Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/79/2024 6123341694 29. 04. 2026 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: GLADIUS GROUP s. r. o., so sídlom Piaristická 16, 949 01 Nitra, IČO: 44 133 120, zastúpený: BIZOŇ&PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533 o zaplatenie 28 035,71 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/74/2023-344 zo dňa 12.12.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/74/2023-344 zo dňa 12.12.2023 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k. 56Cb/74/2023-344 vydaným dňa 12.12.2023 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (I) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 286,91 eur, (II) v časti o zaplatenie sumy 10 748,80 eur konanie zastavil a zároveň (II) žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 28 035,71 eura z dôvodu, že dňa 22.03.2021 bola so žalovaným uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie reg. 28/2021 - 2060 - 1080 - 20411 (ďalej len zmluva), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá dňa 13.04.2021 dotácia vo výške 48 123,87 eura, pričom povinnosťou žalovaného podľa zmluvy bolo do 90 dní od poskytnutia dotácie doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie. Na základe kontroly zo dňa 16.05.2023 bolo zistené porušenie povinnosti žalovaným a to tým, že nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel požutia dotácie vo výške 28 035,71 eura a z toho dôvodu žalobca dňa 17.05.2023 čiastočne odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie do výšky 28 035,71 eura, pričom žalovaný doposiaľ časť dotácie nevrátil. 3. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s tým, že čiastočné odstúpenie od zmluvy považoval za nedôvodné, nakoľko žalobca ho dňa 14.09.2021 vyzval na predloženie dokumentácie a táto mu bola zaslaná poštovou zásielkou zo dňa 23.09.2021 doručenou žalobcovi nasledujúci deň. Žalovaný si teda splnil zmluvnú povinnosť a keď mu žalobca oznámil, že predložená dokumentácia bola nekompletná, tak žalovaný následne všetky dokumenty zaslal žalobcovi poštovou zásielkou dňa 01.12.2021, ktorá bola doručená žalobcovi nasledujúci deň. 3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 22.09.2023 a trval na podanej žalobe s tým, že kontrolou zo dňa 16.05.2023 zistil, že žalovaný celkovo vo výpočte deklaroval náklady v hodnote 75 592,84 eura, ale predložil doklady len na 44 442,05 eura a teda rozdiel predstavoval sumu 31 150,79 eura, pričom intenzita pomoci bola 90% a z toho dôvodu žiadal vrátiť dotáciu vo výške 28 035,71 eura. Žalovaný nepredložil všetky účtovné doklady potvrdzujúce výšku nákladov v sume 75 592,84 eura a
k vyúčtovaniu doručil aj účtovné doklady z neoprávneného obdobia, t. j. január a február 2020, kde nebolo zrejmé, či boli použité pre výpočet. Nekompletnosť doručených dokladov bola zistená na základe kontroly prebiehajúcej v rámci lehoty na doplňovanie dokladov a poskytovateľ dotácie nebol povinný prijímateľov vyzývať na doplnenie dokumentácie a teda poskytnutá dotácia bola vymáhateľná až po uplynutí lehoty na jej predkladanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2023 uviedol, že predmetom jeho podnikateľskej činnosti je zastupovanie skupiny Gladiátor, pričom počas celej doby existencie od roku 2008 vykazoval na konci účtovného obdobia zisk, avšak situácia sa zmenila v roku 2020, keď štát zakázal podnikať, čoho následkom prišiel o obrat približne 120 000 eur a prvýkrát v priebehu svojej existencie sa dostal na konci účtovného obdobia do mínusu. Z uvedených dôvodov uvítal pomoc od štátu, ktorý sa zaviazal vykryť 90% nákladov zo straty spôsobenej zákazom výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa svojho účtovníctva vyplnil tlačivá a žalobcom bola vygenerovaná suma, ktorú žalobca schválil. Zároveň doručil konajúcemu súdu všetky poklady z účtovníctva, ktoré boli žalobcovi zaslané dňa 01.12.2021 s tým, že po ich prepočte bolo zrejmé, že preukázal využitie dotácie na podnikateľské účely v ešte väčšej sume, než aká mu bola žalobcom pridelená. 5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 04.12.2023, v ktorom uviedol, že obdobie, na ktoré sa výzva vzťahovala bolo stanovené na marec až december 2020, pričom žalovaným boli zaslané doklady aj z obdobia január a február 2020, na ktoré sa výzva nevzťahovala. Na základe opätovne zaslaných dokladov žalovaným bola urobená opätovná kontrola, pričom doklady neboli vytriedené a ani z nich nebolo zrejmé, čo a ako žalovaný použil na výpočet dotácie a preto museli byť kontrolnou skupinou vytriedené, z čoho bol urobený záznam zo dňa 24.11.2023. Časť dokladov bola posúdená ako neoprávnené náklady a v rozpore s príslušnou výzvou na predkladanie žiadosti v hodnote 19 207,68 eura, z toho 13 572,60 eura z hľadiska neoprávnených nákladov a 5 635,08 eura z hľadiska neoprávneného obdobia. Pri kontrole vykonanej dňa 17.05.2023 boli nedopatrením neuznané niektoré položky. Keďže žalovaný nepredložil žiaden prepočet napriek svojim vyjadreniam, tak sa žalobca k týmto nemohol relevantne vyjadriť. Vzhľadom na revíznu správu o kontrole zobral žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 10 748,80 eura a trval na zvyšku žaloby vo výške 17 286,91 eura. 6. Na pojednávaní dňa 12.12.2023 zástupkyňa žalobcu uviedla, že príloha k žiadosti obsahovala náklady, ktoré boli fixnými nákladmi, pričom žalovaný predložil aj doklady, ktoré nemohli byť uznané a išlo o rôzne doklady, ktoré neboli fixnými dokladmi a zároveň predložil aj doklady za iné obdobie. Zo strany žalovaného teda neboli predložené doklady preukazujúce oprávnenosť poskytnutia celej dotácie, pričom žalovaný nepredložil žiadne svoje výpočty a jeho vyjadrenia v priebehu konania boli iba všeobecného charakteru. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že doklady, ktoré žalobcovi predložili opätovne boli tie isté ako doklady zaslané dňa 01.12.2021, čo bolo 17 mesiacov pred podaním žaloby. Žalovaný celkovo zaslal doklady v oveľa vyššej sume ako bola poskytnutá dotácia. Náklady vo výške 13 572,60 eura boli použité na odstránenie havarijnej situácie a to zatopenie štúdia. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil, že na základe výzvy Ministerstva hospodárstva SR na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa 29.12.2020 požiadal žalovaný o poskytnutie dotácie vo výške 48 123,87 eura a následne bola medzi Ministerstvom hospodárstva SR a žalovaným dňa 22.03.2021 uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie reg. č. 28/2021 - 2060 - 1080 - 20411 (ďalej aj len zmluva) podľa § 51 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie štátnej pomoci príjemcovi podľa čl. 107 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o fungovaní EÚ formou dotácie určenej na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov príjemcu. Podľa čl. II. bolo dotáciu možné použiť výhradne na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov príjemcu a to v súlade s ustanoveniami schémy a výzvy na základe schválenej žiadosti a jej príloh príjemcu. Z hľadiska času sa za oprávnené obdobie pre kompenzáciu považovalo obdobie od 01.03.2020 do 31.12.2020. V čl. III. bolo uvedené, že poskytovateľ poukáže finančné prostriedky v plnej výške schválenej dotácie určenej na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov, t. j. 48 123,87 eura na účet príjemcu. Podľa čl. IV. bod 3 sa príjemca zaviazal do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie. Podľa čl. V. bod 1 zmluvy v prípade, že príjemca nepoužije poskytnutú dotáciu s predmetom a účelom tejto zmluvy, poskytovateľ mal právo odstúpiť od zmluvy. Poskytovateľ bol tiež oprávnený odstúpiť od zmluvy ak príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé údaje alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy príjemcovi. Podľa bodu 2, ak nastane situácia podľa bodu 1 tohto článku, t. j, poskytovateľ od zmluvy odstúpi, príjemca je povinný do 30 dní od doručenia písomného oznámenia
