Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/126/2024 6123220128 25. 02. 2026 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2026:6123220128.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: RKP plus, s.r.o., Prostějovská 41, 080 01 Prešov, IČO: 47 544 058, zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát, Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie istiny 2.599,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/8/2023-157 zo dňa 01.02.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/8/2023-157 zo dňa 01.02.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 73Cb/8/2023-157 zo dňa 01.02.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal vocˇi zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (dˇalej „za´kon o PZP“), § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 23.05.2022 došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalobca, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Uviedol, že zˇalovany´ dnˇa 14.07.2022 mal ukoncˇiť sˇetrenie poistnej udalosti cˇ. 9570882835 zo dnˇa 23.05.2022 a mal pouka´zať zˇalobcovi poistne´ plnenie vo vy´sˇke 1.442,08 eur. Suma 2.599,99 eur, ktorej zaplatenia sa zˇalobca v tomto konani´ doma´hal, mala predstavovať rozdiel medzi vsˇeobecnou hodnotou motorove´ho vozidla bez DPH stanovenou zˇalovany´m a sumou, ktoru´ urcˇil znalec v znaleckom posudku. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou rovnako nebola ani skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 1.442,08 eur a ani hodnota predajných zvyškov vozidla, teda hodnota motorového vozidla po poškodení. Uviedol, že spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovaným bola hodnota poškodeného motorového vozidla v čase jeho poškodenia. 1.4. Pokiaľ mal byť podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní úspešný, bolo podľa neho potrebné, aby v konaní preukázal, že hodnota vozidla v čase jeho poškodenia predstavovala ním tvrdenú sumu. Žalobca túto skutočnosť preukazoval najmä znaleckým posudkom znalca Ing. Ivana Pirčáka, podľa ktorého mala všeobecná hodnota poškodeného motorového vozidla predstavovať sumu 5.467,- eur.
Žalovaný v priebehu konania predložil vlastný súkromný znalecký posudok č. 26/2023, ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Sabó. Ten určil hodnotou žalobcovho motorového vozidla v čase jeho poškodenia sumou 3.422,- eur. 1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že skúmal, čo bolo príčinou rozdielnej výslednej všeobecnej hodnoty žalobcovho motorového vozidla v čase jeho poškodenia v jednotlivých znaleckých posudkoch. Z obsahu oboch posudkov dospel k záveru, že obaja znalci pri výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla postupovali v súlade s prílohou č. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Uviedol, že pri výpočte technického stavu vozidla znalci pri oceňovaní jednotlivých skupín vozidla určili ich amortizáciu v zásade zhodne (znalec Ing. Pirčák 89.72%, znalec Ing. Sabó 89,73%). Poukázal na to, že jednotlivé znalecké posudky sa výrazne líšili v hodnotení amortizácie motora a spojky a prevodovky + rozvodovky + hnacích hriadeľov prednej nápravy. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom motorovom vozidle sa v čase jeho poškodenia už nenachádzal pôvodný motor a prevodovka. Tieto mali byť vymenené, pričom súčasťou žalobcom predloženého znaleckého posudku boli aj doklady o ich nadobudnutí. Znalec Ing. Ivan Pirčák pri určovaní amortizácie motora a prevodovky (ako to uviedol aj v znaleckom posudku) vychádzal z údajov uvedených štatutárom žalobcu, pričom amortizáciu technického stavu skupiny motor + spojka určil na 24,35% pôvodnej hodnoty a amortizáciu technického stavu skupiny prevodovka + rozvodovka + hnacie hriadele prednej nápravy na 27,43% pôvodnej hodnoty. Znalec Ing. Ján Sabó pri hodnotení týchto skupín vychádzal zo skutočnosti, že ani motor a ani prevodovka neboli do vozidla zamontované nové. Súd prvej inštancie uviedol, že uvedená skutočnosť vyplýva jednoznačne z príloh č. 3 a 4 znaleckého posudku Ing. Ivana Pirčáka (č.l. 12 a 13 súdneho spisu). Amortizáciu týchto skupín určil na 10% pôvodnej hodnoty. Znalec Ing. Ján Sabó výmenu motora a prevodovky vo vozidle nespochybnil, pri určovaní ich hodnoty však vychádzal z toho, že išlo o diely používané s neznámou mierou opotrebenia. Žalobca v tejto súvislosti podľa súdu prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že miera opotrebovania týchto náhradných dielov bola taká, aby odôvodňovala také ohodnotenie ich technického stavu, z akého vo svojom posudku vychádzal znalec Ing. Ivan Pirčák. 