Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/23/2025 6123268459 18. 08. 2026 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2026:6123268459.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Dúbravčice, s. r. o., so sídlom Námestie republiky 5994/32, 984 01 Lučenec, IČO: 45 945 080, zastúpený: Advokátska kancelária Holčík, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 57 428 051 (predtým JUDr. Michal Holčík, advokát, Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen), proti žalovanému: CALIPRESS s. r. o., so sídlom Majerníkova 3040/30, 841 05 Bratislava, IČO: 45 321 981, zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, v konaní o zaplatenie 8.398,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 71Cb/23/2023 - 138 zo dňa 21.10.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 71Cb/23/2023 - 138 zo dňa 21.10.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 71Cb/23/2023 - 138 zo dňa 21.10.2024 vo výroku I. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.398,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 611,50 eur od 16.7.2022 do zaplatenia; zo sumy 1.075,31 eur od 20.9.2022 do zaplatenia; zo sumy 1.075,31 eur od 20.10.2022 do zaplatenia; zo sumy 1 075,31 eur od 19.11.2022 do zaplatenia; zo sumy 1.075,31 eur od 20.12.2022 do zaplatenia; zo sumy 1.075,31 eur od 20.1.2023 do zaplatenia; zo sumy 1.205,45 eur od 16.2.2023 do zaplatenia; zo sumy 1.205,45 eur od 15.3.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 320,- eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v žalobe domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.398,95 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola v minulosti uzatvorená nájomná zmluva v zmysle jej neskorších zmien. Hoci nájomná zmluva uplynutím dojednanej doby k 27.11.2021 zanikla, žalovaný predmet nájmu naďalej užíva a v samostatnom konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/51/2021 sa domáha nahradenia prejavu vôle žalobcu, ktorým by došlo k predĺženiu doby nájmu od 28.11.2021 (predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené a žalobca sa v ňom vzájomnou žalobou domáha vypratania predmetu nájmu). Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalovaný za užívanie predmetu nájmu žalobcovi neplatí žiadnu odplatu, resp. náhradu. Keďže teda žalovaný užíva predmet nájmu aj po uplynutí dojednanej doby nájmu, je podľa žalobcu povinný v zmysle ustanovení § 451 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uhradiť, resp. vydať
žalobcovi náhradu za užívanie predmetu nájmu ako bezdôvodné obohatenie. Žalobca pritom pre úplnosť dodáva, že žalovaný bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného a služieb (spoločných prevádzkových nákladov) do mesiaca júl 2022 uhrádzal. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, žalobca si voči nemu uplatňuje podľa § 369 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky za každú faktúru osobitne. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 39Up/477/2023 - 60 zo dňa 14.4.2023. 3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v rámci procesnej obrany odpor, ktorý mal za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov číslo 2.06A/2013 zo dňa 24.6.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.10.2016, na základe ktorej mal žalobca poskytovať žalovanému obchodné priestory a súvisiace služby bližšie špecifikované v Zmluve, pričom žalovaný mal žalobcovi riadne a včas za poskytnuté služby platiť mesačné nájomné a úhrady bližšie špecifikované v Zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 27.11.2021. Žalovaný dvakrát, a to listom dňa 26.4.2021 ako aj listom zo dňa 20.5.2021 žiadal žalobcu v písomnej podobe v súlade s bodom 1.1.17 Nájomnej zmluvy a Článkom III, bod 3.1.1. Dodatku č. 1, o predĺženie doby nájmu o ďalších 5 rokov, pričom v zmysle týchto dojednaných ustanovení je žalobca povinný uzavrieť dodatok k Nájomnej zmluve o predĺžení jej trvania o ďalších 5 rokov, túto povinnosť však žalobca ignoroval. Dňa 25.05.2021 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené Odstúpenie od nájomnej zmluvy, a to z dôvodu, že si žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z bodu 4.6. Nájomnej zmluvy, a teda nedoplnil výšku zabezpečovacieho vkladu do 5 dní od jeho použitia. Žalobca taktiež vyzval žalovaného na bezodkladné vypratanie predmetu nájmu, pričom v prípade ak žalovaný tak nevykoná, žalobca vyprace predmet nájmu sám. Dňa 2.7.2021 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené ďalšie odstúpenie od