o odstúpení od zmluvy vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá. Podľa výpisu z účtu Ministerstva hospodárstva SR bola žalovanému dotácia vo výške 48 123,87 eura vyplatená na účet dňa 13.04.2021. 8. Podľa správy o výsledku kontroly dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa 17.05.2023 bola vykonaná kontrola oprávnenosti poskytnutia dotácie vo výške 48 123,87 eura žalovanému a medzi nedostatkami bolo uvedené, že žalovaný predložil neroztriedené účtovné doklady, z ktorých nebolo jasné, čo a ako použil na výpočet dotácie v tej ktorej kategórii a bolo možné ich potriediť len na základe odhadov. Celkovo vo výpočte deklaroval náklady v hodnote 75 592,84 eura, ale predložil doklady len za 44 442,05 eura, t. j. rozdiel 31 150,79 eura. V dôsledku toho požadovaná výška dotácie bola znížená na sumu 20 088,16 eura a výška neoprávnene poskytnutej dotácie činila 28 035,71 eura. 9. Listom zo dňa 17.05.2023 Ministerstvo hospodárstva SR oznámilo žalovanému čiastočné odstúpenie od zmluvy o poskytnutí dotácie reg.č. 28/2021 - 2060 - 1080 - 20411, nakoľko na základe kontroly zo dňa 16.05.2023 bolo zistené porušenie povinnosti žalovaného, keďže tento ministerstvu nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 28 035,71 eura a preto došlo k čiastočnému odstúpeniu od zmluvy do tejto výšky s poukazom na čl. V bod 1 zmluvy a zároveň ministerstvo vyzvalo žalovaného na vrátenie uvedenej sumy v lehote 30 dní od doručenia tohto podania. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 18.05.2023. 10. Na základe dokladov opätovne zaslaných žalovaným bola dňa 24.11.2023 vykonaná ich kontrola ohľadne posúdenia oprávnenosti poskytnutia dotácie žalovanému vo výške 48 123,87 eura, pričom bolo konštatované, že žiadateľ predložil neroztriedené účtovné doklady a celkovo vo výpočte deklaroval náklady v hodnote 75 592,84 eura, avšak predložil doklady, ktoré boli posúdené ako neoprávnené a v rozpore s príslušnou výzvou na predkladanie žiadosti v hodnote 19 207,68 eura, z čoho doklady na sumu 13 572,60 eura predstavovali neoprávnené náklady a na sumu 5 635,08 eura doklady za neoprávnené obdobie. Podľa výsledku kontroly boli deklarované náklady vo výške 75 592,84 eura znížené o náklady vo výške 19 207,68 eura a teda celkové náklady potom predstavovali 56 385,16 eura, pričom výsledok hospodárenia za rok 2020 bol z toho dôvodu znížený na sumu -34 263,29 eura a keďže intenzita pomoci predstavovala 90%, tak dotácia bola vypočítaná na sumu 30 836,96 eura a keďže žalovanému bola poskytnutá dotácia vo výške 48 123,87 eura, tak rozdiel ako výška neoprávnene poskytnutej dotácie predstavovala sumu 17 286,91 eura a z toho dôvodu žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 10 748,80 eura a trval na žalobe do výšky 17 286,91 eura. 11. Po citácii zákonných ustanovení § 51 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 349 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka (ObZ) a na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 17 286,91 eura bola dôvodná, pričom vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 10 748,80 eura zobral žalobca žalobu späť. Bolo nesporné, že strany konania uzavreli dňa 22.03.2021 zmluvu o poskytnutí dotácie ako zmluvu nepomenovanú podľa § 51 OZ, pričom zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti upravujúce vzájomný vzťah strán zmluvy a preto bolo potrebné ju považovať za platnú a žalovaný v priebehu konania jej platnosť ani nenamietal. Na základe zmluvy bola žalovanému podľa jeho predchádzajúcej žiadosti poskytnutá dotácia vo výške 48 123,87 eura na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov v období od 01.03.2020 do 31.12.2020, čím mu boli kompenzované sťažené podmienky vykonávania jeho podnikateľskej činnosti z dôvodu vypuknutia pandémie Covid-19 a prijatých opatrení slovenských orgánov na zamedzenie šírenia pandémie, ktoré s účinnosťou k 10.03.2020 zakázali organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej a inej povahy. Povinnosťou žalovaného bolo použiť poskytnutú dotáciu na účel uvedený v zmluve (čl. II zmluvy), pričom žalovaný sa zaviazal do 90 dní od poskytnutia dotácie doručiť žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel požitia dotácie. Na základe výzvy žalobcu predložil žalovaný dokumentáciu, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 24.09.2021, pričom žalobca dňa 26.09.2021 oznámil žalovanému, že predložená dokumentácia je nekompletná a preto žalovaný dokumentáciu skompletizoval a opätovne doručil žalobcovi dňa 02.12.2021. Pri kontrole posúdenia oprávnenosti poskytnutia dotácie zo strany žalobcu vykonanej dňa 17.05.2023 však bolo konštatované, že žalovaný zdokladoval účel použitia dotácie podľa zmluvy iba do výšky 20 088,16 eura a keďže dotácia bola poskytnutá vo výške 48 123,87 eura, tak rozdiel predstavoval 28 035,71 eura. V dôsledku toho, že výška poskytnutej dotácie nebola žalovaným v celom rozsahu preukázaná, tak žalobca z dôvodu nepoužitia poskytnutej dotácie v súlade s predmetom a účelom zmluvy odstúpil od zmluvy do výšky 28 035,71 eura a požadoval od žalovaného vrátenie uvedenej sumy. V priebehu konania žalovaný predložil konajúcemu súdu všetky doklady, ktoré by mali preukazovať oprávnenosť použitia poskytnutej dotácie a na základe
týchto dokladov žalobca vykonal ich opätovnú kontrolu dňa 24.11.2023, pričom z predložených dokladov posúdil ako neoprávnené doklady v hodnote 19 207,68 eura s tým, že požadovaná výška dotácie potom predstavovala 30 836,96 eura a výška neoprávnene poskytnutej dotácie sumu 17 286,91 eura. Nakoľko zo strany žalovaného nebol účel poskytnutia dotácie riadne zdokladovaný v plnej výške 48 123,87 eura, tak odstúpenie od zmluvy do sumy 17 286,91 eura zo strany žalobcu možno považovať za dôvodné s poukazom na čl. V bod 1 zmluvy o poskytnutí dotácie. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bola teda skutočnosť, že žalovaný nepoužil poskytnutú dotáciu v súlade s predmetom a účelom zmluvy v celej výške, ale len v časti a preto výška neoprávnene poskytnutej dotácie bola vyčíslená na sumu 17 286,91 eura. V dôsledku odstúpenia od zmluvy bolo povinnosťou žalovaného vrátiť časť neoprávnene poskytnutej dotácie, pričom žalovaný si uvedenú povinnosť nesplnil. Poukazovanie žalovaného v jeho odpore proti platobnému rozkazu na ustanovenie § 349 ods. 2 ObZ z toho dôvodu súd prvej inštancie považoval za právne irelevantné, pretože oprávnenému zaniká právo na odstúpenie od zmluvy len vtedy, ak povinnosť bola skutočne splnená a teda v prejednávanej veci si žalovaný nesplnil svoju povinnosť preukázať použitie dotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu. 12. Žalovaný časť neoprávnene poskytnutej dotácie nevrátil ani na základe výzvy žalobcu a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17 286,91 eura, nakoľko žalobu v tejto časti považoval za dôvodne podanú. V časti o zaplatenie sumy 10 748,80 eura zobral žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto súd prvej inštancie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil. 13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol výsluch svedkov - konateľa žalovaného Q. Z. a jeho manželky S. ako aj účtovníčky Q. O. s tým, že by sa mali vyjadriť k nákladom vo výške 13 572,60 eura, ktoré boli posúdené žalobcom ako neoprávnené, pričom tieto boli použité na odstránenie havarijnej situácie v dôsledku zatopenia štúdia, avšak konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov zamietol, pretože by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom žalovaný až do pojednávania výsluch svedkov nenavrhoval a nepredložil žiaden doklad, ktorý by spochybňoval výpočet výšky neoprávnene poskytnutej dotácie zo strany žalobcu a nešpecifikoval, ktoré z dokladov neuznaných žalobcom bolo potrebné akceptovať za účelom preukázania použitia poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie výsluch navrhnutých svedkov považoval za nadbytočný aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, pretože povinnosťou žalovaného bolo v prípade jeho nesúhlasu so stanoviskom kontrolného orgánu žalobcu produkovať také dôkazy, ktoré by ovplyvnili výšku výpočtu neoprávnene poskytnutej dotácie, avšak žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy mal riadne splnené, avšak na toto svoje tvrdenie neprodukoval žiadne dôkazy a preto podľa názoru konajúceho súdu neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, pričom ani výsluch navrhnutých svedkov by na tomto názore konajúceho súdu nič nezmenil, pokiaľ fixné náklady v spornom období žalovaný nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi. 14. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 v spojení s 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech, keďže žalobe bolo vyhovené do výšky 17 286,91 eura a v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby do sumy 10 748,80 eura by mal žalovaný v tejto časti nárok na náhradu trov konania, avšak úspech žalobcu v konaní bol vyšší ako úspech žalovaného, pričom žalobca náhradu trov konania nepožadoval. 15. Voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to zodvolacích dôvodov podľa - ust. § 365 ods. 1 písm. f ) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami, - ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, keďže zistený skutkový stav neobstojí, pretože boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, - ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v konaní nerozhodoval o pôvodne uplatnených dôvodoch žaloby, ale o zmenenej žalobe, ktorej zmenu však v priebehu konania nepripustil a nedal žalovanému procesný priestor sa k nej vyjadriť. 17. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 220 ods. 2 CSP je súd povinný v rozsudku označiť podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a ich právne argumenty, pričom následne musí rozsiahlo a presvedčivo odôvodniť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považoval za preukázané a ktoré nie,
neuviedol z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, neuviedol ako vec právne posúdil. Uvedený záväzný postup teda konajúci súd pri vydaní a zdôvodňovaní napadnutého rozsudku nedodržal a konal svojvoľne. Žalobca totiž podal žalobu dňa 26.06.2023 na tom skutkovom základe, že podľa jeho tvrdenia žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel využitia dotácie v sume 28.035,71 eur, následkom čoho dňa 17.05.2023 žalobca čiastočne odstúpil od zmluvy. Z uvedeného dôvodu, teda na základe výsledkov kontroly zo dňa 16.05.2023, žalobca žiadal, aby konajúci súd žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť mu sumu 28.035,71 eur. Podaním zo dňa 26.10.2023 však žalovaný toto tvrdenie žalobcu vyvrátil, keď preukázal, že dňa 01.12.2021 žalobcovi zaslal poštovou zásielkou dokumentáciu o svojich nákladoch v roku 2020 o celkovej sume až 105.333,00 eur. Celú dokumentáciu mu pritom zaslal z dôvodu, že žalobca mu predtým len veľmi neurčito oznámil, že pôvodne zaslanú dokumentáciu považoval za nedostatočnú. Zaslaním tejto dokumentácie bola pritom preukázaná nedôvodnosť žaloby od samého počiatku, nakoľko tým bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný nedoručil žiadnu dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie. 18. Na preukázanie nedôvodnosti žaloby však žalobca reagoval tým, že urobil dňa 24.11.2023 (po vyhlásení sudcovskej koncentrácie z októbra 2023) ďalšiu kontrolu. Na základe tejto “novej kontroly” následne predložil dňa 04.12.2023 do konania podanie nazvané ako “Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.10.2023 a čiastočné späťvzatie návrhu vo výške 10.748,80 eur” (ďalej ako Podanie žalobcu), v ktorom uviedol: „Na základe opätovne zaslaných dokladov žalovaným, žalobca urobil opätovnú kontrolu doručených dokladov. Keďže doklady neboli vytriedené, ani z nich nebolo zrejmé čo a ako žalovaný použil na výpočet dotácie, boli kontrolnou skupinou vytriedené. Z opätovnej kontroly bol urobený záznam - Správa o kontrole zo dňa 24.11.2023 Vzhľadom na revíznu správu o kontrole žalobca berie čiastočne svoj návrh na zaplatenie istiny vo výške 28.035,71 Eur späť vo výške 10.748,80 Eur a trvá na podanom návrhu vo zvyšnej časti a žiada súd, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 17.286,91 Eur.”. Toto podanie bolo žalovanému doručené dňa 06.12.2023, teda len päť dní pred konaním pojednávania vo veci (z čoho dva dni boli dňami pracovného pokoja), bez toho, aby konajúci súd poskytol žalovanému priestor na zaslanie vyjadrenia. 19. Žalovaný citujúc § 139, § 140 ods. 2 a § 142 ods. 1 CSP, mal za to, že Podanie žalobcu napriek jeho názvu nebolo len čiastočným späťvzatím žaloby, ale jednalo sa o podstatnú zmenu tvrdených rozhodujúcich skutočností. O čiastočné späťvzatie žaloby by totiž išlo v prípade, že by na základe tých istých skutkových tvrdení žalobca zúžil svoj uplatnený nárok, čo však nebol tento prípad. Žalobca totiž v uvedenom podaní zrazu začal žiadať uhradiť uplatnený nárok na základe úplne iných dôvodov, než podľa žaloby zo dňa 26.06.2023. Žalobu totiž podal na základe skutkových tvrdení o kontrole vykonanej dňa 16.05.2023, avšak z Podania žalobcu ako aj jeho argumentácie na pojednávaní dňa 12.12.2023 bolo zrejmé, že na záveroch z kontroly zo dňa 16.05.2023 viac netrval, ale celý svoj nárok v konaní po novom opieral už len o výsledky kontroly zo dňa 24.11.2023. Žalobca takisto v uvedenom podaní už netvrdil, že mu žalovaný nedoručil dokumentáciu preukazujúcu využitie dotácie, ale začal tvrdiť, že časť preukázaných nákladov sa týkala nepovoleného obdobia a časť nákladov nebola použitá na fixné náklady. 20. Pokiaľ žalobca v priebehu konania zmenil rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoj nárok, bol potom v zmysle ust. § 139 a nasl. CSP povinný podať návrh na zmenu žaloby. Návrh na zmenu žaloby mal byť následne konajúcim súdom predložený žalovanému na oboznámenie a vyjadrenie, pričom až následne mal konajúci súd uznesením zmenu žaloby pripustiť, alebo nepripustiť. Až po vydaní uznesenia o pripustení zmeny žaloby by bol totiž súd prvej inštancie oprávnený rozhodovať o žalobe, ktorá sa opierala o výsledky kontroly zo dňa 24.11.2023. Keďže však žalobca návrh na zmenu žaloby ani len nepodal, súd prvej inštancie o tejto zmene rozhodovať nemohol a bol povinný rozhodovať o pôvodných dôvodoch žaloby, ktoré sa opierali o výsledky kontroly zo dňa 16.05.2023 (ktoré sa v priebehu konania ukázali ako nedôvodné). 21. Miesto toho, aby súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona (a teda rozhodoval o pôvodných dôvodoch uplatnenej žaloby, ktoré však v čase pojednávania už neexistovali) sa aj bez pripustenia zmeny žaloby na pojednávaní dňa 12.12.2023 zaoberal výlučne výsledkami kontroly zo dňa 24.11.2023, teda novými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami. Tieto skutočnosti však s pôvodne podanou žalobou nemali nič spoločné a bez pripustenia zmeny žaloby sa nimi konajúci súd nemal vôbec zaoberať. Žalovaný na pojednávaní poukazoval, že len pár dni dozadu došlo zo strany žalobcu (aj napriek vyhláseniu koncentrácie) k podstatnej zmene skutkových okolností, ku ktorým žalovaný nemal žiaden
procesný priestor sa vyjadriť. Žalovaný preto navrhol vo veci vykonať dokazovanie výsluchom účtovníčky a konateľa žalovaného, ktorí sa mali vyjadriť k faktúram, ktoré žalobca vo svojej kontrole zo dňa 24.11.2023 neuznal. Konajúci súd však na uvedené námietky žalovaného nijak nereagoval, jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a vydal napadnutý rozsudok, ktorý bol založený výhradne na nových skutkových okolnostiach, ktoré boli do konania predložené až Podaním žalobcu zo dňa 04.12.2023. Súd prvej inštancie sa pritom k skutočnosti, že týmto podaním došlo k podstatnej zmene skutkových okolností vôbec nevyjadril, taktiež sa nevyjadril ani k námietkam žalovaného, ktorý na túto skutočnosť poukazoval. 