1.6. Súd prvej inštancie, že po preskúmaní oboch znaleckých posudkov dospel k záveru, že znalec pri posudzovaní opotrebenia motora a spojky v motorovom vozidle žalobcu vychádzal iba zo subjektívnych údajov konateľa žalobcu. Z vykonaného dokazovania však podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplývalo, že tak motor, ako aj prevodovka, boli v čase zabudovania do vozidla už používané, pričom rozsah ich opotrebenia nebol známy. Súd prvej inštancie mal za to, že správne pri posudzovaní rozsahu opotrebenia týchto skupín vozidla postupoval práve znalec Ing. Ján Sabó. 1.7. Nestotožnil sa s výhradami žalobcu voči znaleckému posudku Ing. Jána Sabóa prezentovanými žalovaným, ktoré smerovali nielen voči ohodnoteniu technického stavu motora a prevodovky, ale aj voči tomu, že z inzercie na predaj obdobných motorových vozidiel nie je možné zistiť čas ich zverejnenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že znalec Ing. Ján Sabó pri určovaní koeficientu predajnosti vozidla vychádzal v podstate z rovnakých podkladov ako znalec Ing. Ivan Pirčák (automatizovaný systém CebiCat GT Expert), pričom aj vzorka inzercie je v niektorých prípadoch zhodná s inzerciou obsiahutou v znaleckom posudku Ing. Ivana Pirčáka. Mal za to, že aj napr. inzerát, tvoriaci prílohu č. 9 znaleckého posudku Ing. Jána Sabóa (č.l. 133 súdneho spisu), je úplne totožný s inzerátom tvoriacim prílohu znaleckého posudku Ing. Ivana Pirčáka (č.l. 16 súdneho spisu). Za najpodstatnejšie považoval skutočnosť, že znalec Ing. Ján Sabo určil koeficient predajnosti predmetného vozidla dokonca mierne vyšší ako znalec Ing. Ivan Pirčák (1,57 k 1,5518). 1.8. Z predložených listinných dôkazov tak podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný pri určovaní ceny predmetného motorového vozidla pochybil a že by táto nezodpovedala jeho reálnej hodnote. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie nevyplývalo, že by motor a prevodovka mali mať nižšiu mieru opotrebenia ako tú, z ktorej vo svojom posudku vychádzal žalovaný, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo jednoznačne žalobcu. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, navrhnutý na pojednávaní konanom dňa 01.02.2024, kde žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vykonať dokazovanie predložením nadobúdacích dokladov k motoru a prevodovke zabudovaným do vozidla pred jeho poškodením, a to z toho dôvodu, že zo „zmluvy“ o kúpe motora a prevodovky už boli súčasťou súdneho spisu ako prílohy jednotlivých znaleckých posudkov. Z ich obsahu bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že išlo o použité diely, rozsah iba opotrebenia však z nich nevyplýva. Žalobcovi podľa súdu prvej inštancie nič nebránilo predložiť alebo aspoň označiť konkrétne nadobúdacie doklady ako listinné dôkazy už skôr, pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ich prípadné vykonanie by si podľa súdu prvej inštancie vyžadovalo odročenie pojednávania a nariadenie ďalšieho. Z tohto dôvodu na
dôkazné návrhy, prednesené žalobcom na pojednávaní dňa 01.02.2024, súd prvej inštancie neprihliadol v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie konania. 1.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odôvodnením podľa § 255 ods. 2 CSP (správne § 255 ods. 1 CSP) a žalovanému, plne úspešnému v konaní, priznal právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne uviedol ako poškodené vozidlo EVČ PO XXXHT, čo bolo vozidlo vinníka a rovnako tak v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne súd prvej inštancie uviedol ako poškodené vozidlo EVČ PO XXX G., čo je opäť nesprávne, správne má byť PO XXX G., čím bolo podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku zmätočné. 2.2. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že svoje rozhodnutie založil na základe záverov posudku Ing. Sabóa, bolo podľa žalobcu nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V znaleckom posudku, ktorý predložil žalovaný, nebolo podľa žalobcu možné overiť, z akých zdrojov vychádzal znalec Ing. Szabo pri inzerátoch v jeho posudku, na základe ktorých mal určiť aktuálnu hodnotu vozidla, tieto inzeráty neobsahujú dátum uverejnenia, nebolo tak podľa žalobcu možné overiť, či daný inzerát, použitý ako vzorka pre stanovenie hodnoty vozidla, v danom mieste a čase bolo možné považovať za hodnoverný, posudok v tejto časti považoval za nepreskúmateľný. Žalobca mal za to, že znalec Ing. Szabo bez akýchkoľvek dôkazov stanovil hodnotu opotrebenia výmenného motora. Tieto okolnosti mali podľa žalobcu vplyv na určenie všeobecnej hodnoty vozidla. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať k plnej náhrade trov odvolacieho konania žalovaného. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. K argumentu žalobcu, že súd prvej inštancie chybne uviedol evidenčné číslo vozidla poškodeného a škodcu uviedol, že identifikácia jednotlivých vozidiel nebola v konaní sporná, a ich chybné označenie nie je dôvodom pre zmenu výroku rozhodnutia. Poukázal na to, že odvolanie len voči odôvodneniu rozsudku sa podľa § 358 CSP nepripúšťa. Nie je preto možné meniť výrok napadnutého rozsudku z dôvodu chyby v písaní alebo počítaní v odôvodnení napadnutého rozsudku. Takéto nedostatky sa podľa § 224 CSP odstraňujú opravným uznesením. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na Znalecký posudok č. 26/2023, vypracovaný Ing. Jánom Sabóom zo dňa 07.04.2023, nakoľko bol podľa neho nepreskúmateľný, lebo pri jednotlivých inzerátoch neuviedol dátum ich vyhľadania, žalovaný poukázal na to, že na str. 45 Znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jánom Sabóom je uvedené, že dátum ocenenia je 23.05.2022. Tento istý dátum je uvedený hneď v úvode Znaleckého posudku Ing. Sabóa, kde sa na str. 2 uviedol dátum, ku ktorému je znalecký posudok vypracovaný, a to 23.5.2022. Tieto námietky mal podľa žalovaného žalobca navyše uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie v odvolaní. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 8. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 8.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 10. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie chybne uviedol evidenčné číslo vozidla poškodeného a škodcu, identifikácia jednotlivých vozidiel nebola v konaní sporná, a ich chybné označenie nie je dôvodom pre zmenu výroku rozhodnutia. Strana sporu nemôže napadnúť rozhodnutie len preto, že sa nestotožňuje s právnym názorom alebo argumentáciou súdu v odôvodnení. Zároveň toto chybné označenie nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a nakoľko skutočnosť, že k poškodeniu motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalobca, nebola sporná, táto chyba v písaní nemá vplyv ani na správnosť napadnutého rozsudku. 11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla § 15 ods. 1 náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 12. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 18. Podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o postupoch stanovenia hodnoty cestných vozidiel (ďalej aj „Vyhláška“) je celková základná amortizácia stanovovaná nasledovne: „Celková základná amortizácia vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe, Pretože každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia. Vyhláška stanovuje tiež postup pre stanovenie technického stavu príslušnej skupiny a (jednotlivých častí vozidla, napr. motor, náprava, riadenie, karoséria), ktorý je medzi stranami konania sporný, a to nasledovne: „Technický stav skupiny - TSS je zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách. Znalec v znaleckom posudku opíše technický stav jednotlivých skupín vozidla podľa rozdelenia vozidla na skupiny tak, aby vyjadril stav skupiny, jej podskupín a jednotlivých najdôležitejších dielov v potrebnom rozsahu.“ 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v otázke spôsobu hodnotenia dôkazu znaleckým posudkom zo súdnej praxe vyplýva, že ak má súd pochybnosti o pravdivosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku; hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia; súd však nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znaleckého posudku, pretože k tomu sudcovia nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne urobiť (k tomu porov. napr. uznesenie pléna bývalého Najvyššieho súdu ČSR z 23. 