ktorý zaevidoval poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX. K škodovej udalosti došlo tak, že vozidlo škodcu v Banskej Bystrici, na U. pri Obchodnom centre Lidl, narazilo prednou časťou do vozidla poškodenej, čím došlo k stretu a následnej škode. Medzi ním a žalovaným nie je sporná skutočnosť, že za škodu zodpovedá práve škodca. Poškodená osoba po nehode odovzdala vozidlo do servisného strediska Portas spol s r.o., IČO: 36 029 289, prevádzka Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 11, (ďalej len „servis“ alebo „opravca“), ktorý vykonal opravu vozidla. Vozidlo bolo odvezené do servisu dňa 2.5.2022 a oprava vozidla trvala do dňa 2.9.2022. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 12.9.2022 a pripísané
finančné prostriedky na účet servisného strediska boli až dňa 13.9.2022, poškodená osoba si mohla prevziať vozidlo až dňa 13.9.2022. Poškodená osoba si zapožičala od neho náhradné vozidlo, pretože ho nevyhnutne potrebovala na plnenie si svojich pracovných a súkromných povinností. Trvanie nájmu náhradného vozidla bolo odo dňa 26.5.2022 do 13.9.2022, v celkovej dĺžke 111 dní, v cene 55,- €/ deň. Dňa 13.9.2022 vystavil faktúru č. XXXXXXXX za prenájom vozidla v celkovej sume 6.234,98 €; suma 6.105,- € za prenájom (55,- €/deň x 111 dní), suma 49,99 €/kus za pristavenie náhradného vozidla a odovzdanie náhradného vozidla podľa požiadaviek nájomcu, spolu v sume 99,98 €. Poškodená osoba mu taktiež uhradila administratívne poplatky za predlžovanie nájmu vozidla vo výške 10,- €, keď sa zmluva o nájme predlžovala trikrát, spolu teda v sume 30,- €. Poškodená osoba nemala možnosť dopraviť sa po náhradné vozidlo do jeho prevádzky ako prenajímateľa, preto využila možnosť pristavenia vozidla na miesto podľa požiadaviek nájomcu. Spolu poškodená osoba uhradila sumu 6.234,98 €. Pôvodná dĺžka nájmu v zmluve bola dohodnutá medzi stranami od 26.5.2022 do 26.6.2022, následne dodatkom č. 1 bola dĺžka nájmu predĺžená do dňa 26.7.2022, dodatkom č. 2 do dňa 26.8.2022 a dodatkom č. 3 do dňa 26.9.2022. Dobu opravy žiaľ nedokázala poškodená žiadnym spôsobom ovplyvniť. Viacnásobne sa vtedy ešte v pozícii zástupcu poškodenej dopytoval, z akých dôvodov oprava ešte nebola realizovaná, no odpoveď servisu bola vždy, že čaká na dodanie dielov potrebných na opravu. Túto skutočnosť však poškodená osoba nedokázala nijakým spôsobom ovplyvniť, dokonca túto situáciu nemal ako ovplyvniť ani samotný opravca. Následne dňa 13.9.2022 poškodená postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky svoje nároky na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX na neho (ďalej aj len „zmluva o postúpení“), čím je v konaní aktívne vecne legitimovaný. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný listom zo dňa 13.9.2022. Listom zo dňa 19.9.2022 vyzval žalovaného k úhrade plnenia na sumu 6.234,98 € za vyššie uvedené náklady. Žalovaný ho listom zo dňa 5.10.2022 informoval, že náklady uhrádza iba vo výške 2.757,32 €, poistné plnenie krátil spolu o sumu 3.477,66 €, pričom krátené položky boli: neprimerané náklady na náhradné vozidlo v sume 3.375,- €, rozdiel technických hodnôt v sume 52,64 €, zníženie 0,01 €/kilometer v sume 20,02 € a administratívne poplatky v sume 30,- €. K položkám prevzatia a odovzdania vozidla v celkovej výške 99,98 € sa žalovaný nevyjadril. Z uvedených položiek nerozporuje krátenie plnenia o sumu 52,64 €, ostatné položky rozporuje a má za to, že boli neoprávnene krátené. K sume 20,02 € za zníženie uviedol, že nie je jasné, z akého dôvodu vykonal žalovaný zrážku o 0,01 €/kilometer, keď vykonal už zrážku za zníženie rozdielu technických hodnôt v sume 52,64 €. K dennej sadzbe ktorú žalovaný rozporoval a priznal 30,- €/deň namiesto fakturovaných 55,- €/deň, konštatoval, že poškodená osoba nie je povinná skúmať všetky cenníky autopožičovní v okolí. Žalovaný očividne vybral tú najlacnejšiu, od ktorej vyvodil záver a aplikoval ho na likvidáciu tejto poistnej udalosti. K počtu dní zopakoval, že nebolo v silách servisu opraviť vozidlo skôr, nakoľko servis čaká na dodanie dielov. Táto skutočnosť, že v tomto období bolo dielov nedostatok, nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorému takýto stav bol vnútený zásahom škodcu. K nevyjadreniu sa žalovaného k nároku na sumu 49,90 € za pristavenie náhradného vozidla a odovzdanie náhradného vozidla uviedol, že poškodená osoba tým, že mala poškodené vozidlo, nemala sa ako dopraviť do sídla prenajímateľa, takže uvedený nárok vznikol v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou a musí byť zahrnutý do náhrady škody. Žalovaná suma spolu predstavuje rozdiel medzi vystavenou faktúrou č. XXXXXXXX vo výške 6.234,98 € poníženú o to, čo žalovaný už plnil vo výške 2.757,32 € v zmysle svojho listu zo dňa 5.10.2022, t. j. spolu sumu 3.477,66 €. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15. dňovej lehoty podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom splatnosť záväzkov nastala dňom 19.10.2022, keďže dolikvidáciu poistnej udalosti ukončil dňa 4.10.2022 (listom zo dňa 5.10.2022), takže dňom nasledujúcim po uplynutí 15.dňovej lehoty sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 3.477,66 €, z dôvodu ktorého žiadal priznať aj úrok z omeškania odo dňa 20.10.2022. 1.2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 9.11.2022, sp.zn. 10 Up 1298/2022, platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. 