22. Žalobca podal žalobu na podklade výsledkov kontroly zo dňa 16.05.2023, podľa ktorej žalovaný nedoručil žiadnu dokumentáciu preukazujúcu využitie dotácie v sume 28.035,71 eur. Z toho dôvodu sa žalovaný počas celého priebehu konania vyjadroval a bránil voči tvrdeniam o nedoručení žiadnej dokumentácie. Predmetom konania teda nebolo, že by žalovaný dotáciu využil na nepovolený účel, ale tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný žiadnu dokumentáciu ani len nedoručil. Keď však v priebehu konania žalovaný preukázal, že vydokladoval využitie dotácie (čím sa preukázala nedôvodnosť žaloby), žalobca si následne tesne pred pojednávaním prekvapivo spravil novú kontrolu, na podklade ktorej úplne zmenil žalobné dôvody. Napriek tomu, že v priebehu konania zo strany žalobcu došlo jednoznačne k podstatnej zmene tvrdených rozhodujúcich skutočností, však žalobca nepodal návrh na pripustenie zmeny žaloby, a potom konajúci súd sa zmenou rozhodujúcich skutočností nemal vôbec zaoberať. Konajúci súd však v rozpore so zákonom v postupe žalobcu žiadnu prekážku nevidel, naopak rozhodol výlučne na základe zmenených rozhodujúcich skutočnosti, pričom žalovanému ani len nedal žiaden procesný priestor, aby sa k tejto zmene mohol vyjadriť a dokázať svoje tvrdenia ďalšími dôkaznými prostriedkami. Konajúci súd teda zaviedol žalovaného, lebo ani nenaznačil, že bude pripúšťať zmenu skutkových častí žaloby a rozhodovať o nej, ale prekvapujúco, bez pripustenia rozhodol o novom skutkovom stave, ktorý nebol predmetom sporu z dôvodu procesného nezmenenia žaloby. 23. Žalovaný mal za to, že zmätočný procesný postup, ktorým konajúci súd aj bez pripustenia zmeny žaloby, rozhodoval o nových skutkových dôvodoch žaloby, pričom zároveň neposkytol žalovanému procesný priestor sa k týmto novým dôvodom žaloby vôbec vyjadriť (a predložiť na podporu svojich tvrdení ďalšie dôkazy), jednoznačne porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. Uvedeným postupom preto súd prvej inštancie naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň tým, že konajúci súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania z pojednávania zo dňa 12.12,2023 naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP. 24. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť čiastočného odstúpenia žalobcu od zmluvy. Za nesprávne právne posúdenie veci je potrebné rozumieť prípady, kedy konajúci súd subsumuje skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci môže potom konkrétne spočívať v tom, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Žalovaný bol názoru, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívalo práve v tretej z uvedených možností, teda v nesprávnej aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie totiž v napadnutom rozsudku dospel k právnemu záveru, podľa ktorého “Poukazovanie žalovaného v jeho odpore proti platobnému rozkazu na ust. § 349 ods. 2 ObZ z toho dôvodu súd považuje za právne irelevantné, pretože oprávnenému zaniká právo na odstúpenie od zmluvy len vtedy, ak povinnosť bola skutočne splnená a teda v prejednávanej veci si žalovaný nesplnil svoju povinnosť preukázať použitie dotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu.”. 25. S uvedeným právnym záveru konajúceho súdu žalovaný nesúhlasil a považoval ho za nezákonný, až svojvoľný. Žalobca totiž podal žalobu na tom skutkovom základe, že dňa 17.05.2023 čiastočne odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalovaný nepredložil žiadnu dokumentáciu ohľadom použitia dotácie v sume 28.035,71 eur. Žalobca teda čiastočne odstúpil od zmluvy nie z toho dôvodu, že by žalovaný využil dotáciu na nepovolený účel, ale výlučne z toho dôvodu, že mu podľa jeho tvrdení žiadnu dokumentáciu o použití dotácie ani len nezaslal. 26. V priebehu konania sa však preukázalo, že v čase čiastočného odstúpenia od zmluvy tvrdený dôvod odstúpenia neexistoval, nakoľko žalovaný preukázal, že v zaslanej poštovej zásielke zo dňa 01.12.2021 sa nachádzala kompletná účtovná dokumentácia, ktorá preukazovala na aké účely bola
dotácia použitá. Žalobca v priebehu konania túto skutočnosť nepoprel a preto sa v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP považovala za nespornú. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: “Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.”. 27. Vzhľadom na uvedené bolo v konaní nesporným, že v čase čiastočného odstúpenia od zmluvy, mal žalobca doručenú dokumentáciu preukazujúcu účel využitia dotácie. Uvedené spôsobilo, že žalovaný mal voči žalobcovi dňa 17.05.2023 svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy splnené a neexistoval teda žiaden zákonný ani zmluvný dôvod, pre ktorý by mohol žalobca čo i len čiastočne od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na túto skutočnosť a citovanú právnu úpravu bolo preto čiastočné odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 17.05.2023 absolútne neplatným právnym úkonom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že poukazovanie na neplatnosť čiastočného odstúpenia od zmluvy bolo právne irelevantným, preto predstavovalo naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 28. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej sumy celkových nákladov, ktorú žalovaný u žalobcu deklaroval. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 04.12.2023 dospel k záveru, že v predloženej účtovnej dokumentácii žalovaný deklaroval využitie dotácie aj za obdobie, na ktoré sa dotácia nevzťahovala, ako aj na náklady, ktoré nesúviseli s podnikateľskou činnosťou. Podľa jeho výpočtu mal žalovaný deklarovať náklady za nepovolené obdobie v celkovej sume 5.635,08 eur a za náklady nesúvisiace s podnikateľskou činnosťou v celkovej sume 13.572,60 eur, spolu 19.207,68 eur. Žalobca, podľa správy o výsledku kontroly zo dňa 24.11.2023, následne sumu 19.207,68 eur odrátal od celkovo deklarovanej sumy 75.592, 84 eur, pričom po následnom prepočte dospel k záveru, že poskytnutá dotácia bola o 17.286,91 eur vyššia. 29. Žalovaný mal za to, že pri prepočte došlo k zjavnej chybe, nakoľko žalovaný deklaroval celkovú sumu až 105.333,00 eur, t. j. o 29.741,00 eur viac, než ako uvádzal žalobca v správe o výsledku kontroly zo dňa 24.11.2023. V sume 105.333,00 eur boli totiž započítané všetky náklady za rok 2020, teda aj tie, ktoré si pôvodne nevyčísloval, ale vyčíslil si ich až po upozornení žalobcu o tom, že pôvodne predložená dokumentácia bola nekompletná. Vzhľadom na uvedené mala byť preto v správe o výsledku kontroly zo dňa 24.11.2023 v kolónke deklarovaných celkových nákladov žalovaného uvedená suma 105.333,00 eur a od tejto sumy mali byť následne odčítane aj prepočty údajných neoprávnených nákladov. Pokiaľ totiž od celkovej sumy 105.333,00 eur by sa odrátala suma 19.272,68 eur (z toho 13.572,60 eur ako neoprávnené náklady a suma 5.635.08 eur ako náklady za neoprávnené obdobie) tak potom žalovaný celkovo deklaroval sumu 86.125,32 eur na účely, ktoré boli kryté poskytnutou dotáciou. Z toho vyplývalo, že žalovaný preukázal využitie celej poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou. 30. Na skutočnosť, že žalobca uviedol v správe o výsledku kontroly nesprávnu výšku celkovo deklarovanej sumy, žalovaný na pojednávaní dňa 12.12.2023 upozornil a žiadal preto žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie však na túto námietku vôbec nereagoval a miesto toho (v rozpore s predloženou účtovnou dokumentáciou) v napadnutom rozsudku sa stotožnil s chybným výpočtom žalobcu. Tým, že konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom celkovej sumy deklarovaných nákladov a naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f ) CSP. 31. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.12.2023, žalovaný navrhol vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, a to výsluch konateľa žalovaného a účtovníčky, ktorí sa obaja mohli podrobne vyjadriť k faktúram, ktoré žalobca vo svojom podaní neuznal. Svedkovia totiž mohli preukázať, že aj výdavky z neuznaných faktúr v skutočnosti tvorili fixné náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou, nakoľko boli využité na odstránenie havarijnej situácie v nahrávacom štúdiu žalovaného. 32. Žalovaný, v reakcii na vyslovenie predbežného právneho názoru konajúceho súdu na pojednávaní dňa 12.12.2023, navrhol doloženie písomných dokladov preukazujúcich, že náklady z neuznaných faktúr boli využité v súlade so zmluvou. Všetky návrhy na doplnenie dokazovania pritom neboli navrhnuté oneskorene, ale v priamej súvislosti s podstatnou zmenou rozhodujúcich okolností, ktorá bola žalovanému doručená len päť dní pred pojednávaním. Až do podania, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 06.12.2023, bolo totiž celým predmetom sporu len to, či žalovaný účtovnú dokumentáciu doručil, alebo nedoručil. Pokiaľ by pritom bolo toto podanie doručené žalovanému čo i len o deň neskôr, mohol žiadať o odročenie termínu pojednávania z dôvodu nezachovania minimálnej päť dňovej lehoty na prípravu. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, žalovaný dovtedy nemal právnu povinnosť podrobne vysvetľovať ako každá jedna faktúra súvisela s podnikateľskou činnosťou, ale