zmluvy, v ktorom žalovaný uvádza nový dôvod odstúpenia, a to porušenie bodu 5.1.24 Nájomnej zmluvy žalovaným. Žalobca odôvodňuje toto odstúpenie od Nájomnej zmluvy tým, že žalovaný nepredložil písomné potvrdenie poisťovacej spoločnosti o poistení predmetu nájmu spolu so zariadením predmetu nájmu za rok 2020, a teda žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z bodu 5.1.24 Nájomnej zmluvy, a to napriek tomu, že na splnenie takejto povinnosti žalobca žalovaného nikdy nevyzval. Dňa 31.3.2022 došlo z podnetu žalobcu k zrušeniu dodávok elektrickej energie, t.j. k odpojeniu odberného miesta od siete, avšak žalovaný naďalej uhrádzal plnú sumu vyfakturovanú žalobcom, i keď v tomto čase už vznikala žalovanému škoda. Žalovaný bol nútený zabezpečiť si dodávku elektrickej energie alternatívnym spôsobom, čím bol znížený nielen komfort predaja, ale aj tržby/obrat žalovaného. Dňa 8.9.2023 na základe odvolania súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier zo strany žalobcu v obchodných priestoroch žalovaného, spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. zrušila prevádzkovanie terminálu v priestoroch žalovaného, čím došlo k ďalšiemu významnému poklesu obratu/tržieb žalovaného, ktorý v priestoroch predával už iba tlačoviny a tabakové výrobky, z ktorých predaja bolo možné uhrádzať iba prevádzkové náklady. Žalovanému teda vznikla škoda vo forme (i) dodatočných nákladov (skutočná škoda), ktoré musel vynaložiť z titulu zabezpečenia prevádzky a (ii) zníženia obratu/tržieb (ušlý zisk), preto žalovaný z objektívnych dôvodov nemôže súhlasiť s výškou žalobcom fakturovanej sumy, ktorá ostala nezmenená (bola naďalej fakturovaná v plnej výške), pretože prenajatý priestor nebolo možné užívať v plnom rozsahu, teda v rozsahu vyplývajúcom z Nájomnej zmluvy. Žalobca na preukázanie nároku na zaplatenie nedoplatku za rok 2021 vo výške 611,50 eur okrem Prílohy č. 1 nepredložil žiadne listinné alebo iné dôkazy, ktoré by jeho nárok preukazovali alebo odôvodňovali, pričom tak nie je zrejmé ako uvedené nedoplatky vznikli a či je výška sumy za uvedený rok 2021, ktorej zaplatenia sa žalobca svojím návrhom domáha, oprávnená a odôvodnená. Žalovanému konaním žalobcu vznikla škoda najmenej vo výške rovnajúcej sa žalobcom vyfakturovaným sumám. Žalovaný si listom zo dňa 11.5.2023 u žalobcu uplatnil predmetný nárok na náhradu škody a súčasne oznámil žalobcovi jednostranné započítanie svojich pohľadávok z titulu náhrady škody najmenej vo výške 8.398,95 eur voči pohľadávkam žalobcu z titulu vystavených faktúr vo výške 8.398,95 eur, tak ako to vyplýva z napádaného platobného rozkazu, pričom má za to, že predmetné pohľadávky zanikli započítaním. 4. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že faktúry, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok, uviedol v kontrolnom výkaze; t.j. o nich účtuje a nenamieta ich. Podľa žalobcu je skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu nenamieta, resp. uznáva zrejmá i z toho, že žalovaný vykonal na pohľadávku žalobcu jednostranný zápočet. Ak by žalovaný
pohľadávku žalobcu neuznával, nezapočítaval by na ňu svoj tvrdený nárok. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádza tvrdenie, že mu vznikla konaním žalobcu nejaká škoda, túto žiadnym spôsobom bližšie špecifikoval a nijako ho nepreukázal. Z dôvodu právnej istoty však žalobca uvádza, že akékoľvek pohľadávky žalovaného na náhradu škody v celom rozsahu popiera a žalovaným vykonaný zápočet z dôvodu jeho neurčitosti považuje za absolútne neplatný. 5. Žalovaný vo vyjadrení z 8.9.2023 uviedol, že na základe odvolania súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier zo strany žalobcu v obchodných priestoroch žalovaného, spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. zrušila prevádzkovanie terminálu v priestoroch žalovaného, pričom týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný predložil prehľad tržieb žalovaného po dátume 8.9.2022 (v odpore bol nesprávne uvedený dátum 8.9.2023), z ktorého vyplýva pokles tržieb žalovaného v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 2, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 § 580 ObZ v spojení s § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 OZ a § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. 7. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie zosumarizoval, že žalobca sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť v dôsledku užívania predmetu nájmu po tom, čo žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil v hodnote obvyklého nájomného a služieb poskytovaných spolu s nájmom, čiže v sume nájomného a služieb, ktorú žalovaný uhrádzal počas trvania nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah medzi sporovými stranami bol ukončený dňa 27.11.2021, pričom žalovaný riadne uhrádzal žalobcovi nájomné a náklady za služby v dohodnutej výške až do júla 2022. Žalobca si preto v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie 8 faktúr v celkovej výške 8.398,95 eur, čo predstavovalo nájomné za obdobie august 2022 až február 2023, vrátane vyúčtovania spoločných prevádzkových nákladov za rok 2021 (suma 611,50 eur v zmysle f. č. 1722050027). Výška uvedeného bezdôvodného obohatenia žalovaného nie je podľa názoru súdu prvej inštancie sporná, nakoľko žalovaný ju pred začatím tohto konania vôbec nerozporoval, práve naopak, voči tejto pohľadávke žalobcu v sume 8.398,95 eur si žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške najmenej 8.398,95 eur. Keby bol žalovaný názoru, že pohľadávka žalobcu nie je dôvodná, nevykonal by dňa 11.5.2023 jednostranné započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Tvrdenia žalovaného, ktoré prezentoval v tomto konaní týkajúce sa napr. toho, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nedoplatkov za služby v roku 2021 (v sume 611,50 eur, uplatnené f. č. 1722050027), súd prvej inštancie preto považuje za irelevantné. Ak tento nedoplatok žalovaný považoval za nedôvodný alebo nepreukázaný, mal možnosť ho rozporovať a žiadať od žalobcu jeho bližšiu špecifikáciu, čo však neurobil, na miesto toto predmetné faktúry riadne prebral a založil ich do evidencie svojho účtovníctva (a napokon pohľadávku z nich vyplývajúcu si aj jednostranne započítal so svojou pohľadávkou na náhradu škody). 8. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní nezanikla na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok listom žalovaného z 11.5.2023. V prvom rade má za to, že jednostranné započítanie pohľadávok listom zo dňa 11.5.2023 je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Žalovaný v ňom uvádza, že mu vznikla škoda zrušením dodávok elektrickej energie a vypovedaním súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier, túto škodu však presne nevyčíslil neuviedol, v akej presnej výške mu vznikli náklady na zabezpečenie náhradného zdroja energie pre chod prevádzky ani konkrétne nešpecifikoval, o koľko mu klesli tržby v dôsledku konania žalobcu. Samotné uvedenie, že to bolo „najmenej 8.398,95 eur“ bez bližšieho zdôvodnenia je vágne a neurčité. Pokiaľ ide o pokles tržieb žalovaného po dátume 8.9.2022, žalovaný síce do spisu založil prehľad tržieb z jeho účtovného programu, avšak tento sám osebe nepreukazuje, že pokles tržieb bol spôsobený v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, čiže súd ho považuje za irelevantný. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu za vznik škody na strane žalovaného, jeho tvrdenia o zániku predmetnej pohľadávky žalobcu v dôsledku jednostranného započítania
s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody sú tak bez akéhokoľvek právneho významu. Súd prvej inštancie preto dospel k nepochybnému presvedčeniu, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy 8.398,95 eur, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 8 x 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 ObZ, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho povinnosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedený postup je plne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 10. Proti napadnutému rozsudku, v jeho celosti, podal žalovaný odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, ktoré odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je zmätočný, nepreskúmateľný a nezákonný, pretože súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie v odôvodnení sa nedostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami, ktoré mali zásadný vplyv na posúdenie veci - poukázal na skutočnosť zrušenia dodávok elektrickej energie a dodal, že žalovaný aj naďalej uhrádzal plnú sumu, ktorú vyfakturoval žalobca. Zopakoval, že v dôsledku odpojenia odberného miesta zo siete v spojení s odvolaním súhlasu na prevádzkovanie hazardných hier zo strany žalobcu prišlo k významnému poklesu obratu a tržieb žalovaného v prenajatých priestoroch. Na preukázanie týchto skutočnosti žalovaný predložil súdu prehľad tržieb za rok 2022, pričom žalovaný nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie neuznal takýto dôkaz, ktorý by preukázal príčinú súvislosť medzi konaním žalobcu a poklesom tržieb. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie pokladá za jednoznačne nesprávne a žalovaný má za to, že práve tento dokument - špecifikácia tržieb jasne a zreteľne poukazuje na skutočnosť, že pokles tržieb u žalovaného bola spôsobená konaním žalobcu. Konkrétne pokles priemernej mesačnej tržby žalovaného za každý jeden mesiac o 11.000,- eur. Dokopy teda žalovaný spôsobil svojím konaním za 4 mesiace prepad tržieb žalovaného o 44.000,- eur. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi žalovaným v konaní a to tým, že nebral do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a nesúhlasí s konštatovaním o nemožnosti započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a žalobcu. Žalovaný je názoru, že preukázal jednoznačne v príčinnej súvislosti s konaním žalobcovi vznikla žalovanému preukázateľne škoda. Žalovaný nesúhlasí s tým, ako súd prvej inštancie posúdil zánik žalobcovej pohľadávky titulom započítania, keď považuje takýto záver súdu za nesprávne právne posúdenie veci. Napokon žalovaný namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces, keď sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s odôvodnením napadnutého rozsudku (s poukazom na § 220 CSP, napadnutý rozsudok nespĺňa kritériá v zmysle tohto ustanovenia), keď tento neodôvodnil riadne a týmto postupom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, pričom sa súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, resp. nie dostatočne, s niektorými kľúčovými skutkovými a právnymi otázkami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.6.2008, sp. zn. I. ÚS 11408 - 52. Už len samotné opomenutie námietok a tvrdení žalovaného alebo aj dôkazmi nepodložené tvrdenia súdu robia napádaný rozsudok nepreskúmateľným, a teda nezákonným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uvádza, že žalobca bol v konaní presvedčený, že dostatočne preukázal súdu svoj nárok, ktorý si uplatnil jednostranným započítaním voči pohľadávke žalobcu, pričom napadnutý rozsudok neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, preto jeho výklad a závery sú svojvoľné a neodôvodnené. Žalovaný preto odvolací súd žiada, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania, alternatívne, aby podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň aby súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. K tomuto odvolaniu doručil svoje vyjadrenie žalobca, ktorý podaním zo dňa 31.12.2024 uviedol, že považuje toto odvolanie za nedôvodné. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že rozsudok je zmätočný, nepreskúmateľný a nezákonný. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádzal tvrdenie, že mu vznikla konaním žalobcu nejaká škoda, túto žiadnym spôsobom bližšie špecifikoval a nijako ju nepreukázal. Žalovaným tvrdené pohľadávky na náhradu škody neboli nijako špecifikované a žalovaným vykonaný zápočet z dôvodu
jeho neurčitosti je preto absolútne neplatný. Žalobca preto súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením; žalovaný ohľadom ním tvrdenej náhrady škody neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu, a jeho obrane nebolo možné vyhovieť ako dôvodnej. Pokiaľ žalovaný vznášal neurčité nároky na náhradu škody, tak bolo preukázané, že k odpojeniu od elektrickej energie a odvolaniu súhlasu s prevádzkovaním hier došlo až po zániku nájomnej zmluvy. Žalovaný naviac tvrdenú škodu žiadnym relevantným spôsobom nevyčíslil a poukazoval iba na ním vypracovanú tabuľku poklesu tržieb. Podľa žalobcu pokles však nie je škoda, naviac ak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu škodu mal spôsobiť žalobca. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil obranu žalovaného ako nedôvodnú a tiež správne posúdil jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného, pričom tieto jeho tvrdenia sú nepreukázané a bez právneho významu. V konkrétnych okolnostiach preto musí žalobca konštatovať, že odvolacia argumentácia žalovaného je opakovaním tvrdení a argumentov uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, a to bez akejkoľvek relevancie, resp. vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu. Žalobca je názoru, že splnenie povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné nahrádzať tým, že žalovaný bude v odvolaní opakovať tvrdenia a argumenty uvedené už raz v konaní na súde prvej inštancie. Námietky žalovaného sú nedôvodné a správnosť napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nespochybňujú. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12.