2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. g/, § 4 ods. 4, § 11 ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 415, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, ods. 2, § 151 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 178 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, ods. 2, § 204 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), dôvodiac čiastočnou dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce k vzniku skutočnej škody na strane poškodenej - právneho predchodcu žalobcu, t. j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nespornou bola skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky medzi poškodenou a žalobcom a toto bolo oznámené žalovanému, ako aj opodstatnenosť nepriznania sumy 52,64 € žalovaným, čo uviedol samotný žalobca už v podanej žalobe, hoci tento nárok zahrnul do žalovanej istiny. Sporným zostalo posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, skutočnosti či žalobcom uplatnené nároky sú nárokmi, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, či sa jedná o náklady nevyhnutne a účelne vynaložené a či žalovaným vyplatená suma zodpovedá skutočnej škode vzniknutej v rámci prenájmu náhradného motorového vozidla po dobu, kedy bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý bol predmetom žaloby poukázal na pojem škoda s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 M Cdo 23/2008. Medzi poškodeným a poisťovateľom v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká iba medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v citovanom zákonom ustanovení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému (viď bod 38. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2022, sp.zn. 4 Obdo 2/2021 a uznesenie zo dňa 16.8.2022, sp.zn. 5 Obdo 32/2021). V konkrétnom prípade pôvodný nárok poškodenej voči škodcovi je nárokom vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý je možné uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy); b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky uverejnené pod č. Rc 7/92, zo dňa 30.3.2010, sp.zn. 25 Cdo 3911/2007 i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016, sp.zn. 3 M Cdo 3/2015, v zmysle ktorých je rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, obmedzený hľadiskom účelnosti, teda musí sa jednať o náklady nevyhnutne potrebné a zároveň je nevyhnutným predpokladom, aby takéto náklady boli vynaložené účelne. Dôkazné bremeno preukázania nároku uplatňovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je na žalobcovi, ktorý svoj nárok musí riadne preukázať. Ďalej vysvetlil, čo je účelom náhradného motorového vozidla, čo sa považuje za podstatné pri posúdení primeranosti dĺžky doby prenájmu, ako ceny nájmu. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu dôvodil, že túto neovplyvňuje skutočnosť, či žalobca pre účely svojho podnikania disponuje motorovými vozidlami, ktoré má vo svojom vlastníctve alebo si tieto prenajíma od tretej osoby. Aktívna legitimácia žalobcu sa odvíja od skutočnosti, že mu bola poškodenou postúpená pohľadávka na náhradu škody vzniknutá konkrétnou škodovou udalosťou, pričom nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2022 nemala byť platným právnym úkonom, preto považoval žalobcu za aktívne legitimovaného uplatňovať si daný nárok v tomto spore. Trvanie nájmu náhradného vozidla bolo odo dňa 26.5.2022 do 13.9.2022, teda v celkovej dĺžke 111 dní, pri cene denného nájmu 55,€. Vo vzťahu k duplicitnému uplatneniu si nároku za nájom náhradného motorového vozidla v období od 26.5.2022 do 27.0.2022 poukázal na skutočnosť, že žalovaný preukázal dĺžku nájmu, za ktorú ním bolo poškodenej vyplatená náhrada škody za nájom náhradného motorového vozidla zo strany SetCar sk a.s., keď samotná výplata tohto nároku medzi stranami napokon ani nebola sporná. Sporným bolo podľa mienky žalobcu jedine to, či si duplicitne nárok uplatnila spoločnosť SetCar sk a.s. alebo žalobca. V tomto smere odkázal na bod 43. odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom vysvetlil povahu nároku, ktorý bol postúpený na žalobcu. Je to primárne osoba poškodenej, komu patrí nárok na náhradu škody a v rozsahu v akom bol tento priamo poškodenou uplatnený nárok uspokojený zo strany žalovaného (i za dni 26. a 27.5.2022) už nemohol prejsť na žalobcu nárok na náhradu škody, keďže takýmto nárokom (v uvedenom rozsahu) v čase postúpenia už poškodená voči žalovanému nedisponovala, resp. poukázaním náhrady škody v tomto rozsahu žalovaným priamo poškodenej tento nárok zanikol. S poukazom na uvedené nepriznal žalobcovi nárok v trvaní uvedených dvoch dní. K samotnej dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla uviedol, že je rozdiel, či si poškodený uplatní svoj nárok na
náhradu škody u žalovaného tzv. rozpočtom, alebo podľa doložených faktúr za opravu. Voľba tohto nároku je plne v dispozícii poškodeného, pričom je potrebné si uvedomiť, že konzekvencie z toho vyplývajúce a vzťahujúce sa na spôsob likvidácie konkrétnej škodovej udalosti nie sú totožné. V prípade, že poškodený žiada vyplatiť plnenie podľa doložených faktúr za opravu, je zrejmé, že poškodený si zvolil spôsob náhrady škody opravou, teda navrátením poškodeného motorového vozidla do pôvodného, prevádzkyschopného stavu. V takomto prípade je skutočnou škodou suma vynaložených nákladov na opravu, pri zachovaní kritéria nevyhnutnosti a účelnosti. Pokiaľ si však poškodený žiada vyplatiť plnenie rozpočtom, v takomto prípade je zrejmé, že si poškodené motorové vozidlo opraviť dať nemieni (čo je jeho právo a nie povinnosť), prípadne že si ho mieni opraviť iným spôsobom, ako prostredníctvom servisu, typicky napríklad svojpomocne. V takomto prípade dochádza zo strany poisťovní k výpočtu nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na opravu poškodeného motorového vozidla kalkulačným programom. Rozsah nárokov, ktoré je žalovaný ako poisťovateľ škodcu povinný vyplatiť za samotného škodcu určuje samotný poškodený, ktorý žiada o vyplatenie náhrady škody určenej podľa rozpočtu. Uvedené je rozhodujúce aj pre následné posúdenie nároku na náhradu škody spočívajúcu v prenajatí si náhradného motorového vozidla. Mal za to, že v prípade, pokiaľ si poškodený uplatní nárok podľa doložených faktúr, je aplikácia kalkulačného programu zo strany poisťovne maximálne podporným prostriedkom pre kontrolu nevyhnutnosti a účelnosti samotnej opravy. Pri plnení rozpočtom má však kalkulácia oveľa väčší význam, keďže žalovaný v