stačilo mu preukázať, že účtovnú dokumentáciu skutočne doručil. Keďže po novom žalobca už netvrdil, že mu dokumentácia nebola doručená, vznikla v konaní úplne nová situácia a žalovaný mal v zmysle zákona dostať procesný priestor vyjadriť sa k novým skutočnostiam a na podporu svojich tvrdení produkovať dôkazy. Súd prvej inštancie však napriek uvedeným skutočnostiam všetky návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a svoj postup v napadnutom rozsudku odôvodnil tým, že dôkazy boli navrhnuté oneskorene, pričom však vôbec nereflektoval skutočnosť, že žalovaný návrhmi na vykonanie dokazovania reagoval na zmenu podstatných skutočností, ktorá nastala tesne pred konaním pojednávania. 33. Žalovaný mal za to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý za takejto procesnej situácie zamietol všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania bol v hrubom rozpore so zákonom, Ústavou SR ako aj ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej súd nemá rozhodovať formalisticky, ale spravodlivo. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 8Co/16/2023-275 zo dňa 31.07.2023, v ktorom krajský súd k predmetnej otázke (aj s poukazom na relevantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky) uviedol: “Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Procesná možnosť súdu vykonať dôkaz, sa niekedy môže významovo blížiť až k povinnosti vykonať ho, prípadne vykonať aj iný než navrhovaný dôkaz alebo zvoliť iný vhodný procesný postup, ktorým sa predíde ohrozeniu spoločenskej funkcie civilného konania. Zároveň tak ako vyslovil Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 168/2019, nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ústavy, a to s poukazom aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 332/09. “. Žalovaný ďalej poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 25Co/15/2022 - 133 zo dňa 25.01.2023, v ktorom krajský súd uviedol: “V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. decembra 2022 sp.zn. 7Cdo/262/2021) .”. 34. S ohľadom na vyššie citované súdne rozhodnutia žalovaný mal za to, že jeho návrhy na vykonanie dokazovania z pojednávania zo dňa 12.12.2023 boli podstatné pre zistenie skutočností, či náklady z tzv. “neuznaných faktúr”, súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou a teda či boli využité v súlade so zmluvou. Zistenie tejto skutočnosti bolo pre konanie kľúčové, nakoľko preukázanie, že náklady boli využité v súlade so zmluvou, by bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby, prípadne pre nevyhovenie žalobe v celom rozsahu. Poukázal, že návrhy na vykonanie dokazovanie boli podané v priamej reakcii na Podanie žalobcu, ktoré mu bolo doručené päť dní pred pojednávaním (z čoho dva dni boli dňami pracovného pokoja). Žalovaný mal za to, že tieto návrhy ani nemohol uplatniť skôr ako na pojednávaní dňa 12.12.2023. Potom bolo zrejmé, že tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, čím zároveň naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 35. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a s tvrdeniami uvedenými v ňom nesúhlasil, dôvody v ňom uvedené pokladal za fabulácie a zavádzanie, napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a riadne odôvodnený, podrobne sa zaoberajúci skutkovými okolnosťami. 36. K názoru žalovaného v odvolaní, že „Zaslaním tejto dokumentácie bola pritom preukázaná nedôvodnosť žaloby od samého počiatku, nakoľko tým bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný nedoručil žiadnu dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie." žalobca poukázal na opätovné zavádzanie žalovaného, ktorý počas konania mal snahu prekrúcať vyjadrenia žalobcu. Žalobca počas konania nikdy netvrdil, že dokumentácia žalovaného mu nebola doručená, ale od začiatku
konania uvádzal, že dokumentácia, ktorú žalovaný doručil žalobcovi nepreukazovala použitie dotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu a takto sa žalobca vyjadril aj na pojednávaní dňa 12.12.2023. Tvrdenie žalovaného v tomto smere postrádalo akúkoľvek logiku, pretože ak by mal žalobca za to, že mu neboli doručené žiadne dokumenty, od začiatku konania by požadoval vrátenie celej dotácie a nielen jej časti 37. Na skutkových tvrdeniach žalobcu o dôvodoch žaloby sa nič podstatné nezmenilo ani po tom, čo bola u žalobcu vykonaná revízna kontrola doručených dokumentov. Aj pri revíznej kontrole sa vychádzalo z tých istých dokumentov zaslaných žalovaným. Skutkový stav sa nezmenil, žalobca počas celého konania uvádzal, že žalovaný zaslanými dokladmi nepreukázal opodstatnenosť poskytnutej dotácie v celej poskytnutej výške. S poukazom na vyššie uvedené, bolo zrejmé, že k žiadnym podstatným skutkovým zmenám nedošlo, a preto nemohla pripadať do úvahy zmena žaloby, o ktorej sa na žiadosť žalobcu mal podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zaoberať. 38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoju účtovnú dokumentáciu zaslal konajúcemu sudu, sa žalobca opätovne zaoberal dokumentmi, ktoré boli doručené žalobcovi ešte v čase prebiehajúcej kontroly, aby konajúcemu súdu preukázal, konkrétne ktoré z predložených dokladov považoval za uplatnené neoprávnene a vytriedil ich do dvoch skupín, ako neoprávnene náklady a náklady za neoprávnene obdobie. Vtedy bolo zistené, že nedopatrením neboli žalovanému do oprávnených nákladov zohľadnené náklady, ktoré vyplývali len z účtovných kníh a na ktoré neboli ďalšie účtovné doklady, a tými boli dane a poplatky, odpisy a úroky. Ostatné náklady bolo potrebné podložiť ďalšími dokladmi, aby mohli byť vyhodnotené ako nepokryte fixné náklady súvisiace s obmedzením podnikateľskej činnosti počas pandémie Covid-19. 39. K námietke žalovaného v odvolaní o tom, že žalobca po vyhlásení sudcovskej koncentrácie z októbra 2023 urobil ďalšiu kontrolu žalobca nevedel čo tým žalovaný myslel, keďže kontrola z 24.11.2023 bola reakciou na vyjadrenie žalovaného a doručenie dokumentácie žalovaným konajúcemu sudu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.11.2023. 40. Žalobca doručil svoje vyjadrenie konajúcemu sudu 05.12.2023, a toto vyjadrenie bolo žalovanému doručené 06.12.2023, 6 dní pred pojednávaním, pričom mal žalovaný dostatočný čas na reakciu na pojednávaní, pričom na pojednávaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie, že ním zaslané dokumenty preukazovali oprávnenosť poskytnutej dotácie v celom rozsahu. Na dokumenty, ktoré vyhodnotil žalobca ako neoprávnené a za neoprávnené obdobie, reagoval právny zástupca žalovaného tvrdením, že tieto náklady boli v súvislosti s havarijnou situáciou u žalovaného a v tomto smere navrhol predvolať ako svedka konateľa žalovaného, jeho manželku a účtovníčku žalobca v tomto smere poukázal na fakt, že konateľ žalovaného je predsa sám žalovaný a ako účastník konania mal možnosť sa dostaviť na pojednávanie, uviesť podstatné skutočnosti a objasniť, ktoré náklady vyhodnotené ako neoprávnené podľa neho súviseli s havarijnou situáciou u žalovaného. Z predložených dokladov založených v spise (a vytriedených žalobcom) bolo však zrejmé, že tieto náklady nesúviseli s havarijnou situáciou, ale súviseli s úplne s inými činnosťami, išlo napr. o kúpu umývačky riadu, bežiaceho pásu, vina, záhradného domčeka, ubytovania v hoteloch Hotel & Spa Resort Kaskady a Radisson Blu Carlton Hotel, stavbu plotu, žumpy, kúpu nábytku v Ikea a pod. Všetky tieto dokumenty boli súčasťou súdneho spisu. Preto ani navrhovaný výsluch konateľa žalovaného, manželky konateľa a účtovníčky by nič nezmenil na skutkovom stave, že náklady uplatnené žalovaným neboli nepokrytými fixnými nákladmi za obdobie, kedy mali významne sťažené podmienky vykonávať podnikateľskú činnosť v zmysle výzvy a zmluvy. Ani prípadné preukázanie skutočnosti, že šlo o havarijnú situáciu v nahrávacom štúdiu žalovaného, by neodstránilo fakt, že nešlo o nepokryte fixné náklady. Právny zástupca žalovaného opakovane argumentoval tak, že doručenie účtovných dokladov žalovaného za rok 2020 bolo potvrdením skutočnosti, že bola dotácia poskytnutá oprávnene, čo je absurdné tvrdenie. Žalovaný opomínal fakt, že bola uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie, kde boli uvedene podmienky, za akých a na aké náklady sa dotácia vzťahuje. Žalovaný bol povinný v zmysle čl. IV bod 3 zmluvy zaslať žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie, bolo na žalovanom, aby zaslal len dokumenty použité k výpočtu poskytnutej dotácie Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní ako obrana k žalobcom tvrdenej skutočnosti, že šlo o neoprávnené náklady bola, že šlo o oprávnené náklady na odstraňovanie havarijnej situácie u žalovaného, a teda bolo zrejmé, že si tieto náklady do výpočtu žalovaný zahrnul. 