12. 1980, Pls. 3/80, uverejnené pod č. 1 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1981). O správnosti a logickosti záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jánom Sabóom súd prvej inštancie nepochyboval, s námietkami žalobcu vo vzťahu k ním sa riadne vysporiadal, rovnako ako sa vysporiadal s výpoveďami znalcov. 20. Žalobca v odvolaní namietal, že v znaleckom posudku, ktorý predložil žalovaný, nebolo možné overiť, z akých zdrojov vychádzal znalec Ing. Szabó pri inzerátoch v jeho posudku, na základe ktorých mal určiť aktuálnu hodnotu vozidla a že tieto inzeráty neobsahujú dátum uverejnenia, čo neumožnilo overenie, či daný inzerát, použitý ako vzorka pre stanovenie hodnoty vozidla, v danom mieste možno považovať za hodnoverný a posudok v tejto časti považoval za nepreskúmateľný. Odvolací súd uvádza, že znalecký posudok nie je nepreskúmateľný, spĺňa podmienky stanovené Vyhláškou a zároveň na str. 45 Znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jánom Sabóom je uvedené, že dátum ocenenia je 23.05.2022, ktorý dátum je uvedený aj v úvode Znaleckého posudku Ing. Sabóa, kde sa na str. 2 uviedol dátum, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný. Tieto skutočnosti nespôsobujú nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal v napadnutom rozsudku, keď poukázal na to, že znalec Ing. Ján Sabó pri určovaní koeficientu predajnosti vozidla vychádzal v podstate z rovnakých podkladov ako znalec Ing. Ivan Pirčák (automatizovaný systém CebiCat GT Expert), pričom aj vzorka inzercie je v niektorých prípadoch zhodná s inzerciou obsiahutou v znaleckom posudku Ing. Ivana Pirčáka. Mal za to, že aj napr. inzerát, tvoriaci prílohu č. 9 znaleckého posudku Ing. Jána Sabóa (č.l. 133 súdneho spisu), je úplne totožný s inzerátom tvoriacim prílohu znaleckého posudku Ing. Ivana Pirčáka (č.l. 16 súdneho spisu).
21. Pokiaľ žalobca namietal, že znalec Ing. Szabóo bez akýchkoľvek dôkazov stanovil hodnotu opotrebenia výmenného motora a tieto okolnosti mali podľa žalobcu vplyv na určenie všeobecnej hodnoty vozidla, odvolací súd uvádza, že ak žalobca nesúhlasil so zohľadneným zostatkovým stavom skupiny 10%, nepreukázal, že ich hodnota bola vyššia ako táto skupina. Dôkazné bremeno zaťažuje práve žalobcu. Znalec Ing. Ján Sabó výmenu motora a prevodovky vo vozidle nespochybnil, pri určovaní ich hodnoty však vychádzal z toho, že išlo o diely používané s neznámou mierou opotrebenia. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že miera opotrebenia týchto náhradných dielov bola taká, aby odôvodňovala také ohodnotenie ich technického stavu, z akého v posudku vychádzal znalec Ing. Pirčák. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo prihliadol na znalecký posudok vypracovaný Ing. Sabóom, tiež z čoho mal za preukázané, že správne pri posudzovaní rozsahu opotrebenia týchto skupín vozidla postupoval práve znalec Ing. Sabóo. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že motor, ako aj prevodovka, boli v čase zabudovania do vozidla už používané, pričom rozsah ich opotrebenia nebol známy a navyše znalec Ing. Pirčák vychádzal zo subjektívnych údajov žalobcu. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s nevykonaním navrhovaného dokazovania. 22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že medzi práva sporovej strany nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností a tento dôkaz následne vykonať. 22.1. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom konaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu ´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu. 22.2. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 23. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h/ CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená, navyše v odvolaní žalobca neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu smerovali k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ku hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie. 24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 25. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalovanému nepriznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).