takomto prípade nemá k dispozícii žiadne verifikovateľné údaje o tom, aká je skutočná výška náhrady škody, keďže spravidla nedochádza k oprave poškodeného motorového vozidla u relevantného opravcu (autorizovaný, či neautorizovaný servis). V danom prípade si síce poškodená uplatnila svoj nárok rozpočtom, na základe čoho jej aj bolo žalovaným poskytnuté plnenie vo výške 5.176,38 € v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.5.2022, no zároveň si nechala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise Portas, spol. s r.o. Nárok na náhradu škody spočívajúci v nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla nebol predmetom tohto sporu, považoval však za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný aj napriek tomu, že plnil rozpočtom, po predložení faktúry zo servisu doplatil nárok do výšky skutočnej škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na opravu, takže napokon likvidoval predmetný nárok na základe doloženej faktúry za opravu, rešpektujúc spôsob likvidácie zvolenej si poškodenou. Žalovaný následne v rámci uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcom v nákladoch vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla vychádzal síce z kalkulácie, no zároveň postupoval spôsobom, že zohľadňoval skutočnosť, že samotné poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v konkrétnom autoservise, zohľadňoval skutočnosť kedy bol konkrétnemu servisu dodaný posledný náhradný diel potrebný pre jeho opravu a v konečnom dôsledku zohľadňoval aj časové údaje opravcu uvedené v rámci ním vystavenej faktúry za opravu, pri stanovení celkovej doby opravy. Žalovaný pri likvidovaní tejto časti náhrady škody postupoval tak, ako keď likviduje škodu na základe predložených faktúr. Keďže si sám žalovaný zvolil tento postup, ktorý je pre poškodenú bez pochýb výhodnejší, ako keby mal striktne zotrvať na likvidácii škody rozpočtom, ním predložená kalkulácia je pre súd síce relevantná, avšak v takomto prípade je nevyhnutné zohľadniť aj judikatórne závery vyslovené vo vzťahu k účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v prípadoch, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádza v opravovni. V tomto smere súd odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2023, sp.zn. 1 Cob 71/2021 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022. Mal potom za to, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodenej prestáva existovať potreba náhradného motorového vozidla. Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, t. j. de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodenej na ďalšie používanie. V danom prípade bol žalobca od počiatku v konaní právne zastúpený. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že „Vozidlo bolo odvezené do servisu dňa 2.5.2022 a oprava vozidla trvala do dňa 2.9.2022. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 12.9.2022 a pripísané finančné prostriedky na účet servisného strediska boli až dňa 13.9.2022, poškodená osoba si mohla prevziať vozidlo až dňa 13.9.2022.“ Následne vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol skutkové tvrdenia: „K nájmu 20 dní uvádzame, že od 3.9.2022 - 13.9.2022 nebolo možné si vozidlo prevziať, nakoľko vozidlo bolo zadržané až do dňa vyplatenia poistného plnenia zo strany žalovaného....Poškodená osoba musela teda čakať na vystavenie krycieho listu, nakoľko nemala peniaze na úhradu a servis uplatnil zádržné právo, ako krytie svojej pohľadávky. To musí ísť na ťarchu škodcu, nie poškodeného, prípadne servisu.“ Žalobca tak skutkovo vymedzil,
že oprava vozidla trvala do dňa 2.9.2022, ktorá skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 žalobca po prvýkrát uviedol hypotézu, postavenú na „vlastných skúsenostiach“ ohľadne toho, či vôbec bolo poškodené motorové vozidlo opravené dňa 2.9.2022 a túto svoju hypotézu, teda ani nie relevantné skutkové tvrdenie, chcel preukázať výsluchom poškodenej, konateľa a prijímacieho technika spoločnosti Portas spol s r.o. Začal polemizovať zo skutkovým stavom tak, ako ho sám zadefinoval v rámci písomnej časti konania a ktorý žalovaný nerozporoval. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán a na zmenu v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany zhodli, súd neprihliada. Nesúhlasil s doplnením dokazovania v tomto smere, hoci odročoval pojednávanie na ďalší termín z dôvodu, že žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť navrhovaným doplnením dokazovania preukázané. Súd v žiadnom prípade nemôže vykonať dokazovanie na preukázanie hypotetických skutočností, ktoré v čase navrhovaného dokazovania nie je strana sporu schopná ani len relevantne tvrdiť. V rámci sporového konania sa dokazovanie vykonáva za účelom preukázania tvrdených skutočností, ktorých spornosť má byť vykonaným dokazovaním odstránená. V danom prípade žalobca neprodukoval relevantné skutkové tvrdenia o tom, že oprava motorového vozidla nebola ukončená dňa 2.9.2022, vyslovil jedine pochybnosť o tomto (ním zadefinovanom) skutkovom stave vychádzajúcu z jeho vlastných skúseností. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o hypotézu, táto ani nemohla byť relevantne spochybnená protistranou, preto absolútne nepripadal do úvahy taký postup, ktorým by pristúpil k dokazovaniu uvedenej hypotézy. Následne, po poučení o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, že na akékoľvek ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazy po uvedenom pojednávaní nebude prihliadať, žalobca začal v spore produkovať novú skutkovú argumentáciu o tom, z akého dôvodu podľa jeho názoru nebola skončená oprava poškodeného vozidla už dňa 2.9.2022, ale až dňa 13.9.2022. Vo vzťahu k uvedenému s odkazom na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania, neprihliadol na žiadne nové skutkové tvrdenia a dôkazy predkladané žalobcom po pojednávaní konanom dňa 29.10.2024. K uvedenému dodal, že žalobca uviedol, že ním produkované skutkové tvrdenie o tom, že zo strany opravcu bolo realizované zádržné právo, boli uvedené rovnako tak vychádzajúc zo „skúseností,“ a teda nie z reálneho skutkového stavu. V tejto súvislosti je to ale žalobca, kto je zodpovedný za vymedzenie skutkových okolností, z ktorých vyvodzuje svoj nárok s poukazom na ustanovenie § 150 C.s.p. Neobstojí ani obrana žalobcu o tom, že nemal k dispozícii skutkové tvrdenia a potrebné dôkazy od poškodenej, od ktorej nadobudol predmetnú pohľadávku, pretože prevod pohľadávky so všetkými potrebnými náležitosťami, v danom prípade teda s poskytnutými úplnými skutkovými tvrdeniami potrebnými pre uplatnenie daného nároku súdnou cestou, je zmluvnou záležitosťou postupcu a postupníka. V danom prípade tak následok toho, že žalobcovi nemali byť uvedené relevantné skutkové okolnosti oznámené postupcom včas, môže byť maximálne riešený zodpovednostnými nárokmi v rámci ich vzájomného zmluvného vzťahu, no nie je to v žiadnom prípade relevantný dôvod na to, aby žalobca namiesto pravdivých skutkových tvrdení uvádzal skutočnosti vyabstrahované z jeho „skúseností“ a nie z reálneho skutkového stavu. Toto žalobcom uvedené tvrdenie o tom, prečo neuviedol nové skutkové tvrdenia a nepredložil dôkazy, resp. nenavrhol vykonanie dôkazov na preukázanie týchto nových skutočností už skôr, vyhodnotil ako nedostatočný dôvod, ktorý neospravedlňuje to, že tieto tvrdenia a dôkazy predložil oneskorene. V tomto smere nevidel žiadny dôvod nezotrvať na aplikovanej sudcovskej koncentrácii. V prípade takejto zmeny skutkových tvrdení, pokiaľ by aj na ne prihliadal, by bolo potrebné navrhnúť kvalitatívnu zmenu žalobu podľa ustanovenia § 140 ods. 2 C.s.p., ktorú žalobca nenavrhol, z dôvodu ktorého by nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať na tieto zmenené skutkové tvrdenia a dôkazy preukazujúce, resp. navrhované za účelom preukázania týchto tvrdení. Vzhľadom na uvedené potom vychádzal zo skutkového stavu zadefinovaného žalobcom tak, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené dňa 2.9.2022, pričom tvrdenie o uplatnení zádržného práva opravcom, ktoré bolo relevantným spôsobom rozporované žalovaným, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a keďže z týchto skutkových tvrdení vyvodzoval v konaní pre seba priaznivé následky, teda dôkazné bremeno ich preukázania spočívalo na žalobcovi. Ak by sa aj jednalo o zádržné právo, toto by bolo možné uplatniť iba na zabezpečenie splatnej pohľadávky. Žalobca však nepreukázal, že by mal autoservis splatnú pohľadávku voči poškodenej, keďže ak by si autoservis uplatnil zádržné právo na zabezpečenie nesplatnej pohľadávky voči poškodenej, konal by protiprávne a všetky výdavky s tým spojené si musí poškodená uplatňovať voči autoservisu, ktorý by konal pri takomto výkone zádržného práva svojvoľne v rozpore so zákonom, nie však voči žalovanému ako poisťovateľovi prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej. Aj v prípade, že by sa poškodená dohodla s opravcom, že ten jej vydá opravené motorové vozidlo až po poskytnutí náhrady škody zo strany poisťovateľa škodcu, išlo by o výsledok zmluvného dojednania medzi poškodenou a autoservisom v zmluve o dielo, nie o priamy dôsledok vzniknutých poškodení,
za ktoré zodpovedá škodca. Medzi vznikom nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla na strane poškodenej po ukončení opravy jej vlastného motorového vozidla a porušením právnej povinnosti škodcom (vinníkom dopravnej nehody) neexistuje príčinná súvislosť, preto tieto výdavky poškodenej na prenájom náhradného motorového vozidla po ukončení opravy jej vlastného motorového vozidla nepredstavujú skutočnú škodu, za ktorú zodpovedá škodca a ktorú by bol žalovaný za škodcu povinný nahradiť zo systému povinného zmluvného poistenia. Dospel potom k záveru, že uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 3.9.2022 do 13.9.2022, t. j. 11 dní, je nedôvodný. Ďalej konštatoval, že žalovaný nepriznal v rámci uplatnenej dĺžky nájmu náklady za 20 dní nájmu, pričom s ohľadom na dodanie posledného náhradného dielu, zohľadňujúc časové údaje z kalkulácie, ako aj uvedené samotným opravcom, priznal plnenie až do dňa 24.8.2022. S poukazom na už uvedenú argumentáciu v bode 57. mal za to, že nevyhnutne a účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla sú v danom prípade, keď poškodený likvidoval škodovú udalosť na základe predložených faktúr a zohľadňoval samotnú skutočnosť, koľko času strávilo poškodené vozidlo v opravovni čakaním na posledný náhradný diel, nákladmi vynaloženými až do momentu ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, teda do dňa 2.9.2022 (vrátane). Závery zo žalovaným predloženej kalkulácie by boli smerodajné, ako už uviedol, v prípade, že by žalovaný likvidoval škodovú udalosť na základe pôvodne poškodenou uplatnenou formou rozpočtu, čo však napokon samotný žalovaný z vlastnej vôle neurobil a zvolil tak pre poškodenú výhodnejší spôsob likvidácie na základe predložených faktúr a z toho vyplývajúcich skutkových okolností ohľadne čakania konkrétneho opravcu na daný náhradný diel. K uvedenému záveru dospel pri zohľadnení skutočnosti, že pokiaľ sa v rámci likvidácie žalovaný po celý čas správal tak, že zmenil spôsob likvidácie na základe faktického konania poškodenej spôsobom, že zohľadňoval opravu poškodeného motorového vozidla v danom servise, plnil na základe predloženej faktúry opravcu, vyvolal v poškodenej legitímne očakávania, že aj pri likvidovaní náhrady škody spočívajúcej v uplatnení nákladov na náhradné motorové vozidlo bude postupovať obdobným spôsobom, čo v konečnom dôsledku čiastočne aj realizoval zohľadnením už uvedeného. Žalovaný ale neoprávnene nepriznal poškodenej, resp. žalobcovi uplatňovaný nárok za nájom náhradného motorového vozidla v rozsahu nepriznaného nájomného za obdobie sedem dní. K preukázaniu nevyhnutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla vo výške 55,- €/deň skúmal, či je uvedená suma za prenájom motorového vozidla obdobného poškodenému motorovému vozidlu obvyklá a primeraná v čase vzniku škody a v mieste vzniku škody. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 predložil cenníky spoločnosti priva (č.l. 127) z bližšie neurčeného dátumu, cenovú ponuku autopožičovne ET Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 20.7.2023 cez platformu iRent, cenník spoločnosti rentcar24 z bližšie neurčeného dátumu. Pri spoločnosti rentcar 24 žalovaný navyše namietal, že sa jedná o autopožičovňu so sídlom v Košiciach, čo je iný región ako ten, odkiaľ je poškodená. Žalovaný predložil súdu spolu s podaným odporom cenníky autopožičovní z daného regiónu s ohľadom na typ poškodeného motorového vozidla z bližšie neurčeného dátumu, čo žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu rozporoval. Následne žalovaný predložil do konania faktúru spoločnosti SetCar sk, a.s., ktorá si za jeden deň nájmu porovnateľného motorového vozidla v danom čase účtovala sumu 30,60 € s DPH, pričom táto spoločnosť pôsobí aj v regióne, kde si poškodená požičala náhradné motorové vozidlo. V predmetnom spore bol žalobca povinný preukázať svoj nárok v zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., avšak nepreukázal, že by výška denného nájomného vo výške 55,- € v danom čase a danom regióne bola primeranou, nakoľko na ním predložené cenníky nemohol prihliadnuť, pretože nebolo preukázané, že sú relevantné z hľadiska daného regiónu a času. Žalovaný zároveň priznanie nájomného vo výške dennej sadzby 30,- €, ako sadzby primeranej v danom mieste a čase, preukázal samotnou faktúrou spoločnosti SetCar sk, a.s., od ktorej mala poškodená zapožičané v poradí prvé náhradné motorové vozidlo a ktorá pôsobí v danom regióne. Mal potom za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania nároku na náhradu škody nad rozsah výšky dennej sadzby nájmu v sume 30,- € s DPH, v kontexte jej primeranosti v danom regióne a čase. K paušálnemu zníženiu 0,01 €/1 km, spolu v sume 20,02 € za náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených km na poškodenom vozidle dôvodil, že tieto náklady považuje za opodstatnené, pretože pokiaľ by poškodená využívala vlastné vozidlo, nevyhnutne by musela vynakladať aj náklady na jeho prevádzku a údržbu v zmysle pokynov výrobcu na obsluhu a údržbu. Vzhľadom k tomu, že nepriznanie sumy 52,64 € ako očakávaného zníženia technickej hodnoty vozidla poškodenej nebolo medzi stranami sporné, v tejto časti uplatneného nároku žalobcovi nevyhovel, keďže v tomto rozsahu nepriznanie danej sumy žalovaným nenamietal a tento jeho postup uznal za správny. Ďalší nárok žalobcu, a to administratívny poplatok za predĺženie nájmu vo výške 3 x 10,- €, teda 30,- €, nepovažoval za nevyhnutne a účelne vynaložený v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
škodcu, nakoľko mal byť súčasťou ceny nájmu a v prípade, ak tomu tak nebolo, jedná sa o náklad, ktorý nemôže ísť na ťarchu škodcu, z ktorého povinného zmluvného poistenia si mieni poškodený tieto úkony v plnej miere uplatniť. K položkám prevzatia a odovzdania vozidla v sume 2 x 49,99 € uviedol, že tieto náklady neboli dohodnuté v nájomnej zmluve v znení jej dodatkov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, prečo v danom prípade bolo potrebné využiť služby pristavenia a odovzdania vozidla práve z jeho strany, ktorý navyše ani nie je z rovnakého regiónu ako právny predchodca žalobcu a ak zároveň pristavenie vozidla je pritom bežná a bezplatná služba subjektov poskytujúcich nájom vozidiel aj v Banskej Bystrici, odkiaľ bola poškodená, čo vyplýva zo žalovaným predložených listinných dôkazov. Bezplatné služby pristavenia a odovzdania vozidla poskytol i prenajímateľ SetCar sk, a.s. pri prvom nájme náhradného vozidla, ako vyplynulo z dotazníka, ktorý vypisovala poškodená. Zdôraznil, že pokiaľ sa poškodená z okresu Banská Bystrica rozhodne pre zapožičanie motorového vozidla od spoločnosti so sídlom v Bratislave, je nutné pristaviť motorové vozidlo, čo vyplýva aj zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe (poškodená sa nemala ako dopraviť do sídla prenajímateľa) najmä v prípade, že má možnosti zapožičania si náhradného motorového vozidla od lokálnych prenajímateľov, keď uvedené náklady štandardne bývajú súčasťou nájomného, ako tomu bolo aj v prípade predchádzajúcej požičovne, od ktorej mala poškodená zapožičané v poradí prvé náhradné motorové vozidlo. Ide tak o nadštandard vzájomne dohodnutý medzi žalobcom a poškodenou, nejedná sa o nutne, nevyhnutne a účelne vynaložené výdavky, ktorých vynaloženie by bolo v príčinnej súvislosti s konaním škodcu a jeho zodpovednosťou. Takéto nároky z uvedeného dôvodu nebolo možné považovať za nároky, ktoré by bol povinný nahrádzať žalovaný zo systému povinného zmluvného poistenia a tak ich musí znášať samotná poškodená. V tejto súvislosti dal do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.2.2018, sp.zn. IV. ÚS 2043/17. Dodal, že ku kompenzácii majetkovej sféry poškodeného v dôsledku škodovej udalosti je potrebné pristupovať v každom jednotlivom prípade osobitne, s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu a zároveň za splnenia predpokladu, že konanie poškodeného nie je excesívne a požadované nároky zodpovedajú skutočnej (takzvane) objektivizovanej škode (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.2.2018, sp.zn. IV.ÚS 2043/17). S ohľadom na uvedené ustálil, že za účelne vynaložené náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda skutočnú škodu je potrebné považovať v danom prípade náklady vo výške 210,- € (výrok I.) ako nájom za nepriznaných sedem dní pri výške denného nájmu 30,- € a vo zvyšnej časti istiny žalobu zamietol (výrok II.) 2.2. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil prvoinštančný súd právne podľa ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., dôvodiac tým, že priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 3.477,66 € od 20.10.2022 do zaplatenia, ktorý žalovaný rozporoval, argumentujúc splnením si svojej povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 214/2020, III. ÚS 215/2020 a III. ÚS 309/2020, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.2.2022, sp.zn. 3 Obdo 27/2021; zo dňa 27.4.2022, sp.zn. 1 Cdo 225/2021 a zo dňa 25.4.2022, sp.zn. 2 Cdo 306/2021. K posúdeniu kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením náhrady škody, odkázal na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2021, sp.zn. III. ÚS 215/2020. Pri správnej aplikácii § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti a 15. dňovej lehoty na plnenie. Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 19.9.2022, preto sa pri aplikácii vyššie uvedených judikatórnych záverov dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý dobrovoľne poškodenej, resp. žalobcovi neuhradil, uplynutím dňa 3.1.2023. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s vyplatením časti poistného plnenia, na ktoré mal žalobca nárok, vznikol mu nárok na úrok z omeškania s plnením peňažnej povinnosti odo dňa 4.1.2023 z priznanej sumy a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania nepriznal, keďže nedôvodnosť istiny v zamietnutej časti znamená automaticky aj nedôvodnosť príslušenstva z nej. 2.3. Vo vzťahu k uplatneným nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € v zmysle obchodnoprávnych predpisov konštatoval, že medzi stranami sporu nejde o žiadny obchodnoprávny vzťah a tak žalobca na túto náhradu podľa predpisov obchodného práva nemá nárok. Predmetom konania je nárok žalobcu, ako právneho nástupcu poškodenej, na náhradu škody, ktorá poškodenej vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, t. j. nárok uplatnený v zmysle ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení a Občianskeho zákonníka. Nejedná sa o vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ale o nárok, resp. vzťah, ktorý priamo vyplýva z uvedených zákonov, preto uvedený nárok zamietol.
2.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol po právnej stránke podľa ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 a čl. 17 C.s.p. Uviedol, že žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej istiny 210,- € s príslušenstvom, čo predstavuje zaokrúhlene 6 % žalovaného nároku; jeho neúspech bol v časti sumy 3.267,66 € s príslušenstvom a v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- €, čo predstavuje zaokrúhlene 94 % žalovaného nároku. Vzhľadom na uvedené by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 % (94 % úspech žalovaného - 6 % neúspech žalovaného, resp. úspech žalobcu = 88 % celkový úspech žalovaného), ale nakoľko zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu mu nepriznal (obdobne viď R 72/2018). 3. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k chybe pri výpočte, nakoľko žalovaný priznal plnenie v mimosúdnom konaní do 24.8.2022 (vrátane), predmetom bol nárok od 25.8.2022 (vrátane) do 2.9.2022 vrátane, takže ide o 9 dní a nie 7 dní, ako je uvedené v bode 64. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu mala byť správne priznaná suma 270,- € (9 dní x 30,- €), namiesto 210,- €. Vytkol prvoinštančnému súdu, že nesprávne posúdil dĺžku nájmu za obdobie od 3.9.2022 do 13.9.2022 s odkazom na dôvody uvedené vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného. Náhradné vozidlo mala poškodená osoba zapožičané až do dňa 13.9.2022, nakoľko sa čakalo zo strany žalovaného na vystavenie tzv. „krycieho listu“ za vykonanú opravu, ktorú vykonala spoločnosť PORTAS spol. s r.o., ako zmluvný partner žalovaného, pričom je bežnou praxou servisov (súdom je táto skutočnosť známa), že do dňa úhrady nebude vozidlo vydané. Taktiež sa súd prvej inštancie nevysporiadal dôkladne s jeho argumentáciou, ktorú prezentoval v konaní (strana 6 vyjadrenia zo dňa 10.1.2025, označené ako „K ods. 25“). V tejto súvislosti poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax v rovnakých prípadoch, kedy sa „čaká na vystavenie krycieho listu“ (rozsudky Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8 Co 113/2024, sp.zn. 14 Co 6/2025, sp.zn. 3 Cob 94/2023, sp.zn. 3 Cob 86/2023, sp.zn. 1 Cob 118/2021, sp.zn. 1 Cob 161/2022, sp.zn. 7 Co 20/2024 a rozsudky Krajského súdu Žilina sp.zn. 11 Co 39/2024, sp.zn. 6 Co 43/2024, sp.zn. 6 Co 77/2024, sp.zn. 9 Co 82/2024, sp.zn. 11 Co 67/2024). Podľa jeho názoru nie je správne, aby poškodená osoba bola donútená uhrádzať si nájomné za vozidlo pri oprave poškodení, ktoré jej spôsobil iný účastník premávky. Navyše z predložených dôkazov vyplynulo že vozidlo bolo schopné opätovnej prevádzky až dňa 13.9.2022, kedy bol namontovaný nový akumulátor tak, ako to uvádzal v podaní zo dňa 10.1.2025. Uvedené vyplýva z e-mailovej správy poškodenej osoby a zákazkovým listom za akumulátor. Aj keby sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že mal tieto skutočnosti uviesť už skôr, prípadne mal podať návrh na zmenu žaloby, tak pokiaľ prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, ktoré prezentoval v žalobe, prípadne vo vyjadrení k odporu, tak došlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia krajských súdov. Dátum vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného nebol rozporovaný a táto skutočnosť vyplýva z e-mailovej komunikácie, doloženej do konania, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. K tvrdeniu súdu prvej inštancie uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku o zádržnom práve konštatoval, že túto skutočnosť tvrdil počas celého konania, keď je všeobecne známe aj súdu z jeho rozhodovacej činnosti, že opravcovia zádržné právo vykonávajú, ak nie je vystavený krycí list alebo uhradená plná suma za opravu. Až ukončením likvidácie poistnej udalosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. dochádza k odškodneniu poškodeného, čo je súdom z ich rozhodovacej praxe známe. Na základe uvedeného potom považuje svoj nárok v časti prenájmu odo dňa 3.9.2022 do 13.9.2022 za dôvodný. Nestotožnil sa ani s dôvodmi uvedenými v bode 67. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o dennej sadzbe za prenájom, nakoľko má za to, že nie je tou stranou v spore, ktorá musí preukázať, že účtovaná sadzba za denný prenájom vozidla bola obvyklá, naopak je žalovaný v konaní zaťažený dôkazným bremenom, aby opačnými dôkazmi preukázal, že účtovaná sadzba je neprimeraná. On, prípadne poškodená osoba je povinná svoj nárok preukázať, ale preukázanie spočíva v doložení faktúry a dokladu o úhrade. Ako právny nástupca pohľadávky preukázal akú sumu zaplatila poškodená osoba za náhradné vozidlo, čím preukázal, že vznikla škoda, kto za škodu zodpovedá a v akej je výške. Žalovaný je ten, ktorý musí opačnými dôkazmi vyvrátiť jeho tvrdenia o neprimeranosti účtovanej ceny. V opačnom prípade by žalovanému stačilo iba všetko v konaní rozporovať a nepodkladať dôkazmi, čo je neúnosné. Neexistovala spoločnosť, ktorá požičiavala rovnaké vozidlo (Volvo V40), prakticky sa mu takýmto postupom prvoinštančného súdu znemožnilo riadne svoj nárok preukázať. Nemôže byť penalizovaný za to, že v danom regióne (Banská Bystrica) nemá konkurenciu, ktorá by poskytovala rovnaké vozidlo. Nerozumie prečo súd prvej inštancie neprihliadol na ním doložené cenníky konkurenčných autopožičovní, ale na cenníky
žalovaného prihliadol a ustálil z nich dennú obvyklú sadzbu na 30,- €/deň, pričom on a ani žalovaný nedoložil žiaden relevantný cenník na vozidlo Volvo V40, z roku 2022 a regiónu Banská Bystrica, na čo poukazoval v podaní zo dňa 10.1.2025. On ale preukázal faktúrou a dokladom o úhrade, aká škoda vznikla a ak mal žalovaný pocit, že Volvo V40 v období máj 2022 až september 2022 v Banskej Bystrici bolo za inú dennú sadzbu ako 55,- €/deň, mal doložiť dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal, čo neurobil. Má za to, že malo byť prihliadnuté na skutočnosť, že ak je jediným subjektom, ktorý poskytuje takéto vozidlo (Volvo V40), ktoré bolo aj predmetom prenájmu, nie je možné ho sankcionovať nepriznaním dennej sadzby prenájmu vozidla iba preto, že nemá konkurenciu, ktorá by v danom regióne poskytovala rovnaké vozidlo. Zároveň je potrebné si uvedomiť aj ďalšie aspekty pri posudzovaní obvyklosti ceny, a to možnosť postúpenia pohľadávky na autopožičovňu a nutnosť „súdenia sa“ s poisťovňou na túto autopožičovňu. Niektoré autopožičovne poskytujú svojim klientom neobmedzené kilometre, niektoré pristavenie vozidla bezplatne, iné zase nevyžadujú zálohu niekoľko stoviek až tisíc eur (depozit), a podobne. Všetky tieto skutočnosti sú samozrejme zohľadnené v dennej sadzbe za prenájom, rovnako aj možnosť postúpenia pohľadávky na autopožičovňu za účelom jej uplatňovania u poisťovateľa. On (vtedy ešte v pozícii autopožičovne) poskytol za jednotnú cenu, bez akejkoľvek viazanosti poškodenej osobe vozidlo a neuplatnil za predčasné vrátenie vozidla žiadnu sankciu. Na dennú sadzbu logicky musí vplývať aj to, že je to práve on, resp. autopožičovňa, ktorá absolvuje za poškodenú osobu uplatnenie práv proti poisťovni a s tým súvisiace činnosti, vrátane takéhoto súdneho sporu, kde riskuje prehru, svoje trovy právneho zastúpenia i protistrany, súdne poplatky, účasti na pojednávaní, trovy dôkazu, a podobne. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením prvoinštančného súdu v otázke pristania vozidla a odovzdania vozidla účtované vo výške 99,98 € a v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2 Cob 9/2018, sp.zn. 2 Cob 97/2018, sp.zn. 3 Cob 202/2020, sp.zn. 4 Cob 228/2019 a Krajského súdu Žilina sp.zn. 7 Co 4/2021, sp.zn. 9 Co 108/2021, v zmysle ktorých sú takéto náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody a sú vynaložené účelne. Nesúhlasil taktiež s posúdením, že od nákladov na náhradné vozidlo je potrebné odpočítať rozdiel v technickej hodnote a 0,01 €/km (zrážka zo strany žalovaného vo výške 20,02 € a vo výške 52,64 €). Toto vyčíslenie nie je žalovaným ničím preukázané, nie je jasné z akého výpočtu vyplýva práve suma 52,64 € a zároveň z akého dôvodu bola vykonaná zrážka za kilometer práve vo výške 0,01 €. Jedná sa o hypotetické sumy, vyčíslenie. Náhrada škody má predstavovať všetky účelne vynaložená náklady v súvislosti so škodou, preto ak poškodená osoba zaplatila za prenájom, má jej byť v plnej miere kompenzovaný, bez odpočítania ničím nepodložených výpočtov žalovaného. Záverom uviedol, že preukázal aká škoda poškodenej osobe vznikla, z dôvodu ktorého poplatok vo výške 10,- € bol účtovaný v primeranej výške a žalovaný nepreukázal, že by iní dodávatelia neúčtovali takýto poplatok alebo nižší poplatok. To, že takýto poplatok nebol dohodnutý v zmluve o nájme neznamená, že nemohol byť zo strany po ústnej dohode naúčtovaný. Domnieva sa, že stačí aj ústna dohoda, čo bol tento prípad. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť; žiadal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, pretože nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočné dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil podľa § 388 C.s.p. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60,- € s príslušenstvom a vo zvyšnej zamietajúcej časti ho potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p. 6. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 8. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil pri výpočte nájmu náhradného vozidla, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi náklady v súvislosti s nájmom motorového vozidla za obdobie od 25.8.2022 do 2.9.2022 vrátane, čo predstavuje 9 dní, nie 7 dní, preto patrí žalobcovi titulom nákladov za nájom motorového vozidla za uvedené obdobie suma 270,- € (9 dní x priznaná suma 30,- €/deň) a nie 210,- € ako priznal súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60,- € s príslušenstvom. O úroku z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky v spojení s § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 4.1.2023, t. j. odo dňa nasledujúceho kedy uplynula žalovanému 15. dňová lehota na plnenie tak, ako je uvedené v bode 78. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 9. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu v jeho odvolaní o tom, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil dĺžku nájmu, keď mu nepriznal náklady za nájom motorového vozidla za obdobie od 3.9.2022 do 13.9.2022. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že medzi vznikom nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla na strane poškodenej po ukončení opravy jej vlastného motorového vozidla a porušením právnej povinnosti škodcu (vinníkom dopravnej nehody) neexistuje príčinná súvislosť. Prvoinštančný súd v bodoch 58. až 63. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlil, z akých dôvodov nemohol za uvedené obdobie žalobcovi priznať ním uplatnený nárok, s ktorým vysvetlením odvolací súd súhlasí a na doplnenie dodáva nasledovné. Poškodená si mohla prevziať svoje motorové vozidlo zo servisu v deň ukončenia jeho opravy dňa 2.9.2022, takže používanie náhradného vozidla po tomto dni nebolo nevyhnutné a účelné z dôvodu vzniknutej škody a jej odstránenia na motorovom vozidle poškodeného v súvislosti so škodovou udalosťou. Ak servis vydal motorové vozidlo poškodenej až po vystavení krycieho listu žalovaným (dňa 13.9.2022), príčinou vzniku nákladov za nájom motorového vozidla za čas po ukončení opravy nebola škodová udalosť, keďže nebolo preukázané, že v uvedených dňoch po ukončení opravy trval nájom náhradného vozidla z dôvodu nemožnosti poškodeného užívať vlastné motorové vozidlo pre existujúcu škodu, ale pre nevyplatenie odplaty za vykonanú opravu. Krycí list predstavuje iba záväzný prísľub poisťovne, že zaplatí poistné plnenie vo vyhlásenej výške, nepredstavuje však úhradu záväzku, či zmenu v osobe dlžníka. Pri nároku podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. To neznamená, že má namiesto poškodeného plniť jeho povinnosť zaplatiť odplatu za vykonanie opravy, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi poškodeným ako objednávateľom opravy a autoservisom ako jej vykonávateľom. 10. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom dennej sadzby za prenájom náhradného motorového vozidla a súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bodoch 65. až 67. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o priznaní sumy 30,- € s DPH ako dennou sadzbou za prenájom náhradného motorového vozidla. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd skúma účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla a obvyklosť ceny nájomného, ak je to medzi stranami sporu sporné. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 3/2015 vyplýva, že pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. V danej veci podľa odvolacieho súdu vychádzal súd prvej inštancie pri určení dennej sadzby za nájom náhradného vozidla správne z cenníkov predložených žalovaným (č.l. 162 spisu), zodpovedajúcim danému miestu a času ako v prípade poškodenej, takže sumu 30,- €/deň na rozdiel od žalobcom požadovanej sumy 55,- €/deň, možno považovať za účelne vynaloženú za nájom náhradného vozidla.
11. Nebolo možné súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak mu nepriznal náklady za pristavenie vozidla, pretože súd prvej inštancie v bode 71. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne odôvodnil prečo považoval tieto náklady za nedôvodné, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 12. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie aj za to, že žalobcom uplatňovaný administratívny poplatok vo výške 30,- € (3 x 10,- €) nebolo v tomto prípade možné považovať za nutne a účelne vynaložený (bod 70. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že takýto poplatok súdy priznávajú a že bol dohodnutý ústne, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, nakoľko vôbec nešpecifikoval, čo takýto poplatok zahŕňal, resp. z akého dôvodu požadoval zaplatenie tohto poplatku práve vo výške 10,- €. Rovnako nepreukázal, že by si tento poplatok dohodol ústne. 13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil aj to, z akého dôvodu nepriznal žalobcovi náklady súvisiace s krátením o technickú hodnotu a 0,01 €/km, s ktorým odôvodnením (body 68. a 69.) odvolací súd súhlasí. K argumentácii žalobcu v odvolaní, že vyčíslenie žalovaným nie je ničím preukázané, že ide o hypotetické sumy a vyčíslenie (52,64 € a 20,02 €) odvolací súd poukazuje na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom vysvetlil, že žalobca nerozporoval nepriznanie poistného plnenia vo výške 52,64 €, ako aj tzv. prevádzkové náklady vo výške 20,02 €. 14. Ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko v odvolaní zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona o povinnom zmluvnom poistení a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. 15. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti tenktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis, svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 16. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 17. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. čiastočne zmenil, podľa ustanovení § 396 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. zmenil i výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,48 %. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 3.477,66 €, bola mu priznaná suma 270,- €, takže bol úspešný v rozsahu 7,76 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 92,24 % a tak čistý úspech žalovaného predstavuje 84,48 % (92,24 - 7,76). 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní čiastočný úspech (žalobcovi bola priznaná suma 60,- €), odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 84,48 % (výpočet uvedený v bode 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia). V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napríklad rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).