Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 71Cb/23/2023 6123268459 21. 10. 2024 JUDr. Patrik Števík ECLI:SK:MSBA3:2024:6123268459.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Dúbravčice, s. r. o., IČO: 45 945 080, Námestie republiky 5994/32, 984 01 Lučenec, zast. F.. X. A., advokát, S. V. XX, XXX XX C., proti žalovanému: CALIPRESS s. r. o., IČO: 45 321 981, Majerníkova 3040/30, 841 05 Bratislava, zast. REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., IČO: 36 783 188, Tichá 45, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 8.398,95 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.398,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne: - zo sumy 611,50 Eur od 16.7.2022 do zaplatenia - zo sumy 1 075,31 Eur od 20.9.2022 do zaplatenia - zo sumy 1 075,31 Eur od 20.10.2022 do zaplatenia - zo sumy 1 075,31 Eur od 19.11.2022 do zaplatenia - zo sumy 1 075,31 Eur od 20.12.2022 do zaplatenia - zo sumy 1 075,31 Eur od 20.1.2023 do zaplatenia - zo sumy 1 205,45 Eur od 16.2.2023 do zaplatenia - zo sumy 1 205,45 Eur od 15.3.2023 do zaplatenia náklady spojené s uplatnením pohľadávky 320,- eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Návrhom zo 17.03.2023 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.398,95 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola v minulosti uzatvorená nájomná zmluva v zmysle jej neskorších zmien. Hoci nájomná zmluva uplynutím dojednanej doby k 27.11.2021 zanikla, žalovaný predmet nájmu naďalej užíva a v samostatnom konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/51/2021 sa domáha nahradenia prejavu vôle žalobcu, ktorým by došlo k predĺženiu doby nájmu od 28.11.2021 (predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené a žalobca sa v ňom vzájomnou žalobou domáha vypratania predmetu nájmu). Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalovaný za užívanie predmetu nájmu žalobcovi neplatí žiadnu odplatu resp. náhradu. Keďže teda žalovaný užíva predmet nájmu aj po uplynutí dojednanej doby nájmu, je podľa žalobcu povinný v zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka uhradiť resp. vydať žalobcovi náhradu za užívanie predmetu nájmu ako bezdôvodné obohatenie, pričom výška bezdôvodného obohatenia je v hodnote obvyklého nájomného a služieb (spoločných prevádzkových nákladov) poskytovaných spolu s nájmom; výška tohto bezdôvodného obohatenia by podľa žalobcu mala byť vo výške nájomného a služieb (spoločných prevádzkových nákladov), ktorú žalovaný uhrádzal počas trvania nájomnej zmluvy. Žalobca pritom pre úplnosť dodáva, že žalovaný bezdôvodné obohatenie
vo výške obvyklého nájomného a služieb (spoločných prevádzkových nákladov) do mesiaca júl 2022 uhrádzal. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, žalobca si voči nemu uplatňuje podľa § 369 Obchodného zákonníka aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky za každú faktúru osobitne. 2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že je nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov číslo X.XXA/XXXX zo dňa 24.06.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.10.2016 (ďalej len ako „Nájomná zmluva“), na základe ktorej mal žalobca poskytovať žalovanému obchodné priestory a súvisiace služby bližšie špecifikované v Zmluve, pričom žalovaný mal žalobcovi za riadne a včas za poskytnuté služby platiť mesačné nájomné a úhrady bližšie špecifikovanú v Nájomnej zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 27.11.2021. Žalovaný dvakrát a to listom dňa 26.04.2021 ako aj listom zo dňa 20.05.2021 žiadal žalobcu v písomnej podobe v súlade s bodom 1.1.17 Nájomnej zmluvy a Článkom III, bod 3.1.1. Dodatku č. 1, o predĺženie doby nájmu o ďalších 5 rokov, pričom v zmysle týchto dojednaných ustanovení je žalobca povinný uzavrieť dodatok k Nájomnej zmluve o predĺžení jej trvania o ďalších 5 rokov, túto povinnosť však žalobca ignoroval. Dňa 25.05.2021 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené Odstúpenie od Nájomnej zmluvy, a to z dôvodu, že si žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z bodu 4.6. Nájomnej zmluvy, a teda nedoplnil výšku zabezpečovacieho vkladu do 5 dní od jeho použitia. Žalobca taktiež vyzval žalovaného na bezodkladné vypratanie predmetu nájmu, pričom v prípade ak žalovaný tak nevykoná, žalobca vyprace predmet nájmu sám. Dňa 02.07.2021 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené ďalšie Odstúpenie od Nájomnej zmluvy, v ktorom žalovaný uvádza nový dôvod odstúpenia, a to porušenie bodu 5.1.24 Nájomnej zmluvy žalovaným. Žalobca odôvodňuje toto odstúpenie od Nájomnej zmluvy tým, že žalovaný nepredložil písomné potvrdenie poisťovacej spoločnosti o poistení predmetu nájmu spolu so zariadením predmetu nájmu za rok 2020, a teda žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z bodu 5.1.24 Nájomnej zmluvy a to napriek tomu, že na splnenie takejto povinnosti žalobca žalovaného nikdy nevyzval. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcu vyplýva, že žalobca si v súdnom (upomínacom) konaní uplatňuje nárok na úhradu vyfakturovanej sumy za užívanie priestoru v zmysle Nájomnej zmluvy. Dňa 31.03.2022 došlo z podnetu žalobcu k zrušeniu dodávok elektrickej energie, t. j. k odpojeniu odberného miesta od siete, avšak žalovaný naďalej uhrádzal plnú sumu vyfakturovanú žalobcom, i keď v tomto čase už vznikala žalovanému škoda. Žalovaný bol nútený zabezpečiť si dodávku elektrickej energie alternatívnym spôsobom a to tak, že svietidlá napojil na 12V batériu, prevádzka ostatných elektrických zariadení ako je napr. chladnička po odpojení od dodávky elektrickej energie nebola možná a teda nebol možný ani predaj doplnkového tovaru, čím bol znížený nielen komfort predaja, ale aj tržby/obrat žalovaného. Dňa 08.09.2023 na základe odvolania súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier zo strany žalobcu v obchodných priestoroch žalovaného, spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. zrušila prevádzkovanie terminálu v priestoroch žalovaného, čím došlo k ďalšiemu významnému poklesu obratu/tržieb žalovaného, ktorý v priestoroch predával už iba tlačoviny a tabakové výrobky, z ktorých predaja bolo možné uhrádzať iba prevádzkové náklady. Žalovanému teda vznikla škoda vo forme (i) dodatočných nákladov (skutočná škoda), ktoré musel vynaložiť z titulu zabezpečenia prevádzky a (ii) zníženia obratu/tržieb (ušlý zisk), preto žalovaný z objektívnych dôvodov nemôže súhlasiť s výškou žalobcom fakturovanej sumy, ktorá ostala nezmenená (bola naďalej fakturovaná v plnej výške), pretože prenajatý priestor nebolo možné užívať v plnom rozsahu, teda v rozsahu vyplývajúcom z Nájomnej zmluvy. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcu ďalej vyplýva, že si žalobca uplatňuje zaplatenie vyúčtovania spoločných prevádzkových nákladov za rok 2021 vo výške 611,50 EUR a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2022. Žalobca však na preukázanie nároku na zaplatenie nedoplatku za rok 2021 vo výške 611,50 EUR okrem Prílohy č. 1 nepredložil žiadne listinné alebo iné dôkazy, ktoré by jeho nárok preukazovali alebo odôvodňovali, pričom tak nie je zrejmé ako uvedené nedoplatky vznikli a či je výška sumy za uvedený rok 2021, ktorej zaplatenia sa žalobca svojím návrhom domáha, oprávnená a odôvodnená. Žalovanému konaním žalobcu vznikla škoda najmenej vo výške rovnajúcej sa žalobcom vyfakturovaným sumám. Žalovaný si listom zo dňa 11.05.2023 u žalobcu uplatnil predmetný nárok na náhradu škody a súčasne oznámil žalobcovi jednostranné započítanie svojich pohľadávok z titulu náhrady škody najmenej vo výške 8.398,95 EUR voči pohľadávkam žalobcu z titulu vystavených faktúr vo výške 8.398,95 EUR, tak ako to vyplýva z napádaného platobného rozkazu, pričom má za to, že predmetné pohľadávky zanikli započítaním. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nepoprel, že faktúry, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok, uviedol v kontrolnom výkaze; t.j. o nich účtuje a nenamieta ich. Podľa žalobcu
je skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu nenamieta resp. uznáva zrejmá i z toho, že žalovaný vykonal na pohľadávku žalobcu jednostranný zápočet. Ak by žalovaný pohľadávku žalobcu neuznával, nezapočítaval by na ňu svoj tvrdený nárok. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádza tvrdenie, že mu vznikla konaním žalobcu nejaká škoda, túto žiadnym spôsobom bližšie špecifikoval a nijako ho nepreukázal. Z dôvodu právnej istoty však žalobca uvádza, že akékoľvek pohľadávky žalovaného na náhradu škody v celom rozsahu popiera a žalovaným vykonaný zápočet z dôvodu jeho neurčitosti považuje za absolútne neplatný. 4. Žalovaný vo vyjadrení z 08.09.2023 uviedol, že na základe odvolania súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier zo strany žalobcu v obchodných priestoroch žalovaného, spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. zrušila prevádzkovanie terminálu v priestoroch žalovaného, čím došlo k ďalšiemu významnému poklesu obratu/tržieb žalovaného, ktorý v priestoroch ďalej predával už iba tlačoviny a tabakové výrobky, z ktorých predaja bolo možné uhrádzať iba prevádzkové náklady. Týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný predložil prehľad tržieb žalovaného po dátume 08.09.2022 (v odpore bol nesprávne uvedený dátum 08.09.2023), z ktorého vyplýva pokles tržieb žalovaného v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. 5. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 580 Obch. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. V zmysle §369 ods. 1 a 2 Obch. zák.: (1) „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ (2) „Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“ Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.: „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“
6. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Žalobca sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť v dôsledku užívania predmetu nájmu po tom, čo žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil v hodnote obvyklého nájomného a služieb (spoločných prevádzkových nákladov) poskytovaných spolu s nájmom, čiže v sume nájomného a služieb (spoločných prevádzkových nákladov), ktorú žalovaný uhrádzal počas trvania nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah medzi sporovými stranami bol ukončený dňa 27.11.2021, pričom žalovaný riadne uhrádzal žalobcovi nájomné a náklady za služby v dohodnutej výške až do júla 2022. Žalobca si preto v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie 8 faktúr (založených v spise na č.l. 36-39) v celkovej výške 8.398,95 eur, čo predstavovalo nájomné za obdobie august 2022 až február 2023, vrátane vyúčtovania spoločných prevádzkových nákladov za rok 2021 (suma 611,50 eur v zmysle fa č. XXXXXXXXXX). Výška uvedeného bezdôvodného obohatenia žalovaného nie je podľa názoru súdu sporná, nakoľko žalovaný ju pred začatím tohto konania vôbec nerozporoval, práve naopak, voči tejto pohľadávke žalobcu v sume 8.398,95 eur si žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške najmenej 8.398,95 eur. Keby bol žalovaný názoru, že pohľadávka žalobcu nie je dôvodná (v celku, alebo v časti), nevykonal by dňa 11.05.2023 jednostranné započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Tvrdenia žalovaného, ktoré prezentoval v tomto konaní týkajúce sa napr. toho, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nedoplatkov za služby v roku 2021 (v sume 611,50 eur, uplatnené fa č. XXXXXXXXXX), súd preto považuje za irelevantné. Ak tento nedoplatok žalovaný považoval za nedôvodný, alebo nepreukázaný, mal možnosť ho rozporovať a žiadať od žalobcu jeho bližšiu špecifikáciu, čo však neurobil, na miesto toto predmetné faktúry riadne prebral a založil ich do evidencie svojho účtovníctva (a napokon pohľadávku z nich vyplývajúcu si aj jednostranne započítal so svojou pohľadávkou na náhradu škody). Súd preto považoval za potrebné posúdiť, či žalovaným vykonané jednostranné započítanie listom zo dňa 11.05.2023 je platné a či v dôsledku neho pohľadávka žalobcu zanikla. Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré žalovaný do spisu založil súd dospel k jednoznačnému záveru, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní nezanikla na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok listom žalovaného z 11.05.2023. V prvom rade má súd za to, že jednostranné započítanie pohľadávok listom zo dňa 11.05.2023 je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Žalovaný v ňom uvádza, že mu vznikla škoda zrušením dodávok elektrickej energie a vypovedaním súhlasu s prevádzkovaním hazardných hier, túto škodu však presne nevyčíslil - neuviedol, v akej presnej výške mu vznikli náklady na zabezpečenie náhradného zdroja energie pre chod prevádzky, ani konkrétne nešpecifikoval, o koľko mu klesli tržby v dôsledku konania žalobcu. Samotné uvedenie, že to bolo „najmenej 8.398,95 eur“ bez bližšieho zdôvodnenia je vágne a neurčité. Pokiaľ ide o pokles tržieb žalovaného po dátume 08.09.2022, žalovaný síce do spisu založil prehľad tržieb z jeho účtovného programu, avšak tento sám o sebe nepreukazuje, že pokles tržieb bol spôsobený v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, čiže súd ho považuje za irelevantný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu za vznik škody na strane žalovaného (výška škody, porušenie povinnosti na strane žalobcu, kauzálny nexus), jeho tvrdenia o zániku predmetnej pohľadávky žalobcu v dôsledku jednostranného započítania s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody sú tak bez akéhokoľvek právneho významu. Súd preto dospel k nepochybnému presvedčeniu, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy 8.398,95 eur, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd zároveň priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 8 x 40,eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho povinnosti. Uvedený postup je plne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021. 7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.