41. Žalobca uviedol, že žalovanému bola poskytnutá dotácia dňa 13.04.2021, teda lehota 90 dni na predkladanie dokumentov mu uplynula dňa 13.07.2021. Bolo ústretovým krokom žalobcu, že vyzval žalovaného na doloženie dokumentov s tým, že žalovaný až v septembri 2021 doručil dokumentáciu, ktorá bola navyše nekompletná a následne na opätovnú výzvu žalobcu zo dňa 26.11.2021, ktorou bol vyzvaný do 03.09.2021 doručiť kompletné dokumenty preukazujúce oprávnenosť celej dotácie, zaslal až
09.12.2021 dokumentáciu a tá bola následne posudzovaná a vyhodnotená. Už po uplynutí lehoty 90 dní na predloženie dokladov mohol žalobca v zmysle zmluvy požadovať celu poskytnutú dotáciu na späť. 42. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil nadbytočnosť výsluchu svedkov (odhliadnuc od toho, že konateľ žalovaného je účastník konania, ktorý sa mohol dostaviť na pojednávanie a uviesť podstatné skutočnosti na svoju obranu) a správne odôvodnil, prečo zamietol návrh na výsluch svedkov, ktorých vypočutie by nič nezmenilo na skutkovom stave a skutočnosti, že žalovaný nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi, že použil poskytnutú dotáciu v súlade so zmluvou. 43. Zo spisu bolo zrejmé, že žaloba sa stále opierala o tie isté skutočnosti a rovnaký skutkový základ. Snaha žalovaného o prekrúcanie faktov bola tu zjavná. Bolo zrejmé, že sa nejednalo o zmenu žaloby, ale o jej čiastočné späťvzatie. Žalobca v správe z revíznej kontroly upresnil, ktoré konkrétne doklady predložené žalovaným neuznal a z akého dôvodu. Aj kontrola, ktorá sa konala dňa 16.05.2023 vychádzala z tých istých doručených dokladov, pričom revíznou kontrolou bolo upresnené pre potreby súdneho konania, ktoré konkrétne dokumenty nebolo možné uznať a na tie bola konajúcemu súdu upriamená pozornosť, pričom žalobca uznal dodatočne náklady, ktoré vyplývali len z účtovných kníh. Žalovaný účtovne dokumenty doručil žalobcovi v decembri 2021 nevytriedené, pričom neuviedol, ktoré z dokumentov mali preukazovať použitie ktorých nákladov v zmysle vyplnenej žiadosti a kalkulačky, ktorú vypĺňal sám žalovaný podľa jednotlivých položiek a kde boli náklady rozdelené podľa druhu. 44. Žalobca poukázal v tomto smere na komentár k § 140 CSP: „Zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vecou súdu. Zmenou žaloby taktiež nie je, ak žalobca obmedzí svoj žalobný návrh a bude požadovať menej. Takéto podanie je potrebné posudzovať ako čiastočné spätvzatie žaloby (§ 144 a naši). Za zmenu nemožno považovať ani doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov; tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.“ Vzhľadom na vyššie uvedené bolo bezpredmetné sa vyjadrovať k ďalším úvahám žalovaného ohľadom zmeny žaloby, pretože bolo evidentné, že žalobca čiastočne vzal žalobu späť po spresnení skutkových tvrdení. 45. Žalobca opätovne zdôraznil fakt, že išlo o revíznu kontrolu, ktorá vychádzala z tých istých dokumentov a išlo o upresnenie, žalobca tie isté faktúry neuznal aj kontrolou vykonanou dna 16.05.2023, ale v revíznej správe ku kontrole z novembra 2023 dodatočne uznal náklady, na ktoré neboli doklady a ktoré vyplývali z účtovných kníh. 46. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku o sudcovskej koncentrácií konania (§ 153 ods. 1, ods. 2). 47. Žalobca opakovane poukázal na fakt, že konateľ žalovaného je samotný účastník konania, keďže koná v mene spoločnosti a právny zástupca žalovaného neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 12.12.2023 nijako neospravedlnil. Právny zástupca žalovaného mal zabezpečiť prítomnosť konateľa žalovaného na pojednávaní, ak mal za nevyhnutne ho v konaní vypočuť a nie následne žiadať jeho vypočutie ako svedka. Odhliadnuc od toho, že ani jeho výsluch by nič nezmenil na skutkovom stave. 48. Sud prvej inštancie preto správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a nepripustil žalovaným navrhovaný výsluch svedkov, pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a ani skutočnosti, ktoré mali byt týmito výsluchmi preukázane by nezmenili nič na skutkovom stave. Žalobca sa plne stotožnil s názorom sudu prvej inštancie, že žalovaný až do pojednávania nepredložil žiaden doklad, ktorý by spochybňoval výpočet výšky poskytnutej dotácie zo strany žalobcu a nešpecifikoval, ktoré z dokladov neuznaných žalobcom bolo potrebné akceptovať za účelom preukázania použitia poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou. Sám žalovaný zaslal konajúcemu sudu všetky účtovne dokumenty, preto neobstojí jeho obrana, že nemal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom ak ich predložil konajúcemu súdu, mal vedieť zdôvodniť prečo považoval všetky dokumenty za preukazujúce oprávnenosť dotácie. Bolo absurdné tvrdiť, že preukázaním zaslania dokumentov žalobcovi bola preukázaná oprávnenosť celej dotácie. V odvolaní sa snažil žalovaný poukazovať na nesprávny procesný postup týkajúci sa zmeny žaloby, avšak tvrdenia žalovaného boli absurdné. 49. Žalobca mal za to, že zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že sa dokumentáciou žalovaného zaoberal a z vykonaných kontrol bolo zrejmé, že posudzoval doručené dokumenty a dospel k záveru, že mu nebola predložená dokumentácia, ktorá by preukazovala účel použitia celej dotácie v súlade so zmluvou, a to vo výške 28.035,71 eur (neskôr upravené na výšku 17 286,91 eur). Ak by mal žalobca za to, že mu nebola predložená žalovaným žiadna dokumentácia, tak by odstúpil od zmluvy v celej výške poskytnutej dotácie v sume 48 123,87 eur. Preto argument žalovaného nemohol obstáť, nebolo možné logicky zdôvodniť, prečo by žalobca odstupoval len čiastočne od zmluvy a zrovna vo výške, ktorú uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo evidentné, že súd prvej inštancie správne posúdil čiastočné odstúpenie od zmluvy žalobcom a posúdil ho ako platné, pretože žalobcovi
nezaniklo oprávnenie odstúpiť od zmluvy, keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nepreukázal použitie dotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu. 50. Žalobca uviedol, že náklady vo výške 13 572,60 eur neuznal ako oprávnené v zmysle výzvy a zmluvy, ale nevyjadroval sa ku skutočnosti či súvisia s podnikateľskou činnosťou. Bolo zrejmé, že žalovaný nepochopil zmysel výzvy a tú skutočnosť, že výzva sa vzťahovala na nepokryte fixné náklady podnikateľov v kreatívnom priemysle počas pandémie Covid-19. Cieľom výzvy bolo poskytnúť dotáciu mikro, malým a stredným podnikom pôsobiacim v oblasti kultúry a/alebo kreatívneho priemyslu na nepokryté fixné náklady za obdobie, v ktorom mali významne sťažené podmienky pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti z dôvodu vypuknutia pandémie Covid-19 a prijatých opatrení slovenských organov na zamedzenie šírenia pandémie. 51. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si sám vyplnil žiadosť o dotáciu spolu s vyplnením prílohy k žiadostí - kalkulačky, kde vypĺňal jednotlivé položky a uviedol celkove náklady spoločnosti vo výške 75 592,84 eur. Žiadne ďalšie navyšovanie nákladov nad túto sumu nebolo možné, tvrdenia žalovaného, že náklady spoločnosti v roku 2020 boli až 105 333,00 eur a preto urobil žalobca chybu v správe ku kontrole dňa 24.11.2023 a mal uviesť túto sumu boli bezpredmetné. Žalovaný si sám zažiadal o dotáciu, kde do kalkulačky uviedol sumu celkových nákladov 75 592,84 eur a jedine z tejto sumy mohol žalobca vychádzať. Ak mal žalovaný fixné nepokryte náklady vo výške 105 333,00 eur za oprávnené obdobie, mal si tak zažiadať o dotáciu. Nebolo už možné následne navyšovať celkové náklady. Preto úvahy žalovaného o nesprávnom výpočte žalobcu boli len fabulácie, žiadne ďalšie navyšovanie nákladov nad výšku uvedenú v žiadostí nebolo možné uskutočniť. Žalovaným uvádzaná výška nákladov 105 333,00 eur bola za cely rok 2020, pričom výzva sa vzťahovala na obdobie marec až december 2020. 52. Zo spisového materiálu bolo zrejmé, že žalovaný mal za to, že žalobca mu pokryje 90 % nákladov, ktoré mu vznikli za rok 2020, v tomto smere sa v priebehu celého konania vyjadroval a opomínal skutočnosť, že dotácia mu bola poskytnutá na presne vymedzený účel a na obdobie od 01.03.2020 do 31.12.2020. Ak si žalovaný zažiadal o dotáciu a uviedol celkové nepokryté fixné náklady vo výške 75 592,84 eur, tak z týchto celkových nákladov bol povinný žalobca vychádzať. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že jeho náklady v danom roku boli oveľa vyššie boli irelevantné. 53. Žalobca sa plne stotožnil s názorom sudu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil počas konania žiaden doklad, ktorý by spochybňoval výpočet výšky poskytnutej dotácie zo strany žalobcu a nešpecifikoval, ktoré z dokladov neuznaných žalobcom bolo potrebné akceptovať za účelom preukázania použitia poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou. Jeho obranou bolo len, že doklady uznané ako neoprávnené, mali byť použité na odstraňovanie havarijnej situácie, pričom zo spisu a z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že to nebola pravda. 54. Čo predstavovali nepokryté fixné náklady bolo zrejmé aj z prílohy k žiadosti (kalkulačky), ktorú si vypĺňal sám žalovaný, boli nimi mzdové náklady; nájomné/podnajomné; správa objektov, energie, upratovanie; náklady na hospodársku činnosť-telefóny, internet, správa webov, siete, drobný spotrebný materiál, poštovné; služby - finančné, právne, IT; správa vozového parku - servis, PHM, údržba, parkovanie; poistenie - vozidlá, nehnuteľnosti, zodpovednosť za škodu; nákladové úroky, poistenie, odpisy, zmarené výdavky - propagačné materiály, mediálne náklady, marketingové aktivity, mimoriadne náklady a iné. 55. Tvrdenia žalovaného, čo malo byt preukázané výsluchom svedkov nemohli obstáť, keďže z obsahu listinných dôkazov bolo evidentné, že boli použité na iný účel ako uvádzal žalovaný. Žalobca poukázal na fakt, že nijakým spôsobom nebolo možné výsluchom svedkov odstrániť túto skutočnosť a preukázať tým oprávnenosť nákladov. Skutkový stav bol na pojednávaní dňa 12.12.2023 ustálený a jasný. Podľa žalobcu žalovaný si zamieňal pojmy oprávnené náklady v zmysle výzvy a zmluvy a náklady súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou.
56. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný až do pojednávania nič konkrétne na svoju obranu neuviedol, pričom žalobca vyjadrením z 05.12.2023 reagoval na vyjadrenie žalovaného a zaslanie dokladov žalovaným konajúcemu súdu. K žiadnej zmene podstatných skutočností nedošlo, a tak nič nebránilo žalovanému predkladať alebo navrhovať dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa len obmedzil na tvrdenie, že preukázanie doručenia dokumentov bolo potvrdením skutočnosti, že dotácia bola oprávnená. 57. Žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, č. k. 8Co/16/2023-275 a č. k. 25Co/15/2022-133 nijak nesúviseli so skutkovým a právnym stavom tohto konania. Tak ako v rozhodnutí č. k. 25Co/15/2022-133 citoval žalovaný, kedy je možné nevyhovieť dôkaznému návrhu strany, bolo
evidentné, že v tomto konaní bol naplnený dôvod, že vykonaný dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. 58. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že návrhy na vykonanie dokazovania z pojednávania 12.12.2023 boli podstatné pre zistenie skutočností či náklady z „neuznaných faktúr" súviseli s podnikateľskou činnosťou žalovaného a teda či boli použité v súlade so zmluvou. Išlo o nepochopenie skutkového stavu žalovaným, a to, že jeho náklady súviseli s podnikateľskou činnosťou ešte nepreukazovali oprávnenosť nákladov v zmysle výzvy a zmluvy. Žalobca bol toho názoru, že zamietnutím návrhov na dokazovanie nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. 59. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili. 60. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného a vyjadrenie žalobcu k nemu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP). 61. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 62. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 63. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, (1) Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. (2) Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. (3) Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku. 64. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 65. Podľa § 140 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 66. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 67. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 68. Predmetom sporu je v zmysle podanej žaloby nárok žalobcu na zaplatenie istiny pôvodne vo výške 28 035,71 eur, resp. v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie v dôsledku späťvzatia v časti 10 748,80 eur vo výške 17 286,91 eur. Nebola sporná skutočnosť, že strany sporu uzatvorili dňa 22.03.2021 platne zmluvu o poskytnutí dotácie (v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá dňa 13.04.2021 dotácia vo výške 48 123,87 eura. Žalobca vykonal dňa 16.05.2023 kontrolu použitia poskytnutej dotácie a zistil, že žalovaný mu nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 28 035,71 eura a z toho dôvodu žalobca dňa 17.05.2023 čiastočne odstúpil od uzatvorenej zmluvy o poskytnutí dotácie do výšky 28 035,71 eura. 69. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu uvádza k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré konajúci súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 70. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). 71. Žalovaný taktiež namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že neposkytol žalovanému procesný priestor na vyjadrenie sa k novým dôvodom žaloby prezentovaných žalobcom v jeho podaní z 04.12.2023 a možnosti predložiť na podporu svojich tvrdení ďalšie dôkazy, čím mu malo byť znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň namietal prípustnosť ďalších prostriedkov jeho procesnej obrany, ktoré nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP). 72. Odvolací súd uvádza, k odvolacej námietke nesprávneho vyhodnotenia písomného podania žalobcu zo dňa 04.12.2023 zo strany súdu prvej inštancie, ktoré malo byť podľa žalovaného posúdené ako zmena žaloby a nie ako späťvzatie časti uplatneného peňažného nároku, že aj podľa odvolacieho súdu podanie žalobcu zo dňa 04.12.2023 nie je možné vyhodnotiť ako zmenu žaloby, ale ide o späťvzatie žalobného návrhu v časti pôvodne uplatnenej istiny v rozsahu 10 748,80 eura tak, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie a táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí. To čo je treba chápať pod zmenou žaloby upravuje § 140 ods. 1, ods. 2 CSP. Zmenou žaloby, o ktorej má povinnosť rozhodnúť konajúci súd uznesením kladne alebo záporne (§ 142, § 143 CSP) je treba rozumieť taký návrh, ktorým žalobca rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo, príp. takýmto podaním dôjde k podstatnej zmene alebo doplneniu v podanej žalobe uvedených skutkových tvrdení. V danom spore nešlo o žiadnu takúto situáciu, ale žalobca na základe opakovane vykonanej kontroly žalovaným už skôr predložených dokladov tieto opätovne vyhodnotil, a to tak, že dodatočne neuznal ako oprávnené položky vo výške celkovo 19 207,68 eura pozostávajúce z 13 572,60 eur ako neoprávnene uplatnené náklady a 5 635,08 eura ako náklady za neoprávnené obdobie (január a február 2020). Ako zmenu žaloby nie je možné pokladať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade nedošlo k zmene skutkových tvrdení žalobcu a tie ostali rovnaké ako pri podaní žaloby, kedy žalobca odvodzoval svoje právo od tej skutočnosti, že žalovaný mu nepredložil relevantnú dokumentáciu, ktorá by preukazovala účel použitia dotácie v zmysle výzvy žalobcu a uzatvorenej zmluvy v rozsahu 28 035,71 eur. V danom prípade došlo len k zmene, upresneniu výšky požadovaného vrátenia priznanej a vyplatenej dotácie (zníženie z 28 035,71 eura na 17 286,91 eura) ako aj špecifikovania z čoho takto uplatnená suma pozostáva. Dôvod čiastočného odstúpenia žalobcu od zmluvy ostal nezmenený, menil sa len rozsah (zníženie) uplatneného nároku z dôvodu opakovane vykonanej kontroly a z nej vyplývajúcich nových zistení, resp. jej revízie, kedy žalobca dodatočne uznal niektoré žalobcom predložené doklady, ktoré pôvodne nebral do úvahy. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s tým, že by skutkovým tvrdením žalobcu v podanej žalobe bolo nepredloženie žiadnej dokumentácie zo strany žalovaného ku kontrole, ale išlo o nepredloženie dokumentácie v rozsahu preukázania priznanej dotácie v celom rozsahu, pričom pôvodnú požadovanú sumu vyplývajúcu z nepredložených dokladov žalobca v priebehu súdneho konania na základe revíznej kontroly pôvodne predložených dokladov revidoval a znížil. Zmenu výšky uplatnenej istiny žalobca odvodzoval od už v žalobe uvádzaných skutkových tvrdení, ktoré len v podaní zo dňa 04.12.2023 bližšie špecifikoval. K podaniu žalobcu - Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného z 26.10.2023 a čiastočné späťvzatie návrhu vo výške 10 748,80 eur došlo pred prejednaním sporu na pojednávaní konajúceho súdu a pred predbežným prejednaním sporu súdom prvej inštancie a potom nebol potrebný súhlas žalovaného. Potom je možné dospieť k záveru, že dôvodom čiastočného odstúpenia žalobcu od zmluvy bolo nepredloženie v stanovenej lehote (a ani po výzve žalobcu) dokumentov ohľadom priznanej dotácie vo výške 28 035,71 eur a potom bol postup podľa § 349 ods. 2 ObZ irelevantný, nakoľko žalovaný svoju povinnosť predložiť žalobcovi v stanovenej lehote doklady preukazujúce dôvodnosť pridelenej mu dotácie v súlade s uzatvorenou zmluvou v celom rozsahu pridelenej dotácie nesplnil.
73. K žalovaným namietanému nesprávnemu postupu žalobcu, ktorý v správe z kontroly zo dňa 24.11.2023 uviedol nesprávnu výšku deklarovaných celkových nákladov, pričom správne malo to byť podľa žalovaného 105.333,00 eur, čo malo predstavovať všetky náklady žalovaného za rok 2020, a k čomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa nijako nevyjadril, odvolací súd uvádza, že celkové náklady žalovaného v takejto výške (105 333 eur) si pôvodne žalovaný nevyčíslil, (takto ich vyčíslil až po upozornení žalobcu o tom, že pôvodne ním predložená dokumentácia bola nekompletná), pričom je treba tiež poukázať aj na to, že žalovaný vo svojej žiadosti na výzvu žalobcu podal žiadosť o dotáciu spolu s vyplnením príloh k nej, kde vyplnil jednotlivé položky a uviedol celkové svoje náklady za posudzované obdobie vo výške 75 592,84 eur. Výšku dodatočne deklarovaných nákladov žalovaného 105 333 eur, nebolo možné zohľadniť a z tejto sumy vychádzať pri určení výšky dotácie žalovanému, jednak z dôvodu, že takúto sumu celkových nákladov žalovaný si pri vyčíslení nákladov neuplatnil u žalobcu pri podaní žiadosti o dotáciu v zmysle výzvy a tiež preto, že výzva a dotácia sa vzťahovala nie na celý kalendárny rok 2020, ale len za obdobie marec - december 2020. 74. Odvolací súd zároveň uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré doklady predložené žalovaným žalobca pri posudzovaní výšky dotácie pri uskutočnenej kontrole, resp. opakovanej kontrole nevyhodnotil ako doklady preukazujúce účel dotácie v zmysle uzatvorenej zmluvy. Potom nemohlo byť žalovanému zrejmé, ktoré doklady nepovažoval žalovaný za doklady preukazujúce účel dotácie. K opodstatnenosti nákladov vyplývajúcich z predložených dokladov pre účel dotácie mohol uviesť podstatné skutočnosti na nariadenom súdnom pojednávaní konateľ žalovaného, ktorý v spore vystupoval ako účastník konania, nie ako svedok, tento sa však nariadeného pojednávania nezúčastnil. Podľa úpravy konajúceho súdu o nariadení termínu pojednávania na 12.12.2023 bol predvolaný právny zástupca žalovaného, nie priamo žalovaný (konateľ). Ostatné osoby - manželka konateľa žalovaného a účtovníčka žalovaného, boli na nariadenom pojednávaní navrhnuté žalovaným ako svedkovia k okolnostiam neuznaných dokladov ako neoprávnených nákladov vo výške 13 572,60 eur. Odvolací súd má za to, že v prípade, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsluch navrhnutých svedkov a konateľa žalovaného by nič nezmenil na zistení skutkového stavu veci a ich výsluch by bol nadbytočný aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, tak bolo jeho povinnosťou takúto svoju úvahu v napadnutom rozsudku dostatočne jasne, logicky a presvedčivo odôvodniť. Mal v tejto súvislosti jasne uviesť, ktoré žalovaným predložené doklady vo výške 13 572,60 eur nevyhodnotil kladne žalobca pri posudzovaní oprávnenosti nákladov za posudzované obdobie roku 2020. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nevie posúdiť dôvodnosť postupu žalobcu pri posudzovaní žalovaným ku kontrole predložených dokladov, keďže nie je jasné o aké doklady sa jedná, akých uplatnených položiek nákladov sa týkajú a potom ani zaujať názor, či boli žalobcom dôvodne neuznané ako oprávnené náklady v zmysle výzvy a zmluvy. Takáto úvaha v napadnutom rozsudku absentuje a v dôsledku toho je možné napadnutý rozsudok považovať za nepreskúmateľný. Taktiež je treba prisvedčiť námietke žalovaného o neumožnení výsluchu navrhovaných svedkov, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca až v podaní zo dňa 04.12.2023 detailne špecifikoval z čoho pozostáva ním neuznaná výška pomoci, a to z hľadiska neoprávnených nákladov a neoprávneného obdobia. Potom mal mať žalovaný vytvorený relevantný priestor na prezentovanie svojich skutkových tvrdení k takto novo špecifikovanej skutočnosti zo strany žalobcu a to aj formou vypočutia svedkov a konateľa žalovaného, k týmto v podaní žalobcu z 04.12.2023 špecifikovaným dôvodom neuznania výšky pomoci v pôvodne priznanej sume, čo mu však zo strany konajúceho súdu nebolo umožnené. 75. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd musí konštatovať, že nakoľko súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v neumožnení žalovanému reagovať aj formou výsluchu navrhnutých osôb až na nariadenom pojednávaní aj za nutnosti jeho odročenia došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. 76. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v danom prípade bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne spor posúdil, a to z hľadiska stranami sporu prezentovaných skutkových tvrdení, ktoré boli sporné z pohľadu možného posúdenia oprávnenosti žalovaným uplatnených nákladov vo výške 13 572,60 eur, ktoré mali podľa neho predstavovať náklady na odstránenie vytopenia nahrávacieho štúdia v zmysle predložených dokladov (faktúr), a to aj prípadným výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným (účtovníčka a manželka konateľa žalovaného). Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho posúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia
vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa so všetkými okolnosťami potrebnými pre prijatie meritórneho posúdenia sporu, vychádzajúc z celého obsahu spisu a jeho vyhodnotenia, a tým vyvodenie spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby v odôvodnení rozhodnutia bol podaný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie logicky reagovať a podať zrozumiteľnú odpoveďou na konkrétne relevantné argumenty prednesené v konaní stranami sporu. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé. Potom odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pričom opätovne v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu posúdi návrh žalobcu. Zároveň v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).