Žiadne ďalšie podania neboli vo veci doručené.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a oboznámení sa s následnými vyjadreniami strán sporu dospel súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal za preukázané, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Na dôvody uvedené v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. 16. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní a pri posudzovaní odvolací súd vychádzal z obsahu a rozsahu podaného odvolania. Žalovaný v odvolacích námietkach v prvom rade namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť v dôsledku užívania predmetu nájmu po tom, čo žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil v hodnote obvyklého nájomného a služieb poskytovaných spolu s nájmom, čiže v sume nájomného a služieb, ktorú žalovaný uhrádzal počas trvania nájomnej zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného nebola sporná, nakoľko žalovaný voči tejto pohľadávke žalobcu v sume 8.398,95 eur jednostranne započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške, ako sám žalovaný uviedol, najmenej 8.398,95 eur. V konaní pred súdom prvej inštancie teda žalovaný nespochybňoval žalobný nárok, navyše je potrebné zdôrazniť, že ho
sám považoval za dôvodný, keďže voči tomuto žalovanému nároku započítal svoju predpokladanú, nie presne vyčíslenú pohľadávku. Uvedeným započítaním svojej pohľadávky žalovaný teda vlastne uznal dôvodnosť a správnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, a to nielen do samotného základu, ale aj výšky, voči čomu v konaní nič nenamietal. 17. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že podstatným právnym momentom bolo, že žalovaný výslovne uplatnil započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi v plnej výške žalovanej sumy. Tým žalovaný implicitne uznal existenciu žalobcom uplatnenej pohľadávky. Súd ju vyhodnotil ako bezpodmienečnú - čím žalovaný fakticky uznal žalobcom uplatnený nárok. Tento prístup je v súlade s doktrínou, že vznesením kompenzačnej námietky bez výhrad sa považuje pohľadávka protistrany za uznanú (Števček, Ficová,Baricová, Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck 2022, § 152). 18. Vznesením kompenzačnej námietky žalovaný hmotnoprávne uznáva pohľadávku uplatnenú žalobcom. Započítanie je možné len voči existujúcej a platnej pohľadávke, započítací prejav preto nevyhnutne vychádza z akceptácie jej existencie. Uvedený záver je podporený ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že započítanie predpokladá existenciu oboch započítavaných pohľadávok, pričom započítavací prejav je prejavom hmotnoprávnej dispozície s pohľadávkou. Z uvedeného vyplýva, že uplatnením započítania dlžník nemôže zároveň popierať existenciu pohľadávky, proti ktorej započítanie smeruje. Rovnaký právny názor je dlhodobo zastávaný aj v judikatúre Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorej uplatnenie započítania predstavuje uznanie pohľadávky veriteľa, keďže započítanie je možné len medzi existujúcimi pohľadávkami. Započítací prejav má preto účinky uznania pohľadávky, minimálne v rozsahu započítanej sumy so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré právny poriadok s uznaním spája. 19. Žalovaný teda svoju obranu založil na tvrdení, že si voči pohľadávke žalobcu jednostranne započítal vlastnú pohľadávku z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku toho, že žalobca bezdôvodne a svojvoľne odpojil žalovanému dodávku elektrickej energie a odvolal súhlas s prevádzkovaním hier, čím žalovanému spôsobil značnú škodu. Súdu ako dôkaz predložil prehľad tržieb žalovaného za rok 2022, z ktorého vyplýva značný pokles tržieb žalovaného (zvýraznené žltou farbou) v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Takýto dôkaz predložený žalovaným však nepostačuje na preukázanie nároku na náhradu škody voči žalobcovi. Otázka náhrady škody a vzniku škody na strane žalovaného, jej výšky a príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, spočívajúcom v odpojení žalovaného od dodávky elektrickej energie a najmä v odvolaní súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier, ktorá bola v konaní prezentovaná zo strany žalovaného nebola aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní dostatočne objasnená a teda preukázaná. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku škody a jej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu. Samotné preukázanie poklesu tržieb v určitom období nepostačuje na preukázanie vzniku škody. Žalovaný pred súdom nepreukázal relevantnými dôkazmi presnú výšku škody - nevyčíslil v akej výške mu vznikli náklady na zabezpečenie náhradného zdroja energie pre chod prevádzky ani konkrétne nešpecifikoval, o koľko mu klesli tržby priamo v dôsledku konania žalobcu. Tvrdenie, že to bolo „najmenej 8.398,95 eur“ bez bližšieho zdôvodnenia je neurčité. Pokiaľ ide o pokles tržieb žalovaného po dátume 8.9.2022, žalovaný síce do spisu založil prehľad tržieb z jeho účtovného programu, avšak tento sám osebe nepreukazuje, že pokles tržieb bol spôsobený v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu. Príčinnú súvislosť teda v zmysle základného procesného pravidla, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha, žalovaný vo vzťahu k započítaniu nepreukázal. Žalovaný síce tvrdil, že škoda bola hodnoverne preukázaná, ale nepracoval s predpokladmi zodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky z titulu náhrady škody v takej kvalite (určitosť, preukázanosť, existencia), aby bola spôsobilá na jednostranné započítanie proti pohľadávke žalobcu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov musí znášať aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. 20. Za tejto situácie preto nemožno hovoriť o nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov ani o tom, že by súd I. stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak ako to v odvolacích námietkach napadol žalovaný. Taktiež odvolací súd nevzhliadol v konaní súdu prvej inštancie žiadne porušenie práva na spravodlivý proces, napadnuté rozhodnutie nepovažuje za arbitrárne a bez
dostatočného odôvodnenia. V prvom rade odvolací súd podotýka, že žalovaný v odvolaní v tejto časti nesprávne uvádza označenie sporových strán, čím sa stáva odvolanie v tejto časti nepresvedčivé a zmätočné (napr. uvádza: „čím sa podľa žalobcu, najmä s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, nedostatočne vysporiadal s odôvodnením“,..... „žalobca má za to, že v predmetnej veci súd neodôvodnil rozsudok“,........ „žalobca bol v konaní presvedčený, že dostatočne preukázal súdu svoj nárok, ktorý si uplatnil jednostranným započítaním voči pohľadávke“). 21. Žalovaný mal počas celého konania možnosť uplatňovať svoju procesnú obranu, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú neoddeliteľnou súčasťou dispozičnej zásady a kontradiktórnosti konania. Neunesenie dôkazného bremena nemožno nahrádzať úvahou súdu ani pravdepodobnostným záverom, pretože by tým došlo k porušeniu zásady rovnosti strán. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na náhradu škody, jeho uplatnený nárok bol nepresvedčivý, bol kvalifikovane rozporovaný a žalovaný nevyvinul ďalšiu dôkaznú aktivitu vo vzťahu k započítaniu. Takýto skutkový a právny záver nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, ale je prirodzeným dôsledkom uplatnenia dispozičnej zásady a zásady dôkazného bremena, ako ich vykladá judikatúra všeobecných súdov aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Pokiaľ teda ide o odvolaciu námietku, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a že nemá náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru ÚS SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04), ktorý vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie sa so spornými otázkami vysporiadal, aplikujúc príslušné právne predpisy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 22. K úrokom z omeškania odvolací súd uvádza, že keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozsahu uplatnenom žalobou. 23. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie a dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových, ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).